Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623011604
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5623011604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. marca
2024 odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/22/2023 zo
dňa 13. novembra 2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn.
3T/22/2023 zo dňa 13. novembra 2023 v časti - vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine a náhrade škody

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. B., trvale
bytom D. C., E. F. XX/XX, G.
H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Ružomberok

o d s u d z u j e :

podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. z§ 38 ods. 2 Tr. zák., §
41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 2T/98/2022 zo dňa 28.4.2023, doručený obžalovanému dňa 27.6.2023, právoplatný
dňa 23.8.2023, ktorým bol obžalovaný odsúdený podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37
písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného A. B. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/22/2023 zo dňa 13. novembra 2023 bol
obžalovaný A. B. uznaný vinným v bode 1/ zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,

ods.3písm.a)Trestnéhozákonaspoužitím§139ods.1písm.e)Trestnéhozákonavspolupáchateľstve
podľa § 20 Trestného zákona. V bodoch 2/ až 4/ z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s použitím § 138 písm. j) Trestného zákona v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, v bode 2/ v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestnéhozákona a v bode 2/ z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s použitím § 138 písm. e) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že:

1./dňa27.2.2023včaseokolo11.20hod.sispolusoI.B.,ktorýbolzatotokonanieprávoplatneodsúdený
trestným rozkazom sp. zn. 3T/22/2023 zo dňa 25.8.2023, otvorili neuzamknutú vstupnú kovovú bráničku
na oplotený pozemok rodinného domu č. XXX/XX E. J. K. D. G. L., okres C. B., následne, majúc
vedomosť o vysokom veku vlastníka nehnuteľnosti M. J., nar. XX.X.XXXX, bez jeho súhlasu a vedomia

vnikli na pozemok rodinného domu, otvorili si neuzamknuté biele plastové vchodové dvere do rodinného
domu a spoločne vnikli do vstupnej chodby, kde si otvorili neuzamknuté drevené dvere, cez ktoré prešli
do priestoru vnútornej chodby rodinného domu, odkiaľ prešli do priestoru kuchyne, kde I. B. odcudzil
zo stola v kuchyni voľne položenú čiernu peňaženku neznámej značky, v ktorej sa nachádzala finančná
hotovosť vo výške 120,- Eur a papierik s telefónnym číslom, zatiaľ čo sa M. J. prezliekal v obývacej izbe
rodinného domu a zo stola vzali tiež škatuľku cigariet značky LM modré, dlhé, v ktorej sa nachádzalo

6-10 kusov cigariet, a keď sa M. J. vrátil do kuchyne, spozoroval tam I. B. a A. B., ktorí si od neho pýtali
peniaze za odhadzovanie snehu a A. B. si pýtal cigaretu, na čo mu M. J. povedal: „Zmizni odtiaľto, lebo
idem zavolať políciu!“, a z rodinného domu obaja odišli, čím uvedeným spoločným konaním spôsobili
M. J. škodu krádežou vo výške najmenej 125,- Eur,

2./ v presne nezistenom čase vo večerných hodinách od dňa 25.2.2023 do 26.2.2023, spoločne so
I. B., ktorý bol za toto konanie právoplatne odsúdený trestným rozkazom sp. zn. 3T/22/2023 zo dňa
25.8.2023,prišlikrodinnémudomuč.XXX/XXvobciL.,okresC.B.,I.B.zaúčelomkrádežepreliezolcez
bráničku, čím prekonal oplotenie pozemku, prešiel cez pozemok pred vchodové dvere, ktoré za pomoci
doposiaľ nezisteného predmetu vylomil v oblasti zámku a vnikol dnu, ale v priestore domu nič nenašiel,

ďalej nezisteným spôsobom a predmetom prekonal visiaci zámok, ktorým bola uzamknutá petlica na
dverách do pivnice a vnikol dnu, kde taktiež nenašiel nič, čo by bolo možné odcudziť, následne za
pomoci roxora prekonal uzamknutie dverí na hospodárskej budove, tvorené reťazou a visiacim zámkom,
vnikol dnu a taktiež nenašiel nič vhodné na odcudzenie, pričom A. B. po ich vzájomnej dohode po celú
dobu čakal pred bránou uvedeného domu a dával pozor, či ich niekto nesleduje, uvedeným konaním

bola vlastníkovi rodinného domu a hospodárskej budovy N. O. P. spôsobená škoda poškodením vo
výške 83,50 eura, škoda krádežou nebola spôsobená žiadna, pričom tohto skutku sa A. B. dopustil aj
napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/66/2021 zo dňa
31.1.2022, právoplatným dňom 22.2.2022, uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného poriadku,

