Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-26S/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200500
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200500.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX/XX, XXX XX C. (do 12.12.2022 fyzická osoba s oprávnením prevádzkovať živnosť, so
sídlom Bazovského 416/14, 949 01 Nitra, IČO: 43 371 949), právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler,
advokát so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,97401BanskáBystrica,vkonaníopreskúmaniezákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101294401/2021 zo dňa 21.07.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016. Daňová kontrola začala dňa 09.10.2019 na základe
Oznámenia o daňovej kontrole č. 102122305/2019 zo dňa 09.09.2019. O výsledku daňovej kontroly

vyhotovil správca dane protokol č. 101372725/2020 zo dňa 31.08.2020 (ďalej aj „protokol“). Protokol bol
spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 04.09.2020.

2. Na základe výsledku daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 100442244/2021 zo dňa
16.03.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmu fyzickej
osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 v sume 60. 322,97 eura.

3. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly zvýšil žalobcovi základ dane celkom o
sumu 244.676,23 eura, keď spochybnil reálnosť dodania služieb deklarovanými dodávateľmi: TAZ
NITRA s.r.o., so sídlom Gergeľova 423/11, 951 12 Ivanka pri Nitre (od 09.03.2018 JM International
s.r.o„Cintorínska3110/1030,Ružomberok),IČO35945290(ďalejlen„TAZNITRA“),konateľspoločnosti
p. D. E. F.; KOVOSPOL RUNÁK s.r.o., Gergeľova 423/11, 951 12 Ivanka pri Nitre, IČO 45 305 480
(ďalej len „KOVOSPOL RUNÁK“), konateľ spoločnosti D. E. F.; ENVIRO, s.r.o., Špitálska 4, 949 01
Nitra, IČO 45 378 728 (ďalej len „ENVIRO“), konateľ spoločnosti D. E. F.; Adept School, s.r.o., Dlhá

8, 949 01 Nitra, IČO 36 732 192 (ďalej len „Adept School“), konateľka G. G. H., účtovník D. E. F.;
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., Rastislavova 1295/20A, 951 41 Lužianky, IČO 45 417 997, (ďalej len
„AUTOSERVIS QUATRO“), konatelia E. B. a G. I., účtovník D. E. F.; Salanci – LMS s.r.o., 951 08
Golianovo 504, IČO 47 043 326, (ďalej len „Salanci – LMS), konatelia G. I., D. J. I., účtovník D. E.F.. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal, že výdavky uplatnené
na základe dodávateľských faktúr vystavených uvedenými spoločnosťami boli v zmysle § 2 písm. i) v
nadväznosti na § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2016

(ďalej len „zák. o dani z príjmov“) preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
zdaniteľných príjmov.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 101294401/2021 zo dňa 21.07.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové

rozhodnutie potvrdil.

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu, že výdavky, ktoré preukázateľne vynaložil, súviseli s dosiahnutým
príjmom, uviedol, že v zmysle § 2 písm. i) zák. o dani z príjmov, daňovým výdavkom je výdavok
preukázateľne vynaložený daňovým subjektom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného
príjmu, ktorý má daňový subjekt zaúčtovaný v účtovníctve, alebo zaevidovaný v evidencii. Jednou

z podmienok je, že daňový výdavok musí byť preukázaný, čo znamená, že ho musia z dôvodu,
že obchodná transakcia je dvojstranný právny akt, vedieť preukázať predložením listinných dôkazov
obidvaja obchodní partneri. V prípade žalobcu dodávateľské spoločnosti nepredložili žiadne doklady,
ktorými by vykonanie fakturovaných prác preukázali. Správca dane pri výkone daňovej kontroly na
dani z príjmov fyzickej osoby preveroval obchodné vzťahy medzi žalobcom a jeho dodávateľmi, ktorí

tým, že nepredložili správcovi dane žiadne doklady a dôkazy, nepreukázali, že by fakturované práce
boli vykonávané subdodávateľským spôsobom. Správca dane využil ako dôkazy všetky skutočnosti
zistené v priebehu dokazovania, vykonaného v priebehu daňovej kontroly. Správca dane mal vedomosť
o tom, aký druh podnikateľskej činnosti daňový subjekt vykonával a nespochybnil skutočnosť, že daňový
subjekt musel na dosiahnutie zdaniteľných príjmov vynaložiť výdavky, ale v procese dokazovania nebolo

preukázané, že fakturované práce, ktorých úhradu si daňový subjekt uplatnil ako daňové výdavky,
vykonali spoločnosti, deklarované na predložených účtovných dokladoch ako dodávatelia.

6. K námietke týkajúcej sa nezabezpečenia svedeckých výpovedí žalovaný poukázal, že správca
dane v priebehu daňovej kontroly vyzval k podaniu svedeckých výpovedí konateľov dodávateľských

spoločností, o čom bol žalobca informovaný. Konateľ dodávateľských spoločností TAZ NITRA, ENVIRO
a KOVOSPOL RUNÁK, p. D. E. F. sa k podaniu svedeckej výpovede dostavil, ale využil svoje právo,
ktoré mu vyplýva zo znenia § 25 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „daňový poriadok“)
a vypovedať odmietol. Konateľka spoločnosti Adept School, p. G. G. H., konateľ spoločnosti Salanci -

LMS p. D. J. I. a konateľ spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, p. E. B. vo svojich výpovediach vykonanie
fakturovaných prác a vystavenie dodávateľských faktúr popreli. Napriek tomu, že žalobca bol o konaní
svedeckých výpovedí informovaný, ústnych pojednávaní sa nezúčastnil a svoje právo klásť svedkom
otázky, za účelom objasnenia sporných skutočností, nevyužil. Žalovaný zdôraznil, že dôkazné bremeno
je na strane žalobcu, ktorý musí vedieť preukázať, že si daňové výdavky uplatnil dôvodne, za zákonom

ustanovených podmienok. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveruje skutočnosti deklarované
daňovým subjektom na predložených účtovných dokladoch u dodávateľov daňového subjektu. Dôkazné
bremeno správcu dane vyplýva zo znenia § 24 ods. 3 daňového poriadku, v zmysle ktorého správca
dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre
správne určenie dane. Z uvedeného vyplýva, že nebolo úlohou správcu dane zabezpečovať doklady a

dôkazy, na preukázanie tvrdení daňového subjektu.

7. Vo vzťahu k námietke, že správca dane si neoveril podpisy na príjmových dokladoch, príkazoch
na úhradu faktúr, vystavených dodávateľských faktúrach, realizované platby zaúčtované v účtovníctve
daňového subjektu nevyhodnotil, nevyhodnotil podané daňové priznania dodávateľskými spoločnosťami

a rovnako sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že dodanie služieb mohlo byť realizované
prostredníctvom tretích osôb, žalovaný uviedol, že správca dane nemal možnosť overiť si podpisy
uvedené na faktúrach vystavených spoločnosťami TAZ NITRA, ENVIRO, a KOVOSPOL RUNÁK
z dôvodu, že konateľ spoločností účtovné a iné doklady spoločnosti správcovi dane nepredložil a
k obchodným transakciám medzi dodávateľskými spoločnosťami a žalobcom sa odmietol vyjadriť.

