Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619201196
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8619201196.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov proti žalovanej E. D., F., D. D. G. X,
XXX XX H., I.: XX XXX XXX, zastúpenej Advokátska kancelária Branislava Máčaja, s.r.o., so sídlom

Bajkalská 5, 831 04 Bratislava, IČO: 46 759 875, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Svidník, v súčasnosti Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/25/2019-187 zo dňa
21.09.2021 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol námietku miestnej nepríslušnosti žalovanej
(výrok I.), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v sume 3.300 eur (výrok II.),
vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanej v plnom
rozsahu(výrokIV.).Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľa§255ods.Izákonač.160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP”) tak, že úspešnému
žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to napriek zamietnutiu žaloby

v prevyšujúcej časti, pretože výška náhrady záležala od úvahy súdu.

2. Odvolací súd na odvolanie žalovanej rozsudkom z 27. októbra 2022, sp.zn. 5Co/30/2022 potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
nemajetkovú ujmu vo výške 110 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku IV. o trovách
konania (výrok I.), zmenil prvoinštančný rozsudok vo zvyšku výroku II. tak, že v prevyšujúcej vyhovujúcej

časti žalobu zamieta (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
(III.). V odôvodnení v otázke primeranosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy je daný, nakoľko incident, kedy došlo k vystaveniu osobných údajov žalobcu
nepovolaným osobám vykazuje znaky závažnosti, preto nepostačuje zadosťučinenie podľa § 13 ods. I
Občianskeho zákonníka a vzhľadom na charakter tohto incidentu je dôvodné žalobcovi priznať právo

na nemajetkovú ujmu v peniazoch. Ohľadom výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z
judikatúry súdov Slovenskej republiky vo vzťahu k priznaným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy,
ktoré sa zvyčajne priznávajú pozostalým po osobách, ktoré boli usmrtené pri dopravných nehodách,
či zo zákonnej úpravy ohľadom nárokov poškodených z trestných činov, Vo vzťahu k takto stanovenej
výške nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sa odvolaciemu súdu javila priznaná náhrada neprimerane
vysoká; preto bol názoru, že možno hovoriť o rozsahu cca 10 % zo základu priznaného pre obete

násilných trestných činov (§ 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z.). Zároveň zohľadnil, že v danom prípade
nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu, ale len k potencionálnej možnosti ich ohrozenia, čoodôvodnilo ďalšie zníženie minimálne na hodnotu 50 % z vyššie uvedenej úvahy. Keďže neboli zistené
ani dôvody ako škandalizácia žalobcu opakovane, či zvyšovanie intenzity konania, alebo úmyselné
konanie žalovaného, bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné sumu náhrady nemajetkovej ujmy

znížiť o ďalších 50 %, t.j. na 110 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietnuť.
V súvislosti s trovami konania odvolací súd konštatoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie,
keďže dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP odvolací súd nezistil. O trovách odvolacieho konania
rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP za použitia § 255 CSP a § 262 ods. 2 CSP s
tým, že z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva, že zásadu úspechu vo veci treba

uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu. V týchto prípadoch nejde o procesne
neúspešného žalobcu ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž
zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Za základné
sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a
nadväzujúca. Žalobcu bolo preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného keď mal úspech
čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jej procesného úspechu

závisela výlučne od úvahy súdu. Preto odvolací súd konštatoval, že žalobcovi patrí plná náhrada trov
(tak prvoinštančného) ako aj odvolacieho konania a dodal, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi
v plnom rozsahu (výrok I. v časti o trovách konania a výrok IV. rozsudku odvolacieho súdu) podala

žalovaná (ďalej aj „dovolateľka”) dovolanie, ktoré odôvodnila § 420 písm. f) CSP. Mala za to, že odvolací
súd sa náležite nevysporiadal s jej relevantnou argumentáciou v tak zásadnom rozsahu, že takýmto
nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Odvolaciemu
súdu vyčítala, že sa nevysporiadal s jej odvolacou argumentáciou, podľa ktorej aj keď rozhodnutie o
výške plnenia — peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy závisí finálne od úvahy súdu, musí niesť aj

