Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624200203
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7624200203.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F. G. H., právne zast. JUDr. Marcelou Kuníkovou,
advokátkou, Bernolákova 1053/17, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 37 706 276, proti žalovanému:
Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812
85 Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným
rozhodnutím štátneho orgánu pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti uplatnenej náhrady škody vo výške 4.701,96 Eur zamieta.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,- Eur a to do
pätnástich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy súd žalobu zamieta.

IV. Súd žalobu v časti žalobcom uplatneného 5 %-tného ročného úroku z omeškania zo sumy 44.701,96
Eur počnúc od 10.10.2023 do zaplatenia zamieta.

V. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania v časti uplatnenej náhrady škody
a uplatneného 5 %-tného ročného úroku z omeškania zo sumy 44.701,96 Eur počnúc od 10.10.2023
do zaplatenia.

VI. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanému vo vzťahu k priznanej náhrade
nemajetkovej ujmy. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sažalobouzodňa12.01.2024domáhalnáhradyškodyvovýške4.701,96Eur,akoajnáhrady

nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- Eur podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mu bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a nesprávnym úradným postupom.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením príslušníka Policajného zboru SR zo dňa 30.06.2010, č.
k. ČVS: ORP-587/OEK-SN-2009 (jemu doručené dňa 11.07.2010) bolo voči nemu vznesené obvinenie
pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona a pre trestný čin poškodzovanie
veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu o vznesení

obvinenia podal ako obvinený dňa 11.07.2010 sťažnosť. Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová
Ves uznesením ako nedôvodnú zamietol. Dňa 01.03.2013 bola zo strany Okresnej prokuratúry Spišská
Nová Ves podaná na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi na žalobcu obžaloba sp. zn.: 2 Pv 813/09
- 65 pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a pre prečinsprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona. Vec bola z dôvodu námietky zaujatosti z Okresného
súdu Spišská Nová Ves postúpená na Okresný súd v Rožňave. Okresný súd Rožňava uznesením č. k.
3T 111/2013 z 19.11.2013 obžalobu odmietol a trestnú vec vrátil do prípravného konania. Voči uzneseniu

podal prokurátor dňa 26.11.2016 sťažnosť sp. zn.: 2 Pv 873/09-73 na Okresnom súde, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 8 To 128/2013-3502 z 20.01.2014, ktorým potvrdil
predmetné uznesenie Okresného súdu v Rožňave. Uznesením Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves
č. k. 2 Pv 3/18/8810-82 zo dňa 19.12.2019 (právoplatné dňa 03.02.2020) došlo k zastaveniu trestného
stíhania obvineného vo vzťahu k trestnému činu poškodzovanie veriteľa a trestné stíhanie pre trestný

čin sprenevery bolo vylúčené na samostatné konanie vedené pod ČVS: ORP-511/1-VYS-SN-2019.
Uznesením zo dňa 11.12.2019 bolo trestné stíhanie prerušené. V trestnom stíhaní sa pokračovalo na
základe uznesenia vyšetrovateľky zo dňa 19.07.2022 až do rozhodnutia Okresnej prokuratúry Spišská
Nová Ves, ktorá uznesením zo dňa 19.05.2023, číslo: 2 Pv 279/19/8810-23, trestné stíhanie zastavila.
Vo veci konania ČVS: ORP-587/OEK-SN-2009 podal na Ústavný súd SR ústavnú sťažnosť, kde sa
domáhal vyslovenia porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a jeho právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a priznania primeraného finančného
zadosťučinenia. Ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovel a konštatoval porušenie jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a jeho práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Nález sa týkal trestného činu poškodzovania veriteľa. Nakoľko však konanie pre
trestný čin poškodzovanie veriteľa i pre trestný čin sprenevery bolo až do 11.07.2019 vedené ako jedno
konanie (takmer 10 rokov) a k vylúčeniu trestného stíhania vo veci trestného činu sprenevery došlo až
po takmer 10 rokoch, o to viac, že konanie trvalo ešte dlhšie ako konanie o trestnom čine poškodzovania
veriteľa, je zrejmé, že prieťahy v konaní boli aj v konaní o trestnom čine sprenevery, a preto je možné

závery Ústavného súdu analogicky aplikovať i na konanie o trestnom čine sprenevery. V nadväznosti na
zastavenie trestného stíhania podal na Generálnu prokuratúru SR žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Táto mu doručila oznámenie o neuspokojení nároku na náhradu škodu (zo
dňa 28.12.2023), v ktorom neuspokojenie nároku žalobcovi odôvodnila premlčaním nároku z dôvodu
uplynutia objektívnej premlčacej doby (podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.) s tým, že uznesenie

o vznesení obvinenia bolo žalobcovi doručené 11.07.2010 a teda objektívna zákonná lehota na náhradu
škody uplynula najneskôr 11.07.2020.

3.Vtomtokonaníuplatnilnáhraduškodyanemajetkovejujmyzanezákonnérozhodnutieazanesprávny
úradný postup. K nezákonnému rozhodnutiu uviedol, nasledovné. Čo sa týka nároku na náhradu

škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením
odkázal na judikatúrou súdov s tým, že takýto prípad je považovaný za špecifický prípad zodpovednosti
štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý sa posudzuje ako nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Vedenie trestného stíhania na základe nezákonného uznesenia
o jeho začatí bez ohľadu na to, či bolo vydané za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. alebo za účinnosti

zákonač.514/2003Z.z.odôvodnilsohľadomnajmänačl.46ods.3ústavyačl.36ods.3listinyprávona
náhradu nemajetkovej ujmy takto stíhanej osoby, pokiaľ jej táto v príčinnej súvislosti s vedením trestného
stíhania vznikla. Nezákonným rozhodnutím je uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 30.10.2010,
ČVS: ORP-587/OEK-SN-2009. O nezákonnosti rozhodnutia svedčí uznesenie Okresnej prokuratúry
Spišská Nová Ves číslo: 2 Pv 279/19/8810-23 zo dňa 19.05.2023, ktorým došlo k zastaveniu trestného

stíhania žalobcu, čím je naplnená podmienka na náhradu škody v zmysle § 6 ods. 1 Zákona č.
514/2003 Z. z.. Nesprávny úradný postup bol spôsobený prieťahmi v konaní. Konanie o trestnom čine
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona bolo vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného
zboru Spišská Nová Ves pod ORP-511/1-VYS-SN-2019 celkovo 10 rokov a 3 mesiace. Zbytočné
prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou orgánu verejnej moci, ale aj

jeho neefektívnou činnosťou, t.j. takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty
strán konania (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). V jeho prípade sa jednalo o neefektívny
postup okresného riaditeľstva v napadnutom konaní, ktoré viedli k prieťahom v konaní. Nesprávny
úradný postup preukázal s odkazom na Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 418/2020-55 z 19. mája 2021, v
ktorom Ústavný súd SR konštatuje neefektívny postup okresného riaditeľstva v napadnutom konaní.

Okrem iného v náleze uvádza, že dĺžku konania, ktoré trvalo viac ako 10 rokov, nie je možné považovať
za akceptovateľnú. Vyšetrovateľovi trvalo viac ako 5 rokov, kým došlo k prijatiu uznesenia o vylúčení
trestného stíhania pre trestný čin sprenevery na samostatné konanie a uznesenia o zastavení trestného
stíhaniapretrestnýčinpoškodzovaniaveriteľa.Akouž uviedol,Nálezsasícetýkakonaniapretrestnýčinpoškodzovania veriteľa, avšak konanie o trestnom čine sprenevery až do roku 2019 prebiehalo spoločne
a konanie o trestnom čine sprenevery trvalo ešte dlhšie ako konanie o trestnom čine sprenevery, je
preto možné aplikovať jeho závery aj na konanie o trestnom čine sprenevery. Keďže nezákonné bolo

rozhodnutie o vznesení uznesenia voči žalobcovi, nezákonné bolo i celé následné konanie. Škoda i
nemajetková ujma, ktoré žalobcovi vznikli, mu vznikli v príčinnej súvislosti so samotnou skutočnosťou
vznesenia obvinenia a následného trestného stíhania. Príčinou vzniku škody bolo nezákonné konanie
orgánu verejnej moci (Policajného orgánu). Obvinenie a následné trestné stíhanie ho veľmi ťažko
zasiahlo v súkromnom, v spoločenskom, i v pracovnom živote. Trestné stíhanie sa odrazilo na jeho

zdraví, zasiahlo do jeho osobnosti, dobrého mena, cti, dôstojnosti, dobrej povesti a prejavilo sa aj po
materiálnej stránke. Predovšetkým váhu na tom mala dĺžka trestného stíhania /viac ako 10 rokov/, čo mu
spôsobovalo dlhodobý stres a konanie mu po dlhú dobu negatívne ovplyvňovalo život, čo odôvodňuje
výšku požadovanej náhrady. Počas celého obdobia od vznesenia obvinenia až do zastavenia trestného
stíhania žil vo veľkom strese, v neistote, v hrozbe trestu podľa Trestného zákona. Trestné konanie
prebiehalo pre aktivity žalobcu v rámci spoločnosti Geotechnik - holding a. s., v ktorej pôsobil ako

predseda predstavenstva. Dlhé roky v rámci spoločnosti Geotechnik - holding a. s. spolupracoval s
mnohými podnikateľskými subjektmi, z ktorých mnohí boli v rámci vedeného trestného konania v pozícii
svedkov. V konaní bolo vypočutých 85 svedkov, z ktorých mnohí boli dodávatelia/investori spoločnosti
Geotechnik - holding a. s.. Po tom, ako skončil ako štatutár v spoločnosti Geotechnik - holding a. s.,
si založil novú spoločnosť Geotechnik, s. r. o., kde jediným spoločníkom bola jeho manželka a snažil

sa podnikať. Oslovoval bývalých dodávateľov, investorov a plánoval spoluprácu, no všetko mu padalo.
Musel zanechať veľké projekty, ktoré začínal rozbiehať aj v iných štátoch a boli veľmi perspektívne. S
kolegamizinýchfiriempospracovaníanalýzymuseliprenedostatokfinančnýchzdrojovanajmäprejeho
trestné stíhanie spoluprácu prerušiť, následne ukončiť. Boli to projekty, ktoré vysoko prevyšovali objemy
výkonov prác počas existencie obchodných spoločností, ktoré dovtedy založil. Bolo potrebné cestovať

a postupne štádiá projektu predkladať investorom a následne získavať platby. Bohužiaľ neboli finančné
zdroje a v štádiu trestného stíhania banky neboli ochotné poskytnúť prekleňovacie úvery. Schválených
súdom bolo 38 veriteľov. Každým znaleckým posudkom v trestnom konaní počet veriteľov narastal
a skončil v roku 2018 na počte 91. Vyšetrovateľka Policajného zboru ich v konaní kontaktovala za
účelom vykonania procesných úkonov s označením žalobcu, ako osoby trestne stíhanej pre spreneveru

a poškodzovanie veriteľa. Dokonca aj tých, ktorí opakovane vyšetrovateľke uviedli, že pohľadávky boli
vyrovnané a firma Geotechnik - holding. a. s. nemá voči ním žiadne podlžnosti. Po získaní vedomosti, že
je voči nemu vedené trestné konanie pre dané trestné činy, títo veritelia /dodávatelia, investori/ odmietali
i už vtedy dohodnutú spoluprácu. V profesionálnom živote trestné stíhanie viedlo k obmedzeniam v jeho
odbornej činnosti. Mal obmedzený prístup k odborným konferenciám a sympóziám, ako aj obmedzený

prístup v rámci ČR a SR k tunelárskej spoločnosti, nebol mu dokonca doručovaný ani odborný časopis. V
meste Spišská Nová Ves sa od neho odvracali najmä kamaráti z ,,brandže", samozrejme s posmeškami.
Strácali jedného silného konkurenta. Participácia na vtedy rozbiehajúcich tunelárskych projektoch bola
vylúčená a postupne musel prepúšťať zamestnancov a vykrývať finančné náležitosti z vlastných úspor.
To, že bolo voči nemu vedené trestné konanie a skutočnosť, že bývalí dodávatelia/odberatelia/investori

a pod. boli vo veci vypočúvaní ako svedkovia, viedlo k tomu, že nadobudli dojem o trestnom pozadí
jeho konania čím stratil mnoho subjektov pre svoje podnikanie, čo ho zasiahlo aj po finančnej stránke a
musel zápasiť v uvedenom období s nedostatkom financií. Zapojením investorov, s ktorými mal dlhodobý
vzťah do vyšetrovania, v ktorom bol označovaný ako obvinený, viedlo ku strate dôveryhodnosti a tým
pádom aj prichádzal o zákazky. Do začatia trestného konania bol jeho život bezúhonný, každý si ho vážil

a považoval ho za bezúhonného a človeka s veľkým srdcom, ktorý nikdy nikomu neublížil. O trestnom
stíhaní sa dozvedeli aj jeho známi, susedia, priatelia, dozvedeli sa o ňom ľudia z okolia, kde býval, širšia
rodina a pod.. Mnohí z nich boli v súvislosti s vedením trestného konania vypočúvaní ako svedkovia, čo
vážnym spôsobom zasiahlo do jeho cti, dobrej povesti, dobrého mena a súkromia.

4. Trestné stíhanie a obvinenie z trestných činov malo dopad i na jeho súkromný a rodinný život. Po
založení obchodných spoločností pribral do tímu aj manželku. Keďže spoločne pracovali i žili v jednej
domácnosti, stresy prinášali veľké nedorozumenia, hádky i v domácom prostredí. Takmer sa rozviedli.
Trpeli nedostatkom finančných prostriedkov. Nedorozumenia boli medzi manželmi ako partnermi, ale
aj vo vzťahu k dorastajúcim deťom. V priebehu podnikania, postupne s chodom spoločnosti, ako aj

s činnosťou špeciálnych činností, žalobca oboznamoval aj svoje deti. Preto sa syn rozhodol študovať
odbor tunelárstvo na strednom stupni a následne na vysokej škole vrtné odbory. Dcéra sa na vysokej
škole venovala štúdiu manažmentu kvality. Pôvodne bol zámer, že deti sa tiež zamestnajú vo firme a
rodina bude spolu. Lenže za daných okolností, kedy pre prebiehajúce trestné konanie so žalobcomnechceli investori a dodávatelia spolupracovať, sa museli vydať na inú profesionálnu dráhu a opustiť
rodinu. Po absolvovaní vysokej školy dcéra odišla pracovať do Nemecka. Kontakty s rodičmi veľmi
obmedzila, nakoľko trpela odlúčením od rodiny, priateľov a musela začínať úplne sama, čo ťažko

znášala. Osobný kontakt s dcérou je veľmi obmedzený i z dôvodu veľkého finančného obmedzenia,
čo narúša vzťahy. Syn odišiel do Českej republiky v časoch, keď firma začínala mať problémy z
nedofinancovania prác a vzťahy, podobne ako u dcéry, sa veľmi obmedzili. Z dôvodu dlhodobého
obmedzenia finančných prostriedkov nebolo mu možné poskytnúť finančné prostriedky na štart, ako
zabezpečenie bývania alebo práce a na návštevy neboli finančné prostriedky zo strany rodičov. Museli

sa uskromniť na návštevy raz za rok, čo je na škodu rodinných vzťahov. V tých časoch sa syn oženil
a nemohli mu prispieť ani na sobáš. Obmedzení finančne boli aj pri narodení vnúčat. Tým, že nemali
peniaze, nemohli za vnúčatami cestovať, resp. iba veľmi zriedkavo. Bol tým ochudobňovaný o osobný
kontakt s rodinou, väzby s vnúčatami sa nemôžu dostatočne budovať. Trestné stíhanie žalobcu zasiahlo
vážnym spôsobom do vzťahu s deťmi, okrem obmedzenia styku, aj pre to, že v očiach detí bol žalobca
vzorom, a po začatí trestného stíhania sa z neho stal kriminálnik. Bol obvinený zo skutkov, ktoré

nespáchal, a tie skutky boli závažné.