Konatelia ďalších dodávateľských spoločností pri svedeckých výpovediach vykonanie fakturovaných
prác, vystavenie faktúr a ich podpísanie popreli. Správca dane nespochybnil skutočnosť, že daňový
subjekt mal dodávateľské faktúry zaúčtované v účtovníctve, ale zaúčtovaním dodávateľských faktúr je
splnená iba jedna podmienka ustanovená v § 2 písm. i) zák. o dani z príjmov.8. K námietke, že správca dane sa nevysporiadal s tvrdením, že fakturované práce mohli byť vykonané
prostredníctvom tretích osôb žalovaný zdôraznil, že p. D. E. F. ako konateľ dodávateľských spoločností

TAZ NITRA, ENVIRO, a KOVOSPOL RUNÁK sa k obchodnému vzťahu so žalobcom a k vykonaniu
fakturovaných prác odmietol vyjadriť a účtovné doklady spoločností nepredložil, takže skutočnosť, že by
práce mohli byť vykonané subdodávateľským spôsobom, preukázaná nebola. Konatelia dodávateľských
spoločností Adept School, Salanci-LMS a AUTOSERVIS QUATRO, vykonanie fakturovaných prác
odmietli, takže nemohli byť vykonané subdodávateľským spôsobom.

9. Žalovaný k tvrdenej úhrade dodaných služieb uviedol, že správca dane si preveroval čísla
účtov na vystavených dodávateľských faktúrach, pričom zistil, že majiteľmi účtov bol p. D. E. F.,
konateľ resp. účtovník dodávateľských spoločností a p. A. B. K., ktorá nebola k dodávateľským
spoločnostiamvžiadnomvzťahu.Samotnéfaktúryadokladyoichúhradesúsíceformálnoupodmienkou
uznania daňových výdavkov, nie však postačujúcou pre priznanie daňových výdavkov, pokiaľ nie sú

odrazom reálneho plnenia. Správca dane mal možnosť v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania vyhodnotiť iba dôkazy predložené daňovým subjektom, pretože dodávateľské spoločnosti
nepredložili správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by vykonanie fakturovaných prác preukázali.
Žalovaný nespochybnil, že žalobca predložil správcovi dane všetky doklady, ktorými disponoval, ale
preukázanie fakturovaných prác iba jedným z obchodných partnerov nie je možné považovať za dôkaz,

že fakturované práce boli skutočne vykonané osobou alebo spoločnosťou, deklarovanou ako dodávateľ
na predložených účtovných dokladoch.

10.Vovzťahukvyhodnoteniuúdajovvyplývajúcichzkontrolnýchvýkazovžalovanýpoukázal,žesprávca
dane na základe požiadavky žalobcu, vyplývajúcej z vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole z

daňovej kontroly, požiadal v priebehu vyrubovacieho konania o sprístupnenie informácií vyplývajúcich z
kontrolných výkazov dane z pridanej hodnoty, čo bol dôvod, prečo tieto skutočnosti neboli uvedené už v
protokole z daňovej kontroly. Hodnotenie výsledkov dokazovania z nahliadnutia do kontrolných výkazov
bolo uvedené v rozhodnutiach z daňovej kontroly, vykonanej u žalobcu na dani z pridanej hodnoty.
Správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vykonal všetky úkony, ktoré mu

vyplývajú z platných právnych predpisov.

11. Žalovaný k námietke žalobcu, že správca dane sa v rozhodnutí nevysporiadal s ustálenou
rozhodovacou praxou uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval v súlade s
ustanoveniami daňového poriadku, žalobcom citované rozsudky Najvyššieho súdu SR sú rozhodnutiami

v konkrétnych veciach, a teda v prípade, že žalobca požadoval, aby správca dane postupoval v súlade
s vysloveným právnym názorom súdov bolo potrebné, aby uviedol, v ktorých bodoch je možné závery
súdov aplikovať na ním realizované obchodné transakcie; odôvodnenie uvedených rozsudkov nie je
možnépoužiťvsúvislostisoskutočnosťamizistenýmisprávcomdanevpriebehudaňovejkontroly,keďže
správca dane v priebehu daňovej kontroly nepreveroval dodávateľov dodávateľských spoločností, t.j.

subdodávateľov, ale preveroval priame obchodné vzťahy medzi daňovým subjektom a jeho dodávateľmi
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011), ktorí nepredložili správcovi dane žiadne doklady
a dôkazy, a ani účtovné evidencie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/81/2013), ktorými
by preukázali, že fakturované práce pre daňový subjekt skutočne vykonali. Správca dane a žalovaný
nepožadovali, aby žalobca u niektorých dodávateľov nadštandardne zabezpečoval dôkazy, ale v

prípade, že dodávateľská spoločnosť žiadnym spôsobom vykonanie fakturovaných prác nepreukáže,
nemožno považovať vykonanie prác, a teda ani uplatnené daňové výdavky, za preukázané.

12. Žalovaný mal za to, že správca dane postupoval pri vydaní prvostupňového rozhodnutia v súlade so
znením § 63 ods. 5 daňového poriadku, uviedol v odôvodnení všetky zistené skutočnosti, predložené

doklady a dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanoveniami zák. o dani z príjmov, zaoberal sa námietkami
daňového subjektu uvedenými vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly a
zaujal k nim podrobné stanovisko. Správca dane v priebehu daňovej kontroly oboznamoval žalobcu
s vykonávanými úkonmi, vyzýval ho na predloženie dokladov a dôkazov, ktorými by žalobca odstránil
vzniknuté pochybnosti správcu dane, upovedomoval ho o konaní svedeckých výpovedí. Žalobca

sa svedeckých výpovedí nezúčastnil, na výzvu správcu dane na predloženie dokladov a dôkazov
nereagoval a podať vysvetlenie k fakturovaným prácam a k obchodným vzťahom s dodávateľskými
spoločnosťami, odmietol. Správca dane vyhodnotil predložené doklady a získané dôkazy podľa svojej
úvahy, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, pričom dokazovanie bolo vedenév súlade s ustanoveniami daňového poriadku a skutočnosti o úkonoch vykonaných voči žalobcovi boli
preukázané zákonným spôsobom.

13. Žalovaný nespochybnil, že na dosiahnutie zdaniteľných príjmov musel žalobca pri vykonávaní
podnikateľskej činnosti vynaložiť výdavky, pričom nestačí, aby daňové výdavky preukázal predložením
účtovných dokladov iba žalobca, ale vykonanie fakturovaných prác musia preukázať predložením
relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov aj spoločnosti, deklarované na predložených
dokladoch ako dodávatelia. V prípade žalobcu dodávateľské spoločnosti nepredložili správcovi dane

žiadne doklady a ani štatutárni zástupcovia spoločností vykonanie fakturovaných prác nepotvrdili, čo
znamená že vykonanie fakturovaných prác, a teda ani uplatnené daňové výdavky, neboli v zmysle zák.
o dani z príjmov, preukázané.

