Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5Csp/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620200512
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1620200512.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, 2. F.

G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XXX, zast.: AK Mgr. Zuzana Slováková, s. r. o., IČO: 54 068 126
so sídlom Pivovarská 9, Nitra proti žalovanému: G. G., H., IČO: 00 151 653 so sídlom Tomášikova 48,
Bratislava, zast.: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., IČO: 36 865 036 so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B,
Martin o zaplatenie 5.960,26 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade v žalobe uviedli, že ako spotrebitelia sa domáhajú ochrany svojich
spotrebiteľských práv. Uviedli, že uzatvorili so žalovaným dňa 14.10.2016 zmluvu o splátkovom úvere

č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 12.000 Eur,
ktorý mali žalobcovia splatiť v 96-ich pravidelných mesačných splátkach po 228,71 Eur. Zmluva bola
uzatvorená podľa príslušných ustanovení zák. č. 129/2010 Zz. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“)

2. Žalobcovia v žalobe uviedli, že žalovaný síce formálne splnil všetky náležitosti, ktoré zákon
o spotrebiteľských úveroch platný a účinný v čase uzavretia zmluvy vyžadoval, avšak viaceré náležitosti

uviedol v nesprávnej výške v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov, na základe čoho je v zmysle
právnych predpisov ako aj ustálenej rozhodovacej praxe súdov potrebné poskytnutý úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovia tak boli povinní vrátiť žalovanému titulom poskytnutého úveru len
skutočne poskytnuté finančné prostriedky, t.j. sumu vo výške 12.000 Eur. Žalovaný v zmluve deklaroval,
že celková čiastka spojená s úverom predstavuje sumu vo výške 21.950,90 Eur. Táto informácia je však
nesprávna, nakoľko už len matematický súčin dohodnutej výšky splátky (228,71 Eur) a dohodnutého
počtu splátok (96) túto čiastku prevyšuje (228,71 Eur x 96 = 21.956,16 Eur). Žalobcovia ďalej uvádzali,

že žalovaný bol podľa ich názoru povinný do celkovej čiastky spojenej s úverom započítať aj dohodnutý
poplatok za poistenie k úveru vo výške 10,06 Eur mesačne, nakoľko v čase uzavretia zmluvy mal
preukázateľnevedomosťotomtopoplatku,nasplnenietohtopoplatkužalobcovzaväzovalanepochybne
sa jedná o poplatok vyžadovaný od spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutím úveru. Celková čiastka
spojená s úverom tak v skutočnosti podľa názoru žalobcov predstavovala sumu vo výške 22.921,92 Eur
(96 x 228,71, Eur + 96 x10,06 Eur = 22.921,92 Eur). Žalovaný však v zmluve uviedol, že celková čiastka
spojená s úverom predstavuje len 21.950,90 Eur, čím celkom jednoznačne uviedol žalobcov do omylu,

pričom tento nesprávny údaj mohol spotrebiteľa viesť k presvedčeniu, že úver je poskytnutý za iných
(výhodnejších) podmienok, čo mohlo ovplyvniť aj celkové správanie spotrebiteľa a jeho rozhodnutia
čerpať úver práve od žalovaného. Ak teda žalovaný uviedol celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, potom je v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdovpotrebné nazerať na túto náležitosť tak, ako keby zmluva ani nebola uvedená, pričom nedostatok tejto
náležitosti spôsobuje v zmysle ust. § 11 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

3. Žalobcovia ďalej poukazovali na nesprávne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, keď
žalovaný v zmluve deklaroval, že ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 17,82 %. Podľa
žalobcov je aj táto náležitosť zmluvy uvedená v nej nesprávne, v neprospech spotrebiteľa, nakoľko na
základe výpočtu tejto náležitosti podľa internetovej kalkulačky (ekonomika.sme.sk) predstavuje RPMN

bez poplatku za poistenie k úveru 18,27 % a s dodatočným nákladom, poplatkom za poistenie až 20,03
%. Keďže údaj o RPMN je uvedený v zmluve nesprávne a to v neprospech spotrebiteľa, je potrebné
na túto náležitosť nazerať tak, ako keby v zmluve nebola ani uvedená a zákonnou sankciou takéhoto
nedostatku je bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

4. Právna zástupkyňa žalobcov poukázala v tejto súvislosti na viaceré rozhodnutia súdov SR.

5. Vzhľadom na uvádzané argumenty je podľa názoru žalobcov úver potrebné považovať za úver
im poskytnutý na základe zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovia boli teda povinní vrátiť
žalovanému titulom úveru len skutočne poskytnuté finančné prostriedky, teda sumu v celkovej výške
12.000 Eur. Žalobcovia však uhradili žalovanému titulom úveru sumu v celkovej výške 17.960,26 Eur

v dôsledku čoho rozdiel medzi touto sumou a reálne poskytnutým úverom prijal žalovaný ako banka
bez právneho dôvodu. Jedná sa o peňažnú sumu 5.960,26 Eur, ktorou sa žalovaný na úkor žalobcov
bezdôvodne obohatil.

6. Žalovaný sa k žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril, uviedol, že ju

v celom rozsahu neuznáva. Konanie žalobcov považoval za konanie protiprávne, konanie v rozpore
s dobrými mravmi (vo vzťahu k svojim záväzkom hmotnoprávnej povahy), resp. šikanóznym výkonom
práva (vo vzťahu k realizácii všeobecných procesných oprávnení), pri čom žalobu sa snaží „odôvodniť“
nepravdivými, neúplnými a nesprávnymi skutkovými a právnym tvrdeniami a ako také, nemôže
takéto konanie požívať akúkoľvek právnu ochranu. Podľa žalovaného sa žalobcovia šikanóznym

spôsobom pokúšajú zneužiť oprávnenia vyplývajúce z obsahu jednotlivých ustanovení právneho
poriadku Slovenskej republiky, predovšetkým spotrebiteľského práva, ako aj právneho poriadku EÚ a to
spôsobompopierajúcimichúčel,zmyselsúmyslomdodatočnesavyhnúťplneniusvojichriadneprijatých
právnych povinností a žalovaného tak majetkovo poškodiť a to bez akéhokoľvek relevantného dôvodu.
Žalovaný považoval žalobu za zjavné zneužitie práva, čo je v rozpore s čl. 5 Základných princípov C.s.p..

7. Žalobcovia podľa žalovaného uvádzajú svoje domnienky, konštrukcie, hypotézy (t.j. nie skutočnosti,
ktoré sú určité, relevantné a preukázané) a spája ich s neúplnými, či nesprávnymi a zároveň
nepreukázanými tvrdeniami. Z uvedeného dôvodu je väčšina tvrdení žalobcov vecne nespôsobilých.
Už vôbec žalobcovia neuvádzajú tvrdenia, z ktorých by mal vyplývať ich údajný nárok bezdôvodného
obohatenia.