3./ po predchádzajúcej dohode dňa 17.2.2023 v presne nezistenom čase medzi 01.00 hod. a 02.00
hod. so I. B., ktorý bol za toto konanie právoplatne odsúdený trestným rozkazom sp. zn. 3T/22/2023
zo dňa 25.8.2023, pristúpili k samostatne stojacej hospodárskej budove, nachádzajúcej sa na nesúvisle
oplotenom pozemku, približne 30 metrov za rodinným domom so súpisným číslom XXX/XX na ulici F.

M. Q. v obci L., okres C. B., na ktorej kovovým páčidlom prekonali uzamykací mechanizmus vratového
zámku, umiestneného v strednej časti drevených dvojkrídlových dverí, a následne cez tieto dvere
vošli do priestorov hospodárskej budovy, kde z neuzamknutej drevenej truhlice odcudzili motorovú
pílu značky STIHL, nezisteného výrobného čísla, oranžovej farby, sekeru značky Fiskars, typu XI7
čiernooranžovej farby, sekeru s drevenou násadou nezistenej značky a 1 kus 5 l plastový kanister na

benzín, neznámej značky, čiernej farby s obsahom 5 l benzínu N95, čím týmto konaním spôsobili B. R.,
vlastníkovi rodinného domu a hospodárskej budovy, škodu krádežou vo výške najmenej 248,- Eur, škoda
poškodením mu nevznikla žiadna, pričom tohto skutku sa A. B. dopustil aj napriek tomu, že bol trestným
rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/66/2021 zo dňa 31.1.2022, právoplatným dňom
22.2.2022, uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného poriadku,

4./ po predchádzajúcej dohode v presne nezistenej dobe od 17.30 hod. dňa 2.3.2023 do 17.30 hod. dňa
3.3.2023 so I. B., ktorý bol za toto konanie právoplatne odsúdený trestným rozkazom sp. zn. 3T/22/2023
zo dňa 25. 8. 2023, pristúpili k hospodárskej budove nachádzajúcej sa na neoplotenom pozemku oproti

rodinnému domu so súpisným číslom XX/XX v obci L., okres C. B., na ktorej jeden z nich roxorom,
ktorý našli na zemi, vypáčil drevené jednokrídlové dvere v oblasti zámku, ktoré otvorili a následne vošli
dovnútra, odkiaľ odcudzili 5 kusov sekier s dreveným poriskom, 1 kus 4-žilový medený kábel o dĺžke 25
metrov s hrúbkou každého kábla 16 mm, a 1 kus redukcie na novú normu elektrických zásuviek z 380voltov na 400 voltov, ďalej na tam zaparkovanom osobnom motorovom vozidle značky Toyota Corolla,
VIN:JT153EEA100288525,rokvýroby1996,sedan,dočasnevyradenézevidenciemotorovýchvozidiel,
nezisteným predmetom odlomili zadný koncový tlmič výfukového potrubia, ktorý ostal na mieste, čím

týmto konaním spôsobili S. M. škodu krádežou vo výške 100,- Eur a škodu poškodením vo výške 180,-
Eur, pričom tohto skutku sa A. B. dopustil aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/66/2021 zo dňa 31.1.2022, právoplatným dňom 22.2.2022, uznaný vinným
z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného poriadku.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti obžalovaného odsúdil podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona
s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1, ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného
zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor písomne dňa 15.11.2023 proti výroku o treste.

Odvolanie zdôvodnil písomne podaním doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 29.12.2023,
a to nasledovne:

„S právnym názorom súdu, podľa ktorého je súčasná aplikácia ustanovenia § 37 písm. h) Tr. zákona a
asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona vylúčená, som sa nestotožnil.

