Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoCsp/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423202397
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6423202397.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a

sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v spore žalobcu
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava –
mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. B., narodenému 20. 12. 1970, s trvalým
pobytom Orovnica 99, o zaplatenie 907,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Csp/22/2023-73 z 29. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému voči žalobcovi nepriznal nárok
na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal plnenia zo Zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty uzavretej dňa 18. 10. 2014 (ďalej len „zmluva

o revolvingovom úvere“), ktorej predmetom bol záväzok spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a. s. (ďalej
len „právny predchodca žalobcu“) poskytnúť žalovanému revolvingový úver formou úverového rámca do
výšky 5.000,- Eur na účel financovania kúpy spotrebného tovaru a súčasne záväzok žalovaného vrátiť
poskytnutý revolvingový úver spolu s úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok.
Vzhľadomnanesplneniezáväzkužalovanéhosplácaťposkytnutýúverriadneavčas,právnypredchodca
žalobcu vyhlásil ku dňu 16. 09. 2020 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatným
v celom rozsahu. Žalovaná suma 907,84 Eur pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 811,50

Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 86,89 Eur a z neuhradeného poistenia splátok vo výške
9,45 Eur.

3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že právny predchodca
žalobcu uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere a Rámcovú zmluvu
o poskytovaní platobných služieb. Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplynuli podmienky tejto zmluvy,
t. j. výška úverového rámca 5.000,- Eur, aktuálna výška úverového rámca 700,- Eur, cena tovaru

391,48 Eur, výška 1. čerpania revolvingového úveru 391,48 Eur s úrokovou sadzbou vo výške 30
% ročne, RPMN vo výške 34,49 %, priemerná RPMN 24,36 %. Žalovaný sa úver zaviazal splácať
v mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok
300,- Eur, splatnosť 1. mesačnej splátky 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolouskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci. Zvolený
bol rozšírený súbor poistenia, poplatok za poistenie vo výške 6,99 %. Súd prvej inštancie mal ďalej za
preukázané, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

21. 06. 2023 (ďalej len „zmluva o postúpení“) v spojení s Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok
a Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 09. 2020, ktorou bola na žalobcu pohľadávka voči
žalovanému postúpená. Skonštatoval, že zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou,
pretože žalovaný pri uzatváraní zmluvy mal postavenie spotrebiteľa a veriteľ postavenie dodávateľa,
a preto je na právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným potrebné aplikovať ustanovenia zákona

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“).

4. Súd prvej inštancie následne podrobil zmluvu o revolvingovom úvere prieskumu z hľadiska náležitostí

určených v § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že zmluva má písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 uvedeného zákona, avšak nespĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.
2 písm. g) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. uvedenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru
a uvedenie výšky splátok.

5. Vo vzťahu k nesplneniu podmienok podľa § 9 ods. 2 písm. g) cit. zákona súd prvej inštancie uviedol,
že zo zmluvy o revolvingovom úvere nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol
žalovanému poskytnutý úver, keď v bode 1. zmluvy o revolvingovom úvere je uvedená výška úverového
rámca 5.000,- Eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 700,- Eur, pričom v bode 2. tejto časti
zmluvy je uvedené, že právny predchodca žalobcu poskytne žalovanému revolvingový úver vo forme

úverového rámca. Túto nezrovnalosť nebolo možné podľa súdu prvej inštancie odstrániť ani výkladom
a preto nebolo možné ustáliť, aký úverový rámec si strany v zmluvy o revolvingovom úvere dohodli.
Keďže v zmluve o revolvingovom úvere sú uvedené rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového
rámca, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť uvedený (jeden)
údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, pričom zo zákona žiadna výnimka pre

revolvingový úver nevyplýva, mal súd prvej inštancie za to, že celkové vyjadrenie výšky spotrebiteľského
úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom uvedeného ustanovenia.

