Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. december 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/58/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122207655
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8122207655.4

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X, XXX XX C., proti
žalovanej: F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B. G. XXX, XXX XX, o žalobe žalovanej na obnovu konania
vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16C/212/2011 takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Prešov sp. zn. 13C/224/2011 z a m i e t a .

II. Návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o dovolaní proti uzneseniu
Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/38/2023 zo dňa 26.7.2023 z a m i e t a .

III. Žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16C/212/20111 o d m
i e t a.

IV. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaná sa žalobou o obnovu konania doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.3.2022 domáhala, aby
súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16C/212/2011.

2. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16C/212/2011 sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 829,22 eur s príslušenstvom, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca
ako advokát zastupoval žalovanú v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn.
48Er/2258/07 a žalovaná neuhradila celú odmenu za poskytované právne služby.

3. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 16C/212/2011-415 z 14.1.2019 rozhodol cit:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 829,22 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Štát nemá právo na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie. O podanom odvolaní nie je toho času rozhodnuté
odvolacím súdom.

5. Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 16C/212/2011-415 z 14.1.2019 nadobudol právoplatnosť dňa
30.7.2021avykonateľnosťdňa3.8.2021,čoplyniezvyznačenejdoložkyprávoplatnostiavykonateľnosti.6. Žalobu na obnovu konania žalovaná odôvodnila tým, že dňa 08.06.2022 nahliadnutím do súdneho
spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/212/2011 zistila o konaní a vydaní rozsudku, ktorým
bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 829,22 eur a nahradiť mu trovy konania. Vzhľadom

na to, že rozsudok zo dňa 01.06.2021 bol vydaný za jej neprítomnosti, bez jej vedomosti o konaní
a o rozhodnutí súdu, rozsudok jej nebol doručený, preto nemala možnosť vyvrátiť na pojednávaní
tvrdenia žalobcu, ako aj preukázať neoprávnenosť jeho nároku dôkazmi, ktoré žalovaná bez svojej
viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Poukázala na dôkazy, ktoré má súd posúdiť pri obnove
konania, a to uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 06.05.2008 č.k. 48Er 2258/07-216, uznesenie

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.03.2009 č.k. 1CoE 116/2008-287, poverenie pre exekútora
vydané Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 13.02.2019 a upovedomenie o začatí exekúcie zo
dňa 18.02.2019 konaní vedenom pod sp. zn. 33Ek 216/2019. Je možné vykonať výsluch žalovanej a
posúdenie navrhovaných dôkazov môže pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

7. K podanej žalobe na obnovu konania sa vyjadril žalobca v tom smere, že žalovaná neuvádza žiadne

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obnovu konania. Žalovaná odkazuje v podanej žalobe na listiny z
rokov 2008 až 2019, pričom neuvádza o aké nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sa má jednať a
prečo ich nemohla použiť v pôvodnom konaní. Navrhol aby súd žalobu ako zjavne nedôvodnú odmietol
a pokiaľ ju neodmietne, tak navrhol, aby ju rozsudkom zamietol.

8. Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) proti
právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 400 C.s.p. žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.

Podľa § 403 ods. 1, 2 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.

Podľa § 404 C.s.p. za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti
rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa
trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

Podľa § 405 C.s.p. odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa § 413 ods. 1 C.s.p. súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.

Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

9.Prioritnesúdpreskúmalnávrhyžalovanejnaprerušeniekonaniaadospelkzáveru,ženiesúdôvodné.

10. Ust. § 164 C.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania,
ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia
dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu
súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej
otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania,

je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom
konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a
účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania
predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 150/2010 z 21.10.2010.

11. Aj ustanovenie § 164 C.s.p. tak ako napokon každé zákonné ustanovenie, sa musí vykladať
a uplatňovať v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Keďže zo žiadneho
ustanovenia ústavy nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa
jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,

musí sa všeobecný súd pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 164 C.s.p. riadiť
preto i požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku ústavy a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné
opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie
spravodlivosti v primeranej lehote (I. ÚS 21/00).