8. Žalovaný poukazujúc na § 132 C.s.p. uviedol, že žalobcovia si nesplnili svoju povinnosť tvrdenia
(a to tvrdenia úplného a dostatočne určitého), tak aj povinnosť dôkaznú, t.j. označenie dôkazov na
preukázanie tvrdených skutočností a zároveň povinnosť tieto predložiť spolu so žalobou. Úplná žaloba
musí totiž obsahovať pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich

preukázanie. Je zakázané žalobný návrh nahrádzať opísaním rozhodujúcich skutočností odkazom na
označené dôkazy. Podľa žalovaného je v prejednávanej veci nutné konštatovať, že podanie označené
ako žaloba, nie je podaním úplným a riadnym, neobsahuje totiž zákonom požadované náležitosti.

9. Žalovaný tiež argumentoval tým, že (aj s poukazom na závery rozhodovacej praxe ÚS SR) všeobecný

súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany, poprieť tvrdenia
žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pri
tom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu.

10. V sporovom konaní, ako je aj prejednávaná vec platia zásady dispozičná a prejednacia, je zásadne

vecou strany sporu, žalobcu, tvrdiť skutočnosti a tak vymedziť predmet konania. Vo vzťahu k podstate
údajného nároku na plnenie, osobitne a predovšetkým žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca ani
len riadne netvrdí (neuvádza) žiadne konkrétne plnenia, ktoré vykonal, zároveň tak uvedené nemôže
preukázať, čo i teoreticky vylučuje, aby mohol žiadať vydať nejaké plnenie, ktorým malo údajne dôjsťk vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Žalovaný uviedol, že základnou procesnou
povinnosťou je predniesť dostatočne konkrétne, určité a úplné skutkové tvrdenia významné podľa
hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby (a ktoré vymedzujú predmet konania).

11. Žalovaný tiež poukázal na to, že sporové konanie je ovládané hlavne princípom kontradiktórnosti
a prejednacím princípom, ktoré predurčujú, že ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú hlavne
účastníci.

12. Žalovaný poukázal na to, že aby bolo možné uvažovať o vzniku práva na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia je, že došlo k nejakému plneniu zo strany osoby, ktorá tvrdí existenciu
svojho oprávnenia voči osobe, ktorá sa mala na jej úkor obohatiť a toto konkrétne plnenie sa má vydať,
pretože je bez právneho dôvodu. Toto úplne jednoznačne vyplýva zo všetkých skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia normovaných ustanoveniami § 451 ods. 2 Obč. zák.. Ide o bezpodmienečnú
požiadavku hypotézy citovaných právnych noriem. Bez existencie plnenia neprichádza rozvinutie

zodpovednostného právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia vonkoncom do úvahy a bez tvrdenia
existencie konkrétneho plnenia nie je možné uvedené vôbec skúmať. Žalobcovia pri tom ani len
nesplnili povinnosť tvrdenia k základnému predpokladu práva z bezdôvodného obohatenia, t.j. k tvrdeniu
uskutočnenia plnení v prospech žalovaného. Žalobcovia však iba uvádzajú len nič nehovoriace číselné
hodnoty, ktoré majú predstavovať akési súčty plnení. Žalobcovia musia tvrdiť konkrétne plnenie, nestačí

im tvrdiť, že zaplatili akúsi celkovú sumu, keď žiadne takéto plnenie v celku vykonané nebolo.

13. Žalovaný ďalej poukázal na to, že každé plnenie má svoj samostatný právny osud. Znamená to,
že ak sa plnenie poskytuje postupne po častiach, každá z čiastkových platieb plnených bez právneho
dôvodu má svoj samostatný „právny osud“. Žalobcovia sú tak povinní presne označiť každé plnenie,

ktoré plnili a následne každé, ktoré žiadajú vydať, t.j. sú povinní presne uviesť vo vzťahu ku každej platbe
kto plnil, kedy plnil, koľko plnil a aká časť plnenia (celé/časť) má byť bezdôvodným obohatením a kto
má byť tým, kto sa bezdôvodne obohatil. Len voči takémuto kvalifikovanému tvrdeniu žalobcu môže
žalovaný rozvinúť náležitú procesnú obranu, napr. preveriť, či skutočne išlo o platby na poskytnutý úver,
alebo iné, rovnako je taká špecifikácia nevyhnutná z hľadiska ďalších prostriedkov procesnej obrany,

napr.uplatneniahmotnoprávnejnámietkypremlčaniaatvrdenieokonkrétnomplnenídeterminujepostup
súduvovzťahukďalšiemuprípadnémurozhodovaniuoexistenciiskutočnostípodmieňujúcichexistenciu
tvrdeného názoru. Avšak žiadne konkrétne plnenia, rovnako ako ďalšie rozhodujúce skutočnosti neboli
zo strany žalobcov tvrdené.

14. Žalobcovia si bezdôvodné obohatenie vymedzili výlučne „matematicky“, prostým odpočítaním ním
uvádzaných číselných hodnôt, pričom ani tieto hodnoty nie sú sami o sebe relevantným tvrdením
o konkrétnom plnení.

15. Ak žalobcovia uvádzajú, že uhradili žalovanému titulom úveru sumu v celkovej výške 17.960,26

Eur, v dôsledku čoho bol rozdiel medzi touto sumou a reálne poskytnutým úverom (12.000 Eur),
prijala banka bez právneho dôvodu, žalovaný uvádza, že nikdy žiadne plnenia vo výške 17.960,26 Eur
neprijal. Žalobcovia nikdy takéto plnenie nevykonali a na ich strane tak absentuje základné tvrdenie
o jednotlivých plneniach, ktoré vykonal a z ktorých plnení si vyvodzuje svoj údajný nárok. Tvrdí sa,
že žalobcovia uhradili žalovanému titulom úveru sumu vo výške 17.960,26 Eur a dôkazom má byť

prehľad všetkých platieb titulom úveru z aplikácie žalovaného „George“, žiadne všetky platby však
tvrdené nie sú (je uvedený len akýsi súčet) pri čom ani predložený dôkaz nepreukazuje dostatočne
konkrétne to, čo preukazovať musí, ide zjavne iba o neoficiálny a na právne účely nerelevantný
výpis z internetbankingu, neznámeho subjektu, neznámeho majiteľa účtu o nijako nešpecifikovaných
transakciách (popis: Debetné transakcie – úvery nijako nepreukazuje o akú platbu na aký úver by

malo ísť) vo vzťahu k neznámemu subjektu (neuvádza sa, v prospech koho by mali byť údajné plnenia
vykonané).

