Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. apríl 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/128/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723010686
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Štubniaková Kochanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6723010686.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci

obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX, stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa ň 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.04.2024 vo Zvolene,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. A. nar. XX.XX.XXXX A. B., trvale bytom C. XXX/X, D., občan SR

j e v i n n ý ,

že
dňa 17. 05. 2023 v čase o 14:36 hod. viedol ako vodič motorové vozidlo zn. E. C., ev. č. B., po parkovisku
pred kaviarňou "Rudhan" na Partizánskej ulici v F., a to aj napriek tomu, že rozhodnutím o priestupku
G. F. H. B. č. G./XXXX-X zo dňa 17. 06. 2022, právoplatným toho istého dňa, bol uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) bod 1
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bol okrem iného uložený trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov, ktorý mu začal plynúť dňa 17. 06. 2022, o čom sa dozvedel
toho istého dňa

t e d a

maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť)

mesiacov.Podľa § 61 ods.1, ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 2 Pv 414/23/6611-6 dňa 20.12.2023 na Okresný
súd Zvolen obžalobu na obžalovaného A. A. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe.

Obžalovaný A. A. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že robia s priateľkou ako kuriéri a mali
na starosti región Detva, doručovali ako bežný deň. Priateľka mu už ráno hovorila, že jej nie je dobre,

mala svoje dni a potom sa stalo, že boli neďaleko ulice Partizánskej, nejako ju skrútilo, sťažovala sa na
bolesti a prestala šoférovať. Musel strhnúť volant. Je pravdou, že s autom cúval na parkovisku, bolo to
neďaleko reštaurácie E.. Viedol auto cca 20 metrov dopredu a cca 10 metrov dozadu, aby zaparkoval.
Vtedy išlo auto oproti, tak takto reagoval, aby nedošlo ku kolízii. Na ďalšie otázky uviedol, že hlavnou
cestou je Partizánska cesta a na ňu kolmo je cesta, po ktorej viedla priateľka vozidlo. Doručovali tak,

že auto stálo sčasti na obrubníku. Priateľka následne s autom vyšla doľava na cestu a nejako prudšie
sa pohla, strhla volant doľava, v podstate prestala viesť auto. On auto zastavil tak, že zatiahol ručnú
brzdu a strhol volant doprava a zastali znovu pri pravej krajnici. Vtedy boli od parkoviska 20-25 metrov.
Nezostal tam stáť, lebo z Partizánskej cesty idú autá veľmi rýchlo, nie raz sa stalo, že autá, ktoré
vychádzali z parkoviska sa zrazili s autami, ktoré vychádzali z Partizánskej ulice, nechcel tam blokovať.

Zacúval smerom k obchodom na parkovisku a auto zostalo zaparkované po pravej strane pred „I.“. Na
parkovisku vyložil tovar, J. vyšla z auta, poprechádzala sa, dala si tabletku. Na parkovisku stáli cca
10-12 minút. Následne už šoférovala priateľka, vyšli z parkoviska smerom doľava na hlavnú cestu, kde
pokračovali doprava. Následne po vyjdení z parkoviska po cca 15 minútach ich kontrolovala hliadka.
Priateľka nemala pri sebe vodičský alebo občiansky preukaz, dostala pokutu. Tiež uviedol, že v ten deň

šoférovala iba priateľka.

Svedkyňa J. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej priateľ. V ten deň ráno sama
vyrazila a naložila v depe zásielky, pričom už ráno jej bolo zle. Zavolala priateľa, aby jej išiel pomôcť

alebo možno ráno vyrazili spolu do depa, nevie uviesť. Rozvoz prebieha tak, že priateľ väčšinou volá
klientom a aj vykladá zásielky, lebo sú to niekedy aj ťažké nábytky. Pokiaľ aj iné dni mala ťažké zásielky,
tak tieto sa dali odčleniť na depe tak, že sa vyhradilo doručenie na iné dni po dohode so zákazníkom.
Ku skutku uviedla, že vtedy vykladali tovar na ulici kolmo k hlavnej ceste a potom ako priateľ nastúpil
do auta po vyložení tovaru jej už bolo veľmi zle a priateľ musel ísť auto presunúť. Podrobnosti uviesť

