Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106280
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106280.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Ing. Lindy Kovandovej, LL.M.
v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/XX, XXX XX E., t. č. Ústav na
výkon trestu odňatia slobody, Dukelská štvrť 941/10, priečinok 21, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti
žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, 813 04
Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-06317/12-2023 zo dňa
08.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Dňa 30. 6. 2023 bola povinnej osobe : Ústavu na výkon trestu odňatia slobody – Dubnica nad Váhom
postúpenázNemocnicepreobvinenýchaodsúdenýchaÚstavunavýkontrestuodňatiaslobodyTrenčín
žiadosť žalobcu, v ktorej požiadal okrem iného o sprístupnenie informácií cit .: 5 . Žiadam o fotokópiu tzv.
- „ordinačných hodín (ambulancie)" v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktoré sa týkajú organizácie návštev

lekára jednotlivými sektormi (B, C, D, E, F).
2. Povinná osoba dňa 13. 7. 2023 listom č. UVTOS-01383/13-DU-2023 sprístupnila žalobcovi fotokópie
určených dní k návšteve ambulancie všeobecného lekára pre ubytovne B, C, D, E, F, H.
3. Žalobca podal proti listu č. UVTOS-01383/13-DU-2023 zo dňa 13. 7. 2023 včas odvolanie (§ 19 ods.
1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám).
4. Žalovaný - Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže ako odvolací orgán podľa § 19
ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol.

Správna žaloba a žalobné body
5. Žalobca sa včas doručenou správnou žalobou domáhal, aby správny súd vydal rozsudok, ktorým
rozhodne tak, že zruší rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.08.2023 v rozsahu odmietnutia sprístupnenia
informácie o mene a priezvisku osoby, ktorá vydala (schválila) ordinačné hodiny ambulancie v ÚVTOS
Dubnica nad Váhom: „Určené dni k návšteve ambulancie všeobecného lekára pre jednotlivé ubytovne“
a zároveň, aby správny súd zrušil uvedené rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie,

eventuálne aby súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť predmetnú informáciu podľa § 193 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“).
6. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za svojvoľné a nezákonné z nasledovných dôvodov:-Knesprístupneniumenaapriezviskaosoby,ktorávydala(schválila)„Určenédniknávšteveambulancie
všeobecného lekára pre jednotlivé ubytovne“, žalobca uviedol, že: po podaní odvolania mu ÚVTOS
Dubnica nad Váhom síce opätovne sprístupnil určené dni, kde už je viditeľná pečiatka a podpis autora,

avšak tu ide o podpis nečitateľný, t. j. taký, z ktorého nie je možné identifikovať konkrétnu osobu.
- V danej veci predstavuje údaj o mene a priezvisku autora určených dní tzv. sprievodnú informáciu,
ktorá úzko súvisí s požadovanou informáciou (§ 4 ods. 5 zákon o slobodnom prístup k informáciám), na
ktorú sprievodnú informáciu má tiež právo.
- Správne konanie tvorí jeden celok, a preto aj žalovaný (ako odvolací orgán) zodpovedá za to, že

konanie a rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom, a že vychádza zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci.
- Ak teda v rámci odvolania žalobca požadoval sprístupnenie informácie o mene a priezvisku autora
určených dní, mal žalovaný povinnosť sa vysporiadať s touto námietkou. Keďže tak žalovaný neurobil,
je jeho rozhodnutie nezákonné a formalistické a zároveň aj nepreskúmateľné.
- V prvom rade treba uviesť, že určené ordinačné dni nie sú ordinačné hodiny poskytovateľa zdravotnej

starostlivosti (nemocnice), ktoré má tento povinnosť umiestniť na viditeľnom mieste ambulancie
(zdravotníckeho zariadenia) a dodržiavať ich, a ktoré musia byť schválené a potvrdené samosprávnym
krajom (§ 79 ods. 1 písm. za) zákona č. 578/2004).
- Niet pochýb o tom, že určené dni sú akési modifikované ordinačné hodiny, ktoré vydal ÚVTOS
Dubnica nad Váhom, ktorý však nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ani prevádzkovateľom

zdravotníckeho zariadenia. Teda pokiaľ ide o určené dni, tieto predstavujú záznam, ktorý pochádza
z činnosti ÚVTOS Dubnica nad Váhom a tento musí byť zaevidovaný služobným úradom v príslušnej
evidencii ako registratúrny záznam.
- Interným predpisom, ktorým sa Zbor väzenskej a justičnej stráže riadi, je rozkaz ministra spravodlivosti
č. 2/2016, ktorým sa vydáva registratúrny poriadok Zboru väzenskej a justičnej stráže (tento platil do

