Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. september 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 14Sas/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200229
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200229.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Soukupovou v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa –
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

Súd správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Dňa 27.11.2014 bola Sociálnej poisťovni (ďalej ak ako „žalovaná“) doručená Žiadosť žalobcu o

dôchodok, ktorý žiadal priznať od 08.05.2014.

2. Sociálna poisťovňa postupom podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom
v čase podania žiadosti (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla prvostupňovým rozhodnutím
zo dňa 05.03.2021 podľa § 65 a § 82 zákona o sociálnom poistení a od 08.05.2014 priznala žalobcovi
starobný dôchodok v sume 245,20 eur mesačne.

3.Následnerozhodnutím(rímskaI.ažV.)zodňa19.03.2021podľa§66ods.3a§82zákonaosociálnom
poistení zvýšila starobný dôchodok od 1. januára 2015 na sumu 251 eur
2 14Sas/1/2024

mesačne, od 1. januára 2016 na sumu 254,80 eur mesačne, od 1. januára 2017 podľa § 66 ods. 3 a
§ 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení zvýšila starobný dôchodok na sumu 263,70 eur

mesačne, podľa § 82 a § 293 dx zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2018 na sumu 272,10 eur
mesačne, podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2019 na sumu 280,80 eur.
Podľa § 66 ods. 3, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšila žalovaná starobný dôchodok od
1. januára 2020 na sumu 292,70 eur a podľa § 82 a 293dr zákona o sociálnom poistení žalovaná zvýšila
starobný dôchodok od 1. januára 2021 na sumu 302,10 eur. Rozhodnutím taktiež zo dňa 19.03.2021
zaúčtovala žalobcovi 13. dôchodok.

4. Proti uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam zo dňa 05.03.2021 a zo dňa 19.03.2021, označené ako
I. až V., podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 520 508 0330 0 zo dňa
08.06.2021, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 14Sa/21/2022-97 zo dňa 15.08.2022
zrušené a vrátené žalovanej na ďalšie konanie.5. Po usmernení rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 15Sd/16/2015 zo dňa 15.10.2020
a sp. zn. 14Sa/21/2022 zo dňa 15.08.2022 a hlavne rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.

9So/3/2019 zo dňa 29.01.2020 žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona o
sociálnom poistení odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 05.03.2021 vo veci priznania starobného dôchodku, a proti rozhodnutiam Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X – I. až V. zo dňa 19.03.2021 vo veci zvýšenia starobného
dôchodku a zaúčtovania 13. dôchodku zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, ústredie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej zopakoval
priebeh administratívneho konania, čo sa týka názoru krajského súdu v zrušujúcom rozhodnutí, pričom
sa zameral na požiadavku žalobcu započítať obdobie od 13.07.1970 do 31.05.1971 u zamestnávateľa
SEZ Považská Bystrica a od 16.09.1970 do 03.02.1971 u zamestnávateľa Ingstav Brno. Žalobca taktiež
žiadal zhodnotenie obdobia, keď bol umiestnený vo vyšetrovacej väzbe a žiadal zaslanie kompletného
osobného listu dôchodkového poistenia s uvedením obdobia a zárobkov, získaných aj pred rokom 1984.

6. Žalovaná uviedla, že preskúmala priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, posúdila
odvolacie námietky žalobcu a rozhodla v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne
vysloveným v jeho rozsudku sp. zn. 14Sa/21/2022 zo dňa 15.08.2022.

7. Žalovaná v odôvodnení uviedla, že listom zo dňa 05.01.2021 bol žalobca Sociálnou poisťovňou
požiadaný o oznámenie konkrétnych okolností, týkajúcich sa doby jeho zamestnania v Českej republike
v rokoch 1986 až 1991. V liste doručenom Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 17.02.2021 žalobca
však neoznámil bližšie skutočnosti ohľadom doby zamestnania v rokoch 1986 až 1991. Česká správa
sociálneho zabezpečenia doručila na dožiadanie zo dňa 06.05.2015 Sociálnej poisťovni, ústredie

evidenčnýmateriállenzaroky2000a2001,zčohoSociálnapoisťovňa,ústrediedôvodnepredpokladala,
že iný evidenčný materiál neeviduje, a to ani za roky 1986 až 1991. Sociálna poisťovňa, ústredie
opätovne dňa 08.03.2021 požiadala Českú správu sociálneho zabezpečenia o zaslanie evidenčného
materiálu, a to za konkrétne roky 1986 až 1991. Potvrdením, ktoré bolo Sociálnej poisťovni, ústredie
doručené dňa 14.04.2021,

3 14Sas/1/2024

Česká správa sociálneho zabezpečenia potvrdila, že neeviduje evidenčný materiál za roky 1986 až
1991. uvedený postup Sociálnej poisťovne, ústredie považoval za správny aj Krajský súd v Trenčíne

