Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 18, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233839
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5123233839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. F. E. G. XXXX, 2/ A. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. E. G. XXXX, obidvaja
právne zastúpení: JUDr. Anton Kupšo, advokát, so sídlom Moyzesova 34, Čadca, proti žalovanej: A. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. E. G. XXXX, právne zastúpená: JUDr. Jana Hanuláková, DiS., advokátka,
so sídlom Raková 702, sídlo kancelárie: Matičné námestie 1327, Čadca, o určenie, že dôvody vydedenia
nie sú dané, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 16C/69/2023-68 zo dňa
08.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcom v rade 1/, 2/ priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, A. D. C., nar.
XX.XX.XXXX sú dedičmi po poručiteľovi I. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a dôvody ich
vydedenia a ich potomkov poručiteľom uvádzané v listine o vydedení sp.zn. N 36/2022, NZ 12930/2022,
NCRza 3259/2022, NCRis 13326/2022 zo dňa 11.5.2022 nie sú dané (výrok I.). Žalobcovia 1/, 2/ majú

voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (výrok II.).
Rozhodnutie súdu sa opiera o § 469a ods. 1 písm. a), b), ods. 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“). Konštatoval, že predmetom konania na základe podanej žaloby je určenie, že
žalobcovia 1/ a 2/ sú dedičmi po poručiteľovi I. C. a dôvody ich vydedenia a ich potomkov poručiteľom
uvádzané v listine o vydedení nie sú dané. Matka žalobcov sa s ich otcom (poručiteľom) rozviedla

v roku XXXX, žalobcovia boli zverení na čas po rozvode do výchovy a starostlivosti matky a poručiteľ
bol zaviazaný platiť na ich výživu. Poručiteľ si výživné voči žalobcom neplnil, preto mu bol uložený trest
odňatia slobody. O žalobcov nikdy nejavil záujem, neprispieval na ich potreby. Po rozvode zostal žiť
v dome, ktorého podielovými spoluvlastníkmi bol poručiteľ a matka žalobcov. Zhruba pred 10 rokmi
sa žalobkyňa 1/ stretla na rodinnej oslave s poručiteľom, komunikovali spolu, aj mimo oslavy, keď sa
náhodne stretli. Žalobcovia aj ich matka mali vedomosť, že poručiteľ má rakovinu a že sa lieči, o tom,
že sa mu ochorenie vrátilo, vedomosť nemali. Žalobkyňa 1/ sa stretávala s poručiteľom, nakoľko žili

v rovnakom meste, predstavila mu vnúčatá, on jej povedal, že môžu za ním kedykoľvek prísť. Keď však
prišli aj s partnerom na miesto jeho bydliska, nikto im neotváral, nedvíhal jej telefón, preto odišli. Žalobca
2/ býva v J. J., ale do miesta rodiska chodí pravidelne za matkou a žalobkyňou 1/. Keď náhodou stretol
otca, prihovoril sa mu, predstavil mu svoju rodinu, otec sa zaujímal ako sa mu darí. O smrti poručiteľa sažalobcovia dozvedeli z parte, kontaktovali žalovanú, že jej pomôžu ohľadom pohrebu, čo ona odmietla.
Majú za to, že neexistujú dôvody na ich vydedenie a že pri spisovaní listiny o vydedení bol poručiteľ
ovplyvnený žalovanou, aby ona mohla po jeho smrti zostať žiť v dome.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nebohý I. C. sa so žalobcami pravidelne nestretával,
nekomunikovali spolu, inak by vedeli, že je chorý a že potrebuje pomoc, mal diagnostikovanú rakovinu
pred 13 rokmi, ktorá načas ustúpila, neskôr sa mu choroba vrátila. Keď bol chorý, ani raz ho
nenavštívili,pomáhalalenjejnajbližšiarodinaalebosusedia.Navrhlavypočuťsvedkov,ktoríjejpomáhali
v starostlivosti o poručiteľa, ako aj výsluch D. K., ktorý poručiteľa poznal a mohol by sa vyjadriť ohľadne

