Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. február 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-22Cb/186/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218206405
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1218206405.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: Združenie

pre podporu ekologických palív, IČO: 50578472, Štefánikova 879/5, 811 06 Bratislava, zastúpeného: N-
advokát, s. r. o., IČO: 51098636, Lovinského 4408/22, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: SLOVNAFT,
a.s., IČO: 31322832, Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, zastúpenému: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r.
o., IČO: 36863360, Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, o zaplatenie 58.513,83 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, pričom o výške trov
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 06.08.2018 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 58.513,83 eur
s príslušenstvom titulom nezaplatenia odstupného zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o
prevádzkovaní ČS č. XXXXXXX/XXCRZXXXX z 01.01.2011 medzi podnikateľom Y. C. (IČO: 43658881)
a žalovaným. Žalobca nadobudol pohľadávku od Y. C. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z
18.09.2017.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že 1. januára 2011 došlo medzi fyzickou osobou: Y. C., IČO:
43658881, s miestom podnikania: W. XXX, XXXXX J., (ďalej „Obchodný zástupca“) a žalovaným k
uzavretiu Zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice označenej ako „Zmluva o prevádzkovaní ČS č.
XXXXXXX/XXCRZXXXX“, následne zmenenej a doplnenej dodatkami a zmenami (ďalej len „Zmluva o
prevádzkovaní ČS“). Text Zmluvy o prevádzkovaní ČS na stranách 1 až 31 spolu s jej prílohami a jej
zmenami vytvárajú obsahovo jednu zmluvu, pričom: (i) z bodu 2.1 v spojením s bodmi 7.1 až 7.7 Zmluvy

o prevádzkovaní ČS je zrejmé, že súčasťou záväzku Obchodného zástupcu ako podnikateľa je sústavná
činnosť a) vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv, ktorých predmetom sú doplnkové služby,
ako aj b) dojednávať a uzatvárať v mene a na účet žalovaného zmluvy (obchody), ktorých predmetom
je základná služba, teda predaj motorových palív; a (ii) z článku 8 Zmluvy o prevádzkovaní ČS v
spojení s Prílohou č. 5 Zmluvy o prevádzkovaní ČS vyplýva záväzok žalovaného zaplatiť Obchodnému
zástupcovi províziu, ktorý je synalagmatickým záväzkom voči záväzku Obchodného zástupcu podľa
zarážky (i) vyššie. Zmluva o prevádzkovaní ČS tak spĺňa podstatné náležitosti zmluvného typu zmluvy o

obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvný typ zmluvy o obchodnom
zastúpení je pritom vo vzťahu špeciality k ostatným obstarávateľským zmluvným typom ako príkazná
zmluva, mandátna zmluva, komisionárska zmluva, zmluva o sprostredkovaní. Tento vzťah špeciality
je vo vzťahu k zmluve o sprostredkovaní evidentný napríklad v § 652 ods. 5 Obchodného zákonníka:„Ak v tomto diele nie je ustanovené inak, na zmluvu o obchodnom zastúpení sa použijú ustanovenia
zmluvy o sprostredkovaní.“ a vo vzťahu k mandátnej zmluve je tento vzťah evidentný napríklad v § 654
ods. 2 Obchodného zákonníka: „Ak zmluva určuje, že obchodný zástupca robí právne úkony v mene

zastúpeného, spravujú sa práva a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve.“.
Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia odstupného, ktoré vzniklo Obchodnému zástupcovi voči
žalovanému v rozsahu a podľa § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v okamihu
uzavretia Zmluvy o prevádzkovaní ČS. Uvedené právo na odstupné hoci nie je výslovne uvedené v
texte Zmluvy o prevádzkovaní ČS totiž vzniklo na základe § 669 Obchodného zákonníka, ktoré je

v súlade s § 263 Obchodného zákonníka kogentným ustanovením, od ktorého sa zmluvné strany
nemôžu odchýliť ani ho vylúčiť. Žalovaný v auguste 2016 doručil Obchodnému zástupcovi podľa bodu
22.5 Zmluvy o prevádzkovaní ČS výpoveď Zmluvy o prevádzke ČS bez uvedenia dôvodu. Zmluva o
prevádzkovaní ČS tak v súlade s bodom 22.6 Zmluvy o prevádzkovaní ČS zanikla (skončila) uplynutím
výpovednej lehoty plynúcej od 1. septembra 2016. Obchodný zástupca v súvislosti so skončením
Zmluvy o prevádzkovaní ČS riadne splnil svoju povinnosť podľa bodu 22.9 Zmluvy o prevádzkovaní

