Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/113/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200598
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:7022200598.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: JUDr. Daniel Gajdoš, advokát so sídlom kancelárie
Strážnická 2, 811 08 Bratislava, IČO: 31 819 460, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor
výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalších účastníkov konania: 1.
Brantner Nova, s. r. o., IČO: 31 659 641, so sídlom Sadová 13, 052 01 Spišská Nová Ves, 2. DEPONIA
SYSTEM s. r. o., IČO: 31 373 089, Holíčska 13, 851 05 Bratislava, 3. Obec Markušovce, so sídlom

Michalská 51, 053 21 Markušovce, 4. P. H., Jamník 73, 053 22 Jamník, 5. F.. S. H., Domaňovce 134, 053
02 Domaňovce, 6. S. H., Lieskovany 36, 053 21 Lieskovany, 7. S. H., Klčov 140, 053 02 Klčov, 8. D. O.,
Lieskova 39, 053 21 Markušovce, 9. K. H., Lieskovany 61, 053 21 Lieskovany, 10. Slovenský pozemkový
fond, Búdková 36, 811 04 Bratislava, 11. Obec Lieskovany, Lieskovany 50, 053 21 Lieskovany, 12.
Zelená pre obce, občianske združenie, IČO: 51 838 729, Obrody 208/19, 040 11 Košice - m. č. Západ, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2022/034092-002 zo dňa

17.08.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou z 29.10.2022, doručenou v čase jej podania vecne a miestne príslušnému
Krajskému súdu v Košiciach toho istého dňa, sa Z.. O. A., advokát so sídlom kancelárie Strážnická
2, 811 08 Bratislava, IČO: 31 819 460 (ďalej len „žalobca“) domáha preskúmania zákonnosti

rozhodnutia Okresného úradu Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný“) č. OU-KE-
OVBP2-2022/034092-002 zo dňa 17.08.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým tento zamietol
jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Mesta Spišská Nová Ves (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“),
č. 20-0384-5/2022-Jr zo dňa 17.05.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo, podľa §
39, § 39a Stavebného zákona a § 4 vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Stavebného zákona, povolené umiestnenie stavby „Spišská Nová Ves, Regionálna skládka odpadov

Kúdelník II., rozšírenie skládky odpadov - 4.etapa“, na pozemkoch CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXXX M. K. D. K.. Č.. XXXX/X (U. XXXX/X), XXXX (XXXX/XX), XXXX/
X (U. XXXX/X, XXXX/XX), XXXX (U. XXXX/XX), XXXX (U. XXXX/XX, XXXX/XX) XXXXX (U. XXXX/X)
v k. ú. Spišská Nová Ves a na pozemku parc. č. U. XXXX/X v k. ú. Markušovce, navrhovateľovi a to

obchodnej spoločnosti Brantner Nova, s.r.o., Sadová 13, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 659 641
(ďalej aj „navrhovateľ“).

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „SSP“) s odôvodnením, že okamžitým výkonom rozhodnutia a vydaním

nadväzujúcich rozhodnutí v stavebnom konaní hrozí závažná ujma - značná hospodárska škoda ale
najmä závažná ujma na životnom prostredí. Žalobca ďalej odôvodnil svoj návrh tak, že poukázaljednak na nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a tiež uviedol, že potreba priznania
odkladného účinku napadnutému rozhodnutiu je daná o to viac, že žalovaný územné konanie neprerušil
napriekprebiehajúcemusprávnemusúdnemukonaniu,ktorýmmôžebyťzrušenéZáverečnéstanovisko,

ktoré je zákonnou obligatórnou podmienkou začatia územného konania. Nepriznanie odkladného
účinku napadnutému rozhodnutiu podľa žalobcu navrhovateľovi umožňuje začať stavebné konanie
na navrhovanú stavbu. Len priznaním odkladného účinku sa zabráni závažnej ujme na životnom
prostredí. Rozhodnutím o odkladnom účinku podanej žaloby sa zároveň dosiahne včasná a spravodlivá
ochrana verejných ako aj subjektívnych práv, ktorých sa žalobca podaním správnej žaloby domáha.