31.12.2021) a rozkaz ministra spravodlivosti č. 2/2021, ktorým sa vydáva registratúrny poriadok Zboru
väzenskej a justičnej stráže (platí od 01.01.2022).
- Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že ani jeho interné predpisy, či všeobecne záväzné predpisy
nestanovujú povinnosť uvádzať na listinách podpis a pečiatku, tak to ide o zavádzanie.
- Podľa rozkazu ministra spravodlivosti č. 2/2021 (§ 14 ods. 1 až 14) a rozkazom ministra spravodlivosti

č. 2/2016 (§14) sú upravené pravidlá používania úradných pečiatok.
- Tak isto je upravená povinnosť podpisovať registratúrne záznamy (§15 rozkaz ministra spravodlivosti
č. 2/2016, resp. § 15 rozkaz ministra spravodlivosti č. 2/2021).
- Niet teda pochýb, že žalovaný použil svojvoľne a nepreskúmateľne argumentáciu a vo svojom dôsledku
zmaril právo žalobcu na prístup k požadovanej sprievodnej informácie o mene a priezvisku osoby, ktorá

vydala a schválila určené dni.
7. Žalobca v správnej žalobe navrhoval vykonať dôkazy: predložiť interné predpisy a oboznámiť ich
obsah, výsluch vedúceho organizačno-právneho oddelenia mjr. JUDr. Piačeka a to ku skutočnosti,
či požadovaná informácia je súčasťou registratúry, teda či je možné dohľadať informácie o mene
a priezvisku autora určených dní, výsluch vedúcej lekárky, vedúceho lekára v zdravotníckom zariadení,

ambulancia všeobecného lekára a vyžiadať od ÚVTOS Dubnica nad Váhom originál informácie Určené
dni k návšteve ambulancie všeobecného lekára pre jednotlivé ubytovne, t. j. registratúrny záznam
z príslušnej evidencie, a to na overenie skutočnosti, či tento dokument vôbec formálne existuje a či
obsahuje údaje o mene a priezvisku nadriadeného, ktorý ho vydal (schválil) a podpísal.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu
8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava
svojho doteraz formulovaného právneho názoru uvedeného v rozhodnutí, podľa ktorého povinná
osoba sprístupnila žalobcovi kompletné informácie, ktoré mala k dispozícii, t. j. určené dni k návšteve
ambulancie všeobecného lekára pre jednotlivé ubytovne a oznamy týchto určených dní pre jednotlivé

sektory. Uvedené informácie majú charakter organizačných pokynov umiestnených na nástenkách v
jednotlivých sektoroch, prípadne ambulancii. Tieto pokyny slúžia na organizovanie návštev väznených
osôb v ambulancii. Ďalšou formou sprostredkovanie týchto informácií je aj ich ústne vyhlásenie v rámci
komunity väznených osôb. Teda všeobecne záväzné právne predpisy a ani interné predpisy zboru
nestanovujú formu ich sprostredkovania. V rámci efektívneho zaobchádzania s väznenými osobami je

vhodnou formou sprostredkovania pokynu aj umiestnenie na nástenke prístupnej väzneným osobám.
9. K tvrdeniu žalobcu, cit.: „9.7. Niet pochýb o tom, že „Určené dni“ sú akési „modifikované“ ordinačné
hodiny, ktoré vydal ústav DCA, ktorý však nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ani
prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia. Teda pokiaľ ide o „Určené dni“, tak tieto predstavujúzáznam, ktorý pochádza z činnosti ústavu DCA a tento musí byť zaevidovaný služobným úradom
v príslušnej evidencii ako registratúrny záznam.“, žalovaný uvádza, že všeobecne záväzné právne
predpisy a ani interné predpisy zboru nestanovujú formu pokynov, ktorými sa väzneným osobám

