Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoPs/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423201121
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:4423201121.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, vo veci starostlivosti súdu o nesvojprávnu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. E., toho času OAZIS - Zariadenie sociálnych služieb
F., G. XXXX/XX H., F., pozbavená spôsobilosti na právne úkony, zastúpená opatrovníčkou: I. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XX, právne zastúpená: JUDr. Zuzana Lapárová, advokátka so sídlom

Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, o návrhu osobitného opatrovníka: M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XXX, o schválenie právneho úkonu, o odvolaní osobitného opatrovníka a opatrovníčky, proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 19. júna 2023, č.k. 7 Ps/13/2023-129, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh zamietol a druhým výrokom súd
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 26, § 27 ods. 2, § 28 a § 30 Občianskeho
zákonníka ( ďalej OZ), vecne súd prvej inštancie dôvodil, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že návrhu na schválenie právneho úkonu, ktorý urobil za A. B., pozbavenú spôsobilosti na právne úkony,

osobitný opatrovník M. J., nie je možné vyhovieť. Po preskúmaní predložených dôkazov súd zistil,
že uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7Ps/2/2023 - 10 zo dňa 13.01.2023, právoplatným
dňa 23.02.2023 bol A. B., nar. XX.XX.XXXX, pozbavenej spôsobilosti na právne úkony ustanovený
osobitný opatrovník M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX na zastupovanie pri uzatvorení kúpnej
zmluvy, predmetom ktorej budú nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v obci K., v katastri nehnuteľností
katastrálneho odboru Okresného úradu Nové Zámky, zapísané na LV č. XXX katastrálne územie K.,

ako parc. reg. „C“ č. 558/13, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 666 m2, parc. reg. „C“ č. 558/29
záhrada, o výmere 251 m2 a na parc. reg. „C“ č. 558/13 rodinný dom so súpisným číslom XXX, ktoré sú v
spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku. Ustanovený osobitný opatrovník vykonal za opatrovankyňu právny
úkon, a to uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je predaj vyššie uvedených nehnuteľností
v jej výlučnom vlastníctve. Opatrovankyňa, za ktorú urobil právny úkon súdom ustanovený osobitný
opatrovník je v danom právnom vzťahu predávajúcou. Kupujúcou je jej opatrovníčka I. J.. Súd po

preskúmaní predloženej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je prevod vyššie uvedených nehnuteľností vo
výlučnom vlastníctve opatrovankyne zistil, že kúpna zmluva v článku III. obsahuje dohodu zmluvných
strán, podľa ktorej sa na zaplatenie kúpnej ceny započítajú finančné prostriedky, ktoré kupujúca
ako opatrovníčka predávajúcej v priebehu opatrovania poskytla a podpisom kúpnej zmluvy zmluvné
strany potvrdzujú, že kúpna cena bola ku dňu kúpnej zmluvy zaplatená. Z kúpnej zmluvy ďalej
vyplynulo, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 30.000,- eur, pričom podľa kúpnej zmluvy suma,

ktorú vynaložila opatrovníčka a ktorá má byť započítaná na kúpnu cenu je 37.087,- eur. Z obsahu
kúpnej zmluvy teda vyplynulo, že suma poskytnutá opatrovníčkou je vyššia ako kúpna cena, a tedanehnuteľnosti nadobudne opatrovníčka „bezodplatne“. Súd počas konania zistil rozpory medzi obsahom
kúpnej zmluvy a výpoveďami účastníkov konania. V kúpnej zmluve je uvedené, že zmluvné strany
potvrdzujú, že kúpna cena bola zaplatená v celosti, pričom osobitný opatrovník počas výsluchu na

pojednávaní dňa 19.06.2023 uviedol, že kúpna cena zaplatená doposiaľ nebola. Kúpna cena však
zaplatená byť ani nemôže, pretože opatrovníčka si výdavky vynaložené na opatrovankyňu uplatňuje tak,
že dohodnutú kúpnu cenu vo výške 30.000,- eur neuhradí, ale nadobudne vlastníctvo k prevádzaných
nehnuteľnostiam z dôvodu započítania vynaložených výdavkov vo výške 37.087,- eur. Nie je však
právne akceptovateľné, aby si opatrovníčka takouto bezodplatnou formou nárokovala svoje vynaložené

