Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5923200648
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5923200648.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX
a E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Ružomberok, deti rodičov: matka F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I.,
zastúpená: JUDr. Anna Gašpercová, advokátka so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina a otec F. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX/X, F., zastúpený: JUDr. Peter Svrček, advokát so sídlom K. A.
Medveckého 1503/1, Ružomberok, za účasti Krajskej prokuratúry Žilina, so sídlom Moyzesova 20, Žilina

1, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. RK-11P/43/2023-188 zo dňa 17.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. RK-11P/43/2023-188 zo dňa 17.10.2023 vo výrokoch
III., IV., V., VI., VII., VIII., IX. a XIV. p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. RK-11P/43/2023-188 zo dňa 17.10.2023 vo výrokoch
X., XI. a XII. z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom maloleté deti na čas do
rozvodu manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok I.); určil, že obaja rodičia majú právo
zastupovať a spravovať majetok maloletých detí v bežných veciach (výrok II.); uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého A., maloletého C. a maloletej D. výživným vo výške po 110 Eur mesačne
na každé z detí vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc od
podania návrhu, t.j. od 19.04.2023 do budúcna (výrok III.); uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu

maloletej D. a maloletej E. výživným vo výške po 90 Eur mesačne na každú, vždy do každého 20.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc od podania návrhu, t.j. od 19.04.2023
do budúcna (výrok IV.); povolil otcovi zameškané výživné od podania návrhu, t.j. od 19.04.2023 do
vyhlásenia rozsudku, t.j. do 17.10.2023 na maloletého A. vo výške 194 Eur splácať v splátkach po 20
Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok nezaplatením,
čo i len jednej z nich (výrok V.); povolil otcovi zameškané výživné od podania návrhu t.j. od 19.04.2023
do vyhlásenia rozsudku, t.j. do 17.10.2023 na maloletého C. vo výške 194 Eur splácať v splátkach po 20

Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok nezaplatením,
čo i len jednej z nich (výrok VI.); povolil otcovi zameškané výživné od podania návrhu, t.j. od 19.04.2023
do vyhlásenia rozsudku, t.j. do 17.10.2023 na maloletú D. vo výške 344 Eur splácať v splátkach po 20
Er mesačne splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok nezaplatením, čoi len jednej z nich (výrok VII.); zameškané výživné od podania návrhu t.j. od 19.04.2023 do vyhlásenia
rozsudku, t.j. do 17.10.2023 na maloletú E. vo výške 236 Eur povolil otcovi splácať v splátkach po 20 Eur
mesačne splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok nezaplatením, čo

i len jednej z nich (výrok VIII.); zameškané výživné od podania návrhu t.j. od 19.04.2023 do vyhlásenia
rozsudku, t.j. do 17.10.2023 na maloletú D. vo výške 236 Eur povolil otcovi splácať v splátkach po 20 Eur
mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok nezaplatením, čo i len jednej
z nich (výrok IX.); uložil matke, otcovi a maloletým deťom výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť
sa odbornému poradenstvu a inému psychologickému poradenstvu realizovanému prostredníctvom K.,

L. M., N. O. G. P. Q., L. XXXX/X, D., za účelom obnovenia komunikácie medzi rodičmi navzájom, medzi
otcom a maloletými deťmi, za účelom obnovenia alebo zlepšenia vzájomných vzťahov medzi rodičmi
a za účelom obnovenia, zlepšenia a začatia realizovania styku otca s maloletými deťmi v rozsahu 50
hodín najneskôr do 31.12.2023 (výrok X.); uložil matke a otcovi povinnosť spolupracovať s uvedeným
zariadením(výrokXI.);návrhotcanaúpravustykusmaloletýmideťmizamietol(výrokXII.);návrhotcana
vydanie neodkladného opatrenia ohľadne úpravy styku zamietol (výrok XIII.); o trovách konania rozhodol

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok XIV.).

2. Okresný súd citujúc § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), § 65
ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1 - 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 76 ods. 1
zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákon na o rodine, § 78 ods. 1 zákona o rodine, § 37 ods. 1, 2, 4 zákona

o rodine mal vykonaným dokazovaním preukázané, že v najlepšom záujme maloletých detí vzhľadom
na ich vek, vzťahy medzi rodičmi, ako aj na skutočnosť, že matka doteraz riadne zabezpečovala a
zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, je zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky.
So zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky vyslovil súhlas otec, kolízny opatrovník aj
zástupca Okresnej prokuratúry Ružomberok. Okresný súd nezistil dôvody pre obmedzenie práv otca

zastupovať a spravovať majetok maloletých detí v bežných veciach, preto toto právo určil obom rodičom.

3. V otázke výživného okresný súd prihliadol najmä na odôvodnené potreby maloletých detí a majetkové
pomery ich rodičov. K pomerom otca konštatoval, že je zamestnaný v R. D. Q. od 01.03.2016 ako
fyzioterapeut, s mesačnou priemernou mzdou vo výške 1.101 Eur. Otec je poberateľom čiastočného

invalidného dôchodku, v sume 211,20 Eur mesačne do 31.12.2022, od januára 2023 v sume 233,60
Eur mesačne. Okrem uvedených príjmov je otcovi vyplácané mesačné poistné plnenie vo výške okolo
21 Eur. V zimných mesiacoch sa otec zúčastňuje ako zdravotník lyžiarskeho kurzu a dokáže si tak
privyrobiť okolo 200 až 250 Eur. Priemerný mesačný príjem otca okresný súd ustálil na sume 1.355
Eur. Pokiaľ išlo o námietku otca k výške ustáleného mesačného príjmu, kedy namietal, že priemernú