(bod č. 25 citovaného rozsudku). Pre nárok a sumu starobného dôchodku bola žalobcovi zhodnotená
doba učebného pomeru od 01.09.1967 do 10.07.1970. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobcovi boli
podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia a evidenčných listov dôchodkového poistenia
zhodnotené doby zamestnania od 13.07.1970 do 05.08.1970 u zamestnávateľa Stredoslovenské
energetickézávody,rozvodnýzávodPovažskáBystrica,od16.09.1970do03.02.1971uzamestnávateľa

Ingstav Brno, od 23.02.1971 do 31.03.1971 u zamestnávateľa Okresný priemyselný podnik Považská
Bystrica, od 05.05.1971 do 31.05.1971, od 01.06.1971 do 26.07.1972 u zamestnávateľa Hydrostav,
od 04.08.1972 do 29.06.1973 u zamestnávateľa Slovšport, Žilina, od 01.07.1973 do 11.02.1982 u
zamestnávateľa Automotoklub Púchov, od 12.02.1982 do 17.07.1985 u zamestnávateľa Gumárne 1.
mája Púchov, od 30.07.1985 do 08.02.1986 u zamestnávateľa JRD Družba Považské Podhradie a

obdobie od 15.07.1991 do 07.05.2014, kedy bol žalobca samostatne zárobkovo činnou osobou.

8. Žalovaná ďalej uviedla, že v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne, vysloveným
v rozsudku sp. zn. 15Sd/16/2015 zo dňa 15.08.2020 bol žalobcovi na nárok na starobný dôchodok
a určenie jeho sumy zhodnotené aj obdobie od 06.08.1981 do 31.01.1982, kedy bol žalobca vo

vyšetrovacej väzbe. Mesačné príplatky k dôchodku podľa zákona č. 119/1990 Zb. žalobcovi nepatria,
nakoľko Sociálna poisťovňa neeviduje žiadny rozsudok súdu, vydaný v súvislosti so zákonom č.
119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

9. Ďalej uviedla, že rozhodujúcim obdobím v prípade žalobcu boli kalendárne roky 1984 až 2013. Na

nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli žalobcovi započítané všetky preukázané doby
dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe
údajov uvedených v žiadosti o starobný dôchodok a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systémeSociálnej poisťovne, preukázaných relevantným spôsobom. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového
poistenia nebolo preukázané.

10. V súlade s právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Trenčíne vo vyššie uvedenom rozsudku
sa žalovaná v ďalšom konaní vysporiadala s dokladmi zo zdravotnej dokumentácie žalobcu z vyšetrení u
všeobecného lekára, a to najmä z hľadiska či z predložených fotokópií tejto dokumentácie a výmenných
poukazov bolo možné overiť pravdivosť jeho tvrdenia, že bol v spornom období zamestnaný. Po
preštudovaní predložených lekárskych správ a výmenných listov - poukazov, bolo zistené, že z nich

nevyplýva, že bol žalobca v spornom období zamestnaný. Na výmennom liste - poukaze zo dňa
26.05.1988 ako zamestnávateľ uvedený „doma“. Žalovaná uviedla, že v celom konaní žalobca neoznačil
svojich zamestnávateľov v spornom období, neuviedol mená aspoň dvoch spolupracovníkov, ktorí by mu
potvrdili, že v spornom období pracoval u toho istého zamestnávateľa, preto nebolo možné od žalovanej
žiadať, aby sama takýto dôkaz vyhľadávala.

11. V zmysle zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení aj vykonávacích vyhlášok č. 128/1975 Zb. a Vyhlášky Federálneho
4 14Sas/1/2024

Ministerstva práce a sociálnych vecí a č. 149/1988 Zb. Vyhlášky Federálneho Ministerstva práce
sociálnych vecí, evidenciu o trvaní pracovného pomeru sú povinní viesť zamestnávatelia, ktorí sú
povinní evidenčné listy o dobách zamestnania odoslať príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia
v určenej lehote po skončení pracovného pomeru. Pokiaľ si zamestnávatelia túto povinnosť nesplnili,
nemožno absenciu dokladov o zamestnaní v spornom období klásť za vinu žalovanej, ak sám žalobca

nevlastní žiadne doklady o zamestnaní v spornom období (pracovné zmluvy, doklady o skončení
pracovnéhopomerudohodoualebovýpoveďou,preukazčlenaROH,výplatnépásky)asámnevieuviesť
mená spolupracovníkov, žalovaná v takomto prípade nemá odkiaľ vedieť, ktorého zamestnávateľa,
prípadne jeho právneho nástupcu, konkurzného správcu alebo archívu, má žiadať podklady potrebné
na preukázanie opodstatnenosti jeho požiadavky na hodnotenie sporného obdobia.