výdavky. Takto dojednané zmluvné podmienky nemožno zo strany súdu akceptovať, pretože v danom
prípade nie len, že finančné prostriedky za kúpu nehnuteľností vo výške 30.000,- eur neboli zaplatené,
tieto podľa opatrovníčky ani zaplatené byť nemajú, pretože ich prevyšujú jej výdavky na opatrovankyňu.
Vdanomprípadenemožnohovoriťoodplatnomprávnomúkoneaakceptovaťzmluvnédojednania,ktoré
odporujú zákonu.

3. Súd vychádzajúc z dojednaných zmluvných ustanovení kúpnej zmluvy dospel k uzáveru, že nejde
o odplatný právny úkon tak, ako to uviedol navrhovateľ vo svojom návrhu. Navrhovateľ počas konania
uviedol, že právny úkon mienil vykonať tak, že kúpnou zmluvou dohodnutá kúpna cena nebude
vyplatená, pretože opatrovníčka vynaložila výdavky, ktoré prevyšujú kúpnu cenu, a teda táto suma sa
započíta. Týmto započítaním však opatrovníčka nadobudne prevádzané nehnuteľnosti „bezodplatne“ a

nie za kúpnu cenu dojednanú v kúpnej zmluve. Opatrovníčka od ustanovenia do funkcie riadne každý rok
predkladalasúdusprávuosprávemajetkuopatrovanca,zktorýchsúdzistil,žeopatrovníčkavynakladala
finančné prostriedky prevyšujúce príjem opatrovankyne. Rovnako mal súd z týchto správ preukázané, že
opatrovníčka navrhovala túto situáciu riešiť predajom nehnuteľností vo vlastníctve opatrovankyne. Súd
však v konaniach starostlivosti o osoby pozbavené alebo obmedzené v spôsobilosti na právne úkony

vykonáva iba tzv. dohľad nad tým, či opatrovník vykonáva svoju funkciu riadne, v záujme a v prospech
opatrovanca. Podľa § 275 Civilného mimosporového poriadku, súdom ustanovený opatrovník vykonáva
svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu. Z uvedeného vyplýva, že ustanovený opatrovník
má svoje práva a povinnosti vykonávať riadne a zároveň musí dbať na pokyny súdu. Pod pokynom
súdu však nemožno rozumieť príkaz súdu scudziť (predať) nehnuteľnosti patriace opatrovancovi, a

takto zabezpečiť finančné prostriedky pre opatrovanca. Ako vyplynulo zo správ o činnosti opatrovníčky,
táto v každej z nich navrhovala súdu predať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom uzatvorenej kúpnej
zmluvy. V prípade, že opatrovníčka chcela zabezpečiť výdavky, ktoré hradila predajom nehnuteľnosti
vo vlastníctve opatrovankyne, bolo potrebné zaslať súdu návrh na schválenie právneho úkonu - predaj
nehnuteľností vo vlastníctve opatrovankyne, ktorými by pokryla zvýšené životné náklady opatrovankyne.

Schválenie právneho úkonu je konanie návrhové, a teda nie je možné, aby ho súd začal ex offo (z
úradnej povinnosti). Súd nemá právomoc prikázať opatrovníkovi, aby predal majetok opatrovanca,
čím by ho protiprávne zbavil vlastníckeho práva. Vlastnícke právo je zaručené Ústavou Slovenskej
republiky. Jeho prevod na inú osobu je možný len zákonným spôsobom a za odplatu, pokiaľ však
nejde o jeho darovanie formou darovacej zmluvy. V danom prípade však vlastníctvo opatrovankyne

