Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. september 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 26Sas/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100060
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Katarína Haviarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Katarínou Haviarovou, v právnej

veci žalobkyne: Ing. Katarína Gavuliaková – PRO-fit, s miestom podnikania Hôrky 245, 010 04 Žilina,
IČO: 40 586 162, zastúpená: Mgr. Martin Gavuliak, advokát, so sídlom Kašmírska 7, 821 04 Bratislava,
IČO: 42 364 761, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813
63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 50155-2/2023-BA
zo dňa 04. decembra 2023. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyni ani žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1.Žalobkyňadňa05.10.2013podalaRegistračnýlistFO–prihláškazazamestnancaA.B.sdňomvzniku
poistenia 04.10.2013, typ poistenej FO – „DoBPŠ bez dôchodkového poistenia – pravidelný príjem“.
Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina (ďalej len „prvostupňový orgán“) kontrolou odvodu poistného zistila,
že žalobkyňa ako zamestnávateľ (registrovaná v Sociálnej poisťovni ako zamestnávateľ od 01.10.2013),
poistné za obdobie október 2016 až marec 2017 a máj 2017 až júl 2017 odviedla v nesprávnej sume,

v dôsledku čoho vznikla na poistnom za uvedené obdobie dlžná suma spolu vo výške 398,16 Eur.

2. Dňa 27.02.2023 preto prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 700-1610086323-GC04/23, ktorým
podľa§144zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákon
č. 461/2003 Z. z.“ alebo zákon o sociálnom poistení“) a § 178 ods. 1 písm. a) zákon č. 461/2003 Z. z.
v znení zákona č. 43/2004 Z. z. predpísala žalobkyni za obdobie október 2014, október 2015, október
2016, november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, máj 2017, jún 2017, júl

2017 poistné na nemocenské poistenie v sume 9,44 Eur, poistné na starobné poistenie v sume 252,57
Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 83,11 Eur, poistné na úrazové poistenie v sume 28,06 Eur,
poistné na garančné poistenie v sume 8,61 Eur, poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume 6,78
Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 66,58 Eur, spolu v sume 455,15 Eur. Na základe
odvolaniažalobkyneSociálnapoisťovňa,ústredie(ďalejajlen„žalovaná“)rozhodnutímč.15956-3/2023-
BA zo dňa 25.08.2023, právoplatným dňa 31.08.2023, zrušila rozhodnutie prvostupňového orgánu č.
700-1610086323-GC04/23 zo dňa 27.02.2023.

3. Prvostupňový orgán následne novým rozhodnutím č. 700-1613878523-GC04/23 zo dňa 27.09.2023
(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) predpísal žalobkyni za obdobie október 2016 až marec 2017
a máj 2017 až júl 2017, poistné na nemocenské poistenie v sume 8,03 Eur, poistné na starobné poistenievsume221,01Eur,poistnénainvalidnépoistenievsume72,64Eur,poistnénaúrazovépoistenievsume
24,84 Eur, poistné na garančné poistenie v sume 7,63 Eur, poistné na poistenie v nezamestnanosti
v sume 5,76 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 58,25 Eur, spolu v sume 398,16

Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa podala mesačné výkazy poistného a príspevkov za
obdobie október 2014, október 2015, október 2016, november 2016, december 2016, január 2017,
február 2017, marec 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017, v ktorých za zamestnanca A. B. (ďalej aj len
„zamestnanec“) vykázala len poistné na garančné poistenie a poistné na úrazové poistenie. Opravné
mesačné výkazy poistného a príspevkov uvedené obdobia nepodala. Prvostupňový orgán preto pri

predpísaní poistného vychádzal zo sumy vymeriavacieho základu zamestnanca A. B., ktorý bol uvedený
v mesačnom výkaze poistného a príspevkov za obdobie október 2014, október 2015, október 2016,
november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017,
a ktorého suma nebola sporná.

4. Na základe odvolania žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaná rozhodnutím č.

50155-2/2023-BA zo dňa 04.12.2023 (ďalej aj len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že vypustil text: „...Vám predpisuje za
obdobie október 2014, október 2015, október 2016, november 2016, december 2016, január 2017,
február 2017, marec 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017 poistné na nemocenské poistenie v sume
8,03 Eur, poistné na starobné poistenie v sume 221,01 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume

72,64 Eur, poistné na úrazové poistenie v sume 24,84 Eur, poistné na garančné poistenie v sume 7,63
Eur, poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume 5,76 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity
v sume 58,25 Eur, spolu v sume 398,16 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha.“
a doplnila text: „...Vám predpisuje za obdobie október 2014, október 2015, október 2016, november
2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017 poistné na

starobné poistenie v sume 253,45 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 84,42 Eur a poistné do
rezervnéhofondusolidarityvsume60,29Eur,spoluvsume398,16Eur“.Poistnézamesiacoktóber2014
a október 2015 nepredpísala. Žalovaná tiež zmenila prílohu prvostupňového rozhodnutia a nahradila
ju novou prílohou, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia. V ostatnom prvostupňové
rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že preskúmala odvolaním

napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné
zmeniť z dôvodu formálneho nedostatku, ktorý nemá vplyv na výšku predpísaného poistného. Dlžná
suma poistného, predpísaná prvostupňovým rozhodnutím, predstavuje len poistné, ktoré bola žalobkyňa
povinná odviesť za zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
ktorý zamestnancovi zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2

a 3 zákona o sociálnom poistení. Zároveň žalovaná upravila prílohu prvostupňového rozhodnutia tak,
že žalobkyni predpísala dlžné poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné
do rezervného fondu solidarity.

5. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí následne popísala odvolacie námietky žalobkyne a skutočnosti,

ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia, pričom dospela k záveru, že námietky žalobkyne
uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Ďalej
uviedla, že v rámci odvolacieho konania bolo preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so zamestnancom
A. B. Dohodu o brigádnickej práci študentov zo dňa 01.10.2013, Dohodu o brigádnickej práci študentov
zo dňa 03.10.2014, Dohodu o brigádnickej práci študentov zo dňa 03.10.2015 a Dohodu o brigádnickej

práci študentov zo dňa 03.10.2016. Podľa žalovanej bola žalobkyňa s poukazom na ust. § 228 ods. 2
zákonač.311/2001Z.z.Zákonníkprácevzneníneskoršíchpredpisov(ďalejajlen„Zákonníkpráce“)ako
zamestnávateľ povinná v súvislosti so vznikom právneho vzťahu medzi žalobkyňou a zamestnancom
A. B., t. j. v súvislosti s každou novouzatvorenou Dohodou o brigádnickej práci študentov prihlásiť tohto
zamestnanca, a to pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce. Uviedla,

že dňa 09.09.2021 prvostupňový orgán zaslal žalobkyni list, ktorým ju informoval, že jej zamestnanec
A. B. je evidovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne ako fyzická osoba v právnom vzťahu
na základe dohody o brigádnickej práci študentov s uplatneným právom podľa § 227a zákona
o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z. v období od 04.10.2013 do 20.04.2018,
pričom ako zamestnanec je viacnásobne prihlásený/vykázaný v tom istom mesiaci ako zamestnanec

s uplatneným právom podľa § 227a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z.,
pričom ju upozornil aj na znenie ust. § 228 ods. 2 zákona Zákonníka práce. Preto od žalobkyne žiadal
Registračný list FO – prihlášku a odhlášku a predložiť tlačivá, na ktorých si uvedený zamestnanec
uplatnil právo podľa § 227a zákona o sociálnom poistení ku každej uzatvorenej dohode. Dňa 11.10.2021podala žalobkyňa za zamestnanca Registračný list FO – odhlášku s dňom zániku povinného poistenia
dňa 03.10.2014 a ďalšie listiny. Keďže však žalobkyňa na uvedenú výzvu prvostupňového orgánu
nepredložila Registračné listy FO – prihlášky, so vznikom sociálneho poistenia zamestnanca dňa

04.10.2014, 04.10.2015 a 04.10.2016, rozhodol prvostupňový orgán o vzniku povinného sociálneho
poistenia zamestnanca osobitnými rozhodnutiami v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona
o sociálnom poistení.

6. Žalovaná následne uviedla všetky rozhodnutia, ktorými prvostupňový orgán rozhodol o vzniku

a zániku povinného dôchodkového poistenia ako aj postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, a to za
obdobia, za ktoré bolo žalobkyni následne prvostupňovým rozhodnutím predpísané poistné. Uviedol,
že prvostupňový orgán rozhodnutím č. 140-209/2023-ZA zo dňa 27.06.2023 rozhodol, že C. A. B.
ako zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné dôchodkové poistenie dňa 01.10.2014 a zaniklo dňa
03.10.2014. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.2023, pretože voči nemu nebolo
podané odvolanie. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 140-210/2023-ZA zo dňa 27.06.2023 rozhodol,

že C. A. B. ako zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné dôchodkové poistenie dňa 01.10.2015
azaniklodňa03.10.2015.Totorozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa04.08.2023,pretoževočinemu
nebolo podané odvolanie. Prvostupňový orgán tiež rozhodnutím č. 140-168/2023-ZA zo dňa 10.05.2023
rozhodol, že zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné dôchodkové poistenie dňa 01.10.2016 a zaniklo
dňa 03.10.2016. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2023.

