Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 8, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 16C/69/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233839
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Jančulová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5123233839.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ž i l i n a sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v spore žalobcov : 1/ A. B. C., D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. F. E. G. XXXX a 2/ A. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E.
F. E. G. XXXX, zastúpení: JUDr. Anton Kupšo, advokát, Advokátska kancelária, Moyzesova ul. 34,
022 01 Čadca, IČO: 35 675 071, proti žalovanej: A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. F. E. G.
XXXX, zastúpená: JUDr. Jana Hanuláková, DiS., advokátka, so sídlom: 023 51 Raková 702, Advokátska
kancelária: Matičné námestie 1327, 022 01Čadca, IČO: 42 219 752 o určenie, že dôvody vydedenia
nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, A. D. C., nar. XX.XX.XXXX sú dedičmi
po poručiteľovi I. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a dôvody ich vydedenia a ich potomkov
poručiteľom uvádzané v listine o vydedení sp.zn. N 36/2022, NZ 12930/2022, NCRza 3259/2022, NCRis
13326/2022 zo dňa 11.5.2022 n i e s ú d a n é .

II. Žalobcovia 1/, 2/ m a j ú voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobným návrhom došlým súdu dňa 8.8.2023 a jeho následnou opravou na pojednávaní dňa
8.12.2023 sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali určenia, že žalobkyňa 1/ A. B. C., D. a žalobca 2/ A. D. C. sú
dedičmi po poručiteľovi I. C., nar. XX.X.XXXX, zomrelému 10.1.2023 a dôvody jeho vydedenia žalobcov
1/, 2/ a ich potomkov uvádzané v listine o vydedení N 36/2022, NZ 12930/2022, NCRza 3259/2022,

NCRis 13326/2022 zo dňa 11.5.2022 nie sú dané. Zároveň sa voči žalovanej domáhali aj náhrady trov
konania.

2. V žalobnom návrhu uvádzali skutočnosti, že ich matka sa s ich otcom, (ďalej len poručiteľom)
rozviedla v roku 1987. Rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 11Nc/372/87 boli zverení na čas po
rozvode do výchovy a starostlivosti matky a súd zaviazal poručiteľa platiť na ich výživu. Rozsudkom
Okresného súdu Čadca sp. zn. P 178/92 zo dňa 16.2.1995 bolo výživné na ich osoby zvýšené, avšak

poručiteľ si výživné voči ním neplnil a preto mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Čadca sp.zn.
1T/386/96 uložený trest odňatia slobody, ktorý trest si poručiteľ odpykal vo väzení. Z uvedeného je
zrejmé, že poručiteľ o nich nikdy nejavil záujem a ani neprispieval na ich potreby, čo mu však nikdy
nevyčítali. Všetku starostlivosť o nich zabezpečovala matka. Po rozvode manželstva poručiteľ zostalžiť v dome, ktorý chcel s ich matkou rekonštruovať ešte kým boli manželmi a ktorého podielovými
spoluvlastníkmi je poručiteľ a tiež ich matka, pretože po rozvode ich manželstva nedošlo k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa 1) si následne už ako dospelá kúpila byt, kde kedysi všetci

žili spolu ako rodina a oni ako deti tam vyrastali. Tento byt, v ktorom žil počas manželstva s ich matkou aj
poručiteľ a dom, v ktorom poručiteľ žil pred smrťou sú od seba vzdialené okolo 1 km. Všetci žili v jednom
meste. Zhruba pred 10 rokmi sa žalobkyňa 1/ stretla na rodinnej oslove s poručiteľom. Spolu tancovali aj
komunikovali a to nielen na tejto oslove, ale aj mimo nej, keď sa náhodne stretli v meste, či potravinách.
Žalobcovia 1/, 2/ a taktiež aj ich matka mali vedomosť o tom, že poručiteľ má rakovinu a že sa lieči. To,