16. Žalovaný aj keď je presvedčený, že žiaden nárok uplatňovaný žalobou neexistuje, výlučne z dôvodu
právnej opatrnosti vzniesol námietku premlčania akéhokoľvek práva na základe ktorého žalobcovia

žiadajú uhradenie 5.960,26 Eur, resp. z ktorého si vyvodzujú svoj v žalobe uplatnený nárok na zaplatenie
5.960,26 Eur. Žalovaný rovnako z dôvodu právnej opatrnosti vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti.17. Žalobcovia síce označujú ako dôkaz úverovú zmluvu, tú však nepredložili v úplnosti, ako to vyplýva
z bodu III./1 zmluvy, súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s.
s účinnosťou od 01.01.2015 a Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery

Slovenskej sporiteľne a.s. od 01.01.2015. Nejde pri tom o dokument, ktorý by žalobcovia bez vlastnej
viny nemohli predložiť .

18. Žalovaný ďalej poukazoval na nesprávnosť majúcu spočívať v údajnej nesprávnosti celkovej čiastky.
Žalobcovia uvádzajú, že má byť údajne nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ

titulom úveru zaplatiť, pričom uvádzajú, že žalovaný v zmluve deklaroval, že celková čiastka spojená
s úverom predstavuje sumu vo výške 21.950,90 Eur (čo je tvrdenie správne a pravdivé, t.j. táto čiastka je
v zmluve skutočne uvedená a ide o údaj správny, ak by bola dodržaná doba trvania záväzkového vzťahu,
celkové náklady dlžníka by boli – za podmienok v čase uzatvorenia zmluvy – 21.950,90 Eur). Uvedenú
informáciu však považujú za nesprávnu, nakoľko už len matematický súčin dohodnutej výšky splátky
(228,71 Eur) a dohodnutého počtu splátok (96) túto čiastku prevyšuje (228,71 Eur x 96 = 21.956,16

Eur), resp. žalovaný bol navyše podľa názoru žalobcov povinný do celkovej čiastky spojenej s úverom
započítať aj dohodnutý poplatok za poistenie k úveru vo výške 10,06 Eur/mesačne, nakoľko v čase
uzavretia zmluvy mal preukázateľne vedomosť o tomto poplatku, na plnenie tohto poplatku žalobcov
zaväzoval a nepochybne sa jedná o poplatok požadovaný od spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutím
úveru. Celková čiastka spojená s úverom tak v skutočnosti podľa názoru žalobcov predstavovala sumu

vo výške 22.921,92 Eur (96 x 228,71 Eur + 96 x 10,06 Eur = 22.921,92 Eur). Žalovaný však v zmluve
uviedol, že celková čiastka spojená s úverom predstavuje len 21.950,90 Eur, čím celkom jednoznačne
uviedolžalobcovdoomylu,pričomtentonesprávnyúdajmoholspotrebiteľaviesťkpresvedčeniu,žeúver
je poskytnutý za iných (výhodnejších) podmienok, čo mohlo ovplyvniť aj celkové správanie spotrebiteľa
a jeho rozhodnutie čerpať úver práve od žalovaného. Ak žalovaný uviedol celkovú čiastku, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, potom je v zmysle ustálenej rozhodovacej
praxe súdov potrebné nazerať na túto náležitosť tak, ako keby v zmluve ani nebola uvedená, pričom
nedostatok tejto náležitosti spôsobuje v zmysle ust. § 11 ods. 2 písm. b) zák. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzatvorenie zmluvy bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

19. Žalovaný uviedol, že žalobca však musí v súvislosti od skutkovej podstaty právnej normy, ktorou
odôvodňuje svoj údajný nárok tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd
(prípadne) rozhodnúť v jeho prospech.

20. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje pritom toho účastníka konania, ktorý

z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka,
ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí (rozsudok NS SR z 11.04.2017, sp. zn. 3Cdo2/2016).

21.Žalovanýďalejpoukázalnaust.§9ods.2písm.k)ZoSÚ,tiežnaust.§2písm.g)ah)ZoSÚ,auviedol
čo všetko predstavujú náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Celkovou čiastkou,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa, pričom celkovými nákladmi sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Takto to stanovuje hypotéza právnej normy. Do
celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa

podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho
získanie za ponúkaných podmienok.
22. Žalovaný uvádza, že zákon nehovorí o tom, že celkovými nákladmi je súčin počtu splátok a výšky
splátky, ale hypotézu formuluje úplne inak. So sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti je spojená
prípadná absencia uvedeného parametra (celkovej čiastky), nie jeho údajná nesprávnosť. Toto vyplýva

z ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, v spojení s § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z), a aa). Ide pritom
o transpozíciu európskeho sekundárneho práva, pričom uvedená právna kategória tzv. celkových
nákladov/celkovej čiastky je štandardnou súčasťou Smerníc o spotrebiteľskom úvere (87/104/EHS,
2008/48/ES). Zákon ustanovenie o uvedení nesprávnej celkovej čiastky so sankciou bezúročnosti
a bezpoplatkovosti neobsahuje.

23. Žalovaný uviedol tiež, že sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti je priamo spojená s princípom
proporcionality sankcií, ktorého podstatou je to, že sankcia musí byť proporcionálna (keďže zasahuje
do práva podnikateľa na výsledok podnikania) a proporcionálna je len vtedy, ak je sankciovanáskutočnosť, ktorá je spôsobilá podstatným spôsobom zasiahnuť do ekonomického rozhodovania
spotrebiteľa. Prípady nesprávnych zmluvných údajov možno z pravidla vyriešiť s využitím iných,
proporcionálnejších právnych nástrojov a postupov bez toho, aby bolo nevyhnutné siahnuť k uplatneniu

ultimátnej sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorá veriteľa úplne zbavuje legitímneho zisku
z úverového obchodu. Uvedený údaj je pritom v zmluve uvedený správne. Do celkových nákladov
patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa ZoSÚ,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných
podmienok a celkovou čiastkou je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov

spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

24. Žalovaný poukázal na to, že hoci peňažná povinnosť dlžníka je vyjadrená súbornou splátkou
(hodnotou), t.j. nie je uvedená jej vnútorná skladba, to, ako dochádza k amortizácii úveru vyplýva
z amortizačnej tabuľky (splátkového kalendára). Žalobca pritom len tak arbitrárne a svojvoľne tvrdí,
čo v splátke je a čo v splátke nie je a neoznačuje žiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia preukázali,

neoznačuje a nepredkladá práve amortizačnú tabuľku.

25. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal ďalej na § 9 ods. 3 a 5 ZoSÚ a uviedol, že žalobca si mohol
vyžiadať výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky kedykoľvek počas trvania zmluvy a teda nejde tak
o situáciu, kedy by uvedený dôkaz nemohol predložiť bez vlastnej viny, čo žalovaný uvádza. V zmluve

bolo pritom dohodnuté, že dlžník platí banke poplatky uvedené v zmluve a podľa sadzobníka. Poplatky
platí dlžník v splátke úveru, ak nie je dohodnuté inak a zároveň bol dohodnutý poplatok za poistenie
k úveru vo výške 10,06 Eur mesačne splatný v termíne a periodicite splátky úveru. Žalobca okrem toho
vôbec netvrdí, žeby poistenie platil osobitne.

26. Žalovaný uvádza, že žalobca vo svojej žalobe zlyháva pri plnení svojich základných procesných
povinností, keď podstatné skutočnosti ani netvrdí a keď ich tvrdí, tak ich nepreukazuje. Žalovaný uviedol,
že súčet všetkých dohodnutých splátok úveru je 21.950,90 Eur (228,71 Eur x 95 + 223,45 Eur), a ak
žalobca uvádza, že matematický súčin dohodnutej výšky splátky (228,71 Eur) a dohodnutého počtu
splátok (96) túto čiastku prevyšuje (228,71 Eur x 96 = 21.956,16 Eur), ide o tvrdenie nesprávne,

nereflektujúce obsah zmluvy a amortizačnú tabuľku, žalobca navyše nesprávne tvrdí, že v splátke má
byť povinne zahrnuté poistenie, avšak netvrdí žiaden dôvod tejto povinnosti stanovený v § 9 ZoSÚ.
Žalovaný napriek tomu v súlade so zmluvou platbu poistného do splátky a následne i do celkovej čiastky
zahrnul a splátka 228,71 Eur, resp. 223,45 Eur v sebe zahŕňa aj poplatok za poistenie vo výške 10,06
Eur mesačne a zároveň o uvedenom mal nepochybne vedomosť, keďže dohodnutú platbu poistného

osobitne neuhrádzal. Tvrdenie, že celková čiastka má byť vo výške 21.921,92 Eur (96 x 228,71 Eur +
96 x 10,06 Eur = 22.921,92 Eur) je v celom rozsahu arbitrárne, nesprávne a nepreukazované a navyše
i nerelevantné, keďže neuvádza spôsob výpočtu stanovených hypotézou právnej normy.

27. Žalovaný tiež nesúhlasil s tvrdením žalobcov o tom, že v zmluve je uvedená nesprávna ročná

percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“). Vôbec neuviedli žalobcovia kvalifikované tvrdenie
o tom, že hodnota RPMN je iná (resp. tá, ktorá je uvedená v zmluve nie je správna) znamená povinnosť
uviesť, aká má byť RPMN a to za pomoci zákonných kritérií a nie s odkazom na akúsi „internetovú
kalkulačku“, či stránku. Takýto postup zo strany žalobcov žalovaný označil za postup doslova absurdný.

28. Pokiaľ žalobcovia neuviedli akú stránku, aké údaje vyžadované zákonom zadali a iba bez
akýchkoľvek podrobností odkazujú na stránku ekonomika.sme.sk, uvedená stránka s touto kalkulačkou
v súčasnosti nedisponuje. Uvedená stránka sama odkazuje na právne predpisy a to neaktuálne, t.j.
uvedená kalkulačka sa zjavne týka neaktuálneho zákona a vzorca, ktorý vzorec bol v uvedený čas iný.

29. Žalovaný uviedol, že ročná percentuálna miera nákladov je uvedená v správnej výške 17,82 %
a osobitne zdôrazňoval, že pre účel stanovenia výšky bankových odvodov žalovaný ako banka využíva
bankový informačný systém, ktorý vyčíslovacie operácie vykonáva automaticky (§ 40 ods. 8,9 ZoB).

30. Vzhľadom na uvádzané žalovaný tvrdený záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru považoval

za tvrdenie bez akéhokoľvek vecného základu.

31. Žalovaný tiež uviedol, že žalobcovia nepreukázali žiadne konkrétne plnenia v celkovej výške
17.960,26 Eur. Nepreukázali platbu vykonanú dňa 10.12.2019 v celkovej výške 9.166,77 Eur, (žalovanýtoto tvrdenie popiera ), ktorou údajne došlo časťou tejto platby vo výške 5.960,26 Eur k prijatiu
bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného a časťou tejto platby vo výške 3.206,51 Eur k zániku
záväzku žalobcov zo zmluvy splnením. Ak banka – žalovaný prijala niekedy nejaké plnenie tak to bolo

na základe právneho dôvodu/právneho vzťahu.

32. Žalovaný sa ďalej vyjadril k princípu proporcionality sankcií. Odkázal na rozhodovaciu prax SD EÚ,
podľa ktorej tvrdosť sankcií musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú, pričom sa musí
rešpektovať všeobecná zásada proporcionality a iba porušenie povinností veriteľa, ktorá má podstatný

význam pre posúdenie rozsahu záväzku, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy
zánikomnárokuveriteľanaúrokyapoplatky,pričomsamusíjednaťoneuvedenietakejnáležitostizmluvy
oúvere,ktorámôžezásadnespochybniťmožnosťspotrebiteľaposúdiťrozsahsvojhozáväzku.Sankciou
je v takomto prípade zánik nároku veriteľa na úroky a poplatky, t.j. v podstate uvedená sankcia spočíva
v tom, že nielenže veriteľ prichádza o akýkoľvek príjem/zisk, ale dochádza i k tomu, že nedochádza
ani k úhrade plnenia, ktoré boli skutočnými nákladmi. Fakticky má teda uvedené za následok, že výkon

podnikateľskej činnosti nielenže nie je ziskový, ale je v dôsledku rozhodnutia súdu stratový.

33. Podľa žalovaného za uvedeného skutkového stavu je vylúčené, aby bolo zasiahnuté do možnosti
posúdenia rozsahu záväzku dlžníkom spôsobom, ktorý by narušil jeho ekonomické a racionálne
rozhodovanie. Žalovaný poukázal na konkrétne rozhodnutia SD EÚ, tiež na rozsudok NS ČR sp. zn.

33Cdo2807/2018 z 27.08.2019.