sprostredkúvajúrôznedruhyinformácií.Aktedaformapokynuniejestanovená,jenazváženípríslušníka
zboru, akú formu zvolí, a to tak, aby bolo zabezpečené riadne a plynulé vykonávanie činností väznených
osôb. Ak je pokyn ústne sprostredkovaný väzneným osobám v rámci komunity a následne je po zvážení
príslušníkom zboru sprostredkovaný na nástenke, takýto dokument nie je registratúrny záznam, pretože
forma pokynu nie je stanovená. Vychádzajúc zo žalobcovho vnímania tvorby registratúrnych záznamov,

by tak každý ústny pokyn príslušníka zboru adresovaný väznenej osobe musel byť registratúrnym
záznamom so všetkými náležitosťami, teda aj s menom príslušníka zboru.
10. K tvrdeniu žalobcu, cit.: „9.13. „Určené dni“ sú vo svojom dôsledku iným zásahom orgánu
verejnej moci, keďže ústav DCA nemá žiadnu právomoc zasahovať do schválených ordinačných
hodín ambulancie všeobecného lekára, ktorú prevádzkuje nemocnica a ktoré ordinačné hodiny musí
bezpodmienečne dodržiavať.“, žalovaný uvádza, že podľa § 4 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone

trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 475/2005 Z. z.“) je odsúdený počas výkonu trestu obmedzený najmä aj v slobode pohybu.
Odsúdený je podľa § 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z. povinný plniť pokyny a príkazy príslušníka
zboru.
11. Žalobcom žiadané informácie predstavujú organizačný pokyn príslušníka zboru, ktorý je väznená

osoba povinná plniť bez ohľadu na formu ich sprostredkovania, a ktoré neobmedzujú väznenú osobu v
jej práve na ochranu zdravia, pretože v určené dni sa predpisujú dlhodobo užívané lieky, rôzne úľavy,
ktoré súvisia so zdravotným stavom chronicky chorého a nezasahujú do práva na zdravotnú starostlivosť
v prípade akútneho a bolestivého stavu, ktorý ak sa u väznenej osoby vyskytne, je väznená osoba
predvedené k lekárovi podľa ordinačných hodín schválených samosprávnym krajom.

Replika žalobcu
12. V replike sa žalobca rozsiahlo vyjadril k nasledovným bodom:
- K tvrdeniu, že určené dni sú neformálne pokyny/príkazy príslušníka ZVJS.
- Určené dní sú organizačným opatrením zdravotníckeho zariadenia.

- K predvádzaniu väzňov do ambulancie.
- K predpisovaniu dlhodobo užívaných liekov.
- K určeným dňom a predpisovaniu úľav.
- K určeným dňom a akútnym bolestivým stavom.
13. Žalobca v replike navrhol dôkazy: výsluch A. F. G., výsluch riaditeľa odboru zdravotnej starostlivosti

žalovaného, výsluch riaditeľa ÚVTOS – Dubnica nad Váhom, predložiť Organizačný poriadok ÚVTOS –
Dubnica nad Váhom, predložiť RGR č. 30/2022, predložiť Ústavné poriadky č.ÚVTOS-121/23-2020 a č.
ÚVTOS-00056/23-2024, predložiť Organizačný poriadok č. ÚVTOS-44/13-2021 a RGR č. 6/2008
14. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

Podstatné posúdenie skutkových a právnych argumentov
15.SprávnysúdvBanskejBystrici,akovecneamiestnepríslušnýsprávnysúd(§10a§13ods.3zákona
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení zmien a doplnkov (ďalej len „SSP“) a podľa §
3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý im predchádzal v

rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe podľa § 134 ods. 1 SSP na nariadenom pojednávaní
dňa 19.09.2024 bez prítomnosti žalobcu žalovaného. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že
predmetom súdneho prieskumu je vec týkajúca sa slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného
predpisu. Právo na prístup k informáciám je právom garantovaným v č. l. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Žalobca v konaní pred správnym súdom nemusí byť zastúpený advokátom, ex obligo sa

nevyžaduje povinné právne zastúpenie v zmysle § 49 ods. písm. d) SSP. Napriek tomu sa, ale jedná
o všeobecný typ správnej žaloby, pri ktorej je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§134
ods. 1 SSP). Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto
podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
16. K nariadeniu pojednávania správny súd uvádza, že v správnej žalobe žalobca žiadal o nariadenie