II.
Žaloba

14.Včaspodanoužalobousažalobcadomáhalzrušeniarozhodnutianapadnutéhorozhodnutiavspojení
s prvostupňovým rozhodnutím. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

15. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

a pre nedostatok dôvodov, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom
správcu dane ako aj žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi
verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

16. Žalobca mal za to, že žalovaný neprihliadol na námietku nesprávne vyhodnoteného skutkového
stavu veci, keď správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo a
následne vec nesprávne právne posúdil. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno je v rozpore s obsahom administratívneho spisu z daňovej kontroly. Žalobca riadne
preukázal dodanie predmetných služieb ako po formálnej tak aj vecnej stránke, správca dane na

uvedené skutočnosti svedčiace v prospech daňového subjektu neprihliadal a zistenia vyplývajúceho
z vykonaného dokazovania použil v neprospech daňového subjektu, pričom v rozpore so základnými
zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, v
dôsledku čoho nesprávne právne posúdil vec. Pri vyhodnocovaní splnenia nároku na uznanie daňových
výdavkov v zmysle zák. o dani z príjmov nesprávne postupoval a kopíroval len závery správcu dane z

kontroly na daň z pridanej hodnoty.

17. Závery správcu dane považoval žalobca za rozporné s dôkazmi získanými správcom dane v daňovej
kontrole, a to: kontrolný výkaz, výpis z účtu v banke, príjmové pokladničné doklady, daňové doklady,
účtovné závierky, podané daňové priznania, register daňových subjektov, ktoré spĺňajú podmienky na

výmaz z registra platiteľov DPH, register daňových dlžníkov a rovnako údaje uvedené na stránke
L., z ktorého je preukázané že jeho dodávatelia v kontrolovanom zdaňovacom období vykonávali
hospodársku činnosť. Z predloženej účtovnej dokumentácie a rovnako z výsledkov hospodárskej
činnosti spoločnosti bolo preukázané, že uvedené výdavky slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a
udržanie zdaniteľných príjmov.

18. Žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020,
ktoré je možné aplikovať aj na predmetný prípad sporu, keďže správca dane ako aj žalovaný spochybnili
jednak vierohodnosť dokladov a jednak svoje rozhodnutie založili na tvrdených nezrovnalostiach v
obchodných vzťahoch, ktoré však žalobca odstránil a vysvetlil. Napadnuté rozhodnutie tak nebolo

dostatočne odôvodnené a dôvody rozhodnutia v ňom uvádzané nemožno považovať za dostatočne
preukázané, majúce oporu v zákone.

19. Žalovaný nedodržal zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 daňového poriadku a
rozhodnutie vydal bez náležitého zistenia skutkového stavu. Žalovaný vo vyrubovacom konaní

nevykonal dokazovanie predložených a navrhnutých dôkazov, len sa obmedzil na zistenia z vydaných
faktúr, obdobne nevyhodnotil dôkazy preukazujúce výdavky žalobcu. Nie je prípustné s ohľadom na
výsledky dokazovania zamietať právo na uznanie výdavkov v zmysle zák. o dani z príjmov len z dôvodu,
že faktúra neobsahovala všetky náležitosti ustanovené zákonom.20. Záväzkovo - právny vzťah existoval, dodávateľ bol identifikovaný, materiálne plnenie bolo
preukázané, platba zaň bola uhradená a výdavok za toto plnenie bol preukázateľne zaúčtovaný a

vynaložený ako výdavok na dosiahnutie a zabezpečenie príjmov žalobcu ako kontrolovaného daňového
subjektu. Tým, že správca dane nevyhodnotil vyššie uvedené dôkazy objektívne vo vzťahu k správnemu
určeniu dane, bolo žalobcovi odňaté právo na spravodlivý proces, pretože vyššie uvedené dôkazy
svedčiace v jeho prospech správca dane neakceptoval. Správca dane nesplnil svoju zákonnú povinnosť
tým, že poprel skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, ale bol povinný predložiť aj podklady, ktoré

jeho tvrdenia odôvodňujú. Pri preverovaní týchto skutočností by nemal správca dane uprednostňovať
záujmy štátu nad práva a právom chránené záujmy žalobcu. Žalovaný vyhodnotil predmetné dôkazy
v rozpore s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku. Mieru pochybenia správneho orgánu
vzhľadom k celkovej komplikovanosti konania a s prihliadnutím ku komplikovanosti predmetnej veci
možno v konečnom dôsledku považovať za ohrozujúcu právom chránené záujmy účastníka konania,
pričom k prekročeniu tejto medze môže dôjsť nielen jediným závažným pochybením dostatočne

závažného rázu, ale aj väčším počtom relatívne samostatných pochybení, ktoré by sa pri ich jednotlivom
posudzovaní mohli javiť ako marginálne, avšak súhrne dosiahli zásadnú intenzitu zásahu do práv a
právom chránených záujmov žalobcu. Pri hodnotení dôkazov žalovaný účelovo na vyššie uvedené
výsledkydokazovanianeprihliadal,dôkazytaknehodnotiljednotlivoavšetkyvovzájomnejsúvislosti,čím
porušil základné zásady daňového konania, v dôsledku čoho tvrdenia žalovaného nemožno považovať

za preukázané.

21. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Zamestnancisprávcudaneprivýkonedaňovejkontrolynepostupovalivsúladesovšeobecnezáväznými
právnymi predpismi, najmä s daňovým poriadkom, pričom porušili práva a právom chránené záujmy

daňového subjektu. Rozhodnutie správcu dane je arbitrárne a nepreskúmateľné, lebo v odôvodnení
rozhodnutia absentuje presný a konkrétny spôsob zistenia základu dane a následne aj výpočtu
daňovej povinnosti. Predmetné rozhodnutie je vydané aj v rozpore s článkom 2 Ústavy Slovenskej
republiky, pričom s touto námietkou uvádzanou v odvolaní voči rozhodnutiu daňového úradu sa žalovaný
dostatočne nevysporiadal. V podanom odvolaní sa žalobca rovnako domáhal uvedenia, ktoré konkrétne

ustanovenia zák. o dani z príjmov mali byt porušené a zároveň s poukazom na § 63 daňového
poriadku žiadal o náležité zdôvodnenie rozhodnutia s uvedením súvislosti medzi konaním a príslušnými
zákonnými ustanoveniami, na ktoré sa žalovaný odvolával a na ktorých porušení postavil predmetné
rozhodnutia.