nevie, ani či sa presunula v aute alebo vystúpila z auta. Priateľ išiel šoférovať a išiel predkom alebo
nacúval na parkovisko pred „I.“, tam zrejme nakladal balíky. Tam si dala Flector, čo zvykne do 15 minút
zabrať. Keď jej už bolo lepšie, tak pokračovali v rozvoze tak, že z parkoviska vyšli na hlavnú cestu a tam
pokračovali doprava, cca po 15-20 minútach ich zastavila hliadka polície. Táto sa objavila spoza auta
tak, že ich videla v spätnom zrkadle. Nemala vtedy vodičský preukaz, lebo tento zrejme zostal v inom

aute. Mala so sebou doklady od auta, tieto sú v každom aute. Policajti ju legitimovali, dostala pokutu.
Pokiaľ v prípravnom konaní odmietla vypovedať, bolo to preto, lebo sa báli, že priateľovi navždy zoberú
vodičský preukaz a auto aj vodičský preukaz potrebujú, lebo z toho žijú.

Svedok C. L. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že mali službu s kolegyňou. O danom motorovom

vozidle a o vodičovi mali už predtým informácie z úradnej činnosti. Zastavili vozidlo, na ktorom mal
obžalovaný jazdiť tak, že ho zastavili odzadu a po príchode k vodičovi sa nachádzala na mieste J. K.,
ktorá nemala doklady, bola vyriešená blokovou pokutou. V aute sedel aj obžalovaný. Túto dodávku videli
už aj predtým ten istý deň, vtedy šoféroval obžalovaný, aj ho videli, ale nestihli ho zastaviť, nestihli sa na
ceste otočiť. Videli ho potom aj na kamerovom zázname. Čo sa týka frekvencie dopravy na Partizánskej

ceste, táto v čase 14:00 – 15:00 hod. nie je taká frekventovaná, skôr po 15-15:30 hod., resp. 16-17:00
hod. Po prečítaní zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa 29.11.2023 čl. 35-40, kedy
svedok v prípravnom konaní uviedol, že „vo vozidle sa v čase keď sa s ním míňali, nachádzali vpredu
dve osoby. Nevie o aké osoby sa jednalo, nebolo dobre vidieť do interiéru vozidla“, svedok uviedol, že
sa pridržiava toho čo uviedol v prípravnom konaní.Svedkyňa B. C. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si spomína, že vzhliadla aj kamerový záznam,
kde bolo vidieť, že obžalovaný si sadol na miesto vodiča a viedol osobné motorové vozidlo, bolo to
pred E. v F.. Auto bolo prednou časťou do cesty do kamery a vychádzalo od parkoviska smerom na

hlavnú cestu. Už predtým mali poznatok, že sa v Detve pohybuje osobné motorové vozidlo, ktorého
vodičom nie je osoba oprávnená ho viesť. V ten deň zastavili vozidlo, vo vozidle videli mužskú postavu
za volantom. Toto zastavenie sa stalo v starej Detve na hlavnej ceste, pričom oni prichádzali z niektorej
strany. Následne toto auto zastavili tak, že prišli odzadu, pričom kolega išiel k vodičovi a ona po druhej
strane vozidla. Po príchode k vodičovi na mieste vodiča bola J. K.. Čo sa týka frekventovanosti dopravy

na Partizánskej ceste v Detve v čase medzi 14:00 – 15:00 hod., táto cesta nie je až taká frekventovaná,
väčšia frekvencia je tak po 15:30-17:00 hod. Bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania
zo dňa 29.11.2023, str. 6 „v ten deň sme túto dodávku videli jazdiť ešte raz, v Detve, v blízkosti predajne
„K.“ a tu sa nám ju na ulici Partizánskej podarilo aj zastaviť. Zastavenie sme vykonali tak, že sme sa
zaradili za túto idúcu dodávku, ktorá jazdila v smere jazdy do Dúbrav a na našom služobnom vozidle
sme rozsvietili nápis „STOP“, ktorý sme skombinovali aj so svetelným výstražným znamením. Vodič

