Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/173/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200629
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200629.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyne

spravodajkyne) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu:
M&B GROUP s.r.o., so sídlom Trieda KVP 1, Košice, IČO: 46 306 820, právne zastúpeného
spoločnosťou BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Aurela Stodolu 12, Prešov, IČO: 36 860 441,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101088302/2020 z 25.06.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za
zdaňovacie obdobie február 2013. Z kontroly bol vyhotovený protokol č. 9801401/5/824460/2014/KOV

zo dňa 04.03.2014.

2.Správcadanerozhodnutímč.9801401/5/2216579/2014/KOVz26.05.2014akoprvostupňovýsprávny
orgán určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 27.640 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie február 2013 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“). Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 1100303/1/384970/2014/14008 z 28.08.2014

zrušilo rozhodnutie správcu dane č. 9801401/5/2216579/2014/KOV z 26.05.2014 a vec mu vrátilo na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Správca dane rozhodnutím č. 359006/2015 zo dňa 28. apríla 2015 opakovane určil žalobcovi rozdiel
v sume nadmerného odpočtu 27.640 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február
2013 a toto rozhodnutie bolo následne potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 1299745/2015 zo dňa
17. augusta 2015.

4. Vo vzťahu k predmetu prieskumu z uvedených rozhodnutí vyplynulo, že správca dane neuznal právo
na odpočítanie dane v celkovej sume 27.640 eur- z faktúry evidovanej pod č. 17/13 zo dňa 7. februára 2013 vyhotovenej spoločnosťou BO-FOOD, s.r.o.,
Blatné Remety 30, IČO: 36597511, na základe kúpnej zmluvy číslo 1/13 zo dňa 7. februára 2013 za
nákup stavebného pozemku, katastrálne územie A., LV č. XXXXX, parcela číslo XXXX/XX v celkovej

sume 163.200 eur z toho základ dane 136.000 eur a DPH v sume 27.200 eur,
- z faktúry č. 02022013 zo dňa 11. februára 2013 vyhotovenej spoločnosťou M&A GROUP, s.r.o.
Záhradná21,Trebišov,IČO:46291946,evidovanejpodčíslom18/2013nazákladeMandátnejzmluvyzo
dňa 15. januára 2013 za sprostredkovanie a jednanie obchodu v celkovej sume 2.640 eur z toho základ
dane 2.200 eur a DPH v sume 440 eur, pričom tento nárok nebol predmetom odvolacieho konania.

5. Z rozhodnutia žalovaného č. 1299745/2015 zo dňa 17. augusta 2015 v spojení s rozhodnutím
správcu dane č. 359006/2015 zo dňa 28. apríla 2015 vyplynulo, že finančné orgány uzavreli, že v
uvedenom prípade došlo, s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax,
k zneužitiu práva na odpočítanie dane. Konštatovali, že v okolnostiach nimi posudzovanej veci išlo o
umelý charakter zdaniteľných obchodov s cieľom získať daňovú výhodu, uplatniť právo na odpočítanie

dane z umelého plnenia a čerpať nadmerný odpočet. Konkrétne žalovaný uviedol, že v tomto prípade
zistenia správcu dane o prevodoch nehnuteľností medzi subjektami: B. C. › BO-FOOD s.r.o. (konateľka
C. C.) › GOLD ROSE, s.r.o.› BO-FOOD s.r.o. (konateľka C. C.) › M&B GROUP, s.r.o. (konateľ A.
C.) poskytujú celok objektívnych prvkov, ktoré preukazujú, že tento vzťah BO-FOOD s.r.o. (konateľka
C. C. - matka A. C., ktorý je konateľom žalobcu a teda spoločnosti M&B GROUP, s.r.o.) › žalobca

(konateľ A. C. - syn konateľky BO-FOOD s.r.o.) bol účelovo vytvorený, napriek formálnemu dodržaniu
zákonných podmienok, s cieľom získania daňovej výhody, ktorá spočívala v získaní prostriedkov zo
štátneho rozpočtu.

6. Na základe žaloby podanej žalobcom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp.

zn. 7S/137/2015 z 9. júna 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“), ktorý bol potvrdený rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2Sžfk/10/2016 zo 17. apríla
2019 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“), zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1299745/2015 zo dňa
17. augusta 2015 ako aj rozhodnutie správcu dane č. 359006/2015 zo dňa 28. apríla 2015 a vec vrátil
na ďalšie konanie.

7. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku krajského súdu správny súd sa stotožnil so žalobnou námietkou,
že samotné personálne prepojenie právnických osôb samo o sebe nepreukazovalo zneužitie práva.
Taktiež sa správny súd stotožnil s názorom žalobcu, že vo veci bolo dôležité vyhodnotiť predložené
znalecké posudky a uzavrel, že reálna cena prevádzaných pozemkov mala byť známa aj správcovi

dane, a preto bolo jeho povinnosťou si preveriť, či obsah znaleckého posudku o reálnosti vypracovaných
cien bol v súlade s platnými cenovými predpismi. V závere uzavrel, že vzhľadom na rozpor v cene
nadobúdanýchpozemkov,budevďalšomkonanípotrebnézaoberaťsasprávnymurčenímrozdieludane
za zdaňovacie obdobie február 2013, s prihliadnutím na reálne ceny prevádzaného pozemku na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 7. februára 2013.

8. Po vrátení veci správcovi dane tento pokračoval vo vyrubovacom konaní a vykonal ďalšie
dokazovanie. Dňa 4. marca 2020 správca dane oboznámil žalobcu s vykonanými úkonmi v rámci
vyrubovacieho konania. Ako vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 4. marca 2020 (na č.l.
125 administratívneho spisu, pozn.) správca dane uviedol, že vychádzajúc z rozsudkov Európskeho

súdneho dvora, vnútroštátnym orgánom a súdom prináleží zamietnuť zdaniteľnej osobe pri dodaní v
rámci spoločenstva, uplatnenie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, práva na oslobodenie od
tejto dane alebo práva na vrátenie tejto dane a to aj ak neexistujú ustanovenia vnútroštátneho práva
upravujúce takéto zamietnutie, ak sa na základe objektívnych okolností preukázalo, že táto zdaniteľná
osoba vedela alebo mala vedieť, že transakciou uvedenou ako základ dotknutého práva sa podieľala

na podvode v oblasti dane z pridanej hodnoty, ku ktorému došlo v rámci reťazca dodaní.

9. Správca dane rozhodnutím č. 141246/2020 zo dňa 17. marca 2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) opakovane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 27.640 eur na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013. Na základe žalobcom podaného odvolania

žalovaný rozhodnutím č. 101088302/2020 zo dňa 25.06.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.10. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím správcu dane, správne orgány mali po vrátení veci na ďalšie konanie za preukázané, že zo
stranyžalobcuišloovedomézapojeniesadopodvodnéhokonania,ktoréhovýsledkommalobyťvrátenie

nadmerného odpočtu. Konkrétne správca dane na str. 67 prvostupňového rozhodnutia poukázal a to
práve v súvislosti so zistením, že zdaniteľné plnenie, ktoré sa malo uskutočniť medzi žalobcom a jeho
dodávateľom, z ktorého si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane, je spojené s daňovým podvodom.
Svoje rozhodnutie odôvodil aj na pozadí rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04
a C-440/04 účastníkov Axel Kittel a Recolta Recycling. V závere správca dane uviedol, že s ohľadom

na zistené a preukázané okolnosti žalobca nemôže úspešne tvrdiť, že o daňovom podvode nevedel
alebo nemohol a nemal ako vedieť, keďže na uvedených transakciách sa zúčastnili osoby majetkovo
a personálne prepojené, kde konateľku spoločnosti, ktorá mala uskutočniť dodanie pre žalobcu bola
matka konateľa tejto spoločnosti, ktorá žalobcu zastupovala aj pri výkone daňovej kontroly. Žalovaný
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 20, pozn.) poukázal na skutočnosť, že správca dane
deklarovaný nárok žalobcu na odpočítanie dane v sume 27.640 eur z faktúr vyhotovených prepojenými

spoločnosťami neuznal, keď opodstatnene a logicky dospel k záveru o účasti žalobcu na daňovom
podvode, o ktorom žalobca vedel, respektíve mohol a mal vedieť. Konštatoval, že tento záver správcu
dane má oporu v zaobstaraných a vykonaných dôkazoch. Žalovaný poukázal na konkrétne skutočnosti
zistené správcom dane preukazujúce existenciu daňového podvodu v preverovanom prípade na
základe, ktorých považoval námietky žalobcu za neopodstatnené.

II.
Súdne konanie

11. Správnou žalobou zo dňa 17.08.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach sa žalobca domáhal
zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie
konanie a priznania nároku na náhradu trov konania.

12. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn.
7S/173/2020. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade
s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach
a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od

01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod
sp. zn. KE-7S/173/2020.

13. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:

-napadnutérozhodnutiežalovanéhojevrozporesozákonomosprávedaníakoajvrozporesozákonom
č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004“) a
to tak v hmotnoprávnej ako aj procesnoprávnej rovine,
- správne orgány len formálne splnili pokyn Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“), keď síce do daňového konania prizvali súdneho znalca D. E. F. z odboru stavebníctvo, odvetvie

odhad nehnuteľností, ktorý vypracoval v daňovom konaní znalecký posudok č. 29/2020 zo dňa 26.
februára 2020, ale na závery tohto znaleckého posudku, ktorým bola stanovená kúpna cena za stavebný
pozemok na sumu 112.000 eur už nereflektovali, pretože pri rozhodovaní vôbec neprihliadli na znalcom
stanovenú hodnotu stavebného pozemku,
- správca dane nezodpovedal v daňovom konaní základnú otázku a to prečo priznal žalobcovi odpočet

DPH z kúpnej ceny za predaj stavebného pozemku v nulovej sume a to napriek tomu, že ním ustanovený
znalec určil hodnotu stavebného pozemku na sumu 112.000 eur, nie je zrejmé prečo pri existencii troch
znaleckých posudkov správca dane tým, že nepriznal odpočet DPH, ako keby vyčíslil hodnotu pozemku
vo výške 0 eur,
- správca dane na str. 45 prvostupňového rozhodnutia síce porovnáva všetky tri znalecké posudky,

uvádza koeficienty, ale nakoniec nereflektuje na žiaden znalecký posudok,
- správca dane mal žalobcovi priznať minimálne odpočet DPH v alikvotnej výške 68,6 % z uplatneného
odpočtu DPH, pretože všeobecná hodnota nehnuteľnosti v znaleckom posudku D. E. F. je vo výške
112.000 eur, čo v porovnaní s kúpnou cenou za predaj pozemku vo výške 163.200 eur činí percentuálnypodiel 68,6 %. Aj keď by ani s týmto záverom nesúhlasil, takýto záver správcu dane by mal aspoň nejaký
logicky podklad,
- správca dane týmto svojím postupom porušil § 63 ods. 5 zákona o správe daní a uvedené pochybenie

má dopad na zákonnosť a preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia,
- žalovaný nepriznanie odpočtu DPH postavil iba na svojom subjektívnom názore na daný zdaniteľný
obchod a vôbec nezobral do úvahy relevantné dôkazy, o ktoré mal oprieť svoje rozhodnutie v zmysle
pokynu daného najvyšším súdom, pričom v napadnutom rozhodnutí žalovaný ani neuvádza zákonné
ustanovenie, ktoré bolo z jeho strany porušené,

- za procesnú chybu správcu dane považuje vykonanie ústneho pojednávania so znalcom Ing. Jánom
Pojezdalom dňa 12. februára 2020, o ktorom nebol informovaný vopred a tohto pojednávania sa
zúčastniť nemohol. Takýto postup správcu dane je nezákonný a v rozpore s ustanovením § 45 ods.
1 písmena e) zákona o správe daní, podľa ktorého má daňový subjekt právo dávať svedkom a
znalcom otázky na ústnom pojednávaní. Toto procesné pochybenie namietal aj na ústnom pojednávaní
konanom dňa 4. marca 2020, pričom zamestnanci správcu dane sa k tejto námietke na ústnom

pojednávanínevyjadrilianereflektovalinaňudostatočneanivprvostupňovomrozhodnutí.Argumentácia
žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že nešlo o ústne pojednávanie, znalec nebol vypočutý ako
svedok,alesprávcadanedňa12.februára2020lenposkytolznalcovipísomnostipotrebnékvyhotoveniu
znaleckého posudku a doplnil svoju žiadosť o vyhotovenie znaleckého posudku považuje za účelovú
argumentáciu. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že znalcovi neboli dňa 12. februára 2020

kladené žiadne otázky a znalec sa k ničomu nevyjadroval, potom mal správca dane spísať úradný
záznam a nie zápisnicu o ústnom pojednávaní,
- správca dane procesne pochybil, keď o podanej námietke zaujatosti zo dňa 4. marca 2020, ktorú
vzniesol na záver ústneho pojednávania riadne nerozhodol vo forme rozhodnutia podľa § 60 ods. 6
zákona o správe daní a bez slnenia zákonných dôvodov vydal dňa 9. marca 2020 oznámenie, že sa na

vznesenú námietku nebude prihliadať. Nie je pravdou, že námietka neobsahovala zákonné náležitosti
podľa § 60 ods. 4 zákona o správe daní,
- správca dane neaplikoval ustanovenie, na základe, ktorého neuznáva právo na uplatnenie odpočítania
dane, a to ani v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Jedinou argumentáciou žalovaného
bolo, že podľa jeho názoru je zdaniteľný obchod spojený s daňovým podvodom a o právo Spoločenstva

sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely,
- na základe troch znaleckých posudkov bolo v priebehu daňového konania preukázané, že k údajnému
umelému navýšeniu kúpnej ceny za stavebný pozemok nedošlo a preto o žiadnom podvodnom konaní
nemožno hovoriť a odvolávať sa naň, ako na dôvod neuznania odpočtu DPH. Žalovaný namiesto toho,
aby odstránil nezákonnosť v postupe správcu dane a rešpektoval pokyn najvyššieho súdu nielen po

formálnej stránke, ale sa s vykonaným dôkazom vysporiadal tak, ako mu to uviedol súd, pokračoval v
nezákonnosti a s námietkami žalobcu a novým dôkazom a to znaleckým posudkom sa nevysporiadal
dostatočným spôsobom. Kúpna cena za stavebný pozemok bola výsledkom dohody zmluvných strán a
správca dane nie je oprávnený vstupovať do zmluvnej autonómie zmluvných strán.

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.11.2020 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a
nad rámec dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že správca dane sa v rozhodnutí
jednotlivými znaleckými posudkami zaoberal, analyzoval ich a vyhodnotil. Keďže však v ďalšom
vyrubovacom konaní vyšli najavo ďalšie skutočnosti, správca dane sa už tomto ďalšom vyrubovacom
konaní nezaoberal genézou a vývojom kúpnej ceny preverovaného pozemku, teda jej reálnosťou, či

nereálnosťou. Poukázal na to, že keďže správca dane, ako aj on dospeli k záveru, že preverovaný
zdaniteľný obchod je spojený s podvodom v oblasti DPH považuje za neodôvodnený aj žalobný dôvod,
podľa ktorého mal správca dane žalobcovi priznať odpočítanie dane aspoň v alikvotnej čiastke. Z
rozsiahlo vykonaného dokazovania podľa jeho názoru vyplynuli také skutočnosti, na základe ktorých
správca dane ako aj on opodstatnene a logicky dospeli k záveru o účasti žalobcu na daňovom podvode,

o ktorom žalobca, vzhľadom na personálnu a majetkovú prepojenosť s dodávateľom a na účelové
predkladanie dokladov, vedel, resp. vedieť mal a mohol. V reakcii na námietku o porušení § 45 ods.
1 písm. e) zákona o správe daní uviedol, že znalec Ing. Ján Pojezdal nebol vypočutý ako svedok a
žalobca teda nebol ukrátený na svojich právach, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Znalcovi neboli kladené
žiadne otázky týkajúce sa predmetu preverovania, znalec sa k ničomu nevyjadroval, čo je zrejmé z

administratívneho spisu. Pokiaľ žalobca v tomto smere namietal, že správca dane mal v takomto prípade
vyhotoviť úradný záznam a nie zápisnicu z ústneho pojednávania uviedol, že takéto tvrdenie nemá
oporu v zákone o správe daní, keďže podľa § 19 ods. 1 o ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu
spíše príslušný orgán zápisnicu. Podľa § 19 ods. 7 zákona o správe daní o oznámeniach, poznámkach,obsahoch telefonických hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích
záznamov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví
tento orgán úradný záznam. Z uvedeného je tak podľa jeho názoru zrejmé, že správca dane postupoval

v súlade so zákonom.

15. Na pojednávaní konanom 24. septembra 2024 účastníci konania zotrvali na svojich návrhoch a
vyjadreniach.

III.
Relevantná právna úprava a základné judikatúrne východiská

16. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

17. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby

(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby.

21. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému

vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia
záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia
alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

22. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

23. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

24. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z

tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinnýplatiťdaňpodľa§69ods.2až4,7a9až12,c)nímuplatnenáprinadobudnutítovaruvtuzemsku
z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

25. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

26. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová

kontrola,mávovzťahukzamestnancovisprávcudaneprávoklásťsvedkomaznalcomotázkypriústnom
pojednávaní.27. Podľa § 60 ods. 1 a 2 zákona o správe daní zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania
vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o
jeho nezaujatosti. Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v

tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.

28. Podľa § 60 ods. 4 zákona o správe daní ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti
preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku
zaujatosti najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti

musí byť uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má byť tento zamestnanec vylúčený, kedy
sa účastník daňového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie
zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky
zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto
skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal; postup podľa § 13 sa v takom prípade neuplatní.

29. Podľa § 60 ods. 6 zákona o správe daní o námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený
vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Námietku
zaujatosti nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového úradu a riaditeľovi
colného úradu.

30. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu k

aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to
nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“).

31. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie

dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či
zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

32. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitie práva ako aj pre daňový podvod,
v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie
práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle
judikovaných záverov Súdneho dvora podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri dôvody pre
obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri jednotlivých

dôvodoch odlišné, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených troch
dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.

IV.

Posúdenie veci správnym súdom

33. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napádané
rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v

medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a vo veci rozhodol na pojednávaní konanom
24. septembra 2024, kde dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná z nasledovných dôvodov.

34. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu
dane, ktorý opakovane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 27.640 eur na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013.

35.Správnysúdmalzobsahuprvostupňovéhorozhodnutiaakoajnapadnutéhorozhodnutiažalovaného
jednoznačne za preukázané, že správne orgány po vrátení veci na ďalšie konanie dospeli na základezaobstaranýchavykonanýchdôkazovkzáveruoúčastižalobcunadaňovompodvode,oktoromžalobca
vedel,resp.moholamalvedieť,narozdielodpôvodnéhozáveruvyslovenéhovrozhodnutísprávcudane
č. 359006/2015 zo dňa 28. apríla 2015 a rozhodnutí žalovaného č. 1299745/2015 zo dňa 17. augusta

2015, ktorých závery vychádzali zo zneužitia práva na odpočítanie dane žalobcom.

36. Tak, ako už bolo uvedené zneužitie práva a daňový podvod sú samostatnými dôvodmi pre
nepriznanienárokunaodpočítanieDPHsvlastnýmicharakteristikamiaodlišnosťamivichpreukazovaní.
Pre posúdenie preskúmavaného prípadu tak bolo z pohľadu súdu podstatné to, že žalobca v podanej

žalobe nevzniesol žiadne konkrétne námietky, ktoré by reflektovali na zmenu záveru správnych orgánov
o účasti žalobcu na daňovom podvode.

37. Konkrétne k námietke žalobcu o nerešpektovaní záväzného názoru vysloveného v rozsudku
najvyššieho súdu, keď správca dane len formálne uposlúchol pokyn najvyššieho súdu a do konania
síce prizval súdneho znalca, avšak v konečnom dôsledku na žiadny z troch vypracovaných znaleckých

posudkov neprihliadol a tieto ani nevyhodnotil, správny súd uvádza, že vzhľadom na ďalší vývoj
vyrubovacieho konania po vrátení veci správcovi dane je zrejmé, že tento bezpochyby svoj záver o
určenírozdielusumynadmernéhoodpočtuDPHzaložilnaúčastižalobcunadaňovompodvode.Tak,ako
uviedol aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí (str. 21, pozn.) na základe ďalších zistení sa už správca
dane nezaoberal genézou nákupu a predaja predmetného pozemku, ani vývojom jeho ceny a záver

správcu dane o nepriznaní odpočítania dane z preverovanej faktúry týkajúce sa nákupu stavebného
pozemku už nevychádzal zo zistení o reálnosti, resp. nereálnosti ceny pozemku. Z pohľadu správneho
súdu po takejto zmene skutkového stavu vo veci už bolo bez významu, aby sa správne orgány bližšie
zaoberalistanovenýmicenamipredmetnéhopozemkuvjednotlivýchznaleckýchposudkochaakokoľvek
ich ďalej v tomto smere vyhodnocovali.

38. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že v tomto prípade nejde o nerešpektovanie záväzného
pokynu najvyššieho súdu. V preskúmavanej veci je zrejmé, že krajský súd, ktorého závery boli potvrdené
najvyšším súdom zrušil prechádzajúce rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. c) zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, a teda z

dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Pri posudzovaní
toho, aký právny názor vyslovil súd je potrebné vychádzať z uplatnených zrušujúcich dôvodov. Ak súd
zrušuje rozhodnutie kvôli vadám v skutkovom stave, nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že tým vyslovuje
záväzný právny názor na hmotnoprávne posúdenie veci samej. Vzhľadom na uvedené žalovaný pri
vydávaní napadnutého rozhodnutia neporušil § 191 ods. 6 SSP.

39. V reakcii na námietku žalobcu, že správca dane mu mal priznať odpočet DPH minimálne v alikvotnej
výške a to 68,6 % z uplatneného odpočtu DPH správny súd uvádza, že v prípade, ak sa preukáže,
že právo na odpočítanie DPH bolo uplatnené podvodne dochádza k zamietnutiu odpočítania DPH zo
zdaniteľného obchodu v celom jeho rozsahu na rozdiel od prípadu zneužitia práva, kde jeho dôsledkom

je preusporiadanie transakcie s vynechaním umelých (zneužívajúcich) prvkov a nie úplná strata práva na
odpočítanie dane a preto v preskúmavanom prípade nebolo možné priznať odpočítanie DPH v alikvotnej
výške tak, ako požadoval žalobca, na čo poukázal aj žalovaný na str. 25 napadnutého rozhodnutia.

40. Žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný neuvádza zákonné ustanovenie, ktoré bolo

z jeho strany porušené. Správny súd k tejto námietke stručne uvádza, že uvedené tvrdenie žalobcu
nekorešponduje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný na str. 19 poukázal na § 3
ods. 6 zákona o správe daní v spojení s § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. Nad rámec uvedeného je v tejto
súvislosti potrebné poukázať na to, že žalobca túto svoju námietku bližšie nekonkretizoval spôsobom,
ktorým by s názorom žalovaného otvoril zmysluplnú polemiku o (ne)správnosti tohto jeho právneho

posúdenia.

41. Pokiaľ žalobca namietal, že na základe troch znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované v
priebehu daňového konania bolo preukázané, že k údajnému umelému navýšeniu kúpnej ceny za
stavebný pozemok nedošlo a preto o žiadnom podvodnom konaní nemožno hovoriť a odvolávať sa

naň, ako na dôvod neuznania odpočtu DPH, správny súd uvádza, že takto všeobecne formulovaná
námietka, bez poukázania na akékoľvek ďalšie skutočností týkajúcich sa záveru o účasti žalobcu na
daňovom podvode neobstojí, pričom účasť žalobcu na daňovom podvode bola žalovaným a správcom
dane identifikovaná na základe celého radu zistených skutočností, ku ktorým žalobca nevzniesol žiadnenámietky. Nie je úlohou správneho súdu, aby pri všeobecne formulovaných námietkach sám vyhľadával
za žalobcu konkrétne pochybenia správnych orgánov, pričom platí, že správny súd je v zmysle § 134
ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.

42. K námietke žalobcu o porušení § 45 ods. 1 písm. e) zákona o správe daní, keď nebol informovaný o
tom, že správca dane vykoná výsluch znalca D. E. F. dňa 12. februára 2020 a tak nemohol využiť svoje
zákonné právo klásť tomuto znalcovi otázky, správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu
malzapreukázané,že nač.l.122sanachádzaZápisnicaoústnompojednávaníspísanásprávcomdane