výšku jeho mesačného príjmu za obdobie apríl, máj a jún 2023 navýšila odmena za pedagogickú,
respektíve školiacu činnosť, ktorá mu bola vyplatená za jún vo výške 350 Eur, okresný súd sa s ňou
nestotožnil, nakoľko v zimných mesiacoch si otec privyrába aj účasťou na lyžiarskych kurzoch ako
zdravotník, ku koncu roka sú mu vyplácané odmeny od zamestnávateľa. Podľa okresného súdu sa preto
dá konštatovať, že každé 3 - 4 mesiace otec poberá vyššiu mzdu. V bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov sa nachádza rodinný dom, v ktorom otec momentálne býva. Otec zdedil aj časť rodinného
domu po svojom otcovi, v ktorom naďalej býva jeho matka. Má príjem z prenájmu lesa vo výške asi
30 Eur ročne. V BSM má s matkou maloletých detí 2 vozidlá. Výdavky otca sú bežného charakteru. V
konaní nebolo sporné, že najvyššie výdavky má otec v súvislosti s bývaním a splátkami úverov, ktoré si
zobrali s matkou za účelom zabezpečenia bývania, pričom tieto splátky hradí otec, avšak okresný súd

konštatoval, že výživné má prednosť pred inými výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Okresný
súd ako nehospodárny vyhodnotil výdavok otca na rodinný dom, nakoľko v tomto rodinnom dome žije
sám.

4. Vo vzťahu k maloletým deťom okresný súd konštatoval, že tieto majú bežné výdavky na stravu,

ošatenie, drogériu a kozmetiku. Všetky maloleté deti navštevujú plávanie, ktoré je spoplatnené sumou
30 Eur mesačne/dieťa. Maloletá E. a D. navštevujú materskú školu, neplatia poplatok za materskú školu,
za stravu im vzniká výdavok 35 Eur mesačne na každú z nich, navštevujú krúžok tanečnej spoplatnený
sumou 5 Eur mesačne. Maloletý A., maloletý C. a maloletá D. sú školopovinné deti, ktorým okrem
bežných výdavkov vznikajú výdavky v súvislosti s povinnou školskou dochádzkou. Všetky tri maloleté

deti navštevujú prvý stupeň základnej školy. Vznikajú im náklady na ZRŠ, pracovné zošity, školské
pomôcky, triedny fond, výlety, exkurzie. Všetky tri maloleté deti navštevujú školský klub detí, ktorý je
spoplatnený sumou 18 Eur mesačne/dieťa, vznikajú náklady za stravu v školskej jedálni, napriek tomu,
že táto je v súčasnosti sčasti dotovaná štátom je určený poplatok vo výške 5,40 Eur na každého. MaloletýA. a maloletý C. chodia na krúžok počítačov, ktorý je spoplatnený sumou 5 Eur mesačne/dieťa a D. na
krúžok mažoretiek, ktorý je rovnako spoplatnený sumou 5 Eur/mesiac. Spoločné náklady maloletých detí
súvisia najmä s potrebou zabezpečenia bývania, toho času matka hradí nájom vo výške 40 Eur mesačne

+ 120 Eur náklady na elektriku + 20 Eur na internet a mobil. Pri určení výšky výživného na maloleté
deti okresný súd zohľadnil skutočnosť, že matka si uplatňuje daňový bonus a poberá rodinné prídavky.
Určené výživné podľa okresného súdu nepokrýva všetky náklady maloletých detí, ktoré však vie vo
zvyšnej časti zabezpečiť matka zo svojho príjmu. Okresný súd sa nestotožnil s argumentáciou otca, že
určené výživné by nemalo presiahnuť 20 - 30% z celkového príjmu rodiča, nakoľko rodičia maloletých

detí sa rozhodli mať spolu viac detí, pričom si museli byť dostatočne vedomí, že starostlivosť o vyšší
počet detí bude nielen fyzicky a psychicky, ale aj finančne náročnejšia. Zameškané výživné od podania
návrhu, teda od 19.04.2023 do apríla 2023 umožnil otcovi splácať v splátkach po 20 Eur mesačne na
každé z maloletých detí, nakoľko otec požiadal o splácanie zameškaného výživného v splátkach a matka
so splácaním zameškaného výživného v splátkach súhlasila.

5. Obom rodičom maloletých detí a maloletým deťom uložil okresný súd výchovné opatrenie, keď
konštatoval, že rodičia ako aj maloleté deti sa v priebehu konania podrobili poradenstvu, ktoré však
neprispelo k zlepšeniu vzťahov, respektíve realizácii styku otca s maloletými deťmi. Okresný súd
však mal za to, že je potrebné pokračovať v poradenstve, nenechajúc na rodičoch maloletých detí
dobrovoľné vyhľadanie pomoci, ktoré by podľa neho neprinieslo žiaden výsledok. Rodičia viackrát

v priebehu konania prezentovali, že s odbornou pomocou nemajú problém, prejavili o ňu záujem.
Na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia, okresný súd uložil obom rodičom a maloletým deťom
povinnosť spolupracovať s určeným zariadením. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
ohľadom styku s maloletými deťmi zamietol, nakoľko sa nestotožnil s návrhom na úpravu styku ani v
konaní vo veci samej a v tomto smere nevzhliadol ani neodkladnosť potreby úpravy styku neodkladným

opatrením. Vzhľadom na vážnosť obvinení a podozrení, ktoré sú riešené v trestnom konaní by bolo
podľa okresného súdu rozhodnutie úpravy styku toho času predčasné. O trovách konania rozhodol v
zmysle § 52 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“).

6. Proti výroku III. až XII. rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že okresný
súd pri určení výživného vychádzal z jeho priemerného mesačného príjmu vo výške 1355 Eur, avšak
takto ustálený príjem nevyplýva z vykonaného dokazovania, a teda je nesprávnym skutkovým zistením.