12. Žalovaná uzavrela, že v konaní došlo k vysporiadaniu sa s dokladmi, ktoré boli predložené v
administratívnom konaní tak ako to nariadil Sociálnej poisťovni správny súd, pričom neboli preukázané
nové skutkové zistenia, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces.

Správna žaloba - žalobné námietky žalobcu
13.Včaspodanousprávnoužalobouvsociálnychveciachsažalobcadomáhalpreskúmaniarozhodnutia
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 28.02.2023.

14. Žalobca tvrdil, že žalovaná nerešpektovala platné uznesenie (správne rozsudok – pozn. správneho

súdu) NS SR sp. zn. 9So/3/2019 zo dňa 29.01.2020, ktorom NS SR určil podstatný dôkaz, s ktorým sa
mal zaoberať Krajský súd v Trenčíne. Krajský súd v Trenčíne sa však v rozpore s týmto rozhodnutím
nezaoberal dôkazom s tým, že tento dôkaz má vyhodnotiť generálny riaditeľ žalovanej. Uviedol, že
Krajský súd v Trenčíne porušil a obmedzil jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko on pred deviatimi
rokmi nedával žalobu na Sociálnu poisťovňu preto, aby o veci v rozpore s dôkazmi po deviatich rokoch

súdnych pojednávaní rozhodoval generálny riaditeľ žalovanej, ale preto, aby objektívne a spravodlivo
podľa predložených dôkazov rozhodol o veci súd.

15. Žalobca vyjadril nesúhlas s posúdením zápisu na jednom ním predloženom doklade o žalobcovom
ošetrení, kde je uvedené ako žalobcovo zamestnanie „doma“. Uviedol, že zámerne poslal jedno

potvrdenie z doby, keď si hľadal zamestnanie a teda vtedy, keď žalobca skutočne nepracoval, a to preto,
aby súdu ukázal, ako vyzerá doklad vtedy, keď si žalobca menil zamestnanie a kedy skutočne v dobe
maximálne jeden mesiac nepracoval. tento doklad súdu poslal zámerne z vyššie uvedeného dôvodu,
aby vysvetlil, aby súd videl, ako vyzerá doklad o jeho vyšetrení, keď menil zamestnávateľa. Ďalej uviedol,
že predsa nie je snáď natoľko hlúpy, že ak by mal tento doklad svedčiť proti nemu, aby ho posielal súdu.

Uviedol, že sám nevedel, koľkokrát bol na vyšetreniach, a teda nik by ho nemohol viniť, že som neposlal
všetky doklady. Uvedený doklad však generálny riaditeľ žalovanej zneužil v jeho rozhodnutí. Podstatné
pre vec považoval to, že zápisy na ňom uvedené sú vierohodné a o niečom hovoria, niečo dokazujú.
Zároveň však žalovaná nerozhodla o ďalších ôsmich dokladoch o jeho ošetrení z doby, keď mal5 14Sas/1/2024

nepracovať. Prečo by sa mohlo veriť len jednému dokladu a nie aj ostatným ôsmym? Keďže nebola
spochybnená objektivita žiadneho dokladu, tak podľa žalobcu bolo nutné veriť všetkým, že tieto
potvrdenia dokazujú jeho pravdu. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že ako mohol absolvovať odborné
vyšetrenia na rôznych odborných lekárskych pracoviskách, ak by nebol pracoval, tak by nemal na takéto
vyšetrenia nárok. Uviedol, že nech by bol dôkaz akýkoľvek, tak by vždy generálny riaditeľ žalovanej

rozhodol v jeho neprospech.

16. Žalobca ďalej namietal rozpor ust. § 63 ods. 6 v spojení s Prílohou č. 3 zákona o sociálnom poistení
s čl. 39 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb., s ktorým sa napriek nariadeniu NS SR nikto nezaoberal. V
tejto súvislosti žalobca poukázal na prekročenie právomocí sudkýň Krajského súdu v Trenčíne nakoľko
posudzovali to, na čo nemajú oprávnenie, a čo môže posúdiť Ústavný súd SR. Podľa názoru žalobcu

sudkyne Krajského súdu v Trenčíne prekročili svoju právomoc a dopustili sa trestného činu prekročenia
svojich sudcovských právomoci, keď rozhodovali o tom, na čo nemajú oprávnenie a tým mali poškodiť
žalobcu.

17. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca uviedol, že pracovníci Sociálnej poisťovne nerešpektujú ich

vlastnú evidenciu na žalobcovom dôchodkovom liste, keď napriek tomu, že bol v čase jeho nezákonnej
väzby dôchodkovo poistený, čo je uvedené na evidencii žalovanej, pričom uviedol, že tento zápis
mu odmietli uznať, nakoľko žalovaná má vo svojej evidencii neporiadok a bordel. Uviedol, že podal
žalobu na žalovanú, aby správne a v súlade s evidenciou vedenou Sociálnou poisťovňou na jeho
liste dôchodkového poistenia, kde je správne uvedené, že bol dôchodkovo poistený aj v čase jeho

nezákonnej väzby t. j. od 04.08.1981 do 31.01.1982, aby mu táto doba bola započítaná do obdobia
jeho odpracovaných rokov a to správne a predovšetkým preto, že bol aj v čase jeho nezákonnej
väzby dôchodkovo poistený. Uviedol, že žalobu podal preto, že žalovaná má zlú evidenciu, pre
ktorú mu neuznala výpočet dôchodku za niekoľko rokov jeho práce. V tejto časti správnej žaloby
opakovane poukázal na lekárske odborné vyšetrenia, ktorými sa mal Krajský súd v Trenčíne zaoberať a

vysporiadať sa s nimi. Uviedol, že sudkyňa Krajského súdu v Trenčíne tento jeho podstatný dôkaz ani len
nespomenula, nieto ešte aby ho vyvrátila na pojednávaní a napriek tomu rozhodla v jeho neprospech.
Vzhľadom na uvedené mal za to, že všetky sudkyne Krajského súdu v Trenčíne nadržiavajú žalovanej
a ohýbajú právo a vo svojich rozsudkoch vedome klamú, keď v nich uvádzajú, že žalovaná má svoju
evidenciu dôchodkového poistenia v poriadku. Zhrnul, že Krajský súd v Trenčíne mu svojím svojvoľným

a nezákonným konaním 9 rokov bránil domôcť sa jeho zákonných práv na určenie správneho dôchodku
a tým ho poškodil doteraz na sumu minimálne 128 000 eur.

18. Namieta, že žalovaná je povinná viesť žalobcu v čase jeho nezákonnej väzby ako osobu dobrovoľne
poistenú, čo vyplýva z dokladov predložených žalobcom. Nakoľko žalovaná svojím rozhodnutím v

rozpore s jej vlastnou evidenciou na dôchodkovom liste žalobcu, žalobcovi spôsobila škodu, tak je
povinná doplatiť mu rozdiel výšky jeho pôvodne vymeraného dôchodku a dôchodku po náprave a
dôsledku zásahov Krajského súdu v Trenčíne aj úrok z omeškania z rozdielu vyplácanej menšej
pôvodnej sumy dôchodku a potom správnej sumy po započítaní nezákonnej väzby žalobcu do
odpracovanej doby žalobcu, a to podľa zákonnej

6 14Sas/1/2024

úrokovej sadzby a podľa toho, ako sa žalobcovi zvyšoval dôchodok pri navýšeniach v dôsledku inflácie.
Vzhľadom na uvedené žalobca požaduje vyplatiť od žalovanej škodu na mimo majetkovej ujme vo výške

10 000 eur, ktorú žalobcovi svojim nezákonným a nepochopiteľným spôsobom spôsobila a to tým, že
namiesto užívania si zaslúženého dôchodku sa musel venovať dožadovaním sa svojich zákonných
práv, všetok čas venoval myslením na nezákonné konanie žalovanej, písaniu odvolaní a sťažností na
nezákonné konanie, nad nespravodlivosťou a tým, ako dokázať svoju pravdu, radiť sa s právnikmi,
študovať právo a podobne. Ďalej žalobca žiada odškodnenie 9 990 eur za ničím neodôvodniteľné

urážanie jeho osoby žalovanou, keď nemala preverené a potvrdené, že by bola väzba žalobcu zákonná
a napriek tomu stále uvádzala, napr. že toto obdobie žalobcovi neuznáva, nakoľko bol vo väzbe.19. V správnej žalobe žalobca uviedol i skutočnosti, ktoré nesúvisia s prejednávanou vecou. Hoci
správny súd v rámci ust. § 202 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len
„SSP“) posudzuje správnu žalobu fyzickej osoby neformálne, pričom nie je viazaný žalobnými bodmi

podľa ust. § 203 ods. 2 SSP, nepovažoval za potrebné doslovne prebrať žalobcovu argumentáciu
uvedenú v správnej žalobe, ktorú adresoval Špeciálnej prokuratúre SR, prezidentke SR, Ministerstvu
spravodlivosti SR a predsedovi NR SR.

Vyjadrenie žalovanej

20. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zopakovala priebeh administratívneho konania a svoju
argumentáciu uvedenú v prvostupňových rozhodnutiach zo dňa 05.03.2021, resp. zo dňa 19.03.2021,
rovnako i dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovanej, pričom správny súd nepovažoval za
potrebné opakovane uvedené interpretovať do tohto rozhodnutia.