34. Ďalej žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že ak majú byť zachované všetky parametre
úveru vrátane tých, požadovaných klientmi, t.j. výška úveru, výška splátky a celková doba trvania
úverového vzťahu, vzhľadom na spôsob amortizácie úveru s rôznym amortizovaním časti úrokov,

nemôže byť – ak majú byť zachované kľúčové parametre požadované spotrebiteľom počas celého
trvania úveru – výška úplne všetkých splátok rovnaká. Takáto situácia sa štandardne vyporadúva
prostredníctvom poslednej splátky úveru, ktorej výška je odlišná a je tvorená zostatkom pohľadávky
banky. O uvedenom boli žalobcovia informovaní a súhlasili s tým a to či už v zmluve aj v POP. Takáto
výška poslednej splátky je nižšia ako uvedená výška pravidelnej splátky.

35. Tak je to aj v prejednávanom prípade, keď z celkového počtu 96 splátok bolo 95 pravidelných
splátok po 228,71 Eur a posledná vo výške 223,45 Eur. Požiadavka na zbavenie banky celého výsledku
úverového obchodu z dôvodu, že žiada a uvádza menej, by bola v celom rozsahu absurdná, v rozpore
s dobrými mravmi a osobitne v rozpore s princípom a podstatou sankcií a proporcionality sankcií.

Tvrdenia žalobcov sú nesprávne a ak je žalovanému vytýkaný rozdiel 5,26 Eur je to tak marginálnou
sumou, že nielenže nie je schopná narušiť ekonomické rozhodovanie dlžníka, ale zjavne by išlo
i o neproporcionálny následok vo vzťahu k sankcii, ktorá by mala dosahovať výšku 5.960,26 Eur, t.j. cca.
1.133-násobok údajného rozdielu.

36. Podľa žalovaného žaloba cieli k ústavne neakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní
veriteľa týkajúcich sa splnenia jeho úverovej pohľadávky dohodnutým spôsobom a v dohodnutom čase.
Navrhované rozhodnutie by tak zásadným spôsobom – a to bez relevantného zákonného dôvodu –
zasiahlo do základného práva chráneného aj čl. 20 Ústavy. Tam uvedený rozsah majetkovej ochrany
(tiež čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru) je významný s ohľadom na skutočnosť, že uvedenej ochrane podlieha

aj majetok žalovaného, resp. legitímne očakávanie na nadobudnutie majetku po uhradení jeho úverovej
pohľadávky.

37. Účelom ochrany spotrebiteľa podľa žalovaného nemôže byť (a ani národné, ani európske právo to
nezakotvuje) zbavenie spotrebiteľa zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstúpil a za záväzky,

ktoré si s druhou stranou dohodol, ale zabezpečenie spravodlivej rovnováhy v právach a povinnostiach,
za princípu rešpektovania zmluvnej autonómie.

38. Žalovaný poukázal aj na závery ÚS SR, ktorý vo svojom plenárnom rozhodnutí PL.ÚS11/2016
judikoval, že: „Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je nutné dbať na

vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu právneho
štátu.Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie
spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako
akékoľvek iné právne inštitúty“.

39. Žalovaný teda žiadal vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobu žalobcov zamietnuť a priznať
mu náhradu trov konania.

40. Právna zástupkyňa žalobcov reagovala na repliku právneho zástupcu žalovaného duplikou zo

dňa 18.11.2020. Predovšetkým v nej uviedla, že vyjadrenie žalovaného je síce rozsiahle, avšak vo
väčšinovej časti predstavuje snahu žalovaného o účelovú a formalistickú obranu v konaní, ktorej podľa
názoružalobcovnemožnoposkytnúťprávnuochranu.Nesúhlasilastvrdenímžalovaného,žežalobcovia
neuniesli bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, keď v žalobe celkom jednoznačne špecifikovali
uplatnený nárok. Čo sa týka úhrady sumy v celkovej výške 17.960,26 Eur žalobcovia nikdy netvrdili,
že túto sumu poukázali žalovanému naraz. Takúto sumu poskytli v jednotlivých čiastkových plneniach

v priebehu trvania zmluvného vzťahu medzi nimi a žalovaným. Uhradili žalovanému titulom úveru sumu
v celkovej výške 17.960,26 Eur, v dôsledku čoho rozdiel medzi touto sumou a reálne poskytnutým
úverom prijala banka bez právneho dôvodu. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenie ohľadom bezdôvodného
obohatenia, k tomuto došlo na základe jedného plnenia, a to poslednou platbou žalobcov titulom úveru,
vykonanou dňa 10.12.2019 v celkovej výške 9.166,77 Eur. Časťou tejto platby vo výške 3.206,51 Eur

došlo k zániku záväzku žalobcov zo zmluvy s plnením, nakoľko touto platbou žalobcovia doplatili úver do
výšky skutočne poskytnutej istiny 12.000 Eur a časťou tejto platby vo výške 5.960,26 Eur došlo k prijatiu
bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného.

41. Žalobcovia súdu predložili žalovaným vydaný „Výpis z úveru za obdobie od 01.01.2019 do

10.12.2019“ a „Potvrdenie zo dňa 17.06.2020“, na základe ktorých žalovaný potvrdil ich skutkové
tvrdenia, t. j. že potvrdil splatenie úveru č. 5120166243 poskytnutého na základe zmluvy o splátkovom
úvere. Tento bol dňa 10.12.2019 splatený riadne a včas a žalovaný neeviduje pohľadávku z tohto úveru.

42. Žalobcovia nesúhlasili ani s tvrdením žalovaného, že úver nemal byť podľa jeho názoru splatený v 96

pravidelnýchmesačnýchsplátkachpo228,70Eur,nakoľkoposlednásplátkamalabyťvnižšejvýške,ato
vo výške 223,45 Eur, čo má vyplývať zo splátkového kalendára (amortizačnej tabuľky) a produktových
obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery. Takéto tvrdenie žalovaného žalobcovia
považovali za ničím nepreukázané, nakoľko žalovaný v tomto smere žiadne dôkazy nepripojil.

43. Žalobcovia tvrdili, že práve žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia a teda aj dôkazné bremeno.

44. Žalobcovia poukázali na tú skutočnosť, že v zmluve č. XXXXXXXXXX o splátkovom úvere je
jasne a nezameniteľne uvedený počet splátok 96, výška splátky 228,71 Eur. Žalovaný ako tvorca
zmluvnej dokumentácie mohol priamo do zmluvy uviesť, že úver má byť splácaný v 95 splátkach po

228,71 Eur a poslednou splátkou vo výške 223,45 Eur. Žalovanému nič v takomto postupe nebránilo.
Podľa žalobcov tak závažný údaj, ako je výška poslednej splátky úveru v nižšej výške bol v rozpore
so základnými podmienkami úveru uvedenými vo všeobecných obchodných podmienkach, prípadne
splátkovom kalendári, ktoré neboli žalobcami podpísané a teda nie je preukázané, žeby sa žalobcovia
mali s nimi možnosť oboznámiť.