že sa mu ochorenie vrátilo, o tom vedomosť nemali. Dozvedeli sa to až po jeho smrti. Žalobkyňa 1/ sa
pravidelne stretávala s poručiteľom, nakoľko obaja žili v rovnakom meste, len kúsok od seba. Tiež mu
žalobkyňa 1/ predstavila aj svoje deti. Povedala mu, že sú to jeho vnúčatá. On jej povedal, že kľudne
môže za ním kedykoľvek s vnúčatami prísť, že ich rád uvidí. Dal jej aj svoje telefónne číslo, aby mu mohla
zatelefonovať. Žalobkyňa 1/ požiadala svojho partnera, aby ju spolu s deťmi sprevádzal na návštevu
k poručiteľovi. Keď však prišli na miesto jeho bydliska, nikto im neotváral. Tiež mu aj telefonovala, ale jej

nedvíhal telefón, preto napokon odišli. Žalobkyňa 1/ viedla svoje deti, aby sa so starým otcom zhovárali.
Pokiaľ ide o žalobcu 2/ tento býva v Banskej Bystrici, ale do miesta svojho rodiska chodí pravidelne za
svojou matkou a žalobkyňou 1/. Keď žalobca 2/ náhodou stretol svojho otca, prihovoril sa mu, predstavil
mu svoju rodinu, pozdravili sa, prehovorili spolu nejakú bežnú komunikáciu. Otec sa zaujímal o to, ako sa
mu darí aj jeho rodine. O smrti poručiteľa sa žalobcovia 1/, 2/ dozvedeli až z parte na kostole. Okamžite

po tomto zistení kontaktovali spolu s matkou žalovanú s tým, že jej zariadia všetko potrebné ohľadom
pohrebu, prispejú jej naň, čo ona rázne odmietla. Aj napriek nesúhlasu žalovanej sa zúčastnili so svojou
matkou na pohrebe poručiteľa. Žalovaná nechcela, aby poručiteľ im povedal o svojej chorobe, ani
im nezatelefonovala, že zomrel. Nechcela ani aby boli na pohrebe. Majú za to, že neexistujú dôvody
na ich vydedenie, nakoľko poručiteľ sa s nimi stretával. Mal na nich kontakt. Vedel o tom, kde bývajú

a dôvody uvedené v listine o vydedení sú klamstvom. Majú za to, že pri spisovaní listiny o vydedení bol
ich otec (poručiteľ) ovplyvnený svojou družkou – žalovanou, aby takúto listinu spísal a aby ona mohla
po jeho smrti zostať žiť v dome, ktorý v 1-ici patril poručiteľovi a v druhej polovici patril jeho bývalej
manželke (ich matke). Ďalej poukazovali na to, že notárka J. K. pri vyhotovovaní notárskej zápisnice
spravila chybu , nakoľko uviedla v tejto notárskej zápisnici nesprávne ustanovenia zákona a to § 469

ods.1 písm.a), b) ods.2, 3 Obč. zák. bez akejkoľvek citácie, avšak toto ustanovenie sa v občianskom
zákonníku nenachádza. Správne mal byť uvedený § 469a ods.1 písm. a) ,b) , ods. 2, 3 Obč. zák. Ak
by teda skutočne aj existovali dôvody vydedenia, ktoré sú však uvedené úmyselne, ale tento úmysel
nebol poručiteľov, ale žalovanej , majú za to, že túto chybu notárky nie je možné prisúdiť chybe v písaní,
pretože mala konať s náležitou opatrnosťou, nakoľko je osobou znalou práva a teda majú za to, že aj

z tohto dôvodu je listina o vydedení neplatná.

3. Na pojednávaní dňa 8.12.2023 však už žalobcovia 1/, 2/ nenamietali neplatnosť listiny o vydedení
z dôvodu nesprávne uvedeného ustanovenia § 469 ods.1 písm.a), b) ods.2, 3 Obč. zák. a teda táto
skutočnosť sa stala nespornou. Po oboznámení sa s uvedenou listinou aj súd dospel k záveru, že listina

o vydedení obsahuje všetky zákonnom stanovené náležitosti a jedná sa len o zrejmú nesprávnosť a to
v uvedení paragrafového znenia, kde správne má byť uvedený § 469 a) ods.1 písm.a), b) ods.2, 3 Obč.
zák.

4. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobcovia 1/, 2/ súdu predložili listinné dôkazy a to

notársku zápisnicu N 36/2022 zo dňa 11.5.2022 č.l. 9, uznesenie Okresného súdu Žilina sp.zn.
CA-5D/16/2023-54, Dnot 52/2023 zo dňa 16.6.2023 č.l. 10, 11, trestný rozkaz Okresného súdu Čadca
1T/386/96 zo dňa 15.11.1996 č.l. 12, svedecké vyhlásenie C. C. č.l. 13, svedecké vyhlásenie J. L. č.l.
14, svedecké vyhlásenie B. B. č.l. 15, rozsudok Okresného súdu Čadca P 178/92 zo dňa 16.2.1995
č.l. 16-18, výpis z LV č. XXX č.l. 19.