starania sa o nebohého ako aj k rodinným vzťahom s jeho deťmi.
Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach uvádzaných
v žalobe a tvrdenia žalovanej, že sa nezaujímali o svojho otca, považujú za nepravdivé, zavádzajúce.
Ako dôkaz predložili vyjadrenie B. H.. Na svojich vyjadreniach zotrvali i na pojednávaní dňa 08.12.2023,
s tým, že počas konania nikdy netvrdili, že by poručiteľovi poskytovali nejakú starostlivosť, ani
nespochybňovali, že túto mu poskytovala žalovaná za pomoci iných osôb.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že poručiteľ sa o svoje deti nezaujímal, nenavštevoval ich, nikdy im
nekúpil žiaden darček, nepoprela, že sa nepodieľal riadne na výžive maloletých detí, že nikdy nežiadal
žalobcov o pomoc z dôvodu svojej choroby, že žalobcovia mali záujem sa podieľať na úhrade nákladov
napohrebporučiteľa,anižetakútopomocodnichodmietlaaanito,žežalobcovnikdynežiadalaopomoc
v starostlivosti o poručiteľa a že došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu či jeho úmrtiu.

Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že poručiteľ I. C. zanechal listinu o vydedení
spísanú formou notárskej zápisnice napísanej u notárky JUDr. Dany Salusovej so sídlom v Čadci dňa
11.05.2022. V listine o vydedení poručiteľ prejavil svoju poslednú vôľu tak, že po svojej smrti poručil
celý svoj hnuteľný i nehnuteľný majetok svojej družke A. H. (žalovanej). Súčasne vydedil svoje deti
B. C. a D. C. (žalobcov 1/ a 2/) a ich potomkov, z dôvodu, že viac ako 25 rokov neprejavujú o neho

žiadny opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali, napriek jeho ťažkej chorobe ho
nenavštevujú, neposkytujú mu potrebnú pomoc a opateru, nekontaktujú sa s ním a ani nevie na akej
adrese sa presne nachádzajú, v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytujú potrebnú pomoc v starobe
a v chorobe aj v iných závažných prípadoch. Medzi stranami bolo sporné, či žalobcovia sú dedičmi
poručiteľa zo zákona a dôvody vydedenia nie sú dané. Po oboznámení sa s notárskou zápisnicou, a to

listinou o vydedení súd zistil, že táto obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 47 ods.
1 Notárskeho poriadku. Následne sa zameral na posúdenie existencie dôvodov vydedenia žalobcov
a ich potomkov zo strany poručiteľa. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dôvody
vydedenia naplnené neboli. Žalobcovia 1/ a 2/ pochádzajú z manželstva poručiteľa, ktoré manželstvo
bolo rozvedené v čase, keď žalobcovia boli ešte maloletými deťmi. Poručiteľ vo veľkej miere požíval

alkoholické nápoje, dopúšťal sa násilia voči matke žalobcov, ako deti sa ho žalobcovia báli, neplnil si voči
nim vyživovaciu povinnosť, za čo mu bol aj uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Cielene sa
nikdy s nimi nekontaktoval. Práve správanie poručiteľa voči žalobcom počas ich detstva bolo v rozpore
s dobrými mravmi, poručiteľ svojím spôsobom života zapríčinil, že sa nevytvorilo medzi ním a žalobcami
blízke citové puto. V konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ, či žalovaná požiadali žalobcov v čase ,

keď bol poručiteľ chorý, o pomoc, ani to, že by mu takúto pomoc žalobcovia odmietli poskytnúť.
Naopak, samotná žalovaná potvrdila, že o takúto pomoc nikdy poručiteľ ani ona žalobcov nepožiadali.
Uviedla, že poručiteľ ani nechcel žalobcov, či svoju rodinu o pomoc požiadať, čo odôvodnil tým, že
ani on im nikdy nepomohol. Skutočnosť, že všestrannú starostlivosť o poručiteľa počas jeho choroby
zabezpečovala žalovaná, ktorá žila s poručiteľom dlhé roky v spoločnej domácnosti, za pomoci iných