dňa 12. februára 2020. Z obsahu tejto zápisnice je zrejmé, že správca dane v uvedený deň oboznámil
znalca s tým, že je potrebné doplniť skutočnosti uvedené v žiadosti o vyhotovenie znaleckého posudku
zo dňa 8. januára 2020 a to v súlade s rozsudkom najvyššieho súdu, pričom znalec uviedol, že žiada
správcu dane o poskytnutie všetkých podkladov, ktoré sa týkajú uvedeného pozemku a údajov o kúpnej
cene pozemkov v danej lokalite v prípade, že správca dane takýmito dokladmi disponuje. V ďalšom je zo
zápisnice zrejmé, že správca dane poskytol znalcovi na účely vyhotovenia znaleckého posudku kópie

konkrétnych dokladov, ktoré sú v tejto zápisnici špecifikované. Správny súd konštatuje, že bez ohľadu
na formu, akú zvolil správca dane z vykonaného úkonu je zrejmé, že nešlo o výsluch znalca, ale len
o oboznámenie znalca s tým, čo je nevyhnutné zistiť na základe rozsudku najvyššieho súdu s tým, že
znalcovi boli predložené potrebné kópie na vypracovanie znaleckého posudku. Vzhľadom na uvedené
nemožno hovoriť, že by správca dane bol v uvedený deň vykonal výsluch tohto znalca a teda nemožno

hovoriť o tom, že by bol žalobca v tomto smere akokoľvek ukrátený na svojich právach v predmetnom
daňovom konaní a preto ani nedošlo k porušeniu § 45 ods. 1 písm. e) zákona o správe daní. Nad rámec
uvedeného sa žiada dodať, že podstata napadnutého rozhodnutia ani nie je založená na výsledku tohto
znaleckého dokazovania a preto je táto námietka bez akéhokoľvek právneho významu.

43. V reakcii na námietku žalobcu o nedostatočnom vysporiadaní sa s jeho námietkou zaujatosti, ktorú
vzniesol voči konkrétnym zamestnancom dane správny súd uvádza, že žalobca vzniesol námietku
zaujatosti proti zamestnancom Daňového úradu Košice v rámci ústneho pojednávania, ktoré sa konalo
dňa 4. marca 2020 a je súčasťou zápisnice o ústnom pojednávaní z tohto dňa. Správny súd má
z uvedenej zápisnice za preukázané, že žalobca sa informácie odôvodňujúce námietku zaujatosti

dozvedel podľa jeho tvrdenia na tomto ústnom pojednávaní. Žalobca zdôvodnil podanú námietku
zaujatosti výlučne:
- nerešpektovaním právneho názoru najvyššieho súdu uvedeného v rozsudku sp.zn. 2Sžfk/10/2016 zo
dňa 17. apríla 2019,
- tým, že zamestnanci správcu dane primäli znalca, aby znalecký posudok vypracoval v krátkej lehote a

to napriek konštatovaniu tohto znalca o tom, že takáto lehota je krátka,
-tým,žežalobcovineboldoručenýoriginálznaleckéhoposudkuasoznaleckýmposudkomsaoboznámil
až na ústnom pojednávaní dňa 4. marca 2020,
- správca dane uvádzal v zápisnici z ústneho pojednávania informácie týkajúce sa trestných konaní,
ktoré sa žalobcu osobne netýkali a navyše boli zastavené.

44. Pokiaľ správca dane žalobcovi dňa 9. marca 2020 oznámil, že na podanú námietku zaujatosti
nebude prihliadať z dôvodu, že táto nespĺňa zákonné náležitosti podľa § 60 ods. 4 zákona o správe
daní, nemožno podľa názoru správneho súdu považovať tento procesný postup správcu dane za
nezákonný. Tak, ako uviedol aj sám správca dane dôvodom pre vylúčenie zamestnanca správcu dane

nemôžu byť okolnosti, ktoré spočívajú v postupe zamestnanca príslušného orgánu v daňovom konaní,
v skutočnostiach, ktoré sa dotýkajú priamo samotného rozhodovania o veci, vrátane rešpektovania či
nerešpektovanie právneho názoru súdu ani v skutočnostiach, ktoré sa dotýkajú postupu zamestnancov
pri dokazovaní v priebehu daňového konania. Vzhľadom na uvedené aj túto námietku žalobcu správny
súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

45. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd nevyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky smerujúce
voči vlastným záverom žalovaného o nesplnení podmienok pre odpočet DPH a preto žalobu v celom
rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú (výrok I).

46. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal (výrok II).47. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).