6. Vo vzťahu k nesplneniu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch
súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve o revolvingovom úvere absentuje konkrétna, zrozumiteľne,

určito a jasne uvedená výška splátky. Pokiaľ zákon vyžaduje, aby každá spotrebiteľská úverová zmluva
obsahovala určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov, potom podľa názoru
súdu prvej inštancie niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom
úvere, keď pre tento typ úveru bolo nevyhnutné presne uviesť výšku splátky zrozumiteľne. Súd prvej
inštancie ďalej uviedol, že je nesporné, že výšku splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je

vopred známe, ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, nie je možné určiť fixne,
avšak určenie výšky mesačnej splátky spôsobom: „vo výške min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej
na najbližší vyšší násobok 300,- Eur“, je určením výšky splátky pre bežného spotrebiteľa len ťažko
zrozumiteľné. Navyše sú v zmluve uvedené v podstate dva údaje o výške úveru, resp. úverového rámca
a mylne (zavádzajúco) vyznieva i výška mesačnej splátky v časti „Dodatočné predpoklady pre výpočet

RPMN“, kde je uvedená výška čerpania revolvingového úveru 700,- Eur s výškou mesačnej splátky vo
výške 68,24 Eur. Spotrebiteľ je pritom odkázaný sám si vypočítať výšku jednotlivých mesačných splátok
podľa vzorca.

7. Súd prvej inštancie preto uzavrel naplnenie podmienok podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona

o spotrebiteľských úveroch, teda bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru a keďže zároveň
zistil, že žalovaný čerpal revolvingový úver vo výške 3.861,48 Eur a celkovo uhradil 5.100,48 Eur, teda
celkovo zaplatil na úver viac ako z neho čerpal, tak žalobu zamietol.

8.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§255ods.1Civilnéhosporového

poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu
žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli.9.Vzákonnejlehotepodalprotirozsudkuodvolaniežalobcazdôvodovpodľa§365ods.1písm.b),f)ah)
CSP požadujúc rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalobca namietal, že v danom prípade nešlo o klasický spotrebiteľský úver, ale o úver formou
povoleného prečerpania. Poukázal na povahu a charakterizoval náležitosti úveru formou povoleného
prečerpania. Po odcitovaní ustanovení § 2 písm. e), § 1 ods. 4, § 10 a § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky zákonné

náležitosti a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak
na vec aplikoval ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže tieto s prihliadnutím na
povahu úverového produktu nebolo prípustné aplikovať. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá
na neurčitú dobu a teda nebolo pri jej dojednávaní možné vopred určiť výšku ani počet splátok.
Zmluva o revolvingovom úvere žalovanému poskytovala možnosť čerpať finančné prostriedky formou
čerpania z kreditnej karty, pričom bolo na ňom, aby si sám stanovil kedy, v akej výške a či vôbec bude

úverový rámec z kreditnej karty čerpať. Takéto dojednanie neumožňuje zmluvným stranám stanoviť
termín a výšku pravidelných splátok. V zmluve o revolvingovom úvere absentovala dohoda o plnení
vsplátkachnadobuurčitú.Splátka,ktorúbolžalovanýpovinnýplniťbolavtomtoprípadelendojednaným
opakujúcim sa plnením v existujúcom záväzkovom vzťahu na dobu neurčitú. Aj z tohto dôvodu by bolo
nelogické na daný prípad aplikovať ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.

11. Vo vzťahu k náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca uviedol,
že ustanovenie § 10 zákona o spotrebiteľských úveroch bezpochyby na uvedené ustanovenie odkazuje,
avšak podľa žalobcu zmluva o revolvingovom úvere uvedený údaj obsahuje. Žalobca dôvodil, že súd
prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadol na čl. 1 bod 1.3 zmluvy o revolvingovom úvere, z ktorého

vyplýva: „Cetelem je oprávnený na základe priebežného vyhodnocovania bonity, platobnej disciplíny a
potriebKlientajednostrannezvýšiťvýškuaktuálnehoúverovéhorámca,najviacvšakdovýškyúverového
rámca dohodnutého v základných podmienkach ZoRSÚ. O tejto zmene Klienta písomne informuje.
Pokiaľ o zmenu výšky aktuálneho úverového rámca požiada Dlžník, je Cetelem oprávnený vyžiadať si
od Klienta údaje, ktoré pokladá v rámci úverového vzťahu za potrebné a prípadne požadovať aj ich