žalobca nejakú zodpovednosť za výsledok sporu v prípadoch uplatňovania neprimeraných nárokov.
Podľa dovolateľky sa odvolací súd s jej podstatnou argumentáciou vo svojom rozhodnutí o náhrade
trov konania (či už vzniku samotného nároku alebo použitia moderačného práva podľa § 257 CSP)
ani len nezaoberal, napadnuté rozhodnutie považuje preto za arbitrárne. Dovolateľka trvala na tom,
aby odvolací súd pri určovaní trov konania, ktoré výlučne spočívajú v trovách právneho zastúpenia

využil svoje moderačné právo v zmysle § 257 CSP a trovy konania žalobcovi nepriznal, resp. ich aspoň
primerane znížil. Dovolateľka zároveň podotkla, že ak trovy konania násobne prevyšujú judikovanú
čiastku, je možné označiť situáciu za výnimočnú, odôvodňujúcu aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. V
tejto súvislosti poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”)
sp.zn. II. ÚS 113/2019 zo 06. júna 2019. Ďalej argumentovala tým, že z ňou uvádzanej literatúry, ako

aj z prezentovaných súdnych rozhodnutí je relevantné posúdenie otázky, či žalobcovi vôbec vznikol za
skutkových okolností danej veci nárok na náhradu trov konania a ak áno, v akom rozsahu. Osobitne
to platí v prípade, ak žalobca uplatňoval žalobou 5.000 eur a bolo mu právoplatne priznaných 110
eur, čo je suma 45 násobne nižšia než suma uplatnená žalobcom resp. suma zodpovedajúca 2 %
žalovanej sumy. Bola názoru, že nožnice medzi žalobcom požadovanou čiastkou peňažnej náhrady a

judikovanou čiastkou sú v tomto prípade tak široko otvorené, že odôvodňujú legitímnu otázku žalovanej,
či vôbec žalobcovi v tomto prípade vznikol nárok na náhradu trov konania a ak áno v akom rozsahu, na
ktorú mala žalovaná dostať zo strany odvolacieho súdu jednoznačnú odpoveď. Dovolaním napadnuté
rozhodnutie považovala za nedostatočné z dôvodu nevysporiadania sa so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťamitvoriacimizákladprerozhodnutieotrováchkonania,tedazaarbitrárne,nepreskúmateľné

a nezrozumiteľné. S ohľadom na uvedené navrhla napadnuté rozhodnutie vo výroku o nároku na
náhradu trov konania zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 9Cdo/71/2023 zo dňa 28.08.2024 rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 27. októbra 2022 sp.zn. 5Co/30/2022 v dovolaním napadnutej časti
o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi v plnom rozsahu (výrok I. v časti o trovách konania

a výrok III.) zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
5. Dovolací súd v bode 16 odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej uvádzaným k náhrade trov
konania vyplýva strohé konštatovanie o tom, file_0.jpg

file_1.wmf

že „súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania. Dôvody pre aplikáciu ust. § 257
CSP odvolací súd nezistil.” V kontexte uvedeného je nepochybné, že aj napriek výslovnému príkazuv § 387 ods. 3 CSP vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, sa odvolací
súd nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia s kľúčovými tvrdeniami žalovanej v odvolaní a to ani v
najvšeobecnejšej rovine. Uvedené platí predovšetkým o tých námietkach žalovanej, ktoré z pohľadu

rešpektovania jej práva na spravodlivý proces možno označiť za hlavné a ktoré si vyžadovali špecifickú
odpoveď. Išlo o argumentáciu, v rámci ktorej žalovaná v odvolaní žiadala, aby odvolací súd pri určovaní
trov konania využil svoje moderačné právo podľa § 257 CSP. Odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobcu bolo potrebné považovať za plne procesne úspešného, keď' mal úspech
čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jej procesného úspechu

