Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-4Csp/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517202101
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2517202101.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v spore žalobkyne: B. C., H. XX.XX.XXXX, R. C. Ž.

XXX/XX, C., právne zastúpenej: URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom Havlíčkova 16, Bratislava, IČO: 47 244 895 proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. Mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Piešťany (ďalej aj ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 06.
novembra 2018 č. k. 15Csp/43/2017-204 určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 30. januára 2016 je bezúročná a bez poplatkov (I. výrok), vo zvyšnej časti
konanie zastavil (II. výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni v rozsahu 50 %. (III. výrok) Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo výroku

o zastavení konania (II. výrok) odôvodnil právne podľa § 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 Civilného
sporového poriadku zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) a vecne tým,
že žalobkyňa využila svoje dispozičné právo a podanú žalobu vzala čiastočne späť, preto súd konanie
vo zvyšnej časti zastavil. Vo výroku I. rozsudok dôvodil § 137 písm. d/ CSP, § 11 ods. 4, § 1 ods. 1, ods.
2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f/, k/, l/, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“). Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že

žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 30. januára 2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 4601304980,
ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového úveru v sume 6.500 eur, ktorá zmluva neobsahovala
náležitosťvzmysle§9ods.2písm.f/zákonač.129/2010Z.z.,t.j.dobutrvaniazmluvyospotrebiteľskom
úvere. Ani termín konečnej splatnosti (v zmluve uvedené: 78 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do
15. dňa v poslednom mesiaci) súd nepovažoval za splnenie povinnosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm.
f/ zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko pokiaľ zákon ako vyslovenú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uvádza konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, tak jednoznačne tento údaj v zmluve musí byť

uvedený, nie je prípustné, aby účastník zmluvy sa k tomuto údaju dopracovával výkladom a výpočtom.
Súd konštatoval, že už len z týchto dôvodov je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. Nad rámec potrebný pre rozhodnutie
súd tiež uviedol, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle §11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. aj z dôvodu, že zmluva neobsahuje predpoklady použité
na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z.), ako i z
dôvodu, že neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. výšku, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. treba dospieť k záveru,
že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov“ sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom

dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Zmluva obsahuje
lenúdajocelkovej(súhrnnej)výškesplátkyvsume133,47eurmesačne.Súdpoznamenal,žepotom,čo
dospel k záveru o bezpoplatkovosti úveru, bolo bezpredmetným sa zaoberať prípadnou neprijateľnosťou
poplatkov za službu Odložené splátky vo výške 1,45 eur mesačne. Podľa súdu nepostačuje, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere má písomnú formu. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010
Z. z. si nemožno vykladať tak, že musia byť kumulatívne splnené podmienky nedostatku písomnej

formy a absencie niektorej z tam uvedených náležitostí zmluvy, nakoľko takýto výklad nemá základnú
logiku a viedol by k absurdnému záveru, že by stačilo, ak by dodávateľ v zmluve uviedol len výšku
spotrebiteľského úveru bez ďalších náležitostí, čo určite nebolo zámerom zákonodarcu. Citované
ustanoveniejepotrebnévykladaťtak,žezáverobezúročnostiabezpoplatkovostiúverujepotrebnéprijať
pri nedostatku písomnej formy o spotrebiteľskom úvere alebo pri absencii konkrétnych obligatórnych

náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výklad a aplikácia § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. musí byť
v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo
vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. b/
zákonač.129/2010Z.z.(rozsudokKrajskéhosúduvPrešoveč.k.21Co/10/2015-74zodňa26.11.2015).
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. l CSP), pričom vyslovil, že o

výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobkyne
čo do výroku III. a žalovaného čo do výroku I. a III. rozhodol rozsudkom zo 06. novembra 2019,
č. k. 24Co/41/2019-264 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v napadnutých výrokoch I. o

určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a III. o nároku na náhradu trov
konania (§ 387 ods. l CSP), žalobkyni priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v odvolacom
konaní v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že prebral súdom prvej inštancie zistený skutkový
stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo
vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky

dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP odkázal
na správne a presvedčivé odôvodnenie preskúmavaného rozsudku. Na zdôraznenie správnosti záverov
súdu prvej inštancie a v reakcii na odvolanie odvolací súd dodal, že pokiaľ žalovaný podal odvolanie
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, potom odvolací súd poukázal na skutočnosť, že žalovaný v

odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie, a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení §
366 CSP. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu,
ktorá by nebola zhodná s úvahou súdu prvej inštancie prezentovanou v napadnutom rozhodnutí. K
odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP o nesprávnom právnom posúdení

veci odvolací súd konštatoval, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná
zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z., pretože údaj o trvaní
zmluvy sa v nej nenachádza. Poukázal na § 11 ods. l písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. a zdôraznil, že
účelom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ
jasne a bez pochybností a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, teda

dokedy bude splácať úver. Pojem „termín“ predstavuje presné časové vymedzenie. Termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluvách nie je uvedený ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť
odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet. Termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru musí byť v zmluve vyjadrený dostatočne určito a nie udalosťou, ktorá je závislá
na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade

ide o náležitosť predpokladanú zákonom. Úverová zmluva je konsenzuálnym kontraktom, a už pri
uzavretí zmluvy v deň jej uzavretia bez ohľadu na deň poskytnutia spotrebiteľského úveru musia byť
dohodnuté jej podstatné obsahové náležitosti. Bolo preto povinnosťou žalovaného v uzatvorených
úverových zmluvách jednoznačne a zrozumiteľne uviesť termín konečnej splatnosti úveru. Tento údajsa však v zmluve nenachádza, pritom údaj o počte splátok a dni splatnosti splátok, ako ani odkaz na
vymedzenie konečnej splatnosti v ďalších zmluvných dojednaniach, požiadavku citovaného zákonného
ustanovenia o konečnej splatnosti úveru nespĺňa. Naviac odvolací súd poznamenal, že nie sú žiadne

pochybnosti o tom, že predmetná zmluva bola uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom, a že má
podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch,
a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Už len vyššie uvedená
absencia v zmluve o spotrebiteľskom úvere postačuje pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
predmetného úveru v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaných ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/

v spojení s § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z. Preto by bolo nadbytočným a v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 princípov CSP) zaoberať sa aj príp. ďalšími okolnosťami, aj
ďalšou súvisiacou odvolacou argumentáciou žalovaného, ktorá nemohla mať vplyv na vyššie uvedené
závery. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 262
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP.

3. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie podľa § 421 ods. 1
písm.b/CSP,keďnamietalnesprávneprávneposúdenieveci.Podľadovolateľarozhodnutieodvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia nasledujúcej právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi najvyššieho
súdu ešte nebola vyriešená: „Či možno v zmluvách uzatvárateľných podľa zákona č. 129/2010 Z. z.

od veriteľov žiadať, aby v nich uvádzali termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a pokiaľ
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojem ako termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, či je za použitia eurokonformného výkladu práva možné dospieť k záveru, že
toto ustanovenie len vyjadruje požiadavku na uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“
Uvedenú právnu otázku je potrebné podľa dovolateľa vyriešiť nasledovne: „Od veriteľov nemožno žiadať

prizmluváchuzatváranýchpodľazákonač.129/2010Z.z.,abyvnichuvádzalitermínkonečnejsplatnosti
spotrebiteľského úveru a pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza
pojem ako termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, je za použitia eurokonformného výkladu
práva možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len vyjadruje požiadavku na uvedenie doby trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“ Dovolateľ je toho presvedčenia, že pokiaľ pojmy „dátum splatnosti,

termín splatnosti a doba trvania“, ktoré používal zákon č. 129/2010 Z. z., podrobíme jazykovému,
teleologickému a logickému výkladu, je možné rozdiely medzi pojmami definovať na nasledovnom
príklade: dátum splatnosti - 15. augusta 2022, termín splatnosti - 78 mesiacov po poskytnutí úveru a to
do 15. dňa v poslednom mesiaci, doba trvania - 78 mesiacov po poskytnutí úveru. Dovolateľ poukázal
na právny záver a správne právne posúdenie veci, že tak ako uviedol splatnosť v bode 39. Zmluvy o

hotovostnom úvere - 78 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, tak pri
eurokonformnom výklade práva dodržal ustanovenie v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z.,
keďžezrozumiteľneastručneuviedoldobutrvaniazmluvyoúveredo15.dňav78.mesiacipoposkytnutí
úveru. Navrhol, aby najvyšší súd rozsudkom zmenil výrok I. napadnutého rozhodnutia krajského súdu
tak, že žalobu zamieta a rozhodne o náhrade trov konania.

4. O podanom dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že zrušil rozhodnutie Krajského
súduvTrnavezodňa06.11.2019sp.zn.24Co/41/2019avecmuvracianaďalšiekonanie.Vodôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že je potrebné konštatovať opodstatnenosť námietky dovolateľa, že
napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení v takej otázke (splnenia náležitostí

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z.
z, v znení účinnom do 30.04.2018), ktorá bola podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský
úver je/nie je bezúročný (§ 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z.), na základe čoho Najvyšší súd
uzatvára, že dovolanie žalovaného v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) je nielen prípustné, ale tiež dôvodné.

5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením sp. zn. 24CoCsp/16/2022 rozsudok Okresného
súdu Piešťany č. k. 15Csp/43/2017-204 zo dňa 06.11.2018 v napadnutom výroku I. a III. zrušil a vec
mu vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň uviedol, že povinnosťou
súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu tak bude v ďalšom konaní
postupovať pri posudzovaní predmetu sporu a rozhodovaní o uplatňovanom nároku žalobkyne v súlade

s prejednacou zásadou Civilného sporového poriadku, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami
sporu.6. Po zrušení a vrátení veci Okresný súd Trnava vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa strany sporu
a ich právny zástupcovia nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili a zároveň súhlasili s tým aby súd
pojednával a rozhodoval bez ich účasti.

7. Súd opätovne vykonal dokazovanie listinami: zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 4601304980 zo dňa
30.1.2016, splátkovým kalendárom, úverovými podmienkami, predžalobnou výzvou podnetom na NBS
a zistil tento skutkový stav veci:

8. Dňa 30.01.2016 žalobkyňa so žalovaným uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.4601304980,
ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového úveru (bod. 27 zmluvy), celkovou výškou úveru:
6.500,- Eur, celkovou výškou mesačnej splátky: 133,47 Eur a ostatnými údajmi, ktoré súd neuvádza,
nakoľko nie sú pre rozhodnutie sporu potrebné. Zo zmluvy vyplýva, že v bode 35. bola celková čiastka
splatná spotrebiteľom uvedená vo výške: 10.297,56 Eur, počet splátok: 78, termín konečnej splatnosti:
78 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. V zmluve bolo vedené, že RPMN

(vo výške 16,2 %) bola vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy. V zmluve
bol uvedený poplatok 1,45 Eur mesačne za službu Odložené splátky, poplatok bol zahrnutý v splátke. V
splátkovom kalendári bola výška 78 splátok v sume po 133,47 Eur, iné členenie splátky uvedené nebolo.

9. Obsahom predžalobnej výzvy žalobkyne zo dňa 20.3.2017 bola žiadosť o písomné potvrdenie, že

predmetná zmluva č. 4601304980 zo dňa 30.01.2016 je bezúročná a bezpoplatková.

10. Podnetom zo dňa 23.03.2017 sa žalobkyňa obrátila na Národnú banku Slovenska za účelom
prešetrenia predmetnej zmluvy zo dňa 30.01.2016.

11. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať

určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej

len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

14. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k), l) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l),
s), z) a aa).

19.Povykonanomdokazovanívzrušenejavrátenejčasti,súddospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná.

20. S prihliadnutím na predmet konania sa súd z dôvodu ustanoveného § 137 písm. d) CSP v
prvom rade musel vysporiadať, či žalobkyňou požadované určenie právnej skutočnosti bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru vyplýva z osobitného predpisu, nakoľko je to zákonnou podmienkou rozhodnutia
vo veci. Žalobkyňou požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 4 zákona
č. 129/2010 Z.z. účinného v čase rozhodovania súdu, čím bola splnená zákonná podmienka ustanovená

§ 137 písm. d) CSP. Súd sa preto mohol už ďalej zaoberať argumentmi žalobkyne, ktorými dôvodila
bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru ako i argumentmi žalovanej strany.

21. Vykonaním dokazovaním súd zistil taký skutkový stav, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa
30.01.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 4601304980, ktorej predmetom bolo poskytnutie

bezúčelového úveru v sme 6.500,- Eur. Uvedenú zmluvu je potrebné považovať za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, pričom žalovaný mal postavenie veriteľa (§ 2 písm.
b/ ZoSÚ) a žalobkyňa postavenie spotrebiteľa (§ 2 písm. a/ ZoSÚ). Za daného stavu bolo z hľadiska
právneho potrebné, aby táto zmluva obsahovala podstatné náležitosti ustanovené § 9 ods. 2 ZoSÚ.
V prípade, ak niektorá z náležitostí (hoci len jedna) uvedených v § 11 ods.1 písm. b) ZoSÚ v zmluve

absentuje, zákon to spája s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou daného úveru. Podstata tohto sporu
spočívala na tom, že predmetná zmluva podľa žalobkyne neobsahovala všetky zákonné náležitosti, v
dôsledku čoho bolo potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú.

22. Čo sa týka samotného posúdenia nároku uplatneného žalobkyňou v žalobe po zrušení a vrátení

veci odvolacím súdom, okresný súd po vykonanom opätovnom dokazovaní, a to z predloženej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru že:

23. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. c/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“) zmluva

o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o úvere.

24. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. u/ Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza prípadné iné
zmluvné podmienky.

25. Podľa článku 22 ods. l Smernice, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia,
členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujú od ustanovení tejto Smernice.

26. Podľa odôvodnenia 47 Smernice členské štáty by mali ustanoviť pravidlá o sankciách uplatniteľných

v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a zabezpečiť ich
vykonávanie. Aj keď výber sankcií ostáva v právomoci členských štátov, ustanovené sankcie by mali
byť účinné, primerané a odrádzajúce.

27. Podľa článku 23 Smernice členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách za porušenie vnútroštátnych

ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili ich
vykonávanie. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.28. Článok 23 Smernice vo väzbe na odôvodnenie 47 Smernice stanovuje, že systém sankcií za
porušenie vnútroštátnych ustanovení, ktoré stanovujú povinné informácie, ktoré musí zmluva o úvere
obsahovať, má byť účinný, primeraný a odrádzajúci; členské štáty navyše majú prijať všetky potrebné

opatrenia, aby zabezpečili vykonávanie týchto sankcií. V týchto medziach ostáva výber sankcií v
právomoci členských štátov. Súdny dvor tiež konštatoval, že tvrdosť sankcií musí byť primeraná
závažnosti porušení, ktoré postihujú, a to najmä zabezpečením skutočne odrádzajúceho účinku, pričom
musia rešpektovať všeobecnú zásadu proporcionality.

29. Európsky súdny dvor v Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9. novembra
2016 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej (ďalej aj „Rozsudok“) konštatoval, že:

- článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ
podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto

splátok (bod 50. Rozsudku).

- pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným
stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované
ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti. Článok 10 ods. 2 Smernice obsahuje takúto

harmonizáciu, pokiaľ ide o náležitosti, ktoré musia byť nevyhnutne obsahom zmluvy o úvere (bod 55.
a 56. Rozsudku).

- v zmysle článku 10 ods. 2 písm. u/ Smernice zmluva o úvere musí zrozumiteľne a stručne uvádzať
prípadné iné zmluvné ustanovenia a podmienky. Cieľom tohto ustanovenia je však stanoviť povinnosť

zahrnúť do zmluvy vyhotovenej písomne alebo na inom trvalom nosiči akékoľvek ustanovenie a
akúkoľvek povinnosť, ktoré sa dohodli medzi zmluvnými stranami v rámci ich úverového zmluvného
vzťahu. Uvedené ustanovenie by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie,
ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej Smernice (bod 57. a 58. Rozsudku).

- článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť

rozsah svojho záväzku (bod 73. Rozsudku, bližšie k tomu pozri aj body 60. až 72. Rozsudku).

30. Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon,
ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho
prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom do 30. apríla 2018, t. j. v
dobe uzavretia zmluvy /30. január 2016/, ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“, ktorým došlo s účinnosťou
od 11. júna 2010 k zrušeniu zákona č. 258/2001 Z. z. a vyhlášky MF SR č. 620/2007 Z. z.) zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

32. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/.

33. Podľa § 4 (Poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere) ods. 1
písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ alebo finančný agent je povinný v dostatočnom časovom
predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom
úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo

požiadavkami spotrebiteľa informácie o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.34 . Informácie pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.) je
povinný veriteľ alebo finančný agent poskytnúť spotrebiteľovi prostredníctvom formulára pre štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je uvedený v prílohách č. 3 a 4 zákona č. 129/2010 Z. z.

35. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. sa uvádza, že predložený
návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ESESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/
EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový

trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy
k zákonu č. 129/2010 Z. z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do
slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

36. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany
spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach

úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať
celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť
zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne
strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí

byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

37. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov,
aby dosiahli cieľ sledovaný Smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku.

Členský štát musí transpozíciu Smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti
a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť
nespochybniteľná, a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi
jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu
normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy

účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie
zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada
konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k
riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným Smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie
rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

38. Rozsudok konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva
článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky
vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza

dĺžku trvania zmluvy o úvere“ (článok 10 ods. 2 písm. c/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva
o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“ (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom
do30.apríla2018).Akoužbolouvedené,úmyslomzákonodarcu,ktorýzreteľnevyjadrilajvúvodnejčasti
dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom

zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č.
129/2010 Z. z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ
vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z.

39. Eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom

do 30. apríla 2018, ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k
záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla
2018 nemožno od dodávateľov (veriteľov) žiadať, aby v nich uvádzali presný termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádzalo tento
pojem („termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“), je za použitia eurokonformného výkladu

práva možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len vyjadruje požiadavku na uvedenie „dĺžky, či doby
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“.40. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom
zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v
Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala okrem dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dokonca v podobe konkrétneho dátumu. Podľa
názoru dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, tak
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako
ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. c/ Smernice. Požiadavka o vyjadrenie dátumu konečnej splatnosti
úveru z textu zákona nevyplýva (pozri rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 183/2018).

41. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2
písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd
uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je nutné, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aj termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dokonca v podobe konkrétneho dátumu. Pokiaľ predmetné

ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým
neustanovujepovinnosťuviesťpožadovanéinformácievovzťahukukaždejnáležitosti(t.j.kdobetrvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) osobitne, ale
len vyjadruje požiadavku na uvedenie „doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ v súlade

s článkom 10 ods. 2 písm. c/ Smernice.

42. Zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.
z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby č. 299/2017 Z. z., došlo k zmene

(medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že s účinnosťou od
1. mája 2018 „v § 9 ods. 2 sa vypúšťajú písmená c/, e/, j/, z/ a aa/, doterajšie písmeno d/ sa označuje ako
písmeno c/, písmená f/ až i/ sa označujú ako písmená d/ až g/, písmená k/ až y/ sa označujú ako písmená
h/ až v/ (bod 30. novelizovaného zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení, čl. XII zákona č. 279/2017 Z.
z.), „v § 9 ods. 2 písm. d/ sa vypúšťajú slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“ (bod

32. novelizovaného zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení, čl. XII zákona č. 279/2017 Z. z.).

43. Potrebu a správnosť eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010
(v znení v dobe uzavretia zmluvy, aktuálne ustanovenie § 9 ods. 2 písm. d/) potvrdzuje nielen samotné
znenie účinného zákona č. 279/2017 Z. z., ale aj jeho dôvodová správa, v ktorej sa uvádza, že

vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené
v Rozsudku a zabezpečenie súladu so Smernicou. V zmysle Rozsudku zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať len náležitosti výslovne uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice, a to vzhľadom k
tomu, že touto Smernicou sa zabezpečuje úplná harmonizácia v oblasti spotrebiteľských úverov (v
článku 22 ods. 1 smernice 2008/48/ES je uvedené, že ,,členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo

svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice“) Zmluva o
spotrebiteľskom úvere môže obsahovať aj prípadné iné zmluvné podmienky zakotvené v čl. 10 ods. 2
písm. u/ Smernice, avšak tieto podmienky musia byť individuálne dohodnuté so spotrebiteľom v rámci
ich úverového zmluvného vzťahu, ako to vyplýva z bodu 57. Rozsudku. Ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm.
u/ Smernice by sa nemalo podľa bodu 58. Rozsudku vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo

svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než
sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Ak by predmetné ustanovenie bolo ponechané v
zákone č. 129/2010 Z. z., Slovenská republika by išla nad rámec podmienok stanovených Smernicou.
Súčasne zákon neobmedzuje veriteľa v tom, aby nad rámec zákona dohodol so spotrebiteľom doplnenie
ustanovení, ktoré pomáhajú spotrebiteľovi pochopiť rozsah jeho záväzku. V záujme každého veriteľa,

ktorého zámerom je zodpovedné podnikanie a poskytovanie spotrebiteľských úverov, je poskytnutie čo
najkomplexnejšieho rozsahu informácií.

44. Na základe úverovej zmluvy č. 4601304980 (formálne označenej ako Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, č. l. 10 a nasl. spisu) uzatvorenej stranami sporu 30. januára 2016 bol žalovaným žalobkyni

poskytnutý bezúčelový úver vo výške 6.500 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 15,02 %, s ročnou
percentuálnom mierou nákladov (RPMN) 16,2 %, priemernou hodnotou RPMN 15,55 % a celkovou
čiastkou splatnou spotrebiteľom vo výške 10.297,56 Eur, s mesačnou splátkou 133,47 Eur, splatnou
v 15. deň v kalendárnom mesiaci, s tým, že prvá anuitná splátka bude splatná po mesiaci od dátumuposkytnutia úveru, pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo
dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci, termín
konečnej splatnosti 78 mesiacov po poskytnutí úveru, a do 15. dňa v poslednom mesiaci.

45. Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere v bode 27. až 39. (č. l. 11 a nasl. spisu 15Csp/43/2017)
určovala primeraným spôsobom výšku úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín
splatnosti splátky, úrokovú sadzbu, anuitnú splátku, poplatok za poskytnutie úveru, dátum uzatvorenia
zmluvy.

46. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli úverové podmienky spoločnosti Home Credit
Slovakia, a. s. s kódom ITH115 (č. l. 12 spisu), ktoré v spise založené nie sú (podľa bodov 29. a
30. Rozsudku zmluva o úvere nemusí byť uzatvorená „v jedinom dokumente“). Taktiež žalobkyňa
svojím podpisom na úverovej zmluve potvrdila, že pred jej uzavretím prevzala formulár so štandardnými
európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol vyhotovený v súlade s právnymi predpismi,

a bolo jej poskytnuté náležité vysvetlenie (č. l. 12 spisu 15Csp/43/2017 ).

47. Eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení v dobe
uzavretia zmluvy (30. január 2016) umožňuje vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie umožňuje
dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné uvedenie

požadovaných informácií vo vzťahu ku každej náležitosti (t. j. k dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) osobitne, ale len vyjadruje požiadavku
na uvedenie „doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ v súlade s článkom 10 ods. 2 písm.
c/ Smernice.

48. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu po opätovnom prejednaní veci a vykonanom dokazovaní
ako nedôvodnú zamietol. Na zvýraznenie správnosti svojho poukazuje aj na právny názor odvolacieho
súd, no najmä na právny názor dovolacieho súdu vysloveného v uznesení sp. zn. 2Cdo/69/2020.

49. O nároku na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol súd podľa

§ 453 ods. 3 per analogiam a § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

50. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený

požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. ( § 48 ods. 1,2 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný
Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zák. č. 233/1995 Z.z.).