12. Zákon nemá právnu normu, ktorá by bez ďalšieho umožňovala, aby všeobecný súd nekonal a
nerozhodoval vo veci len z dôvodu, že sa koná o mimoriadnom opravnom prostriedku (a to bez
ohľadu na to, či ide o dovolanie podané v súvisiacom spore alebo tak, ako je to v súdenej veci,
že dovolanie bolo podané proti procesnému rozhodnutiu). V danom prípade je potrebné prihliadať
na legitímne očakávania strán sporu, preto konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku začaté na

základe mimoriadneho opravného prostriedku smerujúcemu proti procesnému rozhodnutiu, nemôže byť
dôvodom na prerušenie konania v zmysle § 164 C.s.p., nakoľko uvedený postup by odporoval zásade
hospodárnosti. S poukazom na uvedené súd návrh žalovanej na prerušenie konania do právoplatného
skončenia konania o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/38/2023 zo dňa
26.7.2023 ako nedôvodný zamietol.

13. Rovnako súd nevzhliadol dôvod na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/224/2011. V predmetnom konaní je stranou sporu JUDr.
Štefan Kseňák ako žalobca a žalovaným je H. D., manžel žalovanej. Žalobou doručenou súdu 3.12.2010
(podanou pôvodne na Okresný súd Košice I.) sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti

žalovaného H. D. zaplatiť mu sumu 1281,65 eur s príslušenstvom z titulu odmeny za poskytnuté právne
služby. Výsledok tohto konania, keďže sa netýka rovnakých strán sporu, podľa názoru súdu nemôže
mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní o obnove konania (arg. § 397 písm. a) ..... sú tu
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania).

14. Súd zároveň poukazuje na to, že rozsudok, voči ktorému smeruje obnova konania, je napadnutý
odvolaním. O odvolaní žalovanej nebolo doposiaľ rozhodnuté odvolacím súdom. V tomto smere súd
poukazuje na to, že ani uvedené nie je dôvod na prerušenie konania do skončenia odvolacieho konania
o odvolaní žalovanej (čl. 426 pripojeného spisu sp. zn. 16C/212/2011).

15. Uprednostnenie rozhodnutia o žalobe na obnovu konania je v súlade s legitímnymi očakávaniami
strán sporu a neprejudikuje pritom rozhodnutie odvolacieho súdu. V prípade, ak by súd uznal odvolanie
za včas podané, došlo by k vecnému prejednaniu rozsudku a tento by v dôsledku včasného podania
odvolania nenadobudol vlastnosť právoplatnosti, čo by nevyhnutne viedlo k záveru, že žaloba na obnovukonania smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná (§ 413 ods. 1 písm. c) CSP), čo je
dôvodom na odmietnutie návrhu na obnovu konania. V prípade prijatie záveru o oneskorenom podaní
odvolania, je doložka právoplatnosti a vykonateľnosti opatrená na rozsudku správne a je daný priestor

na prejednanie podanej žaloby o obnovu konania a preskúmanie jej dôvodov.

16. Žalovaná je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení oprávneným subjektom na podanie
žaloby o obnovu konania, keďže túto smerovala proti rozhodnutiu, ktoré bolo vydané v jej neprospech.

17. Ustanovenie § 403 C.s.p. upravuje lehotu na podanie žaloby o obnovu konania, pričom ju rozlišuje
na subjektívnu (3 mesiace odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o
dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť) a objektívnu (najneskôr v lehote troch rokov
od právoplatnosti rozhodnutia). Zároveň § 405 C.s.p. stanovuje, že zmeškanie tejto lehoty nemožno
odpustiť. Súd preto skúmal dodržanie 3 mesačnej lehoty žalovanou na podanie žaloby na obnovu
konania, odkedy sa o dôvode obnovy konania mohla dozvedieť alebo odkedy ho mohla uplatniť.

18. Zároveň tiež skúmal, či podaná žaloba na obnovu konanie nie je zjavne nedôvodná, teda či je
odôvodnená dôvodmi, ktoré možno subsumovať pod ust. § 397 písm. a) a b) C.s.p. (dôvody obnovy
konania podľa § 397 písm. c, d, e, f) C.s.p. neboli zo strany žalovanej tvrdené).

19. Pokiaľ ide o dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. a) C.s.p., musí ísť o dôkaz, ktorý je pre stranu
sporu v porovnaním s pôvodným konaním „nový“ (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo 18/2010).

