Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321203230
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5321203230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: A. B.,
C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XXX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Annou Gašpercovou,
advokátkou,
so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 37 906 305, proti žalovanému: F. B., C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XXX, XXX XX E., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. CA-7C/96/2021-463 zo
dňa 10.06.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom rozhodol:
„I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje žalobkyni nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v okrese G., obci E., katastrálnom území E.:

1.1 Rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele C-KN 1815 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 347 m2, zapísaný na LV XXXX, v hodnote 50.598,17 eur,
1.2. Parcela CKN 1815 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 347 m2, zapísaná na LV XXXX,
v hodnote 12.405,25 eur.

II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje žalovanému

1. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese G., obci E., katastrálnom území E.:
1.1. Spoluvlastnícky podiel 168/3024 pod B 2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX:
• k pozemku E-KN 3373 – trvalý trávny porast o výmere 1813 m2 v hodnote 698,01 eur,
• k pozemku E-KN 5163/6 – ostatná plocha o výmere 1464 m2 v hodnote 224,48 eur,

1.2. Spoluvlastnícky podiel 240/8640 pod B 13
• k pozemku E-KN 4577 – trvalý trávny porast o výmere 2511 m2 zapísanému na

LV XXXX, v hodnote 1,80 eur,

1.3. Spoluvlastnícky podiel 393120/16934400 pod B 11• k pozemku E-KN 4601 – trvalý trávny porast o výmere 933 m2 zapísanému na
LV XXXX, v hodnote 150,10 eur,

1.4. Spoluvlastnícky podiel 393120/16934400 pod B 17
• k pozemku E-KN 4625 – trvalý trávny porast o výmere 2454 m2 zapísanému na
LV XXXX, v hodnote 157,23 eur,

1.5. Spoluvlastnícky podiel 840/5040 pod B 13 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, a to:

• k pozemku E-KN 4663/1 – trvalý trávny porast o výmere 678 m2 v hodnote 31,19 eur,
• k pozemku E-KN 4916 – trvalý trávny porast o výmere 756 m2 v hodnote 34,78 eur,
• k pozemku E-KN 4917 – trvalý trávny porast o výmere 305 m2 v hodnote 14,03 eur,

1.6. Spoluvlastnícky podiel 240/8640 pod B 10
• k pozemku E-KN 4549 – trvalý trávny o výmere 2217 m2 zapísanému na LV XXXX, v hodnote 1,59 eur,

1.7. Spoluvlastnícky podiel 840/10080 pod B 7
• k pozemku E-KN 4892/2 – orná pôda o výmere 2359 m2 zapísanému na LV XXXX, v hodnote 28,19 eur,

1.8. Spoluvlastnícky podiel 3120/115200 pod B 10 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV

XXXX, a to:
• k pozemku E-KN 5114 – ostatná plocha o výmere 135 m2 v hodnote 10,09 eur,
• k pozemku E-KN 5119/4 – orná pôda o výmere 21 m2 v hodnote 0,08 eur,

1.9. Spoluvlastnícky podiel 1 pod B 2 k nehnuteľnostiam zapísaným LV XXXX, a to:

• k pozemku E-KN 4265 – orná pôda o výmere 173 m2 v hodnote 12,40 eur,
• k pozemku E-KN 4277 – orná pôda o výmere 460 m2 v hodnote 32,98 eur,
• k pozemku E-KN 4282 – orná pôda o výmere 291 m2 v hodnote 20,86 eur,
• k pozemku E-KN 4624 – orná pôda o výmere 194 m2 v hodnote 267,72 eur,
• k pozemku E-KN 4686 – orná pôda o výmere 417 m2 v hodnote 1.444,91 eur,

• k pozemku E-KN 5107 – orná pôda o výmere 556 m2 v hodnote 39,87 eur,

1.10. Spoluvlastnícky podiel 1 pod B 2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, a to:
• k pozemku E-KN 4661/1 – orná pôda o výmere 79 m2 v hodnote 273,74 eur,
• k pozemku E-KN 4724 – orná pôda o výmere 373 m2 v hodnote 26,74 eur,

1.11. Spoluvlastnícky podiel 2/6 pod B 3 k pozemku E-KN 4345 – orná pôda o výmere 1239 m2
zapísanému na LV XXXX, v hodnote 59,22 eur,

1.12. Spoluvlastnícky podiel 1 pod B 1 k pozemku E-KN 3493 – orná pôda o výmere 1659 m2

zapísanému na LV XXXX, v hodnote 118,95 eur,

1.13. Spoluvlastnícky podiel 3120/115200 pod B 10 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
XXXX, a to:
• k pozemku E-KN 5112/1 – orná pôda o výmere 81 m2 v hodnote 0,31 eur,

• k pozemku E-KN 5112/2 – orná pôda o výmere 2596 m2 v hodnote 1,81 eur,
• k pozemku E-KN 5113/1 – orná pôda o výmere 777 m2 v hodnote 58,08 eur,

1.14. Spoluvlastnícky podiel 1 pod B 2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, a to:
• k pozemku E-KN 4207 – orná pôda o výmere 12 m2 v hodnote 16,56 eur,