doloženie. Ak Dlžník prekročí výšku aktuálneho úverového rámca bez súhlasu Cetelemu, musí rozdiel
bezodkladne vyrovnať, a to aj bez výzvy Cetelemu“. V zmysle uvedeného je možné jednoznačne zistiť,
že úverový rámec v čase uzavretia zmluvy bol žalovanému poskytnutý na čerpanie vo výške 700,- Eur,
pričom na podklade rozhodnutia právneho predchodcu žalobcu alebo požiadania žalovaného mohlo za
dojednaných podmienok dôjsť k zvýšeniu úverového rámca najviac do výšky maximálneho úverového

rámca (5.000,- Eur), ktorý bol vopred určený v zmluve. S ohľadom na uvedené mal žalobca za to, že
úverový rámec bol v zmluve o revolvingovom úvere dojednaný určito a zrozumiteľne a nie je potreba
k nemu dôjsť za použitia výkladu, pretože predmetný údaj vyplýva priamo zo zmluvy.

12. V uvedených súvislostiach žalobca uzavrel, že aj úver poskytnutý titulom povoleného prečerpania

možno považovať za bezúročný a bez poplatkov, avšak len v prípade, ak by zmluva neobsahovala
niektorú z obligatórnych náležitostí v zmysle § 10 a § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
a preto je podľa neho záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti nesprávny
a nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie teda nielenže nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne
právne posúdil, nakoľko v posudzovanom prípade nie je možné posúdiť poskytnutý úver ako bezúročný

a bez poplatkov, ale zároveň i nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva.

13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

14. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal
v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil vzhľadom na vecnú správnosť tak výroku o zamietnutí žaloby, ako aj výroku o trovách konania.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku vzhľadom na obsah predloženého spisu
konštatuje, že odvolanie žalobcu nebolo spôsobilé privodiť ním požadovanú zmenu a vyhovenie žalobe,
resp. zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Žalobca v podanom odvolaní síce namietal, že súd prvej inštancie dospel na základevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, avšak v odvolaní nijak nekonkretizoval,
ktoré skutkové zistenia prvoinštančného súdu sú podľa neho nesprávnymi. Rovnako tak z odvolania
žalobcu nebolo možné zistiť, akým nesprávnym procesným postupom prvoinštančného súdu mu bolo

znemožnené uskutočňovať procesné práva (a aké). Tieto odvolacie dôvody teda neboli naplnené,
pretože nestačí formálne citovať v zákone uvedený odvolací dôvod, ale je potrebné ho v odvolaní
zadefinovať, t. j. uviesť, v akom konkrétnom pochybení má označený odvolací dôvod spočívať. A to
z odvolania žalobcu nevyplýva (s tým, že podľa § 373 ods. 1 CSP na doplnenie odvolacích dôvodov
súd nevyzýva).

16. Odvolací súd zároveň uvádza, že aj keď súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru
o neurčitosti náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, hoci celková výška
a mena žalovanému poskytnutého úveru dostatočne určito a zrozumiteľne vyplýva z bodu 1.3 zmluvy
o revolvingovom úvere (keď čiastka 700,- Eur jasne vyjadruje, že ide o aktuálnu výšku úverového rámca,
ktorá môže byť zvýšená v zmysle podmienok bodu 1.3 zmluvy na sumu 5.000,- Eur), tento nedostatok

nemávplyvnaskutočnosť,ženapadnutýrozsudokjevzamietajúcomvýrokuazávislomvýrokuotrovách
konania vecne správny.

17. Odvolací súd úvodom konštatuje správnosť východiskovej premisy súdu prvej inštancie, že právny
vzťah založený zmluvou o revolvingovom úvere je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý dopadajú zákonné

ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vzniknutého
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nebol v konaní sporným a nenamietal ju ani žalobca
v jeho opravnom prostriedku. Vzhľadom na spotrebiteľskú povahu uzavretej zmluvy, sa právny vzťah
účastníkov zmluvy spravuje zákonom o spotrebiteľských úveroch a preto musí spĺňať týmto zákonom
predpísané náležitosti po formálnej i obsahovej stránke.