7. Žalovaná ďalej uviedla, že dňa 10.01.2023 prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 140-11/2023-
ZA, ktorým rozhodol, že C. A. B. ako zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné dôchodkové poistenie
dňa 04.10.2016 z dôvodu, že zamestnanec si právo podľa § 227a zákona o sociálnom poistení
v znení zákona č. 413/2012 Z. z. uplatnil u iného zamestnávateľa skôr. Toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 20.02.2023. Poukázala pritom nato, že predmetné rozhodnutie vychádzalo zo
skutočnosti, že dňa 03.10.2016 uzatvoril zamestnanec Dohodu o brigádnickej práci študenta uzatvorenú
v zmysle § 227 a nasl. Zákonníka práce medzi zamestnávateľom ManpowerGroup Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35 958 898 a zamestnancom A. B., podľa ktorej sa táto dohoda uzatvára na dobu určitú, od
04.10.2016 do 31.12.2016. Zamestnanec zároveň dňa 03.10.2016 podpísal „Oznámenie a čestné

vyhlásenie“, ktorým predmetnú dohodu so zamestnávateľom ManpowerGroup Slovensko , s.r.o., IČO:
35 958 898, určil podľa § 227a zákona o sociálnom poistení ako dohodu o brigádnickej práci študentov,
na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Zároveň
zamestnanec čestne vyhlásil, že právo určiť dohodu o brigádnickej práci študenta podľa § 227a zákona
o sociálnom poistení si súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa. Zamestnávateľ ManpowerGroup

Slovensko, s.r.o. podal dňa 03.10.2016 včas Registračný list FO – prihláška za zamestnanca (A. B., typ
poistenej osoby 9. DoBPŠ bez dôchodkového poistenia – pravidelný príjem, s dátumom vzniku poistenia
dňa 04.10.2016. Keďže si zamestnanec uplatnil výnimku podľa § 227a zákona o sociálnom poistení
u viacerých zamestnávateľov (u spoločnosti ManpowerGroup Slovensko, s.r.o., ako aj u žalobkyne),
prvostupňový orgán rozhodol o vzniku poistného pomeru zamestnanca v zmysle § 178 ods. 1 písm. a)

bod 1 zákona o sociálnom poistení ako o spornom prípade.

8. Žalovaná záverom uviedla, že predmetom odvolacieho konania bolo prvostupňové rozhodnutie,
ktorým bolo predpísané poistné, a nie posúdenie vzniku a zániku povinného dôchodkového
poistenia zamestnanca, o ktorom bolo rozhodnuté vyššie uvedenými samostatnými rozhodnutiami

prvostupňového orgánu, ktoré sa stali právoplatnými, keďže voči nim nebolo podané odvolanie. Uviedla
tiež, že predmetom tohto odvolacieho konania nebola ani skutočnosť, že zamestnanec žalobkyne porušil
svoju povinnosť ustanovenú v § 227a ods. 1 druhá veta zákona o sociálnom poistení a určil v mesiaci
október 2016 viac ako jednu dohodu o brigádnickej práci študentov.

Zhrnutie argumentov žalobkyne – žalobné body

9. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho
právnehoposúdeniaavráteniavecinaďalšiekonanie.Zároveňsiuplatnilaajtrovyprávnehozastúpenia.

10. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že zamestnanec A. B. dňa 03.10.2016 podpísal dohodu
o brigádnickej práci študentov a prehlásenie o určení podľa § 227a zákona o sociálnom poistení u dvoch
zamestnávateľov, a to u žalobkyne a spoločnosti ManpowerGroup Slovensko, s.r.o.. Podľa žalobkynežalovaná nezisťovala ani nevykonala dokazovanie smerujúce k zisteniu, u ktorého zamestnávateľa
zamestnanec podpísalúuzatvoril dohodu skôr. Konštatovala len, že prípad je sporný a rozhodla
náhodne, bez uvedenia logického dôvodu v neprospech žalobkyne. Podľa žalobkyne je otázka,

kedy ktorý zamestnávateľ podľa prihlášku zamestnanca do Sociálnej poisťovne skôr, irelevantná.
Uviedla, že právny vzťah vzniká uzatvorením dohody – jej podpisom oboma stranami a nie podaním
prihlášky. Poukázala na ust. § 227a ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom
ku dňu 03.10.2016 a na ust. § 44 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení
(ďalej len „OZ“). Podľa žalobkyne bolo potrebné skúmať, ktorú dohodu s ktorým zamestnávateľom

uzatvoril zamestnanec skôr, pričom žalovaná mala podľa žalobkyne zisťovať tieto skutočnosti napr.
výsluchom žalobkyne, zamestnanca, či osoby, ktorá podpisovala predmetnú dohodu za spoločnosť
ManpowerGroup Slovensko, s.r.o. a určiť, s ktorým zamestnávateľom bola dohoda uzatvorená v skoršiu
hodinu v deň 03.10.2016. Žalobkyňa následne poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS
87/2014, publikovaný v Zbierke rozhodnutí pod č. 21/2014. Uviedla, že v tomto prípade záver o tom,
že zamestnanec uzatvoril so žalobkyňou dohodu o brigádnickej práci študenta neskôr, nevyplýva zo