22. Zák. o dani z príjmov ustanovuje dve formálne podmienky uznania výdavku, a to podmienku
identifikácie - príslušnosti výdavku k daňovému subjektu a podmienku existencie vynaloženia výdavku,
t.j. preukázanie samotného vynaloženia výdavku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Sžf 74/2010
zo dňa 22. novembra 2018). Daňové výdavky pre daň z príjmov (na rozdiel od dane z pridanej hodnoty)
majú tzv. neosobný (vecný) charakter v dôsledku čoho je rozhodujúca materiálna existencia tohto

výdavku, bez ohľadu na vady v deklarovanom záväzkovo právnom (osobnom) vzťahu. Správca dane
pri daňovej kontrole dani z príjmu nemôže vychádzať z postupov bežných pre daňovú kontrolu dane
z pridanej hodnoty, pretože táto podlieha inému právnemu režimu ako má daň z príjmu (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3 Sžf 85/2007zo dňa 23. októbra 2008).Správca dane pri výkone daňovej
kontroly dane z príjmov právnických osôb posudzuje časovú a vecnú súvislosť nákladov vo vzťahu

ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu, to znamená, či s týmto obdobím časovo a vecne súvisia,
resp. nesúvisia. Ak správca dane dôjde k záveru, že konkrétny náklad časovo a vecne nesúvisí s
kontrolovaným zdaňovacím obdobím, vylúči ho zo základu dane, pričom už nie je ďalej povinný skúmať
do ktorého obdobia patrí (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5 Sžf 11/2011 zo dňa 25.augusta
2011). Pokiaľ sa tak zmluvné strany v zmluve nedohodnú, nie je vystavenie faktúry podmienkou pre vznik

povinnosti zaplatiť na základe poskytnutého plnenia jeho cenu. Faktúra dodávateľa sa stáva dokladom
o dodaní tovaru odberateľovi momentom akceptácie, v danom prípade teda zaplatením ceny za služby
odberateľom, a to vo všetkých jej údajoch. Akékoľvek ďalšie odôvodnenie žalovaného tak bolo vo vzťahu
k posudzovaniu naplnenia podmienok vyžadovaných zák. o dani z príjmov irelevantné.

23. Žalobca mal za to, že postupom správcu dane, ako aj následne žalovaného došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej. K zamietnutiu návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom
svedkov žalobca poukazoval na skutočnosť, že považoval toto doplnenie dokazovania za potrebné vdôsledku skutočností, na ktoré poukazoval aj vo svojom vyjadrení, kedy dával do pozornosti správcu
dane jeho nesprávny postup, pretože správca dane nesprávne aplikoval v daňovej kontrole na dani
z príjmov postupy bežné pre daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty. Žalovaný nepovažoval za

potrebné uvedené dokazovanie doplniť. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly predkladal dôkazy,
ktoré ovplyvňujú správnosť určenia základu dane a tým prispejú k určeniu spravodlivej dane, správca
dane tak bol povinný tieto dôkazy akceptovať a vysporiadať sa s nimi, takýto postup je premietnutý v
základných zásadách správy daní, ktoré korešpondujú s ústavnou zásadou, že správne orgány môžu
konať v medziach zákona a nie nad jeho rámec. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva

správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej
kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca
dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom
prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových
okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných
ustanovení.

24. Žalobca poukázal, že v bode IV. odvolania namietal skutočnosti týkajúce sa kontroly vykonanej
na dani z pridanej hodnoty, pričom žiadal o doplnenie dokazovania, konkrétne o vyhodnotenie údajov,
vyplývajúcich z kontrolných výkazov podaných žalobcom a jeho dodávateľmi, o vyhodnotenie dokladov
vo vzájomnej súvislosti, o vysporiadanie sa so skutočnosťou, ktorý zo subjektov v reťazci mal porušiť

neutralitu dane, o vysporiadanie sa s momentom prechodu vlastníckeho práva k predmetu plnenia a o
vypočutie svedkov. Účelom daňovej kontroly je predovšetkým zákonná povinnosť správcu dane dospieť
k správnemu a spravodlivému určeniu dane ako výsledku zisťovaní počas jej priebehu, a to na podklade
dokladov predložených samotným daňovým subjektom a v prípade vzniknutých rozporov, za účelom
ich odstránenia, umožniť daňovému subjektu pri uplatnení zásady vzájomnej súčinnosti tieto nedostatky

zdôvodniť a následne umožniť ich odstránenie, pokiaľ táto príčina má základ v objektívnych okolnostiach
a nie v úmysle daňového subjektu ukrátiť štát na daniach.

25. Pokiaľ žalovaný na strane 16 žalobou napadnutého odvolania uviedol, že sa nebude vyjadrovať k
uvedenýmnámietkamapožiadavkámžalobcuzdôvodu,žesajednáoskutočnosti,ktorébolipredmetom

daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty, žalobca v tomto smere poukázal, že správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo
najúplnejšie, nie je pritom viazaný návrhmi daňových subjektov, taktiež nie je potrebné preukazovať
skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti a správca prihliada na všetko, čo pri výkone správy
daní vyšlo najavo. S poukazom na uvedené mal správca dane vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti aj

skutočnosti, ktoré vyplynuli z kontrolných výkazov, respektíve ktoré boli podľa žalovaného predmetom
kontroly na dani z pridanej hodnoty. V zmysle základnej zásady daňového konania sa v daňovom
konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a
obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov subjektov a ostatných
zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli túto zásadu realizovať, sú vybavené

rozsiahlymi právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Neznamená to však
bezbrehé uplatňovanie práva vyplývajúce z vrchnostenského postavenia daňových orgánov. Preto ani
povinnosť žalobcu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne
zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodnutí vychádzať u objektívnych a spoľahlivých zistení.

26. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že pokiaľ správca dane pri dokazovaní neobjasní zjavné
nezrovnalosti v predmetných právnych vzťahoch, svedčí to o tom, že skutočnosti rozhodujúce pre
stanovenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie (rozsudok Mestského súdu v Prahe, sp.zn.
3 8Ca/63/99-3 7 zo dňa 26.10.1999). Bolo potrebné, aby správca dane ozrejmil a náležite poukázal na
porušenia konkrétnych ustanovení konkrétneho zákona a vysvetlil súvislosť medzi konaním žalobcu a

porušením príslušnej právnej normy, pričom sa nestačí len odvolávať na porušenia zákona.

III.
Vyjadrenie žalovaného

27.Žalovaný vpísomnomvyjadreníkžalobezodňa19.05.2022vplnomrozsahuzotrvalnaargumentácii
uvedenej v napadnutých rozhodnutiach a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.28. Žalovaný sa v priebehu odvolacieho konania zaoberal námietkami žalobcu a na základe skutočností
zistených správcom dane v priebehu daňovej kontroly, ktoré boli zdokumentované v predloženom
spisovom materiáli vyslovil záver, že správca dane posúdil preverované skutočnosti v zmysle platných

právnych predpisov. K námietke žalobcu, že správca dane neprihliadol na všetko, čo vykonaným
dokazovaním vyšlo najavo, žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania správcom dane vyplýva,
že postupoval v intenciách ustanovení daňového poriadku, pričom zistené skutočnosti vyhodnotil
v súlade s ustanoveniami zák. o dani z príjmov. Skutočnosť, že správca dane sa v priebehu
dokazovania, vykonávaného v priebehu daňovej kontroly nestotožnil s vyjadreniami a námietkami

žalobcu neznamená, že neprihliadal na všetko, čo v priebehu daňovej kontroly vyšlo najavo.
Dokazovanie správcu dane vykonané v priebehu daňovej kontroly je podložené listinnými dôkazmi, ktoré
sú súčasťou spisového materiálu. Daňový výdavok musí byť preukázaný, čo znamená, že ho musia
z dôvodu, že obchodná transakcia je dvojstranný právny akt, vedieť preukázať predložením listinných
dôkazov obidvaja obchodní partneri. Dodávateľské spoločnosti obchodnú spoluprácu so žalobcom a
vykonanie fakturovaných prác v prospech žalobcu popreli, čo znamená, že zo strany dodávateľských

spoločností neboli predložené žiadne účtovné a iné doklady, ktoré by preukázali tvrdenie žalobcu.
Žalobca sa tak konaním svojich obchodných partnerov dostal do dôkaznej núdze, pretože ak vykonanie
fakturovanýchprácniejepreukázanéobchodnýmipartnermi,niejemožnéhopovažovaťzapreukázané.

