Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222010172
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6222010172.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M.
a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar.
24. 09. 1991 vo Veľkom Krtíši, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm.
c) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 1. októbra 2024, o sťažnosti prokurátora

Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš
sp. zn. VK-10T/57/2022 zo dňa 27. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Lučenec
pracovisko Veľký Krtíš sp. zn. VK-10T/57/2022 zo dňa 27. marca 2024.

Podľa § 52 ods. 1 Trestného zákona súd v y s l o v u j e , že sa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX vo

Veľkom Krtíši, trvale bytom C. XXX/XXX, D. E., v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia n e o s v
e d č i l a trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/57/2022
zo dňa 19. septembra 2022 v trvaní 5 (päť) mesiacov vykoná.

Podľa § 52 ods. 5 Trestného zákona spojení s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa

odsúdený pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp. zn. VK-10T/57/2022 zo dňa 27. marca 2024 sudca Okresného súdu
Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona ponechal u A. B. podmienečné
odsúdenie v platnosti a predĺžil skúšobnú dobu o jeden rok.

Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor okresnej prokuratúry v zákonnej lehote sťažnosť, a to podaním
doručeným prvostupňovému súdu dňa 28. 03. 2024, ktorú následne doplnil podaním doručeným
okresnému súdu dňa 22. 08. 2024. V písomných dôvodoch sťažnosti v podstate uviedol, že s názorom
okresného súdu sa nestotožňuje. Akcentoval, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn.
28T/14/2023 zo dňa 09. 11. 2023, právoplatný tým istým dňom, bol A. B. uznaný vinným z prečinu
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.,

za skutok spáchaný dňa 28.02.2023, teda v priebehu skúšobnej doby predmetného podmienečného
odsúdenia, kde za tento trestný čin mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní 200 hodín. Dôvodil, že
podľa jeho názoru nesplnil ani obmedzenie uložené mu predmetným rozsudkom podľa § 51 ods. 3 písm.
b) Trestného zákona, ktoré spočíva v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok
v skúšobnej dobe, pričom tvrdenie odsúdeného, že pozitívna skúška na alkohol je dôsledkom užívania
liekov proti kašľu, je zjavne v rozpore so skutočnosťou.Sťažovateľa ďalej poukázal na skutočnosť, že odsúdený sa v priebehu plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia dopustil aj dvoch priestupkov, za ktoré bol sankcionovaný pokutami vo výške
50,- Eur, resp. 10,- Eur. Išlo o priestupky na úseku cestnej premávky, resp. priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu.

Podľa názoru prokurátora okresnej prokuratúry spáchanie úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia vylučuje, aby súd mohol konštatovať, že odsúdený viedol riadny život,
teda, aby sa mohlo vysloviť, že sa osvedčil, a to napriek tomu, že odsúdený A. B. žije s manželkou

a dvomi deťmi, o ktoré je potrebné sa starať. Dôvodil, že spáchaním úmyselného trestného činu nešlo
len o menej závažné vybočenie z hraníc riadneho života, ale každé spáchanie úmyselného trestného
činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je potrebné sankcionovať nariadením trestu odňatia
slobody. V opačnom prípade by podmienečné ukladanie trestov celkom stratilo význam z hľadiska
individuálnej a generálnej prevencie, nakoľko páchatelia trestných činov počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia, by napriek dopusteniu sa trestnej činnosti, počítali s možnosťou osvedčenia

sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Nazákladeuvedenéhonavrhol,abybolonapadnutéuznesenieprvostupňovéhosúduzrušenéstým,aby
sa ďalej vo veci konalo a rozhodlo, že odsúdený A. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
neosvedčil a že sa mu nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, ktorý mu

bol uložený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T 57/2022 z 19. 09. 2022 so zaradením
pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie

predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora okresnej
prokuratúry bola podaná dôvodne.

Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.
10T/57/2022 zo dňa 19. septembra 2022 súd schválil dohodu o vine a treste, ktorú obvinený a prokurátor
uzatvorili na Okresnej prokuratúre vo Veľkom Krtíši dňa 22. 08. 2022 a uznal A. B. vinným z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, za čo ho odsúdil na

trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov podmienečne, s odkladom výkonu trestu na skúšobnú
dobu v trvaní troch rokov s probačným dohľadom. Súčasne obvinenému uložil obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe. Podľa § 60
ods. 1 písm. a), ods. 4 Trestného zákona súd uložil obvinenému aj trest prepadnutia vecí, presne
špecifikovaných vo výroku predmetného rozhodnutia, ktorého vlastníkom sa stáva štát. Rozsudok

nadobudolprávoplatnosťdňa19.09.2022aodnasledujúcehodňazačalaodsúdenémuplynúťskúšobná
doba podmienečného odsúdenia, ktorá plynie do 19. 09. 2025.