Okresný súd taktiež nezohľadnil všetky jeho výdavky ako nevyhnutné, čím sa dopustil nesprávneho
právneho posúdenia veci. Ohľadom svojho príjmu otec uviedol, že okresný súd nezohľadnil skutočnosť,
že jeho priemernú mesačnú výšku príjmu za apríl, máj a jún 2023 navýšila odmena za pedagogickú
činnosť, ktorá mu bola vyplatená v júni vo výške 350 Eur. Taktiež okresný súd konštatoval, že v zimných
mesiacoch si privyrába na lyžiarskych kurzoch ako zdravotník, a z toho ustálil, že každé 3 - 4 mesiace

poberá vyššiu mzdu. Z výplatných pások, ktoré v konaní predložil vyplýva, že po odpočítaní daňového
bonusu (a v marci 2023 aj po odpočítaní vrátenej dane z príjmu, keďže to súvisí s bývaním s manželkou
a deťmi v spoločnej domácnosti), bol jeho čistý príjem v mesiaci december 2022 - 854,80 Eur, január
2023 - 979,01 Eur, február 2023 - 942,92 Eur, marec 2023- 963,70 Eur, apríl 2023 - 995,40 Eur, máj
2023 - 968,50 Eur, jún 1.251,52 Eur. V júni 2023 bol jeho príjem vyšší z dôvodu vyplatenia jednorazovej

ročnej odmeny za školenie študentov Katolíckej univerzity vo výške 350 Eur, pričom po jej odpočítaní
bol jeho príjem 901,52 Eur. Z uvedených dokladov vyplýva, že jeho čistý mesačný príjem z pracovného
pomeru bol 943,70 Eur. Dokazovaním boli zistené jednorazové ročné príjmy vo výške 350 Eur (školenie
študentov) a 200 - 250 Eur (lyžiarsky kurz), čo je 45,83 - 50 Eur za mesiac. Je poberateľom invalidného
dôchodku vo výške 233,60 Eur mesačne a mesačného poistného plnenia vo výške približne 21 Eur. Z

toho vyplýva, že jeho čistý mesačný príjem je do sumy 1.250 Eur. Ani z výplatných pások za august,
september a október 2023 nevyplýva, že by mal každé 3 či 4 mesiace zvýšený príjem, preto skutkový
záver okresného súdu v tejto otázke nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a jeho príjem okresný súd
nadhodnotil približne o 100 Eur mesačne.

7. Okresný súd podľa otca nezohľadnil jeho výdavky na splátky úverov, konštatujúc, že výživné je
prednostným výdavkom rodiča a keďže býva v dome sám, takéto výdavky sú nehospodárne. Podľa
okresného súdu môže rodinný dom predať alebo prenajať. Okresný súd dospel k nesprávnym záverom,
pretože rodinný dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, preto sám ho nemôže ani predať,ani prenajať. Môže tak urobiť len v súčinnosti s matkou maloletých detí, ktorá počas celého konania
nebola ochotná komunikovať a na všetky jeho pokusy o komunikáciu odpovedala len stroho. Najvyššie
výdavky nemá s bývaním v rodinnom dome, ale so splácaním dvoch úverov, ktoré spoločne čerpali

s matkou maloletých detí na nadobudnutie a prerobenie rodinného domu. Takýto výdavok súvisí
so zabezpečením bývania pre celú rodinu, teda aj pre maloleté deti. Okresný súd navyše nielenže
nezohľadnil to, že napriek spoločným dlhom ich spláca iba on, matka mu nijako neprispieva, ale dokonca
tento výdavok nezohľadnil vôbec, čo sa vymyká bežnej praxi súdov, ktoré považujú výdavky súvisiace
so zabezpečením bývania rodiny za oprávnené.

8. Otec ďalej uviedol, že v konaní preukázal svoje pravidelné mesačné výdavky vo výške 708,86 Eur a
ďalšie výdavky odhadol na sumu 200 Eur mesačne, čo okresný súd uznal ako nevymykajúce sa z rámca
bežnosti. Pri príjme 1.250 Eur a výdavkoch 910 Eur mu ostáva 340 Eur. Preto mu nie je zrejmé, ako má
za takejto situácie prispievať na výživu maloletých detí sumou 510 Eur mesačne. Okresný súd zároveň
uznal, že vzhľadom na svoj zdravotný stav si nemôže pravidelne privyrábať nad rámec pracovného

pomeru, preto výživné určené súdom považuje nielen za neprimerane vysoké, ale aj za nereálne
a nezodpovedajúce zistenému skutkovému stavu. Počas celého konania poukazoval na uznesenie
Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoP/15/2016 zo dňa 30.06.2016, podľa ktorého by malo výživné
na všetky deti predstavovať 20% až 30% čistého príjmu povinnej osoby. V tomto prípade je určené
výživné vo výške 40 % jeho príjmu. Okresný súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že pri určení výživného

nie je viazaný nijakými hranicami, či matematickými výpočtami, avšak na prvom pojednávaní v rámci
predbežného právneho posúdenia uviedol, že vychádzal aj z výživného určeného podľa tabuliek. Sám
okresný súd sa pozastavil nad tým, že tieto tabuľky nerátajú s rodinami s piatimi deťmi. Je teda zrejmé,
že napriek tomu, čo okresný súd uviedol na záver odseku 21. napadnutého rozhodnutia, postupoval
opačne, ale v jeho neprospech. Navrhol, aby sa odvolací súd oboznámil so zvukovým záznamom z

prvého pojednávania. Pokiaľ okresný súd nesprávne určil výšku bežného výživného do budúcna, sú
nesprávne aj výroky napadnutého rozsudku o povolení splácania zameškaného výživného.