dodávky na výzvu na zastavenie zareagoval a s vozidlom zastavil vpravo, pri pravom okraji cesty. Spolu
s kolegom sme pristúpili k prednej časti vozidla a vykonali kontrolu jeho posádky. Zo zadnej časti, teda
zo smeru nášho pristupovania k vozidlu sme do interiéru vozidla nevideli, pretože sa jednalo o dodávku
a teda nebolo vidieť, kto sa vo vozidle a na akom mieste nachádza.“ Po prečítaní výpovede svedkyne
táto uviedla, že to čo bolo prečítané sedí a čo sa týka mužskej postavy, ktorú mala vidieť, dodávka má

veľké spätné zrkadlá, tak aj tak to bolo možné vidieť, pričom na hlavnom pojednávaní uviedla, že si
myslí, že za volantom videla mužskú postavu.

Podľa § 269 Tr. poriadku sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to : zápisnica o rekognícii (47-50,
51-54, 56-61), rozhodnutie o priestupku (č. l. 81-85, 86-89), zápisnica z pojednávania (č. l. 93-97),

evidenčná karta vodiča (č. l. 106-113), evidenčná karta vozidla (č. l. 114), výpis z ústrednej evidencie
priestupkov (č. l. 127-129), odpis registra trestov (č. l. 131-132, 1-2 z PO), úradný záznam (č. l. 134)
a zároveň sa podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku súd oboznámil aj s obsahom kamerového záznamu (čl.
67, 90). Zo záverov vykonanej rekognície vyplynulo, že obaja svedkovia C. L. M. a B. C. N. ako osobu,
ktorú vzhliadli na kamerovom zázname ako vedie motorové vozidlo a ktorú si pamätajú zo zastavenia

motorového vozidla na Partizánskej ceste v Detve označili osobu obžalovaného A. A.. Z kamerového
záznamu vyplynulo, že dňa 17.05.2023 v čase o 14:36 hod. obžalovaný viedol motorové vozidlo bielej
farby, zn. E., ev. č. B.. Toto vozidlo cúvalo z cestnej komunikácie smerom k parkovisku, pričom v interiéri
vozidla sa nachádzajú dve osoby a to obžalovaný na mieste vodiča a svedkyňa J. K. na mieste
spolujazdca. Po zastavení vozidla vodič ihneď vystupuje z vozidla z miesta vodiča a prechádza smerom

k zadnej časti vozidla.

Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo
iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo
iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Obžalovaný spáchanie skutku v zásade nepoprel, na svoju obranu uviedol, že motorové vozidlo viedol,
resp. cúval len v úseku od cesty smerom na parkovisko pred kaviarňou „E.“ a to z dôvodu, že priateľke,
ktorá toto vozidlo viedla prišlo zle, sťažovala sa na bolesti a prestala šoférovať. Po doručení tovaru,
priateľka autom vyšla doľava na cestu a nejako prudšie sa pohla, strhla volant doľava, v podstate

prestala viesť auto. On auto zastavil tak, že zatiahol ručnú brzdu a strhol volant doprava a zastali znovu
pri pravej krajnici. Svedkyňa J. K., priateľka obžalovaného uviedla, že vykladali tovar na ulici kolmo
k hlavnej ceste a potom ako priateľ nastúpil do auta po vyložení tovaru jej už bolo veľmi zle a priateľ
musel ísť auto presunúť. Podrobnosti uviesť nevedela, ani či sa presunula v aute alebo vystúpila z auta.
Priateľ išiel šoférovať a išiel predkom alebo nacúval na parkovisko pred I., kde nakladal balíky. Tam

si dala Flector a následne viedla motorové vozidlo ona a pokračovala v rozvoze tak, že z parkoviska
vyšli na hlavnú cestu a tam pokračovali doprava, cca po 15-20 minútach ich zastavila hliadka polície.
Svedkovia C. L. M. a B. C. N. uviedli, že v ten deň vykonávali hliadku, pričom mali z úradnej činnosti
už dlhšiu dobu predtým poznatok, že v Detve sa pohybuje motorové vozidlo so šoférom, ktorý nemá
oprávnenie na vedenie motorového vozidla. Predmetnú dodávku videli v ten deň trikrát, pričom prvýkrát