Žalobca zdôraznil, že navrhovateľ žiadal umiestniť stavbu rozšírenie skládky odpadu v robustnom
objeme 600 000 m3, ktorá bude mať významný nepriaznivý vplyv na územie sústavy chránených
území, pretože navrhovaná činnosť sa má nachádzať v blízkosti Národného parku Slovenský raj
a ostatných maloplošných chránených území (Prírodná rezervácia Modrý vrch - 4. stupeň ochrany,
Prírodná pamiatka Hutnianske - 4. stupeň ochrany). Vo vzťahu k Prírodnej pamiatke Hutnianske uviedol,
že v Štátnom zozname osobitne chránených častí prírody SR sa uvádza, že táto prírodná pamiatka je

vyhlásená na ochranu vzácnych druhov motýľov na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné
ciele. Je to malé územie s pomerne veľkou zraniteľnosťou aj pri malých zásahoch. Zároveň poukázal
na to, že skládka sa má rozširovať smerom k toku rieky Hornád. Už v súčasnosti pri zvýšených úhrnoch
zrážok v hornom toku rieky Hornád dochádza k alarmujúcemu hromadeniu odpadov vo vodnej nádrži
Ružín, ktorá sa nachádza v smere toku rieky Hornád pod navrhovanou činnosťou. Územné rozhodnutie

je podľa žalobcu svojim významom najvýznamnejším rozhodnutím vydávaným v súvislosti s realizáciou
konkrétnych zámerov v území. Na jeho základe môže byť v prípade, pokiaľ jeho vykonateľnosť nebude
odložená, vydané stavebné povolenie, ktorým sa povolí stavba alebo aj len jej časť. Žalobca tiež
poukázal na skutočnosť, že niektoré stavby tvoriace časť stavby by mohol navrhovateľ realizovať na
základe ohlásenia stavby v súlade s ustanovením § 55 Stavebného zákona (napr. niektoré drobné

stavby, ktoré tvoria doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a pod.). Taktiež je možné, že stavebné povolenie
budevydanéprvnežkonajúcisúdrozhodneotejtosprávnejžalobe,pričomprípadnézrušenieúzemného
rozhodnutia správnym súdom nebude s ohľadom na Stavebný zákon a Správny poriadok dôvodom
nezákonnosti samotného stavebného povolenia. Z vyššie uvedených okolností je zrejmé, že ujma,
ktorá vznikne na životnom prostredí v prípade, ak nebude priznaný odkladný účinok napadnutého

rozhodnutia je značná, pričom tým existuje reálna hrozba vážneho zásahu do verejných záujmov
a nenávratného poškodenia životného prostredia. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na
Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 01.02.2012, sp. zn. 20S/431/2011, kde tento súd vyslovil
právny názor: „Súd poukazuje, že pokiaľ by k odloženiu vykonateľnosti územného rozhodnutia nedošlo,
tak žalovaný môže pokračovať v stavebnom konaní a po vydaní právoplatného stavebného povolenia

môže stavbu začať stavať. Súd poukazuje, že pokiaľ by aj medzičasom došlo k zrušeniu územného
rozhodnutia z dôvodu jeho nezákonnosti, resp. iných dôvodov, tak je potrebné samostatne a teda
aj odlišne posudzovať stavebné konanie a vydanie stavebného povolenia, čo znamená, že samotné
zrušenie územného rozhodnutia automaticky neznamená zrušenie následne vydaného stavebného
povolenia. Pokiaľ by na základe právoplatného stavebného povolenia stavebník začal stavať stavbu,

už by vznikali stavebníkovi a aj stavebnému úradu povinnosti v súvislosti s existenciou rozostavanej
stavby, resp. už dokončenej stavby v prípade zrušenia územného rozhodnutia a zrušenia stavebného
povolenia.“ Žalobca tiež poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.11.2017, sp.
zn. 20S/2/2017, kde tento súd vyslovil právny názor: „Správny súd na základe dôvodov uvedených
v žalobcom podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že v

danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185
písm. a) SSP, nakoľko rozhodnutie žalovaného v tomto štádiu konania vzhľadom na žalobcom tvrdené
nepriaznivé účinky stavby, k realizácii ktorej rozhodnutie smeruje, možno bez ďalšieho považovať za
rozhodnutie, okamžitým výkonom ktorého by žalobcovi hrozila závažná ujma predpokladaná procesným
predpisom, preto návrhu žalobcu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.”

Záverom žalobca skonštatoval, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejnými
záujmami. Odklad vykonateľnosti je naopak nevyhnutný pre zabezpečenie ochrany verejných záujmov,
konkrétne ochrany životného prostredia. Priznanie odkladného účinku by sa v tomto prípade dotklo
len podnikateľských záujmov navrhovateľa (aj to len dočasne), ktoré však nemožno uprednostniť pred
širšími záujmami a právami na ochranu životného prostredia.

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril vo vyjadrení k správnej
žalobe doručenom správnemu súdu dňa 10.01.2023, v ktorom uviedol, že má za to, že nie je dôvod na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe.4. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe sa podaním z 13. februára
2023 vyjadril ďalší účastník konania a to obchodná spoločnosť Brantner Nova, s.r.o., Sadová 13,

052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 659 641. Podľa názoru tohto účastníka konania nie sú splnené
zákonné podmienky na to, aby súd tomuto návrhu žalobcu vyhovel. Konkrétne poukázal na to, že
podľa ustálenej judikatúry územné rozhodnutie nemôže spôsobiť bezprostredné porušenie vlastníckeho
práva, práva na súkromie alebo práva na životné prostredie, pretože len vytvára možnosť pre vydanie
ďalšieho rozhodnutia v stavebnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

5Sžp/3/2011 z 15. decembra 2011). Zároveň odborná literatúra zdôrazňuje, že hrozba uvedených
následkov stanovená v paragrafe 185 písm. a) SSP musí byť spojená buď s okamžitým (nestačí v
budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Vzhľadom na uvedené je podľa jeho názoru
zrejmé, že napadnuté rozhodnutia samé o sebe nemôžu mať za následok hrozbu závažnej ujmy,
značnej hospodárskej alebo finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho

nenapraviteľného následku, čo SSP uvádza ako obligatórne predpoklady na priznanie odkladného
účinku. Poukázal aj na súdnu prax konajúceho súdu a to konkrétne na uznesenia Krajského súdu v
Košiciach, sp. zn. 6S/9/2021 z 20. mája 2021 a sp. zn. 8S/67/2017 z 15. apríla 2019. V závere svojho
vyjadrenia uviedol, že žalobca uvedené hrozby, vrátane údajnej absencie rozporu s verejným záujmom
iba vo všeobecnosti tvrdil, avšak ich existenciu ničím konkrétnym nepreukázal.

5. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc

správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).

6. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento

zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila

závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho
súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu
verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň
nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný

účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

10. Právo na správnym súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe
vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo

opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej
žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je dočasné pozastavenie právnych účinkov
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh

žalobcu, z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci
z § 185 SSP. Žalobca je povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti,
ktoré opodstatňujú rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe.12. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, kedy by správny súd z obsahu administratívneho spisu
orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho

preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré
predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo
závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým
by došlo okamžitým výkonom prípadne inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na

splnenie ďalšej zákonnej podmienky, ktorou je neexistencia rozporu takéhoto postupu správneho súdu s
verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu
vytvoreného napadnutým rozhodnutím.

13. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná
zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je

povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním
predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí, či
iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len
nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba
závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych

tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol
vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

14. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne
aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorí sa

domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred
uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu,
kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
jeho inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila závažná ujma, značná
hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných
ustanovení Správneho súdneho poriadku upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym
prípadom.

15. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil v značnej miere

všeobecnými tvrdeniami o nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, o
hrozbe začatia stavebného konania s tým, že len priznanie odkladného účinku správnej žalobe zabráni
závažnejujmenaživotnomprostredí.Dôvodiltiežrozsahomstavby-rozšírenieskládkyo600000m3,jej
negatívnym vplyvom na územie sústavy chránených území, ako aj významom a následkami územného
rozhodnutia v súvislosti s realizáciou konkrétnych zámerov v území. Konkrétne poukázal na hrozbu

vydania stavebného povolenia a dôsledkov s tým spojených a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline zo dňa 01.02.2012, sp. zn. 20S/431/2011 a Krajského súdu v Trnave zo dňa
29.11.2017, sp. zn. 20S/2/2017. Ujmu, ktorá vznikne na životnom prostredí žalobca označil za značnú,
pričom tým existuje reálna hrozba vážneho zásahu do verejných záujmov a nenávratného poškodenia
životného prostredia. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je podľa žalobcu v rozpore s

verejnými záujmami a dotklo by sa len podnikateľských záujmov navrhovateľa, aj to len dočasne.

16. Z podanej správnej žaloby a návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby vyplýva,
že žalobca hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí spája s realizáciou stavby „Spišská Nová
Ves, Regionálna skládka odpadov Kúdelník II., rozšírenie skládky odpadov - 4.etapa“ (ďalej len ako

„stavba skládky odpadov Kúdelník II - 4. etapa“). Samotnej realizácii uvedenej stavby predchádzajú
procesy upravené Stavebným zákonom (zákon č. 50/1976 Zb.), ako napr. územné konanie podľa §
32 a nasl. Stavebného zákona, ktorého výsledkom bolo v danom prípade rozhodnutie o umiestnení
stavby skládky odpadov Kúdelník II - 4. etapa. Možno len prisvedčiť žalobcovým záverom, že účinky
rozhodnutia o umiestnení uvedenej stavby ovplyvnia následné procesy pri realizácii tejto stavby, ktorou

podľa žalobcu hrozí závažná ujma na životnom prostredí. Jedným z následkov ľudskej činnosti je
vo všeobecnosti tvorba odpadov, nakladanie s ktorými sa realizuje aj prostredníctvom skládkovania
odpadov, t. j. ukladania odpadov na skládku odpadov, a to za podmienok určených zákonnou úpravou v
oblasti odpadového hospodárstva. Vytvorenie skládky odpadov za dodržania podmienok ustanovenýchprávnymi predpismi teda nie je ničím v právnom poriadku nepoznaným. Je nepochybné, že akákoľvek
skládka odpadov predstavuje pre životné prostredie, v menšej či väčšej miere záťaž na životnom
prostredí, ktorá má za následok ujmu nejakého rozsahu. Správny súd poukazuje na to, že v danom

prípade bolo pre úspešnosť žalobcovho návrhu nevyhnutné zo strany žalobcu preukázať, že realizáciou
stavby skládky odpadov Kúdelník II - 4. etapa, je nielen hrozba ujmy na životnom prostredí, či
iného nenapraviteľného následku, ale najmä to, že táto hrozba ujmy je reálna, súčasne závažná a
nenapraviteľný následok, ktorý hrozí je vážny. Správny súd konštatuje, že návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe je zo strany žalobcu odôvodnený len jeho všeobecnými tvrdeniami

bez opory v dôkazoch, ktoré žalobca k svojmu návrhu nepriložil. Žalobcovým tvrdeniam uvedeným v
predmetnom návrhu neposkytuje oporu ani administratívny spis žalovaného a prvostupňového orgánu
verejnej správy. V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že v danom prípade nejde o novú
skládku odpadov ale o rozšírenie už existujúcej skládky. Zo strany žalobcu tak napr. prichádzalo do
úvahy tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy na životnom prostredí podložiť relevantnými dokumentmi, či
konkrétnymi zisteniami, schopnými preukázať nielen hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí v

spojitosti s plánovaným rozšírením skládky odpadov, ale aj prípadné reálne negatívne dopady na životné
prostredie spôsobené prevádzkou už existujúcej skládky, za predpokladu, že jej prevádzka má na
životné prostredie negatívny vplyv v rozsahu, ktorý by bolo možné označiť za závažnú ujmu. Žalobca
naznačeným spôsobom nepostupoval a svoje všeobecné tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi.

17. K uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/431/2011 z 1. februára 2012, na ktorý poukázal
žalobca súd uvádza, že v tomto prípade šlo o inú právnu i skutkovú situáciu, ako v prípade žalobcu.
Žaloba bola podaná žalobcami, kde žalobca v 1. rade bol vlastníkom pozemku, ktorý bol jediným
prístupom na parcelu, na ktorej sa mala stavba realizovať. Žalobcovia boli vylúčení ako účastníci z
konania a žalovaný počas odvolacieho konania nezisťoval ďalší okruh účastníkov územného konania,

čím nebola splnené základná podmienka pre celé územné konanie, čo žalobcovia preukázali. Vzhľadom
na uvedené sú závery tohto rozhodnutia na prípad žalobcu neaplikovateľné.

18. Pokiaľ žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
20S/2/2017 z 29. novembra 2017, opätovne súd len stručne uvádza, že ani závery tohto rozhodnutia

nie sú na vec žalobcu aplikovateľné. V danom prípade sa vec týkala umiestnenia stavby na hranici
pozemku vo vlastníctve žalobcu a teda tak skutkovo ako aj právne ide o vec odlišnú.

19. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať
odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, správny súd konštatuje, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu
vzniku závažnej ujmy.

20. Na základe hore uvedených faktov, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné
priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný

procesnoprávny postup), súd preto ani nepristúpil.

21. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
v súlade s § 188 SSP zamietol.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).