5. Žalovaná sa k žalobnému návrhu vyjadrila prostredníctvom právnej zástupkyne písomným podaním
došlým súdu dňa 19.9.2023 č.l. 34. Vo svojom vyjadrení uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí.
Považuje ju za účelovú, nedôvodnú a v rozpore so skutočnosťou. Poukázala na to, že nebohý I. C. sa
so žalobcami pravidelne nestretával, nekomunikovali spolu, pretože keby tak bolo, vedeli by, že je chorý

a potrebuje pomoc. Pomoc pre I. C. spočívala najmä v zabezpečení odvozu na vyšetrenia k lekárom,
v kŕmení a pod. Samotní žalobcovia 1/, 2/ pred notárkou uvádzali po prečítaní testamentu, že nevedeli
otom,žeichotecbolchorýažepotrebovalnejakúpomoc.Uviedla,žeI.C.maldiagnostikovanúrakovinu
pred 13 rokmi, ktorá načas ustúpila. Neskôr sa mu zhoršil zrak. Postúpil 3 operácie oka, ktoré sa munepodarilo zachrániť. Prišiel o pravé oko. Bol na operácii s nohou. I. C. sa vždy vyjadroval, že chce ostať
doma a doma aj zomrieť. Počas pandémie ochorel na COVID 19, čo spustilo návrat rakoviny. Vyše roka
sa trápil, mal bolesti. Šesť mesiacov chodil pravidelne na terapie do Čadce, kde ho vozil sused M. N.

a na vyšetrenia do Žiliny ho vozil pán D. H., ktorých žiada v konaní vypočuť. Samotní žalobcovia sa
po rozvode svojich rodičov o otca nikdy nezaujímali, pretrhli s ním akékoľvek vzťahy. Keď bol chorý,
ani raz ho nenavštívili. Dokonca po jeho smrti nedoniesli ani kvety na hrob, ani mu nezapálili sviečku.
Keď potrebovala pomoc v starostlivosti o I. C., tak jej vždy pomáhala len jej najbližšia rodina alebo
susedia. V čase, keď ona bola hospitalizovaná v nemocnici a bolo potrebné starať sa o I. C., tak mu D.

H. chodil kúriť a J. H. ho kŕmil a zabezpečoval mu nevyhnutné životné potreby. Na lekárske vyšetrenie
odviezli I. C. aj J. J., B. K. a taktiež aj O. K., ktorých žiada taktiež na pojednávaní vypočuť. Čo sa týka
spísania testamentu napriek administratívnej chybe majú za to, že listina o vydedení je platná. Ohľadom
spisovania testamentu navrhujú v konaní vypočuť JUDr. Salusovú a tiež navrhujú vypočuť pána D. P.,
ktorý osobne poručiteľa poznal a môže sa vyjadriť ohľadne starania sa o nebohého, ako aj k rodinným
vzťahom s jeho deťmi. Čo sa týka príčetnosti I. C. pri spisovaní testamentu tento bol pri zmysloch,

v plnom vedomí. Jeho vôľa bola slobodná aj čo sa týka vydedenia a teda aj samotní žalobcovia by mali
poslednú vôľu svojho otca rešpektovať.

6. Žalobcovia 1/, 2/ sa k vyjadreniu žalovanej písomne vyjadrili písomným podaním došlým súdu
dňa 5.10.2023 č.l. 46-47. Zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach uvádzaných v žalobe. Uviedli, že

skutočnosť, že poručiteľovi zhruba pred 13 rokmi diagnostikovali rakovinu sa dozvedeli od spoločných
známych. Keď sa žalobkyňa 1/ s poručiteľom náhodne stretla, spýtala sa ho na toto ochorenie, avšak
nechcel o svojej chorobe hovoriť. Len jej povedal, že mu odstránili ľavú mandľu pre zhubný nádor,
že absolvoval onkologickú liečbu, že už je v poriadku a zdravotný stav sa mu zastabilizoval. Tiež
jej povedal, že musel prestať piť alkohol a tiež spomenul, že prišiel o pravé oko v dôsledku úrazu.