žiadneho dôkazu a jedná sa o zjavnú svojvôľu a exces, ktorý je zákonom a ustálenou judikatúrou
zakázaný. Ďalej s poukazom na § 195 uviedla, že žalovaná pochybila, keď nezistila presne a úplne
skutkový stav veci a nevykonala dôkazy, ktoré mohli svedčiť v jej prospech. Vzhľadom na uvedené je
preto podľa nej napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie a doplnenie dokazovania.

Vyjadrenie žalovanej

11. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe stručne opísala prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie
a vyjadrila sa k žalobným námietkam uvedeným v žalobe. Poukázala na ustanovenia § 4 ods. 2 písm.
a), § 227a ods. 1, 2 a 3 písm. a) a b) a § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, pričom uviedla
povinnostištudenta–brigádnikaakoajzamestnávateľa,vyplývajúceztýchtoustanovení.Poukázalatiež
na § 228 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý upravuje Dohodu o brigádnickej práci študentov. Ďalej uviedla, že

žalobkyňa dňa 05.10.2013 zaslala Sociálnej poisťovni registračný list FO – prihlášku za zamestnanca,
v ktorom uviedla typ poistenej osoby kód 9 „DoBPŠ bez dôchodkového poistenia – pravidelný príjem“
a deň vzniku poistenia 04.10.2013. Prostredníctvom tohto registračného listu teda žalobkyňa prihlásila
A. B. ako zamestnanca na základe dohody o brigádnickej práci študentov s pravidelným príjmom,
ktorý si uplatnil výnimku podľa § 227a zákona o sociálnom poistení. Následne prvostupňový orgán

v rámci svojej vnútornej kontroly zistil, že zamestnanec je viacnásobne prihlásený ako zamestnanec
s uplatnenou výnimkou podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, a preto vyzval žalobkyňu listom zo
dňa 09.09.2021, aby mu predložila doklady, na základe ktorých si tento zamestnanec uplatnil výnimku
podľa § 227 zákona o sociálnom poistení, resp. jej uplatňovanie ukončil, a aby predložila dohodu
o brigádnickej práci študentov uzatvorenú s týmto zamestnancom. Upozornil ju tiež na znenie ust. §

228 ods. 2 Zákonníka práce, a preto ak bolo so zamestnancom uzatvorených viac dohôd o brigádnickej
práci študentov, žiadal od žalobkyne predložiť Registračný list FO – prihlášku a odhlášku a predložiť
tlačivá, na ktorých si uvedený zamestnanec uplatnil právo podľa § 227a zákona o sociálnom poistení ku
každej uzatvorenej dohode. Žalobkyňa na základe predmetnej výzvy predložila prvostupňovému orgánu
dohody o brigádnickej práci študentov uzatvorené so zamestnancom. Keďže žalobkyňa na uvedenú

výzvu prvostupňového orgánu nepredložila Registračné listy FO – prihlášky, ktoré by boli v súlade
spredloženýmidokladmižalobcu,rozhodolprvostupňovýorgánovznikupovinnéhosociálnehopoistenia
zamestnanca osobitnými rozhodnutiami v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom
poistení.

12. Žalovaná ďalej uviedla, že v napadnutom rozhodnutí podrobne opísala právny a skutkový stav
veci ako aj všetky rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorými rozhodol o povinnom dôchodkovom
poistení zamestnanca žalobkyne a ktoré sú právoplatné. Poukázala tiež na to, že aj keď napadnutým
rozhodnutím je rozhodnutie žalovanej o predpísaní penále zo dňa 04.12.2023, z povahy a obsahu
žalobných námietok vyplýva, že žalobkyňa poukazuje na nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia

prvostupňového orgánu, ktorým bolo rozhodnuté, že zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné
dôchodkové poistenie dňa 04.10.2016, a to z dôvodu, že zamestnanec si právo podľa § 227a zákona
o sociálnom poistení uplatnil u iného zamestnávateľa. Žalovaná uviedla, že táto otázka bola predmetomposudzovania v samostatnom správnom konaní, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím č.
140-11/2023-ZA zo dňa 10.01.2023.