závisela výlučne od úvahy súdu. Žalovaná však vo svojom odvolaní uviedla viacero dôvodov, prečo by
malodvolacísúduplatniťsvojemoderačnéprávopodľa§257CSP,ktorýmisaodvolacísúdvodôvodnení
svojho rozhodnutia nezaoberal. Tieto dôvody spočívali v tom, že „ žalobca požadoval 5,000 eur, avšak
súdom mu bola prisúdená suma štyridsaťpäť' násobne nižšia, že priznané trovy konania v skutkovom a
právne identickom prípade H. D. a ďalších XX žalobcov, viac ako desaťnásobne prevyšujú právoplatne
výšku priznanej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy a že vyplatenie takejto sumy je neadekvátne,

v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadou spravodlivosti, ktorú by súd mal v prvom rade
sledovať; jedná sa o zneužitie inštitútu náhrady trov konania, čo je v rozpore so základným princípom
civilného sporového konania uvedeným v čl. 5 CSP a dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa §
257 CSP. ” Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu k priznaniu nároku na náhradu trov konania v
plnom rozsahu v prospech žalobcu takisto úplne ignoruje skutočnosti uvádzané žalovanou v odvolaní,

že ak trovy konania násobne prevyšujú judikovanú čiastku, je možné označiť situáciu za výnimočnú,
odôvodňujúcu aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 113/2019 zo 06. júna 2019).

6. Odvolací súd nevzal do úvahy žiadnu z týchto namietaných skutočností a preto z jeho strany ide

o postup odporujúci princípom materiálneho právneho štátu. Sumarizujúc vyššie uvedené oprávňuje
dovolací súd vysloviť názor, že odvolací súd svoje rozhodnutie v dovolaním napadnutej časti odôvodnil
spôsobom, ktorým založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Bolo povinnosťou
odvolacieho súdu vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní žalovanej (§ 387
ods. 3 CSP). Pretože odvolací súd v prejednávanej veci nezaujal k relevantným odvolacím námietkam

žalovanej žiadne konkrétne stanovisko, dovolaciemu súdu nezostalo prijať iný záver než ten, že došlo
k zaťaženiu konania pred odvolacím súdom tvrdenou vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP.
7. Pokiaľ odvolací súd vôbec nepristúpi k vysporiadaniu sa s podstatnými argumentami odvolateľa,
tieto bez primeraného vysvetlenia ignoruje a neaplikuje relevantnú právnu úpravu, porušuje tým právo
odvolateľa na spravodlivý proces (por. II. ÚS 120/2020).

8. Zároveň dovolací súd v bode 20 odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že odvolací súd v ďalšom
konaní svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby obsahová (materiálna) náplň jeho rozhodnutia
založila nielen jeho zrozumiteľnosť, ale aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Osobitnú pozornosť
bude venovať relevantným argumentom odvolateľa.
9. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove nadobudol

právoplatnosť čo do bodu I., II., III.. Dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu iba čo do výroku IV..
Súd prvej inštancie k tomuto výroku uviedol odôvodnenie v bodoch 109 až 111 a konštatoval, že podľa
§ 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. O trovách konania súd vo výroku IV. rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak,
že úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu a to napriek
zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti, pretože výška náhrady záležala od úvahy súdu. O výške trov

bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

12. Žalovaná v odvolaní vo vzťahu k trovám konania namietala, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaná má za to, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca bol
v spore len čiastočne úspešný, nemá nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V tejto súvislosti

poukázala na ust. § 255 ods. 2 CSP. na ust. § 257 CSP. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie v
otázke výšky trov konania, ktoré priznal žalobcovi aj napriek tomu, že žalobca bol v spore len čiastočne
úspešný, rozhodol v rozpore s príslušnými ustanoveniami CSP upravujúcimi otázku trov konania, a teda
vec nesprávne právne posúdil. Žalovaná má za to, že pri určovaní trov konania, ktoré v tomto prípadespočívajú výlučne v trovách právneho zastúpenia by mal súd využiť svoje moderačné právo podľa ust.
§ 257 CSP, a trovy konania žalobcovi nepriznať, respektíve tieto aspoň primerane znížiť. Priznané trovy
konania viac ako desaťnásobne prevyšujú výšku možnej náhrady nemajetkovej ujmy, pričom v tomto