O ktorých skutočnostiach žalobkyňa 1/ informovala aj žalobcu 2/ a svoju matku. Prejavili empatiu, chceli
mu pomôcť, ale ich snahu odmietla najmä žalovaná, ktorá komunikovala za nebohého I. C.. Tvrdenia
žalovanej o tom, že sa nezaujímali o svojho otca a že nevedeli o jeho zdravotnom stave sú nepravdivé,
zavádzajúce, žalovaná účelovo tvrdí, že nemali žiaden vzťah, že o sebe nič nevedeli. Nie je pravdou,
že by po rozvode manželstva ich rodičov pretrhli s poručiteľom akýkoľvek vzťah, nakoľko oni v tej dobe

boli len maloleté - školopovinné deti. Bolo to opačne, poručiteľ ako otec sa o nich vôbec nezaujímal.
Vedel kde bývajú. Vedel aké sú jeho rodičovské povinnosti, ktoré si však neplnil. Po rozvode sa im
otec viac neozval, ani ich nenavštívil. Nerozporujú ďalšie zdravotné komplikácie poručiteľa po ochorení
COVIDU, avšak tieto informácie o jeho zdravotnom stave vôbec nemali. O svojho otca sa zaujímali,
avšak tento nemal dlhodobý záujem o nich, ako o svoje deti. Celá situácia je v podstate otočená, lebo

oni ako deti o svojho otca javili záujem. Odpustili mu všetko, čo im v živote spravil a čomu ich vystavil.
Naopak, on sa o nich nezaujímal a preto boli dôvody vydedenia pre nich nesmiernym prekvapením.
O tom, že sa nebohému I. C. v poslednom roku života výrazne zhoršil zdravotný stav vedomosť nemali.
Nepovedal im to poručiteľ a ani jeho družka (žalovaná). Dokonca žalovaná ani nebola ochotná oznámiť
im, že im otec zomrel. Túto smutnú správu sa dozvedeli až z návestnej tabule pri kostole. Hneď ako to

zistili, telefonovali žalovanej a pýtali sa, či nepotrebuje pomoc s pohrebom, na čo im žalovaná povedala,
že určite nie, že má všetko zabezpečené. Rovnako sú nepravdivé aj tvrdenia žalovanej, že po smrti
poručiteľa mu nedoniesli ani kvety a nezapálili mu ani sviečku. Bolo pre nich samozrejmé, že prídu na
poslednú rozlúčku s otcom. Kúpili mu aj kvety, zapálili aj sviečky. Dokonca dali zaňho odslúžiť aj misijné
sväté omše. Sviečky zapaľujú na hrobe otca aj doposiaľ.

7. Na preukázanie svojich tvrdení predložili vyjadrenie B. H., ktorý uviedol, že žalobcov 1/, 2/ pozná
už 15 rokov. Je ich rodinný priateľ. Nikdy ich nepočul na poručiteľa nadávať a ani sa na jeho osobu
nevhodne vyjadrovať. Naopak ho ľutovali, čo s ním urobil alkohol a že zničil život sebe, ako aj im, jeho
deťom. Taktiež uviedol, že bol svedkom toho, ako sa žalobkyňa 1/ stretla s poručiteľom – otcom na

námestí. Ukázala mu svoje vnúčatá. Porozprávali sa spolu. Pozvala ho na nealkoholický punč a viackrát
bol svedkom ich náhodných stretnutí.

8. Na pojednávaní dňa 8.12.2023 žalobcovia 1/, 2/ zotrvali na svojich predchádzajúcich skutkových
tvrdeniach. Obaja zhodne vyhlásili, že počas doby, keď žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti ako

maloleté deti, tak sa otca báli. Tento sa im nevenoval. Väčšinou nebýval doma. Chodil neskoro večer
domov opitý. Fyzicky napádal ich matku. Vulgárne jej nadával. V noci ich budil. Nemohli sa sústrediť
na školu. Dokonca ich vyhadzoval z domu, keď prišiel opitý a museli utekať k starým rodičom. Potom,
ako sa rodičia spolu rozviedli, otec sa o nich vôbec nezaujímal. Neprišiel ich nikdy pozrieť. Nežiadalupraviť styk s nimi ako s maloletými deťmi. Nekúpil im žiaden darček na meniny, či narodeniny. Dokonca
si neplnil voči ním ani svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť , za čo mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody. Ani potom, ako dospeli sa poručiteľ o nich nezaujímal. Vzťahy medzi nimi sa začali

upravovať až potom, ako poručiteľ vzhľadom na svoje zdravotné problémy prestal požívať alkoholické
nápoje. Mali vedomosť o tom, že poručiteľ zhruba 14 rokov pred svojou smrťou ochorel na rakovinu a že
prišiel o oko, avšak túto skutočnosť sa dozvedeli od iných osôb. Keď sa s ním žalobkyňa 1) náhodne
stretla, pýtala sa ho na jeho zdravotný stav. Poručiteľ jej povedal, že mal uvedené zdravotné problémy,
ale že už je v poriadku. Ďalej uviedli, že nemali vedomosť o tom, že poručiteľovi sa rakovina znova