45. Žalobcovia nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že len absencia uvádzaných nákladov, nie
ich nesprávnosť (rovnako tiež nesprávnosť údaja o RPMN) je sankcionovaná bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou úveru, je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdnych autorít. Prijatím
takejto konštrukcie žalovaného by bola vlastne prijatá premisa, v zmysle ktorej banke postačí, ak

v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru len formálne uvedie všetky náležitosti vyžadované
zákonom, pričom správnosť uvedených údajov nie je dôležitá, čo považovali s ohľadom na požiadavku
zákonodarcu na ochranu spotrebiteľa za úplne absurdné.

46.Žalobcoviauviedli,že,žalovanýsíceformálnesplnilvšetkynáležitosti,ktorézákonospotrebiteľských

úveroch platný a účinný v čase uzavretia zmluvy vyžadoval, avšak viaceré náležitosti uviedol
v nesprávnej výške v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov, na základe čoho je v zmysle platných
právnych predpisov ako aj v ustálenej rozhodovacej praxe súdov potrebné poskytnutý úver považovať
za bezúročný a bez poplatku.47. Právny zástupca žalovaného sa písomne vyjadril k duplike právneho zástupcu žalobcov. Zotrval
na svojich podstatných tvrdeniach uvádzaných vo vyjadrení k žalobe. Uviedol tiež, že žalobcovia stále

nepreukázali kedy a ako plnili jednotlivé plnenia, ktoré spolu predstavujú sumu 17.960,26 Eur. Plnenie
úveru sa totiž musí najskôr tvrdiť a následne preukázať výpisom z úveru, z ktorého je zrejmé, či vôbec
bolo plnené a ak áno, čo konkrétne bolo plnené. Úver, ak je splácaný anuitnou splátkou, ktorá má svoju
vnútornú skladbu, čo je obsahom amortizačnej tabuľky. Keďže však žalobcovia uvádzajú, že údajne
riadne splnili svoj úver, uvedené nemôže preukázať bez tvrdenia o konkrétnych plneniach a o tom o aké

plnenia išlo. Amortizačná tabuľka je dlžníkovi inak poskytnutá kedykoľvek a to na základe ust. § 9 ZoSÚ.

48. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že je povinnosťou podpísať VOP, POP, či splátkový
kalendár, keďže sú riadne inkorporovanou súčasťou zmluvy.

49. Žalovaný tiež uviedol, že normatívna úprava teda i gramaticky striktne rozlišuje medzi absenciou

určitej obligatórnej zmluvnej náležitosti na jednej strane a jej uvedením v zmluve, avšak v nesprávnej
výške strane druhej. To je úplne zjavné i vo vzťahu k údaju o RPMN, ktorého prípadná neprítomnosť
v zmluve spadá pod ust. § 11 ods. 1 písm. e) zák., avšak jeho uvedenie v nesprávnej výške je podriadené
inej skutkovej podstate, v § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ.

50. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a žalobcami predloženými listinnými
dôkazmi: zmluvou o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) uzavretou medzi stranami sporu dňa
14.10.2016, s prílohou zmluvy, súhlasom s poistením úveru, štandardnými európskymi informáciami
ospotrebiteľskomúvere,svýpisomzúčtuzaplikácieGeorge.slsp.sk,spredžalobnouvýzvou–pokusom
ozmierzodňa03.02.2020žalobcovzaslanoužalovaným,písomnýmivyjadreniami,replikami,duplikami,

so žiadosťou žalobcov zo dňa 12.06.2020 k vyplateniu úveru č. 512016643, s potvrdením žalovaného
zo dňa 17.06.2020 o splatení predmetného úveru, s výpisom z úveru za účtovné obdobie 01.01.2019
– 10.12.2019, s rozhodnutiami súdov SR založenými do spisu a s ďalším obsahom spisu. Súd zistil
nasledovný skutkový stav:

51. Dňa 14.10.2016 uzavreli žalobcovia ako dlžníci so žalovaným ako veriteľom zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX (typ úveru spotrebný úver na Čokoľvek). Podľa zmluvy bol žalobcom poskytnutý
úver vo výške 12.000 Eur a tento boli povinní uhrádzať v mesačných splátkach po 228,70 Eur, 10. deň
v kalendárnom mesiaci. Bolo dohodnutých celkovo 96 mesačných splátok a konečná splatnosť úveru
bola dohodnutá na 10.11.2024. Celkom mali uhradiť sumu vo výške 21.950,90 Eur pri výške úrokovej

sadzby 14,90 % p.a. v deň uzavretia úverovej zmluvy, RPMN 17,82 %, priemerná hodnota RPMN
9,22 %. Súčasťou zmluvy je jej príloha, súhlas s poistením k úveru, štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere.

52. Podľa čl. 8 Základných princípov C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité

pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

53. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie

a žalobný návrh.

54. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

55. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Zz. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od
21.03.2016 do 31.12.2016 (ďalej len ZoSÚ), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na

udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa
a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.56. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej

veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého
adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je
dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi

oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským
úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery
podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

57. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

58. Podľa § 9 ods. 2 písm. g), i), j) a k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu

menuspotrebiteľskéhoúveruapodmienkyupravujúcejehočerpanie,i)úrokovúsadzbuspotrebiteľského
úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je
výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza
k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny;
ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto

informácie vo všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa
osobitných predpisov a k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

59. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak podľa § 11 ods. 1 písm.
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

60. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

61. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

62. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák., spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

63. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne
v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

64. Podľa § 499 Obch. zák., za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

65. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť

z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na
základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úrokyvyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

66. Podľa § 503 ods. 2 Obch. zák., ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú
v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

67. Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

68. Predmetom konania boli nároky zo zmluvy o splátkovom úvere. Medzi účastníkmi bola uzavretá
úverová zmluva v zmysle ust. § 497 a nasl. Obch. zák., ktorá má povahu tzv. absolútneho obchodu (§
261 ods. 6 Obch. zák.). Ide zároveň aj o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Obč.
zák. a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje režim zák. č. 129/2010 Zz. v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy. Pre takéto spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť. Ide spravidla o tzv. „formulárové
zmluvy“, čo je prípad aj prejednávanej veci. Aj samotný žalobcovia v žalobe potvrdzujú, že uzavretá
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.