sa im ju nepodarilo zastaviť. Následne na kamerovom zázname vzhliadli túto dodávku, ktorú viedol
obžalovaný na parkovisku. Po jej zastavení na mieste spolujazdca sa nachádzala J. K., ktorá bola
riešená v priestupkovom konaní blokovou pokutou z dôvodu, že nemala pri sebe predpísané doklady.
Obaja svedkovia sa zhodne vyjadrili, že v danom čase, keď motorové vozidlo parkovalo na parkoviskupred kaviarňou „E.“ nie je Partizánska cesta veľmi frekventovaná z hľadiska dopravy. Svedkyňa B. C. N.
navyše uviedla, že v ten deň, keď zastavili vozidlo, vo vozidle videla mužskú postavu za volantom, keďže
k vozidlu najskôr prichádzali z niektorej strany a dodávka má tiež veľké spätné zrkadlá, teda aj takto to

bolo možné vidieť. Následne toto auto zastavili tak, že prišli odzadu, pričom kolega išiel k vodičovi a ona
po druhej strane vozidla. Po príchode k vodičovi na mieste vodiča bola J. K..

Z vykonaného dokazovania teda mal súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré
je popísané v skutkovej vete obžaloby. Obžalovaný svojím konaním maril výkon rozhodnutia orgánu

verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie G. F. H. B. č. G./XXXX-X
zo dňa 17. 06. 2022 o zákaze činnosti, teda sa dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona. Obrana obžalovaného, že tento konal v krajnej núdzi, tak ako
to má na mysli ustanovenie § 24 Tr. zákona nebola preukázaná. Vo vzťahu k vierohodnosti výpovede
obžalovaného ako aj svedkyne J. K. je potrebné poukázať na to, že obžalovaný po vznesení obvinenia
nevypovedal, rovnako ani svedkyňa J. K., ktorá využila svoje právo odoprieť výpoveď, pretože by ňou

mohla privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania jej blízkej osobe. Následne vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní obžalovaný svoje konanie, t.j. vedenie motorového vozidla odôvodňoval akútnymi
zdravotnými ťažkosťami priateľky J. K., kvôli ktorým ťažkostiam musel strhnúť volant a zatiahnuť ručnú
brzdu, aby nedošlo ku kolízii s iným autom a k preparkovaniu došlo tiež len z dôvodu, aby nedošlo
k dopravnej kolízii. Výpoveď obžalovaného sa však nejaví vierohodná a to aj v kontexte s výpoveďou

svedkyne J. K., ktorá síce popísala okolnosti preparkovania motorového vozidla v základných rysoch
v súlade s výpoveďou obžalovaného, v podrobnostiach a pri otázkach týkajúcich sa priamo časového
úseku jazdy obžalovaného na parkovisko pred „E.“ vypovedala však inak ako obžalovaný a na otázky
súdu, resp. prokurátora ohľadne konkrétnych okolností „preparkovania“ odpovedať nevedela, resp.
uviedla, že si na to nespomína. Z jej výpovede však jednoznačne vyplynulo, že k akútnym zdravotným

ťažkostiamnedošlonáhleprijazde,alekeďvozidlostálo,resp.bolozaparkovanépridoručovanízásielky.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na obsah kamerového záznamu, ktorý bol oboznámený na hlavnom
pojednávaní, a to zo dňa 17.05.2023 v čase o 14:36 hod., z ktorého bez akýchkoľvek pochybností
vyplynulo, že obžalovaný viedol motorové vozidlo bielej farby, zn. E., ev. č. B. a to tak, že cúval
z cestnej komunikácie smerom k parkovisku, pričom po zastavení vozidla obžalovaný ihneď vystupuje

z vozidla z miesta vodiča a prechádza smerom k zadnej časti vozidla, pričom napriek deklarovaným
akútnym zdravotným ťažkostiam svedkyne J. K. obžalovaný po zastavení vozidla nezotrval vo vozidle
so svedkyňou, ani nesmeruje svoj pohyb k dverám spolujazdca, kde jeho priateľka sedela, ale okamžite
po vystúpení obžalovaný smeruje k zadnej časti vozidla, kde sú umiestnené zásielky. Tiež je potrebné
v tejto súvislosti poukázať na výpovede svedkov C. L. M. a B. C. N., ktorí uviedli, že už pred zastavením