18. Nosnú odvolaciu argumentáciu žalobcu predstavuje jeho námietka, že súd prvej inštancie pochybil,
keď na zmluvu o revolvingovom úvere neaplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch
upravujúce povolené prečerpanie (§ 1 ods. 4, § 2 písm. e), § 10). V takom prípade by potom nebolo
prípustné aplikovať § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože § 10 ods. 1

písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch vylučuje aplikovanie tohto ustanovenia na spotrebiteľské
úverové zmluvy formou povoleného prečerpania. Odvolací súd v zhode s odvolateľom konštatuje,
že zmluva o revolvingovom úvere ako typ úverovej zmluvy, ktorá nie je expressis verbis upravená
v právnom predpise, je svojou povahou (obe spravidla uzavreté na neurčitú dobu; bezúčelový úver;
určené na preklenutie momentálnych finančných ťažkostí; spôsob plnenia, atď.) najbližšia úverovej

zmluve formou povoleného prečerpania, nie klasickej spotrebiteľskej splátkovej úverovej zmluve a preto
je zväčša potrebné aplikovať na zmluvu o revolvingovom úvere ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch upravujúce povolené prečerpanie (pozri napr. Ochrana spotrebiteľa – spotrebiteľské úvery
a iné úvery pre spotrebiteľov, Národná banka Slovenska, JUDr. Borkovičová a Mgr. Fusek, pre Justičnú
akadémiu Slovenskej republiky, 2019, s. 6 – 7). Zároveň však odvolací súd konštatuje, že zmluva

o revolvingovom úvere nie je totožná úverovej zmluve formou povoleného prečerpania. Ide o dva odlišné
typy úverových zmlúv, pričom na zmluvu o revolvingovom úvere je za splnenia zákonných podmienok
prípustné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch upravujúce povolené prečerpanie.

19. V súvislosti s uvedeným potom odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 10 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch, na ktoré odvolateľ v odvolaní poukazuje, upravujúce výnimky z uplatnenia §
9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, sa vzťahuje na spotrebiteľské revolvingové úverové zmluvy
za splnenia zákonom prezumovaných podmienok, t. j. pokiaľ pri kontraktácii dôjde medzi veriteľom
a dlžníkom (dodávateľom a spotrebiteľom) k dohode o plnení dlžníka na základe výzvy veriteľa (na
požiadanie, § 563 Občianskeho zákonníka) alebo do troch mesiacov (napr. od výzvy veriteľa alebo

„požičania“ finančných prostriedkov). Inak povedané, na zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere
je prípustné aplikovať ustanovenie § 10 a s ním súvisiace ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch, len ak zmluva o revolvingovom úvere zároveň spĺňa po obsahovej stránke náležitosti úverovej
zmluvyformoupovolenéhoprečerpania(§10ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch),vrátanedohody
o plnení dlžníka na výzvu veriteľa alebo do troch mesiacov.

20. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť právaa lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto
snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý zákon o spotrebiteľských
úveroch, v ktorom sú ustanovené osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby sa
za účelom odstránenia nerovnováhy medzi spotrebiteľom a dodávateľom, bol spotrebiteľ účinným
spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľských úverov a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej
úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenia takejto zmluvy.

Niektoré v zákone ustanovené náležitosti zákonodarca preferoval až do takej miery, že ich sankcionoval
bezúročnosťouabezpoplatkovosťouúveruakosankcioupredodávateľa,ktorýnerešpektujezákonatým
spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

21. Predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni zmluvu uzavrieť. Včasné vyhlásenie osoby,
ktorej bol návrh určený a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o jednostranný

adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým ten akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom rozsahu
(obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Pre spotrebiteľské vzťahy je charakteristické,
že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa a v prejednávanej veci právny
predchodca žalobcu (dodávateľ) ponúkol žalovanému (spotrebiteľovi) uzavretie formulárovej zmluvy
o revolvingovom úvere, pričom spotrebiteľ len návrh v celom rozsahu prijal.