69. Pri určení práva povinností účastníkov zmluvy o úvere je potrebné vychádzať z ust. § 497 Obch. zák.,
ktorý upravuje základné práva a povinnosti účastníkov úverovej zmluvy. Z § 497 Obch. zák. vyplýva, že
obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno
stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky s odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia

peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Medzi stranami nebolo
sporené, že žalovaný žalobcom poskytol úver v celkovej výške 12.000 Eur.

70. V prejednávanom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená písomná úverová zmluva. Pre
určenie práva a povinností zmluvných strán je preto potrebné vychádzať predovšetkým z obsahu

úverovej zmluvy. Treba zobrať do úvahy zásadu zmluvnej slobody, ktorá je základnou zásadou
nielen obchodného ale aj občianskeho práva. Uzavretá zmluva upravila práva a povinnosti zmluvných
strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov z úveru vyplývajúcich, najmä úrokov
z úveru. Pre určenie práva povinností zmluvných strán je preto dôležitý obsah z uzatvorenej zmluvy,
pokiaľ ide o platné dojednanie. Jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú pritom z hľadiska ochrany

spotrebiteľa kontrole prijateľnosti. Až v prípade, pokiaľ zmluva zmluvnú úpravu neobsahuje, alebo sú
jej podmienky neprijateľné, riadia sa práva a povinnosti zmluvných strán ustanoveniami Obchodného,
prípadne Občianskeho zákonníka.

71. Žalobcovia uvádzajú, že v zmluve v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zák.

č. 129/2010 Zz. nie je stanovená správne celková čiastka spojená s úverom. Žalobca totiž uviedol sumu
vo výške 21.950,90 Eur a pritom už len matematickým súčinom dohodnutej výšky splátky a dohodnutého
počtu splátok (96) túto čiastku prevyšuje (228,71 Eur x 96 = 21.956,16 Eur). Okrem toho podľa žalobcov
do celkovej čiastky spojenej s úverom žalobca nezapočítal dohodnutý poplatok za poistenie úveru.

72. V prejednávanej veci zo zmluvy o splátkovom úvere je zrejmá výška úveru (12.000 Eur), druh
a účel úveru, typ a výška úrokovej sadzby (fixná do splatnosti 16,90 % p.a. v deň uzatvorenia zmluvy,
14,90 % p.a. v deň uzatvorenia zmluvy po zohľadnení zľavy). Je dohodnutá výška splátky a splatnosť
(od 10.12.2016 do 10.11.2024 vo výške 228,70 Eur mesačne, 10. deň v kalendárnom mesiaci), počet
splátok 96, splatnosť úrokov a poplatkov (mesačne ku dňu splatnosti splátky v kalendárnom mesiaci).

Je dohodnutý spôsob splácania (rovnomerné s uvedením inkasného účtu a účtu pre poskytnutie
úveru), ročná percentuálna miera nákladov (17,82 %), priemerná hodnota RPMN 9,22 %. Je dohodnutá
celková čiastka spojená s úverom, ktorú musí klient zaplatiť, teda súčet výšky úveru a celkových
nákladov spojených s úverom (21.950,90 Eur), poplatok za poistenie (10,06 Eur splatný v termíne
a periodicite splátky úveru). Žalobcovia a štatutárni zástupcovia žalovaného úverovú zmluvu dňa

14.10.2016 podpísali. Jej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s.
s účinnosťou od 01.01.2015 (VOP), Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové
úvery Slovenskej sporiteľne a.s. s účinnosťou od 01.01.2015 (POP), sadzobník a podmienky určené
zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje. Prílohami zmluvy sú Súhlas s poistením k úveru,Splátkový kalendár. Žalobcovia teda svojimi podpismi potvrdili náležitosti uzavretej zmluvy, teda aj ročnú
RPMN, priemernú hodnotu ročnej RPMN. Podľa čl. 2 bod 11 zmluvy je uvedené oprávnenie dlžníka
odstúpiť od zmluvy do 14 dní od uzatvorenia zmluvy. Súd preto konštatuje, že predmetná spotrebiteľská

zmluva obsahuje všetky zákonom určené náležitosti a žalobcovia boli s obsahom zmluvy náležite
uzrozumení, čo potvrdili svojimi podpismi. Za takýchto okolností nie je možné tvrdiť, že daný úver má
byť kvalifikovaný ako bezúročný a bez poplatkov.

73. Žalobcovia uvádzajú, že má byť údajne nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musia ako

spotrebitelia titulom úveru zaplatiť. Žalovaný v zmluve deklaroval, že celková čiastka spojená s úverom
predstavuje sumu vo výške 21.950,90 Eur. Podľa tvrdenia žalobcov je to však iná čiastka. Podľa názoru
žalobcov celková čiastka spojená s úverom v skutočnosti predstavovala sumu vo výške 22.921,92
Eur (96 x 228,71 Eur + 96 x 10,06 Eur = 22.921,92 Eur). Ak teda žalovaný uviedol celkovú čiastku,
ktorú musia žalobcovia ako spotrebitelia zaplatiť nesprávne a v ich neprospech, potom je v zmysle
ustálenej rozhodovacej praxe súdov potrebné nazerať na túto náležitosť tak, ako keby v zmluve ani

nebola uvedená, pričom nedostatok tejto náležitosti spôsobuje v zmysle § 11 ods. 2 písm. b) ZoSÚ
účinného v čase uzatvorenia zmluvy bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. V tomto
prípade súd súhlasí s procesnou obranou žalovaného a to o nesprávne uvedenej celkovej čiastke
úveru vo výške 21.950,90 Eur, ktorým má byť výška poslednej splátky úverového záväzku. Nie je
možné určiť všetkých 96 splátok v rovnakej výške, posledná splátka je nižšia o 5,26 Eur, čo inak je

dohodnuté v úverových podmienkach, ktoré však žalobcovia k žalobe nepripojili, keďže nepriložili súdu
kompletne uzavretú úverovú zmluvu. Posledná splátka matematickým prepočtom môže byť nižšia, akú
má spotrebiteľ zaplatiť a rozdiel ide vždy k rukám peňažného ústavu. Celková čiastka, ktorá mala byť
žalobcami vrátená je presne premietnutá do splátok a to v súlade so zákonom a so zmluvou a preto
posledná splátka je menšia. Žalovaný v súlade so zmluvou platbu poistného do splátky a následne