prípade ide o peňažné plnenie, ktoré bude vyplatené výlučne právnemu zástupcovi žalobcov. Vzhľadom
na celkový počet žalobcov 164 odhaduje žalovaná výšku trov právneho zastúpenia, ktorú bude musieť
vyplatiť právnemu zástupcovi žalobcov, pokiaľ súdy pôjdu v línii rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
na 200.000,- eur. Situáciu, ak trovy konania násobne prevyšujú judikovanú čiastku, je možné označiť
za výnimočnú odôvodňujúcu aplikáciu ust. § 257 CSP. V tejto súvislosti dala žalovaná do pozornosti

napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 113/2019 z 06.06.2019. I nález
Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.ÚS 3923/2011 zo dňa 29.03.2012. Žalovaná zároveň uviedla,
že vyššie uvedená argumentácia ohľadom rozhodovania o náhrade trov konania platí v plnom rozsahu
aj pre prípad, že by súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol. Preto žalovaná navrhla, aby odvolací
súd rozsudok aj vo výroku IV. (okrem výroku I. a II.) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

13. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Nesúhlasil s argumentáciou žalovanej čo do priznaných
trov konania, keďže táto poukazuje na ust. § 255 CSP a nárok viaže na úspech v spore. Poukázal na
skutočnosť, že nový procesný kódex neobsahuje ustanovenie obdobné § 142 ods. 3 O.s.p., ale v zmysle
ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ak bolo nepriznanie náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch dané úvahou súdu, alebo vyplýva z výsledkov znaleckého dokazovania, tak aj v
prípade, keď mal navrhovateľ formálne úspech len čiastočný, prichádza do úvahy plná náhrada trov
konania. Ide o uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 15.12.2019, sp.zn. II.ÚS 418/09, Nález Ústavného
súdu SR zo dňa 23.01.2014, sp.zn. IV.ÚS 599/2013 - 60. Rovnaký záver pri rozhodovaní o náhrade
trov konania ako vyplýva z právnej náuky pri aplikácií § 255 CSP, vyplýva aj z rozhodnutí krajských

súdov, na čo príkladmo poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.12.2017
sp.zn. 10Co/1961/2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.04.2018 sp.zn. 23Co/83/2017
a ďalšie. Pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s argumentáciou žalovanej ohľadom trov konania,
žalovaná navrhuje aplikovať ust. § 257 CSP. Pre aplikovanie citovaného ustanovenia musia byť podľa
názoružalobcunaplnenéosobitnéokolnostikonkrétnehoprípadu.Nastranežalovanejneexistujúžiadne

sociálne aspekty, v dôsledku ktorých by sa mohla žalovaná dostať v prípade priznania náhrady trov
konania do závažnej majetkovej situácie, pretože ide o ekonomickú silnú nadnárodnú spoločnosť. Preto
žalobca navrhol potvrdiť rozsudok vo výroku IV. (okrem výroku II.), ktorým bola žalobcovi priznaná proti
žalovanej náhrada trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením (vo výroku I. navrhol rozsudok zrušiť).

14. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej zaslala stanovisko žalovaná. Čo sa týka trov konania,
žalovaná zdôraznila, že aj v prípadoch žaloby na ochranu osobnosti s požiadavkou na náhradu peňažnej
náhrady či v iných dvoch sporov, kde výška náhrady závisí od úvahy súdu, musí niesť žalobca
zodpovednosť aspoň čiastočnú za výsledok sporu. Žalobca zastúpený advokátom uplatňuje zjavne

premrštenú sumu peňažnej náhrady, ktorá od samotného počiatku vylučovala akúkoľvek možnosť
mimosúdnej dohody, nakoľko sumu vo výške 5.000,- Eur s prihliadnutím na všetko okolnosti prípadu
a jeho následky by dobrovoľne neuhradil nikto. Žalovaná tak bola do súdneho sporu dotlačená. Pokiaľ
ide o dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorá spočíva v skutočnosti, že v konaní vo veci žaloby žalobcu
sa vzhľadom na počet ďalších identických konaní ohľadom žalôb ďalších žalobcov opakuje veľký