Poukazujem na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo/36/2021 zo dňa
2.2.2022, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že krajský súd postupoval správne, keď obvinenému pri
ukladaní súhrnného trestu za súčasného použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného
zákona pričítal aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Na druhú stranu, je
možné nájsť aj rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ktoré vyjadrujú opačný záver, tieto sa však do

značnej miery opierajú o stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. Tpj 104/2009 zo 14.6.2010, ktoré sa jednak venovalo primárne inej problematike (výkladu pojmu
„viac trestných činov“ v ust. § 37 písm. h/ Trestného zákona), jednak vychádzalo zo značne rozdielneho
právneho stavu, pretože pred nálezom Ústavného súdu SR č. 428/2012 Z.z. sa pri aplikácii asperačnej
zásady zvyšovala nielen horná, ale aj dolná hranica trestnej sadzby. Presne z tohto stanoviska vychádza

aj súdom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/75/2020 zo dňa 14.1.2021. Vychádzať
z neho za súčasného zmeneného právneho stavu však bez uvedenia ďalšej podstatnej argumentácie
nepovažujem za možné. Celkovo sa domnievam, že aktuálna judikatúra v tejto veci je skôr nejednotná
a načrtnutý právny problém (napriek tomu, že ide o pomerne bežnú situáciu) nerieši uspokojivým
spôsobom.

Odhliadnuc od právnej praxe nevidím dôvod, ktorý by súčasnej aplikácii § 37 písm. h) Trestného
zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona za aktuálneho stavu bránil. Právny názor, podľa ktorého nie
je ich súčasná aplikácia možná, sa zrejme opiera najmä o znenie § 38 ods. 1 Trestného zákona s
poukazom na zásadu ne bis in idem. Skutočnosť, že obvinený spáchal viac trestných činov, však nie je
zákonným znakom trestného činu a súbežnej aplikácii nebráni ani zásada ne bis in idem v širšom zmysle

slova, pretože predmetné ustanovenia sledujú splnenie odlišných zákonných podmienok, vychádzajú
z iných skutočností a majú odlišné dôsledky, nejde teda dvakrát o to isté. Pri aplikácii § 37 písm. h)
Trestného zákona (v spojení s § 38 ods. 4 Trestného zákona) sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby,
pri aplikácii § 41 ods. 2 Trestného zákona sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby, a tieto zvýšenia
sa navzájom neovplyvňujú. Ust. § 37 písm. h) Trestného zákona vychádza z predpokladu spáchania

viacerýchtrestnýchčinov,pričomjenepodstatné,čisúprečinmialebozločinmi,čiideosúbehjednočinný
alebo viacčinný, ust. § 41 ods. 2 Trestného zákona ustanovuje špeciálne podmienky, za ktorých je ho
možné aplikovať, a ktoré sa značne líšia od § 37 písm. h) Trestného zákona. Trestný zákon ustanovuje
množstvo kvalifikovaných skutkových podstát, keď jedna okolnosť spôsobí súčasné zvýšenie dolnej aj
hornej hranice trestnej sadzby. V tomto prípade ani nejde o tú istú okolnosť, keďže § 41 ods. 2 Trestného

zákona predpoklad spáchania viacerých trestných činov podstatným spôsobom modifikuje a sprísňuje,
ale predovšetkým nejde o ten istý dôsledok. Aplikačnú prekážku podľa môjho názoru nemôže spôsobiť
len samotná skutočnosť, že sú tieto následky rozdelené do viacerých zákonných ustanovení.
PrípustnostisúčasnejaplikáciepredmetnýchustanovenínasvedčujeajlogickývýkladTrestnéhozákona.
Práve postup, keď sa spáchanie viacerých trestných činov v súbehu postihuje ako priťažujúca okolnosť

a za pristúpenia ďalších pomerne prísnych podmienok sa aplikuje zároveň aj asperačná zásada,
zodpovedá logickej aplikácii týchto ustanovení a ich súvisu s ďalšími ustanoveniami Trestného zákona.
Inými slovami, je v rozpore so zásadami logiky (a tiež spravodlivosti), ak bude páchateľovi naplnenie
podmienok uvedených v § 41 ods. 2 Trestného zákona na prospech, pričom neobstojí argument ozvýšení hornej hranice trestnej sadzby, pokiaľ to nemá na postavenie páchateľa žiadny reálny dopad.
Výklad zákona prezentovaný súdom vedie vo svojich dôsledkoch k tomu, že ak by sa obvinený dopustil
nie štyroch skutkov, ale iba skutku, ktorý by bol kvalifikovaný ako zločin a súčasne aj prečin, bolo

