Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011054
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2114011054.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr. Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca v trestnej veci proti obžalovaným: 1/ A. B., B. C., nar. XX.XX.XXXX
v D., 2/ E. F. B. G., nar. XX.XX.XXXX v D., 3/ C. F., nar. XX.XX.XXXX v D., 4/ C. H., nar. XX.XX.XXXX v
D., pre pokračovací zločin úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
k § 222 odsek 1, ods. 4 Trestného zákona a iné, o odvolaniach obžalovanej A. B., obžalovanej E. F.

a prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21.10.2022,
č. k. 30T/57/2014-962, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.09.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo
výrokoch o treste a spôsobe ich výkonu vo vzťahu ku všetkým obžalovaným.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa:
1/ obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom: I. I. XX, D.,

prechodne bytom: D., J. K. XX/X,
o d s u d z u j e
Podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného
zákona účinného od 6.8.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 na trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona účinného od 6.8.2024 sa výkon trestu odňatia slobody obžalovanej podmienečne odkladá za
súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 sa obžalovanej určuje skúšobná doba v
trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného
zákona účinného od 6.8.2024 sa obžalovanej ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze
stretávania sa so spoluobžalovanými E. F., C. F. a C. H..

2/ obž. E. F., nar. XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom: I. I. XX, D.,
o d s u d z u j e
Podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného
zákona účinného do 5.8.2024, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona účinného do 5.8.2024, § 41 ods.

2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024, § 42 ods. 1 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 na
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona účinného do 5.8.2024 sa výkon trestu odňatia slobody obžalovanej podmienečne odkladá za
súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 sa obžalovanej určuje skúšobná doba v
trvaní 5 (päť) rokov.Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného
zákona účinného do 5.8.2024 sa obžalovanej ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze
stretávania sa so spoluobžalovanými A. B., C. F. a C. H..

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 v spojení s § 51 ods. 4 písm. d) Trestného
zákona účinného do 5.8.2024 sa obžalovanej ukladá primeranú povinnosť spočívajúca v príkaze podľa
svojich možností nahradiť v skúšobnej dobe poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 škodu vo výške 1.495,35 Eur.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 sa vo vzťahu k obžalovanej zrušuje:

- výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/9/2018 zo dňa 1.7.2022, právoplatný dňa
1.7.2022 a
- výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 9T/14/2018 zo dňa 1.7.2022, právoplatný dňa
1.7.2022,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

3/ obž. C. F., nar. XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom: D., G. K. X
o d s u d z u j e
Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 s prihliadnutím na § 36 písm. j) Trestného

zákona účinného od 6.8.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 na trest odňatia
slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona účinného od 6.8.2024 sa výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá za
súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 sa obžalovanému určuje skúšobná doba v
trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného
zákona účinného od 6.8.2024 sa obžalovanému ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze
stretávania sa so spoluobžalovanými E. F., A. B. a C. H..

4/ obž. C. H., nar. XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom: D., L. M. XXXX/XX
o d s u d z u j e
Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného

zákona účinného od 6.8.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 na trest odňatia
slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona účinného od 6.8.2024 sa výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá za
súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 sa obžalovanému určuje skúšobná doba v
trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného
zákona účinného od 6.8.2024 sa obžalovanému ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze
stretávania sa so spoluobžalovanými E. F., A. B. a C. F..

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 21.10.2022, č. k. 30T/57/2014-962 uznal za vinných:
obžalovanú A. B. a E. F.
1. dňa 20.02.2012 v Hlohovci, na ul. SNP č. 9, v pobočke ČSOB, a.s., Bratislava, N. O. (zomrel dňa
XX.XX.XXXX) po predchádzajúcej vzájomnej dohode so E. F. a A. B. uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom

úvere č. 004727444R vo výške 4.000,- Euro, na svoje meno N. O., pričom predstieral, že sa zaväzuje
túto sumu aj s príslušnými poplatkami splatiť v 60-tich mesačných splátkach vo výške 110,25 Euro,
v skutočnosti uhradil iba 5 splátok v celkovej výške 255,30 Euro, k žiadosti o úver doložil OP s
č. P. XXX XXX, preukaz poistenca, rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava o poberaní
výsluhového dôchodku vo výške 506,60 Euro, ktoré mu za týmto účelom zabezpečila A. B. a E. F., na

základe uvedeného bola zmluva o úvere po preskúmaní žiadosti schválená a dodatočne sa zistilo, žepredložené doklady o poberaní dôchodku s nezakladajú na pravde, pričom všetci vedeli, že žiadateľ
úveru je bez dostatočného príjmu, je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, na adrese trvalého bydliska
nebýva, nakoľko je bezdomovec a takto získané peniaze si prerozdelili, čím spôsobili spoločnosti

Československá obchodná banka, a.s., škodu vo výške 4.421,76 Euro,
obžalovanú A. B., E. F. a obžalovaného C. F.
2. dňa 29.02.2012 v Hlohovci, na ul. SNP č. 9, v pobočke ČSOB, a.s., Bratislava, C. F. po
predchádzajúcej vzájomnej dohode so E. F. a A. B. uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
004743706R vo výške 4.000,- Euro, na svoje meno, pričom predstieral, že sa zaväzuje túto sumu aj s

príslušnými poplatkami splatiť v 60-tich mesačných splátkach vo výške 109,98 Euro, ale v skutočnosti
uhradil iba 1 splátku dňa 26.03.2012 vo výške 5 Euro, k žiadosti o úver doložil OP s č. Q. XXX XXX,
rodný list, rozhodnutie o poberaní výsluhového dôchodku vo výške 561,10 Euro, ktoré mu za týmto
účelom zabezpečila A. B. a E. F., pričom Sociálna poisťovňa nie je platiteľom výsluhových dôchodkov,
na základe uvedeného bola zmluva o úvere po preskúmaní žiadosti schválená, pričom sa dodatočne
zistilo, že predložené doklady o poberaní dôchodku sa nezakladajú na pravde, pričom všetci vedeli,

že žiadateľ úveru je bez dostatočného príjmu, je poberateľom sociálnej dávky, na adrese trvalého
bydliska nebýva, je bezdomovec a takto získané peniaze si prerozdelili, čím spôsobili spoločnosti
Československá obchodná banka a.s. škodu vo výške 4.701,88 Euro,
obžalovanú A. B. a E. F.
3. dňa 02.07.2012 v Hlohovci, na ul. SNP č. 9, v pobočke ČSOB, a.s., Bratislava, C. R. (zomrel dňa

XX.XX.XXXX) po predchádzajúcej vzájomnej dohode so E. F. a A. B. uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 005037194R vo výške 4.000,- Euro na svoje meno, pričom predstieral, že sa zaväzuje túto
sumu aj s príslušnými poplatkami splatiť v 60-tich mesačných splátkach vo výške 95,65 Euro, ale v
skutočnosti neuhradil žiadnu splátku, k žiadosti o úver doložil občiansky preukaz, preukaz zdravotnej
poisťovne a rozhodnutie o poberaní výsluhového dôchodku vo výške 563,10 Euro, ktoré mu za týmto