ČS (t. z. okrem iného riadne odovzdal žalovanému Čerpaciu stanicu). Vzhľadom k uvedenému došlo
k skončeniu zmluvy o obchodnom zastúpení v zmysle § 669 Obchodného zákonníka. Zmluvou o
prevádzkovaní ČS sa stanovili Obchodnému zástupcovi podmienky prevádzkovania čerpacej stanice
označovanej žalovaným ako „ČS Zvolen - Tulská/org. č. 77115“. Žalobca na preukázanie pozitívneho
prínosu činnosti Obchodného zástupcu pre žalovaného poukazuje na skutočnosť, že išlo o činnosť, ktorá

priamo a bezprostredne nadviazala na činnosť, ktorú jediný spoločník a jediný konateľ Obchodného
zástupcu osoba - podnikateľ: L. W., IČO: 35 427 604 vykonával pre žalovaného neprestajne od roku
2007. Práve vzhľadom na uvedenú dlhodobú spokojnosť s jeho činnosťou došlo medzi Obchodným
zástupcom a žalovaným k uzavretiu Zmluvy o prevádzkovaní ČS. Obchodný zástupca pritom po celú
dobu trvania Zmluvy o prevádzkovaní ČS vykonával činnosť dohodnutú v Zmluve o prevádzkovaní

ČS riadne, pričom získal množstvo nových zákazníkov a výrazne rozvinul obchod s doterajšími
zákazníkmi. Navyše ekonomický prínos Obchodného zástupcu pre žalovaného dosahoval neustály
výrazný rast. Žalobca v danej súvislosti poukazuje napríklad na faktúry vyhotovené na základe Zmluvy
o prevádzkovaní ČS, z ktorých je zrejmé, že Obchodný zástupca získal nových zákazníkov a významne
rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi, nakoľko napríklad (i) mu pravidelne vznikal nárok až na

mimoriadnuprovíziu,(ii)priprovíziízapredajmotorovýchpalívmupravidelnevznikalnárokajnaprovíziu
určenú pre najvyšší možný počet uzatvorených obchodov a (iii) získavanie nových zákazníkov a rozvoj
doterajšieho obchodu malo u Obchodného zástupcu rastúci trend. Tento rastúci trend uzatvorených
obchodov je viditeľný tak z priložených faktúr, ako aj z tabuľky vyjadrujúcej predaj pohonných hmôt
v litroch na Čerpacej stanici, ako aj z grafu obsahujúceho údaje o dosiahnutej provízií Obchodného

zástupcu v období za celé zmluvné obdobie trvania Zmluvy o prevádzkovaní ČS a od októbra 2016 po
dobu jedného roka od skončenia Zmluvy o prevádzkovaní ČS (prognostické údaje sú vygenerované
za použitia programom Excel predefinovanej funkcie FORECAST.ETS, ktorá generuje prognostické
údaje z historických údajov pomocou AAA verzie algoritmu exponenciálneho vyrovnávania ETS).
Teda aj tento predpoklad vzniku nároku na odstupné bol Obchodným zástupcom splnený. Žalobca

zdôrazňuje, že vyplatenie odstupného je spravodlivé s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na
províziu, ktorú Obchodný zástupca razom stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito
zákazníkmi (výpovedná lehota uvedená v texte Zmluvy o prevádzkovaní ČS bola v rozpore s § 668
ods. 3 Obchodného zákonníka dokonca uvedená len ako jednomesačná). Žalobca poukazuje aj na
tú skutočnosť, že výpoveď Zmluvy o prevádzkovaní ČS bola síce výkonom práva žalovaného, ale na