Podľa § 52 ods. 1 Trestného zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval
podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil;

inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.
Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci
odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a
súčasne môže

a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2,
b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo
c) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

V prerokúvanej veci podľa zistenia sťažnostného súdu okresný súd, ako súd prvého stupňa, dospel
k nesprávnemu právnemu záveru, keď ponechal podmienečné odsúdenie A. B. v platnosti a predĺžil
skúšobnú dobu o jeden rok. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že síce odsúdený v skúšobnej dobespáchal prečin podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, za čo bol rozsudkom Okresného
súdu Lučenec sp. zn. 28T/14/2023 zo dňa 09.11.2023 uznaný vinným a bol mu uložený trest povinnej
práce, avšak spáchanie trestného činu obligatórne neznamená, že odsúdený nemohol viesť riadny život

a súd ho nemôže osvedčiť. Je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti a komplexne zhodnotiť život
odsúdeného počas skúšobnej doby. Súd predovšetkým zistil, že u odsúdeného skúšobná doba stále
trvá. Ďalej mal preukázané, že pri kontrole na prítomnosť alkoholu mu pri probácií bolo nameraných
0.66 promile alkoholu, čo malo byť dôsledkom užívania liekov proti kašľu. Okresný súd akcentoval,
že odsúdený žije s manželkou a dvomi deťmi. Jeden syn je zdravotne postihnutý. Po vykonanom

dokazovaní dospel k záveru, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe dopustil istých porušení zákona,
ale vzhľadom ku všetkým okolnostiam prípadu a osobe odsúdeného nie je dôvod na premenu trestu.
Odsúdený sa snaží pracovať a stará sa o rodinu. Bez jeho pomoci manželka nezvládne starostlivosť o
maloleté deti, z ktorých jedno je postihnuté. Rodina je odkázaná na neho finančne a aj z dôvodu osobnej
starostlivosti. Bez jeho prítomnosti by rodina materiálne a emočne strádala. Prvostupňový súd bol toho
názoru, že trest má postihovať predovšetkým páchateľa a jeho rodinu len v minimálnej miere. Vzhľadom

k pomerom rodiny, by však trpela rodina odsúdeného viac ako on sám. Premena trestu by tak bola pre
osobu odsúdeného veľmi prísna, preto sa okresný súd rozhodol dať odsúdenému ešte jednu šancu a
ponechal v platnosti podmienečné odsúdenie s primeraným predlžením skúšobnej doby o jeden rok.

Krajský súd po zhodnotení dôkaznej situácie v zmysle zákonných podmienok uvedených v ust. § 52 ods.

1 Trestného zákona prisvedčil sťažnostným námietkam prokurátora okresnej prokuratúry a konštatuje,
že situácia v správaní sa odsúdeného počas výkonu podmienečného trestu odňatia slobody nie je
taká priaznivá, ako to vykresľuje okresný súd. Je nepochybné, že odsúdený počas plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia v posudzovanej veci neviedol riadny život, keďže sa počas jej plynutia
dopustil úmyselnej trestnej činnosti, a to dňa 28. 02. 2023, konkrétne prečinu neoprávneného používania

cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, za čo bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 28T/14/2023 zo dňa 09. 11. 2023 na trest povinnej
práce v trvaní 200. Navyše počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa dopustil aj dvoch
priestupkov. Nemenej významnou v otázke posudzovania vedenia riadneho života odsúdeným je aj
skutočnosť porušenia súdom uloženej povinnosti, resp. obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania

alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe, ktorú odsúdený porušil minimálne
jeden krát, a to dňa 19. 03. 2024. Z priebežnej správy probačného a mediačného úradníka zo dňa
20. 03. 2024 je zistiteľné, že dňa 19. 03. 2024 bol odsúdený podrobený kontrole na prítomnosť
alkoholu v dychu, avšak s pozitívnym výsledkom na prítomnosť alkoholu s hodnotou 0,64 promile, ktorú
skutočnosť odsúdený podľa ktorého súdu tendenčne, ako formu obhajoby, v snahe vyhnúť sa konštatácii

o porušení podmienok probačného dohľadu, argumentačne podložil skutočnosťou o užívaní liekov na
kašel, ktorej argumentácii krajský súd však neuveril a v kontexte posudzovania podmienok vedenia
riadneho života vyhodnotil v neprospech odsúdeného.