účelom zabezpečila A. B. a E. F., pričom Sociálna poisťovňa nie je platiteľom výsluhových dôchodkov,
na základe uvedeného bola zmluva o úvere po preskúmaní žiadosti schválená a dodatočne sa zistilo,
že predložené doklady o poberaní dôchodku sa nezakladajú na pravde, pričom všetci vedeli, že žiadateľ
úveru je bez dostatočného príjmu, je poberateľom sociálnej dávky, na adrese trvalého bydliska nebýva,
je bezdomovec a takto získané peniaze si prerozdelili, čím spôsobili spoločnosti Československá

obchodná banka, a.s., škodu vo výške 4.222,82 Euro,
obžalovanú A. B. a E. F.
4. dňa 26.04.2012 v Hlohovci, ul. SNP č. 9, v pobočke Československej obchodnej banky, a.s., A.
C. (zomrel dňa XX.XX.XXXX) po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s obžalovanou A. B. a
E. F. vylákali od Československej obchodnej banky, a.s., úver v celkovej výške 7.000,- Euro a to tak,

že A. B. zaobstarala falošné rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 08.12.2011 o zvýšení
výsluhového dôchodku na 536,60 Euro mesačne na meno A. C., pričom Sociálna poisťovňa nie je
platiteľom výsluhových dôchodkov a dňa 25.04.2012 ho A. B. spoločne so E. F. doviezla do Hlohovca, k
pobočke Československej obchodnej banky, a.s., dala mu toto potvrdenie s tým, aby v banke požiadal
o úver, pričom, E. F. išla spoločne s A. C. do banky, kde predstierala jeho priateľku a v banke A. C.

požiadal o spotrebný úver vo výške 7.000,- Euro a k žiadosti okrem iného predložil ako potvrdenie o
príjme falošné rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, na základe čoho mu bol úver schválený po
čom dňa 26.04.2012 opäť všetci traja prišli do Hlohovca, k pobočke Československej obchodnej banky
a.s. a do banky vošiel A. C. spoločne so E. F., kde na základe schválenia žiadosti o úver podpísal zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 004865590R, úver sa zaviazal splatiť v 60 mesačných anuitných splátkach

po 165,75 Euro vždy k 20. dňu v mesiaci, prvá splátka splatná 20.05.2012 a posledná mala byť splatná
20.04.2017 a následne vybral z účtu hotovosť 6.800,- Euro, ktoré si potom medzi sebou prerozdelili,
toto všetko konali s vedomím, že A. C. je bezdomovec, nie je poberateľ výsluhového dôchodku a že
nemá taký príjem, akým sa preukazoval a konali tak s úmyslom úver nesplácať, pričom pre oddialenie
zistenia podvodu A. C. uhradil tri splátky v celkovej sume 177,- Euro, čím spoločne spôsobili spoločnosti

Československá obchodná banka a.s., Bratislava, škodu v celkovej výške 7.534,79 Euro,
obžalovanú A. B. a obžalovaného C. H.
5. dňa 24.05.2012 v Hlohovci, ul. SNP č. 9, v pobočke Československej obchodnej banky, a.s., C. H.
po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s A. B. a A. C. (zomrel dňa XX.XX.XXXX) vylákali od
Československej obchodnej banky, a.s., úver v celkovej výške 7.000,- Euro a to tak, že A. B. zaobstarala

falošné rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 08.12.2011 o zvýšení výsluhového dôchodku
na 563,60 Euro mesačne na meno C. H., pričom Sociálna poisťovňa nie je platiteľom výsluhových
dôchodkov a dňa 22.05.2012 doviezla C. H. spoločne s A. C. do Hlohovca, k pobočke Československej
obchodnej banky, a.s., dala C. toto potvrdenie s tým, aby išiel so H. do banky, a aby H. v bankepožiadal o úver, načo A. C. išiel spoločne s C. H. do banky ako jeho známy, v banke C. H. požiadal o
spotrebný úver vo výške 7.000,- Euro a k žiadosti okrem iného predložil ako potvrdenie o príjme falošné
rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, na základe čoho mu bol úver schválený, načo následne dňa

24.05.2012 opäť všetci traja prišli do Hlohovca, k pobočke Československej obchodnej banky, a.s., do
banky vošiel C. H. spoločne s A. C., kde na základe schválenia žiadosti o úver C. H. podpísal zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 004933391R a úver sa zaviazal splatiť v 60 mesačných anuitných splátkach
po 165,96 Euro vždy k 20. dňu v mesiaci, prvá splátka splatná 20.06.2012 a posledná mala byť splatná
20.05.2017 a následne vybral z účtu hotovosť 6.750,- Euro, ktoré si potom medzi sebou prerozdelili,

pričom toto všetko konali s vedomím, že C. H. je bezdomovec, nie je poberateľ výsluhového dôchodku a
že nemá taký príjem, akým sa preukazoval a konali tak s úmyslom úver nesplácať, uhradil jednu splátku
v sume 110,- Euro, čím spoločne spôsobili spoločnosti Československá obchodná banka a.s., škodu v
celkovej výške 7.543,07 Euro,
obžalovanú A. B. a E. F.
6. dňa 10.02.2012 v Trnave, v predajni Elektromax - B. A., na ul. Veternej č. 18/G N. O. (zomrel

dňa XX.XX.XXXX) po predchádzajúcej vzájomnej dohode so E. F. a A. B. uzatvoril zmluvu o úvere
č: 024382459 so spoločnosťou Quatro - Consumer Finance Holding, a.s., za účelom kúpy TV zn.
Samsung LE32D400E1 a pračky zn. Zanussi ZWP 581 za sumu 518,00 Euro, pričom sa preukázal OP
č: P. XXXXXX a kartou poistenca na svoje meno, k žiadosti doložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne
ústredie Bratislava o poberaní invalidného dôchodku vo výške 395,20 Euro, a predstieral, že sa zaväzuje

túto sumu aj s príslušnými poplatkami splatiť v 12-tich mesačných splátkach vo výške 49,26 Euro v
skutočnosti okrem akontácie vo výške 65,70 Euro neuhradil ani jednu splátku, na základe uvedeného
bola zmluva o úvere po preskúmaní žiadosti schválená, pričom sa dodatočne zistilo, že predložené
doklady o poberaní dôchodku sa nezakladajú na pravde, ale mu ich za týmto účelom zabezpečila A.
B. a E. F., pričom všetci vedeli že žiadateľ úveru je bez dostatočného príjmu, je poberateľom dávok v

hmotnej núdzi vo výške 62,50 Euro, na adrese trvalého bydliska nebýva, je bezdomovec a takto získaný
tovar si ponechali, úver nesplácali, čím uviedli spol. Quatro - Consumer Finance Holding do omylu v
otázke splnenia podmienok na predelenie úveru, a tým spôsobili spoločnosti Quatro - Consumer Finance
Holding, a.s., škodu vo výške min. 586,62 Euro,
teda

obžalovaná A. B. v bode 1, 2, 3, 4, 5, 6 rozsudku
spoločným konaním vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok
na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a tak ním spôsobila značnú škodu,
obžalovaná E. F. v bode 1, 2, 3, 4, 6 rozsudku
spoločným konaním vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok

na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a tak ním spôsobila väčšiu škodu,
obžalovaný C. F. v bode 2 rozsudku
spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru a na splácanie úveru a spôsobil ním väčšiu škodu,
obžalovaný C. H. v bode 5 rozsudku

spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru a na splácania úveru a tak ním spôsobil väčšiu škodu,
čím spáchali
obžalovaná A. B. v bode 1, 2, 3, 4, 5 a 6 rozsudku
pokračovací zločin úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 222

odsek 1, ods. 4 Trestného zákona
obžalovaná E. F. v bode 1, 2, 3, 4 a 6 rozsudku
pokračovací zločin úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 222
odsek 1, odsek 3 písm. a/ Trestného zákona
obžalovaný C. F. v bode 2 rozsudku

zločin úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 222 odsek 1,
odsek 3 písm. a/ Trestného zákona
obžalovaný C. H. v bode 5 rozsudku
zločin úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 222 odsek 1,
odsek 3 písm. a/ Trestného zákona.