13. Žalovaná následne poukázala na rozsudky súdov Slovenskej republiky, v zmysle ktorých nemožno
posudzovať skutočnosti, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté. Podľa žalovanej preto v konaní
o predpísaní poistného, výsledkom ktorého je vydanie napadnutého rozhodnutia, nebola oprávnená
vykonávaťďalšiedokazovanieaposudzovaťpredbežnúotázku,keďžeotejtootázkeužboloprávoplatne
rozhodnuté.

14. Podľa žalovanej, poistné predpísané napadnutým rozhodnutím, bolo predpísané v súlade
so zákonom o sociálnom poistení. Uviedla, že so vznikom povinného dôchodkového poistenia
zamestnanca zákon o sociálnom poistení spája aj vznik odvodovej povinnosti., t. j. povinnosti odvádzať
poistné a povinné príspevky včas a v správnej sume. Lehotu, v ktorej je zamestnávateľ povinný odviesť
poistné, ustanovuje ust. § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Rovnaká lehota splatnosti je

určená aj pre povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ. Keďže žalobkyňa nevykonala
za zamestnanca A. B., ktorý mal s ňou uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov (ani potom,
ako bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že A. B. je povinne dôchodkovo poistený), odvod poistného na
dôchodkové poistenie, bol prvostupňový orgán povinný žalobkyni poistné v zmysle § 144 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení predpísať. Následne žalovaná uviedla dôvody zmeny výroku prvostupňového

rozhodnutia napadnutým rozhodnutím. Podľa žalovanej, rozhodnutie, ktorým bolo žalovanej predpísané
poistné, spolu s napadnutým rozhodnutím žalovanej, boli vydané v súlade so zákonom a obsahujú
všetky zákonné náležitosti. Uviedla tiež, že v prípade vzniku škody v dôsledku protiprávneho konania
zamestnanca A. B. si môže žalobkyňa uplatniť jej náhradu priamo u zamestnanca v občianskoprávnom
konaní. Žalovaná žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej (replika)

15. Žalobkyňa v replike uviedla, že rozhodnutia súdov, na ktoré odkazuje žalovaná, nie je možné
aplikovať na predmetnú vec, keďže rozhodnutie Krajského súdu v Prešove nie je všeobecne záväzné

(iba pre účastníkov daného konania) a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/23/2013 bolo
vydané ešte pred účinnosťou zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“). Ďalej poukázal na ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP a navrhol, aby
správny súd zrušil aj rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 140-11/2023-ZA zo dňa 10.01.2023, ktoré
predchádzalo napadnutému rozhodnutiu žalovanej. Podľa žalobkyne aj rozhodnutie č. 140-11/2023-ZA

zo dňa 10.01.2023 trpí nedostatočným vykonaním dokazovania a nezistením náležitého skutkového
stavu k podstatnej spornej otázke konania. Následne zopakovala a zotrvala na svojich vyjadreniach
uvedených v žalobe.

Vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobkyne (duplika)

16. Žalovaná v duplike poukázala na viaceré rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR ako aj na
uznesenie Ústavného súdu SR, v zmysle ktorých sú právoplatné rozhodnutia záväzné. Poukázal tiež
na to, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 140-11/2023-ZA zo dňa 10.01.2023 nie je
prvostupňovým rozhodnutím, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu žalovaného a nemožno ho

preto zrušiť v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ako to navrhuje žalobkyňa.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

17. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný v súlade s § 107 ods. 2 SSP

vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pretože nezistil podmienky pre nariadenie pojednávania
v zmysle § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli
tunajšieho súdu dňa 23.08.2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 06.09.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).

18. Predmetnom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovanej, ktorým zmenila výrok rozhodnutia

prvostupňového orgánu verejnej správy o predpísaní poistného žalobkyni tak, že vypustila text: „...Vám
predpisuje za obdobie október 2014, október 2015, október 2016, november 2016, december 2016,
január 2017, február 2017, marec 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017 poistné na nemocenské poistenie
v sume 8,03 Eur, poistné na starobné poistenie v sume 221,01 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume72,64 Eur, poistné na úrazové poistenie v sume 24,84 Eur, poistné na garančné poistenie v sume 7,63
Eur, poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume 5,76 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity
v sume 58,25 Eur, spolu v sume 398,16 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha.“

a doplnila text: „...Vám predpisuje za obdobie október 2014, október 2015, október 2016, november
2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017 poistné na
starobné poistenie v sume 253,45 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 84,42 Eur a poistné do
rezervnéhofondusolidarityvsume60,29Eur,spoluvsume398,16Eur“.Poistnézamesiacoktóber2014
a október 2015 nepredpísala. Žalovaná tiež zmenila prílohu prvostupňového rozhodnutia a nahradila

ju novou prílohou, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia. V ostatnom prvostupňové
rozhodnutie potvrdila. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov
konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovanej a s pripojenými listinnými dôkazmi,
a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny
súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovanej, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom
žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda túto posudzoval neformálne podľa § 202

ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia žalovanej (§ 135 ods. 1 SSP).

19. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná rozsudkom ju zamietne.

20. Podľa § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho
základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. a) a poistné z vymeriavacieho základu podľa §
139a a 139b sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,

v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu.

21. Podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení; Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je
splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata
týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je

splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň
určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa
platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je
splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

22. Podľa § 144 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho
odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa
dlžnú sumu nepredpíše.

23. Podľa § 195 ods. 1, 2 a 4 zákona o sociálnom poistení, Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel
obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne

z jej činnosti.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúceskutočnostibezohľadunato,čisvedčiavprospech,alebovneprospechúčastníkakonania.

24.Podľa§169ods.1,6a7zákonaosociálnompoistení,dôkazomjevšetko,čomôžeprispieťkzisteniu

a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov
konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných
fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti
známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej

poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná
vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie
skutočného stavu veci.Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne
a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

25. Podľa § 209 ods. 1, 2 a 4 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné,

ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

26. Správny súd po preskúmaní veci zistil, že napadnutým rozhodnutím je rozhodnutie žalovanej, ktorým

len formálne zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia o predpísaní poistného žalobkyni a vo zvyšku
prvostupňové rozhodnutie potvrdila, pričom aj po úprave výroku prvostupňového rozhodnutia ostalo
predpísané poistné v nezmennej výške 398,16 Eur. Žalobkyňa v žalobe žiadala preskúmať rozhodnutie
žalovaného z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia.
V žalobe namietala, že zamestnanec A. B. dňa 03.10.2016 podpísal dohodu o brigádnickej práci

študentov a prehlásenie o určení podľa § 227a zákona o sociálnom poistení u dvoch zamestnávateľov,
a to u žalobkyne a spoločnosti ManpowerGroup Slovensko, s.r.o. a podľa žalobkyne žalovaná
nezisťovala ani nevykonala dokazovanie smerujúce k zisteniu, u ktorého zamestnávateľa zamestnanec
podpísal, resp. uzatvoril dohodu skôr, pričom žalovaná mala podľa žalobkyne zisťovať tieto skutočnosti
napr. výsluchom žalobkyne, zamestnanca A. B., či osoby, ktorá podpisovala predmetnú dohodu

za spoločnosť ManpowerGroup Slovensko, s.r.o. a určiť, s ktorým zamestnávateľom bola dohoda
uzatvorená v skoršiu hodinu v deň 03.10.2016. Žalovaná preto podľa nej pochybila, keď nezistila presne
a úplne skutkový stav veci a nevykonala dôkazy, ktoré mohli svedčiť v jej prospech.

27. Správny súd v prvom rade opätovne zdôrazňuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej,

v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, je rozhodnutím o predpísaní poistného žalobkyni podľa §
144 zákona o sociálnom poistení. V predmetnom prvostupňovom rozhodnutí o predpísaní poistného
prvostupňový orgán, a rovnako v napadnutom rozhodnutí žalovaný, nerozhodovali o tom, kedy
vzniklo a zaniklo povinné dôchodkové poistenie zamestnanca A. B.. Tieto skutočnosti boli predmetom
samostatných správny konaní, v ktorých boli vydané samostatné rozhodnutia o začiatku a skončení

povinného dôchodkového poistenia zamestnanca A. B., za ktoré mu následne bolo predpísané
poistné napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Prvostupňový orgán
rozhodnutím č. 140-209/2023-ZA zo dňa 27.06.2023 rozhodol, že C. A. B. ako zamestnancovi žalobkyne
vzniklo povinné dôchodkové poistenie dňa 01.10.2014 a zaniklo dňa 03.10.2014. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.2023. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 140-210/2023-ZA zo

dňa 27.06.2023 rozhodol, že C. A. B. ako zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné dôchodkové
poistenie dňa 01.10.2015 a zaniklo dňa 03.10.2015. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
04.08.2023. Prvostupňový orgán tiež rozhodnutím č. 140-168/2023-ZA zo dňa 10.05.2023 rozhodol,
že zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné dôchodkové poistenie dňa 01.10.2016 a zaniklo dňa
03.10.2016. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2023. Voči týmto rozhodnutiam bolo

možné podať odvolanie, čo však žalobkyňa nevyužila, a preto sa stali právoplatnými tak, ako je uvedené
vyššie, a tým záväznými pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne pri predpísaní poistného žalobkyni
28. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 7Ssk/20/2023 zo dňa 28.02.2024, ktorý uviedol: „Podľa § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. je doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, právoplatné. Zákon č. 461/2003 Z.