vrátila, ani to, že je odkázaný na pomoc iných osôb. Poručiteľ a ani žalovaná ich na túto skutočnosť
neupozornili. Nikdy ich nepožiadali o pomoc. Nikdy ich nežiadali, aby išli odviesť poručiteľa k lekárovi
alebo aby mu poskytli nejakú pomoc, čo sa týka zdravotnej starostlivosti. O smrti poručiteľa sa dozvedeli
až na základe toho, že to ich matka zistila z úmrtného oznámenia na tabuli pred kostolom. Mali záujem
podieľať sa na úhrade nákladov na pohreb svojho otca. Ich matka telefonovala žalovanej, či potrebuje
nejakú pomoc, čo sa týka zabezpečenia pohrebu, čo však žalovaná odmietla. Žalobcovia 1), 2) počas

konania nikdy netvrdili, že by poručiteľovi nejakú zdravotnú starostlivosť poskytovali, prípadne, že by
ho vozili po lekárskych ošetreniach. Rovnako nerozporovali, že túto zdravotnú starostlivosť poskytovala
poručiteľovi žalovaná za pomoci iných osôb.

9.Žalovanávosvojejvýpovedinapojednávaníuviedla,žeporučiteľ,sktorýmžilavspoločnejdomácnosti

napriek tomu, že mal svoje deti veľmi rád sa o svoje deti nezaujímal, nenavštevoval ich, nikdy im nekúpil
žiaden darček na meniny, či narodeniny. Keď ho žiadala, keď boli jeho deti ešte malé, aby ich išiel
navštíviť, tak jej povedal, že keď deti nenavštívia jeho, ani on nenavštívi ich. Taktiež nepoprela, že sa
nepodieľal riadne na výžive maloletých detí. Ani to, že bol pre neplnenie si vyživovacej povinnosti voči
svojim deťom vo výkone trestu. Keď sa ho pýtala, prečo si neplní vyživovaciu povinnosť na deti, tak jej

poručiteľ povedal, že už si svoj trest za to, že na ich výživu neplní odsedel, prečo by im mal výživné platiť.
Nepoprela, že poručiteľ nikdy nežiadal žalobcov 1), 2) o pomoc z dôvodu svojej choroby. Uviedla, že
poručiteľ ich nežiadal o žiadnu pomoc preto , lebo mal za to, že keď on svojím deťom nikdy nepomohol,
tak ani on nie je oprávnený ich o nejakú pomoc žiadať. Žalovaná taktiež nepoprela, že žalobcovia mali
záujem sa podieľať na úhrade nákladov na pohreb poručiteľa, ani to, že takúto pomoc od nich odmietla.

Tiež nepoprela, že ani ona nikdy žalobcov 1) ,2) nežiadala o pomoc v starostlivosti o poručiteľa ani to,
že im nikdy neoznámila, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu či úmrtiu poručiteľa.

10. Medzi účastníkmi nie je sporné, že

- poručiteľ I. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX formou notárskej zápisnice sp.zn. N 36/2022,
NZ 12930/2022, NCRza 3259/2022, NCRis 13326/2022 dňa 11.5.2022 spísal závet a listinu o vydedení,
ktorou vydedil žalobcov 1), 2) a ich potomkov z dôvodu, že:
- títo viac ako 25 rokov neprejavujú o neho opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali ,
- napriek jeho ťažkej chorobe ho nenavštevujú, neposkytujú mu potrebnú pomoc a opateru, nekontaktujú

sa s ním a ani nevie, na akej adrese sa nachádzajú,
- jeho potomkovia mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytujú potrebnú pomoc v starobe, chorobe
a v iných závažných prípadoch. (viď. notárska zápisnica čl. 9 spisu),
- že poručiteľ I. C. si voči žalobcom 1) ,2) neplnil svoju zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť za
čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody ( viď. rozs. OS ČA sp. zn. 1T 386/96 – čl.