Za to boli odsúdení
1/ Obžalovaná A. B.
Podľa § 222 ods. 4 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm.
m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákonaper analogiam, § 39 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bola obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaradená
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2/ Obžalovaná E. F.
Podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per

analogiam, § 39 ods. 1 Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 42 ods. 1
Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa §48 ods. 2 písm.a), Trestného zákona bola obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaradená
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uloženom v rozsudku Okresného súdu
Trnava sp. zn. 9T/9/2018 z 1. júla 2022, právoplatnom dňa 1. júla 2022 a výrok o treste uloženom v

rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 9T/14/2018 z 1. júla 2022, právoplatnom dňa 1. júla 2022, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.
3/ Obžalovaný C. F.
Podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2

Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona a s použitím § 39 ods.1 Trestného zákona, na trest
odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona súd
obžalovanému uložil primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú
na obžalovaného negatívny vplyv.

4/ Obžalovaný C. H.
Podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam a
s použitím § 39 ods.1 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu

odňatia slobody podmienečne odkložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona súd uložil

obžalovanému primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú na
obžalovaného negatívny vplyv.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení: spoločnosť Československá obchodná banka,
a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava , IČO: 36 854 140 a spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s.,
so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, sa so svojimi uplatnenými nárokmi na náhradu

škody odkazujú na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podali na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie obžalovaná
A. B. a prokurátor proti výroku o treste vo vzťahu ku všetkým štyrom obžalovaným. Obžalovaní C.
F. a C. H. sa vzdali práva na podanie odvolania. Obžalovaná E. F. podala odvolanie proti výroku
o treste prostredníctvom obhajcu, podaním zo dňa 14.12.2022, doručeným prvostupňovému súdu dňa

14.12.2022.
3. Obžalovaná A. B. odôvodnila podané odvolanie podaním zo dňa 19.12.2022 a prostredníctvom
obhajcu podaním zo dňa 19.12.2022 nasledovne (skrátene):
3.1. Nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia je neúčelný. Skutky, pre ktoré bola obžalovaná

B. obžalovaná sa stali na jar 2012, teda pred viac ako 10 rokmi. Odvtedy bola uznaná vinnou v iných
trestných konaniach, ale v dvoch prípadoch sa na ňu hľadí ako keby nebola odsúdená a v jednom
prípade bola odsúdená za skutok z roku 2014. Ostatné odsúdenie Okresným súdom Trnava, sp.zn. 9T/36/2016 ešte nemá zahladené, avšak podmienečný trest má vykonaný, keďže splnila všetky
podmienky a nedopustila sa už žiadnej trestnej činnosti.
3.2. Obžalovaná už viac ako 8 rokov vedie riadny život, stará sa o svoje 2 maloleté deti, ktoré jej boli

zverené do výlučnej starostlivosti, jej bývalý manžel si vyživovaciu povinnosť neplní a zároveň sa stará
aj o plnoletého syna s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je dokázaný na pomoc matky, keďže je
na invalidnom vozíku.
3.3. V rámci záverečnej reči navrhli uložiť obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 3 roky
s podmienečným odkladom výkonu trestu a zároveň s probačným dohľadom na 5 rokov. Obžalovaná

odstupom 10 rokov dospela k náprave, nedopúšťa sa 8 rokov žiadnej trestnej činnosti, vedie riadny život
a stará sa o svoje deti. Obžalovaná urobila aj vyhlásenie o vine, spáchanie trestnej činnosti oľutovala
a prejavila ochotu nahradiť podľa svojich možností spôsobenú škodu. Svojou výpoveďou na hlavnom
pojednávaní napomohla usvedčiť aj obžalovaného F., v dôsledku čoho jej možno priznať poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona.
3.4. Pracuje ako upratovačka a nie je odkázaná na páchanie ďalšej trestnej činnosti.

3.5. Navrhuje, aby odvolací súd vo vzťahu k obžalovanej zrušil výrok o treste a uložil jej trest
odňatia slobody 3 roky s podmienečným odkladom a uložením probačného dohľadu nad jej správaním
v skúšobnej dobe 5 rokov a zakázal obžalovanej stretávať sa s osobami, ktoré na ňu majú negatívny
vplyv alebo ktoré boli jej spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, príp. jej uložil trest
domáceho väzenia.

4. Obžalovaná E. F. odôvodnila podané odvolanie prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 14.12.2022
nasledovne (skrátene):
4.1. Napadnutý rozsudok považuje v časti výroku o treste za nesprávny a uložený trest za neprimeraný.
Súd zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 9T/9/2018 z 01.07.2022, a to
aj napriek tomu, že tento bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/14/2018 zo dňa

01.07.2022.
4.2. Uloženie nepodmienečné trestu odňatia slobody je v tomto prípade neprimerane prísne. V tejto
veci bol priestor na upustenie od uloženia súhrnného trestu, príp. na uloženie trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby. Súd správne aplikoval ustanovenia § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Trestného zákona (vyhlásenie o vine) a § 39 ods. 1 Trestného zákona (neprimeraná

dĺžka trestného konania), pričom svoj postup aj dostatočne vysvetlil.
4.3. Súd pochybil, keď obžalovanej nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného
zákona, keďže urobila vyhlásenie o vine a výrazne zjednodušila súdu rozhodovanie o predmetnej veci.
4.4. Vzhľadom na neprimeranú dĺžku konania v trvaní viac ako 10 rokov malo byť trestné konanie
zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, a ak nie zastavené,

mal byť ukladaný iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody.
4.5. Obžalovaná svojim konaním nespôsoboval prieťahy v konaní a vždy sa riadne dostavila na hlavné
pojednávanie, príp. sa súdu riadne ospravedlnila. Z tohto dôvodu bolo namieste upustenie od uloženia
súhrnného trestu, príp. uloženie prísnejšieho trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom.
4.6. Je matkou dvoch maloletých detí, ktorú sú v starostlivosti otca, ktorý sa však o ne tak ako ona

nedokáže postarať. Zároveň mal súd prihliadnuť aj na jej nepriaznivý zdravotný stav.
4.7. Aktuálne si odpykáva 2 ročný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý jej bol uložený Okresným
súdom Trnava, sp. zn. 28T/13/2022, a ktorý možno považovať za dostatočný na jej nápravu.
4.8. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a upustil od uloženia
súhrnného trestu, nakoľko trest uložený rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. 9T/14/2018 zo dňa

01.07.2022 je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný, eventuálne navrhuje uloženie
trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby 5 rokov
s probačným dohľadom.
5. Prokurátor podané odvolanie odôvodnili podaním zo dňa 10.02.2023 nasledovne (skrátene):
5.1. S výrokom o treste voči obžalovaným sa nestotožňuje.