pojednávania vo veci samej. Vzhľadom na časový odstup od podania žaloby a na skutočnosť, že nebolo
zo strany správneho súdu potrebné osobne žalobcu vyslúchnuť a žalobcova účasť na pojednávaní
nebola nevyhnutná, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca ako osoba vo výkone trestu odňatia
slobody by si v takomto prípade musel sám požiadať o vykonanie eskorty na pojednávanie a znášaťs tým spojené náklady, t. j. zvýšené trovy výkonu trestu v súlade s § 92 ods. 1 písm. b) zákona
o výkone trestu, správny súd žalobcu výzvou zo dňa 12.08.2024 vyzval, aby sa v lehote 5 dní odo dňa
doručenia výzvy vyjadril, či na nariadení pojednávania vo veci samej trvá. V odpovedi na predmetnú

výzvu žalobca uviedol, že na nariadenom pojednávaní trvá a to aj v súvislosti s navrhovanými dôkazmi
ako výsluch svedkov. Správny súd teda vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 19.09.2024. a to
v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Termín pojednávania bol vytýčený s dostatočným časovým
predstihom ešte dňa 12.08.2024 a podľa doručeniek založených v súdnom spise žalobca prevzal
predvolanie na pojednávanie dňa 15.08.2024. Správny súd súčasne dal do pozornosti žalobcu, že jeho

osobná prítomnosť na pojednávaní nie je nevyhnutná a súd v súlade s ust. § 114 SSP môže vec
prejednaťarozhodnúťajvneprítomnostiúčastníkovkonaniavprípade,aksariadnepredvolaníúčastníci
konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia. Pojednávania dňa 19.09.2024 sa však
žalobca nezúčastnil, žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil. Doručenkami založenými v súdnom spise je
preukázané, že žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené dňa 15.08.2024,
teda mal zachovanú 10-dňovú zákonnú lehotu na prípravu na pojednávanie určenú ustanovením § 108

ods. 3 SSP, a tiež zachovanú lehotu, aby si zabezpečil vykonanie eskorty na pojednávanie, v prípade,
že trval na svojej osobnej účasti na ňom. Keďže žalobca sa z pojednávania žiadnym spôsobom
neospravedlnil, s prihliadnutím na vyššie uvedené predsedníčka senátu na pojednávaní skonštatoval,
že sú splnené podmienky pre konanie v neprítomnosti žalobcu, po tichej porade senátu bolo vyhlásené
uznesenie, že súd nariaďuje pojednávať v neprítomnosti žalobcu a pojednávanie bolo uskutočnené

v súlade so zákonom.

17. Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy SR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok
ustanovených touto ústavou len zákonom.
18. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

19.Podľačl.26ods.4ÚstavySR,sloboduprejavuaprávovyhľadávaťašíriťinformáciemožnoobmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
20. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z. z., tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného
prístupu k informáciám.

21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
22. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené

zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa
osobitného zákona.
23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.
24. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa

na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
25. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. V zmysle § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Úloha súdu v správnom

súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len
preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí na základe žalôb (§ 6 ods. 1 SSP), teda v tom, či
príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).
26. Primárne správny súd uvádza, že zákon č. 211/2000 Z. z. predstavuje predpis verejného práva,
upravujúci povinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých

oprávnenýchsubjektov(žiadateľov).Vzťahmedzipovinnouosobouažiadateľomjevzťahomvertikálnym
a konanie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. je osobitným druhom administratívnoprávneho konania.
Je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby
sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz však nemusí byťexplicitne stanovený priamo zákonom č. 211/2000 Z. z., ale môže vyplývať aj z iných právnych predpisov
verejného práva.
27. Ďalej správny súd poukazuje na to, že zo znenia ust. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. vyplýva,