9. Otec namietal aj skutočnosť, že okresný súd zamietol jeho návrh na úpravu styku s maloletými
deťmi,avšakzákonorodineneumožňujetakýtonávrhzamietnuť.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudku

nevyplýva, že by okresný súd dospel k záveru o potrebe obmedzenia jeho styku s maloletými deťmi, či
dokonca o jeho zákaze, preto mal podľa otca okresný súd nejakým spôsobom jeho styk s maloletými
deťmi upraviť. Okresný súd nemôže zamietnuť jeho návrh ako predčasný s poukazom na závažnosť
podozrení riešených v trestnom konaní. Napriek niekoľko mesiacov trvajúcemu trestnému konaniu
nebolo voči nemu vznesené obvinenie. V konaní vo veci samej navrhoval vykonanie dôkazov výsluchom

riaditeľky materskej školy, ktorú maloleté deti navštevovali, ako aj výsluchom spoločnej známej jeho a
matky, ktoré by vedeli podľa jeho názoru potvrdiť ako sa maloleté deti k nemu správali a že ho mali radi.
Keďže okresný súd tieto dôkazy nevykonal, nezistil dostatočne skutkový stav. Nebolo mu umožnené
vykonať ani jeden dôkaz, ktorý by spochybňoval tvrdenia maloletých detí a matky. Namietol taktiež výrok
o uložení výchovného opatrenia, ktorý je podľa neho nevykonateľný, pretože povinnosť by mala byť

splnená v čase, keď výrok nebude právoplatný. Nenamietol výber zariadenia, hoci o jeho nezaujatosti
má pochybnosti. Jeho záujmom však je, čo najskôr obnoviť svoj vzťah s deťmi, preto sa dobrovoľne
zúčastňuje na tomto poradenstve.

10. Okresná prokuratúra vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla. že napadnutý rozsudok

dostatočne reflektuje na výsledky vykonaného dokazovania. Zotrvala na vyjadrení, že za súčasného
stavu sú maloleté deti (aj matka) zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 274/2007 Z.z. o obetiach trestných
činov a o zmene a doplnku v niektorých zákonov považované za obete trestného činu, nakoľko v
zmysle zásady zakotvenej v § 3 ods. 1, sa každá osoba, ktorá tvrdí, že sa stala obeťou trestného
činu, považuje za obeť, pokiaľ sa nepreukáže opak, pričom deti sú považované za obzvlášť zraniteľné

obete. Vzhľadom na doterajšie výsledky dokazovania by bolo rozhodnutie súdu, ktorým by sa upravil
styk maloletých detí s otcom tak, ako to požadoval otec, predčasné. Je pravdou, že voči otcovi doteraz
nebolo vznesené obvinenie, čo je však vo veľkej miere zapríčinené dosiahnuteľnosťou znaleckých
posudkov v primeranom čase. Dňa 05.12.2023 bol vykonaný výsluch maloletých detí, ktorý potvrdil
opodstatnenosť začatého trestného stíhania, pričom v blízkej dobe bude vznesené obvinenie otcovi

maloletých detí, kde poškodenou je matka maloletých detí, pre trestný čin týrania blízkej a zverenej
osoby. Následne prichádza do úvahy aj vznesenie obvinenia vo veci poškodených maloletých detí, kde
podozrivým z trestného činu sexuálneho zneužívania (prípadne aj týranie blízkej a zverenej osoby)
je otec maloletých detí. Ak otec maloletých detí požaduje, aby odvolací súd vo veci úpravy výkonurodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu rozhodol konkrétnou úpravou
rozsahu styku, potom s poukazom na prebiehajúce trestné konania aj správy klinickej psychologičky
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a psychologičky K., L. M. okresná prokuratúra navrhla, aby bol

zakázaný styk otca s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva. Rozhodnutie o výživnom okresná
prokuratúra ponechala na zváženie nadriadenému súdu.

11. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že nakoľko sa rodičia maloletých
detí nevedeli ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom napriek

rozsiahlemu dokazovaniu dohodnúť, autoritatívne rozhodol okresný súd. Na základe vykonaného
dokazovania, kde okresný súd zohľadňoval príjmy a výdavky obidvoch rodičov a odôvodnené potreby
maloletých detí, sa kolízny opatrovník stotožnil s určeným výživným ako aj s výškou zameškaného
výživného. V časti odvolania otca voči výroku o uložení výchovného opatrenia sa kolízny opatrovník s
argumentami okresného súdu rovnako stotožnil. V priebehu pojednávania bolo rodičom a maloletým
deťom sprostredkované odborné poradenstvo o zverení K., L. M.,. N. O. G. P. Q. D., O. S. M.. Cieľom

práce zariadenia s rodinou je „sociálne a psychologické poradenstvo pre maloleté deti zamerané na
zredukovanie nedôvery a strachu zo stretnutia s otcom, podpora prežívania formou uvoľňovacích
pocitov, emócií, napätia, podpora vlastného prežívania a vyjadrovania vlastného vnímania konfliktov,
pomoc pri nácviku/úprave komunikácie medzi deťmi a otcom s cieľom znížiť frekvenciu konfliktných
situácií, poradenstva rodičom pri zvládaní aktuálnej situácie a výmena informácií o maloletých deťoch“.

Spolupráca s rodičmi, s maloletými deťmi so zariadením začala v 09/2023 a rodina sa plynule doposiaľ
dobrovoľne uvedeného poradenského a psychologického poradenstva zúčastňuje na základe vydaného
odporúčania odd. SPODaSK. V časti odvolania otca maloletých detí o zamietnutí návrhu na úpravu styku
otca s maloletými deťmi sa kolízny opatrovník stotožnil s napadnutým rozsudkom. Kolízny opatrovník
zároveň zotrval na svojich vyjadreniach prezentovaných v celom konaní.

12. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny. Uviedla, že otec dňa 11.12.2023 v rozpore
s ustanoveniami zákona o rodine podal odvolanie voči určenému rozsahu jeho vyživovacej povinnosti,
hoci v tom čase už vedel, že podpísali kúpnu zmluvu, v ktorej ako predávajúci spoločne previedli svoje

vlastnícke právo k rodinnému domu, čo malo za následok splatenie spoločného hypotekárneho úveru,
ako aj spotrebného úveru. Deklarované výdavky otca preukázateľne klesli o 316,39 Eur titulom splátky
hypotekárneho úveru a 91,33 Eur titulom splátky spotrebného úveru. Výplatok zo zostatku kúpnej ceny
za prevod nehnuteľnosti predstavoval sumu 50.695,65 Eur. V súvislosti s predajom domu otcovi klesli
výdavky za elektrickú energiu 141 Eur/mesačne, vodné a stočné 15 Eur/mesačne a internet 15 Eur/