5.2. Obžalovaná A. B. sa pred spáchaním stíhaného trestného činu opakovane dopúšťala trestnej
činnosti, za ktorú bola právoplatne odsúdená ako aj upozornená na následky svojho konania, aj
keď jej tieto odsúdenia boli zahladené. Obžalovaná bola celkovo 7 krát súdne trestaná, z toho
trikrát za spáchanie úverového podvodu. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pre obžalovanú
je neprijateľné. Obžalovaná sa opakovane nedostavovala na hlavné pojednávania a nepreberala

predvolania. Z tohto dôvodu nemožno na tieto skutočnosti prihliadnuť ako na skutočnosti, ktoré
odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu.5.3. V prípade obžalovanej E. F. mal prvostupňový súd ukladať samostatný trest. Prvostupňový súd
neprihliadol na rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 29.03.2018, sp. zn. 1T/66/2017, nakoľko sa
na obžalovanú vzhľadom na tento rozsudok hľadí ako keby nebola odsúdená.

5.4.ObžalovanýC.F.neurobilvyhlásenieovine,pričomaksúdpovažovalurobenievyhláseniaostatnými
spoluobžalovanými za dôvod na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, nemal tak urobiť aj pri
obžalovanom C. F.. Prvostupňový súd sa obžalovanému pokúšal opakovane doručiť zásielky, ktoré boli
súdu vrátené, z čoho možno vyvodiť záver, že sa obžalovaný vyhýbal trestnému stíhaniu a úmyselne
maril jeho priebeh. Dokonca dňa 11.04.2022 bol vydaný príkaz na zatknutie obžalovaného.

5.5. Obdobné dôvody ako u obžalovaného C. F., možno vztiahnuť aj na obžalovaného C. H.. Aj keď
obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, dňa 11.04.2022 bol na neho vydaný príkaz
na zatknutie.
5.6. Prvé hlavné pojednávanie vo veci bolo vykonané dňa 30.09.2014 a následne bolo viackrát odročené
pre neprítomnosť obžalovaných a došlo aj k zmene zákonného sudcu. Obžalovaní urobili vyhlásenie
o vine až dňa 13.09.2022, teda o 8 rokov neskôr, a preto považuje mimoriadne zníženie trestu za

neprijateľné.
5.7. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste a obžalovanej A. B.
uložil trest odňatia slobody 3 roky a 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia, obžalovanej E. F. uložil trest odňatia slobody 2 roky so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, obžalovaného C. F. uložil trest odňatia

slobody 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky a nariadením probačného dohľadu
a obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú na obžalovaného negatívny
vplyv a obžalovanému C. H. trest odňatia slobody 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
2 roky a nariadením probačného dohľadu a obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami,
ktoré majú na obžalovaného negatívny vplyv.

6. Odvolací súd na rozhodnutie o podaných odvolaniach nariadil termín verejného zasadnutia na
deň 12.09.2024, ktorého sa zúčastnili obhajcovia obžalovaných a prokurátor. Prokurátor na verejnom
zasadnutí uviedol, že má výhradu k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody u obžalovaných,
avšak s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 pri uznaní viny, navrhuje
uloženie zákonných trestov. Obhajca JUDr. Dušan Mikuláš na verejnom zasadnutí uviedol, že nesúhlasí

s uložením nepodmienečného trestu obžalovanej A. B. a vzhľadom na novelizáciu Trestného zákona
navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v súlade s podaným odvolaním. Obhajca JUDr. Matej Csenky
na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava podaného odvolania a dôvodov v ňom uvedených
a navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v súlade s podaným odvolaním, príp. obžalovanej E. F. uložil
alternatívny trest. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť. Obhajkyňa S. S. G. na verejnom zasadnutí

navrhla uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Obhajca JUDr. Tibor
Sanák na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.
7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podali obžalovaná A. B., obžalovaná E. F. a prokurátor ako oprávnené osoby,

v zákonnej lehote a proti výrokom o treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
9. Odvolací súd sa postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zaoberal len preskúmaním
napadnutých výrokov o treste a po preskúmaní napadnutých výrokov dospel k nasledovným záverom:
10. Obžalovaná A. B. bola uznaná za vinnú zo spáchania pokračovacieho zločinu úverového podvodu
formouspolupáchateľstvapodľa§20k§222odsek1,ods.4Trestnéhozákonaúčinnéhodo05.08.2024,

pričom dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona č. 40/2024 Z. z., ktorá sa dotkla
aj trestného činu, pre ktorý bola obžalovaná uznaná vinnou, pričom táto zmena je pre obžalovanú
priaznivejšia. Skutky, pre ktoré bola obžalovaná uznaná vinnou možno aktuálne právne kvalifikovať
ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného od
06.08.2024, pri ktorom je stanovená sadzba trestu odňatia slobody od 2 do 8 rokov.

11. Obžalovaná E. F. bola uznaná za vinnú zo spáchania pokračovacieho zločinu úverového podvodu
formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 222 odsek 1, odsek 3 písm. a/ Trestného zákona účinného
do 05.08.2024, pričom dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona č. 40/2024 Z.
z., ktorá sa dotkla aj trestného činu, pre ktorý bola obžalovaná uznaná vinnou, pričom táto zmena je
pre obžalovanú priaznivejšia. Skutky, pre ktoré bola obžalovaná uznaná vinnou možno aktuálne právne

kvalifikovať ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
účinného od 06.08.2024, pri ktorom je stanovená sadzba trestu odňatia slobody od 2 do 8 rokov.
12. Obžalovaní C. F. a C. H. boli uznaní za vinných zo spáchania zločinu úverového podvodu formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 222 odsek 1, odsek 3 písm. a/ Trestného zákona účinného do
05.08.2024, pričom dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona č. 40/2024 Z. z.,

ktorá sa dotkla aj trestného činu, pre ktorý boli obžalovaní uznaní vinnými, pričom táto zmena je
pre obžalovaných priaznivejšia. Skutky, pre ktoré boli obžalovaní uznaní vinnými možno aktuálne
právne kvalifikovať ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného od
06.08.2024, pri ktorom je stanovená sadzba trestu odňatia slobody od 6 mesiacov do 3 rokov.
13.Špecifikomprejednávanéhoprípadujeskutočnosť,žeobžalovaníaniprokurátorpodanýmodvolaním

nenapadli výroky o vine, ale len výroky o treste. Predmetom právneho posúdenia odvolacieho súdu bola
tá skutočnosť, či v dôsledku novelizácie Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024, možno tieto
ustanovenia Trestného zákona aplikovať na prejednávaný prípad a v akom rozsahu (výrok o vine, výrok
o treste), keďže nové znenie právnej úpravy je pre obžalovaných priaznivejšie.
14. Odvolací súd zároveň vychádza z právneho názoru, že pre jeho závery je irelevantné, či výrok

o vine nebol napadnutý z dôvodu nemožnosti podania odvolania obžalovanými voči výroku o vine
(prijatie vyhlásenia o vine obžalovaných súdom) alebo z dôvodu nevyužitia práva obžalovaného alebo
prokurátora podať odvolanie voči výroku o vine v zákonnej lehote. Podstatné je, že napadnutý rozsudok
bol súdom prvého stupňa vyhlásený a odvolanie voči nemu bolo podané len proti výrokom o treste.
15. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že výrok o vine nie je závislým výrokom vo vzťahu k výroku o treste

(rovnako ako k výroku o ochrannom opatrení, či výroku o náhrade škody), a preto prípadné zrušenie
výroku o treste nemá za následok potrebu zrušenia výroku o vine, ako je tomu v opačnom prípade (viď.
§ 321 ods. 2 Trestného poriadku).16. Ustanovenia Trestného poriadku pri odvolacom konaní upravujú dve základné procesné
ustanovenia, a to rozhodovanie odvolacieho súdu podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku a procesný
postup odvolacieho súdu podľa § 317 Trestného poriadku.