Krajský súd akcentuje, že prvostupňový súd taktiež pochybil aj v tom smere, že si pred rozhodovaním

o splnení podmienok pre osvedčenie sa alebo neosvedčenie sa odsúdeného v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom nevyžiadal probačný spis od probačného a
mediačného úradníka, ktorému bola vec pridelená, a pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosti
vyplývajúce z podstatného obsahu probačného spisu s dôrazom na dodržiavanie podmienok
probačného dohľadu ako i uložených obmedzení a povinností, vrátanie ďalších súvisiacich okolností,

vyplývajúcich z obsahu probačného spisu. Otázku splnenia podmienok pre rozhodnutie súdu o
osvedčení sa (prípadne neosvedčení sa) odsúdeného v skúšobnej dobe s uloženým probačným
dohľadom podľa § 52 ods. 1 Trestného zákona nemožno zužovať len na skúmanie riadneho života
odsúdeného počas skúšobnej doby a splnenie súdom uložených obmedzení a povinností (§ 51 ods. 3,
ods. 4 Trestného zákona), keďže by sa tak strácal rozdiel medzi podmienečným odkladom výkonu trestu

odňatia slobody podľa § 49 Trestného zákona a podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody
s probačným dohľadom podľa § 51 Trestného zákona. Dodržiavanie podmienok probačného dohľadu
je nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie o osvedčení sa (alebo neosvedčení sa) odsúdeného
v skúšobnej dobe. Závažné porušenie podmienok probačného dohľadu, prípadne sústavné menej
závažné porušovanie podmienok probačného dohľadu zo strany odsúdeného, je taktiež dôvodom na

rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe (R 58/2016).

Nakoniec, neušlo pozornosti krajského súdu, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
nesprávne hmotnoprávne ustanovenie, keď namiesto ust. § 52 ods. 1 Trestného zákona (posudzovaniepodmienok pre rozhodnutie o osvedčení alebo neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia s probačným dohľadom) použil ust. § 50 ods. 4 Trestného zákona (posudzovanie podmienok
pre rozhodnutie o osvedčení alebo neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia bez

probačného dohľadu).

Záverom bolo z pohľadu krajského súdu nevyhnutné súhrnne konštatovať, že odsúdený, vedomý
si plynutia skúšobnej doby z podmienečného odsúdenia, sa počas skúšobnej doby dopustil ďalšej
úmyselnej trestnej činnosti a nerešpektoval rozhodnutie súdu tiež v tom smere, že nedodržal zákaz

požívania alkoholických nápojov, keď tomuto v rámci pravidelného stretnutia s probačným a mediačným
úradníkom, kedy dňa 19. 03. 2024 bol podrobený kontrole na prítomnosť alkoholu v dychu, mu bol
nameraný pozitívny výsledok s hodnotou 0,64 promile. Navyše počas plynutia skúšobnej doby sa
dopustil aj dvoch priestupkov, a to aj priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d) zákona č. 372/1190 Zb. o priestupkoch, za ktoré bol sankcionovaný pokutami. Na uvedených
okolnostiach nič nemení ani prípadné kladné hodnotenie osoby odsúdeného zo strany rodinných

príslušníkov, resp. odkázanosť rodiny na jeho pomoc.

Vzhľadom na recidívu protiprávnej činnosti odsúdeného, ako aj to, že išlo o úmyselné porušenie
právnych predpisov, nedodržanie súdom uloženého obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania
alkoholickýchnápojovainýchnávykovýchlátok,uktoréhoanihrozbavýkonomnepodmienečnéhotrestu

odňatia slobody neprispela k tomu, aby dodržiaval platné právne normy, je pre potrebu rozhodnutia v
predmetnej veci dôvodné teda konštatovať, že odsúdený neviedol riadny život. Podmienečné odsúdenie
tak nesplnilo svoj účel a odsúdený vlastným zavinením vytvoril zákonné podmienky pre nariadenie
nepodmienečného výkonu uloženého trestu odňatia slobody, keď si nevážil dobrodenie Trestného
zákona a súdu, na základe ktorého mu bol umožnený výkon trestu na slobode za predpokladu

plynutia primeranej skúšobnej doby. Na základe uvedeného potom neprichádzalo do úvahy ponechanie
podmienečného odsúdenia v platnosti a predĺženie skúšobnej doby, ale bolo potrebné rozhodnúť tak, že
odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a uložený trest odňatia slobody
vykoná.

Keďže odsúdený nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, bolo potrebné za splnenia podmienok
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradiť odsúdeného pre výkon uloženého trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.

Ztýchtodôvodovkrajskýsúdnapadnutéuzneseniezrušilpodľa§194ods.1písm.a)Trestnéhoporiadku
a sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.