22. Preskúmaním obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu so
žalovaným uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere za týchto podmienok: výška úverového rámca
predstavovala sumu 5.000,- Eur, aktuálna výška úverového rámca predstavoval sumu 700,- Eur, cena
tovaru predstavovala sumu 391,48 Eur, výška 1. čerpania revolvingového úveru predstavovala sumu

391,48 Eur, s úrokovou sadzbou vo výške 30 % ročne, RPMN vo výške 34,49 %, priemerná RPMN 24,36
%. Žalovaný sa úver zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % z dlžnej čiastky
zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- Eur, splatnosť 1. mesačnej splátky 10. deň v mesiaci
nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru, splatnosť
mesačnej splátky 10. deň v mesiaci. Zvolený bol rozšírený súbor poistenia, poplatok za poistenie vo

výške 6,99 % (bod 1). Zo zmluvy ďalej vyplýva, že žalovaný sa zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý
úver formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok v prípade absencie inej dohody s právnym
predchodcom žalobcu. Odvolací súd zo spisu nezistil odlišnú dohodu medzi žalovaným a právnym
predchodcom žalobcu, pričom tá nebola tvrdená v prvoinštančnom ani odvolacom konaní. Výšku
minimálnej mesačnej splátky bolo podľa zmluvy prípustné zmeniť vzájomnou dohodou a telefonicky.

Žalovaný bol v priebehu záväzku oprávnený kedykoľvek splatiť zostatok alebo časť revolvingového
úveru, pričom právny predchodca žalobcu mohol dohodnutý dátum splatnosti akejkoľvek splátky odložiť
(bod 4.1, 4.2 a 4.3). Pre prípad porušenia povinnosti žalovaným, t. j. napr. nesplácania poskytnutého
revolvingového úveru riadne a včas, bol právny predchodca žalobcu oprávnený vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť revolvingového úveru, t. j. požadovať splatenie revolvingového úveru vrátane príslušných

úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou podľa oznámenia právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný
bol poučený, že ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru mala nastať
splatnosť celého jeho dlhu (pohľadávky) voči právnemu predchodcovi žalobcu (bod 7.1 písm. a/, bod
7.4).

23. Žalobca v odvolaní uviedol, že v zmluve o revolvingovom úvere nebolo dohodnuté plnenie dlžníka
v splátkach. Tvrdil, že štandardná splátka, ktorú bol žalovaný povinný plniť bola v tomto prípade len
dohodnutým opakujúcim sa plnením v existujúcom záväzkom vzťahu na dobu neurčitú. Odvolací súd
sa však s poukazom na vykonané dokazovanie s uvedeným tvrdením žalobcu nestotožnil. Zo zmluvy je
totiž zrejmé, že pri kontraktácii došlo k dojednaniu o plnení v splátkach. Zo zmluvy explicitne vyplýva,

že právny predchodca žalobcu a žalovaný sa dohodli na pravidelných mesačných splátkach, vo výške
minimálne 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- Eur, resp. vo výške 68,24
Eur, individuálne splatných každý 10. deň v príslušnom mesiaci, s prvou splátkou splatnou v mesiaci
nasledujúcom po mesiaci, kedy žalovaný po prvý raz čerpal finančné prostriedky z revolvingového
úveru. Argument žalobcu nie je presvedčivý aj z toho dôvodu, že pri kontraktácii došlo k zmluvnému

zakotveniu inštitútu mimoriadneho zosplatnenia (§ 565 Občianskeho zákonníka), ako práva veriteľa
zosplatniť celý dlh, pričom zákonným a logickým predpokladom uplatnenia uvedeného inštitútu je
dohoda medzi veriteľom (právnym predchodcom žalobcu) a dlžníkom (žalovaným) o plnení v splátkach.
Uvedený inštitút je charakteristický pre klasické spotrebiteľské splátkové úverové zmluvy, pričom priopakujúcom sa plnení je uplatnenie § 565 Občianskeho zákonníka vylúčené. Úprava uvedeného
inštitútu v úverovej zmluve formou povoleného prečerpania by bola podľa odvolacieho súdu zbytočná
resp. nežiadúca, nakoľko takáto zmluva je význačná opakujúcim sa, vopred neurčením čerpaním