takúto situáciu sa vzhľadom na charakter danej činnosti nedá náležite pripraviť. Obchodný zástupca
musel prepustiť zamestnancov a vyporiadať všetky ich pracovnoprávne nároky, predčasne ukončiť
viacero subdodávateľských zmlúv, ktoré nebolo možné dohodnúť na kratšie obdobie, a okamžite ukončiť
všetky činnosti vzhľadom na krátkosť výpovednej lehoty. Obchodného zástupcu tiež skončenie Zmluvy o
prevádzkovaní ČS ekonomicky výrazne zasiahlo aj kvôli výhradnému obchodnému zastúpeniu. Zánikom

(skončením) Zmluvy o prevádzkovaní ČS tak vzniklo Obchodnému zástupcovi voči žalovanému právo
na odstupné podľa § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v okamihu uzavretia Zmluvy o
prevádzkovaní ČS, pretože došlo ku kumulatívnemu splneniu predpokladov podľa § 669 ods. 1 písm. a)
a b) Obchodného zákonníka. Obchodný zástupca realizoval činnosť podľa Zmluvy o prevádzkovaní ČS
od 1. januára 2011 do 30. septembra 2016, kedy došlo k protokolárnemu odovzdaniu Čerpacej stanice,

výška odstupného sa tak vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné obdobie, teda za celé obdobie
trvania Zmluvy o prevádzkovaní ČS. V súlade s bodom 6 Prílohy č. 5 k Zmluve o prevádzkovaní ČS
(vrátane jej zmien), províznu faktúru vystavuje žalovaný v mene Obchodného zástupcu. Žalovaný tak v
priebehu trvania Zmluvy o prevádzkovaní ČS sám vystavil na základe realizovaných obchodnou v menežalovaného 60 províznych faktúr na províziu pre Obchodného zástupcu, spolu vo výške 292.569,16
eur, pričom priemerná ročná provízia tak je v sume 58.513,83 eur (celková provízia za trvanie zmluvy 5
rokov delená 5). Priemerná ročná provízia pritom predstavuje právo Obchodného zástupcu na odstupné

podľa § 669 Obchodného zákonníka, preto skončením Zmluvy o prevádzkovaní ČS Obchodnému
zástupcovi vznikol nárok voči žalovanému na zaplatenie odstupného v sume 58.513,83 eur. Žalobca
uplatnil právo na odstupné u žalovaného listom zo dňa 25. septembra 2017 označeným ako „Výzva
na úhradu odstupného“, doručeným žalovanému dňa 25. septembra 2017. Žalovaný, napriek uvedenej
výzve nesplnil svoju povinnosť zaplatiť odstupné bez zbytočného odkladu, čím sa dostal do omeškania s

jeho zaplatením (žalobca pritom poskytol žalovanému vo výzve lehotu na plnenie do 10 dní od doručenia
výzvy). Žalobca si tak podľa § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády č.
21/2013 Z. z. uplatňuje voči žalovanému aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 58.513,83
eur od 6. októbra 2017 do zaplatenia. Žalobca si podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s
§2nariadeniavládyč.21/2013Z.z.uplatňujevočižalovanémuajpaušálnunáhradunákladovspojených
s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 09.12.2018 žalobu v celom rozsahu neuznal. Uviedol, že uplatnenú
pohľadávku na odstupné neuznáva. Predmetom prevádzkovania čerpacích staníc nie je vyhľadávanie
záujemcov o nákup na čerpacej stanici, ale zabezpečenie jej fungovania v súlade so zmluvou a k
spokojnosti zákazníkov. Taktiež zmluva v jej článku IV, ktorý definuje prevádzkovanie čerpacej stanice

nemá znaky obchodného zastúpenia, pričom bod 4.1 jednoznačne uvádza, že partner prevádzkuje ČS
na vlastnú zodpovednosť ako samostatný podnikateľ. Tovar a služby predáva partner vo vlastnom mene
a na svoj účet, pohonné hmoty na základe osobitnej prílohy k zmluve (mandátna zmluva na predaj
motorových palív). Na základe uvedeného je názoru, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným nie je obchodným zastúpením, preto sa naň nevzťahuje ani § 669 ods. 1, resp.