20. Žalovaná odôvodňuje obnovu konania dôkazmi, a to svojím výsluchom a listinnými dôkazmi –

uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 06.05.2008 č.k. 48Er 2258/07-216, uznesenie Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 31.03.2009 č.k. 1CoE 116/2008-287, poverenie pre exekútora vydané
Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 13.02.2019 a upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa
18.02.2019 konaní vedenom pod sp. zn. 33Ek 216/2019.

21. K uvedenému súd uvádza, že návrh na vykonanie listinných dôkazov, a to uznesenia Okresného
súduKošiceIIzodňa06.05.2008č.k.48Er2258/07-216 auzneseniaKrajskéhosúduvKošiciachzodňa
31.03.2009 č.k. 1CoE 116/2008-287 bol v nachádzacom (pôvodnom) konaní navrhnutý a tento dôkaz
súd vykonal, čo plynie z odôvodnenia rozsudku.

22. Pokiaľ ide o výsluch žalovanej, aj tento dôkaz bol v pôvodnom konaní navrhovaný, keďže z obsahu
podaníjednoznačneplynie,žežalovanásaajvprvotnepodanomodvolaníbráni,žejusúdzbavilkonania
pred súdom, tiež práva na vyjadrenie.

23. V zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít plynie cit. „Nemožnosťou použiť

skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť
vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu. Nejde o prípady nevykonania možného
dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili,
avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce sa, a preto sa k dokazovaniu neprikročilo“ (R 19/1975).

24. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že žalovaná odvodzuje dôvod obnovy konania od dôkazu –
výsluch žalovanej, o ktorého vedomosť v pôvodnom konaní mala, keďže ho v pôvodnom konaní podľa
obsahu vyjadrení uplatnila.

25. Rovnako tak žalovaná mala v priebehu pôvodného (nachádzacieho) konania vedomosť o existencii
listinných dôkazov, a to poverenia pre exekútora vydané Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa
13.02.2019 a upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 18.02.2019 konaní vedenom pod sp. zn. 33Ek
216/2019. Uvedený záver je odôvodený tým, že samotná žalovaná podala návrh na vykonanie exekúcie
prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, na základe ktorého bolo vydané poverenie na

vykonanie exekúcie H. D. G. a následne bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie. V tomto smere
súd len dopĺňa, že žalovanej ako oprávnenej v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 33Ek/216/2019 bolo doručené upovedomenie o ukončení exekúcie zo dňa 7.3.2019.Vedomosť o vedení exekučného konania a listinných dôkazoch plynúcich zo spisu nepochybne mala,
keďže ako účastníkovi konania (oprávnená) jej boli doručované.

26. V súdenej veci však ani výsluch žalovanej ani žalovanou namietané listinné dôkazy nie sú
spôsobilé privodiť obnovu konania. Výsluch žalovanej, uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa
06.05.2008 č.k. 48Er 2258/07-216, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.03.2009 č.k.
1CoE 116/2008-287 nie sú v porovnaní s pôvodným konaním dôkazmi „novými“ a u listinných dôkazov
plynúcich z exekučného spisu vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 33Ek/216/2019

nie sú splnené podmienky pre uvedený dôvod obnovy konania, keďže je nevyhnutné naplnenie znaku
„bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní“.

27. V predmetnom spore dôkazy odôvodňujúce obnovu konania nie sú ani dôkazmi v zmysle § 397
písm. b) C.s.p.. V tomto prípade zákonodarca ráta s procesnou situáciou, že strana splnila povinnosť
tvrdenia i dôkaznú povinnosť (teda navrhla dôkaz), avšak z objektívnych dôvodov nebolo možné takýto

dôkaz v pôvodnom konaní vykonať. Objektívne dôvody sú napr. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
svedka, ktorý neumožňuje jeho výsluch. O takýto prípad však v súdenej veci nejde.

28. Súd v tomto smere rovnako zdôrazňuje, že ust. § 397 písm. a, b) C.s.p. upravuje žalobu
o obnovu konania ako procesný prostriedok, pomocou ktorého možno dosiahnuť nápravu rozhodnutia,

ktorého nesprávnosť má pôvod v tom, že v pôvodnom konaní nemohol byť riadne zistený skutkový
podklad napadnutého rozhodnutia (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Obo/113/2008). Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadnej nesprávnosti
procesnej povahy, či pochybení pri právnom posúdení veci (porov. ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo
procesné. Úvod do civilného procesu a sporové konanie. Praha: C. H. Beck, 20022, s. 528).