• k pozemku E-KN 4338 – orná pôda o výmere 1038 m2 v hodnote 74,42 eur,
• k pozemku E-KN 4715 – orná pôda o výmere 15 m2 v hodnote 1,08 eur,
• k pozemku E-KN 4752 – orná pôda o výmere 862 m2 v hodnote 61,80 eur,
• k pozemku E-KN 4903 – orná pôda o výmere 198 m2 v hodnote 686,07 eur,

1.15. Spoluvlastnícky podiel 1/2 pod B 2 k pozemku E-KN 4661/2 - orná pôda o výmere 240 m2
zapísanému na LV XXXX, v hodnote 331,20 eur,

1.16. Parcely zapísané na LV XXXX• k pozemku E-KN č. 3374 – orná pôda o výmere 309 m2 v hodnote 2.141,37 eur,
• k pozemku E-KN č. 4231 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 208 m2 v hodnote 1.441,44 eur.

2. Hnuteľné veci:
2.1. Malotraktor s vlečkou, zelenej farby, v hodnote 800,- eur,
2.2. Cinkulár, šedej farby, v hodnote 300,- eur.

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov sumu 16.410,89 eur, a to v pravidelných mesačných splátkach splatných vždy do 15. dňa
v mesiaci, prvá splátka je vo výške 8.000,- eur, druhá až siedma splátka sú vo výške 1.266,- eur
a posledná ôsma splátka je vo výške 814,89 eur, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia, pričom omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia.

IV. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.“

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že manželstvo strán sporu trvalo cca 20 rokov, od
06.10.1999 do 08.05.2020.

1.2 Zdôraznil, že predmetom vyporiadania bolo všetko, čo do podielového spoluvlastníctva manželov
patrilokudňuzánikubezpodielovéhovlastníctvamanželov,t.j.kudňu08.05.2020.Zanespornévkonaní
považoval súd prvej inštancie to, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrili nehnuteľnosti,
a to rodinný dom súp. č. XXXX so stavbami tvoriacimi príslušenstvo domu a pozemkom KNC 1815
v uzavretom dvore (ďalej aj „Nehnuteľnosti 1“), ako aj spoluvlastnícke podiely na pozemkoch registra

„E“ č. 3373, 4601, 4903, 3374, 4231, 5163/6, 4625, 4663/1, 4916, 4917, 5114, 4624, 5113/1, 4207,
4661/2, 4577, 4549, 4892/2, 5119/4, 4265, 4277, 4282, 5107, 4724, 4345, 3493, 5112/1, 5112/2,
4338, 4715 a 4752, všetky nachádzajúce sa v okrese G., obci E. a v katastrálnom území E. (ďalej
len „Nehnuteľnosti 2“). Súd prvej inštancie súčasne ustálil, že do masy BSM strán sporu patrí aj
malotraktor s vlečkou a cinkulár. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku taktiež vyplynulo, že hodnota

Nehnuteľností1spríslušenstvom(plot,prípojky,žumpa)bolastanovenáZnaleckýmposudkomč.1/2023
vypracovaným Ing. Igorom Brezianskym, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností na sumu 63.003,42 eur (bez garáže) a že všeobecná (trhová) hodnota Nehnuteľností
2 bola v časti spoluvlastníckych podielov na pozemkoch registra „E“ č. 3373, 4601, 4686, 4661/1,
4903, 3374, 4231, 5163/6, 4625, 4663/1, 4916, 4917, 5114, 4624, 5113/1, 4207 a 4661/2 stanovená

tým istým znaleckým posudkom v sume 7.981,- eur a všeobecná hodnota ostatných Nehnuteľností
2, t. j. spoluvlastníckych podieloch na pozemkoch registra „E“ č. 4577, 4549, 4892/2, 5119/4, 4265,
4277, 4282, 5107, 4724, 4345, 3493, 5112/1, 5112/2, 4338, 4715 a 4752 bola určená podľa prílohy
č. 1 k zákonu č. 258/2004 Z. z. v celkovej sume 482,10 eur, z čoho vyplynulo, že celková hodnota
Nehnuteľností2predstavovalasumu8.463,10eur(t.j.súčetsumy7.981,-eurasumy482,10eur).Pokiaľ

ide o hnuteľné veci patriace do BSM, a to malotraktor s vlečkou a cinkulár, súd prvej inštancie vychádzal
z dohody medzi stranami sporu o ich zostatkovej hodnote s tým, že hodnota malotraktora s vlečkou
predstavovala sumu 800,- eur a cinkuláru 300,- eur, t. j. celková hodnota hnuteľných vecí predstavovala
sumu 1.100,- eur. Na základe uvedeného dospel k záveru, že celková hodnota masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov predstavuje spolu sumu 72.566,52 eur, ktorá pozostáva z Nehnuteľností 1

v hodnote 63.003,42 eur, Nehnuteľností 2 v hodnote 8.463,10 eur a hnuteľných vecí v hodnote 1.100,-
eur.

