Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622200410
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8622200410.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XX, XXX XX C. D., zastúpená advokátkou JUDr. Beátou Buhlovou so sídlom Poštová
12, 040 01 Košice, IČO: 35 538 180, proti žalovaným: v 1. rade E. C. D. so sídlom C. D. XXX, XXX
XX C. E., F.: XX XXX XXX a v 2. rade C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX C. E.,

zastúpený RIEDL advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490,
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o späťvzatí žaloby, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu
Okresného súdu Svidník č.k. 2C/6/2022-72 zo dňa 27.02.2023 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku II. vo vzťahu k žalovanému v 2. rade tak, že žalovaný 2. rade m á n á r
o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal, aby súd
určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade
ako kupujúcim zo dňa 14.02.2022 je neplatná.

2. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil,
zároveňžiadnemuzúčastníkovnepriznalprávonanáhradutrovkonaniaazároveňžalobkynivrátilsúdny

poplatok v sume 42,80 Eur zaplatený na účet Slovenskej pošty a.s., a to prostredníctvom Slovenskej
pošty a.s. ako prevádzkovateľa systému, a to v lehote do 30 dní od doručenia odpisu právoplatného
uznesenia prevádzkovateľovi systému.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa v tomto konaní využila svoje
dispozičné právo a vzala žalobu späť ešte pred začatím prvého pojednávania, súd v zmysle vyššie

citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,
že konanie zastavil (prvý výrok).

4. Súd prvej inštancie výrok o trovách konania odôvodnil tým, že v zmysle § 256 ods. 1 CSP vzniká
povinnosťnahradiťtrovykonaniatomu,ktozavinil,žekonaniemuselobyťzastavené.Zavinenievzmysle
tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto ak v tomto prípade vzala

žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, súd má za to, že žalobkyňa procesne
zavinila zastavenie konania a preto jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal
nárok na náhradu trov konania ani žalovaným, nakoľko súd má zo spisu preukázané, že žalovanému v 1.
rade v konaní nevznikli žiadne trovy a žalovaný v 2. rade si doposiaľ trovy konania neuplatnil, nakoľko vo
svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 13. 06. 2022 navrhol žalobu zamietnuť a na výzvu súdu na vyjadrenie
sa k späťvzatiu žaloby a na uplatnenie trov konania do dnešného dňa nereagoval. Preto súd o trovách

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (druhý výrok).5. Proti II. výroku podal včas odvolanie žalovaný v 2. rade, a to voči výroku, ktorým mu nebolo
priznané právo na náhradu trov konania. V podanom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne
konštatoval, že trovy konania žalovanému v 2. rade nepriznal z dôvodu, že doposiaľ si trovy konania

neuplatnil. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že v prvom rade je potrebné upozorniť na to, že
predkladateľ Civilného sporového poriadku upustil od koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov
konania, pričom tým sledoval zjednodušenie a zhospodárnenie tohto inštitútu. O nároku na náhradu
trov konania teda majú súdy rozhodovať aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 Civilného sporového poriadku na strane č. 574 ohľadne komentára Civilného

sporového poriadku od vydavateľstva Wolters Kluwer s.r.o. sa uvádza, že ustanovenia odsekov 1 a 2 sú
kogentné a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený
súdny poplatok za žalobu. Podmienenosť priznaní nároku na náhradu trov konania jeho uplatnením teda
nie je v súlade so žiadnym ustanovením Civilného sporového poriadku, navyše všetky trovy vyplývali zo
súdneho spisu, preto navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť a priznať
žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

6. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalobkyňa, ktorá uviedla, že z charakteru tohto konania je podľa nej
zrejmé, že späťvzatie žaloby aj keď nie procesne zavinil svojím konaním plne žalovaný v 2. rade tým, že
vypovedal sporný právny úkon, a to kúpnu zmluvu a tým inicioval aj zastavenia vkladového konania na
katastri. Žalobkyňa nemohla procesne konať inak ako zobrať žalobu späť a žiadať konanie o neplatnosť

právneho úkonu, ktorý zanikol, zastaviť. Súd zrejme aj s ohľadom na túto skutočnosť vyzval písomne
žalovaného v 2. rade na uplatnenie si trov konania, teda na jasný prejav jeho vôle ohľadne náhrady trov
konania. Podľa názoru žalobkyne je toto konanie súdu prvej inštancie plne v súlade s ustanovením §
262 ods. 1 CSP a z tohto dôvodu považuje odvolanie samotného žalovaného v 2. rade za nedôvodné.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP
preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa zásad uvedených v ustanovení
§ 379 CSP bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa dovolateľ domáhal jej
preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení § 380 CSP a nasledujúce
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je

potrebné v napadnutej časti zmeniť.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
vktorýchsaodvolateľdomáhaprieskumu.Určenímrozsahunapadnutiarozhodnutiasúduprvejinštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. V predmetnom prípade možno konštatovať, že došlo k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu bez
uvedenia konkrétneho dôvodu. O uvedenej skutočnosti svedčí písomné späťvzatie žaloby zo dňa
31.01.2023 nachádzajúce sa na č.l. 66 súdneho spisu. Zároveň možno konštatovať, že pokiaľ žalobca
pri vykonaní späťvzatia žaloby neuvedie konkrétny dôvod späťvzatia, vzniká procesná fikcia zavinenia

zastavenia konania na strane samotného vykonávateľa späťvzatia, v tomto prípade na strane žalobcu.

13. Zároveň je odvolací súd toho názoru, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku súd prvej inštancie je povinný rozhodovať o nároku na náhradu trov konania aj bez samotnéhonávrhu respektíve konkrétneho vyčíslenia trov konania. Podmienenosť priznania nároku na náhradu
trov konania ich uplatnením na súde tak nemá oporu v aktuálnom znení Civilného sporového poriadku.
Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie nesprávne o trovách konania voči žalovanému v 2.

rade rozhodol a zároveň nesprávne procesne odôvodnil toto svoje rozhodnutie tou skutočnosťou, že
žalovanému v 2. rade ich nepriznáva z dôvodu, že doposiaľ si samotné trovy konania pred súdom prvej
inštancie žalovaný v 2. rade neuplatnil. Súd prvej inštancie mu bol povinný priznať náhradu trov konania
aj bez ich priameho uplatnenia, pokiaľ mu zo súdneho spisu vznik takýchto trov u žalovaného v 2. rade
vyplýval.

14. Zo súdneho spisu je zrejmé, že samotný žalovaný v 2. rade sa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vyjadril k žalobcom podanej žalobe, čo je zrejmé z jeho vyjadrenia nachádzajúceho sa na č.l.
49 súdneho spisu, pričom toto vyjadrenie bolo vypracované dňa 13.06.2022. Z uvedeného je zrejmé, že
žalovanému v 2. rade vznikli trovy konania, zároveň z vykonaného späťvzatia je zrejmé, že zastavenie
konania zavinil samotný žalobca, na základe ktorých skutočností možno konštatovať, že samotný

žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu vzniknutých trov konania, ktoré mu vyplývajú zo súdneho spisu,
a to bez ohľadu na skutočnosť, či si tento nárok pred súdom prvej inštancie uplatnil alebo nie.

15. Z uvedených dôvodov keďže súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu vyššie uvádzanému
právnemu záveru, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP

v napadnutom rozsahu zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade bol plne úspešný aj v odvolacom konaní je potrebné
na výrok predmetného rozhodnutia hľadieť tak, že samotný žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu
celých trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, a to teda tak trov konania pred súdom prvej inštancie

ako aj trov odvolacieho konania. V prípade priznávania konkrétnej výšky nároku na náhradu trov konania
je tak potrebné zohľadnil nielen trovy konania na súde prvej inštancie, ale aj na súde odvolacom.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).