počet obsahovo aj formálne tých istých úkonov, kedy napr. každé ďalšie podanie na súd vyžaduje
len zmenu mena, bydliska, dátumu narodenia žalobcu k spisovej značne a dátumu podania oproti
podaniu použitému v inom konaní, žalovaná poukazovala aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6MCdo/5/2013 zo dňa 19.3.2014, podľa ktorého trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom mení len

o aktualizáciu a individualizáciu tej ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutné (účelné)
vynaložené na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva na súde. Predmetné rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR prešlo aj kontrolou ústavnosti, kedy Ústavný súd SR unesením II. ÚS/739/2014-11 zo dňa
6.11.2014sťažnosťsťažovateľaodmietolakozjavneneopodstatnené.Ktejtootázkežalovanápoukázala
na všetky svoje doterajšie vyjadrenia, na ktorých v plnom rozsahu zotrvala. Zároveň žalovaná žiadala,

aby odvolací súd zvážil možnosť spojenia veci aspoň v priebehu odvolacieho konania.

15. K podaniu žalovanej zaslal stanoviska žalobca. Čo do námietky žalovanej vo vzťahu k trovám
konania, predložil žalobca návrh na rokovanie o urovnaní sporu z 25.1.2022. K rokovaniu o mimosúdnejdohode doposiaľ nedošlo. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodol spôsobom navrhnutým vo
vyjadrení k odvolaniu.

16. K tomuto vyjadreniu znova zaslala stanovisko žalovaná. Táto zotrvala na svojom odvolaní a jeho
dôvodoch.

17. Odvolací súd na základe podaného odvolania po zrušení veci dovolacím súdom preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti t.j. vo výroku IV. o trovách konania v zmysle zásad uvedených

v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385
CSP a contrario a zistil, že odvolanie žalovanej v napadnutej časti t.j. čo do výroku IV. rozsudku súdu
prvej inštancie je dôvodné.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

20. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa ust. § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

22. Tak ako odvolací súd konštatoval vyššie súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie o trovách
konaniavovýrokuIV.ustanovením§255ods.1CSPtak,žeúspešnémužalobcovipriznalprotižalovanej

náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to napriek zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti, pretože
výška náhrady záležala od úvahy súdu. Zároveň konštatoval, že o výške trov bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto odôvodnenie
rozhodnutia o trovách konania nerešpektuje právo žalovanej na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie
sa vôbec nezaoberal možnosťou použitia ustanovenia § 257 CSP aj vo vzťahu k záverom uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 113/2019 zo dňa 06.06.2019.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku IV. o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

24. Úlohou súdu prvej inštancie bude sa okrem iného zaoberať i otázkou aplikácie ustanovenia § 257
CSP. Súd prvej inštancie zohľadní všetky námietky žalovaného, ktoré uviedol vo svojom odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie, prečo by mal súd uplatniť svoje moderačné právo podľa § 257 CSP,
ktorými sa súd prvej inštancie (ale ani odvolací súd) v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal. Tieto

dôvody spočívali v tom, že žalobca požadoval 5.000,- Eur avšak súdom mu bola priznaná suma 45-
násobne nižšia. Priznané trovy konania v skutkovom a právne identickom prípade H. D. a ďalších XX
žalobcov viac ako 10-násobne prevyšujú právoplatne výšku priznanej peňažnej náhrady nemajetkovej
ujmy a že vyplatenie takejto sumy je neadekvátne, v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadou
spravodlivosti, ktorú by súd mal v prvom rade sledovať. Jedná sa o zneužitie inštitútu náhrady trov

konania čo je v rozpore so základným princípom civilného sporového konania uvedeným v článku
5 CSP a dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. A zároveň., že ak trovy konania
násobne prevyšujú judikovanú čiastku je možné označiť situáciu za výnimočnú, odôvodňujúcu aplikáciu
ustanovenia § 257 CSP podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí, ktoré
uviedol odvolací súd vyššie sp.zn. II.ÚS 113/2019 zo dňa 06.06.2019. Súd prvej inštancie znova

rozhodne a samozrejme svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 220 ods. 2 CSP
aj náležite odôvodní.25. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania, teda
odvolacích i dovolacích podľa ust. § 396 ods. 3 CSP.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).