ďalšie ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodnom zastúpení. Preto ani nemohol vzniknúť nárok
uplatňovaný žalobou. Okrem toho žalobca predloženými faktúrami, ani štatistickými údajmi nepreukázal
získanie nových zákazníkov, ani žiadne významné rozvinutie obchodov, práve naopak z prehľadu v
žalobe je vidieť, že obchod viac-menej stagnoval, resp. pohyboval sa na tej istej úrovni počas celej doby
spolupráce. Žalovaný zároveň dodal, že s právnym predchodcom žalobcu bola spolupráca ukončená

práve aj z dôvodu klesajúcich a nedostatočných výkonov nezodpovedajúcim potenciálu danej čerpacej
stanice, ako aj a hlavne, neplnenie základných povinností partnera. Nakoľko žalovaný využil svoje právo
vypovedať zmluvu spôsobom zakotveným v zmluve bez uvedenia dôvodu, táto skutočnosť priamo vo
výpovedi uvedená nebola, čo však nič nemení na skutočnosti, že sa jednalo o primárnu motiváciu
žalovaného ukončiť vzájomnú, z pohľadu žalovaného a jeho očakávaní nie úspešnú, spoluprácu.

Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobca započítal do provízie ako základu na odstupné aj
sumu DPH, čo je bez akéhokoľvek právneho základu a logiky. Právny predchodca žalobcu mal vlastný
obchodný záujem na zvyšovaní počtu zákazníkov a obratu na čerpacej stanici a mohol počas trvania
zmluvného vzťahu využívať výhody plynúce z toho, že maloobchodný tovar predával pod obchodnou
značkoučerpacejstaniceSLOVNAFT,akoajskutočnosť,žezákazníci,ktorísazastavilikvôlitankovaniu,

a to bez akéhokoľvek pričinenia samotného prevádzkovateľa, si zároveň mnohokrát kúpili aj ďalší tovar
vystavený na čerpacej stanici.

4. Žalobca vo vyjadrení z 25.02.2019 poprel z dôvodu nepravdivosti všetky tvrdenia žalovaného
súvisiace s tým, že údajne „Predmetom prevádzkovania čerpacích staníc však nie je vyhľadávanie

záujemcov o nákup na čerpacej stanici, ale zabezpečenie jej fungovania...“. Také tvrdenie žalovaného
jasne odporuje úmyslu zmluvných strán Zmluvy o prevádzkovaní ČS vyjadrenému v jej predmete
uvedenom v jej bode 2.1, ktorým je poskytovanie základných služieb (predaj motorových palív) a
poskytovanie doplnkových služieb (predaj Blue kariet, predaj Green kariet, dobíjanie Blue kariet,
dobíjanie Green kariet, predaj shopového tovaru a vykonávanie iných činností). Pokiaľ žalovaný

argumentuje tým, že príloha č. 1 Zmluvy o prevádzkovaní ČS je označená ako mandátna zmluva,
žalobca opätovne pripomína, že zmluvný typ zmluvy o obchodnom zastúpení je vo vzťahu špeciality k
ostatným obstarávateľským zmluvným typom ako príkazná zmluva, mandátna zmluva, komisionárska
zmluva, zmluva o sprostredkovaní. Napokon, ako vyplýva z § 654 ods. 2 Obchodného zákonníka,
mandátnazmluvajevzmluveoobchodnomzastúpenípravidelnepodpornezahrnutá(„Akzmluvaurčuje,