malo byť prevedené bezodplatne, ale na základe kúpnej zmluvy, v ktorej opatrovankyňa figurovala
ako predávajúca. Podľa názoru súdu je potrebné každý právny úkon vykonaný za osobu pozbavenú
spôsobilosti na právne úkony, resp. obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony posudzovať komplexne,
pričom rozhodujúci je záujem opatrovanca (nesvojprávneho). Niet dôvodu pochybovať o dobrom úmysle
opatrovníčky, ktorá od doby ustanovenia do funkcie opatrovníčky dobrovoľne hradila životné náklady

opatrovankyne z vlastných finančných zdrojov, ktoré prevyšovali jej príjem. Nie je však možné takto
vynaložené finančné náklady uhradiť, resp. využiť formu ich vrátenia scudzením nehnuteľnosti na
základe bezodplatnej kúpnej zmluvy. Podstatou funkcie opatrovníka je riadne hospodáriť a dohliadať nie
len na osobu opatrovanca, ale aj na majetok, ktorým disponuje. V danom prípade nemožno hovoriť, že
by opatrovníčka nehospodárila s majetkom riadne, ale nie je právne akceptovateľné, aby ho scudzila vo

svoj prospech „bezodplatne“ v postavení kupujúcej na základe kúpnej zmluvy, ktorou si „zadarmo“ na
svoju osobu prevedie vlastníctvo k nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu právny úkon, ktorý bol vykonaný
osobitným opatrovníkom za A. B., pozbavenú spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť vykonaný
spôsobom, ktorý si spolu s jej opatrovníčkou zvolili. Vzhľadom na uvedené súd nemôže schváliť právny
úkon, ktorým by bola opatrovankyňa zbavená svojho majetku bezodplatne na úkor toho, že opatrovníčka

si spätne uplatňuje financie, ktoré počas svojej funkcie uhrádzala opatrovankyni.4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh na schválenie právneho úkonu zamietol, pretože
právny úkon nie je v prospech a v záujme opatrovankyne.

5. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie osobitný opatrovník a tiež opatrovníčka
nesvojprávnej s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP, teda že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tvrdiac,
že vykonaný úkon nie je odplatným právnym úkonom. Uviedol, že týmto započítaním opatrovníčka
nadobudne prevádzané nehnuteľnosti "bezodplatne" a nie za kúpnu cenu uvedenú v kúpnej zmluve.

7. Podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú predmet

zmluvy a cena. Tieto náležitosti kúpna zmluva, ktorú účastníci uzavreli 17.03.2023, má. Dojednanie
započítania pohľadávky kupujúcej na úhradu kúpnej ceny je dojednaním o forme úhrady kúpnej ceny.
Teda nie je pravda, že by v tomto prípade išlo o bezodplatnú kúpnu zmluvu. Už samotná formulácia
"bezodplatná kúpna zmluva", ktorú uvádza v odôvodnení rozsudku súd, je nelogická, pretože podstatou
kúpnej zmluvy je cena predmetu tejto zmluvy a pokiaľ tam cena nie je určená, potom ide o darovaciu

zmluvu a takú účastníci neuzavreli.

8. Súd mal za preukázané, že opatrovníčka vykonávala funkciu riadne, že každoročne podávala súdu
správy o hospodárení pričom v týchto správach každoročne vyčíslila výdavky, ktoré vynaložila zo svojho
pre svoju neter - opatrovankyňu A. B.. Každoročne dávala súdu vedieť, že tieto výdavky hradí zo svojich

peňazí a že by bolo vhodné dom v K. predať. Opatrovníčka vykonáva túto funkciu od júla 2010, teda už
štrnástyrok.Opatrovankyňajeumiestnenávsociálnomzariadení,opatrovníčkaajejrodinajunavštevujú
a pokiaľ je stav opatrovankyne kompenzovaný, chodí opatrovankyňa pozrieť svoj byt v D. E. a potom sa
zdržuje u opatrovníčky, ktorá jej vtedy zabezpečuje potrebnú opateru.