mesačne. Z uvedeného dôvodu je podľa matky zrejmé, že otec v snahe minimalizovať svoju vyživovaciu
povinnosť neposkytol odvolaciemu súdu potrebnú súčinnosť na zistenie skutočného stavu veci a zamlčal
pravdivý skutkový stav v čase podania odvolania. Pokiaľ otec poukazoval na uznesenie Krajského súdu
v Trnave č.k. 10CoP/15/2016 zo dňa 30.06.2016 s tým, že v zmysle tohto uznesenia by malo výživné
na všetky deti predstavovať 20% - 30% z čistého príjmu povinnej osoby, tak podľa nej sa v odôvodnení

označeného uznesenia odkazuje len na všeobecne zaužívanú súdnu prax, ktorú však Krajský súd
v Trnave bližšie vo svojom rozhodnutí nekonkretizuje. V odôvodnení otcom označeného uznesenia
Krajského súdu v Trnave je však zároveň, okrem percentuálneho rozpätia uvádzané, že je, samozrejme,
potrebné prihliadať na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Zdôraznila, že príjem
povinného rodičia nie je jediným určujúcim kritériom pri určení výšky vyživovacej povinnosti. Otec je

vlastníkom viacerých majetkových hodnôt. V neposlednom rade podľa vlastného vyjadrenia otca zo dňa
27.07.2023 je v jeho možnostiach a schopnostiach dosiahnuť vyšší príjem z lyžiarskych kurzov. Pokiaľ
otec namieta správnosť výroku rozsudku o zamietnutí jeho návrhu na úpravu styku s maloletými deťmi,
matka uviedla, že dôvody, pre ktoré s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť sú predmetom
vyšetrovania v konaniach vedených Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Ružomberku. Súd

prvej inštancie správne, vzhľadom na vážnosť obvinenia podozrení, ktoré sú riešené v trestnom konaní,
považoval rozhodnutie o úprave styku za predčasné. Ako alternatívu k úprave styku uložil obom rodičom
výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu a inému psychologickému
poradenstvu za účelom obnovenia komunikácie medzi rodičmi navzájom, medzi otcom a maloletými
deťmi,zaúčelomobnoveniaalebozlepšeniavzájomnýchvzťahovmedzirodičmiazaúčelomobnovenia,

zlepšenia a začatia realizovania styku otca s maloletými deťmi. Výchovné opatrenie môže byť cestou
k postupnej realizácii styku otca s maloletými deťmi. Keďže sú maloleté deti toho času vo vzťahu k
otcovi veľmi negatívne naladené, odmietajú akýkoľvek kontakt, stretnutie s otcom, otca sa boja. Naviac o
úprave styku bude rozhodované následne v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovskýchpráv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, ktoré je vedené Okresným súdom
Liptovský Mikuláš pod sp.zn. RK-11P/42/2023.

13. Dňa 29.12.2023 prebrala vstup do konania Krajská prokuratúra Žilina, ktorá vo svojom následnom
vyjadrení uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhla odvolaciemu súdu, aby
ho ako vecne správny potvrdil.

14. Kolízny opatrovník k vyjadreniu matky k odvolaniu otca ak vyjadreniu okresnej prokuratúry uviedol,

že k nim nemá žiadne výhrady.

15. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že vo svojom vyjadrení k jeho odvolaniu uvádza, že v čase písania
odvolania boli majetkové pomery rodičov iné, ako sa uvádza v odvolaní, keďže uzavreli kúpnu zmluvu
na rodinný dom v H. I.. Matka však zmiešava dve veci - možnosť uplatnenia nových skutočností v
odvolacom konaní a stav rozhodujúci pre vyhlásenie rozsudku. V čase vyhlásenia rozsudku boli obaja

povinní platiť splátky dvoch úverov, pričom tak robil iba on bez toho, aby matka akokoľvek prispievala.
Pri rozhodovaní o odvolaní je potrebné skúmať, či v čase vyhlásenia rozsudku zistený skutkový stav
odôvodňoval určenie vyživovacej povinnosti vo výške 510 Eur, nie to, či sa od vyhlásenia rozsudku
zmenili okolnosti, ktoré by do budúcnosti možno odôvodňovali vyššie výživné. Pokiaľ matka poukazuje
na to, že má možnosť zarobiť viac peňazí na lyžiarskych výcvikoch pozabudla na to, že takéhoto výcviku

sa môže zúčastňovať len v rámci svojej dovolenky, ktorej trvanie je obmedzené a nemôže ju celú minúť
len na lyžiarske výcviky. Navyše matka v priebehu konania neuvádzala, že by mohol vykonávať prácu aj
nad rámec toho, ako je tomu teraz, jeho snaha zabezpečiť deťom výživu nebola nijako spochybňovaná.
Ďalej matka uvádza, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je dôležitý len jeho príjem, ale
to, že vlastníkom viacerých majetkových hodnôt. Nie je mu zrejmé, že či týmto matka myslí podiel vo

výške 1/4 k rodinnému domu, kde býva jeho matka, spolu s podielmi k pozemkom pod týmto domom a
okolo neho, alebo podiel na spoločnej nehnuteľnosti, z ktorého mu plynie príjem asi 30 Eur ročne. Nie
je mu zrejmé, či matka maloletých detí to myslí tak, že má podiely k domu a pozemkom predať svojej
matke alebo niekomu cudziemu, s kým by bola jeho matka v podielovom spoluvlastníctve. Pokiaľ matka
uvádza, že predajom rodinného domu, ktorý bol v BSM nemusí vynakladať peniaze na elektriku, vodné,

stočné, internet, poukázal na to, že takéto výdavky bude mať inde, kde bude bývať. V čase vyhlásenia
napadnutého rozsudku ich ale musel vynakladať. K vyjadreniu okresnej prokuratúry otec uviedol, že ani
vznesenie obvinenia neznamená odsúdenie. Z hľadiska princípu prezumpcie neviny je jedno, v akom
štádiu sa trestné konania nachádzajú, pokiaľ neexistuje právoplatný odsudzujúci rozsudok.