21. Žalovaná vyjadrila nesúhlas s námietkami žalobcu, ktoré považovala za nedôvodné a opakovane

uviedla, že jej postup pri priznaní starobného dôchodku bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia
majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku
žalobcu. Za opodstatnenú námietku, podľa právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne, bolo potrebné
sa zaoberať dokladmi zo zdravotnej dokumentácie z vyšetrení žalobcu u všeobecného lekára, a to najmä
z hľadiska, či z predložených fotokópií tejto dokumentácie a výmenných poukazov bolo možné overiť

pravdivosť žalobcovho tvrdenia, že v spornom období bol zamestnaný. Žalovaná zopakovala úkony,
ktoré vykonala za účelom preverenia tvrdení žalobcu, pričom mala za to, že na nárok na dôchodok
a určenie sumy starobného dôchodku boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového
poistenia a vymeriavací základ dosiahnutý v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených
v žiadosti o dôchodok a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej, preukázaných

relevantným spôsobom. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Ďalej
uviedla, že ako verejnoprávna inštitúcia vykonávajúca sociálne poistenie môže postupovať len podľa
platných právnych predpisov Slovenskej republiky, ktoré okrem iného presne určujú spôsob výpočtu
sumy dôchodkových dávok a ich následné zvyšovanie podľa osobitných predpisov o zvyšovaní
dôchodkov a nemôže sa od nich v žiadnom

7 14Sas/1/2024

prípade odchýliť. Takýto postup nemožno považovať za diskriminačný. Vzhľadom na uvedené žalovaná
žiadala, aby správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej (replika žalobcu)
22. Vo vyjadrení žalobcu zo dňa 14.05.2024, doručenom správnemu súdu dňa 16.05.2024, zopakoval
svoju argumentáciu a zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe zo dňa 14.03.2023, ktoré
správny súd nepovažoval za potrebné opakovane uvádzať vo vyhotovení tohto rozhodnutia. Ďalej tvrdil,

že žalovaná spáchala zločin podvodu voči žalobcovi tým, že pracovníci žalovanej neváhali pozmeniť
údaje, ktoré boli a sú uvedené na jeho dôchodkovom liste s údajmi, ktoré uviedli na žalovanou vydanom
výmere, čím sa dopustili zločinu pozmeňovania údajov na úradnej listine a čím žalobcu okradli. Žiadal
správnysúd,abyvyhoveljehožalobe,nakoľkomalvážnyúrazhlavy,keďpopádezčerešneapoprebratí
z bezvedomia si nič do minulosti nepamätal. Nepamätal si názvy firiem, v ktorých pracoval a pracovné

zmluvysanezachovali.Možnojehodetiichdalidoškolskéhozberupapiera,nakoľkoveľakrátbývalisami
doma, keďže on bol vdovec. Napriek tomu sa dokázal o deti postarať tak, že všetky vyštudovali vysoké
školy a boli na ročných študijných pobytoch v rôznych štátoch USA, aby sa zdokonalili v angličtine.
Následne zopakoval svoju argumentáciu ohľadom započítania nezákonnej väzby do dôchodkového
poistenia a tiež tvrdenia týkajúce sa predložených lekárskych správ.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
23. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnej veci (§ 199 ods. 1 písm.
a) SSP), správny súd preto preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne a
postup, ktorý ich vydaniu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodu správnej žaloby, ale v celom rozsahu

v zmysle ustanovenia 134 ods. 1 a ods. 2 písm. d) a § 203 ods. 2 SSP. Správny súd vyhodnotil žalobné
námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe ako nedôvodné a mimo žalobných bodov nezistil také
vady v postupe a rozhodnutiach Sociálnej poisťovne, ktoré by zakladali dôvod pre zrušenie správnoužalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 SSP, preto správnu
žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

24. Správny súd v Banskej Bystrici, ako miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, vo veci na žiadosť
žalobcu nariadil pojednávanie na deň 20.09.2024. Žalobca na pojednávaní zotrval na všetkých svojich
argumentoch prednesených v rámci administratívneho i súdneho konania, pričom zopakoval všetky
tvrdenia uvedené v rámci podanej správnej žaloby aj v rámci repliky žalobcu. Nad rámec uvedeného
vyjadril nesúhlas so zákonom o sociálnom poistení z roku 2003, ktorý mu nezarátal doby poistenia od

roku 1970 až 1982. Podľa zákonov platných v tomto období mu mali započítať vyšší dôchodok odvíjajúci
sa od vyššieho zárobku, ktorý v tom čase dosahoval. Uviedol, že žiadal prieskum všetkých podnikov,
či v tom čase u nich nepracoval, čo mu však Krajský súd v Trenčíne zamietol, hoci bol ochotný dať,
napríklad študentom odmenu 10 000 eur, aby našli doklady preukazujúce jeho tvrdenia, že pracoval.
Žalovaná zotrvala na
8 14Sas/1/2024

správnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 28.02.2023, ktoré je realizáciou
rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.08.2022 a rovnako zotrvala na vyjadrení, ktoré bolo
doručené súdu, a s ktorým bol žalobca oboznámený.

25. Podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení účinnom v čase rozhodovania žalovanej, rok
dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

26. Podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, priemerný osobný mzdový bod na určenie

sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v
jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v
rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje
na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané
dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie

dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

27. Podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného
osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na
dôchodkovúdávku,svýnimkoukalendárnychrokovpred1.januárom1984,aktentozákonneustanovuje

inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods.
2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno
určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.

28. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol

dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

29. Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta

platia rovnako.

30. Podľa § 82 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru
príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra
príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za

domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý
predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

31.Podľa§2písm.a)zákonač.296/2020Z.z.o13.dôchodkuaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,
nárok na 13. dôchodok má poberateľ dôchodku, ktorý má v novembri kalendárneho roka nárok na

výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského
dôchodku, vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku alebo sociálneho dôchodku podľa osobitných
predpisov.
9 14Sas/1/202432. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Sociálna poisťovňa alebo úrad zúčtuje 13. dôchodok vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume, ako
patril, s vyplácaným dôchodkom podľa § 2; takto znížená suma dôchodku podľa § 2 nesmie byť v úhrne
s inými dávkami vyplácanými podľa osobitných predpisov nižšia ako suma, ktorú nemožno postihnúť
výkonom rozhodnutia.

33. Podľa § 184 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení, dávkové konanie sa začína, ak tento zákon
neustanovuje inak na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok
navýplatudávky.ŽiadosťopriznaniedávkysapodávanatlačiveurčenomSociálnoupoisťovňou,akods.
12 neustanovuje inak. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce
na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

34. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav veci a na tento účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.

35.Podľa§195ods.2zákonaosociálnompoistení,podkladomnarozhodnutiesúnajmäpodanianávrhy

a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

36. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri
posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to či

svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

37. V úvode správny súd uvádza, že uznesením č. k. 14Sas/1/2024-71 zo dňa 18.09.2024 vylúčil žalobu
žalobcu zo dňa 14.03.2023 v časti nároku na náhradu škody na nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur
a v časti nároku na odškodnenie vo výške 9 999 eur na samostatné konanie v súlade s ust. § 66 SSP,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2024.

38. Predmetom tohto súdneho konania je rozhodnutie žalovanej, ktorým boli potvrdené prvostupňové
rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 05.03.2021 o priznaní starobného dôchodku odo dňa
08.05.2014 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci zvýšenia starobného dôchodku a zaúčtovania 13.

dôchodku (rozhodnutia zo dňa 19.03.2021 označené I. až V. – pozn. správneho súdu), ako aj konanie,
ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil
s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä so žiadosťou
žalobcu o priznanie starobného dôchodku a jej prílohami, s pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.

39. V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobcovi vznikol nárok na
starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení získaním 15 rokov
10 14Sas/1/2024

obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku, ktorý navrhovateľ podľa § 65
ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení platnom v čase podania žiadosti dosiahol dňa 08.05.2014,
t.j. dovŕšením veku 62 rokov. Žalobca však opakovane nesúhlasil s výškou priznaného starobného
dôchodku. Podľa názoru žalobcu Sociálna poisťovňa nesprávne určila počet dní dôchodkového

poistenia, keď mu nebola riadne zohľadnená celá doba poistenia, pričom podľa jeho tvrdení sa malo
vychádzať z vymeriavacích základov za všetky roky jeho pracovného života, teda i pred rokom 1984,
kedy dosahoval nadštandardné príjmy. V tejto súvislosti namietal protiústavnosť ustanovenia § 63 ods.
6 zákona o sociálnom poistení s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR.

40. Správny súd však neposúdil uvedenú žalobnú námietku ako návrh žalobcu na prerušenie konania
podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, nakoľko tvrdenia žalobcu, že ide o diskriminačné ustanovenie,
vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Správny súd tu poukazuje na právny názor vyslovený v
rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 15Sd/16/2015 zo dňa 15.10.2020 : „Ústavné sociálneprávavykazujúinúprávnupovahuakoinéústavnézákladnépráva.Tátoodlišnosťjedanápredovšetkým
inou kvalitatívnou pozíciou štátu, keď základom sociálnych práv rovnosť, sociálna bezpečnosť a
spravodlivosť. V danom zákonnom ustanovení sa zmierňuje negatívne dôsledky prechodu na nový