(do výšky povoleného prečerpania) a následným opakujúcim sa plnením zo strany dlžníka, v zmluve
spravidla uzavretej na neurčitý čas, kde dlžník je povinný plniť na výzvu veriteľa alebo do troch
mesiacov, a preto by takéto dojednanie bolo nadbytočným. O tom právny predchodca žalobcu, ako
profesionál s príslušnými právnymi a odbornými skúsenosťami a vedomosťami (dodávateľ), musel
alebo prinajmenšom mal mať vedomosť. Právny predchodca žalobcu následne aj k uplatneniu inštitútu

mimoriadneho zosplatnenia pristúpil, a to Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.
42734354971100 zo dňa 16. 09. 2020 (č. l. 35 spisu), potom čo Výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky
úveru(§53ods.9Občianskehozákonníka)vyzvalžalovanéhonazaplateniedlžnejčiastkypredmetného
úveru pod hrozbou zosplatnenia úveru a jeho príslušenstva (č. l. 37). Nešlo teda v uzavretej zmluve
o opakujúce sa plnenie na dobu neurčitú, ako to tvrdil žalobca, ale o plnenie v splátkach. Odvolací súd
v tejto súvislosti len pripomína základný rozdiel, že pri poskytovaní opakujúceho sa plnenia sa celková

výška dlhu (záväzku) nemení (napr. platenie mesačného nájomného, výživného), neznižuje, na rozdiel
od plnenia v splátkach.

24. Ako už bolo uvedené, bol to právny predchodca žalobcu, kto zmluvu vyhotovil a žalovaný
v podstate len návrh na uzavretie predmetnej zmluvy akceptoval. Je tak zrejmý zámer právneho

predchodcu žalobcu pri kontraktácii so žalovaným uzavrieť dohodu o plnení v splátkach. V dôsledku
uvedeného dojednania potom zmluva o revolvingovom úvere nespĺňa náležitosť úverovej zmluvy formou
povoleného prečerpania podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. plnenie čiastkových
dlhov tvorených opakujúcim čerpaním úverového rámca dlžníkom na výzvu veriteľa alebo do troch
mesiacov. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že v danej veci nie je prípustné na zmluvu

o revolvingovom úvere aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch upravujúce povolené
prečerpanie, ale naopak, je žiadúce podrobiť predmetnú zmluvu plnohodnotnému prieskumu podľa §
9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch tak, ako to spravil aj súd prvej inštancie, aby bola
spotrebiteľovi (žalovanému) poskytnutá plnohodnotná ochrana ako slabšej strane právneho vzťahu.
Odvolací súd preto považoval uvedenú odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

25. Nadväzujúc na uvedené odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu záver súdu prvej inštancie
o nesplnení podmienok podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý žalobca
rozporoval. Žalobca v odvolaní síce namietal záver súdu prvej inštancie ohľadom nedostatku náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, ale neuviedol, že určenie výšky splátok tak, ako je uvedené v bode

1. zmluvy o revolvingovom úvere je pre bežného spotrebiteľa zrozumiteľné, pokiaľ by na zmluvu dopadali
všetky ustanovenia § 9 ods. 2 cit. zákona. Žalobca v samotnej podstate dôvodil, že v zmluve nie je
prípustnéfixneurčiťvýšku,početsplátokakonečnúsplatnosť,keďžeideorevolvingovúzmluvuuzavretú
na neurčitý čas, kde zároveň záleží od dlžníka v akej výške, kedy a ako často bude čerpať z úverového
rámca a preto s poukazom na § 10 zákona o spotrebiteľských úveroch a povahu právneho vzťahu nie

je prípustné aplikovať § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento záver však odvolací
súd považuje za nesprávny.