17. V ustanovení § 316 ods. 3 Trestného poriadku sú uvedené taxatívne špecifikované chyby konania,
ktoré majú v prípade ich zistenia odvolacím súdom za následok povinnosť odvolacieho súdu zrušiť
napadnutý rozsudok (v celom rozsahu) a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že sa jedná o dovolacie dôvody podľa §
371 ods. 1, písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku, aj keď dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. c) je formulovaný širšie ako dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 písm. b)
Trestného poriadku. V rámci tohto procesného postupu odvolacieho súdu je irelevantné, voči ktorému
výroku bolo podané odvolanie (výrok o vine, výrok o treste), pretože zákonodarca, po zistení niektorej
z taxatívne uvedených chýb konania, ukladá odvolaciemu súdu povinnosť zrušiť napadnutý rozsudok a
vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
18. V ustanovení § 317 Trestného poriadku je upravený procesný postup odvolacieho súdu, ktorý je

založený na tzv. obmedzenom revíznom princípe. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia predpokladá
nesplnenie podmienok na postup podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku. Aj z gramatického
výkladu ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku je zrejmé, že hovorí o nezrušení rozsudku podľa
§ 316 ods. 3 Trestného poriadku a následne o prieskume zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých
výrokov rozsudku (užší pojem ako pojem rozsudok, ktorým treba rozumieť všetky výroky, ktoré rozsudok

obsahuje), proti ktorým odvolateľ podal odvolanie. Predmetné zákonné ustanovenie v druhej vete § 317
ods. 1 Trestného poriadku používa aj pojem chyba a rozlišuje medzi chybami, ktoré odvolateľ vytýka a
chybami, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
19. Z dôvodu potreby rozlišovania medzi napadnutými výrokmi a chybami napadnutých výrokov má
odvolanie z obsahového hľadiska dve časti, a to tzv. kvantitatívnu časť odvolania, ktorej zodpovedá

povinnosť odvolateľa špecifikovať, ktoré výroky rozsudku napáda a či napáda aj konanie, ktoré rozsudku
predchádzalo (viď. § 311 Trestného poriadku) a následne kvalitatívnu časť odvolania, teda povinnosť
(s výnimkou obžalovaného a poškodeného) označiť chyby, ktoré podľa jeho názoru napadnuté výroky
obsahujú (viď. § 311 ods. 2 Trestného poriadku).
20. Obmedzený revízny princíp znamená, že odvolací súd je oprávnený v odvolacom konaní preskúmať

len výroky, ktoré odvolateľ odvolaním napadol a následne zistiť, či tieto výroky neobsahujú chyby, ktoré
by zakladali niektorý z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku (s výnimkou § 371
ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku, ktoré sú totožné s dôvodmi na zrušenie rozsudku podľa
§ 316 ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného poriadku) alebo chyby, ktoré odvolateľ v podanom odvolaní
vytýka.Vprípadeakodvolateľoznačívýrok,protiktorémuodvolaniepodáva,avšakneoznačíjehochyby,

odvolací súd napadnutý výrok preskúma len z hľadiska existencie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade ak je napadnutým výrokom len výrok
o vine, je odvolací súd v zmysle § 317 ods. 2 Trestného poriadku povinný preskúmať (minimálne z
dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku) aj výrok o treste a ďalšie výroky, ktoré majú
vo výroku o vine svoj podklad.

21. Tento záver vyplýva aj z ustanovenia § 316 ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného poriadku, ktoré
označuje minimálne dva dovolacie dôvody, pre ktoré je potrebné zrušiť celý rozsudok a to bez ohľadu na
výrok, ktorý je podaným odvolaním napadnutý a bez ohľadu na chyby, ktoré sú napadnutému rozsudku
odvolateľom vytýkané. V prípade, ak by mali všetky chyby napadnutého rozsudku, ktoré zakladajú dôvod
na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku (minimálne tie, ktoré sa týkajú konania,

ktoré rozsudku predchádzalo alebo výroku o vine) byť dôvodom na zrušenie celého rozsudku, teda
aj výroku o vine, ktorý nebol podaným odvolaním napadnutý, museli by byť uvedené v § 316 ods. 3
Trestného poriadku, pretože sa jedná o taxatívny výpočet zákonodarcu.
22. Zároveň oprávnenie odvolacieho súdu po postupe podľa § 317 Trestného poriadku zrušiť len
napadnutý výrok (príp. výroky, ktoré na zrušený výrok nadväzujú) vyplýva aj z ustanovenia § 321 ods. 2

Trestného poriadku, podľa ktorého ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací
súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší
hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo
výroku o vine svoj podklad.
23. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu §§ 316, 317, 321 Trestného poriadku, podľa názoru

odvolacieho súdu, nemožno potrebu aplikovania novej, pre obžalovaných priaznivejšej, právnej úpravy,
považovať za dôvod na revíziu výroku o vine, ktorý podaným odvolaním nebol napadnutý, pretože tento
dôvod na zrušenie rozsudku nie je uvedený v § 316 Trestného poriadku a jeho prieskumu postupom
podľa § 317 Trestného poriadku bráni obmedzený revízny princíp odvolacieho konania.24. V prípade opačného výkladu, podľa ktorého by boli chyby rozsudku (pri existencii dovolacích
dôvodov) dôvodom na revíziu výroku o vine, ktorý nebol podaným odvolaním napadnutý, malo by to
za následok povinnosť odvolacieho súdu revidovať každý výrok, a to bez ohľadu na obsah odvolania

odvolateľa a rozsah prieskumu, ktorý podaným odvolaním požaduje (v takomto prípade by ustanovenie
§ 316 ods. 3 Trestného poriadku bolo nadbytočné). V zmysle tohto výkladu druhej vety § 317 ods. 1
Trestného poriadku by bolo možné na podklade odvolania voči výroku o treste zrušiť aj výrok o vine
v konaní, kde urobil odvolateľ vyhlásenie o vine, a to minimálne z dovolacieho dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (ak vychádzame z toho, že dovolanie je prípustné len z dôvodu

podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku). Takýto procesný postup však negoval Najvyšší súd
Slovenskej republiky v stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.
júna 2019, Tpj 26/2019 v bode II., podľa ktorého súd sa musí v rámci splnenia povinnosti podľa § 34
ods. 5 Trestného poriadku pri poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku presvedčiť, či bol obvinený
v skoršom priebehu konania poučený aj o takej úprave trestnej sadzby podľa ustanovení uvedených
v treťom a štvrtom odseku bodu I., ktorá v jeho prípade prichádza do úvahy. V prípade negatívneho

zisteniasúdpoučenievykoná,inakmôžebyťnáslednesplnenýdôvoddovolaniapodľa§371ods.1písm.
c) Trestného poriadku (v nadväznosti na § 257 ods. 5 Trestného poriadku). Dotknutú chybu nemožno
odstrániť v rámci konania o odvolaní proti výroku rozsudku o treste po prijatí vyhlásenia o uznaní viny,
nakoľko obvinenému musí byť novovytvorená možnosť také vyhlásenie neurobiť, pričom trest musí byť
uložený v rámci trestnej sadzby súladnej so zákonom.