osôb, nie je sporná (preto ani súd k tejto nespornej skutočnosti nepovažoval za potrebné vypočúvať
žalovanou navrhnutých svedkov), avšak správanie sa žalobcov, ktorí neboli s poručiteľom v blízkom
kontakte práve zavinením poručiteľa, a ktorí neboli nikdy poručiteľom informovaní o jeho zdravotnom
stave a ani ich tento nikdy nepožiadal o pomoc, nie je možné posúdiť ako konanie odporujúce dobrým
mravom. Žalobca 2/ a najmä žalobkyňa 1/, potom, ako poručiteľ prestal v nadmernej miere požívať

alkoholické nápoje, prejavili záujem o bližší kontakt s poručiteľom. Žalobkyňa 1/ ho bola osobne aj
so svojimi deťmi a priateľom navštíviť, poručiteľ jej však neotvoril dvere, nedvíhal jej telefón a ani jej
spätne nezavolal. Taktiež žalobca 2/ sa snažil počas náhodných stretnutí nadviazať vzťah s poručiteľom,
avšak poručiteľ iniciatívu o stretávanie sa či bližší kontakt so žalobcami neprejavil, napriek tomu,
že mal vedomosť o tom, kde žalobcovia žijú. Vzhľadom na správanie sa poručiteľa voči žalobcom

v čase ich detstva či dospievania (nadmerné požívanie alkoholických nápojov zo strany poručiteľa,
ktoré negatívnym spôsobom ovplyvňovalo jeho správanie) malo za následok, že žalobcovia o poručiteľa
opravdivý záujem neprejavovali. Nedostatok opravdivého záujmu žalobcov o poručiteľa súd posúdil ako
nezavinené neprejavenie kvalifikovaného záujmu o poručiteľa z dôvodov spočívajúcich v správaní saporučiteľa voči nim. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
iba „CSP“). Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne nepriznal náhradu trov konania,
v konaní zistené neboli.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalovaná s dôvodmi odvolania podľa
§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Argumentovala, že pokiaľ poručiteľ spísal závet formou notárskej
zápisnice a zároveň vydedil žalobcov 1/ a 2/ ako aj potomkov, ide o dispozičné právo poručiteľa.
Poručiteľ pred spísaním závetu bol ťažko chorý, prekonal rakovinu. Žalobcovia mu neposkytli pomoc

v jeho chorobe, starobe, čo je dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a) OZ a takéto konanie
sa posudzuje ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a „závadný druh správania žalobcov 1/ a 2/“.
Nesúhlasila tiež so záverom súdu prvej inštancie, že nebol naplnený ani dôvod vydedenia podľa § 469a
ods. 1 písm. b) OZ, a to nedostatok opravdivého záujmu žalobcov o poručiteľa, pričom poukázala na
rozhodnutieRc8/2008,RoNSČR,sp.zn.21Cdo688/2006.Namietala,žesúdprvejinštancienevykonal
ňou navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to výsluch svedkov, ktorí jej

pomáhali so starostlivosťou o poručiteľa, čím dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, ako aj že odôvodnenie napadnutého rozsudku je neurčité a nepresvedčivé. Na
záver uviedla, že rozporuje aj výrok o trovách konania, nakoľko ako žalovaná nezavinila, aby predmetné
konanie začalo, pretože išlo o dispozičné právo poručiteľa a nemôže to ísť na jej ujmu. Navrhla, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne

aby napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol, že sú dané dôvody vydedenia.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že podanou žalobou sa domáhali, aby súd rozhodol
o právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, že sú dedičia po poručiteľovi I. C. a že dôvody ich
vydedeniaavydedeniaichpotomkovuvádzanéporučiteľomvlistineovydedeníniesúdané.Napodporu

svojich tvrdení doložili svedecké prehlásenia, listinné dôkazy a navrhli vypočuť svedkov. Od počiatku
tvrdili, že ako deti mali s otcom dobrý vzťah, až kým vo zvýšenej miere nezačal požívať alkoholické
nápoje, čo vyústilo do rozvodu manželov a neplatenia vyživovacej povinnosti otcom. Až v posledných
rokoch sa postoj otca trocha zmenil, keď stretol svoje deti, rozprával sa s nimi, boli mu predstavené
vnúčatá, nevesta, zať, žalobcovia sa zaujímali, ako sa mu darí, či je zdravý a podobne. Žalobcov

