Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: PE-4P/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3622200969
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Bebjaková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3622200969.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, D., štátna občianka SR a druhého z manželov: A. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. D. - XXXXX, G., H., štátny občan Gréckej republiky, v konaní o návrhu na
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: I. E., nar. XX.XX.XXXX, v
konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky A. B., J. B., nar. XX.XX.XXXX v K., Slovenská republika, štátnej
občianky SR a druhého z manželov A. E., nar. XX.XX.XXXX v B., G., štátneho občana Gréckej republiky,
uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v F. L., H. J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava

I., vo zväzku M., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.

II. Maloletá I. E., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky maloletého dieťaťa,
ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. Otec maloletého dieťaťa j e p o v i n n ý, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, prispievať
na výživu maloletej I. E., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 300 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v

mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

IV. Stretávanie otca s maloletým dieťaťom s a n e u p r a v u j e.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

VI. Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 15.07.2022 navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo,

ktoré s manželom uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v F. L. v H.. Zároveň žiadala, aby maloletú I. E.,
nar. XX.XX.XXXX súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, matky maloletej, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok a otca maloletej zaviazal vyživovacou povinnosťou k maloletej I. vo
výške 300 eur mesačne, a to všetko s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že z manželstva pochádzajú dve deti, a to plnoletý N. E., nar. XX.XX.XXXX
a maloletá I. E., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo uzatvárali z lásky a spočiatku bolo vyhovujúce. Bývali v
H., pričom prvých 10 rokov zabezpečoval rodinu manžel a potom už navrhovateľka. Spoločné bydlisko

nezdieľajú od roku 2011, kedy sa navrhovateľka spolu s deťmi vrátila z H. späť na Slovensko a odvtedy
pretrvávajú aj problémy v manželstve. V súčasnosti sú vzťahy medzi manželmi rozvrátené, manželstvo
plnílenformálnuúlohuanavrhovateľkanevidížiadnunádejnaobnoveniemanželskéhospolužitia.Podľa
nej bude len na prospech oboch manželov, aby si každý išiel svojou cestou.2. Podaním doručeným súdu dňa 06.03.2024 navrhovateľka špecifikovala svoje pravidelné mesačné
výdavky a výdavky na maloletú I. nasledovne: bývanie (plyn 153 eur mesačne, elektrina 45 eur mesačne,

voda 40 eur mesačne), TV a internet 37 eur mesačne, mobil 26 eur mesačne, mobil maloletej 16 eur
mesačne, poistenie domu 138 eur ročne, daň z nehnuteľnosti 43,20 eur ročne a poplatok za komunálny
odpad 102 eur ročne. Ďalej životná poistka 35 eur mesačne (navrhovateľka aj maloletá), sporenie
40 eur mesačne, strava 300 eur mesačne (navrhovateľka aj maloletá), drogéria 50 eur mesačne na
celú domácnosť, cestovné do práce 40 eur mesačne, zubný strojček pre maloletú priemerne 100 eur

mesačne, očný lekár pre maloletú 150 eur ročne, oblečenie maloletá 50 eur mesačne, krúžok 20 eur
mesačne, vreckové pre maloletú 20 eur mesačne, výlety 500 eur ročne. Dodala, že jej príjem predstavuje
príjem zo zamestnania vo výške 900-1.000 eur a poberá na maloletú rodinné prídavky vo výške 60 eur.

3. Druhý z manželov sa k návrhu na rozvod manželstva písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa
13.03.2024. Uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva. Rovnako tak súhlasil aj so zverením

maloletej I. do rodičovskej starostlivosti jej matky a s určením povinnej výživy vo výške 300 eur mesačne.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila navrhovateľka a kolízna opatrovníčka
maloletého dieťaťa, ktoré mali zachovanú lehotu na prípravu pojednávania. Nedostavil sa druhý z
manželov, ktorý mal doručenie predvolania vykázané, lehotu na prípravu pojednávania zachovanú,

pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne pracovnými dôvodmi a zároveň súhlasil, aby sa
pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd za splnenia procesných
podmienok na konanie vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením
listinných dôkazov, a to: návrh č.l. 1-4, sobášny list č.l. 5, rodný list mal. dieťaťa č.l. 6, lustrácia účastníkov
konania v SP a Regob č.l. 9-13, správa od zamestnávateľa matky č.l. 220-223, prehľad výdavkov matky

a mal. dieťaťa č.l. 261, správa KO č.l. 262-263, vyjadrenie druhého z manželov a otca mal. dieťaťa
č.l. 281, ako i ostatný na vec sa vzťahujúci spisový materiál, pričom z vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav veci:

5.Navrhovateľka,pozákonnompoučenínapojednávaníuviedla,ževspoločnejdomácnostismanželom

nežijú od roku 2010. Dôvodom rozpadu ich manželstva podľa nej bolo to, že manžel odišiel do F. a
ona už v H. sama nechcela zostať s deťmi a tak sa vrátila na Slovensko. Od roku 2010 spolu nežijú,
nehospodária ani sa intímne nestýkajú. V kontakte sú len ohľadom rozvodu. Navrhovateľka má od
manžela vedomosť, že s rozvodom ako aj navrhovanou úpravou práv a povinností k mal. I. súhlasí. Na
mal. I. jej doposiaľ neprispieva. S maloletou má otec iba telefonický kontakt, je to sťažené tým, že dcéra

nevie po grécky a otec nevie po slovensky. V spoločnej domácnosti žije navrhovateľka, mal. I. a plnoletý
syn účastníkov tohto konania. Príjem navrhovateľky predstavuje príjem zo zamestnania vo výške 900 až
1.000 eur mesačne, vrátane daňového bonusu. Poberá prídavok na jedno dieťa. Iný pravidelný príjem
nemá. Je vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej s deťmi žije. Ten dom zdedila navrhovateľka po svojej
matke. Osobné motorové vozidlo nevlastní. Na svojich pravidelných mesačných výdavkoch zotrváva

tak ako ich písomne vyčíslila dňa 06.03.2024. Čo sa týka životnej poistky tá je jej a má tam pripoistené aj
deti. Čo sa týka sporenia, je to sporenie navrhovateľky. S maloletou I. má zvýšené výdavky v súvislosti
s návštevami očného lekára a zubára. Maloletá nosí strojček. Navštevuje krúžok, kde mesačne matka
platí 20 eur. V čase, keď žili s manželom v spoločnej domácnosti, aj keď už to bolo dávno, mal príjem
okolo 1.500 eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti v tom čase nemal. Navrhovateľka iné informácie

o aktuálnych zárobkových a finančných pomeroch manžela nemá.

6. Účastníci tohto konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v F. L., H. J.. U oboch ide o
manželstvo prvé. Posledný spoločný pobyt účastníkov konania bol v H.. Navrhovateľka, spolu s deťmi
pochádzajúcimi z manželstva, žije od roku 2011 v D. na Slovensku. Účastníci tohto konania majú dve

spoločné deti, t.č. plnoletého N. E., nar. XX.XX.XXXX a maloletú I. E., nar. XX.XX.XXXX.

7. Zo správy od zamestnávateľa matky mal. dieťaťa (Zariadenie pre seniorov Komfort, n.o.) vyplýva,
že matka mal. dieťaťa pracuje na pozícii zdravotnej sestry od 01.09.2016 doposiaľ. Zo priloženého
mzdového listu za rok 2023 vyplýva príjem matky mal. dieťaťa spolu vo výške 16.956,99 eur, t.j.

priemerne 1.413 eur mesačne, a to vrátane daňového bonusu (na dve deti, jedno plnoleté a jedno
maloleté).8. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 11.03.2024 vyplýva, že maloletá I. E., nar. XX.XX.XXXX
pochádza z manželstva A. B. a A. E.. Manželstvo bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F. L., H. J.. Manžel
je štátny občan Gréckej republiky a manželka je občiankou Slovenskej republiky. Matka si podala návrh

na rozvod manželstva z dôvodu, že od roku 2011 nebývajú v spoločnej domácnosti, lebo sa matka s mal.
deťmi vrátila bývať na Slovensko. V návrhu žiada o zverenie mal. I. do jej osobnej starostlivosti a otca
zaviazať prispievať na jej výživu sumou 300 eur mesačne. Matka maloletej, A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX/XX, D., je zamestnaná v Zariadení pre seniorov KOMFORT, n.o. Topoľčany, ako
zdravotná sestra a je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 60 eur mesačne. Na adrese trvalého