5. Psychický stres z trestného stíhania, neoprávnený zásah do jeho osobnosti, práva na ochranu
mena, cti a dôstojnosti sa odrazili aj na jeho zdravotnom stave. 1. júla 2009 podal bývalý správca
konkurznej podstaty trestné oznámenie pre trestný čin poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm.

a) a ods. 4 Trestného zákona a pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona.
Na jeho základe dňa 30.06.2010 vyšetrovateľ vzniesol voči nemu obvinenie. V súvislosti so začatím
trestného konania, kde boli preverované skutočnosti, či došlo k spáchaniu predmetných trestných
činov, napriek tomu, že obvinenie ešte nebolo vznesené, zažíval obrovský stres a bol nútený vyhľadať
odbornú pomoc psychiatra. Prvýkrát vyhľadal odbornú pomoc psychiatra v roku 2009, kedy mu lekárka

diagnostikovala ,,akútnu stresovú reakciu, reakciu na ťažký stres a adaptačné poruchy" a nasadila
medikamentóznu liečbu. Od januára 2009 pravidelne navštevoval psychiatrickú ambulanciu, kde ho
ošetrovali C. C. I., D. J. a C. K. L.. Neskôr po medikamentóznej liečbe mu bola diagnostikovaná
diagnóza F43.2 - adaptačná poruchu a naďalej nasadená medikamentózna liečba. Dôvodom návštevy
psychiatrickej ambulancie boli stres, napätie z prebiehajúceho trestného konania a obavy z budúcnosti.

Koncom roku 2010 mu bolo navrhované ústavné liečenie, ktoré si nemohol dovoliť. Na odporúčanie
psychiatra začal od novembra 2019 navštevovať psychologickú ambulanciu C. I. B.. Z výsledkov
odborného vyšetrenia vyplýva, že v jeho prežívaní dominuje emočná labilita, subdepresia, somatizácia,
únavový syndróm, čo je zjavne dôsledkom predchádzajúcich životných situácií a jedným z príznakov
depresie. V dotazníku depresivity skóruje stredne závažná depresia. Do dnešného dňa musí užívať

predpísané lieky 3 x denne, nevie bez liekov existovať. Z dôvodu psychického napätia v súvislosti
s trestným stíhaním sa mu zvýšil tlak vysoko nad prípustnú hranicu a musel nastúpiť na PN. Až do
súčasnosti je kontrolovaný ambulantne a používa medikamentóznu liečbu. Dlhodobé psychické vypätie
a stres sa odrazili aj v poškodení oka. Od 07.10.2016 žalobca zistil poškodenie pravého oka, čím
bolo okamžitou hospitalizáciou zistené v 1/2 až 2/3 zorného poľa postihnutie a odumretie sietnice

s dôsledkami. Pre udržanie funkčnosti oka a zabránenie zhoršeniu zraku, až možnú stratu zraku,
je nútený každý rok absolvovať 10 dňové preliečenie v Ústave vo H. M. poberaním infúznej liečby.
Dňa 31.01.2019 navštívil gastroenterologickú ambulanciu pre pretrvávajúce trojuholníkové bolesti. Z
lekárskej správy vyplýva, že od novembra 2018 opätovne začal užívať lieky a trpí diagnózou H30 -
dyspepsiou a K21.0 - gastroezofágová refluxová choroba s ezofagitídou. Zo správy C. N. I. zo dňa

03.01.2022 vyplýva, že sa dlhodobo lieči na vysoký krvný tlak a od 01/2011 na diabetes. V priebehu
trvania trestného stíhania začal pre urologické problémy navštevovať urologickú ambulanciu C. O. L..
V roku 2022 mu bolo diagnostikované onkologické ochorenie, zhubný nádor so stredným rizikom, ktorý
pretrváva. Z lekárskych správ vyplýva, že dôsledkom dlhodobého tlaku a stresu z trestného konania
boli psychické problémy, problémy so spánkom, problémy s vysokým tlakom, cievne poruchy, arytmia,

cukrovku, poškodenie optického nervu pravého oka, žalúdočné problémy a urologické problémy, ktoré
majú psychosomatický pôvod a teda boli vyvolané aktuálnym psychickým stavom a sú teda opäť iba
dôsledkom dlhodobého tlaku a stresu z trestného konania.

6. Náhradu škody uplatnil s odvolaním sa na § 17 ods. 1,2 a § 18 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 514/2003 Z.

z.. V zmysle uvedeného ustanovenia zákona má teda z titulu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho
úradného postupu orgánu verejnej moci nárok na náhradu škody - trov právneho zastúpenia, ktoré
vynaložil v trestnom konaní vo výške 4.701,96 Eur, čo je súčet sumy 201,96 Eur za trovy JUDr. Petra
Balašku a sumy 4.500,- Eur za trovy JUDr. Heleny Knopovej.7. Náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil s tým, že podľa platnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vedenie trestného stíhania na základe

nezákonného uznesenia o jeho začatí bez ohľadu na to, či bolo vydané za účinnosti zákona č. 58/1969
Zb. alebo za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. odôvodňuje s ohľadom najmä na čl. 46 ods. 3 ústavy
a čl. 36 ods. 3 listiny právo na náhradu nemajetkovej ujmy takto stíhanej osoby, pokiaľ jej táto v
príčinnej súvislosti s vedením trestného stíhania vznikla. (Nález ÚS SR z 24. januára 2017 sp. zn. III.
ÚS 754/2016, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09.2020, sp. zn. 6Cdo/152/2018). Náhrady

nemajetkovej ujmy sa domáha v súlade s § 17 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z., ako aj v súlade s 11 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Z dôvodu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu
- nezákonného trestného stíhania v trvaní viac ako 10 rokov si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch vo výške 40.000,- Eur. Uvedená suma je odôvodnená dĺžkou trestného stíhania, mierou
zásahu i následkami. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov o náhrade nemajetkovej
ujme v činnosti súdov v SR, kde súdy priznali náhradu nemajetkovej ujmy až do výšky 77.000,- Eur. V

konaní 3 Cdo 821/2015 NS SR bola priznaná škoda vo výške 77.000,- Eur za uznesenie vyšetrovateľa o
trestnom stíhaní, v konaní 3 M Cdo 10/2018 bola priznaná nemajetková ujma vo výške 26.555,14 Eur za
nezákonné vznesenie obvinenia a následné trestné stíhanie a v konaní 1 Cdo 133/2018 bola priznaná
nemajetková ujma vo výške 75.000,- Eur za nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, nezákonné
trestné stíhanie.

8. K otázke premlčania objektívnej premlčacej doby, konštatoval, že Generálna prokuratúra SR v
oznámení o vybavení žiadosti o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody zo dňa 28.12.2023
nesprávne určila dátum uplynutia objektívnej premlčacej doby (11.07.2020). Ako uviedol vyššie,
trestné konanie pre skutok sprenevery bolo prerušené od 11.12.2019 do 19.07.2022. Hmotnoprávnym

následkom prerušenia trestného stíhania je skutočnosť, že v čase prerušenia trestného stíhania
premlčacia doba trestného stíhania spočíva, teda neplynie a po rozhodnutí o pokračovaní v trestnom
stíhaní pokračuje plynutie pôvodnej premlčacej doby trestného stíhania (§ 87 ods. 2 písm. e) Trestného
zákona). Nakoľko v čase od 11.12.2019 do 19.07.2022 premlčacia doba spočívala a neplynula,
nemohla dňa 11.07.2020 uplynúť. Premlčacia doba uplynula až 19.02.2023. Generálna prokuratúra SR

teda nesprávne určila dátum uplynutia objektívnej premlčacej doby. Uznesenie o zastavení trestného
stíhania bolo vydané až 19.05.2023, t.j. po uplynutí objektívnej premlčacej doby (po uplynutí objektívnej
premlčacej doby aj doručené). V zmysle českej i slovenskej judikatúry je ustálené, že ak vznikla škoda
až po doručení nezákonného rozhodnutia, začína plynúť premlčacia doba až od okamžiku vzniku
škody a teda, že okolnosť rozhodná pre začiatok objektívnej premlčacej lehoty bude nielen doručenia

(oznámenia) nezákonného rozhodnutia, ale i vznik škody samej. Poukázal na Uznesenie Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 12.04.2017, sp. zn. 31 Cdo 4835/2014 i Uznesenie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 31 Cdo 4835/2014 zo dňa 12.04.2017, s tým, že objektívna premlčacia doba nezačala plynúť
odo dňa doručenia uznesenia o vznesení obvinenia, ale až doručením uznesenia o zastavení trestného
stíhania, čo bol okamih rozhodný pre začatie plynutie jednak subjektívnej ale jednak i objektívnej

premlčacej doby. Neuplynula teda 10.07.2020, ale ešte stále plynie. Slovenská judikatúra pre prípad
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom dokonca ustálila názor, že sa
uplatňuje iba subjektívna premlčacia doba a objektívna lehota pre uplatnenie práva na náhradu škody
do úvahy neprichádza. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 25/2019.

Z odôvodnenia citovaného stanoviska vyplýva, že objektívna desaťročná premlčacia doba podľa 22 ods.
2 zákona č. 58/1969 Zb. v tomto prípade neplynie (ďalej aj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 13. decembra 2018, sp. zn. 3 Cdo 3/2018). Neplynutie objektívnej premlčacej doby aplikuje
slovenská judikatúra i v prípade, ak objektívna premlčacia doba uplynula skôr, ako bolo zastavené
trestné stíhanie a prihliada na dobré mravy v prípade, ak 10-ročná lehota uplynie počas trestného

konania. Vtedy prípadnú námietku premlčania považuje za rozpornú s dobrými mravmi a ako takú na ňu
neprihliada a potom berie do úvahy len subjektívnu 3-ročnú lehotu, ktorá plynie od vzniku škody. Táto
musí byť splnená. Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 44/2017 z
21. novembra 2017. Ak by teda žalovaná, rovnako ako v prípade žiadosti o predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody, sa aj v konaní bránila premlčaním v dôsledku uplynutia objektívnej premlčacej

doby z vyššie uvedenej argumentácie i judikatúry českých i slovenských súdov je zrejmé, že nárok
premlčaný nie je. Uplatnil i zákonný úrok z omeškania odo dňa doručenia návrhu na predbežné
prerokovanie nároku žalovanému, t. j. od 10.10.2023.9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.03.2024 uviedol, že právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom patrí medzi základné práva, ktorých
dostupnosť podľa článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je odkázaná na zákon č. 514/2003

Z.z.. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom v zmysle článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky však nie je
právom absolútnym, pretože v zmysle článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s článkom
51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady
na jej uplatnenie, t.j. náhrada škody sa neposkytuje automaticky každému, voči komu orgán verejnej

moci porušil jeho ochranu priznanú právnym poriadkom, ale iba tomu, u ktorého sú splnené všetky
predpoklady ustanovené v zákone č. 514/2003 Z.z. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo
20/2009). Právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podlieha premlčaniu. Súčasná
právna úprava v ust. § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. stanovuje objektívnu a subjektívnu
lehotupremlčaniaprávananáhraduškodyspôsobenejprivýkoneverejnejmoci. Subjektívnapremlčacia
lehotaprávananáhraduškodyspôsobenejprivýkoneverejnejmocijetrojročnáazačínaplynúťododňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Pokiaľ je však podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody
zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci, plynie táto trojročná premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia príslušného orgánu, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým bola spôsobená škoda (§ 19 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z.). Objektívna premlčacia lehota je 10-ročná a začína plynúť odo dňa doručenia

nezákonného rozhodnutia poškodenému (§ 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Obidve premlčacie
doby (objektívna a subjektívna) začínajú plynúť a končia nezávisle od seba. Všeobecne však platí,
že nárok na náhradu škody treba uplatniť v čase, kedy ešte plynú obe lehoty, t.j. lehota objektívna
a v jej rámci lehota subjektívna; márnym uplynutím jednej z týchto lehôt sa nárok premlčuje, aj keď
poškodenému ešte plynie aj druhá premlčacia lehota. Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z

nezákonnéhorozhodnutiavrozsahuuzneseniaovzneseníobvinenia.UznesenieOkresnéhoriaditeľstva
Policajného zboru Slovenskej republiky Úradu justičnej a kriminálnej polície odboru justičnej polície
Spišská Nová Ves ČVS: ORP-587/OEK-SN-2009 zo dňa 30.06.2010 bolo žalobcovi preukázateľne
oznámené 11.07.2010, z čoho vyplýva, že objektívna lehota na uplatnenie práva na náhradu škody
uplynula najneskôr 11.07.2020. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že v predmetnej veci bolo trestné

stíhanie v dobe od 11.12.2019 do 19.07.2022 prerušené, a preto premlčacia doba spočívala a neplynula
a to s poukazom na ust. § 87 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, k tomu uviedol, že platná právna úprava
zákona č. 514/2003 Z.z. v § 19 upravuje dĺžku premlčacej lehoty, začiatok jej plynutia, ako aj osobitný
prípad prerušenia jej plynutia. S poukazom na ust. § 19 ods. 3 citovaného zákona premlčacia lehota
neplynie iba počas predbežného prerokovania nároku. Doba prerušenia trestného stíhania preto nemá

vplyv na premlčanie nároku na náhradu škody. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí

za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola
spôsobenáškoda;toneplatí,akideoškodunazdravíaleboškoduspôsobenúrozhodnutímpodľa§7a8.
Podľa § 19 ods. 3 zákona citovaného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.
K samotnej škode uviedol, že v zmysle ust. § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj

náhradu trov konania, ktorých súčasťou sú aj trovy právneho zastúpenia, pričom však trovy konania
majú byť účelne vynaložené. Žalobca iba preukázal čestným prehlásením JUDr. Heleny Knopovej, že
za poskytnutie právnych služieb vyplatil 4.500,- Eur. Z takto vyšpecifikovaných trov konania však nie
je možné zistiť, či boli vynaložené účelne. Od D. M. I. je vo vyšetrovacom spise návrh na doplnenie
vyšetrovania so žiadosťou o preloženie termínu preštudovania spisu a tiež vyjadrenie k sťažnosti

prokurátora. Na úkonoch trestného konania sa podľa obsahu vyšetrovacieho spisu ORP-511/1-VYS-
SN-2019 nezúčastňovala. Nie je preto zrejmé, akých úkonov právnej služby sa majú sumy uvedené v
čestnom vyhlásení týkať. Okrem toho ešte predložil faktúru od JUDr. Petra Balášku na sumu 201,96
Eur. Nepreukázal však, že mu aj bola takáto škoda spôsobená. Škoda, ktorú v tomto prípade tvoria trovy
konania musí byť nielen zaplatená, t.j. musí dôjsť k zmenšeniu majetku, ale musí to byť aj preukázané