16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
podal oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP)
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III., IV., V., VI., VII., VIII., IX. a XIV.

podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný
stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine, správne a zákonne rozhodol o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými
okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu
stotožnilapoukazujenanecezúpravuv§387ods.1,2CSP,takakosúuvedenévpísomnomvyhotovení

rozsudku súdu prvej inštancie. Napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku otca
s maloletými deťmi (výrok XII.), o uložení výchovného opatrenia (výrok X.) a naň nadväzujúci výrok
o uložení povinnosti rodičov spolupracovať (XI.) zrušil a konanie zastavil (§ 389 ods. 1, § 391 ods. 1
CSP).

17. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Súd prvej inštancie maloleté deti zveril do osobnej
starostlivosti matky, obom rodičom určil právo a povinnosť maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok v bežných veciach; určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom vrátane povinnosti otca
uhradiť zameškané výživné, uložil rodičom a maloletým deťom výchovné opatrenia a zamietol návrh

otca na úpravu styku s maloletými deťmi.

18. Predmetom odvolacieho konania boli výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými bola otcovi
uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, závislý výrok o zameškanom výživnom otcana maloleté deti a výroky, ktorými bolo uložené výchovné opatrenie a zamietnutý návrh otca na úpravu
styku. V časti, v ktorej okresný súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
v otázke ich zverenia, oprávnenia zastupovať a spravovať jeho majetok, odvolanie podané nebolo.

19. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého

súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

20.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuokresnéhosúduvčastiachtýkajúcichsaurčenia
vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom a výšky zameškaného výživného (výroky III., IV., V.,
VI., VII., VIII., IX. napadnutého rozsudku) zodpovedajúcu výroku I. tohto rozhodnutia odvolacieho súdu

i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil
skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto
aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Súdprvejinštancie
neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje

žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom
posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd
prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný,
jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako
ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie

písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v §
220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom

odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej
inštancie, odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím
dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387
ods. 2 CSP).

21. Odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť
(§ 62 ods. 1 zákona o rodine); vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou
a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; výživou dieťaťa sa rozumie
uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen

zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb,
ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné
potrebyapodobne).Priurčeníkonkrétnehorozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanaodôvodnené
potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 zákona o rodine) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta zákona o rodine). Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje

podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej
kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; podľa súdnej praxe, pri rozhodovaní o určení výživného
na maloleté dieťa je povinný prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a tzv. potencialitu
príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Pri určení výšky výživného je rozhodujúci príjem,
ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má

prednosť pred princípom fakticity; v zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať
svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo
ohrozené a s využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať svoje
pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť (obdobne i
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/165/2017 zo dňa 27.11.2018). Pri posudzovaní potenciality

príjmov musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní
preukážu; zákon o rodine výslovne zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 zákona
o rodine) a pokiaľ sa rodič vzdá príjmu, z ktorého by vedel zabezpečiť výživu pre svoje dieťa bez vážneho
dôvodu, je povinnosťou súdu jeho príjem posudzovať z jeho potenciálnych možností. Potenciálny príjemnie je ten, ktorý povinný fakticky zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj
vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež
situáciu na trhu práce. Odvolací súd poukazuje na to, že uplatnenie princípu potenciality príjmov je

namieste aj v prípade úmyselného protiprávneho konania povinného majúceho znaky trestnej činnosti,
za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody,
pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/236/2018 zo dňa 20.02.2019).

22. Odvolací súd na základe preskúmania rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení
výživného nezistil okolnosti, ktoré by viedli k záveru o nesprávnosti rozhodnutia o určení sumy výživného
na maloletého A. vo výške 110 Eur mesačne, maloletého C. vo výške 110 Eur mesačne, maloletej D. vo
výške 110 Eur mesačne, maloletej D. vo výške 90 Eur mesačne a maloletej E. výživným vo výške 90 Eur
mesačne k rukám matky. Súd prvej inštancie rešpektoval zákonné kritériá rozhodujúce pre stanovenie
rozsahuvyživovacejpovinnostiasprávneurčilvyživovaciu povinnosť otcasohľadomna vek, zdravotný

stav maloletých detí, aktuálne opodstatnené životné náklady a rozsah styku otca s maloletými deťmi.
Zároveň súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení
zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými
podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia. Odôvodnenosť tejto výšky výživného
súd prvej inštancie podrobne vysvetlil v odseku 20. napadnutého rozsudku, s ktorými dôvodmi sa

odvolací súd plne stotožňuje bez potreby ich opakovať. Otec v odvolaní neuviedol žiadne podstatné
skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie. Odvolací súd zastáva názor, že súd
prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletých detí a zistil okolnosti rozhodujúce
pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca aj matky.

23. Pokiaľ otec uvádzal výšku svojho čistého mesačného príjmu v odvolaní, tak odvolací súd upresňuje,
že z výplatných pások otca vystavených zamestnávateľom R. T. S. D. Q. – C. S. (č.l. 71 – 73 spisu
okresného súdu) vyplýva, že tento bol za mesiac december 2022 vo výške 1.229,55 Eur, január 2023
– 1.556,50 Eur, február 2023 – 1.498,02 Eur, marec 2023 – 2.380,23 Eur, apríl 2023 vo výške 1.023,56
Eur, máj 2023 vo výške 1.003,70 Eur + jún 2023 vo výške 1.277,92 Eur (čl. 98 - 99 spisu okresného

súdu). Pokiaľ otec vo svojom odvolaní tvrdil svoj priemerný mesačný čistý príjem za posudzované
obdobie vo výške 901,52 Eur a požadoval jeho zohľadnenie len vo výške pravidelnej mesačnej mzdy,
odvolací súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil. Z predložených výplatných pások jednoznačne
vyplýva údaj o čistom mesačnom príjme otca v posudzovanom období vo vyššie uvedených sumách,
nie sumách tvrdených otcom v odvolacej námietke (december 2022 vo výške 854,80 Eur, január 2023