9. Opatrovníčka sa niekoľko rokov pokúšala nájsť kupca na rodinný dom v K., záujemcu však nenašla.
Pretože jej výdavky už dosiahli sumu 37.000,- eur, rozhodla sa kúpiť od svojej netere dom v K. a
na úhradu kúpnej ceny si tieto výdavky započítať. Je nezmyselné tvrdenie súdu, ktorý uviedol, že "V
danom prípade nemožno hovoriť, že by opatrovníčka nehospodárila s majetkom riadne, ale nie je právne
akceptovateľné, aby ho scudzila vo svoj prospech "bezodplatne" v postavení kupujúcej na základe

kúpnej zmluvy, ktorou si "zadarmo" na svoju osobu prevedie vlastníctvo k nehnuteľnosti."

10. Pri určovaní kúpnej ceny kupujúca a osobitný opatrovník vychádzali z cien obvyklých v obci K. a v
jej okolí. Na dôkaz toho súdu predložili ponuky z kancelárie „N.“, kde sa ceny naozaj pohybovali okolo
30.000,- eur. Na vyzvanie súdu dali účastníci vyhotoviť znalecký posudok, podľa ktorého všeobecná

hodnota predmetného rodinného domu s priľahlým pozemkom je 36.000,-eur. Pritom znalcom určená
cena a dohodnutá kúpna cena vo väčšine nie sú totožné a je na dohode predávajúceho a kupujúceho
ako sa v nej prejavia napríklad možnosti kupujúceho, dopyt v danej lokalite, a podobne. Opatrovníčka sa
niekoľko rokov pokúšala nájsť kupca, čo sa však nepodarilo. Na vidieku je množstvo rodinných domov
takéhoto typu, ktoré sa nedarí predať. Treba poukázať aj na to, že od smrti matky opatrovankyne (sestry

opatrovníčky) bol dom neobývaný a pre súčasný priemerný štandard bývania by si vyžadoval veľmi
vysoké náklady na renováciu.

11. Súd návrh na schválenie právneho úkonu zamietol tvrdením, že tento právny úkon nie je v prospech a
vzáujmeopatrovankyne.Takýtonázorvšakničímneodôvodnilanaopakbolopreukázané,žejevzáujme

opatrovankyne. Opatrovankyňa sa o svoj majetok postarať nevie, jej invalidný dôchodok nepostačuje
ani na úhrady za jej umiestnenie v dome sociálnych služieb OAZIS, teda nemá prostriedky na úhradu
nákladov spojených s vlastníctvom oboch nehnuteľností (bytu v D. E. a rodinného domu v K.) a nemá ani
prostriedky na svoje bežné aj keď už veľmi skromné výdavky (ošatenie, obuv, drobné výdavky). Všetko,
na čo nestačil invalidný dôchodok opatrovankyne, platila a naďalej platí opatrovníčka. Účastníci preto

považujú započítanie pohľadávky opatrovníčky, ktorá presahuje aj cenu určenú znalcom, na úhradu
kúpnej ceny za zodpovedajúce skutkovému stavu veci a záujmu všetkých účastníkov. Preto navrhujú,
aby odvolací súd s poukazom na § 388 CSP rozsudok Okresného súdu Nové Zámky 7Ps/13/2023 z
19.6.2023 zmenil a aby návrhu na schválenie právneho úkonu v plnom rozsahu vyhovel.12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP ) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

13. Predmetom konania je schválenie právneho úkonu uzavretého osobitným opatrovníkom v mene

osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony (ďalej len nesvojprávnej) a to nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v obci K., v katastri nehnuteľností katastrálneho odboru Okresného úradu Nové Zámky,
zapísané na LV č. XXX katastrálne územie K., ako parc. reg. „C“ č. 558/13, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 666 m2, parc. reg. „C“ č. 558/29 záhrada o výmere 251 m2 a na parc. reg. „C“ č. 558/13 rodinný
dom so súpisným číslom XXX.

14. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že vyššie
uvedený právny úkon nie je v záujme nesvojprávnej. Zdôvodnil to tým, že niet dôvodu pochybovať o
dobrom úmysle opatrovníčky, ktorá od doby ustanovenia do funkcie opatrovníčky dobrovoľne hradila
životné náklady opatrovankyne z vlastných finančných zdrojov, ktoré prevyšovali jej príjem. Nie je
však možné takto vynaložené finančné náklady uhradiť, resp. využiť formu ich vrátenia scudzením

nehnuteľnosti na základe bezodplatnej kúpnej zmluvy. Nie je právne akceptovateľné, aby ho scudzila
vo svoj prospech „bezodplatne“ v postavení kupujúcej na základe kúpnej zmluvy, ktorou si „zadarmo“
na svoju osobu prevedie vlastníctvo k nehnuteľnosti.

15. Uvedené závery súdu prvej inštancie sú podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne.

16. Vychádzajúc z § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne
úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia. V danom prípade za zákonného zástupcu A. B., ako
osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony (ďalej len nesvojprávna), treba považovať súdom
ustanoveného opatrovníka (§ 27 ods. 2 OZ), ktorým je tu I. J.. Občiansky zákonník v ustanovení § 28

zveruje zákonnému zástupcovi oprávnenie nakladať s majetkom zastúpeného, ktoré však obmedzuje
tým, že pokiaľ nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

17. Právna úprava hmotnoprávneho zastúpenia fyzických osôb v prípade ich nedostatku spôsobilosti
na právne úkony vychádza z toho, že zákonný zástupca bude takúto osobu zastupovať v jej záujme.

Nesvojprávne osoby, ktoré nie sú v dôsledku duševnej poruchy schopné samé účinne brániť svoje
práva, požívajú v spoločnosti zvýšenú ochranu. Práva osôb s postihnutím chránia aj medzinárodné
zmluvy o ľudských právach, ktoré po ich ratifikácii a vyhlásení v Zbierke zákonov sa stali pre Slovenskú
republiku záväznými. Slovenská republika sa takto stala signatárom Dohovoru OSN o právach osôb
so zdravotným postihnutím a zaviazala sa zaručiť tejto kategórií osôb rovnaké ľudské práva ako

majú ľudia bez zdravotného postihnutia. Účelom Dohovoru je podporovať, chrániť a zabezpečovať
plnohodnotné a rovnaké užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so
zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich dôstojnosti. Štát by mal v zmysle Dohovoru zabezpečiť
potrebnú podporu a opatrenia na ochranu záujmov proti zneužitiu zraniteľných ľudí. Článok 12 uznáva
rovnosť pred zákonom, aj človek s mentálnym postihnutím má právo mať rovnakú ochranu ako iní ľudia.

Ustanovenie tohto článku obsahuje povinnosť zmluvných strán zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s
osobami so zdravotným postihnutím, a to špecificky vo vzťahu k právu na majetok, spravovať svoje
finančné záležitosti a mať rovnaký prístup k bankovým pôžičkám, hypotékam a iným formám finančného
úverovania, a zabezpečia aby osoby so zdravotným postihnutím neboli svojvoľne zbavené svojho
majetku. Zdôraznenie tohto práva odráža skúsenosť, že právo vlastniť a nakladať s majetkom je osobám

sozdravotnýmpostihnutímčastoneoprávneneobmedzovanéaleboodobratéaopatrovnícivskutočnosti
často nereprezentujú záujmy toho, koho zastupujú.

18. 12. Ochranu zo strany štátu realizujú aj súdy vo forme kontroly a to dohliadaním na spôsob
výkonu funkcie opatrovníka (§ 277 CMP) a tým, že dôsledne skúmajú skutočný záujem nesvojprávneho

na uzavieraní právnych úkonov, ktoré predkladajú opatrovníci súdu na schválenie. Hmotnoprávna
podmienka konania opatrovníka v záujme osoby, ktorú zastupuje, bola v minulosti premietnutá do
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 193 v spojení s § 179), kde uvedený zákon zakotvoval, že
ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za opatrovanca potrebné schváleniesúdu, súd ho schváli, ak je to v záujme opatrovanca. Nová procesná úprava účinná od 01.júla 2016
síce takúto úpravu, týkajúcu sa schvaľovania právnych úkonov za opatrovanca, neobsahuje, avšak je
tu namieste aplikácia článku 3 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ktorý ukladá súdu v prípade,

ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, treba
ju posúdiť podľa ustanovenia zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej veci. Použitím pravidla analógie na daný prípad je nutné dospieť k záveru o potrebe
aplikovať na danú vec ust. § 119 CMP, ktoré procesné ustanovenie zakotvuje záujem maloletého ako
kritérium pre schválenie právneho úkonu urobeného jeho zákonným opatrovníkom. Analogicky je potom

treba postupovať aj v prípadoch plnoletých fyzických osôb, ktoré v dôsledku duševnej poruchy nie
sú schopné robiť právne úkony a za týmto účelom majú ustanoveného zákonného zástupcu, kedy
jediným zákonným kritériom pri rozhodovaní súdu o tom, či právny úkon schváli alebo nie, je záujem
nesvojprávnej. Toto kritérium ako rozhodujúce vyplýva aj z doterajšej judikatúry a rozhodovacej súdnej
praxe vo všetkých veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o osoby pozbavené alebo obmedzené
v spôsobilosti na právne úkony, vrátane konaní o schválenie právneho úkonu.

19. V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa
kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o
dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej

pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky
musiabyťspôsobilénazapočítanie.Pritomkzapočítaniunedochádzaautomaticky,lenčosapohľadávky
stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť
o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa
uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa

nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav
možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala
splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom
sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.

20. Podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka právnym následkom započítania je zánik
vzájomných pohľadávok po tom, ako sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie. O vzájomné
pohľadávky ide vtedy, ak dve osoby sú navzájom (voči sebe) súčasne veriteľom aj dlžníkom. Prejav
smerujúci k započítaniu vyžaduje náležitosti v zmysle ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá, resp. ktoré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v

akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa. Ak jedna z pohľadávok prevyšuje druhú, zaniká len do výšky
protipohľadávky a v prevyšujúcej časti zostáva naďalej v platnosti.

21. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú

cenu.

22. Kúpna cena je odplata za predmet kúpy stanovená v peniazoch a vyjadruje požiadavku
ekvivalentnosti výmeny vecí, práv a iných majetkových hodnôt za peniaze. Kúpna cena musí byť
vyjadrená určitou peňažnou čiastkou alebo iným spôsobom, na základe ktorého ju možno nepochybne

stanoviť. Kúpna cena bude zväčša výsledkom dohody predávajúceho a kupujúceho a môže byť
vyjadrená určitou konkrétnou sumou peňazí, pokiaľ to tak nie je, musí byť v zmluve vyjadrený spôsob
jej určenia.

23.Predovšetkýmtrebauviesť,žeakoargumentpreschváleniepredloženéhoprávnehoúkonuneobstojí

konštatovanie súdu, že v danom prípade vlastníctvo opatrovankyne malo byť prevedené bezodplatne,
ale na základe kúpnej zmluvy, v ktorej opatrovankyňa figurovala ako predávajúca. A nie je právne
akceptovateľné, aby ho scudzila vo svoj prospech „bezodplatne“ v postavení kupujúcej na základe
kúpnej zmluvy, ktorou si „zadarmo“ na svoju osobu prevedie vlastníctvo k nehnuteľnosti.

24. Z obsahu článku III., označeného ako“ Kúpna cena a jej splatnosť“ vyplýva, že kupujúca
(opatrovníčka nesvojprávnej) a predávajúca (nesvojprávna zastúpená osobitným opatrovníkom) sú
navzájom voči sebe veriteľom a dlžníkom.25. Ako vyplýva z kúpnej zmluvy, pohľadávka predávajúcej (nesvojprávna) predstavuje 30.000 eur ako
dohodnutú kúpnu cenu. Pohľadávka kupujúcej, ktorá bola uplatnená na započítanie, je identifikovaná
vo výške 37.087 eur. Takto uvedená pohľadávka kupujúcej je jasná a určitá, pokiaľ ide o výšku, v akej

sa započítava na kúpnu cenu, ktorá má byť započítaná proti pohľadávke predávajúcej, je vyššia ako
pohľadávka predávajúcej. Neurčitosť právneho úkonu nesie so sebou jeho neplatnosť (§ 37 ods. 1 Obč.
zák.), o ktorý prípad však nejde. Podľa ďalšieho odseku kúpnej zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že na
zaplatenie kúpnej ceny započítavajú finančné prostriedky, ktoré kupujúca ako opatrovníčka predávajúcej
v priebehu opatrovania poskytla opatrovankyni a teda podpisom tejto zmluvy zmluvné strany potvrdzujú,

že kúpna cena v celosti bola ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy zaplatená (č.l.25).