i do celkovej čiastky zahrnul a splátka 227,70 Eur, resp. 223,45 Eur v sebe zahŕňa aj poplatok za
poistenie 10,06 Eur mesačne. Táto skutočnosť vyplýva z amortizačnej tabuľky. Keďže ju však žalobcovia
nepredložili, tvrdia v tomto smere nesprávne skutočnosti. Z toho vyplýva, že žalovaný by nechcel viac
ako je uvedené v zmluve a údaj o súčte všetkých dohodnutých splátok je správny. Je treba prisvedčiť
argumentácii žalovaného, že vytýkaný rozdiel 5,26 Eur je tak marginálnou sumou, že nebola schopná

narušiť ekonomické rozhodovanie žalobcov. Právny zástupca žalovaného uvádza, že takáto sankcia
by bola úplne neprimeraná, keďže by mala znamenať sumu vo výške 5.960,26 Eur, čo je cca. 1133 –
násobok údajného rozdielu. Aj podľa názoru súdu by sa jednalo o tak tvrdú sankciu voči žalovanému,
ktorá by absolútne vybočovala z princípu proporcionality sankcií. V prípade vyhovenia žalobe, by
žalovaný stratil nárok na úroky a poplatky, t.j. v podstate uplatňovanú sankciu a v tom prípade by výkon

podnikateľskej činnosti nebol nielenže ziskový ale v dôsledku rozhodnutia súdu stratový. Podľa názoru
súdu k takémuto postupu naozaj nie je žiadny právny ani vecný dôvod.

74. Podľa čl. II. bod 10 zmluvy, banka vyhotoví výpis o splátkach formou amortizačnej tabuľky, a to
bezplatne na požiadanie dlžníka. Za daných okolností teda nie je možné ani k tejto námietke žalobcov

prijať tvrdenie, že predmetný úver má byť kvalifikovaný ako bezúročný a bez poplatkov.

74. Žalobcovia uvádzali, že v zmluve je nesprávne určená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)
v ich neprospech ako spotrebiteľov. K tejto tvrdenej skutočnosti súd poukazuje na tvrdenia žalovaného,
ktoré sú správne, že ani tento dôvod nemôže obstáť a to už len preto, že ho žalobca odvodzuje od údajne

nesprávnej výšky celkovej čiastky nákladov spojených s úverom. Vzorec na výpočet RPMN je uvedený
priamo v zákone a ak sa žalobca chce domáhať určenia bezúročnosti, bolo jeho procesnou povinnosťou
tvrdiť, v čom je údaj o RPMN nesprávny. Nie je možno prihliadnuť k výpočtu na webovom portáli
ekonomika.sme.sk, na ktorý sa žalobcovia odvolávajú. Takýto údaj nemá absolútne žiadnu výpovednú
lehotu a záväznosť a nie je z neho vôbec zrejmé podľa akého vzorca sa príslušný údaj vypočítaval.

Výpočty na tomto portáli boli inak iba orientačné. V tomto smere žalobcovia naozaj neuniesli bremeno
tvrdenia a ani dôkazné bremeno.

75. Súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj procesnej stránke veci. Procesné právo podmieňuje
úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Jednak ide o bremeno tvrdiť skutočnosti,

ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosť preukázať. Základnou normou
upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ust. § 132 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého sú strany
v spore povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť strán v sporovom
konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovanídôkazov leží v zásade na účastníkoch konania. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzaťzoskutkovéhostavuzistenéhonazákladevykonanýchdôkazov.Dôsledkomtoho,žetvrdenie

stany sporu nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé
rozhodnutie.

76. Žalobca musí v závislosti od skutkovej podstaty (hypotézy) relevantnej právnej normy tvrdiť
skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jeho prospech. Povinnosť

tvrdená a povinnosť dôkazná sú pritom vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne
určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať,
musí ju najskôr tvrdiť. V tomto zmysle pôsobí bremeno tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní netvrdila všetky rozhodujúce skutočnosti významné pre
rozhodnutie a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom bremena
tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná

podľahmotnéhoprávamôžebyťprenečinnosťstránpreukázaná,pretoženebolavôbectvrdenástranou,
ktorú také bremeno zaťažuje.

77. Základnou procesnou povinnosťou žalobcu je predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové
tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby. Túto povinnosť

nemôže splniť nikto iný ako žalobca a jeho prípadná pasivita nemôže byť ani korigovaná zásahom súdu.
Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje do procesnoprávnej sankcie v podobe straty sporu.
Zákonodarca v dôvodovej správe k ust. § 150 C.s.p. uvádza: „Navrhovaná právna úprava zakotvuje
tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankciované procesnými
prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu“. Musí zároveň ísť o priame tvrdenia žalobcu.

Civilný sporový poriadok neumožňuje tvrdenia nepriame, prostredníctvom odkazu na označené alebo
predložené dôkazné prostriedky, práve naopak, takéto „zjednodušovanie“ povinnosti tvrdenia výslovne
zakazuje ust. § 132 ods. 2 C.s.p.: „Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy“. Nestačí, že určité skutočnosti prípadne vyplývajú z dôkazných prostriedkov. Bolo
by v rozpore s požiadavkami rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporového procesu, keby mal žalovaný

„hádať“, ktoré skutočnosti tvoria predmet sporu, preto je elementárnou povinnosťou žalobcu precízne
skutkovo vymedziť predmet žaloby prostredníctvom tvrdení a následne preukázať tvrdené skutočnosti
v rámci dôkazného bremena. Rozsah povinností žalobcu na relevantné tvrdenie je určený hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá má byť použitá na právne posúdenie žaloby. Hypotéza právnej normy
vymedzuje okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré je strana sporu povinná tvrdiť a následne preukázať.

Žalobcovia neuniesli v žiadnom prípade dôkazné bremeno v časti namietanej nesprávne určenej RPMN.
Súd za takýchto okolností ani tejto námietke žalobcov, že daný úver má byť kvalifikovaný ako bezúročný
a bez poplatkov nemohol vyhovieť a žalobu zamietol.

78. Keďže súd dospel k záveru, že poskytnutý úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov,

už sa ďalej nezaoberal uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože tento mal
podľa žalobcov uvádzaných skutkových tvrdení svoj právny základ, práve v namietanej bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru.

79. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo158/2010
zo dňa 30.10.2011).

80. Súd v tomto konaní vykonal dôkazy navrhnuté stranami.

81. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd preto rozhodol tak ako to je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

82. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

83. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.84. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p.. Žalobcovia žiadali
rozhodnúť o zaplatení peňažnej sumy. Súd žalobu žalobcov zamietol. Vychádzajúc zo skutočnosti, že
plne úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom, súd žalovanému priznal nárok

na náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).