hodnovernýmidokladmi.Žalobcasiuplatňujenároknanáhraduškody-trovyobhajobyvtrestnomkonaní
vo výške 4.701,96 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,-Eur z dôvodu nezákonného
rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu v trestnom konaní, vedenom proti nemu na základe
uznesenia o vznesení obvinenia ČVS: ORP587/OEK-SN-2009 zo dňa 30.06.2010 pre trestné činysprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona a poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm.
a/, ods. 4 Trestného zákona. Trestné stíhanie pre trestný čin sprenevery bolo vylúčené na samostatné
konanie a uznesením Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves sp.zn. 2Pv 279/19/8810-23 z 19.05.2023

bolo zastavené. Je potrebné uviesť, že trestné stíhanie pre trestný čin poškodzovanie veriteľa (obvinenie
vznesené rovnakým uznesením), bolo skončené zastavením trestného stíhania uznesením Okresnej
prokuratúry Spišská Nová Ves sp.zn. 2Pv 3/18/8810- 82 z 19.12.2019 a nárok na náhradu škody v tejto
veci si poškodený uplatnil žalobou podanou na Okresnom súde Spišská Nová Ves, kde bola vec vedená
pod sp. zn 1C/93/2022, ktorý žalobu zamietol pre premlčanie. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobou

si žalobca uplatňuje náhradu tých istých trov konania a nemajetkovú ujmu, ktorú identicky uplatnil v
rámci vyššie uvedeného konania (1C/93/2022) za trestné stíhanie, ktoré bolo zastavené vo vzťahu k
prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) ods. 4 Trestného zákona a o ktorých už bolo
právoplatne rozhodnuté. V súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. základným predpokladom
pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci je
súčasne splnenie troch podmienok, a to existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná

súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou, pričom pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody je nevyhnutné preukázať kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok. Ak sa
splnenie čo i len jednej z uvedených podmienok nepreukáže, základ nároku nie je daný a nie je možné
nárok na náhradu škody priznať. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca uplatňuje z dôvodu negatívneho
dopadu na jeho zdravotný stav, osobný, rodinný, pracovný a spoločenský život. Nepreukázal však

príčinnúsúvislosť,žetentonegatívnydopadbolibazdôvodutrestnéhostíhania.Podotkol,žežalobcabol
účastníkom nie len tohto trestného stíhania, čelil taktiež žalobe správcu konkurznej podstaty o náhradu
škody vo výške 116.980,35 Eur a v podstate i prebiehajúcemu konkurzu úpadcu Geotechnik holding
a.s., v ktorom bol predsedom predstavenstva. Spolu so žalobou síce predložil súdu ambulantnú správu
od C. I., z ktorej vyplýva, že žalobca trpel akútnou stresovou reakciou, avšak pre túto diagnózu sa

liečil ešte predtým, než mu bolo vznesené obvinenie. Z lekárskych správ vyplýva, že žalobca bol na
vyšetrení 26.02.2009, 26.03.2009, 07.05.2009. Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 30.06.2010,
mu však bolo preukázateľne oznámené až 11.07.2010, t.zn. že asi 1 a pol roka pred vznesením
obvinenia sa už žalobca liečil. Pokiaľ ide o dĺžku trestného stíhania, táto bola spôsobená aj samotným
žalobcom, čo konštatuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze I. ÚS 418/2020-55 zo

dňa 19.05.2021, ktorý žalobca predložil súdu (množstvom podaní žalobcu i nesúvisiacimi s predmetným
trestným stíhaním). V tomto náleze ústavný súd tiež konštatuje, že pokiaľ trvajú účinky prerušenia
trestného stíhania, nemôže dochádzať k zbytočným prieťahom v postupe okresného riaditeľstva. Keďže
trestné stíhanie v tomto prípade bolo prerušené do 19.07.2022 a následne bolo trestné stíhanie
zastavené uznesením prokurátorky zo dňa 19.05.2023, sp. zn. 2Pv 279/19/8810, nemožno toto obdobie

trestného stíhania (19.07.2022 - 19.05.2023) považovať za prieťahy v konaní, pričom za prieťahy v
konaní do rozhodnutia ústavného súdu (19.05.2021) mu už ústavný súd priznal primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 1.500,- Eur. Navyše k zastaveniu trestného stíhania nedošlo z dôvodu, že sa
nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, ale z dôvodu existencie zákonnej prekážky
brániacej trestnému stíhaniu obvineného - ktorá spočíva v neudelení súhlasu poškodeného s trestným

stíhaním obvineného, ktorý sa v zmysle § 211 ods. 1 Trestného poriadku vyžaduje, pričom daný súhlas
nebolo možné získať, nakoľko poškodená spoločnosť de iure neexistuje, keďže bola vymazaná z
Obchodného registra. V prejedávanej veci zastavenie trestného stíhania neznamenalo, že výsledky
trestného (prípravného) konania ukazovali, že nejde o trestný čin, resp. že podozrenie zo spáchania
trestného činu sa nepotvrdilo a že vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania

o vznesení obvinenia. Uvedené je potrebné zohľadniť v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Ak aj bol žalobca ako
obvinený vnímaný okolím negatívne len pre prebiehajúce trestné stíhanie (hoc z dôkazov pripojených
k žalobe to samozrejme tiež nevyplýva), je to významnou mierou chybou tohto okolia, ktorému nie je
princíp prezumpcie neviny dostatočne vlastný. Konštrukciu náhrady nemajetkovej ujmy priznávanej "len

pre stíhanie nevedúce k odsúdeniu" zákon č. 514/2003 Z. z. nepozná. Pokiaľ žalobca uvádza, že trestné
stíhanie malo negatívny dopad na jeho pracovný život, keď každým znaleckým posudkom v trestnom
konaní počet veriteľov 5 narastal a skončil v roku 2018 na počte 91, pričom vyšetrovateľka ich v konaní
kontaktovala za účelom vykonania procesných úkonov a títo veritelia (dodávatelia, investori) po získaní
vedomosti, že je voči žalobcovi vedené trestné konanie odmietli s ním naďalej spolupracovať uviedol,

že títo veritelia boli vypočúvaní v súvislosti s trestným činom poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods.
1 písm. a/, ods. 4 Trestného zákona a nie v súvislosti s trestným činom sprenevery podľa § 213 ods. 1
Trestnéhozákona,ktorýjepodkladomtohtokonania.Ajsamotnávýškanemajetkovejujmy,ktorúžalobca
uplatňuje, je v rozpore s ust. § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého nemôže byť výškanemajetkovej ujmy vyššia ako výška náhrady poskytovanej osobám poškodeným násilnými trestnými
činmi podľa osobitného predpisu. Zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť.

10. Žalobca v replike zo dňa 27.03.2024 uviedol, že uplatnenie námietky premlčania žalovaným je nutné
považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, kedy sa na námietku neprihliada a berie sa
do úvahy iba subjektívna premlčacia lehota. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho a Ústavného
súdu SR námietka premlčania môže byť v rozpore s dobrými mravmi len v takom prípade, ak by druhému
účastníkovi takýto výkon práva spôsobil neprimeranú tvrdosť, šikanu a to s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu. Ide o prípad konania v rozpore s dobrými mravmi vtedy, keď konajúci síce formálne
postupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého účastníka
právneho vzťahu. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných
zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto
Ústavou. V tejto súvislosti citoval z Uznesenia NS SR 7Cd0/28/2022, poukázal na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 44/2017 zo dňa 21.11.2017. Nakoľko žalobca si uplatnil

náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v rámci trojročnej subjektívnej doby a objektívna
premlčacia doba neplynula, došlo k uplatneniu tohto nároku včas. Citoval početnú slovenskú i českú
judikatúru, ktorá je v tejto otázke už viac menej pevne ustálená, napr. Rozsudok Najvyššieho súdu sp.
zn. 3 Cdo 441/2013 zo dňa 31. marca 2016, Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.2020, sp.
zn. 5Cdo/23/2018, Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 12.04.2017, sp. zn. 31 Cdo

4835/2014, Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.06.2018, sp. zn. 3Cdo/191/2017, R 25/2019,
Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 zo dňa 3. októbra 2012, 4MCdo/15/2009, R 35/1991,
4Cdo/66/2018, 1Cz/41/90, 1Cd0/53/93 (R 70/1994), 4Cd0/54/2011, 3Cd0/194/2010, 8Cdo/96/2018, R
37/1975, R 25/2019, Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 3/2018, alebo Uznesenie NS SR
7Cd0/28/2022 zo dňa 27. apríla 2023. V prípade náhrady škody za zodpovednosť štátu za rozhodnutia a

vedenie trestného konania často dochádza k absurdnej situácii, keď pre neúspech žalobcu s uplatnením
nároku na náhradu škody stačí, aby trestné stíhanie žalobcu trvalo dlhšie než je objektívna desaťročná
premlčacia doba. Zákon vytvára túto absurdné situáciu, ktorú majú korigovať súdy cez ustanovenia
zákona týkajúce sa súladného výkonu práva s dobrými mravmi. Súd s ohľadom na okolnosti prípadu a
charakter škody môže výnimočne rozhodnúť tak, že vznesenej námietke premlčania neprizná právne

účinky v súlade s právom a bude aplikovať iba subjektívnu premlčaciu dobu. V danom prípade sú
dané také dôvody a okolnosti, pre ktoré možno považovať vznesenie námietky premlčania žalovanou
za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. On nezavinil, že uplynula objektívna desaťročná
premlčacia doba v zmysle § 19 zákona č. 514/2003 Z. z. na uplatnenie svojho práva. Zastavenie
trestného stíhania, ktoré nastalo po takmer 13-tich rokoch po jeho začatí, bolo pritom podmienkou pre

uplatnenie nároku na náhradu škody, a teda škodu nemohol uplatniť skôr, ako bolo trestné konanie
skončené. Priznanie účinkov premlčania za daných okolností voči nemu by bolo neprimerane tvrdým
postihom a zodpovednosť štátu by nebola vyvodená. V prípade škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom objektívna lehota pre uplatnenie práva na náhradu škody neprichádza do úvahy (DRGONEC,
J. Ústava Slovenskej republiky, komentár, C. H. Beck, 2019, s. 928). Nárok uplatňuje nielen z titulu

nezákonného rozhodnutia, ale aj z nesprávneho úradného postupu, na čo nemá vplyv dôvod zastavenia
trestného stíhania, ale dĺžka trestného stíhania. V tejto súvislosti sa vyjadril k Nálezu Ústavného súdu
I. ÚS 418/2020-55 zo dňa 19.05.2021 a to, že
a) dĺžka trestného stíhania bola spôsobená i samotným žalobcom, čo konštatuje aj Ústavný súd v
Náleze. Uvedené je pravda, avšak je nevyhnutné uviesť, že k tomu ústavný súd zároveň jedným

dychom uvádza, že napriek uvedenému, dĺžku konania, ktorá v čase sťažnosti bola viac ako 10 rokov,
nie je možné považovať za akceptovateľnú a navyše po vrátení vyšetrovacieho spisu dozorujúcim
prokurátorom vyšetrovateľovi (14. marca 2014) trvalo viac ako 5 rokov, kým došlo k prijatiu uznesenia o
vylúčení trestného stíhania pre trestný čin sprenevery na samostatné konanie (11.07.2019) a uznesenia
o zastavení trestného stíhania pre trestný čin poškodzovania veriteľa (19.12.2019). K tomu on dopĺňa, že

vyšetrovateľketrvaloviacako7rokov,pokýmpozánikupoškodenejspoločnosti,dalanávrhprokurátorke
na zastavenie trestného stíhania.
b) obdobie trestného stíhania (19.07.2022 - 19.05.2023) nemožno považovať za prieťahy v konaní. Tu
nie je zrejmé, prečo žalovaný uvádza obdobie 19.07.2022 - 19.05.2023, nakoľko jeho argumentácia
odkazuje na neexistenciu prieťahov v konaní počas prerušenia konania, pričom konanie v období

19.07.2022 - 19.05.2023 prerušené nebolo. Prerušené konanie bolo uznesením vyšetrovateľky zo dňa
11.12.2019, a to z dôvodu podľa § 228 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, kedy pre neprítomnosť
obvinenéhoalebosvedkanemožnovecnáležiteobjasniť.Vkonanísapokračovalonazákladeuznesenia
vyšetrovateľky zo dňa 19.07.2022, kedy konanie bolo zastavené uznesením prokurátorky zo dňa19.05.2023, a to z dôvodu neudelenia súhlasu poškodeného, ktoré súviselo so zánikom poškodenej
spoločnosti, ktorá zanikla dňom 05.12.2015 výmazom z obchodného registra. ,,Zbytočné prieťahy
v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou orgánu verejnej moci, ale aj jeho

neefektívnosťou, t. j. takým konaním, ktoré nevedie k odstráneniu právnej neistote strán konania" (por.
II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/09), čo je i jeho prípad. Ako konštatoval Ústavný súd v
Náleze, okresné riaditeľstvo sa nemôže dopúšťať zbytočných prieťahov v právnom stave, v ktorom
niet relevantných skutkových okolností umožňujúcich mu pokračovať v trestnom stíhaní. Poškodená
spoločnosť zanikla už 05.12.2015 a týmto dňom nastala skutočnosť odôvodňujúca zastavenie trestného

stíhania.Napriektomukonanieboloskončenéažviacako7-michrokoch.Postupvyšetrovateľkyjenutné
považovať za neefektívne konanie spôsobujúce prieťahy v konaní. Hoci bolo konanie prerušené, on sa i
počas doby prerušenia nachádzal v stave právnej neistoty, nakoľko prerušenie konanie je rozhodnutím
predbežnej povahy, kedy vec nie je vybavená konečným spôsobom.
c) za prieťahy v konaní do rozhodnutia Ústavného súdu (19.05.2021) mu už ústavný súd priznal
primerané zadosťučinenie. Ústavný súd v Náleze explicitne uvádza, že vyslovené porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho
práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd sa týka výlučne len napadnutého konania v časti trestného stíhania pre
trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Trestného zákona, a teda i
primerané zadosťučinenie mu bolo priznané iba za konanie o trestnom čine poškodzovania veriteľa, nie

však za konanie o trestnom čine sprenevery. Na druhej strane ústavný súd žalobcovi priznal primerané
zadosťučinenie za porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl.
6 ods. 1 dohovoru, avšak v tomto konaní si žalobca uplatňuje škodu a nemajetkovú ujmu z iného
právneho titulu (§17 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. a § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka). Čo sa

týka námietky žalovaného, že trovy konania majú byť účelne vynaložené, čo zo žalobcom predložených
dôkazov nie je možné zistiť, práve za účelom dokazovania účelnosti vynaložených trov konania (trovy
právneho zastúpenia) bolo navrhnuté ďalšie dokazovanie. Žalovaný namieta, že žalobca nepreukázal
príčinnú súvislosť, že negatívny dopad bol iba z dôvodu trestného stíhania, nakoľko v danom období
čelil žalobe správcu konkurznej podstaty o náhradu škody, prebiehajúcemu konkurzu a i z dôvodu,

že podľa lekárskej správy od C. I. síce trpel akútnou stresovou reakciou, avšak na vyšetrení bol
26.02.2009, 07.05.2009, pričom uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 30.06.2010 mu bolo oznámené
až 11.07.2010, ale v súvislosti s trestným konaním boli preverované skutočnosti, či došlo k spáchaniu
predmetných trestných činov žalobcom, a to ešte pred vznesením obvinenia. Napriek tomu, že obvinenie
ešte nebolo vznesené, on zažíval obrovský stres a bol nútený vyhľadať odbornú pomoc psychiatra.