29. Žalovaný k preukázaniu dodania fakturovaných prác uviedol, že správca dane v priebehu daňovej

kontroly preveroval aj čísla účtov uvedených na vystavených dodávateľských faktúrach, pričom zistil,
že tieto nepatria dodávateľským spoločnostiam. Z konania správcu dane v priebehu daňovej kontroly
vyplýva, že za účelom zistenia skutkového stavu v takom rozsahu, na základe ktorého by bolo možné
vysloviť záver, či vykonanie fakturovaných prác bolo preukázané, vykonal dostatočné dokazovanie.

30. K námietke žalobcu, že správca dane postupoval v rozpore so zák. o dani z príjmov žalovaný
zdôraznil, že správca dane posudzoval uplatnené daňové výdavky v súlade so znením § 2 písm. i)
zák. o dani z príjmov, ktorý stanovuje podmienky, za akých môžu byť výdavky (náklady) považované za
daňové výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Jednou z podmienok je preukázateľnosť výdavku (nákladu), ktorá v prípade žalobcu nebola splnená

z dôvodov na strane dodávateľských spoločností. K námietke žalobcu, že správca dane kopíroval len
závery správcu dane z daňovej kontroly vykonanej na dani z pridanej hodnoty, žalovaný uviedol, že
predmetom dane z pridanej hodnoty boli zdaňovacie obdobia roka 2018 (správne mal byť uvedený
rok 2016, pozn. správneho súdu) a predmetom kontroly boli účtovné doklady vystavené tými istými
dodávateľskými spoločnosťami, správca dane použil skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly

dane z pridanej hodnoty ako dôkazy v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku, aj v priebehu kontroly
dane z príjmov fyzickej osoby.

31. Žalovaný nespochybnil, že dodávateľské spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, Salanci-LMS
a Adept School, vykonávali v kontrolovanom zdaňovacom období podnikateľskú činnosť. V

prípade dodávateľských spoločností TAZ NITRA a KOVOSPOL RUNÁK, správca dane vykonávanie
ekonomickej činnosti nemal možnosť preveriť z dôvodu, že spoločnosti na výzvu správcu dane
nereagovali a požadované doklady nepredložili. Konateľ spoločností p. E. F. svedeckú výpoveď podať
odmietol. Dodávateľská spoločnosť ENVIRO je nekontaktná, na adrese sídla je evidovaná ako neznámy
subjekt. Z účtovných a iných dokladov, ktoré dodávateľské spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO,

Salanci-LMS a Adept School, správcovi dane v priebehu daňovej kontroly predložili, vyplýva, že
faktúry, na základe ktorých si žalobca uplatnil daňové výdavky, nemali zaevidované vo svojej účtovnej
evidencii a úhrady faktúr neboli zrealizované na čísla účtov, patriacich dodávateľským spoločnostiam.
Z vyjadrenia zástupcov spoločností tiež vyplynulo, že so žalobcom neboli v obchodnom vzťahu a
spoločnosti fakturované práce nemali v predmete činnosti a ani ich nevykonávali. Z predloženej účtovnej

dokumentácie dodávateľských spoločností, a ani z vyjadrení jej zástupcov nevyplýva, že spoločnosti
vykonali v prospech žalobcu práce, o ktorých žalobca účtoval ako o daňových výdavkoch, vynaložených
na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie zdaniteľných príjmov.

32. Žalovaný k odkazu žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa

03.09.2020 uviedol, že správca dane spochybnil vierohodnosť dokladov predložených žalobcom ku
kontrole z dôvodu, že dodávateľské spoločnosti vykonanie fakturovaných prác a obchodnú spoluprácu
so žalobcom popreli. Z konania správcu dane, ktorý viedol dokazovanie vyplýva, že vykonal za účelom
zistenia čo najúplnejšieho skutkového stavu všetky úkony, ktoré mu vyplývajú z ustanovení daňovéhoporiadku, skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu pre vyslovenie záveru, že uplatnené daňové
výdavky neboli v zmysle § 2 písm. i) zák. o dani z príjmov, preukázané. Odôvodnenie rozhodnutia
tak správcu dane, ako aj žalovaného obsahovalo všetky zistené skutočnosti, ktoré boli odôvodnené

v nadväznosti na platné právne predpisy, správca dane a žalovaný sa zaoberali pripomienkami a
námietkami daňového subjektu a zaujali k nim relevantné stanovisko.

33. Žalovaný k namietanému nevykonaniu navrhovaných dôkazov uviedol, že správca dane v priebehu
daňovej kontroly vykonal za účelom podania svedeckých výpovedí ústne pojednávania s konateľmi

dodávateľských spoločností a s osobou, ktorá viedla dodávateľským spoločnostiam účtovnú evidenciu.
Žalobca sa napriek tomu, že bol o konaní svedeckých výpovedí upovedomený, ústnych pojednávaní
nezúčastnil a svoje právo klásť svedkom otázky nevyužil. Keďže predmetom daňovej kontroly dane
z príjmov fyzickej osoby a predmetom kontroly dane z pridanej hodnoty bolo rovnaké zdaňovacie
obdobie a správca dane v priebehu dokazovania preveroval účtovné doklady vystavené tými istými
dodávateľskými spoločnosťami, správca dane nevykonával v priebehu dokazovania duplicitné úkony,

ale skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty použil v zmysle § 24 ods.
4 daňového poriadku ako dôkazy v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby.

34. K vyhotovovaniu faktúr žalovaný poukázal na povinnosť žalobcu ako podnikateľa – účtovnej jednotky
viesť účtovnú evidenciu v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zák. o účtovníctve“) a v súlade s opatrením vydaným Ministerstvom financií SR. Účtovná
evidencia je vedená na základe vystavených účtovných dokladov, ktoré preukazujú realizáciu účtovných
operácií. Faktúra je v zmysle zák. o účtovníctve účtovným dokladom, ktorý musí spĺňať predpísané
náležitosti. V prípade, že obchodná transakcia nie je preukázaná účtovným dokladom, nie je možné
ju evidovať v účtovnej evidencii, nemožno ju považovať za preukázanú, a nemôže mať ani vplyv na

základ dane, ktorým je v prípade fyzickej osoby rozdiel medzi dosiahnutými príjmami a vynaloženými
výdavkami. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný tvrdenie žalobcu, že výdavky je možné si uplatniť
aj bez existencie faktúry ako účtovného dokladu, za irelevantné.