že obchodný zástupca robí právne úkony v mene zastúpeného, spravujú sa práva a povinnosti s tým
súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve.“). Na tento vzťah špeciality sú pritom štátne orgány, teda
aj súdy povinné prihliadať vzhľadom na záväzok lojality podľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únie a z
neho judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie odvodenej požiadavky na eurokonformný výklad. Tátopovinnosť je daná tým, že zmluvným typom zmluvy o obchodnom zastúpení sa transponuje smernica
Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa samostatných obchodných zástupcov (ďalej len „smernica 86/653“). Z povinného eurokonformného

výkladu tak je zrejmé, že ak by teda aj napríklad inak mandátna zmluva v sebe poňala trvalé,
resp. opakované uzatváranie obchodov, išlo by o zmluvu o obchodnom zastúpení a nie o mandátnu
zmluvu. Tento právny názor žalobcu potvrdzuje aj rozsudok Súdneho dvora zo dňa 16. marca 2006 vo
veci Poseidon Chartering BV, C-3/04. Zmluva o prevádzkovaní ČS upravovala aj trvalé poskytovanie
základných služieb, čiže v sebe zahŕňala trvalé oprávnenie žalobcu na rokovanie v mene a na účet

žalovaného pri uzatváraní obchodov (napr. predaj motorových palív, predaj Blue kariet, predaj Green
kariet, dobíjanie Blue kariet, dobíjanie Green kariet, predaj shopového tovaru a vykonávanie iných
činností), čiže išlo o zmluvu o obchodnom zastúpení, nie o mandátnu zmluvu. Žalobca pre zdôraznenie
skutočnosti, že Obchodný zástupca získal nových zákazníkov a významným spôsobom rozvinul obchod,
tiež príkladmo nižšie porovnáva dve faktúry, ktoré obe v mene žalobcu vyhotovil samotný žalovaný
na základe Zmluvy o prevádzkovaní ČS, a to č. XXXXXXXXX zo dňa 09.11.2011, podľa ktorej bolo

predaných 145228 litrov motorových palív a č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.09.2016, podľa ktorej bolo
predaných187871,4litrovmotorovýchpalív.Nárasttakpredstavuje29,36%.Tedaajzvyššieuvedeného
porovnania je na prvý pohľad evidentný taký výrazný nárast obchodov, ktorý nebolo možné dosiahnuť
ani len Obchodným zástupcom dosiahnutým významným rozvojom obchodu s doterajšími zákazníkmi,
ale k takémuto významnému rozvoju obchodu s doterajšími zákazníkmi sa pripojilo aj získanie značného

počtu nových zákazníkov.

5.Žalovanýďalejvpodaníz02.04.2019zastávanázor,žeprávnypredchodcažalobcuokremsamotných
základných činností (zabezpečenie plynulej prevádzky) nevyvíjal žiadnu pridanú aktivitu, nezískal
stálych zákazníkov tankujúcich na palivové karty, ani členov BONUS klubu (resp. v nepatrnom množstve

v porovnaní s počtom zákazníkov získaných samotným žalovaným) - pričom jedine u týchto zákazníkov
je preukázateľné, že ide o verných, stálych zákazníkov. Počet pokladničných blokov ani samotné tržby
nepreukazujú, že ide o zákazníkov získaných právnym predchodcom žalobcu. Za dané obdobie došlo
k nárastu obratu v celoslovenskom meradle. Tento nárast bol spôsobený predovšetkým vonkajšími
okolnosťami ako je vývoj na trhu a zvýšenie cestnej dopravy, resp. rozvojom siete zo strany žalovaného.

O výške tržieb ex-partnera predložil samotný žalobca graf obsahujúci historické údaje o dosiahnutej
provízii a výšku samotných províznych faktúr. Tieto dôkazy však preukazujú, že obrat čerpacej stanice
sa síce v jednotlivých mesiacoch mierne menil, avšak celkovo išlo o viac-menej stagnujúce príjmy.
Síce na čerpacej stanici počas doby platnosti zmluvy v určitých časových obdobiach bol obrat nižší a
v niektorom období zase vyšší (čo je z povahy prevádzky prirodzené a súvisí to aj so sezónnosťou),