Prvýkrát vyhľadal odbornú pomoc psychiatra v roku 2009, kedy mu lekárka diagnostikovala ,,akútnu
stresovú reakciu, reakciu na ťažký stres a adaptačné poruchy" a nasadila medikamentóznu liečbu. Od
januára 2009 pravidelne navštevoval psychiatrickú ambulanciu, kde ho ošetrovali C. C. I., D. J. a C. K.
L.. Neskôr po medikamentóznej liečbe mu bola diagnostikovaná diagnóza F43.2 - adaptačná poruchu
a naďalej nasadená medikamentózna liečba. Dôvodom návštevy psychiatrickej ambulancie boli stres,

napätie z prebiehajúceho trestného konania a obavy z budúcnosti, čo vyplýva aj z lekárskych správ.
Vzhľadom na všetky skutočnosti, na podanej žalobe zotrval v celom rozsahu.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.09.2024, ktorého sa osobne zúčastnil žalobca i jeho
právny zástupca, ako aj zástupkyňa žalovaného. Lehota na prípravu bola u strán i právnej zástupkyne

žalobcu zachovaná.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkyne L. C., oboznámil sa s listinnými dôkazmi
a to uznesením o vznesení obvinenia ČVS: ORP-587/OEK-SN-2009 zo dňa 30.06.2010, sťažnosťou
proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 11.07.2010, obžalobou zo dňa 01.03.2013, uznesením

Okresného súdu v Rožňave, sp. zn.: 3T/11/2013, sťažnosťou prokurátora 2 Pv 873/09-/9 zo dňa
25.11.2013, uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 To 128/2013-3502 z 20.01.2014,
uznesením Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi č. k.: 2Pv279/19/8810-23 zo dňa 19.05.2023,
nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 418/2020-55 zo dňa 19.05.2021, žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.10.2023, oznámením o neuspokojení nároku na

náhradu škody zo dňa 28.12.2023, výpisom z Obchodného registra SR - Geotechnik, s. r. o., lekárskymi
správami, čestným prehlásením D. I. s potvrdením o vykonaných platbách, faktúrou od JUDr. Balašku,
obsahom vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-511/1-VYS-SN-2009 predovšetkým s rozsudkom Okresného
súdu Košice I č. 1T/75/2010-814 zo dňa 21.05.2015, uznesením Okresného riaditeľstva PZ, zo dňa11.07.2019, ktorým bola vylúčená trestná vec obvineného A. C. vedená pre trestný čin sprenevery na
samostatné konanie a táto bola následne vedená pod ČVS ORP 511/1-VYS-SN-2019, uznesením o
prerušení konania č. ORP 511/1-VYS-SN-2019 zo dňa 11.12.2019 s doručenkou, uznesením v konaní

ORP511/1-VYS-SN-2019zodňa19.07.2022,ktorým bolovtrestnomstíhaníA.C.preprečinsprenevery
rozhodnuté o pokračovaní v trestnom stíhaní vrátane doručenky, obsahom vyšetrovacieho spisu ČVS:
ORP-587/OEK-SN-2009, predovšetkým s uznesením Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves 2Pv
3/18/8810-82zodňa19.12.2019,rozsudkomtunajšiehosúdusp.zn.1C/93/2022-156zodňa02.06.2023
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/115/2023-2013 zo dňa 16.11.2023 i

ostatnými listinami, ktoré sú obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Žalobca vo svojej výpovedi tvrdil, že celé konkurzné konanie bol podvod, žiadni veritelia v čase
vyhlásenia konkurzu neexistovali o čom hovorí znalecký posudok 1/2018 z ktorého je zrejmé, že firma
bola v pluse. Konanie vyšetrovateľky P. bolo podvodné, táto do pohľadávok voči firme zadávala aj také,
kde veritelia výslovne uviedli, že pohľadávky sú vyplatené. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu

Rožňava, ktorým bola vec vrátená, trestné konanie ani nebolo otvorené, pretože súd neakceptoval
konanie vyšetrovateľky P. a prokurátora D. J.. Toto potvrdil na základe odvolania prokuratúry i Krajský
súd Košice. Konanie vyšetrovateľky malo veľký dopad na jeho zdravotný stav, bol nezákonne trestne
stíhaný, vyšetrovateľka neakceptovala žiadne jeho návrhy. V roku 2008 ako firma začali mať finančné
problémy, pretože za rok 2007 a 2008 nám odberatelia dĺžili 16-miliónov korún. Prerušili vtedy práce

na zákazke kde sa malo preinvestovať ešte 90-miliónov Sk. V tom čase mu jeho právnik, následne
podvodník D. Q., doporučil človeka, zaoberajúceho sa reštrukturalizáciou s tým, že by bolo výhodnejšie
ísť do reštrukturalizácii ako ísť do súdneho sporu. Toto sa udialo v marci 2008. Prvýkrát sa s uvedenou
osobou stretol v máji 2008, bavili sa vždy len o reštrukturalizácii. V auguste 2008 mu odovzdal podklady
a na základe týchto mu 05.11.2008 oznámil, že reštrukturalizácia nie je možná, je možný iba konkurz,

a preto bol inou osobou podaný návrh na konkurz a to dňa 06.11.2008. Zle to znášal, pretože vedel, že
neboli ekonomicky na tom tak zle. A. I. dal za vyhotovenie projektu reštrukturalizácie previesť na účet
svojej firmy Karelia sumu 27.000.006,- Sk, následne si vyúčtovala firma PTN Slovinky 25-miliónov Sk
a 7-miliónov Sk ďalšia košická firma Kaduči Frozen. Toto bolo riešené na súdoch v Košiciach, nie na
obchodnom súde, ale na inom súde v Košiciach, kde súd neuznal, že tieto pohľadávky mali byť z účtu

firmy odpísané. Dňa 06.02.2009 to našiel správca konkurznej podstaty D. F., odobral mu hlasovacie
práva v konkurze ale konkurz nezrušil. Potom bol podaný na neho návrh dňa 26.02.2009 na sumu
116.000,- Sk s tým, že mal podvodne vyradil stroje. Podotkol že D. F. zle vyhodnotil, prepočítal kurzové
vzťahy k 03.01.2008, on dal tieto prepočítať a bolo to nižšie o 20.000,- Eur. Všetky tieto vzťahy musel
riešiť on, napriek tomu, že či už D. F. alebo A. I. mu odobrali všetky doklady, odmietli mu ich vrátiť, takže

keďže ich nemal k dispozícii, nemohol sa brániť. Čo sa týka faktúr vo vzťahu k pánovi R., faktúra č.
19 bola uhradená vo výške 70.000,- Sk, faktúra č. 22 pre R. nikdy vydaná nebola. Predmetnú faktúru
odovzdal on pánovi R. osobne na colnom úrade, predtým mu ju aj poslal. Pán R. mu tvrdil, že doklady
svedčiace o zaplatení stratil, preto mu vyhotovil kópie dokladov, má o tom aj list. Tvrdil, že D. F. ponížil
majetok vo výške 140.000,- Sk, cca 4.000,- Eur nesprávne a znížením majetku zase v rámci konkurzu

utrpel ujmu. Čo sa týka samotného konkurzu, D. F. v roku 2015 urobil súvahu na majetok spoločnosti vo
výške 1.150.000,- Eur, pričom zisk z konkurzu činil 440.000,- Eur. On utrpel nezaplatením faktúry od D.
F. s tým, že nebola táto zaplatená vo výške 60.000,- Eur. Utrpel ujmu na zdraví, mal problémy a to od
jesene 2008. Dňa 06.02.2009 bola na neho podaná žaloba na zaplatenie sumy 116.000,- Eur na úhradu
faktúry, pričom konanie sa ťahá do dnešného dňa a je exekuovaný. V dôsledku toho mu vznikli zdravotné

problémy, v dôsledku psychickej záťaže, k tomu sa pridružila rakovina prostaty. Musí sa venovať tomuto
prípadu, pretože je exekuovaný do výšky 116.000,- Eur. Mal ponuku aj na psychiatrickú ústavnú liečbu,
čo však musel odmietnuť, pretože sa všetko na neho hrnulo, nemohol si dovoliť tam ísť, prišiel by o
byt. Jeho duševné zdravie veľmi utrpelo. V spoločnosti Geotechnik pôsobil do marca 2009. Upadol aj
spoločensky najmä v odborných kruhoch, predtým bol pozývaný na odborné konferencie, prednášky,

potom už nie. Kamaráti sa od neho odvracali, za chrbtom mu robili rôzne posmešky. Bolo to zapríčinené
A. P., ktorá rozpísala ohľadom stíhania všetkým firmám, takže sa to všeobecne vedelo. Súd mu uznal
37 veriteľov, pričom A. P. 91. Aj rodinné vzťahy utrpeli, pretože s rodinou v tom čase komunikoval
veľmi stroho, nedokázal sa baviť s deťmi. Hlavou mu vírili rôzne myšlienky, rôzne myšlienkové pochody,
snažil sa vybaviť si prečo k takejto situácii došlo. Konaním D. F. utrpel aj finančne, prišiel o základ

54.000,- Eur, čo sa odrazilo aj na výške jeho dôchodku. Utrpelo aj jeho manželstvo, manželka je veľmi
trpezlivá, napriek tomu boli vzťahy medzi nimi napäté. Aj keď manželka vedela, že vždy v podnikaní
robil všetko poctivo. Niekedy v prvej dekáde decembra 2008 išiel D. F. na kávičku, pred ním telefonicky
potom menoval rôznych funkcionárov a to generálku I., podplukovníčku J. a išiel s ním aj D. C., jehoasistent. Oni boli na káve a potom po návrate mu D. F. povedal, že "pôjde po nás, myslel tým manželku
a jeho, až zčernáme". Konkurz na firmu podala skupina okolo pána I., docentky S. a podpisoval to A.
T. J.. Tieto osoby nikdy nič s firmou spoločné nemali, návrh na konkurz však podali v mene firmy. On

so svojim bývalým právnym zástupcom si v roku 2019 pozval do kancelárie pána A. J. s tým, že tento
podpisoval návrh na konkurz, je tam aj overený jeho podpis, ostatné podpisy boli podvodné. Z tohto
stretnutia má písomný zápis. Pani docentka S. chodila k nim do firmy, komunikovala s ekonómkou,
takže tam mohla získať pečiatku od firmy, od neho ju nemala. Hneď keď dostal doručené rozhodnutie
o vyhlásení konkurzu, začal robiť v tejto súvislosti kroky. Do dnešného dňa je vedená voči jeho osobe

exekúcia, aj zásluhou pána sudcu tunajšieho súdu. Tento právny zástupca, teraz sudca, v tom čase
advokát, prejednával práve návrh pána R., ktorého v tom čase zastupoval. On nebol nikdy prizvaný k
pojednávaniu, nebol mu predložený stavebný denník zo strany D. F..

14. Svedkyňa L. C. - manželka žalobcu konštatovala, že mala vedomosť o trestnom stíhaní, ktoré bolo
voči manželovi pre trestný čin sprenevery vedené. Stres sa začal prejavovať u nich oboch, u manžela

sa zo stresu vyskytli vážne ochorenia, prejavoval sa aj v ich vzťahoch. V domácnosti boli iba sami
dvaja, niektoré veci spolu riešili, dochádzalo medzi nimi z tohto dôvodu ku konfliktom, hraničiacim až s
rozvodom manželstva. Podráždenosť u manžela sa odrážala aj v komunikácii s deťmi a vnúčatami, deti
nie sú doma, sú vzdialené, avšak pri komunikácii bol manžel podráždený, nevedel komunikovať. Vzťah
manžela s kamarátmi sa tiež zmenil. Títo medzi sebou komunikovali, začali sa im vyhýbať, ignorovať

ho, nekomunikovali s nimi. Došlo k ich izolácii, na manžela sa pozerali ako na čiernu ovcu. Rovnako
sa zmenil aj ich pracovný život. Manžel bol počas trestného stíhania obmedzený v pracovnom výkone.
Policajtka oslovovala obchodných partnerov, títo postupne začali odchádzať, rušili zákazky. Čo sa týka
odbornej verejnosti, v rámci svojej pracovnej činnosti spolupracovali aj s rôznymi odborníkmi, odbornými
partnermi, títo po tom, ako sa o problémoch dozvedeli, začali odstupovať od spolupráce. Ona sa starala

o finančné záležitosti vo firme Geotechnik holding. Mala vedomosť o faktúre č. 22/2010 na sumu 201,96
EurpreJUDr.Balaškuzaprávnickéslužby.Tátofaktúrabolariešenázálohovovopredapotomsatoriešili
zápočtom. Ona osobne mala stretnutie s JUDr. Balaškom pri Hypernove, odovzdala mu hotovostne
sumu 2.500,- Eur, bola pri tom i ich dcéra. Táto suma zahŕňala aj faktúru 22/2010. Manžel mal okrem
trestného stíhania aj iné finančné problémy, na jeho firmu bol vypísaný konkurz, zdravotný problém však

nevznikne zo dňa na deň, postupne sa to nabaľovalo.

15. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 1C/93/2022-156 zo dňa 02.06.2023 súd zistil, že na tunajšom
súde prebiehalo konanie v ktorom žalobca voči žalovanému uplatnil náhradu škody vo výške 4.701,96
Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 40.000- Eur spolu s úrokom z omeškania a náhrady

trov konania. Nemajetkovú ujmu uplatnil titulom náhrady škody z nezákonného rozhodnutia a titulom
náhrady škody za nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní). Nárok odôvodnil tým, že uznesením
povereného príslušníka PZ zo dňa 30.06.2010, č. k. ČVS: ORP-587/OEK-SN-2009 bolo voči žalobcovi
vznesené obvinenie pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona a pre trestný
čin poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Trestného zákona. Uznesením

Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves č.k. 2Pv/3/18/8810-82 zo dňa 19.12.2019 došlo k zastaveniu
trestného stíhania vo vzťahu k trestnému činu poškodzovanie veriteľa. Vzhľadom na žalovaným
vznesenú námietku premlčania súd žalobcu v časti náhrady škody vo výške 4.701,96 Eur a náhrady
nemajetkovej ujmy za nezákonné rozhodnutie pre premlčanie nároku zamietol. V časti uplatnenej
náhrady nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu žalobu zamietol, pretože táto časť

žaloby nebola predmetom predbežného prejednania nároku. Rozsudok prvostupňového súdu potvrdil
Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 2Co/115/2023-2013 zo dňa 16.11.2023.

16. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.10.2023 súd zistil, že
žalobcapožiadalGenerálnuprokuratúruSRopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyvktorej

žiadal o náhradu skutočnej škody vzniknutej uhradením trov právneho zastúpenia v trestnom konaní o
trestnom čine sprenevery vo výške 4.701,96 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- Eur
za nezákonné rozhodnutie v trestnom konaní o trestnom čine sprenevery a nesprávny úradný postup
(prieťahy v konaní).

17. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom zo dňa 28.12.2023 rozhodla o neuspokojení
uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 4.701,96 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
40.000,- Eur. Za nezákonné rozhodnutie bolo žiadateľom označené uznesenie Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Slovenskej republiky Úradu justičnej a kriminálnej polície Spišská Nová Ves z30. júna 2010 ČVS: ORP-587/OEK-SN-2009, ktorým bolo žalobcovi podľa § 206 ods. 1 Trestného
poriadku vznesené obvinenie z prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 4
Trestného zákona a z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením č.k. 2Pv

279/19/8810-23 z 19.5.2023 bolo trestné stíhanie pre trestný čin sprenevery zastavené. Generálna
prokuratúra SR neuznala nárok žalobcu z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej lehoty, s tým že,
uznesenie o vznesení obvinenia bolo žalobcovi doručené dňa 11.07.2010, teda objektívna lehota
uplynula najneskôr 11.07.2020. Jej márnym uplynutím sa nárok premlčal. Vo vzťahu k uplatnenej
náhrade škody uviedla, že totožný nárok bol uplatnený z toho istého titulu v rámci žaloby o náhradu

škody a nemajetkovej ujmy za zastavené trestné stíhanie vo vzťahu k prečinu poškodzovania veriteľa
(1C/93/2022), kde bola žaloba zamietnutá. Pri uplatnenej nemajetkovej ujme poukázala na maximálnu
hranicu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám
poškodeným násilnými trestným činmi podľa osobitného predpisu (zákon č. 274/2017 Z.z. o obetiach
násilných trestných činov).

18. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky Úradu justičnej a
kriminálnej polície Spišská Nová Ves z 30. júna 2010 ČVS: ORP-587/OEK-SN-2009 bolo zistené, že
voči žalobcovi podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie z prečinu poškodzovania
veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 4 Trestného zákona a z prečinu sprenevery podľa § 213 ods.
1 Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia podal ako obvinený dňa 11.07.2010

sťažnosť. Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves uznesením ako nedôvodnú zamietol. Dňa
01.03.2013bolazostranyOkresnejprokuratúrySpišskáNováVespodanánaOkresnomsúdevSpišskej
Novej Vsi na žalobcu obžaloba sp. zn.: 2 Pv 813/09 - 65 pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239
ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona. Vec
bola z dôvodu námietky zaujatosti z Okresného súdu Spišská Nová Ves postúpená na Okresný súd v

Rožňave. Okresný súd Rožňava uznesením č. k. 3T 111/2013 z 19.11.2013 obžalobu odmietol a trestnú
vec vrátil do prípravného konania. Voči uzneseniu podal prokurátor dňa 26.11.2016 sťažnosť o ktorej
rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 8 To 128/2013-3502 z 20. 01. 2014, ktorým potvrdil
predmetné uznesenie Okresného súdu v Rožňave.
19. Uznesením Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves č. k. 2 Pv 3/18/8810-82 zo dňa 19.12.2019

(právoplatné dňa 03.02.2020) došlo k zastaveniu trestného stíhania obvineného vo vzťahu k trestnému
činu poškodzovanie veriteľa a trestné stíhanie pre trestný čin sprenevery bolo vylúčené na samostatné
konanie pod ČVS: ORP-511/1-VYS-SN-2019. Uznesením zo dňa 11.12.2019 bolo trestné stíhanie
prerušené. V trestnom stíhaní sa pokračovalo na základe uznesenia vyšetrovateľky zo dňa 19.07.2022
až do rozhodnutia Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, ktorá uznesením č.k. 2Pv 279/19/8810-23 zo

dňa 19.05.2023 trestné stíhanie vedené pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona
zastavila. Dôvodom jeho zastavenia bola prekážka spočívajúca v neudelení súhlasu poškodeného s
trestným stíhaním.

20. Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 418/2020-55 zo dňa 19.05.2021 bolo zistené, že

tento konštatoval, že právo na prerokovanie veci sťažovateľa (žalobcu) bez zbytočných prieťahov boli
postupom Okresného riaditeľstva PZ Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod ČVS: ORP-587/OEK-
SN-2009 porušené. Okresné riaditeľstvo PZ Spišská Nová Ves bolo zaviazané povinnosťou uhradiť mu
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.500,- Eur, vrátane trov konania. Vo zvyšnej časti, teda
vo veci trestného stíhania pre trestný čin sprenevery ústavnej sťažnosti vyhovené nebolo.

21. Z pripojených lekárskych správ mal súd preukázané zdravotné obtiaže žalobcu a to psychického i
fyzického charakteru zaznamenané od roku 2009 do roku 2023.

22. Z faktúry č 22/2010 zo dňa 30.12.2010 súd zistil, že advokát JUDr. Peter Baláška si uplatnil sumu

201,96 Eur titulom trov zastupovania v trestnom konaní, vo veci prečinu poškodzovania veriteľa podľa
§ 239 ods. 1 písm. a) ods. 4 Trestného zákona.

23. Čestným prehlásením zo dňa 10.12.2021 advokátka JUDr. Helena Knopová prehlásila, že v trestnej
veci vedenej na Okresnom súde Rožňava sp. zn. 3T/184/2014 a na Okresnom riaditeľstve PZ Sp. Nová

Ves pod ČVS: ORP-587/OEK-SN-2009 jej žalobca zaplatil trovy obhajoby v celkovej výške 4.500,- Eur
v období od 29.11.2010 do 01.07.2016, ktoré mala dokladovať v prílohe. Prílohou prehlásenia bol jediný
dokument z ktorého vyplýva, že dňa 19.10.2010 zaplatila na jej účet sumu 1.500,- Eur L. C..24. Podľa článku 19 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu dobrého mena. Každý má právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

25. Podľa článku 46 ods. 1 - 4 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonomnainomorgáneSlovenskejrepubliky.Ktotvrdí,žebolnasvojichprávachukrátenýrozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia,

ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí
týkajúcich sa základných práv a slobôd. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom. Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

26. Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

27. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) cit. Zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu

spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.

28. Podľa § 5 ods. 1 cit. Zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

29. Podľa § 6 ods. 1, 2 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno

priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného
zreteľa.

30. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

31. Podľa § 15 ods. 1 cit. Zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

32. Podľa § 16 ods. 1 - 4 cit. zákona, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci
sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na
výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo
poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho

časti na súde. Ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto skutočnosť oznámi žiadateľovi s
odôvodnením,žežiadosťužbolaprerokovanáanaopakovanúžiadosťpríslušnýorgánďalejneprihliada.
Akpríslušnýorgánneuspokojínároknanáhraduškodyalebouspokojíibajehočasťdošiestichmesiacov
odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho
nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej

časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku,
ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o
náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu
plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej
lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

33. Podľa § 17 ods. 1 - 4 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady
nemajetkovejujmypriznanápodľaodseku2nemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovanáosobám

poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

34. Podľa § 18 ods. 1 - 3 cit. zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení

osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa
aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným
postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené

hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov
konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

35. Podľa § 19 ods. 1 - 2 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa právo na
náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)
rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu
spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

36. Predmetom tohto konania bolo rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu na náhradu škody vo
výške 4.701,96 Eur, ako aj na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- Eur podľa zákona č.
514/2003 Z.z., ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a nesprávnym
úradným postupom (prieťahy v konaní). Žalobca tieto nároky uplatnil titulom trestného stíhania za prečin

sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona.

37. Žalovaný v konaní uplatnil námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu.

38. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť

námietkou premlčania. Oprávnene vznesená námietka premlčania má za následok zánik nároku, t. j.
zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno veriteľovi súdne priznať.
Premlčaním právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje
nárok. Právo naďalej existuje, avšak iba vo forme naturálnej obligácie, t. j. dobrovoľného plnenia zostranydlžníka.Aknazákladevznesenejnámietkypremlčaniasúdzistí,ženárokjepremlčaný,zhľadiska
procesnej ekonomiky už súd neskúma samotné meritum veci.

39. Základnú úpravu premlčania obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 100 až 114. V
zmysle pravidla lex specialis derogat legi generali sa predmetná úprava premlčania použije pri absencii
lex specialis, t. j. úpravy premlčania v osobitnom právnom predpise. V prípade zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci zákonodarca v osobitnom
právnom predpise, ktorým je zákon č. 514/2003 Z. z. otázku premlčania nárokov z tejto zodpovednosti

upravil, čím vylúčil aplikáciu všeobecnej úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Začiatok
premlčacej doby je v ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona, objektívne určený okamihom doručenia
(oznámenia) nezákonného rozhodnutia, ktorým mala byť škoda spôsobená. Pre plynutie objektívnej
desaťročnej premlčacej doby pre uplatnenie nároku na náhradu škody nie je významné, kedy sa
poškodený o nezákonnosti rozhodnutia dozvedel, prípadne, či bol v situácii, ktorá mu uplatnenie
práva znemožňovala. Rozhodujúcou z hľadiska plynutia objektívnej premlčacej doby je v zmysle

ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona iba skutočnosť, kedy nezávisle na úrovni vedomia (znalosti)
oprávneného účastníka zodpovednostného vzťahu, došlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré bolo príčinou
vzniku škody (por. napr. rozsudok NS ČR z 11.03.2010, sp. zn. 30Cdo/3266/2008). Vedľa tzv. objektívnej
premlčacej doby stanovuje pre uplatnenie nárokov zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonnými rozhodnutiami orgánov verejnej moci aj subjektívnu premlčaciu dobu, začiatok ktorej je

určený subjektívne určenými atribútmi. Subjektívna premlčacia doba je trojročná a podľa § 19 ods.
1 citovaného zákona začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a v prípade, ak je
podmienkou pre uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo
dňa doručenia zrušujúceho rozhodnutia. Objektívna a subjektívna premlčacia doba tak začínajú plynúť
a končia nezávisle od seba a všeobecne platí, že nárok na náhradu škody treba uplatniť v čase, kedy

plynú ešte obe lehoty, t. j. lehota objektívna a v jej rámci lehota subjektívna. Márne uplynutie jednej z
týchto lehôt má za následok premlčanie nároku na náhradu škody, a to aj v prípade, ak poškodenému
plynie ešte druhá premlčacia doba.

40. Súd sa zaoberal so žalovaným vznesenou námietkou premlčania, ktorá bola najzásadnejším

argumentom Generálnej prokuratúry SR pre nepriznanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
žalobcovi a je nútený konštatovať jej nedôvodnosť.

41. Súd rovnako ako obe procesné strany konštatuje, že platná právna úprava v § 19 zákona č.
514/2003 Z.z. rozlišuje subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu, pričom subjektívna trojročná lehota

plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Pokiaľ je však podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci, plynie táto
3-ročná premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým bola spôsobená škoda.

42. Objektívna 10-ročná lehota začala žalobcovi plynúť dňom nasledujúcim po doručení uznesenia
o začatí trestného stíhania (doručené dňa 11.07.2010), t.j. odo dňa 12.07.2010, a táto uplynula
dňa 12.07.2020. Prerušenie jej plynutia by mohlo spôsobiť výlučne podanie žiadosti na predbežné
prerokovanie nároku i toto je však limitované dobou šiestich mesiacov. Počas plynutia lehoty žiadosť na
predbežné prerokovanie nároku žalovanému podaná nebola.

43. V otázke premlčania subjektívnej lehoty sa súd čiastočne priklonil k argumentácii žalobcu s tým, že
vychádzal zo špecifík a konkrétnych okolností prípadu a vzal na zreteľ charakter uplatneného práva, jeho
rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby (por. rozhodnutia
Ústavného súdu SR II.ÚS 176/2011 a IV. ÚS 542/2013).

44. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

45. V prejednávanom prípade boli žalobcom preukázané také dôvody a okolnosti, pre ktoré možno
považovať vznesenie námietky premlčania žalovaným za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobca vlastným konaním nezavinil márne uplynutie objektívnej desaťročnej premlčacej doby, keďže
táto uplynula skôr, než bolo trestné stíhanie pre prečin sprenevery voči jeho osobe zastavené, pričomzastavenie trestného stíhania bolo zákonnou podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody.
Dôvodom neúspechu žalobcu s uplatnením nároku na náhradu škody by teda bola dĺžka trestného
stíhania, teda skutočnosť, že trestné stíhanie žalobcu trvalo dlhšie než je objektívna desaťročná

premlčacia doba. Vychádzajúc z uvedeného by priznanie účinkov premlčania za daných okolností
bolo voči žalobcovi neprimerane tvrdým postihom. Preto súd konštatoval s odvolaním sa na ust. § 3
Občianskeho zákonníka, že v prejednávanom prípade sú splnené podmienky na to, aby výnimočne
neboli priznané vznesenej námietke premlčania právne účinky v súlade s právom, pretože zastavenie
trestného stíhania po uplynutí uvedenej desaťročnej premlčacej doby je možné považovať za konanie,

ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (por. Nález Ústavného súd SR sp. zn. III. ÚS 44/2017).

46. Subjektívna 3-ročná lehota podľa ust. § 19 ods. 1 veta druha zákona č. 514/2003 Z.z., začala
plynúťažododňadoručenia(oznámenia)rozhodnutia,ktorýmbolo zmenenéalebozrušenéprávoplatné
(nezákonné) rozhodnutie. Uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo žalobcovi doručené
(oznámené) až dňa 26.05.2023 a i keď objektívna premlčacia lehota uplynula, bolo by vo vzťahu

k žalobcovi neprimerane tvrdé, ak by ako už bolo uvedené vyššie, bola príčinou jeho neúspechu
skutočnosť, že trestné stíhanie žalobcu pre prečin sprenevery trvalo dlhšie ako je dĺžka objektívnej
premlčacej lehoty (10 rokov).

XX. Žalobca riadne dňa 10.10.2023 podal u žalovaného žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody a nemajetkovej ujmy súvisiacu so stíhaním za prečin sprenevery zo dňa 09.10.2023,
pričom tento mu listom zo dňa 28.12.2023 oznámil, že jeho nárok na náhradu škody, titulom účelne
vynaložených trov obhajoby v celkovej výške 4.701,96 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
40.000,- Eur neuspokojí. Žaloba bola tunajšiemu súdu doručená dňa 12.01.2024.

48. Aplikujúc ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol súd teda toho názoru, že subjektívna trojročná
lehota začala plynúť dňom nasledujúcom po doručení uznesenia zo dňa 19.05.2023, číslo 2 T. XXX/
XX/XXXX-23, ktorým Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves trestné stíhanie žalobcu pre skutok
sprenevery zastavila (doručené dňa 26.05.2023), t.j. od 27.05.2023, teda táto stále plynie. Žaloba teda
bola žalobcom podaná v rámci plynutia premlčacej lehoty, takže jeho nárok premlčaný nie je.