25. Keďže odvolací súd zastáva názor, že v prípade podania odvolania voči výroku o treste nemožno
revidovať výrok o vine, musel sa odvolací súd zaoberať tým, či možno, s poukazom na novelu Trestného
zákona, revidovať len výrok o treste, príp. iný výrok podliehajúci revíznej právomoci odvolacieho súdu.
26. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku

nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší.
27. V predmetnom zákonnom ustanovení je medzi pojmami trestnosť činu a trest použitá kumulatívna
spojka „a“, ktorá súdu stanovuje povinnosť posudzovať trestnosť činu a trest ukladať podľa znenia
Trestného zákona účinného od spáchania trestného činu až do vynesenia rozsudku (vrátane rozsudku

odvolacieho súdu), ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
28. Ak by bola medzi trestnosťou činu a trestom spojka „alebo“, mohol by si súd v každom prípade vybrať
medzi tým, podľa akého znenia Trestného zákona posúdi vinu a podľa akého znenia Trestného zákona
uloží trest. Zákonodarca použitím spojky „a“ preferuje/prikazuje, aby bola trestnosť činu posudzovaná a
trest ukladaný podľa rovnakého znenia Trestného zákona.

29. Pri podaní odvolania len proti výroku o treste je v prípade novely Trestného zákona naplnená
dikcia § 2 ods. 1 Trestného zákona, pretože trestné konanie nie je ukončené a ukladanie trestu podľa
nového Trestného zákona je pri väčšine aktuálnych ustanovení Trestného zákona pre obžalovaného
priaznivejšie (výnimka napr. § 212 ods. 2 Trestného zákona).
30. Ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona možno vyložiť dvomi spôsobmi.

31. Ak by sme trvali na tom, že použitie spojky „a“ predstavuje imperatív zákonodarcu, od ktorého sa nie
je možné odchýliť, nebolo by možné, v prípade ak výrok o vine nie je možné preskúmať (§ 317 ods. 1,
§ 321 ods. 2 TP) a prieskumu podlieha len výrok o treste, ukladať trest podľa nového znenia Trestného
zákona, čo nereaguje na požiadavku zákonodarcu aplikovať priaznivejšiu právnu úpravu.
32. Ďalšou možnosťou je vykladať § 2 ods. 1 Trestného zákona a použitie spojky „a“ ako príkaz

zákonodarcu posudzovať trestnosť činu a trest ukladať podľa priaznivejšieho Trestného zákona len
v prípade, ak je to procesne možné (podanie odvolania voči výroku o vine, príp. zavedenia plného
revízneho princípu do odvolacieho konania) a v prípade ak to procesne možné nie je (podanie odvolania
len voči výroku o treste a obmedzený revízny princíp) možno podľa priaznivejšieho Trestného zákona
uložiť trest, ktorý predstavuje primárny zásah do práv a slobôd obžalovaného, a to z dôvodu, aby bol

naplnený zámer zákonodarcu spočívajúci v zmiernení trestnej represie. Tento výklad (teda možnosť
posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa dvoch rôznych znení Trestného zákona) je
podporený znením § 2 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého páchateľovi možno uložiť taký druh
trestu,ktorýdovoľujeuložiťzákonúčinnývčase,keďsaotrestnomčinerozhoduje,akjetoprepáchateľa
priaznivejšie. V tomto prípade zákonodarca ukladá súdu povinnosť aplikovať znenie Trestného zákona

účinného v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje na výrok o treste (druh trestu a jeho výmera), bez
ohľadu na výrok o vine a znenie Trestného zákona, podľa ktorého bol tento výrok právne posúdený, ak
je to pre páchateľa priaznivejšie.33. Napokon je potrebné v tejto súvislosti poukázať aj na § 438k ods. 7 Trestného zákona, ktorým
zákonodarca, osobitným procesným postupom podľa § 405a a § 405b Trestného poriadku, napriek
právoplatnosti rozsudku, bez akejkoľvek zmeny výroku o vine, vzťahuje novú právnu úpravu aj na

výroky o treste, ktoré boli právoplatne uložené za trestné činy, ktoré aktuálne trestnými činmi nie sú.
Ani zákonodarca nezvolil procesný postup, ktorým by zasahoval do právoplatného výroku o vine, ale
zvolil cestu zásahu do výkonu trestu vykonávaného za skutok, ktorý už nie je trestným činom alebo
zrušenia výroku o treste a uloženie trestu len za skutky, ktoré sú v súbehu a sú trestnými činmi aj
podľa novelizovanej právnej úpravy. Interpretácia ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, ktorú zvolil

odvolací súd, tak kopíruje zámer zákonodarcu eliminovať dôsledky zásahu do práv dotknutej osoby,
ktoré podľa aktuálnej právnej úpravy nie sú nevyhnutné, a to pri rešpektovaní princípu právnej istoty.
34. Napriek tomu, že záver, ku ktorému dospel odvolací súd, môže mať v niektorých prípadoch za
následok iné postavenie odvolateľa ako v prípade, ak by bol zrušený aj výrok o vine, je nevyhnutné
zdôrazniť, že nemožnosť preskúmania výroku o vine je zapríčinená procesným postupom odvolateľa,
ktorý buď odvolanie do viny nepodal, alebo dal vyhlásenie o vine a podanie odvolania voči výroku o

vine jeho osobou je zo zákona vylúčené. V oboch týchto prípadoch sa jedná o slobodné rozhodnutie
odvolateľa, ktorému sú dôsledky jeho procesného postupu vopred známe (poučenie pred vyhlásením
viny a poučenie o opravnom prostriedku).
35. Tento výklad zároveň umožňuje rovnakým spôsobom postupovať aj pri procesnom postupe súdu
podľa § 166 Trestného poriadku, podľa ktorého súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší

rozsudok bol na základe odvolania, dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v
novom rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi,
v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.
36. Výklad zvolený odvolacím súdom by tak umožňoval prvostupňovému súdu v prípade, keby mu bola
predúčinnosťounovelyTrestnéhozákonavrátenávecnaďalšiekonanielenvčastivýrokuotreste,uložiť

obžalovanému trest podľa novej právnej úpravy, ak by bola pre obžalovaného priaznivejšia, pretože
by si to nevyžadovalo aj revíziu výroku o vine, ktorý by už bol v čase rozhodovania prvostupňového
súdu o treste právoplatný, pričom tento benefit je na mieste z dôvodu, že trestné konanie nebolo
skončené pre pochybenie prvostupňového súdu vo výroku o treste. Rovnaký záver platí aj pre prípady,
ak by v dovolacom konaní alebo v konaní o obnove konania bol vo výroku o treste zrušený rozsudok

prvostupňového alebo odvolacieho súdu. Tento benefit pre obžalovaného je rovnako namieste z dôvodu,
že napadnutý rozsudok bol zrušený pre pochybenie súdu (dovolacie konanie) alebo z dôvodu existencie
nových dôkazov, ktoré by odôvodňovali uloženie iného trestu (obnova konania). Vo všetkých troch
procesných situáciách sa zároveň jedná o pokračovanie trestného konania, v ktorom sa vykonáva k
výroku o treste dokazovanie.