avšak celkovo obraty na danej čerpacej stanici stagnovali počas celého rozhodujúceho obdobia. Prvá
faktúra (10/2011) bola v sume 4.765,97 € a posledná (09/2016) v sume 4.820,70 €. Môžeme teda
skonštatovať, že ex-partner mal po celý čas trvania zmluvného vzťahu priemerné obraty, a v žiadnom
prípade nemôžeme hovoriť o akomkoľvek rozvinutí obchodov, a už vôbec nie o ich významnom rozvinutí,
čo je základným predpokladom vzniku nároku na odstupné. Mal zato, že DPH v žiadnom prípade nie

je súčasťou provízie, partner nemá žiadnu zásluhu na jej získaní, a ani nepatrí partnerovi ale štátu,
partner túto daň len odvádza, je jej platiteľom. Žalovanému nemohol vzniknúť nárok na odstupné,
nakoľko Obchodný zákonník pre vznik tohto nároku predpokladá mimoriadne úsilie a činnosť nad rámec
obvyklého zo strany obchodného zástupcu (samozrejme a to len za podmienky, že daný právny vzťah
bude súd považovať za obchodné zastúpenie).

6.SvedokY.C.,ktorýod2007prevádzkovalČSZvolen-Tulská,napojednávanídňa22.05.2019uviedol,
že po celú dobu trvania spolupráce so žalovaným si plnil povinnosti, plány predaja palív i nepalivového
tovaru. Počas svojej činnosti získal nových zákazníkov. Počas prevádzky ČS určite došlo k nárastu
obchodu, ako aj pohonných hmôt. Keď preberal ČS ročný predaj palív bol cca 900 tis. litrov a keď

odchádzal 1,3 mil. litrov. Došlo k nárastu aj doplnkových služieb. Žalovaný mal prospech z pohonných
hmôt aj z doplnkových služieb. Zákazníkov získaval napr. tým, že na ČS mal autoumyváreň, o ktorú
sa plnohodnotne staral, pri tankovaní väčších objemov zákazník dostával zadarmo kávu. Toto robili do
momentu,pokiaľsiautomatnakávuneprebralžalovaný.KeďžebolisídliskováČS,bonusydostávalistáli
miestni zákazníci. Najviac kartových zákazníkov získal na začiatku kartového systému. Počas celého

obdobia nemal odliv zákazníkov ku konkurencii. Po ukončení spolupráce zo strany žalovaného takmer
rok hľadal ďalšie pracovné uplatnenie. Na ČS mal 6 zamestnancov, ktorí boli jeho vlastní. Pri ukončení
spolupráce ukončil pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami dohodou a dohodol im nové zamestnanie
u nového prevádzkovateľa ČS. Zamestnancov školil vždy on, hygienické minimum musel zaplatiť. Tenkolektív, ktorý odovzdal ďalšiemu prevádzkovateľovi bol hodnotený v rámci Mystery Shopingu na 100
%. To, že nemali odliv zákazníkov vie podľa výkazov predaja objemu palív. Zákazník sa rozhoduje pre
ČS podľa čistoty a služieb, preto aj v silnej konkurencii obstáli. Nikdy nemali problém s kvalitou paliva,

ktorú dodával Slovnaft. Marketingové akcie na ČS robil aj Slovnaft, ktoré boli niekedy stratové a niekedy
nie. Tovar si museli zaplatiť sami, čo ostalo, museli sa s tým vysporiadať. Slovnaft nemal voči nemu
výhrady. Väčšinu obdobia mal autoumyváreň vo fixnom období na starosti on. Nie je dôvod, aby výkazy
Slovnaftu spochybňoval, aj keď ich nemá overené.

7. Súd dňa 16.09.2019 vydal v predmetnom spore rozsudok, ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu. Na
odvolanie žalovaného však odvolací súd prvoinštančný rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
s tým, že má opätovne posúdiť charakter zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným, prihliadnuť pritom aj na vôľu zmluvných strán, ktorú prejavili pri
uzatváraní zmluvy, t. j. akú zmluvu/zmluvy mienili zmluvné strany uzatvoriť, prípadne za týmto účelom
doplniť dokazovanie.