49. Súd sa po vyriešení otázky premlčania ďalej v konaní zaoberal dôvodnosťou samotných žalobcom
uplatnených nárokov.

50. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že uznesením Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Slovenskej republiky Úradu justičnej a kriminálnej polície Spišská Nová Ves z 30.
júna 2010 ČVS: ORP-587/OEK-SN-2009, bolo voči žalobcovi podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku
vznesené obvinenie z prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 4 Trestného
zákona a z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu o vznesení
obvinenia podal ako obvinený dňa 11.07.2010 sťažnosť. Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská

Nová Ves uznesením ako nedôvodnú zamietol. Dňa 01.03.2013 bola zo strany Okresnej prokuratúry
Spišská Nová Ves podaná na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi na žalobcu obžaloba sp. zn.: 2
Pv 813/09-65 pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a pre
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona. Vec bola z dôvodu námietky zaujatosti z
Okresného súdu Spišská Nová Ves postúpená na Okresný súd v Rožňave. Okresný súd Rožňava

uznesenímč.k.3T111/2013z19.11.2013obžalobuodmietolatrestnúvecvrátildoprípravnéhokonania.
Voči uzneseniu podal prokurátor dňa 26.11.2016 sťažnosť o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach
uznesením č. k. 8 To 128/2013-3502 z 20.01.2014, ktorým potvrdil predmetné uznesenie Okresného
súdu v Rožňave. Uznesením Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves č. k. 2 Pv 3/18/8810-82 zo
dňa 19.12.2019 (právoplatné dňa 03.02.2020) došlo k zastaveniu trestného stíhania obvineného vo

vzťahu k prečinu poškodzovanie veriteľa. O náhrade škody a nemajetkovej ujmy súvisiacej s uvedeným
trestným činom bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na tunajšom súde rozsudkom sp. zn.
1C/93/2022-156 zo dňa 02.06.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu sp. zn. 2Co/115/2023-2013
zo dňa 16.11.2023.

51. Trestné stíhanie pre prečin sprenevery bolo vylúčené na samostatné konanie vedené pod ČVS:
ORP-511/1-VYS-SN-2019 uznesením zo dňa 11.07.2019, právoplatným dňa 21.09.2019. Uznesením
zo dňa 11.12.2019 vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi trestné stíhanie
vo vzťahu k prečinu sprenevery prerušila. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2019.V trestnom stíhaní sa pokračovalo na základe uznesenia vyšetrovateľky zo dňa 19.07.2022,
právoplatným dňa 30.07.2022. Následne uznesením zo dňa 19.05.2023, číslo: 2 Pv 279/19/8810-23
Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves trestné stíhanie žalobcu pre uvedený skutok zastavila z

dôvodu neudelenia súhlasu poškodeného s trestným stíhaním obvineného. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.06.2023.

XX. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo
právoplatným odsúdením, je judikatúrou súdov považovaný za špecifický prípad zodpovednosti štátu za

škodu podľa § 514/2003 Z.z., ktorý sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím. Základne podmienky vzniku tohto nároku ustanovuje § 6 ods. 1 uvedeného zákona a
to jednak tým, že stanovuje ako predpoklad vzniku nároku na náhradu škody vydanie nezákonného
rozhodnutia a ďalej jeho zmenu alebo zrušenie pre nezákonnosť príslušným orgánom. Zmyslu a účelu
§ 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovedá taká interpretácia tohto ustanovenia, v
zmysle ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania i o

vznesení obvinenia ma tiež rozhodnutie o zastavení trestného stíhania alebo oslobodenie obvineného
spod obžaloby vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil, predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným,
rovnako ako tomu bolo v prípade žalobcu. Uvedené bolo opakované konštatované Najvyšším súdom SR
napr. v rozhodnutí sp. zn. 4MCdo/15/2009, sp. zn. 4Cdo/183/2020 i Ústavným súdom napr. v rozhodnutí
sp. zn. II. ÚS 25/2011 a I. ÚS 320/2016. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom teda súdna

prax dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby,
treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že
trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti)
začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery boli prijaté
súdnou judikatúrou už v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb., ale sú napriek zmene právnej úpravy stále

použiteľné (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4 M Cdo15/2009 i rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1
Cdo167/2016). Zastavenie trestného stíhania v prípade žalobcu znamená, že predpoklad o spáchaní
prečinu sprenevery sa nenaplnil, teda vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania.

53. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie

troch podmienok a to 1/ existencia nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu,
(v tomto prípade žalobca ustálil, že náhradu požaduje titulom nezákonného rozhodnutia i titulom
nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v prieťahoch v konaní), 2/ existencia škody resp.
nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím
a škodou. Zodpovednosť štátu v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. je objektívnou zodpovednosťou,

ktorej sa štát nemôže zbaviť a za splnenia uvedených podmienok za túto škodu zodpovedá. Pre
vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom požadované podmienky. Zmyslom
právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu resp. nemajetkovú ujmu je, aby každá ujma spôsobená
nezákonným zásahom štátu voči občanovi bola odčinená, za predpokladu, že k nej došlo.

54. Pri posudzovaní prvej z uvedených podmienok t.j. nezákonnosti rozhodnutia súd vychádzal z toho,
že už vyššie zmieňované uznesenie povereného vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Spišskej Novej Vsi, č. k. ČVS: ORP-587/OEK-SN-2009 zo dňa 30.06.2010, ktorým bolo
voči žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona (i
prečin poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Trestného zákona) vzhľadom na

následné zastavenie trestného stíhania žalobcu Okresnou prokuratúrou Spišská Nová Ves uznesením
zo dňa 19.05.2023, číslo: 2 Pv 279/19/8810-23 (právoplatné dňa 02.06.2023) je nutné považovať za
nezákonné, zakladajúce nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a tak bola
splnená prvá z podmienok zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a to
existencia nezákonného rozhodnutia.

55. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánu verejnej moci uvedený v ust. §
9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., vrátane zbytočného prieťahu. Žalobca svoj nárok na náhradu škody
za nesprávny úradný postup odôvodnil prieťahmi spôsobenými príslušníkmi Policajného zboru v jeho
trestnom stíhaní. Odvolal sa na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 418/2020-55 zo dňa 19.05.2021

kde tento konštatoval, že práva na prerokovanie veci sťažovateľa (žalobcu) bez zbytočných prieťahov
boli postupom Okresného riaditeľstva PZ Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod ČVS: ORP-587/
OEK-SN-2009 porušené a Okresné riaditeľstvo PZ Spišská Nová Ves bolo zaviazané povinnosťou
uhradiť mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.500,- Eur, vrátane trov konania. Vo zvyšnejčasti,tedavoveci trestnéhostíhaniapreprečinspreneveryústavnejsťažnostižalobcuvyhovenénebolo.
Samotný Ústavný súd v bode 31 odôvodnenia nálezu konštatoval, že keďže trestné stíhanie o prečine
sprenevery bolo rozhodnutím vyšetrovateľa prerušené, ide o rozhodnutie predbežnej povahy a vec nie

je vybavená konečným spôsobom. Preto nie je daný dôvod na to, aby ústavný súd v danej fáze ešte
neukončenéhotrestnéhokonaniadokonaniavstupoval.Kýmúčinkyprávoplatnéhoprerušeniatrestného
stíhania trvajú nemôže dochádzať v postupe polície k zbytočným prieťahom. V bode 33 odôvodnenia
nálezu k ústavnej sťažnosti sťažovateľa (žalobcu) v časti, ktorej sa tento domáha vyslovenia porušenia
svojich namietaných práv vo vzťahu k trestnému stíhaniu jeho osoby pre trestný čin sprenevery podľa §

213 ods. 1 Trestného zákona konštatoval, že tejto nie je možné vyhovieť.

56. Žalobca síce argumentoval, že Nálezom Ústavného súdu SR (I. ÚS 418/2020-55 zo dňa 19.05.2021)
vyššie konštatovaný nesprávny úradný postup v prípade trestného stíhania za prečin poškodzovania
veriteľa je analogicky aplikovateľný i na prípad trestného stíhania za prečin sprenevery, s týmto sa však
konajúci súd nestotožnil. Nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci v trestnom stíhaní žalobcu pre

prečin sprenevery nebol konštatovaný žiadnym z kompetentných orgánov uvedených v ust. § 9 ods.
4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a analógia
v žalobcom naznačenom smere s iným trestným stíhaním by predstavovala jeho aplikáciu "non lege
artis". Z vyššie uvedených dôvodov teda nebolo možné žalobcovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy
za nesprávny úradný postup.

57. Pokiaľ ide o vznik nemajetkovej ujmy žalobcovi za nezákonné rozhodnutie, tento podrobne v
žalobe i vo svojej výpovedi popísal stav neistoty, ktorým trpel v súvislosti s podaním návrhu na konkurz
jeho spoločnosti Geotechnik - holding a.s. a ktorý sa vystupňoval po vydaní uznesenia o vznesení
obvinenia. Konštatoval, že pretrvávajúci stres z toho vyplývajúci sa podpísal na jeho psychickom

zdraví a následne sa i v jeho dôsledku začali u neho prejavovať i ďalšie ochorenia, ako poškodenie
oka, gastroezofágová refluxná choroba, vysoký krvný tlak či urologické problémy, ktoré vyústili až do
onkologickej diagnózy. Narušil sa mu nielen pracovný život, ale i život súkromný. Vzťahy s manželkou
v dôsledku stresu i konfliktov súvisiacich s trestných stíhaním ochladli, takmer sa rozviedli, nedokázal
byť ani plnohodnotným otcom svojich detí, starým otcom vo vzťahu k vnúčatám.

58. Zákon č. 514/2003 Z.z. vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím
resp. nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou ujmou bližšie nevysvetľuje. V právnej teórii sa
týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina)
vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide ak je medzi nezákonným rozhodnutím a

nemajetkovou ujmou vzťah príčiny a následku. Ak je príčinou vzniku nemajetkovej ujmy iná skutočnosť,
zodpovednosť za nemajetkovú ujmu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti je síce v prvom rade otázkou
skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver v konkrétnom prípade, či je alebo nie je
daná príčinná súvislosť je súčasne otázkou právnou, pretože tak súd robí záver o existencii jedného
z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý na

skutkových zisteniach a táto skutková otázka môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. V
postupnom slede javov je tak každá príčina vyvolaná niečím a každý ňou spôsobený následok sa tak
stáva príčinou ďalšieho javu. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Ak by príčinou

vzniku nemajetkovej ujmy bola iná skutočnosť, ako v žalobe označené nezákonné rozhodnutie, resp.
nesprávny úradný postupom, zodpovednosť za ujmu tak nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú,
musí však ísť o príčinu podstatnú.

59. Súd prvého stupňa vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, oboznámil s argumentáciou

žalobcu, žalovaného, svedeckou výpoveďou manželky žalobcu i všetkými predloženými dôkazmi
a riadiac sa príslušnými zákonnými ustanoveniami, ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR i
rozhodnutiami Ústavného súdu SR dospel k záveru, že nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu
došlo k zásahu do pracovného, súkromného i osobného života žalobcu, jeho ľudskej dôstojnosti,
osobnej integrity, cti i dobrej povesti, pričom medzi nezákonným rozhodnutím a nemajetkovou ujmou

je bezprostredne evidentný vzťah príčinnej súvislosti. Predpoklad o spáchaní prečinu sprenevery podľa
§ 213 ods. 1 Trestného zákona, ako protiprávny zásah z ktorého bol žalobca obvinený, sa ako bolo
následne preukázané nepotvrdil, takže konanie s tým súvisiace bolo realizované v rozpore so zákonom
resp. ústavným poriadkom a teda ako také bolo spôsobilé na vznik nemajetkovej ujmy vo sféreosobnostných práv žalobcu. Žalobca poukázal na to, že bezpochyby išlo o citeľný neoprávnený zásah
do jeho práva na súkromie, práva na rodinný život, osobnú česť, ľudskú dôstojnosť, ktorý bol značnej
intenzity a mal nepriaznivé dôsledky nielen pre neho, čo sa týka jeho podnikateľskej činnosti, reputácie

v odborných kruhoch ale i do jeho postavenia v rodine, medzi priateľmi a v spoločnosti. Dokonca
negatívne zasiahlo i ostatných členov jeho rodiny, spolupatričnú manželku, ktorá dlhodobo stavy neistoty
a frustrácie znášala spolu s ním, i deti.

60. Úlohou súdu v tomto konaní bolo teda vyhodnotiť resp. izolovať následky, ktoré vznikli v dôsledku

nezákonného rozhodnutia a následného trestného stíhania vo vzťahu ku skutku sprenevery a závery
hodnotenia následne vyjadriť vo výške priznanej nemajetkovej ujmy.

61. V konaní bolo preukázané, že žalobca bol trestne stíhaný za prečin sprenevery podľa § 213
ods. 1 Trestného zákona (proti jeho osobe bolo vznesené obvinenie). Už len samotné nespravodlivé
trestné stíhanie a hrozba trestu sa bez ďalšieho považujú za zásah do práva na súkromie a práva

na rodinný život, pričom žalobcu ani nezaťažuje dôkazné bremeno preukazovania difamačného účinku
trestného stíhania (por. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 137/2008). Nejednalo sa však o
jediné obvinenie, pretože tým istým uznesením vyšetrovateľ Policajného zboru vzniesol proti žalobcovi i
obvinenie pre prečin poškodzovania veriteľa podľa ust. § 239 ods. 1 a 4 Trestného zákona. Rovnako bolo
voči žalobcovi vznesené i obvinenie pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods.

1, 2 písm. a) Trestného zákona z ktorého bol tento uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Košice
I. v konaní sp. zn. 1T/75/2010 zo dňa 21.05.2015 a bol mu uložený peňažný trest. Týmto obvineniam
predchádzalovyhláseniekonkurznéhokonanianamajetokfirmykdebolžalobcaštatutárnymzástupcom
a to spoločnosti Geotechnik - holding a.s., Spišská Nová Ves. Počas celého obdobia od vznesenia
obvinenia až do zastavenia trestného stíhania žalobca podľa jeho vyjadrenia žil vo veľkom strese, v

neistote, pod hrozbou trestu. Dlhé roky v rámci spoločnosti Geotechnik – holding, a. s. spolupracoval s
mnohými podnikateľskými subjektmi, z ktorých mnohí boli v rámci vedeného trestného konania v pozícii
svedkov, preto o ďalšiu spoluprácu s ním záujem nemali. Keď ako štatutár v spoločnosti Geotechnik
- holding a. s. skončil, založil si novú spoločnosť Geotechnik, s. r. o., kde jediným spoločníkom bola
jeho manželka. Oslovoval bývalých dodávateľov, investorov a plánoval spoluprácu, no nedarilo sa

mu. Musel zanechať perspektívne projekty, ktoré začínal rozbiehať aj v iných štátoch a to najmä pre
nedostatok finančných zdrojov a prebiehajúce trestné stíhanie. V profesionálnom živote trestné stíhanie
viedlo k obmedzeniam v jeho odbornej činnosti, obmedzenom prístupe k odborným konferenciám a
sympóziám, nebol mu doručovaný ani odborný časopis. V meste Spišská Nová Ves sa od neho s
posmeškami odvracali najmä kamaráti z ,,brandže". To, že bolo voči nemu vedené trestné konanie a

skutočnosť, že bývalí dodávatelia/odberatelia/investori a pod. boli vo veci vypočúvaní ako svedkovia,
viedlo k tomu, že nadobudli dojem o trestnom pozadí jeho konania čím stratil mnoho subjektov pre svoje
podnikanie, čo ho zasiahlo aj po finančnej stránke a musel zápasiť s nedostatkom financií. Zapojením
investorov, s ktorými mal dlhodobý vzťah do vyšetrovania, v ktorom bol označovaný ako obvinený, viedlo
ku strate dôveryhodnosti čím prichádzal o zákazky. O trestnom stíhaní sa dozvedeli aj jeho známi,

susedia, priatelia, dozvedeli sa o ňom ľudia z okolia, kde býval, širšia rodina a pod.. Mnohí z nich boli
v súvislosti s vedením trestného konania vypočúvaní ako svedkovia, čo vážnym spôsobom zasiahlo do
jeho cti, dobrej povesti, dobrého mena a súkromia. Trestné stíhanie malo dopad i na jeho súkromný
a rodinný život. Po založení obchodných spoločností pribral do tímu aj manželku. Keďže spoločne
pracovali i žili v jednej domácnosti, stresy prinášali veľké nedorozumenia, hádky i v domácom prostredí.