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti k zániku pohľadávky predávajúcej malo dôjsť započítaním
vzájomnýchpohľadávokatopodpisomkúpnejzmluvyakúpnacenamalabyťtýmzaplatenázapočítaním
a podpisom kúpnej zmluvy. Na základe uvedené bol preto názor súdu prvej inštancie v tom, že k prevodu
nehnuteľnosti kúpnou zmluvou, ktorá bola predmetom schválenia súdom bezodplatne bol nesprávny.

27. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) sa
rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá

hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo
4/2009).

28. Súd prvej inštancie správne uviedol, že v prípade, že opatrovníčka chcela zabezpečiť výdavky,
ktoré hradila predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve opatrovankyne, bolo potrebné zaslať súdu návrh
na schválenie právneho úkonu - predaj nehnuteľností vo vlastníctve opatrovankyne, ktorými by pokryla
zvýšené životné náklady opatrovankyne. Rovnako tak, sa odvolací súd stotožňuje s tvrdením súdu prvej

inštancie v tom, že je potrebné každý právny úkon vykonaný za osobu pozbavenú spôsobilosti na právne
úkony, resp. obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony posudzovať komplexne, pričom rozhodujúci je
záujem opatrovanca (nesvojprávneho). Odvolací súd sa však nestotožnil v tom, že v danom prípade išlo
o bezodplatnú kúpnu zmluvu.

29. Treba tiež pripomenúť, že pre schválenie právneho úkonu nestačí splnenie podmienky, že
predkladaný právny úkon nie je v rozpore so záujmami nesvojprávnej osoby, ale musí byť splnená
podmienka, že tu záujem na schválení právneho úkonu existuje. Záujem nesvojprávnej osoby je treba
pritom vždy hodnotiť komplexne vychádzajúc z potrieb zastúpenej nesvojprávnej osoby, ktorej sa právny
úkon týka.

30. A. B. je okrem iného aj vlastníčkou nehnuteľnosti ktoré sa nachádzajú v obci K., v katastri
nehnuteľností katastrálneho odboru Okresného úradu Nové Zámky, zapísané na LV č. XXX katastrálne
územie K., ako parc. reg. „C“ č. 558/13, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 666 m2, parc. reg. „C“ č.
558/29 záhrada, o výmere 251 m2 a na parc. reg. „C“ č. 558/13 rodinný dom so súpisným číslom XXX,

ktoré sú v jej spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku, pričom je nepochybné, že nesvojprávna vlastníčka,
ktorá za jestvujúceho stavu nemá nijaký úžitok z nehnuteľnosti, ktorú neužíva, by mohla mať záujem na
jejpredajiavšaktakýmspôsobom,ktorýbyreflektovalnajejpotreby.PotrebyA.B.saviažunanepretržitú
starostlivosť v domove sociálnych služieb ( vrátane ubytovania, stravy, ošatenia, zdravotnej starostlivosti
a pod.), kde náklady s tým spojené uhrádza zo svojho dôchodku ako jediného príjmu, pričom v súvislosti

s výškou jej dôchodku a v súvislosti so správou majetku nesvojprávnej vynaložila jej opatrovníčka od
druhého polroku 2010 sumu 37.000 eur. Niet pochýb o tom, že za uvedených okolností, kedy život A.
B. je obmedzený na trvalý pobyt v zariadení sociálnych služieb – OAZIS a iba v prípadoch, keď jej to
zdravotnýstavdovoľujeprichádzanakrátkyčasdomovdobytuvD.E.,sazáujemmenovanejsústreďuje
predovšetkým na dostatok finančných prostriedkov, ktorý jej zaručí nielen možnosť plného pokrytia stále

sa zvyšujúcich nákladov spojených s ubytovaním a nepretržitou starostlivosťou v zariadení sociálnych
služieb, ako aj celkového zvýšenia životného štandardu.31. Povinnosťou zákonného zástupcu je spravovať majetok opatrovanca so starostlivosťou riadneho
hospodára,pričommusídbaťnazáujmyopatrovanca.Zdokazovaniapredsúdomprvejinštanciecelkom
jednoznačne vyplynulo, že v záujme nesvojprávnej je predaj nehnuteľnosti, ktorú neužíva, v súvislosti

s ktorou jej vznikajú náklady, ktoré ani nevie uhradiť. Hoci sa odvolací súd nestotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie v tom, že v danom prípade nešlo o bezodplatnú kúpnu zmluvu, je potrebné
ju dôsledne posúdiť s ohľadom na výšku dojednanej kúpnej ceny, zvlášť pokiaľ bol vo veci doložený
znalecký posudok č. 642023 vypracovaný znalcom Ing. Ivanom Valachovičom mal súd preukázané, že
hodnota predávaných nehnuteľností je podľa znaleckého posudku vo výške 36.000,- eur, pričom podľa

kúpnej zmluvy bola kúpna cena dohodnutá na sumu 30.000 eur.

32. V prípade predaja nehnuteľnosti, by mala nesvojprávna získať za predaj svojho vlastníctva čo
najvyššiu finančnú náhradu, minimálne v sume zodpovedajúcej trhovej hodnote nehnuteľnosti. Súd prvej
inštancia sa však nevyjadril a nevysporiadal s tým, či súdom ustanovený osobitný opatrovník postupoval
pri uzatváraní právneho úkonu s náležitou starostlivosťou a dostatočne rešpektoval záujmy A. B., či

pre ňu vyjednal čo najvýhodnejšie podmienky, keď plne a bez výhrad akceptoval návrh a uspokojil sa
s kúpnou cenou 30.000 eur , hoci v konaní bolo zistené, že podľa vypracovaného znaleckého posudku
bola nehnuteľnosť ohodnotená na sumu 36.000 eur. Pochybil potom aj prvoinštančný súd, ktorý sa
k uvedenému nevyjadril, hoci z výsledkov vykonaného dokazovania je uvedené zrejmé.

33. Rozhodujúcim a jediným zákonom aprobovaným dôvodom pre súdne schválenie právneho úkonu
urobeného v mene opatrovanca je záujem samotného opatrovanca na schválení takéhoto úkonu,
v zmysle prospešnosti úkonu pre neho. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie nevenoval
znaleckému posudku a bližšie ani k výške dojednanej kúpnej ceny.

34. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie

(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

35. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

36. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,

vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

37. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutienepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie, porušil by právo účastníkov
na spravodlivý proces a v skutočnosti by im odňal právo namietať správnosť právneho názoru súdu na
inštančne vyššom súde. K novým právnym záverom odvolacieho súdu by sa účastníci nemali možnosť

vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších záverov súdu prvej inštancie, sa
nejavili významné.

38. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a c)

CSP a § 391 ods. 1 CSP).

39. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP) opätovne posúdiť, či kúpna zmluva bola uzatvorená v záujme nesvojprávnej
s ohľadom na tú skutočnosť, či trhová hodnota nehnuteľnosti zodpovedá dohodnutej výške kúpnej
ceny dohodnutej v kúpnej zmluve, ak nie z akého dôvodu, tiež či pohľadávka kupujúcej je spôsobilá

na započítanie, riadne v súlade s procesným predpisom vykonať všetky náležité a pre vec relevantné
dôkazy, ktorých potreba vyplynie najmä z aplikácie cit. ust. § 275 CMP, skutkový stav následne opätovne
komplexne vyhodnotiť, opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite, v súlade s ust.
§ 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov
včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

40. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,

styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.