pobytu býva spolu s dcérou I. a plnoletým synom N. E., nar. XX.XX.XXXX, v 4-izbovom rodinnom dome.
Domácnosť je primerane zariadená novším nábytkom a udržiavaná v poriadku. Mal. I. má samostatnú
izbu, kde má všetko čo potrebuje. Náklady na domácnosť uhrádza matka a to plyn 150 eur mesačne,
elektriku 45 eur mesačne, internet a TV 50 eur mesačne a vodu 30 eur mesačne. Mesačne si platí
poistku, kde je aj pripoistená dcéra, v sume 45 eur mesačne. Mal. I. je žiačkou 9. ročníka ZŠ v D.,
stravuje sa v škole, má vybavenú dotáciu na stravu. V škole dosahuje veľmi dobré študijné výsledky,

plánuje pokračovať v štúdiu na Obchodnej akadémií v E.. Navštevuje ZUŠ v D., krúžok literárno-
dramatický, kde sa uhrádza poplatok v sume 20 eur mesačne. Zo školy často chodia na exkurzie a
kultúrne podujatia, na ktoré jej matka prispieva sumou 20 eur mesačne. V júni ide dcéra na školský výlet
do Londýna , kde sa uhrádza poplatok v sume 400 eur. V škole navštevuje kurz spoločenských tancov,
za ktorý sa platil poplatok 25 eur a za slávnostný venček sa uhrádzalo 80 eur. Dcéra nosí okuliare,

za ktoré uhradila sumu 150 eur. V súčasnej dobe pravidelne navštevuje zubára, nosí strojček hore aj
dole, za ktorý matka uhradila 500 eur a za pravidelné mesačne kontroly uhrádza sumu 30 eur. Matka
pri pohovore verbalizoval, že maloletá je zdravá, máva len bežné detské ochorenia, jeho ošetrujúcou
lekárkou je L. O., ambulancia pre deti a dorast D.. Trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva,
s manželom sa vzájomne citovo odcudzili, už od roku 2011 nebývajú v spoločnej domácnosti. Spolu

s maloletými deťmi sa presťahovali na Slovensko. Otec na výživu dcéry prispieval nepravidelne a
posledné roky tri roky výživné vôbec nezasielal. Mal. I. sa s otcom nestretáva, naposledy boli spolu v
roku 2021 počas dovolenky v H.. Predtým sa stretávali minimálne raz ročne. Sú v kontakte cez sociálne
siete. Upravovať styk netreba vzhľadom na vek dieťaťa a pobyt otca. Matke maloletej bolo poskytnuté
sociálne poradenstvo a informácie o rodičovských právach a povinnostiach po rozchode. O odporučenú

psychologickúpomocreferátuporadensko-psychologickýchslužiebneprejavilazáujem.Dňa31.01.2024
boluskutočnenýpohovorsmal.I.,priktorombolainformovanáosvojomprávebyťvypočutáaomožnosti
samostatne vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa jej týkajú, ako aj o možnosti toto právo si neuplatniť
a k veci sa nevyjadriť. Na základe uvedených skutočnosti maloletá súhlasila s pohovorom a zároveň
súhlasila, aby ich vyjadrenia boli sprostredkované ako súdu, tak i iným zaangažovaným stranám. V roku

2011 sa presťahovali na Slovensko a od tej doby rodičia nežijú spolu. Vie, že rodičia sa budú rozvádzať.
S matkou má veľmi dobrý vzťah. S otcom je v kontakte cez sociálne siete asi tak dva krát do mesiaca.
Komunikujú spolu po grécky. Častejšie s otcom komunikuje brat N.. Chcela by byť zverená do osobnej
starostlivosti matky. Mamina sa o ňu veľmi dobre stará. Vo voľnom čase, okrem prípravy do školy,
chodieva s kamarátkami do kina, navštevuje dramatický krúžok v škole. Matke pomáha pri upratovaní

a v záhrade. Keď bola na výlete zo školy vo Viedni, tak jej otec zaslal na bratov účet sumu 50 eur. Otec
maloletej, A. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. D. XXXXX, G., H.. Na základe preverenia výchovných
pomerov dieťaťa doporučujú zveriť maloletú I. E. do osobnej starostlivosti matky a pri stanovovaní výšky
výživného navrhujeme zohľadniť objektívne potreby dieťaťa ako i zárobkové možnosti a schopnosti
oboch rodičov. Styk otca s maloletou netreba upravovať vzhľadom na vek maloletej a pobyt otca v

zahraničí.