Takmer sa rozviedli. Nedorozumenia mal aj vo vzťahu k dorastajúcim deťom. V priebehu podnikania,
postupne s chodom spoločnosti, ako aj s činnosťou špeciálnych činností, oboznamoval aj svoje deti.
Preto sa syn rozhodol študovať odbor tunelárstvo na strednom stupni a následne na vysokej škole vrtné
odbory. Dcéra sa na vysokej škole venovala štúdiu manažmentu kvality. Pôvodne bol zámer, že deti
sa tiež zamestnajú vo firme a rodina bude spolu. Za daných okolností obe deti odišli do zahraničia,

dcéra odišla pracovať do Nemecka, syn odišiel do Českej republiky. Z dôvodu dlhodobého obmedzenia
finančných prostriedkov nebolo im možné poskytnúť finančné prostriedky na štart, ako zabezpečenie
bývania alebo práce, rovnako na návštevy neboli finančné prostriedky. Tým, že nemali peniaze, nemohli
za vnúčatami cestovať, resp. iba veľmi zriedkavo. Bol tak ochudobňovaný o osobný kontakt s rodinou,
väzby s vnúčatami sa nemôžu dostatočne budovať. Psychický stres z trestného stíhania, neoprávnený

zásah do jeho osobnosti, práva na ochranu mena, cti a dôstojnosti sa odrazili aj na jeho zdravotnom
stave. Od 1. júla 2009 kedy podal bývalý správca konkurznej podstaty spoločnosti Geotechnik - holding
a. s. trestné oznámenie pre trestný čin poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) a ods. 4
Trestného zákona a pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, (na základektorého bolo dňa 30.06.2010 vyšetrovateľom vznesené obvinenie) zažíval obrovský stres a bol nútený
vyhľadať odbornú pomoc psychiatra. Prvýkrát vyhľadal odbornú pomoc psychiatra v roku 2009, kedy mu
bola diagnostikovaná ,,akútna stresová reakcia, reakcia na ťažký stres a adaptačné poruchy" a bola mu

nasadená medikamentózna liečba. Od januára 2009 pravidelne navštevoval psychiatrickú ambulanciu,
kde ho ošetrovali rôzni psychiatri. Z lekárskych správ je zrejmé, že dôsledkom dlhodobého tlaku a stresu
z trestného konania boli psychické problémy, problémy so spánkom, problémy s vysokým tlakom, cievne
poruchy, arytmia, cukrovku, poškodenie optického nervu pravého oka, žalúdočné problémy a urologické
problémy, ktoré majú psychosomatický pôvod. V roku 2022 mu bolo diagnostikované onkologické

ochorenie, zhubný nádor so stredným rizikom, ktorý pretrváva.

62. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že sa v konaní dostatočne preukázal zásah do
práva žalobcu slobodne podnikať, práva na súkromie, na rodinný život, do jeho ľudskej dôstojnosti,
osobnej integrity, cti i dobrej povesti, ako bolo potvrdené svedeckou výpoveďou jeho manželky, ktorá
so žalobcom žila v spoločnej domácnosti. Reakcia okolia svedčí i o znížení dôstojnosti a vážnosti

žalobcu v spoločnosti v značnej miere. Táto sa prejavila ako zásadná ujma v osobnom, rodinnom i
pracovnomživote,sociálnychvzťahochčipsychickomstave,pričompreukazovanievznikunemajetkovej
ujmy žalobcu nezaťažuje (por. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 Cdo/34/2018). Nemajetková ujma
žalobcovi vznikla už len samotným porušením jeho základných práv a slobôd nezákonným rozhodnutím,
v dôsledku ktorého sa na dlhé obdobie stal iba objektom v rukách štátnej moci reprezentovanej orgánmi

činnými v trestnom konaní, núteným sa podrobovať ich excesívnym úkonom. Závažnosť vzniknutej
nemajetkovej ujmy súd posudzoval aj so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj na
dĺžku jej trvania. Vychádzal z toho, že ľudský život, integrita, ľudská dôstojnosť a sloboda požívajú
najvyššiu mieru ochrany, a preto odškodňovanie neoprávneného zásahu nie je možné bagatelizovať
priznaním neprimerane nízkou náhradou por. (rozhodnutie Najvyšieho súdu SR sp. zn.Cdo/125/2019).

Učinil tak s cieľom, aby pri určovaní konečnej výšky peňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci
sudcovskej úvahy a v súlade s princípom spravodlivosti prihliadnuť k rozmanitým momentom, za
ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, a tak bola v jednote naplnená
požiadavka zabezpečujúca účinné primerané zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj
požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Svojím rozsahom

a intenzitou išlo o zásadný zásah do osobnostných práv žalobcu, ktorého negatívne následky pociťoval
žalobca veľmi intenzívne počas celého obdobia a ktoré síce v menšej miere, ale predsa pretrvávajú
až dodnes. Zníženie dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere nie je
jediným prípadom, keď postihnutej fyzickej osobe možno priznať právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Podmienky pre vznik tohto práva sú splnené vo všetkých prípadoch neoprávnených zásahov

do osobnostných práv (z dôvodu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho postupu orgánov štátu),
kedy sa nejaví postačujúcim zadosťučinenie v inej forme (napr. ospravedlnenie sa a pod.). V danom
prípade z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovi, napriek tomu, že nezákonné rozhodnutie
bolo následne zrušené, sa doposiaľ nikto za zásah do jej osobnostných práv neoprávneným trestným
stíhaním neospravedlnil, ani inak neodstránil následky tohto zásahu v takej miere, že by bolo možné

zvažovať,žesamudostaloaspoňvminimálnomrozsahuprimeranéhozadosťučinenia.Zadanejsituácie
jedinou možnosťou ako zmierniť následky neoprávneného zásahu žalovanému do jeho osobnostnej
sféry súd považoval priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. V tomto štádiu je už nepostačujúcim
zadosťučinením len forma napr. písomného ospravedlnenia sa resp. prípadne samotná konštatácia
porušenia práva, keď zásah v čase jeho uskutočnenia bol takej intenzity a rozsahu, že výrazne negatívne

ovplyvňoval rodinný, pracovný či spoločenský život, česť a dôstojnosť žalobcu v rodine, medzi priateľmi i
v pracovnej oblasti. Žalovaný i v dôsledku nezákonného trestného stíhania za prečin sprenevery počas
obdobia takmer 13 rokov žil v strese, pod hrozbou odsúdenia. V osobnom živote sa začal vyhýbať
kontaktu s inými ľuďmi, vzhľadom na poznačenú povesť i posmešky obchodných partnerov, či známych,
dostal sa do sociálnej izolácie. Preto má súd za to, že (aj vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie

veci) sú splnené predpoklady pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch aj z dôvodu, že vzhľadom
na doterajšiu absenciu akejkoľvek formy reparácie zo strany žalovaného, sa vzhľadom na odstup času
už nejaví za postačujúce poskytnutie iného zadosťučinenia.

63. Na základe takto vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci súd dospel k záveru, že

žalobcovi prináleží náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej výšku súd korigoval s prihliadnutím
na intenzitu, rozsah, ohlas, ako aj na dĺžku trvania neoprávneného zásahu, prihliadnúc na osobu
samotného žalobcu, jeho vek, ambície rodinné i pracovné a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia. Pri určovaní výšky zohľadnil najmä skutočnosť, že žalobca uplatnil nárok na náhradunemajetkovej ujmy dvoma zákonnými titulmi, a to nezákonným rozhodnutím (§ 3 ods. 1 písm. a) zákona
č. 514/2002 Z. z. a nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona). Nesprávny
úradnýpostuporgánuverejnejmocivtrestnomstíhanížalobcupreprečinspreneverysavšak nepotvrdil,

tento nebol konštatovaný žiadnym z kompetentných orgánov uvedených v ust. § 9 ods. 4 zákona č.
514/2003 Z.z.. Aplikácia nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 418/2020-55 zo dňa 19.05.2021 vydaného
pri trestnom stíhaním žalobcu pre prečin poškodzovania veriteľa, jeho v trestnom stíhaní pre prečin
sprenevery je absolútne vylúčená. Z vyššie uvedených dôvodov teda nebolo možné žalobcovi priznať
nemajetkovú ujmu čo do jedného z titulov náhrady za nesprávny úradný postup, ktorý matematicky

vzaté súd považuje za polovicu nároku.

64. Zároveň súd nemohol ignorovať fakt, že vo vzťahu trestné stíhanie bolo voči žalobcovi v roku 2010
začaté pre 2 skutky, prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, kde hrozba trestu bola
limitovaná odsúdením na dva roky a prečin poškodzovania veriteľa podľa ust. § 239 ods. 1 a ods. 4
Trestného zákona, kde žalobcovi hrozil úhrnný trest (podľa ods. 4) až do výšky piatich rokov. Práve

v dôsledku trestného stíhania žalobcu pre prečin poškodzovania veriteľa bolo vykonávaných množstvo
výsluchov poškodených osôb, čo spôsobilo s veľkou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou zásadný
zásah do jeho osobnostných práv, dobrého mena a cti. I napriek tomu, že sa podozrenie zo spáchania
tohtoprečinuzostranyžalobcunepotvrdilo,súdtútoskutočnosťnemoholprirozhodovanívziaťdoúvahy,
pretože tento skutok bol predmetom prejednania v rámci iného konania vedeného tunajším súdom (sp.

zn. 1C/93/2022), kde žalobca uplatnil titulom náhrady nemajetkovej ujmy rovnako sumu 40.000,- Eur.
V tomto spore napriek oveľa menšej spoločenskej nebezpečnosti skutku (v súčasnosti len priestupku)
žalobca uplatnil rovnakú výšku náhrady, pričom súd je nútený konštatovať, že je absolútne vylúčené aby
bol neúspech žalobcu v konaní sp. zn. 1C/93/2022 kompenzovaný v tomto konaní. Prečin sprenevery
ako taký mal byť spáchaný iba vo vzťahu k jedinému poškodenému subjektu (spoločnosti kde bol

žalobca konateľom), takže neoprávnený zásah mal minimálny následok. Rovnako súd uvádza, že vyššie
uvedené trestné stíhanie voči osobe žalobcu nebolo jediné. Okresným súdom Košice I bol žalobca v
rámci ďalšieho trestného konania, sp. zn. 1T/75/2010 zo dňa 21.05.2015 odsúdený na peňažný trest
pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

65. Ako je zrejmé z výpovede samotného žalobcu, do jeho života zásadným negatívnym spôsobom
zasiahlo predovšetkým konkurzné konanie vyhlásené na majetok spoločnosti Geotechnik - holging a.s.,
Spišská Nová Ves, v ktorej pôsobil ako predseda predstavenstva - štatutár. Tento sa vo svojej výpovedi
opakovane vracal ku skutočnostiam týkajúcim sa konkurzu, ku konaniu, invektívam a vyhrážkam
správu konkurznej podstaty. Práve v dôsledku zistení v rámci prebiehajúceho konkurzného konania

podal správca konkurznej podstaty D. R. F. na pokyn veriteľského výboru trestné oznámenie zo dňa
30.06.2009 na žalobcu. Súd prvej inštancie vzal zároveň na zreteľ, že u žalobcu nedošlo v súvislosti
s týmto trestným konaním k obmedzeniu jeho osobnej slobody, teda dopady v súvislosti s trestným
činom sprenevery na neho neboli až také intenzívne, nedošlo k rozpadu jeho manželstva a síce stres z
prebiehajúceho trestného stíhania mal bezpochyby dopad na jeho psychiku, nemožno za jeho dôsledok

považovať i ďalšie žalobcom prezentované civilizačné ochorenia a opotrebovania organizmu z dôvodu
veku.

66. Podľa judikatúry ESĽP náhrada nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch musí byť rozumne
primeraná utrpenej ujme na povesti (napr. Tolstoy Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo). ESĽP konštatoval,

že pri určovaní výšky náhrady ujmy treba vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy (napríklad
Flux v. Moldavsko, Steel a Morris v. Spojené kráľovstvo). Okrem toho ESĽP vyjadril názor, podľa ktorého
výška náhrady v konkrétnom prípade musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanú vnútroštátnymi
súdmi v iných prípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti (napríklad Público - Comunicacáo
Social, S. A. v. Portugalsko). Hoci výšku nemajetkovej náhrady súd určuje voľnou úvahou, nemôže ísť

oúvahunepreskúmateľnú,resp.oúvahusvojvoľnú.Určenievýškynemajetkovejujmymábyť(vzhľadom
na okolnosti konkrétneho prípadu) v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Súd musí mať preukázanú
najmä skutočnosť pre ktorú dospel k záveru, že zadosťučinenie podľa prvého odseku ustanovenia § 17
citovaného zákona nie je postačujúce."

67. Súd pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy vzal do úvahy i rozhodovaciu činnosť súdov SR napr.
KrajskýsúdvBratislaverozsudkomsp.zn.7Co/63/2018zodňa27.05.2020potvrdilrozsudokOkresného
súdu Bratislava I. zo dňa 23.03.2017, sp. zn.16C/105/2015, v časti výroku ktorým bola priznaná
nemajetková ujma žalobcovi vo výške 3.500,- Eur za trestné stíhanie v trvaní 4,5 roka, Krajský súdv Nitre rozsudkom sp. zn. 7Co/118/2019 zo dňa 13.12.2018 uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi titulom
náhrady nemajetkovej ujmy 4.000,- Eur, s tým, že išlo i trestné stíhanie v trvaní 8 rokov, Krajský súd v
Nitre rozsudkom sp.zn. 25Co/118/2022 z 22.03.2023 zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa

23. septembra 2022 pod sp. zn. 7C/67/2018, kedy za 3 roky trvajúce trestné stíhanie profesionálneho
vojaka, počas ktorého nemohol nastúpiť do pracovného pomeru, bol obmedzovaný v pohybe a v
pracovnom zaradení priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 4.000,- Eur. Krajský súd v
Nitre rozsudkom sp. zn. 7Co/77/2021 potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 16C/63/2020,
ktorým súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.500,- Eur za 4 roky

trvajúce trestné stíhanie. Rovnako vzal do úvahy i rozhodovanie odvolacieho i dovolacieho súdu vo
vlastnom senáte, kde Krajský súd Košice rozsudkom sp. zn. 5Co/57/2022 zo dňa 14.09.2022 zmenil
rozsudok súdu 1. stupňa a priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.538,50 Eur (5-
násobok minimálnej mzdy za rok 2010) z pôvodných 4.000,- Eur (požadovaných bolo 20.000,- Eur) za
nezákonné rozhodnutie v priestupkovom konaní, pričom dovolací súdu uznesením sp. zn. 4Cdo/8/2023
zo dňa 22.02.2024 dovolanie žalobkyne odmietol. Zároveň súd poukazuje i na rozhodnutie samotného

ESĽP napr. Winkler, Brucko, Kormoš, Petrov proti Slovenskej republike, ktorý ako najvyššia inštancia
priznal sumy od 8.000,- Eur do 15.000,- Eur za závažnejší zásah orgánu štátu do osobnej slobody
sťažovateľov, konkrétne za absenciu rozhodnutia príslušného orgánu o pozbavení osobnej slobody.