že povinná osoba je povinná poskytovať len informácie, ktoré má k dispozícii. Je pravdou, že zákon č.
211/2000 Z. z. neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľov informácie,
ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Takisto jej zákon neukladá povinnosť spracovávať už
existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, resp.
nové informácie. Okrem uvedeného správny súd dáva do pozornosti, že právo na informácie musí

byť v rovnováhe s princípom dobrej verejnej správy. Je potrebné zdôrazniť, že verejná správa nemá
byť samoúčelná, ale jej cieľom je služba občanom, vrátane poskytovania informácií, s ktorými verejná
správa pri výkone svojej pôsobnosti pracuje (disponuje). Cieľom verejnej správy je právna regulácia
v oblasti verejnoprávnych vzťahov, ktorých občania sú súčasťou, pretože žijú, pracujú a zdržiavajú sa
v oblasti právneho celku (štátu). Taktiež ani právo na informácie nie je samoúčelné, ale má umožniť
žiadateľom čo najväčšiu právnu pohodu a komfort orientovať sa a uplatňovať práva v jednotlivých

úsekoch verejnej správy (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/5/2013 zo dňa 12.03.2014).
Princípdobrejverejnejsprávyvyžaduje,abyorgányverejnejsprávyriadneavčasplnilizákonomuloženú
informačnú povinnosť, pričom platí, že ak má informácia pôvod v oblasti verejnej správy, v ktorej povinná
osoba vykonáva rozhodovaciu činnosť, implicitne, charakterom informácie je daný aj právny záujem
na jej poskytnutí. Súd si je vedomý toho, že pri posúdení sprístupnenia informácií povinnou osobou

nie je možné zákon č. 211/2000 Z. z. aplikovať ako izolovaný právny predpis, ale je potrebné zároveň
vyhodnotiť, či sprístupnením informácie nedôjde k ohrozeniu iného záujmu štátu. Extenzívnym výkladom
uvedeného zákona by bolo možné rozšíriť informačnú povinnosť povinných osôb na akýkoľvek údaj,
ktorý majú k dispozícii. V tom prípade však dochádza k výraznému narušeniu princípu dobrej verejnej
správy.

28. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd poznamenáva, že zo zákona č. 211/2000
Z. z. nevyplýva povinnosť povinného subjektu získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať,
vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály, požadované žiadateľom o informáciu, ak sa v ich
originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Rovnako z tohto zákona nevyplýva, že by
povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu

ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie
oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych
skutočnostiach,ktorémápovinnáosobakdispozícii,aktoréjepovinnánažiadosťposkytnúť.Rozširujúci
výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa
nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť

o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona
č. 211/2000 Z. z.. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.8Sžik/3/2020 zo dňa 26.5.2021, bod 25
informácia má v zásade nehmotný charakter a ide o určitú objektívnu skutočnosť, ktorá je v evidencii
a dispozičnej sfére povinnej osoby.
29. Správny súd v súvislosti s obsahom zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.

považuje za potrebné poukázať na samotný pojem ,,k dispozícii“ a jeho legálny výklad, pričom ohľadom
uvedeného je nutné rozlišovať medzi ,,má k dispozícii“ ale aj je ,,povinná mať k dispozícii“ (rozsudok
NSS ČR sp. zn. 6As 136/2014 zo 7.4.2015). Ak má len „zapožičané informácie“ (napr. na účely kontroly)
– postúpi príslušnej povinnej osobe, v ktorej pôsobnosti sú dané informácie (nález ÚS SR II ÚS 482/2013
z 3.10.2014).

30. Povinná osoba nemá povinnosť vytvárať kvalitatívne nové informácie na žiadosť. Uvedené treba
odlišovať od spracovania existujúcich informácií na účely sprístupnenia (napr. vytvorenie prehľadu
mechanickým zhromaždením). Je pravdou, že v prípade sprístupňovania informácií musí takmer vždy
prebehnúťistýprocesvyhľadávaniačizhromažďovania,čomožnojednoznačnevyvodiťajzustanovenia
§ 17 ods. 1 písm. a) a b) ZOSPI. Súčasne však tento proces musí byť v súlade s určitou mierou časovej,

personálnej či odbornej náročnosti a jeho výsledkom nemá byť vytvorenie novej informácie. (rozsudok
NSS SR sp. zn. 5Sžik/2/2020 z 28.09.2022).
31. Správny súd v prejednávanej veci posudzoval, či žalovaný ako aj povinná osoba splnili povinnosti
stanovenézákonomč.211/2000Z.z.,atovrozsahunamietanýchtvrdenížalobcom,vrámciuplatnených
žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, pričom dospel k záveru, že