– 979,01 Eur, február 2023 – 942,92 Eur, marec 2023 – 963,70 Eur, apríl 2023 vo výške 995,40 Eur,
máj 2023 vo výške 968,50 Eur + jún 2023 vo výške 1.251,52 Eur). Nepravidelnosť výšky mesačného
platu, nenárokovateľnosť zložiek mzdy otca – jednorazová odmena, vrátenie dane, daňový bonus, ktoré
v posudzovanom období zvyšovali jeho čistý mesačný príjem, nezakladajú dôvody na ich nezohľadnenie
pri ustálení priemerného mesačného príjmu otca v posudzovanom období. Príjmom otca sú totiž

peniaze vypočítané zo všetkých známych zdrojov bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú „nárokovateľnou“
súčasťou príjmu otca. Podstatnou je len tá skutočnosť, že v posudzovanom období príjmy zohľadnené
a vyhodnotené okresným súdom otcovi plynuli.

24. Za tejto situácie odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že ak otec poukazoval na rozhodnutie

Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoP/15/2016 zo dňa 30.06.2016 vo vzťahu k obvyklej rozhodovacej
praxi súdov v otázke výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča k maloletým deťom, tak v zmysle
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 87/1993, je obsahom princípu právneho
štátu,vytvorenieistoty,ženaurčitúprávnerelevantnúotázkusapriopakovanívrovnakýchpodmienkach
dáva rovnaká odpoveď. Za ustálenú judikatúru pre účely jej záväznosti a potreby odôvodnenia

odchýlenia sa od takéhoto záväzného názoru Najvyššieho súdu (otec poukazoval však na rozhodnutie
krajského súdu) má významnú hodnotu aj to, či bolo takéto rozhodnutie publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej aj len „Zbierka“), teda bolo
odsúhlasené príslušným kolégiom pripomienkované predpokladaným spôsobom, a je teda považované
za súčasť ustálenej judikatúry v obdobných veciach. Až pokiaľ určitý právny názor bol opakovane

potvrdený Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ide skutočne o ustálenú judikatúru, teda o názor
najvyššieho súdu, nie iba o názor jedného senátu. Vzhľadom na tieto postuláty potom nebolo možné
odvolaciemu súdu stotožniť sa s argumentáciou otca v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj
v odvolaní, v ktorom naznačuje odklon súdu prvej inštancie od ustálenej rozhodovacej praxe. K námietkeotca, že výživné určené okresným súdom dosahuje 40% z jeho čistého príjmu, odvolací súd dodáva,
že žiaden účinný zákon Slovenskej republiky neupravuje určenie vyživovacej povinnosti percentuálne
(okrem minimálneho výživného), rovnako neustanovuje ani spodnú hranicu sumy, ktorá by povinnému

rodičovi mala z jeho mesačného príjmu zostať na uspokojovanie jeho potrieb. Dodáva sa, že určenie
výšky výživného na dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných skutkových
okolností každej prejednávanej veci, nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných veciach.

25. Odvolací súd v súvislosti s následnou argumentáciou o postupe okresného súdu, ktorý pri

predbežnom právnom názore na jednej strane neakceptoval otcov pohľad na percentuálne určenie
výživného vo vzťahu k rozhodovacej praxi súdov, ale na druhej strane poukazoval na to, že
pri rozhodovaní vychádzal z tabuľkového výživného, dáva do pozornosti Metodiku „Rodičovské
kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. „tabuľkové výživné“, ktorá
je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe
súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky,

uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR J." J.; ďalej len „Metodika“). Metodika
obsahuje pravidlá pre objektivizáciu výživného, ktoré však majú výlučne odporúčací charakter. Preto, ak
okresný súd pri vyslovení predbežného právneho názoru konštatoval zohľadnenie označenej Metodiky
pri svojom rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, nemožno jeho postupu
nič vytknúť. Je namieste pripomenúť, že ani súdom predbežne vyjadrené právne posúdenie veci samé

o sebe nie je pre konečné rozhodnutie vo samej veci záväzné, keďže sa takýmto vyjadrením vystihuje
aktuálna skutková a dôkazná situácia v konaní.

26. Odvolacia argumentácia zo strany otca ohľadne jeho neschopnosti plniť vyživovaciu povinnosť
voči maloletým deťom vo výške určenej okresným súdom, je podľa názoru odvolacieho súdu

ovplyvnená subjektívnym vnímaním vlastnej životnej situácie, ktorá bráni otcovi objektívne posúdiť
rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie.
Odvolací súd zároveň dodáva, že otec je povinný vyvíjať primeranú snahu o zabezpečenie si
adekvátneho zdroja príjmu a primerane prispôsobiť svoj osobný život tak, aby si mohol plniť vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom, a to najmä vo vzťahu k svojim záväzkom. Pokiaľ si otec aj v rámci svojej

odvolacej argumentácie je vedomý, že uhrádza splátky úveru za nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v BSM
výlučne sám, odvolací súd dodáva, že na takéto výdavky nie je možné prihliadnuť v plnej výške, pretože
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine) tak, ako to správne
uviedol okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Ak otec spláca hypotéku a spotrebný úver na
spoločnú nehnuteľnosť sám, má možnosť si tieto záväzky vysporiadať s matkou detí v rámci BSM.

27. Rovnako aj dlh na výživnom za obdobie od 19.04.2023 do 17.10.2023 na maloletého A. v sume
194 Eur, na maloletého C. v sume 194 Eur, na maloletú D. v sume 344 Eur, na maloletú E. v sume
236 Eur a na maloletú D. v sume 236 Eur súd prvej inštancie určil podľa odvolacieho súdu správne
a správne umožnil otcovi vzhľadom na jeho výšku jeho splatenie v splátkach po 20 Eur mesačne na

každé z maloletých detí spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

28. K odvolaniu otca proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým okresný súd rozhodol, že styk otca
s maloletými deťmi sa neupravuje a o uložení výchovného opatrenia, odvolací súd v primárnej rovine
uvádza, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. RK-11P/42/2023-220 zo dňa 29.02.2023

okresný súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol; maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti
matky; obom rodičom určil právo zastupovať a spravovať majetok maloletých detí; určil vyživovaciu
povinnosť otca k maloletým deťom a styk otca s maloletými deťmi neupravil; rozhodol o trovách konania.
Otec označený rozsudok okresného súdu napadol opravným prostriedkom len vo vzťahu k výrokom
určujúcim jeho vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom.

29. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní podľa § 25 zákona o rodine a § 37 zákona o rodine,
môže rozhodnutie súdu o styku s maloletými deťmi, resp. o uložení výchovného opatrenia smerovať
len do budúcnosti. Vzhľadom na právoplatnosť výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi („Styk
otca s maloletými deťmi sa neupravuje“), ktorý je obsiahnutý v rozsudku Okresného súdu Liptovský

Mikuláš č.k. RK-11P/42/2023-220 zo dňa 29.02.2023 v tomto konaní rozhodnutie (výrok napadnutého
rozsudku) o úprave styku stratilo účinnosť. Rovnako z uvedeného dôvodu podľa odvolacieho súdu stratil,
právoplatnosťou výroku súdu o rozvode manželstva účastníkov konania, účinnosť aj výrok napadnutéhorozsudkuouloženívýchovnéhoopatreniaanaňnadväzujúcivýrokukladajúcipovinnosťrodičovpodrobiť
sa výchovnému opatreniu.

30. K procesnému postupu odvolací súd primerane a podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR č.k. 6CdoR/15/2023 zo dňa 25.04.2024 „... rozhodovanie o úprave zložiek výkonu rodičovských
práv a povinností reprezentovaných osobnou starostlivosťou o deti, na ňu naviazanými právami
zastupovania detí a správy ich majetku a tiež styku s nimi na čas do rozvodu samostatným výrokom
rozsudku aj v čase po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (čoho sa fakticky dovolaním

proti rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 8CoP/46/2022 domáhal otec) vykazovalo znaky samoúčelnosti
(na rozdiel od úpravy výživného, kde je účelom rozhodovania trvajúcim aj po rozvode zabezpečenie
exekučného titulu a kde rozhodnutie môže a má mať podklad vo vyriešení otázky osobnej starostlivosti
aj len ako otázky predbežnej, zvlášť ak je tu relevantná judikatúra taký postup priamo predpokladajúca
- tu porovnaj, napr. R 31/2023) a to osobitne za situácie, v ktorej nebolo sporné, že od nariadenia
neodkladnéhoopatreniasarealizovalastriedaváosobnástarostlivosťvtýždňovýchintervaloch.Práveso

zreteľom na to, že o osobnej starostlivosti nemožno (nie je akceptovateľný dôvod) rozhodovať „spätne“,
ale rozhoduje sa o nej „len do budúcna“, tak možno skonštatovať, že tento otcom vytýkaný nedostatok
v skutočnosti žiadnym nedostatkom nebol a nemohol tak byť ani považovaný za nesprávnosť v postupe
odvolacieho súdu (tobôž nie v intenzite zakladajúcej porušenie práva na spravodlivý proces“).

31. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch III., IV., V., VI., VII., VIII., IX., ktorými:
- uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A., maloletého C. a maloletej D. výživným vo
výške po 110 Eur mesačne na každé z detí vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
maloletých detí, počnúc od podania návrhu, t.j. od 19.04.2023 do budúcna (výrok III.);

- uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej D. a maloletej E. výživným vo výške po 90 Eur
mesačne na každú, vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc
od podania návrhu, t.j. od 19.04.2023 do budúcna (výrok IV.);
- povolil otcovi zameškané výživné od podania návrhu, t.j. od 19.04.2023 do vyhlásenia rozsudku, t.j. od
17.10.2023 na maloletého A. vo výške 194 Eur splácať v splátkach po 20 Eur mesačne splatných spolu

s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok nezaplatením, čo i len jednej z nich (výrok V.);
- povolil otcovi zameškané výživné od podania návrhu t.j. od 19.04.2023 do vyhlásenia rozsudku, t.j. do
17.10.2023 na maloletého C. vo výške 194 Eur splácať v splátkach po 20 Eur mesačne splatných spolu
s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok nezaplatením, čo i len jednej z nich (výrok VI.);
- povolil otcovi zameškané výživné od podania návrhu, t.j. od 19.04.2023 do vyhlásenia rozsudku, t.j. do

17.10.2023 na maloletú D. vo výške 344 Eur splácať v splátkach po 20 Er mesačne splatných spolu s
bežným výživným pod následkom straty výhody splátok nezaplatením, čo i len jednej z nich (výrok VII.);
- zameškané výživné od podania návrhu t.j. od 19.04.2023 do vyhlásenia rozsudku, t.j. do 17.10.2023
na maloletú E. vo výške 236 Eur povolil otcovi splácať v splátkach po 20 Eur mesačne splatných spolu s
bežným výživným pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich (výrok VIII.);

- zameškané výživné od podania návrhu t.j. od 19.04.2023 do vyhlásenia rozsudku, t.j. do 17.10.2023
na maloletú D. vo výške 236 Eur povolil otcovi splácať v splátkach po 20 Eur mesačne spolu s bežným
výživným pod následkom straty výhody splátok nezaplatením, čo i len jednej z nich
avsúvisiacomvýrokuotrováchkonaniapotvrdilakovecnesprávnerozhodnutiecezúpravuv §387ods.
1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v podrobnostiach naň opäť i na tomto mieste odkazuje. Napadnutý

rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi (výrok XII.), o uložení
výchovného opatrenia (výrok X.) a naň nadväzujúci výrok o uložení povinnosti rodičov spolupracovať
(XI.) zrušil a konanie zastavil (§ 389 ods. 1, § 391 ods. 1 CSP).

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1

a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

33. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.