z. neupravuje osobitne účinky právoplatnosti, podľa kasačného súdu však jeho účinky možno vyvodiť
nepriamo najmä z § 221 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý upravuje podmienky obnovy konania. Z
ustanovenia § 221 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. totiž vyplýva, že konanie ukončené právoplatným
rozhodnutím možno obnoviť len za určitých presne vymedzených podmienok, pričom obnoviť konanie
a novo rozhodnúť možno podľa § 222 a § 223 zákona č. 461/2003 Z. z. len za predpokladu, že sú tieto

podmienky splnené. A contrario tak z citovaných ustanovení možno vyvodiť, že právoplatné rozhodnutie
zostáva záväzné a nemožno ho nijako meniť, pokiaľ tieto osobitné podmienky nie sú splnené. Inštitút
obnovy konania za prísne stanovených podmienok (a navyše aj s prísne ustanovenými subjektívnymi
a objektívnymi lehotami podľa § 222 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) by nemal svoj zmysel, ak byprávoplatné rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne nemalo záväzné účinky, a ak by ho
samy organizačné zložky mohli v inom konaní ignorovať. Okrem toho, už samotný pojem „právoplatnosť“
je pojmom tradične označujúcim konečnosť, nemennosť a záväznosť právnych aktov, a to aj bez toho,

aby boli tieto účinky výslovne normované.“

29. Dňa 10.01.2023 prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 140-11/2023-ZA, ktorým rozhodol, že C.
A. B. ako zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné dôchodkové poistenie dňa 04.10.2016 z dôvodu,
že zamestnanec si právo podľa § 227a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z.

z. uplatnil u iného zamestnávateľa skôr. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2023.
Práve v predmetnom správnom konaní a následnom rozhodnutí č. 140-11/2023-ZA zo dňa 10.01.2023
sa žalovaná zaoberala skutočnosťami, ktoré žalobkyňa namieta v predmetnej žalobe. Keďže voči
predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu bolo prípustné odvolanie, mala žalobkyňa možnosť
sa voči tomuto rozhodnutiu brániť a uplatniť predmetné žalobné námietky v odvolaní proti rozhodnutiu
č. 140-11/2023-ZA zo dňa 10.01.2023, prípadne následne v správnej žalobe podanej voči rozhodnutiu

odvolacieho orgánu o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. 140-11/2023-ZA zo dňa
10.01.2023. Keďže tak žalobkyňa neurobila (nepodala voči rozhodnutiu č. 140-11/2023-ZA zo dňa
10.01.2023 odvolanie), toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 20.02.2023, a je preto v rámci otázky
vzniku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca A. B. konečné a pre Sociálnu poisťovňu pre
následné rozhodovanie o výške poistného záväzné. Vzhľadom na uvedené už Sociálna poisťovňa nie

je oprávnená riešiť túto otázku znova, keď už o nej bolo právoplatne rozhodnuté (viď aj odsek 28
tohto rozsudku – pozn. súdu). Správny súd po preskúmaní žalobných námietok uvedených v žalobe
žalobkyne a vzhľadom na predmet prieskumu v tomto konaní (rozhodnutie o predpísaní poistného)
konštatuje, že námietky žalobkyne smerujú voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. 140-11/2023-ZA
zodňa10.01.2023,ktoréniejepredmetomtohtosúdnehoprieskumu.Vžalobounapadnutomrozhodnutí

sa už vzhľadom na záväznosť právoplatného rozhodnutia č. 140-11/2023-ZA zo dňa 10.01.2023
a vyriešenie predmetnej otázky vzniku povinného dôchodkového poistenia v tomto rozhodnutí, žalovaný
znovu otázkou okolností a určení okamihu vzniku povinného dôchodkového poistenia nezaoberal.
V napadnutom rozhodnutí žalovaný rozhodoval o výške poistného podľa § 144 zákona o sociálnom
poistení z dôvodu, že žalobkyňa odviedla poistné a povinné príspevky v nesprávnej sume. Správny

súd preto voči žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného považuje v žalobe uvedené námietky
žalovanej za nedôvodné.

30. Správny súd ďalej uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného je, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo riadne odôvodnené tak, aby z rozhodnutia

bolo zrejmé, aké skutkové zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy,
z ktorých dôkazov boli podstatné skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne
posúdené. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy
je pri žalobách v sociálnych veciach aj mimo v celom rozsahu (nielen v medziach žalobných
bodov) posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok

skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti
s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi
a či obsahovalo zákonom predpisované náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
a procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom
povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí

a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase
právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), a preto v správnom súdnictve
správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné

na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho
súdnictva (§ 219 ods. 1 SSP).

31. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánu verejnej správy,
ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutiu orgánu verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej

správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Správny súd skúmal najmä to, či sú
závery žalovanej vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým
zisteniam, podkladom rozhodnutia a platnej právnej úprave a tiež, či sú náležite odôvodnené. Povykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovanej tieto požiadavky stanovené zákonom spĺňa.

32. Z ustanovenia § 209 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení
rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol
orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe

ktorých rozhodoval. Z ustanovenia § 195 ods.1 a 2 Zákona o sociálnom poistení súčasne vyplýva
pre organizačnú zložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby
presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na
rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe organizačnej zložke Sociálnej
poisťovne z jej činností. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci

objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech
alebo neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení). Z ustanovenia §
218 ods.1 citovaného zákona vyplýva pre odvolací orgán povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie
(prvostupňového orgánu verejnej správy) v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie
doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť.

33. Žalovaná (aj prvostupňový orgán verejnej správy) podľa správneho súdu postupovali v súlade s
vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť,
že požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia (okrem § 209 zák. č. 461/2003 Z. z.) vyplýva aj
z článku 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Dohovoru je v zmysle
judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníkov konania na také odôvodenie súdneho
rozhodnutia, alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej

judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21. 01. 1999) pre správne súdnictvo
vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy primerane
reagovať, čo znamená vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi
konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako
aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, to

znamená stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinnosti
náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp.
zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010), v ktorých Ústavný súd SR okrem iného konštatoval,
že „...jedným z princípov predstavujúci v súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu
pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť

v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť
súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť, pričom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane
toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý

zodpovedá základným pravidlom logického jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry
vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy:
„...odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú
argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, to znamená, že

priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe
akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť
správnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie
práva vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti.“ Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu
verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na

zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také
rozhodnutie, ktoré mu úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné
a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom
dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je tedarozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých
podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri

hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie
otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho
konania, prípadne, aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie
uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovanej (ako aj rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy) tieto požiadavky spĺňajú. Žalovaný sa podrobne zaoberal

právnym aj skutkovým stavom veci, pričom uviedol, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil,
z akých skutočností vychádzal, poukázal na všetky rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o povinnom
dôchodkovom poistení zamestnanca A. B., ktoré sú právoplatné a sú záväzným podkladom pre
rozhodnutie o predpísaní poistného. Žalovaný uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na
základe ktorých rozhodoval, ktoré všetky v napadnutom rozhodnutí uviedol a správne dospel k záveru,

že námietky žalovanej uvedené v odvolaní sú vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu o predpísaní
poistného nedôvodné.

34. K návrhu žalobkyne, ktorým žiadala v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušiť rozhodnutie
prvostupňového orgánu č. 140-11/2023-ZA zo dňa 10.01.2023, ktorým bolo rozhodnuté, že C. A. B.

ako zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné dôchodkové poistenie dňa 04.10.2016 z dôvodu, že
zamestnanec si právo podľa § 227a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z.
uplatnil u iného zamestnávateľa skôr, správny súd uvádza, že sa nejedná o rozhodnutie prvostupňového
orgánu predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu žalovaného v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP,
a preto nie je možné toto rozhodnutie v predmetnom súdnom konaní zrušiť. Rozhodnutím orgánu

verejnej správy nižšieho stupňa v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP v konaní o predmetnej správnej
žalobe je rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 700-1613878523-GC04/23 zo dňa 27.09.2023, ktorým
bolo žalobkyni v prvom stupni predpísané poistné a o ktorom na základe odvolania žalobkyne rozhodol
žalovaný napadnutým rozhodnutím. Rozhodnutie č. 140-11/2023-ZA zo dňa 10.01.2023, ktorým bolo
rozhodnuté o vzniku povinného dôchodkového poistenia, bolo vydané v samostatnom správnom konaní

(odlišnom od konania o predpísaní výšky poistného), bolo voči nemu prípustné odvolanie, avšak
žalobkyňavdanomkonaníodvolanienepodala,pretosastaloprávoplatnýmazáväzným,akojeuvedené
vyššie.

35. Správny súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná,

pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ako ani postupu, ktorý
mu predchádzal, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.

36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 (a contrario) a § 168 SSP spôsobom
uvedeným vo výroku rozsudku. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej právo na náhradu trov

konania nepatrí. Žalovaná síce v konaní úspešná bola, avšak má postavenie orgánu verejnej správy,
pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by jej mali byť trovy konania voči
neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovanej nemožno od žalobcu
spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP,
§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR
(§ 438 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej
Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia

rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná
v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu
a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ
musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.