12) , nezaujímal sa o žalobcov 1), 2) keď boli maloletými deťmi, po rozvode manželstva ich nikdy
nenavštívil, nekúpil im žiaden darček na meniny, narodeniny, či vianoce, neprejavoval o žalobcov 1), 2)
opravdivý záujem, ktorý by ako otec o maloleté deti prejavovať mal, počas života v spoločnej domácnosti
so žalobcami 1) 2) nevytváral im pokojné rodinné zázemie , nakoľko v zvýšenej miere požíval alkoholické
nápoje, dopúšťal sa fyzického násilia voči matke žalobcov 1), 2) , správal sa pred maloletými deťmi

spôsobom znižujúcim jeho dôstojnosť, čoho žalobcovia 1), 2) ako maloleté deti boli svedkami ( viď.rozs.
OS ČA č.k. P 178/92, zhodné vyjadrenie žalobcov 1, 2, ktoré žalovaná nerozporovala) . Rovnako je
nesporné, že poručiteľ mal vedomosť o tom, kde žalobcovia 1) 2) žijú a taktiež je nesporné aj to, že
žalobcov 1) ,2) nikdy sám neinformoval o svojom zdravotnom stave a ani ich nikdy nepožiadal o pomoc
v starobe či chorobe. Nesporné je aj to, že žalobcovia 1) ,2) sa s poručiteľom stretávali len náhodne ,

nakoľko žili v jednom meste, cielene sa vzájomne nevyhľadávali ( okrem jednej návštevy žalobkyne 1)
u poručiteľa) a aj to, že žalobcovia 1) , 2) pomoc poručiteľovi v starobe a chorobe neposkytovali a túto
mu zabezpečovala žalovaná so svojou rodinou. Uvedená skutočnosť vyplýva zo zhodných vyjadrení
žalobcov 1) ,2) , ktoré žalovaná nepoprela a taktiež aj z vyjadrenia žalovanej , ktorá potvrdila, že poručiteľa ani ona nikdy žalobcov 1) ,2) o zdravotnom stave poručiteľa neinformovali a ani ich nikdy nežiadali
o pomoc a ani nikdy poručiteľ nebol žalobcov 1) ,2) navštíviť.

11. Medzi účastníkmi je sporné , či sú dané dôvody vydedenia žalobcov 1) ,2) a ich potomkov uvádzané
poručiteľom v listine o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice sp.zn. N 36/2022, NZ 12930/2022,
NCRza 3259/2022, NCRis 13326/2022 dňa 11.5.2022 pretože
- títo viac ako 25 rokov neprejavujú o neho opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali ,
- napriek jeho ťažkej chorobe ho nenavštevujú, neposkytujú mu potrebnú pomoc a opateru, nekontaktujú

sa s ním a ani nevie, na akej adrese sa nachádzajú,
- jeho potomkovia mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytujú potrebnú pomoc v starobe, chorobe
a v iných závažných prípadoch. (viď. notárska zápisnica čl. 9 spisu).

12. Na daný zistený skutkový stav súd aplikoval právnu úpravu a prijal právny záver tak ako je uvedené
nižšie.

13. Podľa § 460 ) zák.č. 40/1964 Občiansky zákonník ( ďalej len OZ) sa dedičstvo nadobúda smrťou
poručiteľa.
14. Podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) OZ
(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v

iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
15. Podľa § 194 ods.1 zák.č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len CMP) , ak rozhodnutie
o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse
o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej

skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
16. Podľa § 137 písm. d) zák.č. 160/2015 Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
17. V danom prípade žalobcovia 1), 2) žiadali, aby súd rozhodol o právnej skutočnosti podľa § 137
písm.d) CSP, t.j. domáhajú sa určenia , že sú dedičmi po poručiteľovi I. C. a dôvody ich vydedenia a ich

potomkov poručiteľom uvádzané v listine o vydedení nie sú dané, k podaniu ktorej žaloby boli odkázaní
uznesením OS Žilina č.k. CA-5D/16/2023-54, Dnot 52/2023 s poukazom na ustanovenie § 194 CMP.
Postupom podľa § 194 CMP sa riešia najmä sporné skutkové otázky, ktoré majú vplyv na existenciu, či
platnosťzávetualebovydedenia.Vychádzajúczvyššieuvedenéhosúdmázato,žepokiaľsažalobcovia
domáhajú určenia, že sú dedičmi zo zákona po poručiteľovi a dôvody ich vydedenia a ich potomkov nie

sú dané žiadali, aby súd rozhodol o určení právnych skutočností podľa § 137 písm.d) CSP, čo vyplýva
z osobitného predpisu, ktorým je § 194 CMP.
18. Poručiteľ I. C. zanechal listinu o vydedení spísanú formou notárskej zápisnice napísanej u notárky
J. Q. K. so sídlom v Čadci dňa 11.5.2022. V listine o vydedení poručiteľ prejavil svoju poslednú vôľu tak,
ako je uvedené v bode 9., 10. odôvodnenia tohto rozsudku. Medzi stranami bolo sporné, či žalobcovia

sú dedičmi poručiteľa zo zákona a dôvody vydedenia nie sú dané , keď podľa poručiteľa žalobcovia 1), 2)
mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytovali potrebnú pomoc v starobe, v chorobe a v iných závažných
prípadoch. Trvalo neprejavovali oň 25 rokov opravdivý záujem, ktorí by ako potomkovia prejavovať mali,
napriek jeho ťažkej chorobe ho nenavštevujú, neposkytujú mu potrebnú pomoc a opateru, nekontaktujú
sa s ním a ani nevie na akej adrese sa presne nachádzajú (§ 469a písm. a), b) OZ.). Po oboznámení sa

s notárskou zápisnicou a to listinou o vydedení súd zistil, že táto obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti podľa § 47 ods.1 Notárskeho poriadku.
19. Súd ďalej skúmal, či listina o vydedení zo dňa 11.5.2022 spĺňa materiálnu náležitosť vydedenia,
t.j. existenciu konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákona (§ 469a písm.a), b) OZ.). Skutková
podstata dôvodu vydedenia v § 469a písm.a) OZ predpokladá neposkytnutie pomoci poručiteľovi

v chorobe, v starobe alebo iných závažných prípadoch. Potrebnosť takejto pomoci a zároveň rozpor
takéhoto správania potomka (spočívajúceho v neposkytnutí potrebnej pomoci) s dobrými mravmi, teda
rozpor s etickými a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa
uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Tieto predpoklady
sa musia posudzovať so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétneho prípadu. Musí sa vziať do

úvahy nielen to, či pre toho, kto bol poručiteľom vydedený, bolo objektívne možné pomoc v danom
čase poručiteľovi poskytnúť (napríklad nemoc, invalidita dediča, prípadne jeho pobyt v zahraničí a iné)
a či potrebnú pomoc poručiteľ potreboval, pretože bez cudzej pomoci si svoje základné životné potreby
nemohol zabezpečiť. Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postaranéinak, a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc bezdôvodne neodmietne. Treba však prihliadať aj na
to, aký bol vzťah poručiteľa a vydedeného potomka a či aj sám poručiteľ mal záujem sa s potomkom
kontaktovať .

20. V tomto konaní mal súd preukázané, že žalobcovia 1), 2) pochádzajú z manželstva poručiteľa,
ktoré manželstvo bolo rozvedené v čase , keď žalobcovia 1), 2) boli ešte maloletými deťmi. Poručiteľ
nebol vzorom pre svoje deti – vo veľkej miere požíval alkoholické nápoje , dopúšťal sa násilia voči
matke žalobcov 1) ,2) , ako deti sa ho žalobcovia 1) , 2) báli , neplnil si voči žalobcom 1) ,2)
vyživovaciu povinnosť za čo mu bol aj uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Poručiteľ sa

cielene nikdy s nimi nekontaktoval , úplne ich ignoroval, žil si vlastným životom bez akéhokoľvek
záujmu o svoje deti. Súd má za to , že práve správanie poručiteľa voči žalobcom počas ich detstva
bolo v rozpore s dobrými mravmi, práve poručiteľ spôsobom svojho života (nadmerným požívaním
alkoholických nápojov , absolútnym nezáujmom o žalobcov 1) ,2) v čase keď boli maloletými deťmi ,
v čase ich dospievania , neplnením si voči ním vyživovacej povinnosti , nestretávaním sa s nimi
zapríčinil, že sa nevytvorilo medzi ním a žalobcami 1) ,2) blízke citové puto. Taktiež v konaní nebolo

preukázané, že by poručiteľ , či žalovaná požiadali žalobcov 1), 2) v čase , keď bol poručiteľ chorý,
o pomoc ani to, že by mu takúto pomoc žalobcovia 1) ,2) odmietli poskytnúť. Práve naopak , samotná
žalovaná potvrdila, že o takúto pomoc nikdy poručiteľ, či ona žalobcov 1) ,2) nepožiadali. Dokonca
žalovaná uviedla, že poručiteľ ani nechcel žalobcov 1) , 2), či svoju rodinu o pomoc požiadať , čo
odôvodnil tým, že ani on im nikdy nepomohol. Skutočnosť, že všestrannú starostlivosť o poručiteľa