dôchodkový systém, uplatňuje sa princíp zásluhovosti a solidarity. Dané ustanovenie zákona vzhľadom
na uvedené ústavné princípy v dôchodkovom systéme súd nepovažuje za diskriminačné, nevzťahuje
sa len navrhovateľa, ale na vysoký počet poistencov.“ Správny súd navyše poukazuje : „namietané
ustanovenie je v zákone o sociálnom poistení od účinnosti tohto zákona, t. j. od 01.01.2004. Uvedené je
výrazom spoločenského konsenzu na systéme zabezpečenia základného práva na primerané hmotné

zabezpečenievstarobe.Zpôvodnejdôvodovejsprávyktomutozákonubolozistené,žepriprijatízákona
o sociálnom poistení sa vychádzalo zo zachovania spôsobu výpočtu dôchodkových dávok podľa zákona
č. 413/2002 Z. z., ktorý bol založený na osobnom mzdovom bode, ktorý veľmi dobre vyjadruje priemernú
mieru zásluhovosti poistenca na poistnom zaplatenom v rozhodujúcom období. Redukčná miera bola
výsledkom experimentálnych prepočtov na reálnych dátach získaných pri novopriznaných starobných
dôchodkoch zo Sociálnej poisťovne za obdobie rokov 1999 až 2000. Bola výsledkom snahy pre čo

najširší okruh poistencov premietnuť ich zásluhovosť pri platení poistného vo výške ich dôchodkov.
Žalobca tvrdí, že pred rokom 1984 zarábal nadpriemerne , a preto by mal mať nadpriemerný starobný
dôchodok. Je však zrejmé, že v tom čase „nadpriemerný“ zárobok by v súčasnosti pri prepočte na eurá
nepredstavoval ani sumu 200 eur. Z uvedeného vyplýva, že by nemohol zásadným spôsobom ovplyvniť
výšku jeho dôchodkovej dávky.“ (Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/21/2022 zo dňa

15.08.2022)

41. Žalobca podanou správnou žalobou vyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím žalovanej zo dňa
28.02.2023 z dôvodu, že ho považoval za nezákonné, nakoľko Krajský súd v Trenčíne nerešpektoval
právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 9So/3/2019 zo dňa 29.01.2020. Podľa

názoru žalobcu Krajský súd v Trenčíne sa mal v novom rozhodnutí sám vysporiadať s tvrdením žalobcu
a vyhodnotiť dôkaz (podstatný, ktorý preukazuje, že mal žalobca pravdu), a nie aby o tomto dôkaze
rozhodol opätovne generálny
11 14Sas/1/2024

riaditeľ žalovanej. Správny súd uvádza, že na uvedených tvrdeniach žalobca zotrval aj v rámci prednesu
na pojednávaní.

42. Správny súd uvádza, že žalovaná postupovala v zmysle právneho názoru vysloveného v rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne č.k. 14Sa/21/2022-97 zo dňa 15.08.2022, ktorý v zmysle kontroly zákonnosti
skôr vydaného rozhodnutia žalovanej zistil také nedostatky, pre ktoré bolo potrebné rozhodnutie
žalovanej zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie, a to, aby sa opätovne vysporiadala s dokladmi
predloženými žalobcom v administratívnom konaní.

43. Žalobca opakovane namietal nesprávny procesný postup, keď podľa jeho subjektívneho vyjadrenia
Krajský súd v Trenčíne nerešpektoval rozhodnutie NS SR sp. zn. 9So/3/2019 zo dňa 29.01.2020, keďže
dôkaz (doklady zo zdravotnej fotodokumentácie) nevykonal súd, ale mal ho vykonať generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne. Správny súd (rovnako ani príslušný Krajský súd v Trenčíne do účinnosti zákona
č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe

ktorého prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,
v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici –
pozn. správneho súdu) však nie je oprávnený sám sa vysporiadať s týmito dokladmi, nakoľko sa s nimi
nevysporiadala v rámci administratívneho konania žalovaná. Správny súd nie je súdom skutkovým, ale

prisociálnychžalobáchsauplatňujeust.§135ods.1SSP,vzmyslektoréhojenarozhodnutiesprávneho
súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny
súd vykonáva kontrolu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy – teda Sociálnej poisťovne, pokiaľ
v rámci rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok rozhodol na podklade úplne zisteného
skutkového stavu.

44. Správny súd uvádza, že žalobca v priebehu administratívneho konania a rovnako v rámci správneho
súdneho prieskumu opakovane uvádzal žalobné námietky, s ktorými sa Krajský súd v Trenčíne, ako
súd správny, rovnako tak Najvyšší súd SR (ako súd odvolací, resp. kasačný - pozn. správneho súdu)vysporiadal, pričom žalovanej vyššie uvedeným rozsudkom uložil povinnosť vysporiadať sa opätovne
s námietkou týkajúcou sa dokladov k zdravotnej dokumentácii ohľadom posúdenia, či bol žalobca v
spornom období zamestnaný. Rovnakú námietku žalobca opätovne vzniesol aj v tejto správnej žalobe.

45. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že žalovaná sa opätovne vysporiadala s
predloženými fotokópiami zo zdravotnej karty žalobcu, spolu s prílohami ktoré predložil k vyjadreniu
žalobcu k vyjadreniu Sociálnej poisťovne zo dňa 01.10.2015, datované dňom 26.10.2015 – ktoré boli
Krajskému súdu v Trenčíne doručené dňa 04.11.2015. Súčasťou tohto podania bolo 9 príloh, pričom

ani z jednej lekárskej správy, Výmenného listu – poukazu nemala žalovaná preukázané, že v spornom
období bol žalobca zamestnaný. Navyše z Výmenného listu – poukazu MUDr. Rosinovej Evy – očná
ambulancia (podľa pečiatky – pozn. správneho súdu) je na mieste zamestnávateľ uvedené – „doma“.
Navyše sám žalobca v správnej žalobe uviedol, že zámerne poslal jedno potvrdenie z doby, kedy nebol
zamestnaný
12 14Sas/1/2024

(z doby, keď si hľadal zamestnanie), a to preto, aby ukázal ako vypadá doklad. Správny súd sa stotožnil
s tvrdením Sociálnej poisťovne, že žalobca nepreukázal, že v spornom období bol zamestnaný pričom
práve naopak preukázal a potvrdil aj v rámci tohto súdneho konania, že v tom čase zamestnaný nebol.

46. Žalobca v rámci prednesu na súdnom pojednávaní aj v rámci správnej žaloby poukazoval
na skutočnosť, že v dôsledku úrazu (pád z čerešne) si nepamätal, s kým pracoval v spornom
období, nevedel uviesť svojich spolupracovníkov, resp. na jedného si spomenul (no tento už zomrel).
Správny súd uvádza že žalovaná v zmysle zákona o sociálnom poistení nie je oprávnená sama

vyhľadávať dôkazy a preukazovať tvrdené skutočnosti žalobcu, že v spornom období pracoval. Nad
rámec uvedeného žalovaná opakovane požiadala Českú správu sociálneho zabezpečenia o zaslanie
evidenčného materiálu, a to za konkrétne roky 1986 až 1991. Česká správa sociálneho zabezpečenia
však potvrdila, že u žalobcu neeviduje evidenčný materiál za uvedené roky, čím mala žalovaná
preukázané, že žalobca v spornom období nepracoval.

47. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa doplatenia rozdielu výšky
pôvodne vymeraného dôchodku a dôchodku po náprave rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, ako
aj úroku z omeškania z rozdielu vyplácanej menšej pôvodnej sumy dôchodku a potom správnej sumy
po započítaní nezákonnej väzby žalobcu do odpracovanej doby. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaná

napadnutým rozhodnutím započítala všetky doby poistenia žalobcu. Pokiaľ mal žalobca za to, že vznikol
rozdiel má právo sa obrátiť s touto žiadosťou na žalovanú, ktorá o jeho nároku rozhodne, nakoľko v
tomto štádiu konania by bolo rozhodovanie o nároku predčasné. Správny súd posudzoval zákonnosť
rozhodnutia žalovanej zo dňa 28.02.2023, v ktorom nebolo predmetnom posúdenia tento prípadný nárok
žalobcu.

48. Čo sa týka ďalších žalobcových námietok uvedených v správnej žalobe ohľadom postupu a
rozhodovania sudkýň Krajského súdu v Trenčíne, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR, sp. zn. 7Ssk/74/2023 zo dňa 28.05.2024, v zmysle ktorého je potrebné trvať
na dodržiavaní princípov zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť rešpektovaný všetkými

účastníkmi konania, a z ktorého vyplýva aj požiadavka, aby účastníci konania rešpektovali ľudskú
dôstojnosť a občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania, ale aj samotného vo veci
konajúceho súdu, tak vo svojich písomných, ako aj verbálnych prejavoch. Subjektívny nesúhlas žalobcu
správnymposúdenímarozhodnutímvovecisudcov(správnych)súdovnezakladajúnaplnenieskutkovej
podstatytrestnéhočinuohýbaniapráva,resp.vysloveniazáverov,žesudcoviavedomeklamúanadŕžajú

vo veci žalovanej. Ide o domnienky žalobcu, s ktorými sa správny súd absolútne nestotožňuje, nakoľko
v danom prípade postupoval v intenciách zákona, pričom v súlade s hmotnoprávnym i procesným
predpisom preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej a svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovanej a predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia nezistil dôvody, pre
13 14Sas/1/2024ktoré by bol oprávnený dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, resp. i rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu žalobcu

ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol.

50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa
ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní

nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods.
3 SSP a contrario).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú

sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).