9. Podľa článku 3 odsek 1 písmeno a) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského

štátu na území ktorého má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne
pred podaním návrhu.

10. Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc
vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v

čase začatia konania.11. Podľa článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve,
uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je
právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.

12. Podľa § 92 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "C.m.p."), na konanie
o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné
bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný
súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný

súd navrhovateľa.

13. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je daná, na prejednanie rozvodu a úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, právomoc Okresného súdu Prievidza (v čase
podania návrhu, t.j. pred reformou súdnej mapy Okresného súdu Partizánske).

14. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine"), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len
v odôvodnených prípadoch.

15. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

16. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode

vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

17. Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

18. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

19. Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom

sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

20. Spoločenský účel manželstva podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva vo vytváraní
rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej

zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva
vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej
situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným,
vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k narušeniu manželstva rozvodom možno
pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že

zákon sa neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená,
že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí
ísť o stav, v ktorom sa manželia alebo jeden z nich neriadi pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine,
o stav, v dôsledku ktorého si manželstvo už nemôže plniť účel, na ktorý bolo určené. Záver o tom, že
vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania

príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa
XX.XX.XXXX O. H. je trvalo a vážne narušené. Navrhovateľka trvá na podanom návrhu, nevidí nádej na
obnovu manželského spolužitia a dôvod rozvratu manželstva vidí hlavne vo vzájomnom odcudzení sa

manželov, keď už od roku 2011 žijú manželia oddelene; manželka s deťmi na Slovensku a manžel v H..
Druhý z manželov s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Na základe uvedených skutočností, súd
dospel k jednoznačnému záveru, že vzťahy medzimanželmi sú vážne a dlhodobo narušené a trvalo
rozvrátené, ich manželstvo je v súčasnosti už iba formálnym zväzkom a neplní si žiadnu zo svojichspoločenských funkcií, pričom vzhľadom k postoju navrhovateľky, ktorá trvá na rozvode manželstva a
postoju druhého z manželov, ktorý s rozvodom manželstva súhlasí vychádzajúc z dlhodobého odlúčenia
sa manželov (už asi 13 rokov nežijú v spoločnej domácnosti ani v rovnakom štáte) nie je podľa názoru

súdu nádej, že by si v budúcnosti svoje funkcie toto manželstvo plnilo. Na základe uvedeného súd
manželstvo účastníkov konania ako nefunkčné rozviedol, pričom dôvod rozpadu manželstva vzhliadol
vo vzájomnom citovom odcudzení sa manželov, spôsobenom aj dlhoročným odlúčením manželov.

22. V prípade rozvodu manželstva účastníkov, ktorí majú maloleté deti, sa rozvod nepochybne dotkne

aj ich života v budúcnosti. Preto s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené aj konanie o
úprave práv a povinností manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (§ 100 C.m.p.).

23. Podľa § 24 odsek 1 až 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z
rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu
rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú
osobnústarostlivosťodieťaobidvajarodičiazáujemaakobidvajarodičiasúhlasiasospoločnouosobnou

starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak
je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa
vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené
potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd

musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom,
inak je nevykonateľná.

24. Podľa § 25 odsek 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov
s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave
styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

25. Podľa § 62 odsek 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne
aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno maloleté dieťa, I. E., nar. XX.XX.XXXX.29. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností súd má povinnosť prihliadať vždy
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, príbuzným, prostrediu,
vývinové potreby, ako aj na stabilitu budúceho výchovného prostredia.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že o osobnú starostlivosť maloletú I. prejavila záujem iba matka
maloletého dieťaťa, nakoľko túto zabezpečuje už od roku 2011 kedy spolu s maloletou (a v tom čase aj
maloletým bratom maloletej I.) odišla z H. a vrátila sa žiť na Slovensko; otec maloletej I. sa zdržiava v
zahraničí, s maloletou má len sporadický, prevažne telefonický kontakt; v starostlivosti matky neboli

zistené žiadne nedostatky; maloletá I. sa vyjadrila, že by chcela byť zverená do starostlivosti matky;
s poukazom aj na súhlasné stanovisko tak otca maloletého dieťaťa ako aj zástupcu kolízneho
opatrovníka, súd zveril maloletú I. do osobnej starostlivosti jej matky s tým, že matka bude
maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, ktoré rozhodnutie považuje súd za rozhodnutie,
ktoré je pri zohľadnení všetkých skutkových okolností, v najlepšom záujme maloletej I..

31. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu súd vychádzal zo zistených majetkových,
finančných a zárobkových pomerov a možností oboch rodičov, pričom zohľadnil nevyhnutné výdavky
tak na strane rodičov ako aj maloletého dieťaťa.

32. Súd vychádzal zo zisteného a účastníkmi konania nerozporovaného skutkového stavu, keď zistil, že

maloletá I. má 15 rokov a je žiačkou 9. ročníka základnej školy v D.. Zdravotný stav má dobrý, zvýšené
výdavky má s ňou matka na zubára (nosí zubný strojček) a na očného lekára (maloletá nosí okuliare).
Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal z priemerných mesačných výdavkov matky v súvislosti
s maloletou I. nasledovne: strava 150 eur mesačne, oblečenie a kozmetické potreby 50 eur mesačne,
vreckové20eurmesačne,literárno-dramatickýkrúžok20eurmesačne,mobil16eurmesačne,poistenie

17,50 eur mesačne, zubný lekár 100 eur mesačne, očný lekár 12,50 eur mesačne. Na strane maloletého
dieťaťa súd zohľadnil aj pomerné náklady na bývanie, ktoré maloletej výlučne zabezpečuje jej matka,
keďže s otcom sa pravidelne nestretáva, a to vo výške 92 eur mesačne (výdavok na plyn, elektrinu,
vodu, TV a internet uplatnený matkou a rozdelený medzi tri spolubývajúce osoby). Na strane matky súd
zistil, že má priemerný mesačný príjem zo zamestnania vo výške priemerne 1.413 eur mesačne, vrátane

daňového bonusu na maloletú a jej plnoletého brata. Poberá na maloletú prídavok na dieťa vo výške
60 eur mesačne a vlastní rodinný dom, v ktorom aj s deťmi býva. Na strane matky maloletého dieťaťa
súd zohľadnil pravidelné mesačné výdavky nasledovne: bývanie (plyn vo výške 153 eur, elektrina 45
eur, voda 40 eur a TV a internet 37 eur), mobil 26 eur mesačne, daň z nehnuteľnosti 43,20 eur ročne,
poplatok za komunálny odpad 102 eur ročne, poistka 17,50 eur mesačne, strava 150 eur mesačne,

hygienické potreby 50 eur mesačne, cestovné do práce 40 eur mesačne. Ostatné matkou uplatnené
výdavky (sporenie, poistenie domu) súd na strane matky nezohľadňoval, nakoľko nemajú prednosť pred
jej vyživovacou povinnosťou k mal. I.. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej I. súd
vychádzal zo súhlasného stanoviska otca maloletého dieťaťa. Otec mal. dieťaťa vo svojom písomnom
vyjadrení k návrhu súhlasil s návrhom matky mal. dieťaťa na určenie vyživovacej povinnosti otca k mal.

I. v sume 300 eur mesačne. Podľa vyjadrenia matky mal. dieťaťa mal otec mal. dieťaťa, v čase keď
žili v spoločnej domácnosti, priemerný mesačný príjem okolo 1.500 eur mesačne, pričom okrem mal.
I. a plnoletého N. by nemal mať iné vyživovacie povinnosti. S poukazom na uvedené súd uložil otcovi
určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 300 eur mesačne poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

33. Vzhľadom na skutočnosť, že matka ani otec maloletej I. nenavrhovali upraviť stretávanie otca s
maloletou I., s prihliadnutím na vek mal. I., ako aj skutočnosť, že otec mal. dieťaťa žije v zahraničí, súd
stretávanie mal. dieťaťa s otcom, neupravoval.

34. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
žiadnemu z účastníkov tohto konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.

35. Súd štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal, s poukazom na § 2 ods. 1 C.m.p. v spojení
s § 155 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, nakoľko vznikli v súvislosti

so zabezpečením práva druhého z manželov a otca mal. dieťaťa konať v jeho materinskom jazyku (v
gréčtine), pričom trovy s týmto spojené znáša štát.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Prievidza na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia.