Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/137/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515200148
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8515200148.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu F. Q., narodeného R. proti žalovanej P. Q., narodenej
R. zastúpenej AK JUDr. Gelatka, s.r.o., Rajec, Námestie SNP 17, IČO: 46633154, o nahradenie prejavu
vôle a iné, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn 3C/5/2015, o dovolaní žalovanej proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2021 sp. zn. 23Co/52/2020, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 2. októbra 2020 sp.zn.
3C/5/2015 rozhodol tak, že:
„I. Súd nahrádza prejav vôle žalovanej tak, že žalovaná ako predávajúca uzatvára so žalobcom ako

kupujúcim Dodatok č. 1 zo dňa 19. 11. 2019 ku kúpnej zmluve, ktorá bola uzavretá dňa 11. 12. 2013,
a ktorá je predmetom rozhodovania na Okresnom úrade Stará Ľubovňa, Katastrálny odbor, pod číslom
konania V XXXX/XXXX, a to v písomnom znení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.
II. Súd určuje, že právny úkon žalovanej P. Q. ako predávajúcej zo dňa 30. 04. 2015 nazvaný ako
odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11. 12. 2013, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra v konaní vedenom Okresným úradom Stará Ľubovňa pod č.k. V XXXX/

XXXX je neplatný.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
1.1. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie v konštatoval, že žalobca sa domáha nahradenia
prejavu vôle žalovanej k dodatku ku kúpnej zmluve z 11. decembra 2013 označenom ako Dodatok č.
1 z 19. novembra 2019 a určenia neplatnosti odstúpenia žalovanej od tejto kúpnej zmluvy z 30. apríla

2015. Možnosť domáhať sa nahradenia vôle vyvodil súd anologicky z ustanovenia § 50a ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v spojení s ustanovením § 853 ods. 1 OZ a z
platnej dohody (bod 1.16. kúpnej zmluvy), keďže táto úprava je obsahom aj účelom najbližšia úprave
zmluvných vzťahov v prejednávanje veci. Podľa súdu prvej inštancie, ak sa žalovaná platnou kúpnou
zmluvou zaviazala previesť spoluvlastnícky podiel na žalobcu, okrem budovy vrátnice, tak je viazaná
svojím prejavom vôle a v zmysle bodu 1.16. kúpnej zmluvy je povinná poskytnúť súčinnosť na nápravu

vád zmluvy a žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle.
1.2. K charakteru opravovaných náležitostí zmluvy a s tým súvisiacej otázky, či je možné upraviť
zmluvu aj v prípadnej neplatnej časti uviedol, že pri výmere parciel, ktoré nesúhlasili so stavom v katastri
nehnuteľností, došlo k rozdielu v dôsledku toho, že v čase po vyhotovení zmluvy a pred jej podpisom
došlo k zmene ich výmer, ale iba v rámci týchto parciel a ich celková výmera a poloha, sa nezmenila.
Označenie parciel zodpovedalo požiadavkám stanoveným v § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.

z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "katastrálny
zákon"), i keď uvedená výmera nebola aktuálna. Za tohto stavu dospel k záveru, že pri uvádzaní výmeryparciel ide o zrejmú nesprávnosť. Pri posudzovaní zmluvy v časti týkajúcej sa budovy vrátnice riešil
o aký typ chyby alebo vady ide, a či možno opraviť neplatné zmluvné dojednanie. Zahrnutie budovy
vrátnice do zmluvy bolo podľa súdu vadou zmluvy, ktorá spôsobila čiastočnú neplatnosť zmluvy a bolo

potrebné sa zaoberať otázkou, či možno neplatné dojednanie zo zmluvy vypustiť, či to je vylúčené a
či je to možno považovať za opravu zmluvy. Zdôraznil zásadu sukromného práva, že fyzické osoby
môžu robiť všetko, čo im zákon nezakazuje a teda strany zmluvy si môžu upraviť svoje práva akokoľvek,
ak to nie je v rozpore s právnymi predpismi. V bode 1.16. kúpnej zmluvy si sporové strany dohodli,
že sa zaväzujú poskytnúť súčinnosť na odstránenie prípadných vád kúpnej zmluvy alebo vád návrhu

na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Toto ustanovenie mala žalovaná za neurčité a
nezrozumiteľné, keďže nie je jasné, čo sa rozumie pod „poskytnutím súčinnosti“ a pod „vadami kúpnej
zmluvy“. Toto namietala aj v súvislosti s hmotnoprávnym základom, ktorý by oprávňoval žalobcu na
podanie žaloby. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vysvetlil, že slovo súčinnosť znamená
spoluprácu, spolupôsobenie, a ak ide o súčinnosť v súvislosti s vadami zmluvy, ide o spolupôsobenie na
tom, aby zmluva takéto vady neobsahovala, čo zahŕňa aj prípadný podpis dodatku k zmluve. Slovo vada

v právnom zmysle znamená nedostatok. Obdobné ustanovenia sa bežne používajú v zmluvách a ľuďmi
je bežne akceptované ako ustanovenie, ktoré ich zaväzuje vykonať úkony potrebné na to, aby zmluva
nemala nedostatky. Vada je širším pojmom ako chyby v písaní, počítaní alebo zrejmé nesprávnosti v
zmysle ustanovenia § 42 ods. 4 katastrálneho zákona, keďže okrem chýb uvádzaných v tejto norme
zahŕňa aj iné pochybenia v zmluvách, ktoré môžu napr. spôsobovať aj neplatnosť zmluvy. Dohodu v

bode 1.16. predmetnej kúpnej zmluvy preto súd považoval za dostatočne určitú a námietku neurčitosti
tejto dohody za nedôvodnú. Ak bolo na dosiahnutie účelu dohodnutého v bode 1.16. kúpnej zmluvy
potrebné uzavrieť dodatok, je to plne v súlade aj s bodom 1.20. kúpnej zmluvy. Ak existuje povinnosť
zmluvnej strany uzavrieť dodatok k zmluve, je možné domáhať sa tohto aj žalobou na súde.
1.3. Na otázku, či je možné vypustenie neplatného dojednania zo zmluvy sa súd prvej inštancie

vyjadril tak, že nejde o postup, ktorý je zakázaný zákonom a nejde ani o opravu zmluvy. Ak si strany
platne dohodli povinnosť spolupôsobiť pri odstraňovaní vád zmluvy (čiže nielen chýb a nesprávností
podľa ustanovenia § 42 ods. 4 katastrálneho zákona), mohli podľa súdu vypustiť aj čiastočne neplatné
ustanovenie zmluvy, ktoré by bránilo zápisu zmeny do katastra nehnuteľností a tým dosiahnutiu účelu
zmluvy. Vychádzal pritom zo zmluvnej voľnosti strán zmluvy a tiež z toho, že by nemali inú možnosť

ako uzavretie novej zmluvy. Zohľadnil aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/109/2014,
podľa odôvodnenia ktorého súd nemôže pri rozhodnutí o nahradení prejavu vôle na podstatných
náležitostiach budúcej zmluvy nič meniť, dopĺňať či upresňovať a prípadné neurčité alebo chýbajúce
údajeoidentifikáciinehnuteľnostinapravovaťvýkladomúčastníkovzmluvy,alevzhľadomnaskutočnosť,
že na navrhovanom žalobnom návrhu nič nemenil, mal tieto závery pre danú vec za neaplikovateľné.

1.4. K námietke premlčania vznesenej žalovanou odôvodnenou tým, že po pripustení každej zmeny
žaloby v súvislosti s nahradením prejavu vôle žalovanej, išlo vždy o uplatnenie nového práva, ktoré
má nové procesné a hmotnoprávne účinky, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal žalobu o
nahradenie prejavu vôle do roka od 15. januára 2015, do kedy žiadal od žalovanej podpísať dodatok
ku kúpnej zmluve. Podľa súdu je treba lehotu na plnenie počítať od lehoty určenej na podpis niektorou

zmluvnou stranou, keďže v zmluve nebol určený termín/lehota, v akom je treba vady zmluvy odstrániť.
Zmenami žaloby v závislosti od zmien v dodatkoch zmluvy sa podľa súdu žalobca stále domáhal
nahradenia prejavu vôle žalovanej a dodatok o oprave nesprávnej výmery parciel, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy, sa nemenil. K zmenám v dodatkoch dochádzalo len vo vzťahu k budove vrátnice, ktorá v
dodatku z 15. januára 2015 bola uvedená, v dodatku z 12. januára 2016 už uvedená nebola a v dodatku

z 19. novembra 2019 je v súvislosti s vrátnicou uvedené, že táto sa zo zmluvy vypúšťa. Hlavný rozdiel
je teda medzi dodatkom z 15. januára 2015 a z 12. januára 2016, keďže zmena z 19. novembra 2019
len deklarovala, že budova vrátnice sa vypúšťa. Zdôraznil, že zmena žaloby je inštitút, ktorý umožňuje
žalobcovi upraviť žalobu, od drobných úprav až po uplatnenie iného nároku. Z procesného hľadiska
pre pripustenie zmeny žaloby je podstatné, či výsledky dovtedajšieho konania môžu byť podkladom

na konanie o zmenenej žalobe. Z hmotnoprávneho hľadiska je pre súd podstatné uplatnenie práva v
premlčacej lehote, čo v danej veci podaním žaloby do 1 roka od márneho uplynutia lehoty na podpis
dodatku k zmluve, bolo splnené. Súd prvej inštancie skutkové zistenia posúdil tak, že kúpna zmluva je
neplatná v časti týkajúcej sa prevodu budovy vrátnice a vo zvyšnej časti je platným právnym úkonom, že
chyby vo výmerách parciel sú zrejmou nesprávnosťou zmluvy, ktorú je možné odstrániť podľa dohody

v bode 1.16. kúpnej zmluvy, a že nebolo zakázané uzavrieť dohodu podľa bodu 1.16. kúpnej zmluvy,
na základe ktorej môžu zmluvné strany zo zmluvy vypustiť jej neplatné ustanovenie. Toto ustanovenie
zmluvy je hmotnoprávnym základom podanej žaloby o nahradenie prejavu vôle a keďže nárok nebol
premlčaný, súd vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa nahradenia prejavu vôle žalovanej uzavrieť Dodatokč. 1 z 19. novembra 2019 ku kúpnej zmluve z 11. decembra 2013, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
rozsudku.
1.5. Prípustnosť žaloby o neplatnosť odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy súd posúdil podľa

ustanovenia § 80 písm. c) OSP, účinného v čase jej podania. Naliehavý právny záujem na požadovanom
určení mal za preukázaný pripojeným spisom Správy katastra katastrálneho odboru Okresného úradu
v Starej Ľubovni č. V XXXX/XXXX, podľa ktorého, ak by sa žalobca nároku nedomáhal na súde, správa
katastra by to mohla považovať za konkludentný súhlas s odstúpením žalovanej od kúpnej zmluvy a
konanie zastaviť. V prípade zastavenia vkladového konania katastrálneho úradu by pre žalobcu nemal

zmysel žalobný návrh na nahradenie prejavu vôle žalovanej na dodatku ku kúpnej zmluve, keďže
tento prejav vôle by nebol podkladom pre pokračovanie tohto konania. Žalovaná odstúpila od kúpnej
zmluvy z 11. decembra 2013 písomným oznámením z 30. apríla 2015 bez uvedenia dôvodu. Podľa
Občianskeho zákonníka (§ 588 a nasl.) je odstúpenie od zmluvy možné iba pre vady kúpenej veci
v rámci zodpovednosti za vady. Posudzovanou zmluvou si jej strany nedohodli možnosť odstúpiť od
zmluvy, odstúpenie od zmluvy žalovanou teda bolo v rozpore so zákonom (§ 48 ods. 1 OZ), a už len

z tohto dôvodu je odstúpenie žalovanej od zmluvy neplatné. Samotná žalovaná odstúpenie od zmluvy
nepovažovala za úkon s právnymi účinkami podľa nej to urobila „len pre natiahnutie času“, čo je tiež,
pre nedostatok vôle spôsobiť účinky zamýšľané zákonom, dôvodom neplatnosti takéhoto jej odstúpenia
od zmluvy.
1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP tak, že úspešnému

žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 28. septembra
2021 sp. zn. 23Co/52/2020 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. (§ 387 ods. 1 CSP)
a vo výroku III. ho zrušil a v rozsahu tohto zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.
2.1. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej (vo výrokoch I. a II.) odôvodnil jeho vecnou
správnosťou, v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa v ňom
súd vysporiadal so všetkými námietkami žalovanej (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP). Podľa odvolacieho
súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti podstatné pre posúdenie sporu a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia a aj na odvolacie námietky žalovanej odôvodnenie prvostupňového rozsudku
doplnil tým, že pokiaľ všetky ostatné časti predmetu prevodu predmetnou kúpnou zmluvou existujú, niet
žiadneho rozumného dôvodu zneplatňovať celý právny úkon a znemožniť tak plnenie vôle zmluvných
strán. Pre uvedenie nesprávnej výmery prevádzaných pozemkov alebo iných zrejmých nesprávností, so

zreteľom na nepochybný zámer účastníkov zmluvy, v zmysle interpretačného pravidla stanoveného v
ustanoveniach § 35 ods. 1 a ods. 2 OZ, nebolo možné (aj s ohľadom na nález Ústavného súdu SR z 1.
apríla 2015 sp. zn. I. ÚS 640/2014) dospieť k záveru o neplatnosti ostatných častí predmetnej zmluvy (jej
dodatku) a preto námietky žalovanej v odvolaní považoval za neopodstatnené. Pokiaľ zmluvné strany
zahrnuli do kúpnej zmluvy aj neexistujúci predmet (budovu vrátnice) alebo v nej uviedli nesprávnu

výmeru a druh pozemkov, nemá to bez ďalšieho za následok neplatnosť celej tejto zmluvy a neznamená
to definitívne zmarenie jej účinkov.
2.2. K rozhodovaniu o trovách konania (výrok III.) súdom prvej inštancie odvolací súd uviedol, že sa
nezaoberal rodinným vzťahom strán sporu (syn a matka), ktorý by mohol indikovať aj ďalšie dôvody
hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 CSP, a preto rozsudok v tejto časti zrušil a vec v

rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) v časti jeho výrokov I. a
II. dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. e) a f) CSP (o veci rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) a z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP (rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnomposúdeníveciazáviseloodposúdeniaprávnejotázky,pririešeníktorejsaodvolacísúdodklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu) a navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

3.1. Podľa dovolateľky vada zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 písm. e) CSP spočíva v
tom, že v odvolacom konaní konal a rozhodoval o veci senát 20Co v obsadení predseda senátu JUDr.
Michal Boroň a členovia senátu JUDr. Branislav Breza a JUDr. Viera Kandriková, čím došlo k porušeniu
práva žalovanej na zákonného sudcu. Podľa žalovanej zákonnými sudcami v odvolacom konanímali byť sudcovia, ktorí v prvom odvolacom konaní prejednávali jej odvolanie pod spisovou značkou
23Co/169/2018, a to predseda senátu a sudca spravodajca Mgr. Miloš Kolek a členky senátu JUDr.
Mariana Muránska a JUDr. Daniela Babinová. Odvolanie bolo prijaté odvolacím súdom na prejednanie

a rozhodnutie 28. decembra 2020 a bolo zapísané do súdneho registra pod sp. zn. 23Co/52/2020, teda
bolo pridelené odvolaciemu senátu 23Co, ktorý vo veci konal v prvom odvolacom konaní, a ktorý prvý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Senát 23Co k 28.
decembru 2020 podľa v tom čase platného rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove existoval. Vec bola
následne 11. januára 2021 o 7:29:30 hod. pridelená do oddelenia senátu 18Co sudkyni JUDr. Daniele

Babinovej a následne bolo 13. januára 2021 vykonané opakované pridelenie spisu náhodným výberom
a v ňom bol spis o 10:42:29 hod. pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudcovi senátu 20Co, ktorým
bol JUDr. Michal Boroň. Podľa dovolateľky opakovaným prerozdelením vykonaným 13. januára 2021
zasiahol súd do jej práva na zákonného sudcu a bola týmto prerozdelením vec odňatá jej zákonnému
sudcovi. Nakoľko išlo o vec, ktorá bola odvolacím súdom zrušená a vrátená súdu prvej inštancie a
opätovne predložená na rozhodnutie o odvolaní o tom istom predmete rozhodovania a o súvisiacich

výrokoch, na ktorú platí režim špeciálnych pravidiel prideľovania vecí podľa rozvrhu práce Krajského
súdu v Prešove, jeho časti B Výkon súdnictva, III. Občianskoprávna agenda, bod 2. Pravidlá určovania
zákonného sudcu, bod. 2.2. Špecifické pravidlá prideľovania vecí, a to bez ohľadu na prijatý Dodatok č.
1 k rozvrhu práce na rok 2021, bola vec správne pridelená na rozhodnutie sudkyni senátu 18Co JUDr.
Daniele Babinovej, nakoľko podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove platného k 28. decembru

2020 predsedom senátu 23Co bol Mgr. Miloš Kolek a členkami senátu sudkyne JUDr. Mariana Muránska
a JUDr. Daniela Babinová, obe v zaradení predsedu senátu, a pri prideľovaní vecí 11. januára 2021 boli
správne do náhodného výberu zaradené senáty 2Co JUDr. Mariany Muránskej a 18Co JUDr. Daniely
Babinovej.
3.2. Porušenia práva na spravodlivý proces sa odvolací súd podľa dovolateľky dopustil aj tým, že

rozhodoval o takej žalobe, ktorá nebola obsahom pôvodného žalobného návrhu. Žalobca pôvodne podal
žalobu na nahradenie prejavu vôle žalovanej pri uzavretí Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorá bola
uzavretá 11. decembra 2013 v písomnom znení, ktorý bol nedeliteľnou súčasťou rozsudku. Žalobca
neskôr podal 2 návrhy na zmenu žaloby. Ich podstatou bola zmena listiny Dodatku č. 1 kúpnej zmluvy,
pri uzavretí ktorej mal súd rozhodnutím nahradiť prejav vôle žalovanej. V podaných návrhoch na zmenu

žaloby sa priložené dodatky č. 1 odlišovali svojím obsahom aj dátumom vyhotovenia, súd na návrh
žalobcu navrhované zmeny žaloby pripustil. Posledným návrhom žalobcu na zmeny žaloby, ktorý súd
pripustil bol návrh, aby obsahom jeho podania z 19. novembra 2021 bola pripustená zmena žalobného
návrhu tak, že „Súd nahrádza prejav vôle žalovanej tak, že žalovaná ako predávajúca uzatvára so
žalobcom ako kupujúcim dodatok č. 1 kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 11. 12. 2013, a ktorá

je predmetom rozhodovania na Okresnom úrade Stará Ľubovňa, katastrálny odbor pod č. k. Q., a to
v písomnom znení, ktoré je nedeliteľnou súčasťou rozsudku“, pričom prílohou podania bol žalobcom
nepodpísaný Dodatok č. 1 z 19. novembra 2019, ktorí v súlade s navrhovaným petitom má tvoriť
nedeliteľnú časť rozsudku. Okresný súd Stará Ľubovňa pripustil zmenu petitu uznesením zo 16. marca
2020 sp. zn. 3C/5/2015-437 tak, že predmetom rozhodovania bude nahradenie prejavu vôle žalovanej

na žalobcom nepodpísanom Dodatku č. 1 z 19. novembra 2011 a v prípade, ak súd vyhovie žalobe,
bude tento žalobcom nepodpísaný dodatok nedeliteľnou súčasťou rozsudku. Následne na pojednávaní
konanom4.septembra2020žalobcadoručilsúdupodpísanýDodatokč.1z19.novembra2019.Žalobca
po doručení tohto podpísaného Dodatku č. 1 nenavrhol ani nežiadal a pripustiť zmenu žaloby tak, aby
sa rozhodnutie súdu vzťahovalo aj na dodatok č. 1 podpísaný žalobcom. Ak súd nepripustil takúto

zmenu žaloby a zistil, že podpísaný návrh dodatku č. 1 z 19. novembra 2019 a nepodpísaný dodatok sú
obsahovototožnéarozhodolrozsudkomz2.októbra2020č.k.3C/5/2015-256tak,žejehoneoddeliteľná
súčasť je Dodatok č. 1 z 19. novembra 2019, ktorý bol súdu doručený 4. septembra 2020, t. j. ten, ktorý
je podpísaný žalobcom, je poznačený vadou zmätočnosti, pretože rozsudok, ktorý nahrádza prejav vôle
žalovanej pri uzatváraní Dodatku č. 1 z 19. novembra 2019 nebol obsahom žaloby a ani návrhom na

zmenu žaloby, ktorá bola súdom pripustená.
3.3. Prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 ods. 1 písm. a) CSP spočíva podľa dovolateľky
v nesprávnom právnom posúdení v tom, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu pri posudzovaní platnosti kúpnej zmluvy, možnosti odstraňovania vád kúpnej zmluvy
a návrhu na vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností a premlčania uplatneného nároku.

3.4. Žalovaná nepovažovala za správny záver odvolacieho súdu, že v zmysle ustanovenia § 41 OZ
skutočnosť, že vrátnica uvádzaná v zmluve neexistuje, spôsobuje iba čiastočnú neplatnosť kúpnej
zmluvy vzhľadom na to, že odvolací súd neriešil a nezodpovedal otázku, či z povahy právneho úkonu
alebo z obsahu, alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo vyplýva, že táto časť môže byť oddelená odostatného obsahu. Podľa žalovanej označenú neplatnú časť právneho úkonu nemožno od neho oddeliť,
a to jednak preto, že predmetom prevodu bol v zmluve označený súbor nehnuteľností za kúpnu cenu
určenú jednou sumou za všetky nehnuteľnosti, pričom ak má byť riešením oddelenie neplatnej časti od

platnej časti právneho úkonu, tak podstatným predpokladom je, že pri oddelení má byť označený nielen
predmet, ale aj jeho kúpna cena. Z rozhodnutia odvolacieho súdu sa nedá zistiť ako sa má realizovať
oddelenie neplatnej časti od kúpnej ceny, a preto podľa nej záver súdu, že po oddelení neplatnej časti
zvyšok právneho úkonu sám osebe obstojí a zostane v platnosti, je výrokom arbitrárnym. Odvolací súd
v zmysle ustanovenia § 41 OZ neprihliadol na povahu kúpnej zmluvy a jej obsah a z toho vyplývajúcu

právnu nemožnosť plnenia vyplývajúcu z ustanovenia § 133 ods. 2 OZ a ustanovenia § 31 ods. 2
katastrálneho zákona, podľa ktorého okresný úrad môže povoliť prevod vlastníckeho práva vkladom iba
v prípade, že sú splnené podmienky na vklad podľa kúpnej zmluvy vcelku, inak návrh (v celom rozsahu)
zamietne. Vzhľadom na to, že predmetom prevodu uvádzaným v predmetnej zmluve je stavba, ktorá
neexistuje,jekúpnazmluvaz11.decembra2013nespôsobiloulistinounapovoleniezápisuvlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností a absolútne neplatným právnym úkonom pre nemožnosť plnenia.

3.5. K možnosti odstraňovania vád kúpnej zmluvy a návrhu na vklad vlastníctva do katastra
nehnuteľností poukázala dovolateľka na záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 57. jeho rozsudku,
podľa ktorého ak si strany dohodli povinnosť spolupôsobiť pri odstraňovaní vád zmluvy, čiže nielen
chýb a nesprávnosti podľa ustanovenia § 42 ods. 4 katastrálneho zákona, môžu vypustiť aj neplatné
ustanovenie zo zmluvy, ktoré by bránilo zápisu do katastra nehnuteľností, pričom vychádzal zo

zmluvnej voľnosti strán. Žalovaná s uvedeným názorom nesúhlasila a poukázala na odôvodnenie
predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom tento súd uviedol, že kúpna zmluva z 11.
decembra 2013 je čiastočne platným a čiastočne neplatným právnym úkonom, pričom dojednanie v
bode 1.16 zmluvy by mohlo byť hmotnoprávnym základom pre rozsudok o nahradení vôle. Zdôraznila,
že pre určitosť prejavu vôle je dôležitý obsah listiny a nestačí, že stranám je jasné čo je predmetom

zmluvy, a dodatkom k zmluve môže byť opravená chyba v písaní alebo zjavná nesprávnosť, ale nemôže
byť opravené neplatné dojednanie. Podľa žalovanej neplatné dojednanie v kúpnej zmluvy znamená takú
právnu skutočnosť, ktorú účastníci kúpnej zmluvy nemôžu konvalidovať žiadnym všeobecne daným a
využívaným spôsobom nápravy v písomnom vyhotovení zmluvy, napr. jej doplnením alebo vypustením
niektorého z jej ustanovení. Názor súdu prvej inštancie, že v rámci zmluvnej voľnosti strany môžu

vypustiť zo zmluvy jej neplatné ustanovenie, ktoré by bránilo zápisu do katastra nehnuteľností, je v
rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu uvedenom v odôvodnení jeho uznesenia vyneseného
vo veci, čo je vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dodatkom k zmluve môže
byť opravená chyba v písaní alebo zrejmá nesprávnosť v zmluve, avšak nemôže byť opravené neplatné
dojednanie, tento stav treba hodnotiť ako prekážku, ktorá bráni plneniu podľa kúpnej zmluvy v celom

rozsahu. Podľa žalovanej kúpna zmluva z 11. decembra 2013 je absolútne neplatný právny úkon pre
nemožnosť plnenia.
3.6. Súd prvej inštancie vo veci pripustil poslednú zmenu petitu uznesením zo 16. marca 2020 sp. zn.
3C/5/2015-437 tak, že tento znie: "Súd nahrádza prejav vôle žalovanej tak, že žalovaná ako predávajúca
uzatvára so žalobcom dodatok číslo 1 zo dňa 19. 11. 2019 kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 11. 12.

2013, a ktorá je predmetom rozhodovania na Okresnom úrade Stará Ľubovňa, katastrálny odbor pod č.
k V XXXX/XXXX, a to v písomnom znení, ktoré je nedeliteľnou súčasťou rozsudku“, ktorého prílohou bol
nepodpísaný Dodatok č. 1 z 19. novembra 2019. Žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného
práva na nahradenie prejavu vôle rozhodnutím súdu pri uzavretí Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve z 19.
novembra 2019, ktorý bol súdu doručený 21. novembra 2019 ako príloha návrhu na zmenu žaloby, ktorú

súd pripustil uznesením zo 16. marca 2020 a tvrdila, že žalobca sa novým návrhom na zmenu žaloby
domáhal na súde nového práva, t. j. iného nároku, ktorý má nové procesné a hmotnoprávne účinky.
Súd prvej inštancie sa s týmto právnym posúdením nestotožnil s tým, že podanie žaloby 19. januára
2015 vyvolalo účinky uplatnenia práva a prerušenie premlčacej doby aj pre podania následných návrhov
na zmenu žaloby a k nim priložených dodatkov č. 1, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Vzhľadom na

uvedené posúdením námietky premlčania uplatneného práva sa podľa dovolateľky odvolací súd odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom
právnom posúdení.

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby odvolací súd dovolanie žalovanej podľa ustanovenia

§ 447 písm. f) CSP odmietol a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania. K dovolaciemu dôvodu
podľa ustanovenia § 420 písm. e) CSP uviedol, že senát, ktorému bola vec pridelená bol určený v súlade
s rozvrhom práce Krajského súdu v Prešove na rok 2021 v znení jeho opravy a dodatkov. Podľa neho
neobstojí ani dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, pretože žalobca na pojednávaní4. septembra 2020 predložil súdu Dodatok č. 1 z 19. novembra 2019, ktorý bol ním podpísaný, pričom
nebolo potrebné, aby súd o prípustnosti takejto zmeny rozhodoval postupom podľa ustanovenia § 142
ods. 1 CSP, lebo o zmene obsahu Dodatku č. 1 rozhodoval už uznesením zo 16. marca 2020 po

námietkach, že prílohou rozsudku má byť dodatok zmluvy podpísaný žalobcom. Poukázal na ustálenú
súdnu prax, podľa ktorej ak žalobca prejaví svoju vôľu (ofertu) v rámci žaloby, k uzavretiu zmluvy
dochádza právoplatnosťou rozsudku o nahradení prejavu vôle a ďalší prejav vôle žalobcu je bez
právneho významu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1672/2013). Je teda
právne bezvýznamné, či prílohou rozsudku bol podpísaný alebo nepodpísaný Dodatok č.1 kúpnej

zmluvy z 11. novembra 2019. K dôvodom dovolania podľa ustanovení § 421 ods. 1 písm. a) CSP
žalovaná neuviedla, respektíve nevysvetlila, v čom sa odvolací súd odklonil od rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu. V dovolaní žalovaná len polemizuje o právnom posúdení veci odvolacím súdom,
o absolútnej neplatnosti celého právneho úkonu, s poukazom na nemožnosť plnenia len časti zmluvy.
Záver vyjadrený v bode 8. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu označila za arbitrárny a účelovo
interpretuje ustanovenie § 41 OZ. Tvrdenia žalovanej o priorite neplatnosti právneho úkonu je vyvrátená

nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 640/2014, na ktorý je poukaz v bode 44. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, podľa ktorého súdna ochrana má byť založená okrem iného aj na súčasnej
preferencií výkladu v prospech platnosti právneho úkonu. Ďalej poukázal na obsah kúpnej zmluvy,
v ktorej je tzv. Salvátorskou doložkou v bode 1.21. a záväzkom poskytnúť súčinnosť v bode 1.16.
nepochybne vyjadrené, že neplatnosť jednotlivých ustanovení zmluvy nemá vplyv na platnosť zmluvy

ako celku, a že v prípade vád kúpnej zmluvy sa účastníci zaväzujú poskytnúť potrebnú súčinnosť pri
náprave zmluvy. K možnosti odstraňovania vád kúpnej zmluvy poukázal na záver súdu prvej inštancie
o zmluvnej voľnosti, ktorý je v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu a na to, že žalovaná v
dovolaní neuviedla dôvody, pre ktoré nie je možné v tomto prípade aplikovať túto zásadu a na to, že
úplne ignoruje závery súdu prvej inštancie k viazanosti názorom odvolacieho súdu, ktoré sú uvedené v

bodoch 12., 13., 14. a 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Za nedôvodnú považoval aj námietku
premlčania práva, k čomu zdôraznil, že v konaní sa domáhal jedného nároku a všetky jeho procesné
úkony smerovali len k dosiahnutiu toho istého výsledku konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací

(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady
pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej nie je prípustné a je potrebné ho odmietnuť.

6. Podľa ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak
to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému
rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach § 420

a § 421 CSP.

7. Podľa ustanovenia § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenejrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

10. Dovolanieprípustnépodľaustanovenia§421CSPmožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutiespočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom
dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431
ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku takejto viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie

nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

12. V danej veci žalovaná tvrdí, že o nej rozhodoval nesprávne obsadený súd, a teda došlo k procesnej
vade uvedenej v ustanovení § 420 písm. e) CSP.

13. Právonazákonnéhosudcujezaručenévustanoveníčl.48ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,podľa
ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený
ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho
veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných pravidiel).

14. Princíp nebyť odňatý zákonnému sudcovi bol v civilnom sporovom konaní premietnutý aj do
ustanovenia § 420 písm. e) CSP. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd. Súdna prax je pritom jednotná v tom, že súd treba považovať za
nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca.

15. Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu upravuje
ustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), podľa ktorého zákonný sudca je
sudca,ktorývykonávafunkciusudcunapríslušnomsúdeabolurčenývsúladesozákonomasrozvrhom

práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami
sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe
zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

16. Za zákonného sudcu podľa ustanovenia čl. 48 ods. 1 ústavy je zásadne potrebné považovať toho,

kto bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/97, sp. zn. II. ÚS 47/99, sp. zn. II. ÚS 118/02, sp. zn. III. ÚS 46/04,
sp. zn. III. ÚS 46/2012, sp. zn. IV. ÚS 161/08). Ústavný súd pojem zákonného sudcu vykladá tak, že
ním je sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a
miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že podľa rozvrhu práce ide o sudcu oprávneného konať

a rozhodnúť určitý druh súdnej agendy. Nejde o rozvrh práce bez ďalšieho, ale rozvrh práce, ktorý je v
súlade so zákonom a prislúchajúcimi právnymi predpismi.

17. Nesprávne obsadeným je súd obsadený v rozpore s ustanoveniami upravujúcimi zloženie súdu,
ktorý má určitý spor prejednať a rozhodnúť. Súd je nesprávne obsadený aj vtedy, ak o veci nekoná

zákonný sudca. Zákonným sudcom je sudca určený v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne
príslušného súdu (sp. zn. 7Cdo/51/2018). Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci
sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Okrem procesných pravidiel
určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia je súčasťou základného práva na zákonného sudcu aj
prideľovanie súdnej agendy sudcom a určenia zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v

rozvrhu práce tak, aby bolo zachované stanovené prideľovanie súdnej agendy na konanie sudcom a
aby bol vylúčený výber súdov a sudcov „ad hoc“, pre rôzne dôvody a účely. Ak sudca bude určený
v rozpore s rozvrhom práce alebo síce v súlade s ním, ale na základe jeho pravidla (opatrenia), ktoré
odporuje zákonu, právo na zákonného sudcu vyplývajúce z ustanovenia čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky sa nerešpektuje a v takomto prípade treba súd považovať v zmysle ustanovenia § 420 písm.
e) CSP za nesprávne obsadený.

18. Dovolací súd v danej veci predovšetkým skúmal, či vybraný senát (ne)bol, ktorý o nej konal a
rozhodoval bol určený v súlade s rozvrhom práce.

19. Podľa ustanovenia § 50 ods. 1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie
akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva

na príslušný kalendárny rok.

20. Podľa ustanovenia § 50 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch rozvrh práce obsahuje určenie senátov,
samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré
došli na súd.

21. Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci
určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo
samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym
úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a

riadny chod súdu.

22. Podľa ustanovenia § 51 ods. 2 zákona o súdoch podmienka náhodného výberu podľa odseku 1
je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych
úradníkov.

23. Podľa ustanovenia čl. I Dodatku č. 8 k Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove (1SprR/29/2020)
účinného od 22. decembra 2020 (t. j. účinného v čase doručenia odvolania odvolaciemu súdu dňa 28.
decembra 2020), v súvislosti so zmenou zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predsedníčka krajského súdu Opatrením č.

7 z 11. decembra 2020 (1SprR/28/2020) určila, že pozastavenie nápadu do súdneho oddelenia 23Co sa
nevzťahuje na tie veci, v ktorých bol v minulosti predsedom a sudcom spravodajcom Mgr. Miloš Kolek a
sú opätovne predložené na prejednanie odvolaciemu súdu a majú sa v nich aplikovať Špecifické pravidlá
prideľovania vecí uvedené v rozvrhu práce na rok 2020. Podľa Špecifických pravidiel prideľovania vecí
v Občianskoprávnej agende Krajského súdu v Prešove na rok 2021, ak nie je možné vec zrušenú

odvolacím súdom a vrátenú prvostupňovému súdu a znovu predloženú na rozhodnutie o odvolaní o tom
istom predmete rozhodovania a o súvisiacich výrokoch (vrátane samostatného rozhodovania o trovách
konania) zapísať do súdneho registra pod novú spisovú značku tomu odvolaciemu senátu, ktorý vec
zrušil, pre zmenu v organizácii práce alebo ide o iné zloženie senátu, vec sa pridelí do senátu pôvodného
kolégia, v ktorom je podľa rozvrhu práce zaradený sudca - spravodajca veci v pôvodnom senáte. Ak

tento sudca prestal byť sudcom, bol pridelený na iný súd alebo vec nemožno prideliť senátu, v ktorom je
zaradený sudca spravodajca z iných dôvodov, vec sa pridelí senátu, do ktorého sú zaradení zostávajúci
dvaja členovia pôvodného senátu. Ak sú obaja v zaradení predsedu senátu, vec sa jednému z nich ako
predsedovi senátu pridelí náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov. Ak
ani takto nie je možné vec prideliť, pridelí sa náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov do senátu toho istého kolégia, resp. kolégií, ktoré podľa tohto rozvrhu práce vybavujú
občianskoprávnu agendu.

24. Z obsahu predloženého súdneho spisu dovolací súd zistil, že vec bola na odvolací súd doručená
28. decembra 2020 a v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Prešove, v znení jeho Dodatku č. 8.,

bola správne zapísaná do súdneho oddelenia 23Co, ako vec opätovne predložená odvolaciemu súdu
na prejednanie. Podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2021, v znení jeho Dodatku
č. 1. (1SprR/30/20), v dôsledku prerušenia výkonu súdnictva sudcom Mgr. Milošom Kolekom, bolo
súdne oddelenie 23Co neobsadené a nevybavené veci z oddelenia 23Co sa mali prerozdeliť náhodným
výberom pomocou technických a programových prostriedkov do súdnych oddelení 2Co, 3Co, 5Co,

7Co, 8Co, 9Co, 12Co, 13Co, 16Co, 17Co, 18Co, 19Co, 20Co, 22Co, 14Co, 11Co, 15Co, 10CO, 1Co
a 6Co v určených pomeroch. Dňa 11. januára 2021 bola vec pridelená do súdneho oddelenia 18Co.
Náhodnývýbersavšaknamiestozdvadsiatichsúdnychoddelení,chybnerealizovallenzdvochsúdnych
oddelení (2Co a 18Co), do ktorých boli zaradené pôvodné členky senátu 23Co (JUDr. Muránska - 2Coa JUDr. Babinová - 18Co, ktoré už ale nepôsobili v jednom senáte), čo bolo v rozpore s Rozvrhom
práce Krajského súdu v Prešove na rok 2021 v znení jeho Dodatku č. 1. (č.l. 522 v spise), a preto
predsedníčka krajského súdu Opatrením z 12. januára 2021 (Spr 11/21-9) nariadila nápravu tohto

nesprávneho zápisu a vec bola opätovne prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a
programových prostriedkov medzi dvadsať súdnych oddelení v zmysle Dodatku č. 1 k Rozvrhu práca
na rok 2021, a to do oddelenia 20Co.

25. Z uvedeného je podľa dovolacieho súdu zrejmé, že odvolanie žalovanej bolo na odvolacom súde

náhodným výberom pridelené do oddelenia 20Co, čo zohľadňuje aj Špecifické pravidlá prideľovania
vecí, nakoľko vec zrušená odvolacím súdom a vrátená prvoinštančnému súdu a znovu predložená na
rozhodnutie o odvolaní o tom istom predmete rozhodovania bola zapísaná do súdneho registra pod novú
spisovú značku tomu istému odvolaciemu senátu 23Co a až v súvislosti s prerušením výkonu súdnictva
P. došlo k prerozdeleniu vecí z tohto oddelenia medzi ostatné senáty krajského súdu podľa Dodatku č. 1
k rozvrhu práce na rok 2021. Ani námietka žalovanej, že podľa Špecifických pravidiel prideľovania vecí

bola vec správne zapísaná náhodným výberom medzi senátmi (2Co a 18Co), v ktorých boli zaradené
pôvodnéčlenkysenátu23CoJUDr.MuránskaaJUDr.Babinová,niejepodľadovolaciehosúdudôvodná,
nakoľko tieto sudkyne v danej dobe nepôsobili v jednom senáte. Dovolanie podľa ustanovenia § 420
písm. e) CSP v tejto veci podľa dovolacieho súdu nie je prípustné.

26. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania aj z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Namietala, že
súd prvej inštancie rozhodoval o takej žalobe, ktorá nebola obsahom pôvodného návrhu. Uviedla, že
súd po viacerých zmenách žaloby, pripustil poslednú zmenu petitu uznesením zo 16. marca 2020 č. k.
3C/5/2015-437 tak, že petit znie: Súd nahrádza prejav vôle žalovanej tak, že žalovaná ako predávajúca
uzatvára so žalobcom ako kupujúcim Dodatok č. 1 zo dňa 19. novembra 2019 Kúpnej zmluvy, ktorá

bola uzavretá dňa 11. decembra 2013, a ktorá je predmetom rozhodovania na Okresnom úrade Stará
Ľubovňa katastrálny odbor pod č. k. V XXXX/XXXX, a to v písomnom znení, ktoré je neoddeliteľnou
súčasťou rozsudku. Prílohou tohto podania bol žalobcom nepodpísaný Dodatok č. 1 z 19. novembra
2019. Žalobca následne na pojednávaní 4. septembra 2020 predložil súdu ním podpísaný Dodatok č.
1 z 19. novembra 2019, ktorý súd vyhodnotil ako zhodný s predloženým nepodpísaným dodatkom.

Uvedený záver dovolateľka nepovažuje za správny, pretože medzi dodatkami je rozdiel práve v podpise
žalobcu na dodatku, bez ktorého by nebol ani v prípade nahradenie jej vôle dodatok uzavretý. Pokiaľ súd
podpísaný dodatok k zmluve nepovažoval za návrh na zmenu žaloby podľa ustanovenia § 140 CSP a
nerozhodol o nej, rozhodol o inej žalobe ako bola posledne zmenená, a týmto nesprávnym postupom jej
znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

27. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 420 písm. f) CSP,
sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to

v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou
práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich
práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované
právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky, v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho

rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov (I. ÚS 26/94). Pod porušením
práva na spravodlivý proces podľa tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

28. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania
v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa, že vo veci
nepostupoval správne; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k procesnej vade
skutočne došlo (rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/41/2017, sp. zn. 3Cdo/214/2017, sp. zn. 8Cdo/5/2017, sp.

zn. 8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti
argumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na
spravodlivý proces.29. Podľa ustanovenia § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo
alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 2 CSP). Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu,

ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu (§ 140 ods. 3 CSP).

30. V danej veci dovolací súd vychádza z toho, že žalobca sa zmenou žaloby, o ktorej prvoinštančný
súd rozhodol uznesením zo 16. marca 2020 č. k. 3C/5/2015-437, domáhal nahradenia prejavu vôle

žalovanej s Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve z 19. januára 2019 a o tomto aj bolo rozhodnuté.
Skutočnosť, že neoddeliteľnou súčasťou rozsudku súdu prvej inštancie je Dodatok č. 1, ktorý obsahuje aj
podpis žalovaného, neznamená, že išlo o iný Dodatok č. 1 ako bol ten, ktorý bol prílohou zmeny žaloby,
o ktorej bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté uznesením zo 16. marca 2020 č. k. 3C/5/2015-437.
Podpis dodatku totiž nič nemení na jeho obsahu, t. j. návrhu na uzavretie zmluvy, resp. dodatku ku
zmluve, nakoľko text zmluvy, ku ktorej uzavretiu má byť nahradený prejav vôle žalovaného, tak ako

ho predloží žalobca v žalobe (ako súčasť žalobného petitu), je potrebné v zmysle ustanovenia § 43a
Občianskeho zákonníka považovať za návrh na uzavretie zmluvy, ktorý nemožno modifikovať bez
súhlasu navrhovateľa (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súdne rozhodnutie (rozsudok) potom
nahrádza akceptáciu tohto návrhu žalovaným. Aj Najvyšší súd Českej republiky dospel v rozsudku z
19. 9. 2007 sp. zn. 22Cdo/1875/05 k záveru, že žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť

so žalobcom zmluvu treba považovať za návrh (ofertu) na uzavretie zmluvy, pričom právoplatnosťou
súdneho rozhodnutia nahrádzajúceho prejav vôle žalovaného uzavrieť takúto zmluvu dochádza k zhode
vôle oboch zmluvných strán a kúpna zmluva je tým uzavretá (rozsudok NS SR z 30. januára 2024 sp. zn.
1Cdo/47/2022). Z uvedeného je zrejmé, že podpis dodatku nebol obsahovou náležitosťou Dodatku č. 1
z 19. novembra 2019, k uzavretiu ktorého má byť nahradený prejav vôle žalovanej, a preto skutočnosť,

že bola súdu predložená aj podpísaná verzia listiny, obsahujúca text dodatku a táto sa stala súčasťou
rozsudku, neznamená, že išlo o iný dodatok ako bol predmetom zmeny žaloby, o prípustnosti ktorej
rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo 16. marca 2020 č. k. 3C/5/2015-437.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalovaná neopodstatnene namieta,

že jej bolo nesprávnym procesným postupom súdu znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP).

32. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalovaná neopodstatnene namieta,
že jej bolo nesprávnym procesným postupom súdu znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP).

33. Dovolateľka v dovolaní uplatnila aj dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a) CSP.

34. Dovolanieprípustnépodľaustanovenia§421CSPmožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutiespočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

35. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného

skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu
predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne

vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci
nemožno preto vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu. Ani sama polemika
s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú
kritériám uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP.

36. Okrem tohto nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania
v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP je, že dovolateľ uvedie právnu (nie skutkovú) otázku, ktorú
odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Otázka relevantná vzmysleustanovenia§421ods.1CSPmusíbyťprocesnoustranouuvedenávdovolaníjasným,určitýma
zrozumiteľným spôsobom. Inak dovolací súd nemá možnosť posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, či
ideoprávnuotázku,odktorejzáviselorozhodnutieodvolaciehosúduačisúsplnenéosobitnépodmienky

uvedené v jednotlivých prípadoch, v ktorých citované ustanovenie dovolanie pripúšťa.

37. Pre právnu otázku, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Ide o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie
dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím

odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Dovolací súd k tomuto už v rozhodnutí
sp. zn. 3Cdo/6/2017 (tiež v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016, sp. zn. 3Cdo/235/2016, sp.
zn. 4Cdo/95/2017, sp. zn. 6Cdo/123/2017, sp. zn. 7Cdo/140/2017, sp. zn. 9Cdo/315/2020, sp. zn.
9Cdo/2/2021) uviedol, že v dovolaní, ktoré sa opiera o ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolateľ
by mal: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd,
b) vysvetliť (a uviesť konkrétne stanoviská, judikáty alebo rozhodnutia najvyššieho súdu), v čom sa

riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
c) uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo
rozhodnutieodvolaciehosúdu,ikebybolaprípadnevpriebehukonaniasúdmiposudzovaná,nemôžebyť
považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Dovolací súd je viazaný len tým, ako dovolateľ
právnu otázku nastolí.

38. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú súdnu prax dovolacieho
súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, alebo neoznačí rozhodnutia, v ktorých
bola konkrétna právna otázka dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, dovolací súd nemôže svoje
rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku, a ktorý judikát, stanovisko

alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli. V prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť
ani k posudzovaniu procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil súd prvej
inštancie a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce) rozhodnutia
dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky; týmto by uskutočnil prieskum priečiaci sa nielen
(všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania v CSP, ale aj (konkrétne)

cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová
S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK, str. 1382
a rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 3Cdo/6/2017 a sp. zn. 3Cdo/28/2017).

39. Z obsahu dovolania žalovanej podaného s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a)

CSP je zrejmé, že uviedla všeobecnú charakteristiku nesprávností, ku ktorým podľa jej názoru došlo
v konaní pred odvolacím súdom, avšak nekonkretizovala vo vzťahu k posudzovaniu platnosti Kúpnej
zmluvy z 11. decembra 2013, možnosti odstraňovania jej vád, návrhu na vklad vlastníctva do katastra
nehnuteľností a námietke premlčania právne otázky, na riešení ktorých založil odvolací súd svoje
rozhodnutie a neoznačila ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od záverov ktorej sa odvolací

súd odklonil, ani neoznačila spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 421 ods. 1 CSP rozhodnutia
dovolacieho súdu vyjadrujúce rozdielne právne názory. Namietala, že odvolací súd nesprávne posúdil
platnosť kúpnej zmluvy, keď dospel k záveru, že neplatnou je len jej časť týkajúca sa budovy vrátnice,
a že túto časť zmluvy možno od zvyšnej časti oddeliť a vplyv tohto hodnotenia na možnosť odstránenia
z toho vyplývajúcej vady žalobcom požadovaným spôsobom, ako aj premlčania uplatneného práva, pri

ktorom odvolací súd nezohľadnil zmeny žaloby. V čom konkrétne sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. akú právnu otázku rieši dovolací súd rozdielne, dovolateľka
neuviedla. Žalovaná týmito argumentmi vyjadrila len svoj nesúhlas s vyhodnotením skutkových okolností
a na to nadväzujúcim právnym posúdením veci odvolacím súdom.
39.1. Vyššie uvedená dovolacia argumentácia žalovanej o nesprávnosti skutkových a právnych záverov

odvolacieho súdu, či nedostatkoch odôvodnenia jeho rozhodnutia, nie je spôsobilá založiť prípustnosť
dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Samotné polemizovanie dovolateľky s právnymi
názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako
odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému
v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a) CSP (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/203/2016,

3Cdo/6/2017, 3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017).

40. Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že dovolací dôvod podľa ustanovenia § 421
ods. 1 písm. a) CSP nebol žalovanou vymedzený spôsobom uvedeným v ustanoveniach § 431 až §435 CSP. Absenciu daných náležitostí je dôvodom pre odmietnutie dovolania podľa ustanovenia § 447
písm. f) CSP. Dovolanie žalovanej v časti, v ktorej namietala vady zmätočnosti podľa ustanovenia § 420
písm. e) a f) CSP dovolací súd odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

41. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ustanovenia § 453 ods. 1 CSP tak,
že úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, keďže výsledok dovolacieho
konania obdobný jeho zastaveniu zavinila žalovaná (§ 256 ods. 1 CSP).

42. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.