37. Na rozdiel od vyššie uvedených opravných prostriedkov tento procesný postup nemožno uplatniť
na postup podľa § 405b Trestného poriadku pri úhrnnom alebo súhrnom treste, pretože v tomto
prípade neprichádza k zrušeniu výroku o treste z dôvodu pochybenia súdu, ale z dôvodu dobrodenia
zákonodarcu, ktorý ním eliminuje dôsledky uloženia a výkonu trestu za trestné činy, z ktorých minimálne
jeden podľa novej právnej úpravy už trestným činom nie je a minimálne jeden stále zostáva trestným

činom. Zároveň sa nejedná o pokračovanie v trestnom konaní, pretože k výroku o treste sa už
nevykonáva dokazovanie, ale súd je povinný uložiť nový trest bez ohľadu na skutok, ktorý podľa novej
právnej úpravy už nie je trestným činom. Práve z dôvodu, že k zrušeniu výroku o treste prichádza výlučne
v prospech obžalovaného pre zánik trestnosti činu z dôvodu zmeny zákona, nemožno za trestný čin,
ktorý je trestným činom aj podľa novej právnej úpravy, ukladať trest podľa novej právnej úpravy, a to

aj v prípade, ak by zaň bolo možné uložiť miernejší trest. Zákonodarca toto ustanovenie vztiahol len
na tresty uložené za trestné činy, ktoré podľa novej právnej úpravy trestnými činmi nie sú a doposiaľ
neboli vykonané, pričom tresty uložené za trestné činy, ktoré naďalej zostali trestnými činmi, aj keď
prišlo k zmierneniu trestných sadzieb, či k rozšíreniu možností uloženia alternatívnych trestov, za ich
spáchanie, ponechal neupravené, čím stanovil mantinely zásahu do princípu právnej istoty a tieto nie

je možné interpretáciou rozšíriť. V prípade súbehu trestnej činnosti je tak potrebné pri ukladaní trestu v
rámci postupu podľa § 405b Trestného poriadku ukladať trest podľa znenia Trestného zákona účinného
v čase, ktoré aplikoval prvostupňový, príp. odvolací súd vo svojom rozsudku.
38. V prípade opačného výkladu ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, teda nevyhnutnosti
posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa rovnakého znenia Trestného zákona, by

prvostupňový súd musel po zrušení výroku o treste v konaní o odvolaní, dovolaní, či obnove konania
postupom podľa § 166 Trestného poriadku ukladať trest podľa starej právnej úpravy, keďže nie je
oprávnený zmeniť už právoplatný výrok o vine. Rovnako by v tomto prípade nebolo možné revidovať
výrok o vine ani v prípade odvolacieho konania iniciovanému proti výroku o treste, pretože odvolacísúd by musel zrušiť výrok o vine v rozsudku, ktorý už odvolacím prieskumom prešiel. Zrušenie výroku
o vine odvolacím súdom by v tomto prípade predstavovalo skôr mimoriadny opravný prostriedok ako
riadnyopravnýprostriedok,keďžebynímbolzrušenýprávoplatnývýrok,ktorýužodvolacímprieskumom

prešiel, príp. nebol v prvom odvolacom konaní vôbec napadnutý. Rovnako by v tomto prípade, napriek
dôvodnosti podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolanie, obnova konania) nebolo možné v
prospech obžalovaného zohľadniť novú právnu úpravu, a to napriek tomu, že prišlo k pochybeniu súdu,
v dôsledku ktorého by prišlo k zakonzervovaniu právneho stavu v neprospech obžalovaného.
39. Odvolací súd pri svojej argumentácii vychádza z právneho názoru, že s výnimkou možnosti zrušenia

napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, má nepodanie odvolania voči výroku o
vineobdobnédôsledky,akonadobudnutieprávoplatnostitohtovýrokupripostupepodľa§166Trestného
poriadku.
40. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že niektoré pochybenia prvostupňového súdu alebo skutkové
zistenia odvolacieho súdu v rámci odvolacieho konania, môžu vyvolať potrebu oprávnenia odvolacieho
súdu zasiahnuť aj do výroku o vine, ktorý nebol podaným odvolaním napadnutý a jeho zrušenia, či

vykonania jeho zmeny, avšak toto oprávnenie odvolacieho súdu nemožno, podľa názoru odvolacieho
súdu, dosiahnuť interpretáciou súčasných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich odvolacie
konanie, ale vyžaduje si zásah zákonodarcu (rozšírenie § 316 ods. 3 Trestného poriadku alebo
ustanovenie § 316 ods. 4 Trestného poriadku, ktoré by z taxatívne uvedených dôvodov umožňovalo
zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu a rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. zmena zákona

a pod.)).
41. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na miernejšiu trestnú
sadzbu pre stíhané trestné činy podľa aktuálneho znenia Trestného zákona je nevyhnutné ukladať
obžalovanej A. B. trest podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, kde je stanovená
sadzba trestu odňatia slobody od 2 do 8 rokov a obžalovaným C. F. a C. H. trest podľa § 222 ods.

1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, kde je stanovená sadzba trestu odňatia slobody od 6
mesiacov do 3 rokov.
42. Obžalovaní A. B., E. F. a C. H. urobili na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal,
čím si vytvorili možnosť na aplikáciu § 39 ods. 5 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (predtým
analogická aplikácia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona účinného do 05.08.2024). Súd prvého

stupňa naviac konštatoval splnenie podmienok na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa §
39 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, a to po zohľadnení dĺžky trestného konania, ktorá
presiahla 10 rokov.
43. V dôsledku zmeny Trestného zákona a zmiernenia trestných sadzieb pre trestný čin úverového
podvodu, dospel odvolací súd k záveru, že v prípade obžalovaných nie je namieste mimoriadne zníženie

trestu odňatia slobody ani podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ani podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona.
Je tomu tak z dôvodu, že k mimoriadnemu zníženiu trestu možno pristúpiť len v prípade, ak by bol trest
uložený v zákonom stanovenej trestnej sadzbe pre obžalovaných neprimerane prísny a zároveň musí na
ochranu spoločnosti postačovať aj uloženie trestu kratšieho trvania, čo však nie je prípad obžalovaných.
V tomto kontexte sa uplatňuje zásada, že obžalovanej osobe je potrebné uložiť trest v takej výmere,

v akej je jeho uloženie pre dosiahnutie účelu trestu nevyhnutné.
44. Zároveň sa odvolací súd stotožnil aj odvolacími námietkami obžalovaných a právnym názorom
prvostupňovéhosúdu,žedĺžkutrestnéhokonania,akoajživotobžalovanýchdovyhlásenianapadnutého
rozsudku, je nevyhnutné pri ukladaní trestu zohľadniť. Obžalované A. B. a E. F. súdu predložil na
verejnom zasadnutí prostredníctvom obhajcov listiny, ktoré u obžalovanej A. B. preukazujú starostlivosť

(asistenciu) o B. I., hodnotenie je detí základnou školou, ktoré vyznieva pozitívne, ich zverenie do
osobnej starostlivosti matky a u obžalovanej E. F. jej nepriaznivý zdravotný stav a dohodu o pracovnej
činnosti. Keďže obžalovaní sa stíhaných skutkov dopustili v roku 2012, je zrejmé, že ich aktuálne
hodnotové nastavenie a spôsob života je iný, ako v čase, keď sa dopustili stíhanej trestnej činnosti. Aj
keď možno súhlasiť s tvrdením prokurátora, že dĺžka trestného konania bola zapríčinená aj konaním

obžalovaných, je v zmysle ustálenej judikatúry nevyhnutné tento časový aspekt zohľadniť pri výroku
o treste. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym názorom obžalovanej E. F., že dĺžka trestného
konania by mala byť dôvodom na zastavenie trestného konania.
45. Odvolací súd, z vyššie uvedených dôvodov, zohľadnil dĺžku trestného konania pri určení spôsobu
výkonu trestu odňatia slobody, keď všetkým obžalovaným podmienečne odložil výkon trestu odňatia

slobody za súčasného uloženia probačného dohľadu na ich správaním v skúšobnej dobe. Zároveň
všetkým obžalovaným uložil primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze vzájomného stretávania
sa. Napadnutému rozsudku je v tomto kontexte nevyhnutné vytknúť, že toto obmedzenie nemôže
byť uložené takým nekonkrétnym spôsobom, ako to urobil prvostupňový súd, pretože z tohto výrokunemožno ustáliť, kto má byť osobou, ktorá má na obžalovaného negatívny vplyv. Z tohto dôvodu by
rovnako nebol možné identifikovať porušenie tohto obmedzenia obžalovaným.
46. V prípade obžalovanej A. B. odvolací súd zohľadnil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa §

36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaná priznala k trestnej činnosti a jej spáchanie úprimne
oľutovala, pričom nezistil existenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti. Prvostupňový súd u obžalovanej
nesprávne konštatoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, pretože všetky
nezahladené odsúdenia obžalovanej nastali až po spáchaní stíhaných skutkov. Keďže predmetná
priťažujúca okolnosť má predstavovať postih za recidívu, musí sa jednať o odsúdenie, ktoré predchádza

spáchaniu stíhaných skutkov a možno na toto odsúdenie v čase ukladania trestu prihliadať. V zákonom
stanovenej sadzbe trestu odňatia slobody od 2 do 8 rokov odvolací súd obžalovanej uložil trest odňatia
slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov za súčasného uloženia
probačného dohľadu nad jej správaním. Takto uložený trest považuje odvolací súd za primeraný na
dosiahnutie účelu trestu, pričom odvolací sú zohľadnil aj rodinné pomery obžalovanej a jej aktuálny
spôsob života.

47. V prípade obžalovanej E. F. odvolací súd zohľadnil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa §
36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaná priznala k trestnej činnosti a jej spáchanie úprimne
oľutovala, pričom nezistil existenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti. Odvolací súd dospel k záveru, že
obžalovanej má byť uložený súhrnný trest, pretože trestný čin, pre ktorý je stíhaná v tomto trestnom
konaní je vo viacčinnom súbehu s trestnými činmi, za ktoré bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu

Trnava zo dňa 01.07.2022, sp. zn. 9T/9/2018 a rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 01.07.2022,
sp. zn. 9T/14/2018. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou prokurátora, že obžalovanej
mal byť ukladaný samostatný trest, pretože skutok v konaní vedenom pod sp. zn. 9T/9/2018 sa stal od
08.07.2014 do 21.07.2014 a skutky v konaní vedenom pod sp. zn. 9T/14/2018 sa stali od 22.02.2016
do 23.02.2016 a od 25.02.2016 do 02.03.2016. Prvým odsudzujúcim rozsudkom, ktorý preťal súbeh

trestnej činnosti s odsúdením obžalovanej rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 04.08.2022, sp.
zn. 28T/13/2022, kde boli skutky spáchané až v roku 2022, bolo doručenie trestného rozkazu Okresného
súdu Trnava zo dňa 06.11.2015, sp. zn. 24T/25/2015 obžalovanej dňa 31.08.2016. Na uvedenej
skutočnosti nič nemení, v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal
prokurátor v podanom odvolaní, ani skutočnosť, že pri tomto odsúdení sa na obžalovanú hľadí ako keby

nebola odsúdená. Z dôvodu aplikácie asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona odvolací
súduobžalovanejnezohľadnilpriťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.h)Trestnéhozákona.Prvostupňový
súd u obžalovanej nesprávne konštatoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,
pretože všetky nezahladené odsúdenia obžalovanej nastali až po spáchaní stíhaných skutkov. Keďže
predmetná priťažujúca okolnosť má predstavovať postih za recidívu, musí sa jednať o odsúdenie, ktoré

predchádza spáchaniu stíhaných skutkov a možno na toto odsúdenie v čase ukladania trestu prihliadať.
Keďže odvolací súd bol povinný uložiť obžalovanej súhrnný trest podľa najprísnejšie trestného trestného
činu, ktorým je úverový podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, za ktorý bola
odsúdenávkonanívedenomnaOkresnomsudeTrnava,sp.zn.9T/14/2018,uložilobžalovanejvsadzbe
trestu odňatia slobody od 3 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov trest odňatia slobody v trvaní 3 roky

s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu
nad jej správaním. Obžalovanej odvolací súd uložil rovnaký trest ako obžalovanej A. B. z dôvodu, že
v jej prospech zohľadnil, že spôsobila nižšiu škodu, avšak v jej neprospech zohľadnil, že sa dopustila
viacerých trestných činov – zločinov, rovnako odvolací súd v prospech obžalovanej zohľadnil jej rodinné
pomery a zdravotný stav.

48. V prípade obžalovaného C. F. odvolací súd zohľadnil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písm. j) Trestného zákona, teda že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život,
pričom nezistil existenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti. V zákonom stanovenej sadzbe trestu odňatia
slobody od 6 mesiacov do 3 rokov odvolací súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2
roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu

nad jeho správaním, ktorý považuje za primeraný na dosiahnutie účelu trestu.
49. V prípade obžalovaného C. H. odvolací súd zohľadnil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný priznal k trestnej činnosti a jej spáchanie úprimne
oľutoval, pričom nezistil existenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti. V zákonom stanovenej sadzbe trestu
odňatia slobody od 6 mesiacov do 3 rokov odvolací súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody

v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov za súčasného uloženia
probačného dohľadu nad jeho správaním. Obžalovanému súd uložil nižší trest odňatia slobody ako
obžalovanémuC.F.zdôvodu,žepriznaniesaobžalovanéhoktrestnejčinnostiajehoúprimnáľútosťnadjej spáchaním, je z pohľadu odvolacieho súdu pre dosiahnutie účelu trestu významnejšie, ako vedenie
riadneho života obžalovaným C. F. pred spáchaním trestnej činnosti.
50. Disproporciu v trestaní medzi obžalovanými A. B. a E. F. na jednej strane a obžalovanými C. F. a C. H.

na strane druhej, vyjadril odvolací súd primárne v dĺžke skúšobnej doby, počas ktorej bude súd sledovať
ich správanie. Najmä obžalované A. B. a E. F. tak budú mať možnosť preukázať, že ich tvrdenia o vedení
riadneho života súd pravdivé a sľubu vedenia riadneho života aj do budúcnosti sú schopné dostáť.
51. Obžalovaným A. B. a E. F. nebolo možné priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n)
Trestného zákona, pretože urobenie vyhlásenia o vine s prejavením úprimnej ľútosti je potrebné podradiť

pod poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, ktorá bola obžalovaným priznaná. Ani
výpoveď A. B. na hlavnom pojednávaní nepredstavuje taký významný dôkazný prostriedok vo vzťahu
k obžalovanému C. F., ktorý v podstate sám popísal svoju účasť na stíhanej trestnej činnosti, aby jej
bolo možné predmetnú poľahčujúcu okolnosť priznať.
52. Odvolací súd nedospel k záveru o účelnosti ukladania alternatívnych trestov obžalovaným, pretože
považoval za nevyhnutné sledovať stanovenú dobu správanie obžalovaných a v rámci ukladania

súhrnného trestu obžalovanej E. F. alternatívny trest nebolo možné uložiť, keďže tento trest nemôže
byť miernejší ako trest uložený obžalovanej v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
9T/14/2018.
53. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.