by aplikované ust. § 37 písm. h/ Tr. zákona a zvýšená dolná hranica zákonnej trestnej sadzby. Za
spáchanie ďalších trestných činov, ktoré umožňujú aj aplikáciu § 41 ods. 2 Trestného zákona, však
páchateľ v konečnom dôsledku nie je postihnutý prísnejšie, ako by si to žiadal logický výklad týchto
ustanovení, ale naopak miernejšie, a teda osobitne vo vzťahu k dolnej hranici trestnej sadzby je mu
spáchanie ďalších trestných činov de facto na prospech. Už zo samotného názvu tejto právnej zásady

pritom vyplýva, že má ísť o asperáciu, teda sprísnenie. Kladiem si potom otázku, do akej miery je
potrebné dávať prednosť prípadnej aplikácii zásady ne bis in idem, keďže takýto postup vo svojich
dôsledkoch reálne vytvára právny základ pre to, aby mohli byť páchatelia závažnejšej trestnej činnosti
spĺňajúci podmienky asperačnej zásady postihovaní miernejšie ako páchatelia, ktorí tieto podmienky
nespĺňajú, ale dopustili sa „iba“ viacerých trestných činov. Takýto výklad nepokladám za súladný s
úmyslom sledovaným jednotlivými ustanoveniami Trestného zákona ani so všeobecnými zásadami

trestania.
Pre úplnosť dodávam, že som zistil aj rozdielnu justičnú prax, pokiaľ ide o prípustnosť súbežnej aplikácie
§ 37 písm. h/ Tr. zákona a § 41 ods. 2 Tr. zákona (uznesenie NS SR 1Tdo/36/2021 z 2.2.2022, túto
možnosť pripúšťa, uznesenie NS SR 2Tdo/47/2018 z 22.1.2019, v spojení s uznesením ÚS SR II.
ÚS 189/2019 z 3.7.2019, vylučuje, avšak ani jedno z uvedených rozhodnutí neobsahuje uspokojivý

podrobný právny rozbor).
Pokiaľ by sa aj nadriadený súd nestotožnil s vyššie prezentovanými argumentami, domnievam sa, že
vzhľadom na osobu páchateľa, jeho predchádzajúce odsúdenia (naposledy OS Lipt. Mikuláš sp. zn.
2T/98/2022 z 28.4.2023, právoplatného dňa 23.8.2023) a opakovaný charakter spáchaných trestných
činovtohtoobžalovanéhospáchanýchajvminulosti,osobypoškodených(vbode1/rozsudkubezbranný

dôchodca), takáto výmera, uložená úplne na spodku zákonom stanovenej trestnej sadzby, nebude
pôsobiť preventívne. Zároveň podotýkam, že uložený súhrnný trest pri zrušení rozsudku OS LM sp. zn.
2T/98/2022, ktorým mu bol uložený osemmesačný trest odňatia slobody nepodmienečne v reále ide
ešte pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu za zločin krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona - t.j. pod
výmeru troch rokov.

Vzhľadom na uvedené preto navrhujem, aby Krajský súd v Žiline zrušil rozsudok Okresného súdu v Lipt.
Mikuláši sp. zn. 3T/22/2023 z 13.11.2023, čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX a Okresnému súdu v Lipt. Mikuláši prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Obžalovaný sa písomne nevyjadril k odvolaniu prokurátora.

Verejné zasadnutie pred odvolacím krajským súdom sa konalo za prítomnosti obžalovaného, obhajcu
obžalovanéhoaprokurátorky.Prokurátorkanavrhlaodvolaniuvyhovieť,nakoľkoprokuratúratrvánatom,
že obžalovanému má byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. V konečnom návrhu uviedla,
aby krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a podľa § 321 ods. 1 písm. d),

e), ods. 2 Tr. por. a obžalovanému s použitím ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 37 písm. h) Tr. zák.
uložil trest odňatia slobody na zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 5 rokov a 4 mesiace
a zaradil ho do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia pri súčasnom zrušení výroku
o treste tak, ako to bolo uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa. Obhajca obžalovaného a obžalovaný
navrhli odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné, pretože uložený podmienečný trest odňatia

slobody spĺňa všetky zákonné náležitosti a je primeraný vzhľadom na jeho väzobné stíhanie.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (prokurátor) podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané,

ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané
prokurátorom bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote, proti výrokom, proti
ktorým je prípustné a je dôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky

potrebné dôkazy v záujme náležitého zistenia skutkového stavu a uplatnenia práva obžalovaného
na obhajobu v súlade so základnými zásadami trestného konania, najmä zásadou ústnosti
a bezprostrednosti. Dôkazy vykonané prvostupňovým súdom na hlavnom pojednávaní umožňujú aj
podľa názoru krajského súdu vo veci zákonne a objektívne rozhodnúť.Krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu, osobitne sa oboznámiac s napadnutým
rozsudkom a dôvodmi odvolania prokurátora primárne zistil, že procesný postup súdu prvého

stupňa, ktorý predchádzal napadnutému výroku o treste, bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam Trestného poriadku. S ohľadom k tomu, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní
pred okresným súdom urobil vyhlásenie o priznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolací
súd preskúmal zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia
obžalovaného. Zistil, že v tomto smere konal súd prvého stupňa správne a neporušil žiadne procesné

ustanovenie. Obžalovaný dal vyhlásením o vine dostatočne najavo, že žiadnym spôsobom nenamieta
skutkové a právne závery obžaloby. Priznanie viny bolo teda súdom prvého stupňa prijaté v súlade so
zákonom a stalo sa nemenným. Zákonným bol potom ďalší postup súdu prvého stupňa, keď nevykonal
dokazovanie v rozsahu priznanej viny a vykonal len dokazovanie ohľadne uloženia trestu obžalovanému
A.B..Vyhlásenieovineobžalovanýmajehopriznaniekspáchanejtrestnejčinnostimáoporuajvďalších
v prípravnom konaní vykonaných dôkazoch.

Reagujúc na odvolacie námietky prokurátora vo vzťahu k výroku o treste, ktorý prokurátor napadol
podaným odvolaním, odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový súd v tomto smere vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku poukázal na konkrétne
dôkazy vykonané ohľadne rozhodnutia o uložení trestu obžalovanému, ako aj na konkrétne skutočnosti

z týchto dôkazov správne zistené a dôležité pre uloženie trestu obžalovanému za spáchanú trestnú
činnosť.

Ďalej odvolací súd z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
obžalovanému správne poukázal na zásady pre ukladanie trestov upravené v ustanovení § 34 Tr. zák.,

osobitne na ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., keď pri ukladaní trestu je potrebné v zmysle § 34 ods. 4
Tr. zák. prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

V súvislosti s ukladaním trestu obžalovanému okresný súd správne u obžalovaného zistil jednu

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a to
hneď na začiatku a jej spáchanie úprimne oľutoval, súčasne obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní
pred okresným súdom vyhlásenie o vine). Súčasne u obžalovaného správne zistil priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m) Tr. zák., bol už za trestný čin odsúdený. Aplikáciu tejto priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. m) Tr. zák. u obžalovaného odôvodňujú predchádzajúce nezahladené odsúdenia

obžalovaného aj pre totožnú trestnú činnosť. Správne postupoval okresný súd, keď obžalovanému
nepriznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., s ktorým odôvodnením na strane 7 rozsudku
sa stotožňuje aj krajský súd a na toto v podrobnostiach poukazuje. V tejto časti teda odvolací súd
nepovažoval odvolaciu námietku prokurátora za dôvodnú s odkazom na ustanovenie § 38 ods. 1
Trestného zákona. Pri existencii jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a jednej

priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák., potom pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
predstavuje 1:1.