rozhodnutia povinnej osoby ako aj žalovaného sú súladné so zákonom, keď konali v intenciách zákona
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám ako povinná osoba (§ 2 ods. 1 ZOSPI) a v rozsahu
definovaného prístupu práva na informácie (§ 3 ods. 1 ZOSPI).32. Z administratívneho konania nepochybne vyplýva, že dňa 30. 6. 2023 bola povinnej osobe : Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody – Dubnica nad Váhom postúpená z Nemocnice pre obvinených a
odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín žiadosť žalobcu, v ktorej požiadal okrem

iného o sprístupnenie informácií cit .: 5 . Žiadam o fotokópiu tzv. - „ordinačných hodín (ambulancie)" v
ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktoré sa týkajú organizácie návštev lekára jednotlivými sektormi (B, C,
D, E, F).Povinná osoba dňa 13. 7. 2023 listom č. UVTOS-01383/13-DU-2023 sprístupnila žalobcovi
fotokópie určených dní k návšteve ambulancie všeobecného lekára pre ubytovne B, C, D, E, F, H.
Žalobca podal proti listu č. UVTOS-01383/13-DU-2023 zo dňa 13. 7. 2023 včas odvolanie (§ 19 ods.

1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám).
33. Žalobca v odvolaní uviedol, že cit.: 2. Celkom mi bolo doručených 6 listín, pričom ani na jednej
nie je pečiatka organizácie (poskytovateľa zdravotnej starostlivosti či inej právnickej osoby), ktorá tieto
„ordinačné hodiny" určila (rozhodla o nich). 2.1. Na jednej listine (súhrnné „ordinačné hodiny) sú síce
akési črty pečiatky, tieto však vôbec nie sú čitateľné. 3. Takisto nie sú identifikovateľné žiadne podpisy a
ani osoby (osoba), ktorá dané listiny (ordinačné hodiny) vydali (schválili atď.). 4. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti je možno dôjsť k záveru, že ústavami odmietol sprístupniť informácie o mene a priezvisku
a podpise fyzickej osoby, ktorá dané „ordinačné hodiny" vydala (schválila) či rozhodla o ich určení
a zároveň mi odmietol sprístupniť pečiatku právnickej osoby (poskytovateľ zdravotnej starostlivosti či
iná organizácia). 5. Keďže mi ústav dané informácie nesprístupnil a ani o tom nevydal rozhodnutie
(negatívne), nastala fikcia vydania odmietajúceho rozhodnutia, a to vo vyššie uvedenom rozsahu (viď

vyššie). 6. Proti fiktívnemu rozhodnutiu podávam toto odvolanie, a to v rozsahu nesprístupnených
informácií (podpisy,-identifikácia osôb, pečiatky). 7. Navrhujem preto, aby ústav v rámci autoremedúry
odstránil uvedený nedostatok, resp. aby odvolací orgán zrušil fiktívne rozhodnutie ústavu a vec vrátil
na ďalšie konanie."
34. Žalovaný - Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže ako odvolací orgán podľa

§ 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe rozhodol tak, že odvolanie žalobcu
zamietol. Pričom v odôvodnení uviedol, že Generálne riaditeľstvo zboru ako odvolací orgán preskúmalo
napadnutý list v celom rozsahu z hľadiska správnosti aj zákonnosti. Žalovaný uviedol, že povinná osoba
opätovne poskytla na základe odvolania listinu Určené dni k návšteve ambulancie všeobecného lekára
pre jednotlivé ubytovne s čitateľnou pečiatkou a podpisom. K ostatným sprístupneným listinám, na

ktorých je uvedený rozpis návštev lekára podľa jednotlivých sektorov, žalovaný uviedol, že všeobecne
záväzné právne predpisy a ani interné predpisy zboru nestanovujú povinnosť uvádzať na predmetných
listinách podpis a pečiatku. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že povinnosť uviesť pečiatku a podpis
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nestanovuje ani zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre ordinačné hodiny schválené
samosprávnym krajom, ktoré sú umiestnené na viditeľnom mieste. Žalovaný skonštatoval, že žalobcovi
boli poskytnuté informácie, ktoré žiadal sprístupniť, tak ako nimi povinná osoba podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov a interných predpisov zboru disponovala, a teda vo vzťahu k predmetnej
žiadosti nebolo vydané fiktívne rozhodnutie.

35. V rámci už podaného odvolania v administratívnom konaní žalobca vyjadril nesúhlas s poskytnutou
informáciu a uplatnil odvolaciu námietku vo vzťahu k neposkytnutiu informácie ohľadom špecifikácie
pečiatky,špecifikácieposkytovateľazdravotnejstarostlivostiašpecifikácieosoby,ktoráordinačnéhodiny
určila. K tejto námietke žalobcu, ktorá kopíruje v zásade aj podanú správnu žalobu (petit), správny
súd uvádza, že obsahom žiadosti o poskytnutie informácie bolo: cit .: 5 . Žiadam o fotokópiu tzv. -

„ordinačných hodín (ambulancie)" v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktoré sa týkajú organizácie návštev
lekára jednotlivými sektormi (B, C, D, E, F). Pričom sám žalobca v podanej správnej žalobe uviedol,
že: ,,po podaní odvolania mu ÚVTOS Dubnica nad Váhom síce opätovne sprístupnil určené dni, kde už
je viditeľná pečiatka a podpis autora, avšak tu ide o podpis nečitateľný, t. j. taký, z ktorého nie je možné
identifikovať konkrétnu osobu“.

36. V nadväznosti na uvedené nemožno túto informáciu kvalifikovať ako sprievodnú informáciu (§ 4 ods.
5 zákona o slobodnom prístupe k informáciám). V prípade, že žalobcu žiada sprístupniť aj túto ,,inú“
informáciu je potrebné sa s touto požiadavkou obrátiť v prvom rade na povinnú osobu, nakoľko je
evidentné, že argumentáciou žalovaného, ktorá bola síce v zmysle odvolacej námietky žalobcu, ale nad
rozsah samotnej žiadosti o sprístupnenie informácie žalobcu, pretože obsahom žiadosti o sprístupnenie

informácie nebola takto formulovaná žiadosť o sprístupnenie požadovanej informácie, nebol žalobca
uspokojený. K argumentu žalobcu, že správne konanie tvorí v zásade jeden celok, správny súd uvádza,
že tento je síce pravdivý, ale len pri zachovaní inštančného postupu správnych orgánov, a teda o žiadostio sprístupnenie informácie rozhoduje v prvom stupni povinná osoba (Ústav na výkon trestu odňatia
slobody - Dubnica nad Váhom).
37. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu

SR, v ktorej viackrát zaujali stanovisko, že obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je
právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa (napr. rozhodnutia Ústavného súdu
SR vo veciach sp. zn. II. ÚS 10/99, II. ÚS 184/03, II. ÚS 514/2010). Ústava SR v čl. 26 zaručuje
právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní
práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Súd zdôrazňuje, že právo na informácie

je právom ústavným, nie však právom absolútnym a možno ho obmedziť, ak tak ustanoví zákon.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.8Sžik/3/2020 zo dňa 26.5.2021, bod 26 princíp prístupu k
informácii znamená možnosť pozrieť sa na údaje, ktoré u povinnej osoby ,,ležia“ a s ktorými povinná
osoba pracuje. Informáciou sa myslí to, čo sa u povinnej osoby v okamžiku opýtania nachádza alebo
čo má k dispozícii.
38. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi boli poskytnuté informácie, ktoré žiadal

sprístupniť, tak ako nimi povinná osoba disponovala, a teda vo vzťahu k predmetnej žiadosti nebolo
vydané fiktívne rozhodnutie.
39. Pokiaľ ide o návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania správny súd podotýka, že nie je jeho úlohou
vykonávať dokazovanie v tomto smere, či povinná osoba mala, alebo nemala požadované informácie k
dispozícii, pretože nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum rozhodnutí z hľadiska

hmotného a procesného práva a teda jeho úlohou je vykonávať súdny prieskum rozhodnutí orgánov
verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník
alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní. Návrhy žalobcu teda správny
súd zamietol.

40. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, že správnu žalobu ako nedôvodnú podľa
§ 190 SSP zamietol.

41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo

sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.

42. Tento rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).