35. Žalovaný k namietanému vyhodnoteniu dôkazov uviedol, že správca dane sa zaoberal všetkými

predloženými dôkazmi, ktoré posúdil, vyhodnotil a odôvodnil v súlade so znením § 2 písm. i) zák. o dani z
príjmov. K upretiu práva na spravodlivý proces žalovanému nebolo zrejmé, vzhľadom na skutočnosť, že
žalobca si v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho konania uplatňoval svoje
zákonné práva, akým spôsobom mu bolo toto právo upreté.

36. Správca dane na základe skutočností zistených v priebehu daňovej kontroly na strane obchodných
partnerov žalobcu vyslovil pochybnosti o obsahu predložených účtovných dokladov, ktoré v priebehu
daňovej kontroly neboli žiadnym spôsobom vyvrátené. Dôkazné bremeno bolo primárne na strane
žalobcu, a preto bolo potrebné, aby preukázal, že si daňové výdavky uplatnil za splnenia zákonom
stanovených podmienok. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného daňového

výdavku (nákladu) bolo vychádzať nielen z formálnej stránky daňového dokladu (faktúry) predloženej
žalobcom, ale aj zistiť, či tieto doklady aj po materiálnej stránke sú odrazom skutočností, ktoré deklaruje,
teda i to, či fakturované práce dodal tam uvedený dodávateľ. V prípade žalobcu bolo vykonaným
dokazovaním preukázané, že fakturované práce nevykonali spoločnosti, uvedené na faktúrach ako
dodávatelia. Nebolo povinnosťou správcu dane zisťovať, ktorý iný dodávateľ pre žalobcu fakturované

práce vykonal v prípade, že skutočnosti zistené správcom dane nepreukazujú tvrdenie žalobcu o
tom, že práce vykonala ním uvádzaná spoločnosť. Žalovaný vyhodnotil predložené dôkazy v súlade s
ustanovením zák. o dani z príjmov, a súčasne žalobca nekonkretizoval akým spôsobom boli ohrozené
jeho právom chránené záujmy.

37. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, zistené skutočnosti
boli posúdené a odôvodnené v nadväznosti na znenie § 2 písm. i) zák. o dani z príjmov. Správca dane
postupoval v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania tak v súlade s ustanoveniami zák.
o dani z príjmov, ako aj v súlade s ustanoveniami daňového poriadku, tiež v súlade s čl. 2 ods. 2
Ústavy SR. Žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní,

pričom postupoval v zmysle § 74 ods. 2 daňového poriadku. V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Garcia Ruiz c. Španielsko
z 21.01.1999, z ktorého vyplýva, že judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument účastníkakonaniaboladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia,aleibanatakýargument,ktorýjeprerozhodnutie
v danej veci rozhodujúci a vyžaduje si špecifickú odpoveď.

38. Žalovaný k námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia mal
za to, že správca dane a žalovaný postupovali pri vydaní rozhodnutia v zmysle § 63 daňového poriadku;
v odôvodnení boli uvedené všetky skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania, ktoré boli odôvodnené v súlade s platnými právnymi predpismi. Správca dane a žalovaný sa v
odôvodnení rozhodnutia zaoberali vyjadreniami a námietkami daňového subjektu, ako aj predloženými

dôkazmi a zaujali k nim relevantné stanovisko. K námietke, týkajúcej sa vypočutia svedkov žalovaný
zdôraznil, že žalobca napriek tomu, že bol o konaní svedeckých výpovedí informovaný, ústnych
pojednávaní sa nezúčastnil a svoje právo klásť svedkom otázky nevyužil.

39. K doplneniu dokazovania o zabezpečenie svedeckých výpovedí žalovaný ďalej uviedol, že je
rozhodnutí správcu dane, ktorý vedie dokazovanie a jeho úvahe, akým spôsobom dokazovanie doplní,

aké dôkazy vykoná, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z už
zrealizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na už zistené skutočnosti.
Správcadanevpriebehudaňovejkontrolyvypočulzástupcovdodávateľskýchspoločnostíaosobu,ktorá
viedla dodávateľským spoločnostiam účtovnú evidenciu. Každé vykonanie prác alebo služieb, ktoré
má vplyv na základ dane z príjmu musí byť preukázané účtovnými dokladmi, predloženými obidvomi

účastníkmi obchodnej transakcie.

40. Žalovaný k vyhodnoteniu údajov vyplývajúcich z kontrolných výkazov uviedol, že správca dane
na základe požiadavky žalobcu, ktorá vyplývala z vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole z
daňovej kontroly, požiadal v priebehu vyrubovacieho konania o sprístupnenie informácií vyplývajúcich z

kontrolných výkazov dane z pridanej hodnoty, pričom výsledky dokazovania, vyplývajúce z nahliadnutia
do kontrolných výkazov sú uvedené v rozhodnutiach z daňovej kontroly, vykonanej u žalobcu na
dani z pridanej hodnoty. K objasňovaniu nezrovnalosti v právnych vzťahoch medzi žalobcom a jeho
obchodnými partnermi žalovaný uviedol, že bolo na rozhodnutí daňového subjektu, koho si vyberie
za svojho obchodného partnera a akým spôsobom si preverí schopnosť obchodného partnera splniť

záväzky vyplývajúce z uzatvorených právnych vzťahov. Ustanovenia daňového poriadku nedávajú
správcovi dane možnosť vstupovať do právnych vzťahov medzi obchodnými partnermi a objasňovať
vzniknuté nezrovnalosti.

41. Žalovaný tiež poukázal, že správca dane v rozhodnutí uviedol, ktoré ustanovenie zák. o dani z

príjmov žalobca svojim konaním porušil, akým spôsobom ho porušil a uviedol tiež súvislosť medzi
konaním žalobcu a porušením ustanovenia zákona o dani z príjmov. Správca dane a tiež žalovaný v
rozhodnutí poukázali na porušenie § 2 písm. i) zák. o dani z príjmov, ktorý definuje čo je daňový výdavok
a tiež vo svojich rozhodnutiach uviedli dôvody, pre ktoré nebolo možné považovať uplatnené výdavky
za preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

IV.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

42. Na základe § 3 ods. 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva
prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach,
v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod
sp. zn. 26S/61/2021 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom

v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od
01.06.2023 pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave dňa 07.06.2023 a je vedená pod sp. zn.
NR-26S/61/2021. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok
2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

43. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.44. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023
(ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

45. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu

žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

46. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden
z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho
vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.07.20024 (§137 ods. 4 SSP).

47. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

48. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

49. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

50. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

51. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

52. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

53. Podľa § 2 písm. i) zák. o dani z príjmov, daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v
účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní
majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový

výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

54. Podľa § 2 písm. j) zák. o dani z príjmov, základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú
daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových

výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.55. Podľa § 21 ods. 1 zák. o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

56. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti
postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134
ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods.

2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

57. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo na podklade žalobných bodov preskúmať, či
žalobca splnil všetky podmienky pre uznanie daňových výdavkov, najmä či preukázal vykonanie služieb
a vynaloženie nákladov (výdavkov) na dosiahnutie, zaistenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov, t.
j. či tieto náklady možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) zák. o dani z príjmov
a či správca dane a následne žalovaný postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a viedli

daňové konanie v súlade so zásadami správy daní.

58. Správny súd v prvom rade poukazuje na judikatúru, vzťahujúcu sa na daň z príjmov, aplikovateľnú na
predmetnú vec: „Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení
sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť

vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi
zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť
preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť
zaúčtovaný), na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku,
len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka

preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak
zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 - 5, § 20, § 21 zákona č. 595/2003 Z.z. Pre
splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následné určenie správnej výšky
základu dane z príjmov nepostačuje, ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby
len preukázaním daňového dokladu - faktúry s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia na jednej

strane jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné, aby
bolo preukázané, že k prijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne aj došlo, a to v rámci
dojednaných dodávok tovarov jednotlivými dodávateľmi. Pokiaľ
nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal
rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane z príjmov.“ (Rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5Sžf/45/2015 zo dňa 26.01.2017). „Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný,
čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a
služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný
a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.“ (rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 5Sžf 60/2015 zo dňa 28.02.2017).

59. Daňový subjekt, ktorý o náklade účtuje v účtovníctve a následne ho zahrnie aj do daňového
priznania, je povinný v prípade dôvodných pochybností správcu dane preukázať, že ho skutočne
vynaložil (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/32/2014 zo dňa 19.11.2015,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/74/2016 zo dňa 22.11.2018, rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/20/2016 zo dňa 12.07.2018 a rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/34/2015 zo dňa 22.02.2017). Uskutočňovanie zdaniteľných
plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to má daňový subjekt
ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť
uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sžf/119/2013 zo dňa 06.05.2014).60. Nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienok. Musí
ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený
daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný.

Bezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka na uznanie uplatnených
výdavkov správcom dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžf/32/2014 zo
dňa 19.11.2015). Ak správca dane po vykonaní daňovej kontroly preukáže, že daňovník hodnoverným
spôsobom nevie preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom
stanovené, teda, že ide o výdavky, ktoré daňovník vynaložil na úhradu tovarov a služieb, a ich vecnú

súvislosť, ako aj to, že tovar (služby) bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve
osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre, tak nesplnil podmienky pre priznanie daňových výdavkov.
Splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku, vyjadrené predloženými dokladmi, je
síce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané daňové výdavky, tieto doklady
však musia byť obrazom reálneho plnenia od reálneho dodávateľa uvedeného na daňových dokladoch
a musia byť skutočne svojím účelovým určením potrebné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie

príjmov daňovníka v predmete jeho podnikania. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného
prípadu faktúrou, prípadne dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania služieb /
tovarov na daňové účely nepostačujúce.

61. Daňový subjekt v daňovom konaní nesie daňové bremeno, z ktorého vyplýva dôkazná povinnosť

predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku. Daňový subjekt je povinný preukázať
reálnosť plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými dokladmi a za tým účelom si
obstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by preukázali poskytnutie tvrdených služieb s tým,
že správcovi dane prináleží v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane,
k čomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Ak správca dane

pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom je opäť na daňovom subjekte vyvrátiť spochybnenie
pôvodných dôkazov správcom dane predložením či navrhnutím ďalších dôkazov. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom.

62. Správny súd zastáva názor, že daňovník musí v prvom rade svoje výdavky (náklady) preukázať
a až následne, pri istote ich existencie, preukázať, že tieto súvisia so zdaniteľným príjmom.
Premietnuc uvedené na daný prípad, žalobca mal v prvom rade povinnosť preukázať oprávnenosť
vynaložených výdavkov práve prostredníctvom preukázania uskutočnenia dodaných služieb, inak

povedané, preukázať ich existenciu a až následne preukázať, že tieto súvisia so zdaniteľným príjmom.

63. V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v podanej žalobe správny súd
prvotne poukazuje na to, že žalobné námietky boli formulované všeobecne, bez konkrétnej špecifikácie
(neoznačenie konkrétnych osôb, ktoré mali byť v konaní vypočuté, nevymedzené dôkazné prostriedky,

z ktorých malo vyplývať preukázanie dodania predmetných služieb, ktoré finančné orgány nesprávne
vyhodnotili prípadne nevykonali), majúc povahu všeobecných generických vyjadrení. Nie je úlohou
správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával, konkretizoval prípadne domýšľal dôvody nezákonnosti
rozhodnutí finančných orgánov. Žalobcovi svedčí v správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť, pričom
pre vymedzenie dôvodov súdneho prieskumu zákonnosti nepostačuje jednoduché spochybnenie

postupu žalovaného a správcu dane bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, z ktorých žalobca
vyvodzujenezákonnosťspôsobilúvyústiťdozrušenianapadnutéhoaprvostupňovéhorozhodnutiapodľa
§ 191 ods. 1 SSP. Správny súd tak napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie
ich vydaniu predchádzajúce preskúmal výlučne z dôvodov a v rozsahu vymedzenom v žalobe, pričom
nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo možné konštatovať nezákonnosť uvedených rozhodnutí.

64. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca ako podnikateľský subjekt je sám zodpovedný nielen za výber
svojho obchodného partnera, ale aj za dokumentovanie svojej obchodnej činnosti, z ktorej mu vyplývajú
povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ak je ako daňový subjekt v tomto smere nedôsledný, musí potom
znášať následky v podobe dôkaznej núdze v prípadnom daňovom konaní.

65. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane nebral na zreteľ „všetko, čo v konaní
vyšlo najavo“ a nevykonal „všetky potrebné kroky, na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie“, správny
súd s odkazom na priebeh daňovej kontroly, dospel k záveru, že žalobca si v rámci daňovej kontrolynesplnil svoju dôkaznú povinnosť, a správny súd tak nevzhliadol žiadne pochybenia zo strany správcu
dane. Žalobca bol vyzývaný na predloženie dôkazov a na naplnenie charakteru daňovej kontroly. Keďže
tak nevykonal, správca dane postupoval v súlade s charakterom daňovej kontroly a vykonal dokazovanie

na základe ním získaných dôkazov. Zo strany správcu dane tak v tomto smere k pochybeniu nedošlo.
Správny súd považoval námietky žalobcu smerujúce k nedostatočne zistenému skutkovému stavu za
majúce všeobecný charakter.