29. S poukazom na uvedené nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania ani namietaný nesprávny
procesný postup súdu v základnom konaní, ktorým sa domáha uznania veci ako spotrebiteľskej, na
základe čoho sa na súdenú vec nemala vzťahovať sudcovská koncentrácia konania. Súd rozhodujúci
o obnove konania nesporí, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je založený na

spotrebiteľskej zmluve, jej postavenie ako spotrebiteľky je dané, avšak námietky k procesnému postupu
súdu o neaplikácii ustanovení na ochranu slabšej strany v základnom konaní (medzi iným aj poučenie
slabšej procesnej strany), nie sú dôvodom na obnovu konania. Žalobou o obnovu konania nemožno, ako
už bolo vyššie uvedené, naprávať procesné pochybenia súdu ani namietať nesprávne právne posúdenie
vykonaných dôkazov.

30. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žaloba o obnovu konania je zjavne nedôvodná, keďže
žalovaná nepreukázala, že tu existuje dôvod na povolenie obnovy konania podľa § 397 C.s.p.

31. O trovách konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s čl. 4 základných

princípov C.s.p. tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania, pretože podaním zjavne
nedôvodnej žaloby, procesne zavinila skončenie konania odmietnutím žaloby na obnovu konania. Súd
pritom aplikoval právnu úpravu do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej veci, keďže náhrada trov pri
odmietnutí žaloby na obnovu konania v C.s.p. nie je riešená, ale ide o procesné skončenie veci, podobne
ako u zastavenia konania, kde jedna zo strán procesne zaviní tento spôsob rozhodnutia. Žalobcovi

žiadne trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal.

32. Nad rámec uvedeného súd v súvislosti s uvádzaním žalovanej, že cit. „na účel tohto podania používa
navrhovateľka pomoc inej osoby“ poukazuje na závery plynúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č.k. I. ÚS 101/2022 vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 212/2011 cit.: „V tomto smere
ústavný súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že už v minulosti v rámci iných sťažností
sťažovateľky, s ktorými sa obrátila na ústavný súd, 9 preveril na základe relevantných podkladov jej

znalosť slovenského jazyka a konštatoval dostatočné jazykové dispozície sťažovateľky v uvedenom
smere(uznesenieústavnéhosúduč.k.II.ÚS411/2011-42z21.septembra2011,č.k.II.ÚS411/2011-42
z 21. septembra 2011, č. k. II. ÚS 104/2010-19 z 11. marca 2010 a iné). Na túto skutočnosť poukázal
aj žalobca a predseda okresného súdu vo svojom stanovisku z 11. mája 2020. V posudzovanej veci jenie menej zaujímavý aj názor Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uvedený v odôvodnení
uznesenia sp. zn. 19 Co 198/2018 z 29. októbra 2019 (ďalej len „zrušujúce uznesenie“), ktorým zrušil
rozsudok okresného súdu z 29. septembra 2016: „Čo sa týka namietaného prejednávania veci bez

prieťahov odvolací súd uvádza, že zo spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaná nezodpovedne pristupuje
k veci ako strana sporu, nakoľko opakovane nepreberá súdne zásielky, ktoré jej boli doručované
prostredníctvom polície. Rovnako vzhľadom na to, že žalovaná si v konaní uplatnila právo na konanie
v jej materinskom jazyku, čo súd prvej inštancie akceptoval, čo samozrejme značne predĺžilo lehotu
na rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS/411/2011 zo dňa

21.09.2011, ako aj č. k. III. ÚS/52/2014-13 zo dňa 29.01.2014 odvolací súd uvádza, že uvedenými
rozhodnutiami bolo konštatované, že žalovaná má dostatočné jazykové dispozície (pozn. odvolacieho
súdu aj vzhľadom na to, že získala titul JUDr.), preto je nutné posúdiť oprávnenosť jej požiadavky konať
v jej rodnom jazyku. Následne ak by bolo ustálené, že požiadavka žalovanej konať v jej rodnom jazyku
nie je dôvodná, trovy štátu, ktoré tým vznikli je nutné prehodnotiť, či boli vynaložené účelne a zákonne.“

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).