26. Odvolací súd v zhode so žalobcom konštatuje, že v predmetnej zmluve nebolo možné fixne určiť
výšku splátky, ani ich počet a konečnú splatnosť, avšak na to, aby bolo možné konštatovať splnenie

povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť
údaje v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen formálne správne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité
a zrozumiteľné. Týmto spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný právnou
pravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné informovanie spotrebiteľa o podmienkach, v tomto
prípade úverovej zmluvy, v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž nepochybne

ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť
riadne sa oboznámiť a porozumieť predmetu a obsahu právneho úkonu, aby vedel, čo konkrétne je
predmetomdojednaniaaakésújehoprávaazáväzkyztohoplynúce.Akbyodvolacísúdpripustilvýklad,
že akýkoľvek údaj (teda aj chybný, resp. vnútorne si odporujúci) uvedený v zmluve spĺňa podmienky §
9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, stratilo by toto ustanovenie zmysel (viď napr. rozhodnutie

NS SR sp. zn. 7Cdo/106/2022). Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu § 9 ods. 2
zákonaospotrebiteľskýchúveroch,podľaktoréhozásadnývýznampriochranespotrebiteľavzmluvných
vzťahoch má záujem na tom, aby spotrebiteľ získal dostatočné množstvo informácií o podmienkach
úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.27. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že výška mesačnej splátky určená v zmluve
o revolvingovom úvere, a to ako min. 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlených na najbližší vyšší násobok

300,- Eur, je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľná, najmä pokiaľ z inej časti zmluvy (Dodatočné
predpoklady pre výpočet RPMN) vyplýva, že výška mesačnej splátky predstavuje sumu 68,24 Eur
a zároveň podľa žalobcom predloženého prehľadu platieb bola žalovanému predpisovaná k úhrade
mesačná splátka na úrovni 60,- Eur. Odvolací súd si pritom uvedomuje, že uvedený údaj bol použitý
na účely výpočtu RPMN v čase uzavretia zmluvy na podklade údajov dostupných v tom čase. To ale

nič nemení na skutočnosti, že zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplývajú rôzne údaje ohľadom výšky
mesačnej splátky, t. j. min. 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlených na najbližší vyšší násobok 300,- Eur
a 68,24 Eur. Takto dojednaná výška mesačnej splátky vytvára vnútorný rozpor ohľadom náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo bráni spotrebiteľovi poznať, akú sumu má
veriteľovi pravidelne mesačne hradiť, keď spotrebiteľ si má reálnu výšku splátky vypočítať podľa vzorca,
ktorému v zmluve o revolvingovom úvere odporuje odlišný údaj. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu

môže byť dojednanie o výške mesačnej splátky tak, ako je koncipované v tejto zmluve, pre priemerného
spotrebiteľa nezrozumiteľné. Na naplnenie podmienky podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch nepostačuje uviesť akýkoľvek údaj, resp. údaje. Účelom predmetného
ustanovenia nie je donútiť dodávateľa uviesť tieto údaje len formálne správne. Odvolací súd má za to,
že je potrebné trvať na tom, aby výška mesačnej splátky bola uvedená zreteľne a zrozumiteľne, jasne

a určito, ideálne jedným alebo viacerými totožnými údajmi tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom
do úverového vzťahu zohľadniť dostupné údaje uvedené dodávateľom a tým uskutočniť najvhodnejšiu
voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, príp. dodávateľmi. Vzhľadom na uvedené sa potom
odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve o revolvingovom úvere absentuje
(jeden) zrozumiteľný a určitý údaj o výške splátok, v dôsledku čoho zmluva o revolvingovom úvere

nespĺňa náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.

28. Pre naplnenie podmienok podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda pre bezpoplatkovosť
a bezúročnosť úveru postačuje, keď v zmluve absentuje čo i len jedna z obligatórnych náležitostí podľa
§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Keďže žalobca v odvolaní nespochybňoval, že žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil celkovo sumu
5.100,48 Eur, pričom opakovane čerpal revolvingový úver do výšky 3.861,48 Eur, bol záver súdu prvej
inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti (§ 11) úveru správny. Preto súd prvej inštancie správne
zamietol žalobcom podanú žalobcu. Rozsudok súdu prvej inštancie bol v prvom výroku vecne správnym
a preto ho odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to vrátane závislého výroku

o trovách konania.

29. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešná žalovaný, zásadne by

teda mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil,
že by žalovanému v odvolacom konaní nejaké konkrétne trovy vznikli (žalovaný sa k odvolaniu žalobcu
nevyjadril), odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.