66. Žalobca poukázal, že závery správcu dane sú v rozpore s dôkazmi získanými v daňovej kontrole,

a to: kontrolný výkaz, výpis z účtu v banke, príjmové pokladničné doklady, daňové doklady, účtovné
závierky, podané daňové priznania, register daňových subjektov, ktoré spĺňajú podmienky na výmaz z
registra platiteľov DPH, register daňových dlžníkov a rovnako údaje uvedené na stránke L., z ktorého
je preukázané že jeho dodávatelia v kontrolovanom zdaňovacom období vykonávali hospodársku
činnosť. Uvedenú námietku nepovažoval správny súd za dôvodnú, keďže daňové orgány v konaní
nevychádzali z toho, že by dodávatelia žalobcu nevykonávali v rozhodnom čase hospodársku činnosť,

ani pre formálne nedostatky dodávateľských faktúr, ale zvýšenie základe dane z príjmov bolo vykonané
pre nepreukázanie vynaloženia daňových výdavkov na základe faktúr predložených žalobcom, ktorých
vystavenie a dodanie služieb buď dodávateľské spoločnosti nepotvrdili (konateľ J. Runák) alebo
vyslovene popreli (konatelia H., B., I., I.). Rovnako nemožno považovať vynaloženie daňových výdavkov
v konkrétnej výške považovať za preukázané z výsledkov hospodárskej činnosti žalobcu, ako sa toho

domáhal žalobca.

67. Daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal, že výdavky
uplatnené na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťami TAZ NITRA, KOVOSPOL
RUNÁK, ENVIRO, K. I., AUTOSERVIS QUATRO, Salanci – LMS, boli v zmysle § 2 písm. i) v nadväznosti

na § 21 ods. 1 zák. o dani z príjmov, preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
zdaniteľných príjmov, pričom porušenie týchto konkrétnych ustanovení vyplýva aj z obsahu odôvodnenia
prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, a preto ako nedôvodnú posúdil žalobcom v tomto smere
vznesenú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci.

68. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia
pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov správny súd zdôrazňuje, že žalovaný a správca
dane si zaobstarali dostatok dôkazov k rozhodnutiu, v konaní postupovali v súlade s daňovým
poriadkom, vykonali všetky dôkazy a tieto vyhodnotili v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov, vo veci rozhodli vecne správne a ako prvostupňové rozhodnutie, tak aj napadnuté rozhodnutie

poskytujú pre žalobcu dostatočné odôvodnenie vo vzťahu k ich výrokom. Správca dane a žalovaný sa
dostatočnýmspôsobomvysporiadalisovšetkýmirelevantnýminámietkamižalobcu.Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia je daná v prípade, ak chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia, pričom
subjektívnu nespokojnosť žalobcu s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu
nepreskúmateľnosti.

69. Ohľadne tvrdeného nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu a postupu žalovaného v rozpore
s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, správny súd
vyhodnotil tento žalobný bod ako nedôvodný. Predmetom daňovej kontroly bola daňová kontrola
zameraná na daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 a nie daňová kontrola

zameraná na daň z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu tak nebolo možné na daný prípad aplikovať
judikatúru viažucu sa na daň z pridanej hodnoty ako sa toho nesprávne domáhal žalobca. Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo sa zameriava na odpočet dane – jedná sa teda o daň
z pridanej hodnoty. Zároveň Smernica Rady 2006/112 sa týka spoločného systému na dani z pridanej
hodnoty, a preto je na predmetný prípad neaplikovateľná. Argumentácia žalobcu v tomto smere tak bola

v prejednávanej veci irelevantná.

70. Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový
stav, z ktorého vyvodili správne závery o tom, že žalobca nepreukázal vynaloženie daňových výdavkov
v ním uplatnenej výške, pričom z prvostupňového rozhodnutia (s. 67) je nepochybne zrejmý aj

spôsob výpočtu daňovej povinnosti, keď správca dane zvýšil základ dane z príjmov fyzickej osoby
o sumu 244.676,23 eura vyplývajúcu práve z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťami TAZ
NITRA, KOVOSPOL RUNÁK, ENVIRO, Adept School, AUTOSERVIS QUATRO, Salanci – LMS, keď
vynaloženie daňových výdavkov v tam uvedenej výške nebolo preukázané.71. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane mal vyhodnotiť skutočnosti, ktoré vyplynuli z kontrolných
výkazov, správny súd prvotne poukazuje, že z obsahu podanej žaloby nebolo zrejmé, aké skutočnosti

svedčiacevprospechžalobcumalizkontrolnýchvýkazovvyplynúť.Správcadanesapridaňovejkontrole
oboznámil s obsahom kontrolných výkazov dodávateľských spoločností (s. 39-41 prvostupňového
rozhodnutia), pričom výsledkom hodnotenia obsahu týchto kontrolných výkazov bol záver, že pri
dodávateľoch Adept School, Salanci – LMS a AUTOSERVIS QUATRO v zozname vystavených faktúr
žalobca uvedený nebol, konatelia týchto spoločností rovnako popreli obchodnú spoluprácu so žalobcom;

pri spoločnostiach TAZ NITRA, KOVOSPOL RUNÁK a ENVIRO konateľ odmietol pred správcom
dane vypovedať, a preto správca dane dospel k záveru, že kontrolný výkaz týchto spoločností nie je
dostatočným dôkazom o tom, že služba bola uskutočnená, pričom tento záver považoval správny súd za
právne udržateľný, keď samotný kontrolný výkaz bez ďalšieho nie je dôkazom o reálnosti deklarovaného
daňového výdavku.

72. Bez ohľadu na skutočnosť, že povinnosť vyhotovovať kontrolné výkazy sa vzťahuje na platiteľov
dane z pridanej hodnoty (predmetom v prejednávanej veci je posúdenie zákonnosti vyrubenia dane
z príjmov fyzickej osoby), správny súd k relevancii kontrolných výkazov dodávateľa poukazuje na
rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/24/2020 zo dňa 22. júla 2022, keď v bode
24 uviedol: „...správca dane síce v protokole o výsledkoch daňovej kontroly uviedol, že tento dôkaz

navrhnutý sťažovateľom (kontrolný výkaz, pozn. správneho súdu) vykonal, ale obmedzil sa v súvislosti
s ním len na konštatovanie, že nepreukazuje reálne dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom na
spornej faktúre, pričom z predmetného protokolu, ako ani z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé
čo správca dane z tohto dôkazu zistil. Síce je možné prisvedčiť takémuto záveru správcu dane, keďže
kontrolné výkazy určitú relevanciu pre zistenie skutkového stavu môžu mať v kontexte zistenia, či v nich

deklarovaný dodávateľ sporné faktúry uviedol a teda, či ich viedol aj vo svojej daňovej evidencii. Samé
o sebe však nie sú spôsobilé bezpochyby potvrdiť uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného obchodu
a teda naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH“.

73. Správny súd na základe vykonaného prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodov

uplatnených v žalobe dospel k záveru, že žalobné námietky neboli dôvodné, a preto žalobu podľa § 190
SSP ako nedôvodnú zamietol.

74. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od

žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

75. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.