mrzí, že žalovaná im o jeho smrti ani pohrebe nepovedala. Samotná žalovaná v konaní uviedla, že
hovorila poručiteľovi I. C., aby z vlastnej iniciatívy kontaktoval svoje deti, ale on sám jej povedal, že
keď sa o nich doteraz nestaral, tak už to nie je potrebné, teda sám poručiteľ neprejavoval o svoje deti
dlhodobý a opravdivý záujem, ktorý by ako otec voči svojim deťom prejavovať mal. Poukazujúc na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/271/2021 zo dňa 27.04.2023 sa stotožňujú s napadnutým

rozsudkom. Súd sa zaoberal aj tým, či boli naplnené dôvody vydedenia, nielen výsluchom strán konania,
ale aj listinnými dôkazmi a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozhodnutie dostatočne
odôvodnil.

4. Ďalšie vyjadrenia strán sporu neboli v odvolacom konaní produkované.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“),
po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým

záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie
skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Nosnou námietkou žalovanej bolo, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnymskutkovým zisteniam. Mala za to, že riadne nezistil všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,
pričom by nedospel k záveru, že dôvody vydedenia sú dané.

8. Túto námietku odvolací súd v celom rozsahu považuje za nedôvodnú. Súd rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
výsluchom strán sporu, čo považoval za dostatočné pre zistenie skutkového stavu. Výsluch žalovanou
navrhovaných svedkov, ktorí sa mali vyjadriť k otázke nimi poskytovanej pomoci žalovanej v starostlivosti
o poručiteľa, nevykonal, vykonanie týchto dôkazov považoval za nadbytočné, z dôvodu, že žalobcovia

v konaní výslovne nepopreli, že tieto osoby sa mali podieľať na poskytovaní starostlivosti o poručiteľa
I. C.. S uvedeným postupom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil, poukazujúc na § 151 ods.
1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku v odsekoch 20. a 22. odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri hodnotení výpovedí strán sporu postupoval v súlade s §
191 CSP, keď tieto vyhodnocoval vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi (listinnými

dôkazmi) ako aj skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo. Sama žalovaná v konaní uviedla, že neb.
I. C. sa so žalobcami pravidelne nestretával, spolu nekomunikovali a aj keď mu viackrát hovorila,
aby išiel deti navštíviť, nikdy za nimi nechcel ísť, tiež nevie o tom, že by svoje deti niekedy žiadal
o pomoc a oni by to odmietli, ani ona ich nikdy o pomoc nepožiadala. Z dôkazov označených stranami
sporu vyplýva, že to bol poručiteľ, ktorý svojím správaním prispel k narušeniu vzťahov so žalobcami

ešte ako maloletými deťmi a práve poručiteľ i neskôr, v období po vykonaní trestu odňatia slobody
za neplnenie vyživovacej povinnosti, odmietal žalobcov kontaktovať, nikdy ich nepožiadal o pomoc
v chorobe a starobe. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že to bol odmietavý postoj poručiteľa,
pre ktorý sa nepodarilo zlepšiť vzťahy medzi ním a žalobcami. Následné správanie sa žalobcov tak
nemožnohodnotiťakokvalifikovanýnezáujemžalobcovoporučiteľa,ktorýbynapĺňalniektorýzdôvodov

vydedenia tak ako boli špecifikované v listine o vydedení.

9. Žalovaná ďalej v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie,
pričom poukázala na rozhodnutie Rc 8/2008, Ro Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 688/2006
zo dňa 15.05.2007, ktorý konštatoval, že skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa

trvale neprejavuje skutočný záujem, ktorý by mal ako potomok prejavovať, môžu spočívať v pasivite
(nezáujme)potomkavovzťahukporučiteľovi,takajvsprávaní,ktorýmpotomoksícezáujemoporučiteľa
prejavuje, avšak spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu správaniu sa potomka k rodičovi, t. j. napr.
spôsobom, ktorý trvale prekračuje zásady spoločenskej slušnosti. Odvolací súd však upriamuje
pozornosť na závery NS ČR vyslovené v predmetnom rozhodnutí, keď konštatoval, že záujem, ktorý by

potomok mal o poručiteľa prejavovať, je potrebné posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho
prípadu; ak je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom
toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dovodiť, že by neprejavenie
tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR
zodňa26.09.1997,sp.zn.2Cdon86/97,uverejnenývčasopiseSoudníjudikaturapodč.21,ročník1998;

rozsudok Krajského súdu v Českých Budějoviciach zo dňa 9.8.1996, sp.zn. 6 Co 10/96, uverejnený v
Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 23, ročník 1998). S poukazom na uvedené odvolací
súd považuje argumentáciu žalovanej len určitým fragmentom z predmetného rozhodnutia NS ČR za
vytrhnutú z kontextu, a teda účelovú. Preto odvolací súd posúdil túto námietku žalovanej ako nedôvodnú
a nespôsobilú zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

10. Pokiaľ žalovaná namietala neurčitosť, nepresvedčivosť a absenciu vyhodnotenia rozhodujúcich
skutočností najmä z hľadiska nevykonania dôkazných návrhov v odôvodnení napadnutého rozsudku,
odvolací súd sa s touto námietkou nestotožnil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje podrobne
a jasne formulované skutkové zistenia ako aj logické a presvedčivé právne posúdenie a závery, zákonné

ustanovenia sú aplikované v zhode so zisteným skutkovým stavom. Odôvodnenie zodpovedá zákonným
požiadavkám vymedzeným v § 220 ods. 2 CSP, pričom súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol,
ktoré skutočnosti považuje medzi stranami za nesporné, vychádzajúc z listinných dôkazov predložených
v konaní ako i z vyjadrení žalobcov, ktoré žalovaná nepoprela a z vyjadrení žalovanej a tiež ktoré
skutočnosti považuje za sporné, uviedol, ktoré skutočnosti mal v konaní preukázané a ktoré nie. Zároveň

dostatočným a zrozumiteľným spôsobom opísal skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru,
že dôvody vydedenia žalobcov a ich potomkov uvádzané poručiteľom v listine o vydedení sú dané,
poukazujúc i na ustálenú rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít.11. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd tak dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. Žalovaná namietala aj závislý výrok o trovách konania, z dôvodu, že ona spor nezavinila, pretože
išlo o dispozičné právo poručiteľa a nemôže to ísť na jej ujmu. K uvedenému odvolací súd uvádza, že
predmetné konanie je sporovým konaním, ktoré bolo vyvolané podaním žaloby zo strany žalobcov. Na
podanie tejto žaloby boli odkázaní v rámci dedičského konania po poručiteľovi uznesením Okresného
súdu Žilina č. k. CA-5D/16/2023-54, Dnot 52/2023 s poukazom na § 194 Civilného mimosporového

poriadku. Pokiaľ by v rámci dedičského konania nedošlo k sporu o dedičské právo medzi do úvahy
pripadajúcimi dedičmi po poručiteľovi, nebol by dôvod, aby zo strany notára prejednávajúceho dedičstvo
boli žalobcovia odkázaní na podanie žaloby. V tomto prípade ide o klasické sporové konanie, pri ktorom
skutočnosť, že bolo vyvolané na základe dedičského konania a argumentácia žalovanej, že daný spor
nezavinila, nie je dôvodom pre postup súdu podľa § 257 CSP, ktorého aplikáciu žiadala žalovaná na
pojednávaní dňa 08.12.2023. Základom rozhodovania o náhrade trov konania v spore, ktorý skončil

rozhodnutím vo veci samej, je ust. § 255 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods. 1) a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania
(ods. 2). Z týchto ustanovení je zrejmé, že v prípade plného úspechu v spore sa má úspešnej strane
priznať plná náhrada trov konania. V preskúmavanej veci bolo rozhodnuté v súlade so žalobou žalobcov,

preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie správne vychádzal z § 255
ods. 1 CSP, z čoho možno vyvodiť záver, že im bola správne priznaná plná náhrada trov konania.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Keďže odvolaniu žalovanej vyhovené nebolo, v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní
žalobcovia 1/ a 2/, preto im odvolací súd voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)