XX. Žalobca požadoval náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- Eur a to dvoma titulmi, z ktorých

jeden, ako súd odôvodnil vyššie (bod 63 odôvodnenia) sa nepotvrdil. Náhradu nemajetkovej ujmy čo
do jedného zo žalovaných titulov a to náhrady za nesprávny úradný postup súd považuje za polovicu
nároku (20.000,- Eur), teda v tejto časti nárok nebolo možné priznať.

69. Vyhodnotením konkrétností danej veci za spravodlivú tak považoval výšku náhrady nemajetkovej

ujmy v sume 4.000,- Eur, ktorú žalobcovi priznal a v prevyšujúcej časti nárok na zaplatenie náhrady
nemajetkovej ujmy zamietol.

70. Sumu náhrady vo výške 4.000,- Eur určil ako 13-násobok minimálnej mzdy 307,70 Eur platnej
v roku 2010, t.j. v čase vydania nezákonného rozhodnutia zo dňa 30.06.2010, č. ČVS: ORP-587/

OEK.SN-2009, pričom zohľadnil skutočnosť, že trestné stíhanie žalobcu do právoplatného zastavenia
trestného stíhania (dňa 02.06.2023) uznesením Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, číslo: 2 Pv
279/19/8810-23 zo dňa 19. 05.2023 trvalo takmer 13 rokov.

71. Ďalej súd pri určovaní výšky náhrady vychádzal z faktu, že:

a) išlo o rozhodnutie v rámci konania trestného konania, ktorým bol riešený spoločensky najmenej
nebezpečný skutok, (sprenevera podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, kde hrozba trestu bola
limitovaná odsúdením maximálne na dva roky), ktorý by bol v súčasnosti po zmene Trestného zákona
kvalifikovaný iba ako priestupok
b) vo vzťahu k tomuto trestnému stíhaniu existoval a bol vypočúvaný iba jediný svedok a poškodenou

bola spoločnosť Geotechnik- holding a.s. Spišská Nová Ves, kde žalobca pôsobil ako štatutár a
predseda predstavenstva,
c) žalobca bol v rámci toho istého trestného stíhania obvinený i z iného skutku (prečin poškodzovania
veriteľa podľa ust. § 239 ods. 1 a ods. 4 Trestného zákona) kde mu hrozil úhrnný trest (podľa ods. 4)
až do výšky piatich rokov, takže hrozba trestu bola oveľa vyššia a práve v súvislosti s ktorým bolo

vypočúvaných desiatky svedkov - poškodených veriteľov ,
d) už v predchádzajúcom období bol za skutok súvisiaci s podnikateľskou činnosťou odsúdený ( trestný
čin neodvedenia dane a poistného Okresný súdom Košice I, sp. zn. 1T/75/2010 zo dňa 21.05.2015),
e) až do výmazu obchodnej spoločnosti Geotechnik - holding a.s. Spišská Nová Ves z obchodného
registra prebiehalo konkurzné konanie, v rámci ktorého dochádzalo k interpersonálnym komunikačným

problémom so samotným správcom i tretími osobami.
Napriek tomu, že ani jedno z vyššie uvedených konaní žalobcovi ku psychickej pohode nepridávalo a
nebolo možné úplne rozanalizovať a určiť ktoré konanie (či konkurzné alebo trestné) a v rámci trestného
konania stíhanie za ktorý skutok (poškodzovanie veriteľa či sprenevery) sa zásadným spôsobom
podieľali na zdravotných problémoch žalobcu, psychických i fyzických, súd konštatuje, že stíhanie pre

prečin sprenevery, ktorý by bol v súčasnosti kvalifikovaný iba ako priestupok, vykazoval minimálnu
intenzitu, bol iba pridruženým problémom žalobcu s minimálnymi dôsledkami. K zásahu do povesti
a osobnej cti žalobcu v odborných a podnikateľských vzťahoch došlo v dôsledku stíhania pre prečin
sprenevery zanedbateľne, v tejto súvislosti bol vypočúvaný jediný svedok a to na rozdiel od trestnéhostíhania žalobcu ohľadne skutku poškodzovania veriteľa, kde bolo vypočúvaných množstvo svedkov z
radov obchodných partnerov, priateľov i známych žalobcu. Súd bol toho názoru, že práve tieto okolnosti
sa zásadne odrazili na psychike žalobcu, čo malo dosah na jeho rodinný život, obmedzené kontakty

s deťmi, problémy v manželstve, čo ako je zrejmé i z výpovede manželky žalobcu manželia ustáli, k
rozpadu manželstva i rodiny ako celku nedošlo.

72. Žalobca v tomto konaní uplatnil náhradu trov - skutočnej škody, ktorá mu vznikla v príčinnej
súvislosti s rozhodnutím štátnych orgánov a ktorú vo výške 4.701,96 Eur žiadal i vo svojej žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.10.2023 adresovanej Generálnej
prokuratúre Slovenskej republiky. Jednalo sa o náhradu trov obhajoby v trestnom konaní, pričom ako
dôkaz predložil len listiny, ktoré pravdepodobne predložil Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v
rámci žiadosti o predbežné prejednanie nároku a to faktúru č. 22/2010 zo dňa 30.12.2010 od advokáta
JUDr. Peter Balášku na sumu 201,96 Eur a Čestné prehlásenie zo dňa 10.12.2021, ktorým advokátka
JUDr. Helena Knopová prehlásila, že jej žalobca zaplatil trovy obhajoby v celkovej výške 4.500,- Eur v

období od 29.11.2010 do 01.07.2016, ktoré mala dokladovať v prílohe. Prílohou prehlásenia bol jediný
dokument z ktorého vyplýva, že dňa 19.10.2010 zaplatila na jej účet sumu 1.500,- Eur L. C..
73. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v oznámení o
neuspokojení nároku zo dňa 28.12.2023 konštatovala, že ide o náhradu totožných trov konania, ktoré
si už žalobca uplatnil z toho istého titulu v rámci konania sp. zn. 1C/93/2022 za zastavenie trestného

konania vo vzťahu k prečinu poškodzovania veriteľa. Žaloba bolo v predmetnom konaní pre premlčanie
nárok na náhradu škody zamietnutá.

74. Súd preskúmal dôvodnosť požadovanej výšky náhrady škody a je nútený konštatovať, že v tejto
časti nie je žaloba dôvodná hneď z niekoľkých dôvodov:

75. Za prvý z dôvodov na jej zamietnutie považoval fakt, že sa jedná o náhradu trov konania vo výške
4.701,96 Eur totožnú s tou, ktorá bola uplatnená v konaní sp. zn. 1C/93/2022, o ktorej zamietnutí
už bolo právoplatne rozhodnuté. Uvedený nárok bol predbežne prerokovaný titulom náhrady škody
v rámci predbežného prejednania nároku na základe návrhu žalobcu, pričom škoda bola uplatnená

titulom vedenia trestného konania vo vzťahu k prečinu poškodzovania veriteľa. Nárok v tej istej výške
avšak titulom vedenia trestného konania vo vzťahu k prečinu sprenevery bol uplatnený i v tomto konaní,
rovnako za splnenia podmienky jeho neúspešného predbežného prejednania. Z uvedeného je zrejmé,
že žalobca uplatnil ten istý nárok o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, teda o ktorom súd v súlade s
ust. § 230 C.s.p., nemôže rozhodovať znova a čo by bolo dôvodom na zastavenia konania v tejto časti.

76. Ďalším dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu škody je jej nepreukázanie. Z faktúry č.
22/2010 zo dňa 30.12.2010 je zrejmé, že JUDr. Peter Baláška si uplatnil sumu 201,96 Eur titulom trov
zastupovania v trestnom konaní, vo veci prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a)
ods. 4 Trestného zákona. Z uvedeného je zrejmé, že sa nejedná o trovy vo vzťahu k zastupovaniu

vo veci prečinu sprenevery, takže tieto nie sú dôvodné. Advokátka JUDr. Helena Knopová síce dňa
10.12.2021čestneprehlásila,ževtrestnejvecivedenejnaOkresnomsúdeRožňavasp.zn.3T/184/2014
a na Okresnom riaditeľstve PZ Sp. Nová Ves pod ČVS: ORP-587/OEK-SN-2009 jej žalobca zaplatil
trovy obhajoby v celkovej výške 4.500,- Eur v období od 29.11.2010 do 01.07.2016, tieto však žalobca
žiadnym spôsobom neverifikoval, neprodukoval ich bližšiu špecifikáciu, dôkaz o ich úhrade. Prílohou

prehlásenia bol jediný dokument z ktorého vyplýva, že dňa 19.10.2010 zaplatila na účet advokátky
vkladom do pokladne sumu 1.500,- Eur L. C., a to bez uvedenia dôvodu.

77. Pre úplnosť súd na záver uvádza, že žalobca uplatňoval náhradu za oba skutky spoločne, žiadnym
spôsobom nepreukázal a nevyčíslil koľko činili trovy trestného konania za žalovaný skutok, (teda za

prečin sprenevery), vo vzťahu ku ktorému by eventuálne mohla byť náhrada škody v tomto spore
relevantná.

78. Vo vyššie uvedenom kontexte je síce pravdou, že žalobca podal návrh na doplnenie dokazovania
vyžiadaním vyúčtovania trov právneho zastúpenia v konaní ČVS-ORP-587/OEK-SN-2009 od JUDr.

Knopovej, čím sa však snažil svoju dôkaznú povinnosť previesť na súd a to napriek tomu, že mu táto
pasivita bola vyčítaná už v predchádzajúcom spore.79. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci
dokazovania vykonané je vždy vecou súdu a nie strán sporu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 3Cdo/5/2009 zo dňa 21.05.2009). Súd v prejednávanej veci v zmysle vyššie uvedeného tento

návrh na doplnenie dokazovania zamietol s poukazom na to, že nie je úlohou súdu nahrádzať dôkaznú
povinnosť strany sporu, zvlášť za situácie, že žalobca si bol už v čase podávania žaloby vedomý
dôkaznej núdze v spore. Strana má totiž v spore nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť
na preukázanie svojich tvrdení.

80. Žalobca ani nepreukázal, že nie je v jeho možnostiach takýto dôkaz zabezpečiť, resp. prečo by
jeho povinnosť mal prevziať na seba súd najmä v situácii, keď mali obe sporové strany k dispozícii na
nahliadnutie oba vyšetrovacie spisy a žalobca resp. jeho právny zástupca právo nahliadať do spisu i
opakovane využil. Preto súd návrh na doplnenie dokazovania vyžiadaním vyúčtovania trov právneho
zastúpenia v konaní ČVS-ORP-587/OEK-SN-2009 od JUDr. Knopovej zamietol s tým, že nahrádzanie
procesnej aktivity žalobcu súdom, by v konečnom dôsledku mohlo byť považované za porušenie zásady

rovnosti strán.

81. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

82. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky vyplývajúcej z nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
súd uvádza, že takýto nárok na príslušenstvo z nemajetkovej ujmy nie je dôvodný, a preto žalobu v časti
uplatneného úroku z omeškania vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy zamietol.

83. Posúdenie existencie práva na úrok z omeškania s plnením náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej
neoprávneným zásahom v peniazoch je súdnou praxou riešené ustálene (por. rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7M Cdo 16/2011, 6Cdo 185/2011, 1 Cdo 15/1997). K tejto otázke sa dovolací súd
vyjadril aj v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/174/2021 zo dňa 15.08.2023, v ktorom uviedol: "Dovolací súd

k tejto otázke už judikoval, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až
na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, až uplynutím takto určenej lehoty
splnenia sa dlžník dostáva do omeškania (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Co/15/97 z 24. júna
1998, uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod
R 45/2000, m.m.sp. zn. 6Cdo/185/2011). Rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy z titulu

zásahu do osobnostných práv je konštitutívnym rozhodnutím, na základe ktorého sa žalovaný dozvedel
o jej výške, preto nemôže dôjsť k omeškaniu skôr ako dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie
určenej rozhodnutím súdu. Rovnaký názor vyslovil i Ústavný súd SR v náleze IV.ÚS 72/2019 zo dňa
02.10.2019. Konzistentne s týmito judikatórnymi výstupmi má aj prejednávajúci súd za to, že rozhodnutie
o povinnosti zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch má konštitutívne účinky, a preto sa pred

uplynutím paričnej lehoty určenej súdnym rozhodnutím žalovaný nemohol dostať do omeškania.

84. S poukazom na vyššie uvedené, preto súd žalobu v časti žalobcom uplatneného 5 %-tného ročného
úroku z omeškania zo sumy 44.701,96 Eur počnúc od 10.10.2023 do zaplatenia ako nedôvodnú
zamietol. Bol toho názoru, že uplatnený úrok čo do výšky náhrady škody a zamietnutej časti náhrady

nemajetkovej ujmy nie je možné priznať pre neúspech žalobcu a vo vyhovujúcej časti náhrady
nemajetkovej ujmy z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku odôvodnenia rozsudku.

85. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

86. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

87. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.88. Ustanovenia § 255 C.s.p. až § 261 C.s.p. upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany
sporu (alebo aj tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady
trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania,

ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela, alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom
by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

89. Žalobca v konaní nemal úspech čo do uplatnenej náhrady škody, ako aj čo do uplatneného úroku z
omeškania z istiny. Žalovaný napriek procesnému úspechu náhradu trov konania vo vzťahu k uvedeným

nárokom nežiadal. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku (výrok V) a žiadnej
zo sporových strán nárok na náhradu trov konania v časti uplatnenej náhrady škody a uplatneného 5
%-tného ročného úroku z omeškania zo sumy 44.701,96 Eur počnúc od 10.10.2023 do zaplatenia
nepriznal.

90. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy súd rozhodol

aplikujúc článok 4 ods. 2 základných princípov C.s.p., ako aj ustanovenie § 255 C.s.p. tak, že svedčí
plne úspešnému žalobcovi v rozsahu 100 % (zo súdom priznanej sumy), pretože stanovenie výšky
náhrady finančného zadosťučinenia záviselo od úvahy súdu. Žalobcu nemožno zaťažiť procesnou
zodpovednosťou za (ne)predvídanie výsledku na základe úvahy súdu, a preto zamietnutie žaloby vo
zvyšnej časti požadovanej nemajetkovej ujmy, nemožno považovať za procesný úspech žalobcov, ale

len za dôsledok úvahy súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov bolo potrebné ustáliť, že základom bolo
konštatovanie zásahu a vznik ujmy žalobcu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4 Cdo 34/2018, nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 170/99 a tiež na komentár k Civilnému sporovému
poriadku(ŠtevčekM.,FicováS.,BaricováJ.,MesiarkinováS.,BajánkováJ.,TomašovičM.,akol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 926).

91. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.