vozidla mali z úradnej činnosti už dlhšiu dobu predtým poznatok, že v Detve sa pohybuje motorové
vozidlo so šoférom, ktorý nemá oprávnenie na vedenie motorového vozidla. Svedkyňa C. C. N. navyše
uviedla, že pred zastavením motorového vozidla, keďže k nemu prichádzali zboku zahliadla ako vodiča
vozidla osobu mužského pohlavia a až následne po jeho zastavení a po príchode k prednej časti vozidla
sedela na sedadle vozidla svedkyňa J. K.. Navyše svedkyňa v danej chvíli, hoci vykonávala prácu

kuriéra nemala pri sebe ani predpísané doklady k vedeniu motorového vozidla, z ktorého dôvodu bola
riešená blokovou pokutou. Súd teda obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že motorové vozidlo riadil
z dôvodu akútnych zdravotných ťažkostí svojej priateľky, nakoľko sa chcel vyhnúť prípadnej dopravnej
kolízii považoval za účelovú, v úmysle vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Súd mal za
jednoznačne vyvrátenú tú okolnosť, že obžalovaný mal konať v medziach krajnej núdze, ktorá okolnosť

by vylučovala jeho trestnú zodpovednosť za spáchaný skutok. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
trestný zákon jednoznačne a taxatívne vymedzuje to, kedy nejde o krajnú núdzu. Podľa § 24 ods. 2 Tr.
zák. nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto
zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten,
ktorý hrozil. Z uvedeného teda vyplýva, že aj v prípade, ak by priateľka obžalovaného skutočne mala v

inkriminovanom čase akútne zdravotné ťažkosti, obžalovaný mal dostupné aj iné adekvátne možnosti
na poskytnutie a zabezpečenie jej ošetrenia, prípadne zabránenie dopravnej kolízii a to aj vzhľadom
k tomu, že svedkyňa J. K. vypovedala, že keď je prišlo zle, motorové vozidlo neviedla, ale toto stálo
odparkované na krajnici. Nebol teda dôvod toto vozidlo bezokladne „preparkovať“ mimo túto krajnicu na
parkovisko, a to aj s prihliadnutím k tomu, že aj podľa výpovedí príslušníkov PZ C. L. M. a B. C. N. daná

cestná komunikácia ako aj priľahlá hlavná cesta nepatria medzi frekventované a tiež vzhľadom k tomu,
že po krátkej dobe cca 10-15 min. svedkyňa J. K. ďalej sama podľa vlastného vyjadrenia pokračovala
v jazde s motorovým vozidlom.Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení
§ 34 Tr. zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest

musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Taktiež prihliadal na zásadu podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona,
podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a blízke osoby.

Vo vzťahu k ukladanému trestu súd uvádza, že súd v prípade obžalovaného mohol ukladať trest vo

výmere až na dva roky. U obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcou
okolnosťou bolo, že obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný. Pri prevahe priťažujúcich okolností podľa
§ 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona mohol súd obžalovanému ukladať trest vo výmere osem
mesiacov až dva roky. Súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody na spodnej hranici zvýšenej
trestnejsadzby,ktorýtrestukladalakotrestspodmienečnýmodkladomjehovýkonusurčenímskúšobnej
doby vo výmere 15 mesiacov a to s poukazom na osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci život ako

aj okolnosti spáchania skutku. Zároveň obžalovanému ukladal aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 20 mesiacov, pričom prihliadol aj k tomu, že
obžalovaný sa v minulosti dopustil viacerých priestupkov v doprave a navyše okrem zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá, ktorý zákaz mu bol uložený rozhodnutím G. F. H. B. O. G./XXXX-X zo dňa 17.
06. 2022 mu bol trest zákazu činnosti uložený aj rozhodnutím G. F. H. B. zo dňa 05.02.2020 a dňa

28.03.2022 z dôvodu vedenia motorového vozidla po požití inej návykovej látky

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti
vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.