počas jeho choroby zabezpečovala žalovaná, ktorá žila s poručiteľom dlhé roky v spoločnej domácnosti,
za pomoci iných osôb nie je sporná ( preto ani súd k tejto nespornej skutočnosti nepovažoval za
potrebné vypočúvať žalovanou navrhnutých svedkov) , avšak správanie sa žalobcov 1) ,2) , ktorí neboli
sporučiteľomvblízkomkontakteprávezavinenímporučiteľa,ktorí nebolinikdyporučiteľominformovaný
o jeho zdravotnom stave a ani ich tento nikdy nepožiadal o pomoc, nakoľko mu ju zabezpečovala

žalovaná,vžiadnomprípadeniejemožnéposúdiťakokonanie odporujúcedobrýmmravom.Nazáklade
uvedeného dospel súd k záveru, že dôvody vydedenia žalobcov 1) , 2) podľa § 469a ods. 1 písm. a)
OZ nie sú dané.
21. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 4 Cdo/245/2021 zo dňa 25.5.2022 pri úvahe, či ide o dôvod
vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) OZ, t.j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka

o poručiteľa , treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom najmä, či tento vzťah
má charakter skutočného vnútorného vzťahu, a nie len predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto
kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napríklad z osobného, prípadne
písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní
otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený , nemožno opomenúť ani konkrétne

možnosti dediča prejavovať takýto záujem, a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. Tento dôvod
vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí
len samotná existencia takého stavu. Záujem , ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba
posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu . Pokiaľ ide o skutočnosť, že potomok
trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem

o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo
byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto
ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným
poručiteľom . (viď. rozsudok NS SR , sp. zn. 1 Cdo 173/96, resp. rozsudok NS SR , sp. zn. 5 Cdo
239/2020 , zo dňa 24.2.2010).

22. S poukazom na vyššie uvedené sa súd v danej veci zaoberal aj otázkou, či žalobcovia 1), 2)
navonok prejavovali, resp. neprejavovali o poručiteľa opravdivý záujem , s prihliadnutím na konkrétne
skutkové okolnosti, ktoré poručiteľ v listine o vydedení uviedol, pričom dospel k záveru, že nebol
naplnený dôvod na ich vydedenie ani podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ. Žalobca 2) a najmä žalobkyňa
1) prejavili záujem potom, ako poručiteľ prestal v nadmernej miere požívať alkoholické nápoje o bližší

kontakt s poručiteľom. Dokonca žalobkyňa 1) ho bola osobne aj so svojimi deťmi a priateľom navštíviť,
poručiteľ jej však neotvoril dvere, nedvíhal jej telefón a ani jej spätne nezavolal. Taktiež aj žalobca 2) sa
snažil počas náhodných stretnutí nadviazať vzťah s poručiteľom, avšak poručiteľ iniciatívu o stretávanie
sa či bližší kontakt so žalobcami 1) ,2) neprejavil, napriek tomu, že mal vedomosť o tom, kde
žalobcovia 1) , 2) žijú. Vzhľadom na správanie sa poručiteľa voči žalobcom 1) , 2) v čase ich detstva ,

či dospievania (nadmerné požívanie alkoholických nápojov zo strany poručiteľa, ktoré negatívnym
spôsobom ovplyvňovalo správanie sa poručiteľa ) malo za následok, že žalobcovia 1), 2) o poručiteľa
opravdivý záujem neprejavovali. Nedostatok opravdivého záujmu žalobcov 1) ,2) o poručiteľa súdposúdil ako ,, nezavinené neprejavenie kvalifikovaného záujmu o poručiteľa z dôvodov spočívajúcich
v správaní sa poručiteľa voči ním.
23. Nakoľko nebolo v konaní preukázané , že dôvody vydedenia žalobcov 1) , 2) a ich potomkov

poručiteľom podľa § 469a ods.1 písm. a), b) OZ sú dané, súd návrhu žalobcov 1), 2) v celom rozsahu
vyhovel.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia 1) ,2) boli v konaní v celom
rozsahu úspešní, preto im súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. S poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie do 60 od právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre ktoré by súd výnimočne nepriznal náhradu trov
konania v konaní zistené neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde
v Žiline so sídlom v Žiline a s pracoviskom v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní
rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).

Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po

právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného
práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre
osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný
v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti
jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu. .Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).