1.3 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že ku dňu zániku BSM mali strany sporu dva
nesplatené úvery, a to medziúver č. 3236500902 v H. I. I., a.s. na základe Zmluvy o stavebnom sporení

č. 3236500101 v zostatkovej hodnote 3.595,56 eur a úver od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
na základe Úverovej zmluvy
č. 6902039702 v zostatkovej hodnote 4.035,99 eur, pričom poukázal na to, že žalovaný výšku zostatkov
úverov nerozporoval, a preto vychádzal z uvedených zostatkových hodnôt v celkovej výške 7.631,55
eur. Vo vzťahu k predmetným úverom súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa po zániku BSM v priebehu

konania vyplatila zostatky oboch úverov v celkovej výške 7.631,55 eur. Vzhľadom na to, že ku dňu zániku
BSM boli záväzky/pasíva v celkovej výške 7.631,55 eur, ale ku dňu rozhodnutia súdu už boli v celom
rozsahu splatené žalobkyňou z jej výlučných prostriedkov, pričom žalobkyňa žiadala ich náhradu, súd
prvej inštancie nerozhodoval o týchto pasívach vo výroku rozhodnutia v rámci rozhodnutia a na tútookolnosť prihliadol pri rozhodovaní o výške peňažnej čiastky, ktorú bola žalobkyňa povinná zaplatiť
žalovanému ako vyrovnací podiel.

1.4 Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že do masy BSM patrí aj garáž, ktorú so synom svojpomocne
postavil cca pred ôsmimi rokmi (žalovaný tvrdil, že materiál na stavbu tejto garáže odkúpil od svojho
zamestnávateľa tak, že koľko si zobral, toľko mu on strhol z výplaty a syn na stavbu kúpil len kvádre
a cement a on túto garáž postavil sám, a preto by mala byť zahrnutá do spoločného majetku, pričom
garáž robil pre syna F. a naproti tomu žalovaná tvrdila, že stavbu garáže zaplatili synovia a žalovaný

iba pomohol synom vybudovať na garáži krov, ktorý ale financovali oni a teda nepatrí do BSM), súd
prvej inštancie uviedol, že k stavbe ako novovytvorenej veci nadobudne vlastníctvo stavebník, teda
ten, kto vykonal stavbu s právne a relevantne prejaveným úmyslom mať ju pre seba. V nadväznosti
na to poukázal na to, že žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že bol stavebníkom, že
uskutočnil stavbu garáže s úmyslom, aby patrila do BSM, pričom dospel k záveru, že žalovaný uvedené
nepreukázal a o uvedenom nepredložil žiaden dôkaz. V danej súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil,

že žalovaný pri výsluchu výslovne uviedol, že garáž staval pre syna F., pričom aj žalobkyňa a obaja
svedkovia F. B. a A. B. potvrdili, že garáž sa stavala pre syna/brata F.. Dospel k záveru, že žalovaný
nebol stavebníkom garáže, keďže túto nestaval s úmyslom mať ju pre seba, resp. aby patrila do BSM a
ani sa nepodieľal na jej stavbe len on sám a pokiaľ sa na jej stavbe podieľal, išlo len o pomoc poskytnutú
z jeho strany synovi F., ktorý bol stavebníkom garáže.

1.5 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ďalej vyplynulo, že medzi stranami bolo sporné, komu
prikázať v rámci vyporiadania Nehnuteľnosti 1 a Nehnuteľnosti 2 do výlučného vlastníctva s tým, že
strany sporu sa dohodli, že hnuteľné veci budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného.

1.6 Pokiaľ súd prvej inštancie v rámci vyporiadania prikázal Nehnuteľnosti 1 do výlučného vlastníctva
žalobkyne, vychádzal z toho, že žalobkyňa trvalo užíva a obhospodaruje Nehnuteľnosti 1, o tieto sa
stará a slúžia na trvalé bývanie jej a v čase podania žaloby aj jej dcéry A. s partnerom F. a ich dcérou
J., ktorá je vnučkou žalobkyne. Zdôraznil, že žalobkyňa nemá inú možnosť bývania, nakoľko pochádza
z K. a z predaja nehnuteľnosti po jej matke financovala aktuálne bývanie. Súčasne poukázal na to,

že žalovaný po odsúdení trestným rozkazom sa odsťahoval z domácnosti natrvalo a žalobkyňa pri
nadobudnutí rodinného domu do BSM vynaložila nepomerne väčšie zásluhy ako žalovaný, pričom
dospel k záveru, že v neprospech prikázania rodinného domu do vlastníctva žalovaného svedčili
aj negatívne okolnosti v manželstve, ktorých sa žalovaný dopúšťal, najmä preukazované správanie
v hrubom rozpore s dobrými mravmi voči žalobkyni a deťom, žalovaného odsúdenie zo spáchania

trestného činu nebezpečného vyhrážania voči žalobkyni a dcére a nadmerné požívanie alkoholických
nápojov. Súčasne vychádzal súd prvej inštancie z toho, že žalobkyňa vykonala na dome určité opravy
a teda by jej voči žalovanému v prípade prikázania Nehnuteľností 1 do výlučného vlastníctva žalovaného
vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške vykonaných investícií do rodinného
domu po zániku manželstva. Na základe uvedeného prikázal Nehnuteľnosti 1 do výlučného vlastníctva

žalobkyne z dôvodu, že táto v rodinnom dome býva, stará sa oň, nemá možnosť zabezpečiť si iné
bývanie, a na strane druhej žalovaný v rodinnom dome dlhodobo nebýva a má zabezpečené iné bývanie.
Súdsúčasnekonštatoval,žežalovanýnapriekvýzvesúduneuviedolžiadnedôvody,prektorébymalsúd
Nehnuteľnosti 1 prikázať do jeho výlučného vlastníctva, ani nepreukazoval, že by bol schopný žalobkyňu
vyplatiť.

1.7 Pokiaľ ide o Nehnuteľnosti 2, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žiadna zo strán sporu nemala
záujem tieto prikázať do svojho vlastníctva a navrhovali ich prikázať protistrane, pričom žalobkyňa
poukázala na zásadu najnižšieho výplatku, ktorá by bola dosiahnutá v prípade, že by žalobkyni
boli v rámci vyporiadania prikázané Nehnuteľnosti 1 a žalovanému by boli prikázané Nehnuteľnosti

2 a hnuteľné veci s povinnosťou žalovaného nahradiť žalobkyni splátky spoločných úverov z jej
výlučných prostriedkov. Žalovaný argumentoval, že pokiaľ budú Nehnuteľnosti 1 prikázané žalobkyni,
on nebude mať v danej lokalite nič, s danou lokalite ho nebude nič spájať, a preto nevidel dôvod,
aby tam mal pozemky. Súd prvej inštancie pri prikázaní Nehnuteľností 2 vychádzal prioritne zo zásady
najnižšieho výplatku, na ktorú poukazovala žalobkyňa. Konštatoval, že obidve strany sporu sú dlhodobo

invalidní dôchodcovia a majetkové pomery ani jedného z nich nie sú natoľko dobré, že by v prípade
prikázania Nehnuteľností 1 i Nehnuteľností 2 jednému z nich boli schopní vyplatiť protistranu, a preto
dospel k záveru, že bolo potrebné Nehnuteľnosti 1 a Nehnuteľnosti 2 medzi strany sporu rozdeliť
(v tejto súvislosti poukázal na závery rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.33Cdo/3268/2010). Uzavrel, že žalovaný neprezentoval žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by sa
súd mal od uvedenej zásady odchýliť, a preto dospel k záveru, že samotná skutočnosť, že v prípade
prikázania Nehnuteľností 1 žalobkyni nebude mať žalovaný k danej lokalite žiaden vzťah, nie je natoľko

významnou, že by mohla predstavovať výnimku z tejto zásady. Zdôraznil, že v prípade prikázania
Nehnuteľností 1 žalobkyni, sa najnižší výplatok dosiahne tak, že všetky ostatné veci patriace do BSM
budú prikázané žalovanému, a preto ich žalovanému prikázal.

1.8 Súd prvej inštancie súčasne v odôvodnení rozhodnutia vyslovil záver k tvrdeniu žalovaného

prezentovaného vo vyjadrení k návrhu na uzatvorenie zmieru zo dňa 09.04.2024, v ktorom tento uviedol,
že s návrhom nesúhlasí, nakoľko pozemky, ktoré sú mu v zmieri ponúknuté, t. j. Nehnuteľnosti 2, im
boli darované majiteľmi rodinného domu a v takom prípade by nepatrili do BSM. Súd prvej inštancie
na uvedené žalovaného pri rozhodovaní neprihliadal jednak z toho dôvodu, že žalovaný toto tvrdenie
neprezentoval včas a vo vyjadrení k žalobe ani v replike netvrdil, že by Nehnuteľnosti 2 nepatrili do BSM,
pretože boli stranám počas manželstva darované a navyše žalovaný navrhol znalecké dokazovanie

na ocenenie týchto nehnuteľností, ako aj z toho dôvodu, že žalobkyňa toto tvrdenie poprela a odkazovala
pritomnazápisynalistochvlastníctva,kdejeakotitulnadobudnutiatýchtonehnuteľnostíuvedenáKúpna
zmluva V 2105/2008 zo dňa 17.07.2008 a žalovaný
na preukázanie svojho tvrdenia nenavrhol ani nepredložil žiadne dôkazy.

1.9 Súd prvej inštancie v prejednávanom spore aplikoval ustanovenia o vyporiadaní BSM týkajúce
sa disparity podielov, a to 60 % v prospech žalobkyne a 40 % v prospech žalovaného Poukázal na
to, že uvedený predbežný právny názor vyslovil už na pojednávaní zo dňa 23.01.2024, s čím strany
na pojednávaní ústne súhlasili a na pojednávaní vyslovil žalovaný súhlas s predbežným právnym
názorom súdu prvej inštancie, ako aj s výplatou vyčíslenou súdom predbežne na čiastku 18.326,15

eur, a to aj napriek tomu, že žalovaný následne chcel vyplatiť vyššiu čiastku. Pri závere o disparite
podielov súd prvej inštancie vychádzal z toho, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa bola
výlučnou vlastníčkou rodinného domu v Hurbanove, ktorý zdedila po svojej matke, pričom žalovaný
pri výsluchu potvrdil, že za finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa nadobudla za predaj tohto rodinného
domu v jej výlučnom vlastníctve, kúpili členský podiel v družstve s právom kúpy prenajatého bytu v

G. za sumu 85.000,- Kčs a zariadenie bytu. V danej súvislosti poukázal súd prvej inštancie na to,
že hoci žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že dom predala za 200.000,- Kčs a žalovaný pri výsluchu
tvrdil, že za 120.000,- Kčs, súd vychádzal z ceny 232.000,- Kčs, ktorú žalobkyňa uviedla v žalobe,
keďže táto je uvedená v rozhodnutí o vyrubení notárskych poplatkov RI 416/92-5 zo dňa 22.04.1992,
pričom vychádzal z toho, že vzhľadom na časový odstup si strany sporu nemuseli pamäť presnú čiastku

správne. Z uvedeného potom vyvodil, že výlučne žalobkyňa sa svojimi peňažnými prostriedkami vo
výške 85.000,- Kčs podieľala na nadobudnutí členských práv k spoločnému bytu v G.. Pri závere
o disparite podielov súd prvej inštancie súčasne vychádzal z toho, že predmetný byt v G. následne v roku
2006 strany sporu odkúpili do BSM za sumu 43.060,39 Sk, pričom ustálil, že žalobkyňa preukázala, že
aj na úhrade tejto čiastky sa podieľala ona svojimi výlučnými finančnými prostriedkami, ktoré nadobudla

darom od svojho otca. Za nesporné medzi stranami považoval to, že predmetný byt v G. strany sporu
v roku 2008 predali za 1.500.000,- Sk a za tú istú cenu, za ktorú byt predali, kúpili Nehnuteľnosti
1 a Nehnuteľnosti 2. Z uvedeného potom súd prvej inštancie vychádzal pri závere, že žalobkyňa sa
prevažnou a významnou mierou podieľala na nadobudnutí spoločného nehnuteľného majetku, nakoľko
naň prispela svojimi výlučnými peňažnými prostriedkami. Aj keď nepožadovala ich náhradu v rámci

vyporiadania, súd na túto okolnosť prihliadal pri rozhodovaní, v akých podieloch sa strany majú podieľať
na vyporiadaní BSM. Z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov (detí strán sporu) mal súd súčasne
preukázané, že prevažne žalobkyňa sa starala o domácnosť, deti, rodinu a súčasne konštatoval, že
žalovaný zabezpečoval túto starostlivosť v určitej miere, avšak prevažne ju zabezpečovala žalobkyňa.
Zdôraznil, že žalobkyňa napriek tomu, že bola invalidná dôchodkyňa, pracovala, aby finančne mohla

zabezpečiť potreby detí, keď boli maloleté. Uviedol, že obidve vypočuté deti majú bližší vzťah k žalobkyni
a v prípade nejakých problémov sa obracali na žalobkyňu a nie na žalovaného. Naproti tomu poukázal
na to, že žalovaný je tiež invalidný dôchodca, počas života pracoval v stavebníctve, avšak počas zimy
nepracoval a bol doma a len raz v zime pracoval na družstve, inak v zime nepracoval a zarobené peniaze
míňal v prvom rade na alkohol a cigarety a zostatok dal žalobkyni na domácnosť. Vychádzal z výpovedí

detí strán sporu, že často trpeli nedostatkom peňazí a nákupy potravín robili na dlh. Pri rozhodovaní
o disparite podielov súd prvej inštancie prihliadal i na príčiny rozvratu manželstva, na ktoré poukázal
Okresný súd Žilina (predtým Okresný súd Čadca) v rozsudku č. k. 16Pc/1/2020-27 zo dňa 28.02.2020,
ktorým bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Hlavnú príčinu rozpadu manželstva súd videlv neadekvátnom správaní sa manžela navrhovateľky voči navrhovateľke, pričom konštatoval, že
žalovanýnerešpektovaldôstojnosťžalobkyne,nadávaljej,vyhrážalsajej,používalnajejosobuvulgárne
výrazy a požíval alkoholické nápoje, ktoré správanie viedlo k citovému odcudzeniu sa žalobkyne voči

nemu. Ďalej poukázal na to, že žalovaný bol v trestnom konaní odsúdený za prečin nebezpečného
vyhrážania, ktorého sa dopustil v dobe od 11.12.2019 do 18.12.2019 voči žalobkyni i dcére A. B.
a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody a zároveň obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a ochranné protialkoholické liečenie. Vychádzajúc z vyššie uvedených
skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že na tieto bolo potrebné prihliadnuť a vyhodnotiť

výrazne v prospech žalobkyne, keď zdôraznil, že konanie žalovaného uvedené v rozvodom konaní
a v trestnom konaní je nezlučiteľné s požiadavkami zákona o rodine na správanie manželov a účelom
manželstva a s požiadavkami na správanie ľudí vôbec a je útokom na základné osobnostné práva
ako ochrana života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Vychádzajúc z uvedených zistení
v zmysle kvalitatívnych hľadísk podľa § 150 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že podiely,
z ktorých vychádzal pri vyporiadaní BSM účastníkov určil 60 % v prospech žalobkyne a 40 % v prospech

žalovaného.

1.10 Na základe uvedeného pri hodnote celého majetku patriaceho do BSM vo výške 72.566,52 eur
vznikol žalobkyni nárok na vyplatenie 60 % z tejto sumy, t. j. v hodnote 43.539,91 eur a žalovanému
nárok na vyplatenie 40 % z tejto sumy, t. j. 29.026,61 eur. Poukázal na to, že pri vyporiadaní pripadnú

žalobkyni Nehnuteľnosti 1 v hodnote 63.003,42 eur, t.j. o 19.463,51 eur viac, ako má nárok a žalovanému
pri vyporiadaní pripadnú nehnuteľnosti a hnuteľné veci v hodnote 9.563,10 eur, t. j. o 19.463,51 eur
menej, ako má nárok. Z uvedeného výpočtu potom dospel k záveru, že žalovaný by mal mať voči
žalobkyni nárok na výplatu čiastky 19.463,51 eur s tým, že z tejto čiastky odpočítal pomernú časť, ktorú
žalobkyňa zaplatila po zániku BSM na vyplatenie spoločných dlhov vzniknutých za trvania manželstva

v sume 7.631,55 eur. Na základe uvedeného pri deklarovanej disparite podielov (60 % : 40 %) v súlade
s návrhom žalobkyne zo dňa 29.01.2024 (z dôvodu, že nemohol prisúdiť viac, ako žiadala) odpočítal od
sumy 19.463,51 eur sumu 3.052,62 eur, ktorá predstavuje 40 % zo sumy 7.631,55 eur a výslednú sumu
finančného vyrovnania pre žalovaného potom určil na 16.410,89 eur (t. j. 19.463,51 eur - 3.052,62 eur).
Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť túto sumu žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach splatných

vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že prvú splátku určil vo výške 8.000,- eur, druhú až siedmu splátku
vo výške 1.266,- eur a poslednú ôsmu splátku vo výške 814,89 eur počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobkyňa je invalidná
dôchodkyňa a popri tom pracuje, má pravidelný príjem a bol jej poskytnutý úver za účelom vyplatenia

žalovaného vo výške 10.000,- eur, ktorý však nedosahuje výšku výplatku pre žalovaného 16.410,89 eur
a tým, že žalobkyňa už na úvere zaplatila 3 splátky, nemá k dispozícii celú úverovú sumu. Poukázal na
to, že žalobkyňa má výdavky v súvislosti s bývaním a starostlivosťou o rodinný dom, ako aj na to, že
žalovaný na pojednávaní dňa 23.01.2024 súhlasil so splátkami a neskôr už so splátkami nesúhlasil a
žiadne relevantné dôvody následného nesúhlasu neuviedol.

1.11 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu
trov konania s poukazom na čiastočnú úspešnosť obidvoch strán sporu vzniknutú v rovine ich tvrdení a
preukázaných skutočností viažucich sa k predmetu sporu, nepriznal.

2. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný riadne a včas odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí
s rozsudkom súdu prvej inštancie z dôvodu, že nehnuteľnosti zahrnuté do BSM, boli nadobudnuté
spoločne, i keď jeho bývalá manželka financovala kúpu spoločného bytu v G., z ktorého bola následne
financovaná kúpa rodinného domu v E., avšak jeho zásluhou a prácou sa zaslúžil na navýšení hodnoty
nehnuteľností, čo sa bude snažiť preukázať pri ďalšom dokazovaní súdu, či to už bola spomínaná

nehnuteľnosť v K. alebo v E.. Ďalej poukázal na to, že Nehnuteľnosti 2, ktoré mu boli prikázané, mu
prídu neadekvátne i preto, že ako je spomínané v rozsudku „pozemky sú nepravidelného tvaru bez
zabezpečeného prístupu z verejnej komunikácie a obmedzenou možnosťou napojenia na existujúcu
technickú infraštruktúru v okolí, použitie pozemkov je výrazne obmedzené“, a preto sú pre neho viac-
menejbeznáslednejmožnostipredajanepoužiteľné,keďžejehocieľomjezabezpečiťsivlastnébývanie,

nakoľko u svojej sestry, kde v súčasnosti žije, nemôže a ani nechce bývať natrvalo.

2.1 Súčasne v odvolaní uviedol, že výpoveď detí považuje za zmanipulovanú a účelovú, ovplyvnenú
žalobkyňou, s ktorou majú bližší vzťah i preto, lebo on ako živiteľ rodiny často pracoval mimo domovaa nemohol s nimi tráviť toľko času. V tejto súvislosti poukázal na to, že obidvaja uvádzajú, že pracoval
a prispieval na domácnosť, a preto tvrdenie, že jeho rodina žila vo veľmi skromných podmienkach,
odmieta, tak isto aj „nákup na dlh“.

2.2 V závere odvolania poukázal na to, že v konaní by rád dokázal, že i on prispel k nadobudnutiu
nehnuteľností, k ich zveľadeniu a taktiež k navýšeniu trhovej hodnoty.

3. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.

4. Po podaní odvolania súd prvej inštancie uznesením č. k. CA-7C/96/2021-477 zo dňa 03.07.2024,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.07.2024, vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia
tohto uznesenia svoje odvolanie zo dňa 18.06.2021 doplnil v zmysle
§ 363 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) tak, že uvedie, či jeho odvolanie smerovalo voči
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. CA-7C/96/2021-463 zo dňa 10.06.2024, ďalej v akom rozsahu

tento rozsudok žalovaný napáda, nakoľko z obsahu podaného odvolania musí byť v zmysle § 363 CSP
zistiteľný jeho obsah, a to jasným a určitým spôsobom, a preto je potrebné, aby žalovaný v odvolaní
uviedol, či jeho odvolanie smeruje voči všetkým výrokom rozsudku č. k. CA-7C/96/2021-463 zo dňa
10.06.2021, resp. len voči niektorým (a ktorým) výrokom a zároveň, v čom má žalovaný dotknutý
rozsudok za nedôvodný, resp. nesprávny a akej jeho zmeny či zrušenia sa domáha, či žiada zrušiť

rozsudok v celom rozsahu, prípadne len v niektorom z jeho výrokov a v ktorom, prípadne sa domáha,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a ako – akým spôsobom, nakoľko tieto skutočnosti
neboli z odvolania žalovaného vôbec zrejmé.

5. Žalovaný na výzvu uvedenú v uznesení súdu prvej inštancie nereagoval.

6. Podľa § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre
vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Po oboznámení sa s odvolaním žalovaného
odvolací súd dospel k záveru, že z predmetného odvolania je možné vyvodiť, voči ktorému rozhodnutiu
predmetné odvolanie smeruje. Uvedené vyplýva okrem iného už zo samotného označenia podania ako

„odvolanieprotirozsudkuOkresnéhosúduŽilina“asúčasnejeznehozrejmé,žesatýkasporuvedeného
Okresným súdom Žilina pod sp. zn. CA-7C/96/2021. Odvolací súd potom uzatvára, že z uvedeného (a
to aj s poukazom na to, že v predmetnom spore iný rozsudok súd prvej inštancie ani nevydal a navyše
z časových súvislostí, keď predmetný rozsudok bol doručený žalovanému dňa 10.06.2024 a odvolanie
je datované dňom 18.06.2024 a doručené súdu prvej inštancie dňa 24.06.2024) možno bezpochyby

vyvodiť, že sa jedná o odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. CA-7C/96/2021-463 zo dňa
10.06.2024.

6.1 Z obsahu predmetného odvolania taktiež možno vyvodiť, že žalovaný vyjadril nesúhlas s týmto
rozsudkom uvádzajúc, že sa bude snažiť dokázať, že aj jeho zásluhou a prácou sa podieľal na navýšení

hodnoty nehnuteľností, „čo sa bude snažiť preukázať pri ďalšom dokazovaní súdu“, z čoho (v kontexte
obsahu odvolania) možno vyvodiť, že žalovaný sa domáha odvolacím návrhom zrušenia napadnutého
rozsudku.

6.2 Pokiaľ bol žalovaný súčasne vyzvaný, aby v odvolaní konkretizoval rozsah odvolania, t. j. či smeruje

len voči niektorým (a ktorým) výrokom, odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z povahy konania
o návrhu na zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a na vykonanie jeho
vyporiadanianiektorýmzospôsobovuvedenýchv§150Občianskehozákonníkavyplýva,žepredmetom
konania je vždy celá vec. Keďže predmet konania nie je v odvolacom konaní deliteľný, celý výrok vo veci
samej je vždy jedným zo spôsobov zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov a rozhodnutie

vo veci, hoci by pozostávalo z niektorých oddelených častí (v danom prípade výrok o prikázaní veci do
výlučného vlastníctva jednému z manželov a výrok o náhrade za vyrovnanie podielu), nie je rozhodnutím
o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa potom
musí vzťahovať na celý výrok vo veci a žiadna jeho časť nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 367
ods. 2 CSP). Preto odkladný účinok odvolania podaného jednou zo strán sporu (aj keď sa ním strana

sporu domáha preskúmania len určitých častí výroku) sa vždy vzťahuje na celý výrok vo veci a žiadna
jeho časť nenadobúda oddelene právoplatnosť. Z uvedených dôvodov je potom odvolací súd v prípade
podaného odvolania povinný preskúmať vždy celý výrok vo veci (§ 380 ods. 1 CSP), pretože nie je
v tomto konaní viazaný návrhom strany sporu na spôsob vyporiadania a môže toto rozhodnutie akocelok buď potvrdiť (§ 380 CSP), zmeniť (§ 388 CSP) alebo zrušiť (§ 389 CSP); porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/91/2020 zo dňa 23.09.2021.

6.3 Odvolací súd potom dospel k záveru, že vady, ktorými trpí predmetné odvolanie, nie sú takými
vadami, pre ktoré by nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a na základe podaného odvolania žalovaného v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 písm. c) CSP a z dôvodov podľa § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu potvrdil.

8. Východiskovo odvolací súd poukazuje na zodpovednosť odvolateľa – žalovaného za obsahové
vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju

viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). V zmysle princípu neúplnej apelácie sa potom
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie, keď žalovaným nenamietané vady,
ktorými by bol oprávnený sa zaoberať z úradnej povinnosti, nevzhliadol.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené

a v odvolaním namietanom rozsahu sa stotožnil so zásadnými skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojení
s ust. § 234 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom
v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom

konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní vyjadroval nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
odvolací súd primárne poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa súd stotožnil s argumentáciou, navrhovaním a hodnotením dôkazov podľa predstáv tej

ktorej strany sporu. Samotný nesúhlas s rozhodnutím súdu potom nemôže zakladať (bez ďalšieho)
nesprávnosť rozhodnutia súdu.

11. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že jeho zásluhou a prácou sa zaslúžil na navýšení hodnoty
nehnuteľností, a to tak nehnuteľnosti v K., ako aj v E., pričom sa uvedené bude snažiť preukázať pri

ďalšom dokazovaní súdu, odvolací súd primárne poukazuje na to, že práce jedného z manželov na
výlučnom majetku druhého manžela nemožno považovať za určitý majetkový (hodnotový) vnos tohto
manžela (ako investíciu vynaloženú zo spoločného) do samostatného majetku druhého manžela (k tomu
porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo1128/2005 zo dňa 29.11.2005).
Uvedené platí aj v prípadne zveľadenia spoločného majetku patriaceho do BSM. Z uvedeného dôvodu

takto formulovaná odvolacia námietka (žalovaný ju bližším spôsobom nekonkretizoval a pri splnení
podmienok prezumovaných § 366 CSP ani nenavrhol žiadne prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré by bolo možné v odvolaní použiť) neobstojí. Navyše, odvolací súd
poukazujenato,žesúdprvejinštancievodvolanípodrobnepopísalsvojeúvahy,zktorých,prirozhodnutí
o disparite podielov a výške tzv. výplaku, vychádzal.

12.PokiaľžalovanýnamietalrozhodnutiesúduoprikázaníNehnuteľností2dojehovýlučnéhovlastníctva
z dôvodu, že sú pre neho nevyužiteľné a viac-menej bez následnej možnosti predaja, pričom jeho
cieľom je zabezpečiť si vlastné bývanie, keďže u jeho sestry u ktorej žije, nemôže a ani nechce ostať
bývať natrvalo, odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie v odseku 48. a 49. odôvodnenia

napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje, a preto nepovažuje za potrebné tieto
závery opakovať. S poukazom na uvedené odvolací súd predmetnú odvolaciu námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú.

13. Rovnako ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku voči vierohodnosti výpovedí detí

strán sporu, ktoré žalovaný považoval za manipulované a účelové z dôvodu ovplyvnenia ich matkou
– žalobkyňou. Uvedené žalovaný vyvodzoval z toho, že títo svedkovia-ich deti majú bližší vzťah so
žalobkyňou, čo však podľa názoru odvolacieho súdu samo osebe nie je spôsobilé diskvalifikovať
výpoveď týchto svedkov. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že obidvaja títosvedkovia (F. B. a A. B.) vypovedali spontánne (plač A. B. pri jej výpovedi, resp. výpoveď F. B. o tzv.
„leteckých dňoch“), pričom uviedli, že žalovaný (podľa svedkyne A. B. až na jednu zimu) pracoval v lete
a (v určitom rozsahu) prispieval na domácnosť, pričom požíval alkoholické nápoje a bol agresívny.

Ich výpovede nevyznievajú jednostranne v prospech žalobkyne a umožňujú si vytvoriť ucelený obraz
o rodinnom spolužití strán sporu. V kontexte uvedeného aj námietka žalobcu voči tomu, že jeho rodina
žila v skromných podmienkach a že robila „nákupy na dlh“ vyznieva skôr ako jeho snaha „ospravedlniť“
nedostatočnú sociálnu situáciu rodiny, o ktorú sa významnou mierou pričinil práve on.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalovaného, rozsudok súdu
prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
pri aplikácii ust. § 261 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná a vznikol jej tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej vznikli v súvislosti

s odvolacím konaním (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd však žalobkyni nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania, keďže jej preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako
trovy v odvolacom konaní nevznikli (žalobkyňa nevykonala v odvolacom konaní žiadny procesný úkon).
Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací
súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri

striktnom riadení sa textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové
rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie
vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady
(porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu,
a naopak, taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania nároku na náhradu je záver o neexistencii

takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý,
či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny
názor vyplýva aj z uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn.
7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nej koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].