Aj keď okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal na zásady ukladania
trestov a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré bolo potrebné aplikovať pri uložení trestu obžalovanému,

v konečnom dôsledku pri určení výmery trestu odňatia slobody obžalovanému sa týmito dôsledne
nespravoval, čo malo za následok uloženie neprimerane mierneho nepodmienečného trestu
obžalovanému na úplne dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky. Okresný
súd nedostatočne zohľadnil zásady ukladania trestov, účel trestu, neprimerane favorizoval vyhlásenie
viny obžalovaným, najmä nedostatočne zohľadnil osobu obžalovaného a jeho kriminálnu minulosť,

ako aj povahu spáchanej trestnej činnosti, čo malo za následok, že obžalovanému uložil neprimerane
mierny trest (trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia). Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pred
okresným súdom a ako na to správne poukázal prokurátor v zdôvodnení odvolania, u obžalovaného ide
o páchateľa, ktorý sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti. V odpise z registra trestov má obžalovaný

5 záznamov, prevažne za majetkovú trestnú činnosť. V neposlednom rade je potrebné prihliadnuť aj
na charakter trestnej činnosti, ktorej sa dopustil v bode 1/ voči osobe vyššieho veku, t.j. voči chránenej
osobe. Krajský súd zvýrazňuje, že ani opakovane vykonané tresty odňatia slobody obžalovaným nemali
žiadny výchovný účinok a nepôsobili preventívne, aby ďalej nepáchal trestnú činnosť. Naposledy bolobžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/98/2022 zo
dňa 28.04.2023, doručeným obvinenému dňa 27.06.2023, právoplatným dňa 23.08.2023, pre skutok
spáchaný 23.03.2022, právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2

písm. b) Tr. zák. a bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný nemá dobrú povesť ani v obci,
kde sa zdržiava bez prihlásenia, v obydlí postavenom bez príslušného povolenia. Je zrejmé, že pokiaľ
ide o túto žalovanú trestnú činnosť, ani opakovane vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody
si u obžalovaného dostatočne nesplnili svoj účel a náležite neviedli k jeho náprave a prevýchove.

Aktuálnepretouobžalovanéhonemožnoočakávaťsplnenieúčelutrestuuloženímtrestuodňatiaslobody
na dolnej hranici trestnej sadzby. Súčasne, nakoľko výkon trestov odňatia slobody v nižšej výmere,
si u obžalovaného svoj účel nesplnil, obžalovanému je už nutné trest odňatia slobody ukladať vo
vyššej výmere. Vzhľadom na prehľad kriminálnej minulosti obžalovaného, pokiaľ ide práve o opakované
páchanie prečinov krádeže, na obžalovaného je nutné pôsobiť už trestom odňatia slobody vo vyššej
výmere. U obžalovaného by vzhľadom na vyššie popísané zistenia bolo na mieste uloženie súhrnného

trestu odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby trestu odňatia slobody (v trestnej sadzbe trestu
odňatia slobody od 3 rokov do 13 rokov 4 mesiace, pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností 1:1), za podmienok uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa na strane 7 až 8. Bez
povšimnutia však nie je možné ponechať skutočnosť, že obžalovaný v danej veci učinil pred okresným
súdom vyhlásenie o vine a ďalej nebolo nutné vo veci na hlavnom pojednávaní vykonávať dokazovanie

ohľadne viny obžalovaného. Uvedenú skutočnosť v prospech obžalovaného potom krajský súd zohľadnil
tak, že obžalovanému neuložil trest odňatia slobody v hornej polovici zvýšenej trestnej sadzby, tak ako to
navrhoval prokurátor, ale súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov so zaradením do Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Pri ukladaní trestu obžalovanému
nie je totiž možné dať na jednu úroveň páchateľa trestného činu, ktorý na hlavnom pojednávaní učinil

vyhlásenie o vine a páchateľa, ktorý takéto vyhlásenie neučinil a vyhlásenie o vine je potom potrebné
zohľadniť pri ukladaní trestu obžalovanému.

Za takto zisteného stavu, potom odvolací krajský súd odvolanie prokurátora proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného vyhodnotil ako dôvodné a postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr.

por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a následne
sám krajský súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol o uložení trestu obžalovanému tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Takto obžalovanému uložený trest krajský súd považuje
za trest zodpovedajúci zásadám ukladania trestov, individuálnej a generálnej prevencie, ako aj účelu
trestu a ktorý je objektívnym vyjadrení spáchanej trestnej činnosti.

Výrok o náhrade škody krajský súd nepreskúmaval, pretože tento nebol napadnutý odvolaním žiadnej
procesnej strany.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.