8. Z obsahu podania žalobcu zo dňa 13.06.2023 a jeho vyjadrenia na poslednom pojednávaní vyplynulo,
že žiada, aby súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl.
267 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vo veci objasnenia pojmu dojednávanie obchodov podľa
čl. 1 ods. 2 smernice Rady 86/653/EHS a zároveň konanie prerušil (§ 162 ods. 1 písm. c/ Civilného

sporového poriadku).

9. Podľa bodu 2.1 Zmluvy o prevádzkovaní ČS č. XXXXXXX/XXCRZXXXX z 1. januára 2011:
„Predmetom zmluvy je stanovenie podmienok prevádzkovania ČS Partnerom za účelom:
a) Poskytovania základných služieb, t.j. predaja motorových palív,

b) Poskytovania doplnkových služieb, t.j. predaja Blue kariet, predaja Green kariet, dobíjania Blue
kariet, dobíjania Green kariet, predaja shopového tovaru a vykonávanie iných činností (najmä umývanie
automobilov, servisné činnosti, stravovanie, občerstvenie, atď.).“

Podľa bodu 7.1 až 7.7 Zmluvy o prevádzkovaní ČS č. XXXXXXX/XXCRZXXXX z 1. januára 2011:

„7.1 Slovnaft dodáva Partnerovi motorové palivá, pričom spôsob a podmienky predaja motorových
palív sú upravené osobitnou Mandátnou zmluvou na predaj motorových palív, ktorá tvorí neoddeliteľnú
súčasť tejto zmluvy ako jej Príloha č. 1. Partner nie je oprávnený nakupovať motorové palivá od iných
dodávateľov - spôsob dodávok motorových palív z príslušného terminálu Slovnaftu sa riadi riadiacim
aktom Príjem a stáčanie motorových palív na čerpacích staniciach SLOVNAFT.

7.2 Spôsob a podmienky predaja olejov, mazív a prevádzkových kvapalín upravuje Kúpna zmluva o
predaji mazív a autochemikálií, uzavretá medzi Slovnaftom (útvar Mazivá) a Partnerom.
7.3 Partner nebude priamo alebo nepriamo podporovať osoby (fyzické alebo právnické), ktoré sú v
predajnom reťazci konkurenčného tovaru pre tretie strany zaangažované.
7.4 Za účelom dosiahnutia požadovanej kvality shopového tovaru, olejov a plastických mazív Partner

akceptuje podmienky Slovnaftu, ktoré sú uvedené v aktuálnom Katalógu doporučených dodávateľov
pre sieť čerpacích staníc podľa Prílohy č. 6 tejto zmluvy. Partner nakupuje shopový tovar v priamom
obchodnom vzťahu s ich dodávateľmi.
7.5 Partner je povinný zabezpečiť predaj motorových palív a doplnkových služieb (shopový tovar, iné
činnosti) iba cez registračnú pokladnicu, a to v hotovosti, alebo na platobné karty v súlade s Článkom

X Prevádzkovanie kartových systémov - Akceptácia palivových a bankových kariet tejto zmluvy resp.
na poukážky vydané Slovnaftom.
7.6 Partner je povinný predávať doplnkové služby (shopový tovar, iné činnosti) v súlade s príslušnými
riadiacim aktmi uvedenými v „Zozname riadiacich aktov“ a ostatnými riadiacimi aktmi.
7.7 Partner je povinný realizovať aktivity na podporu predaja v súlade s pravidlami stanovenými

Slovnaftom.“

Podľa bodu 24.10 Zmluvy o prevádzkovaní ČS č. XXXXXXX/XXCRZXXXX z 1. januára 2011:
„Neoddeliteľnú súčasť tejto Zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice tvoria nasledovné prílohy:
1. Mandátna zmluva na predaj motorových palív

2. Zoznam riadiacich aktov
3. Súpis DDHM a DHM
4. Technická správa čerpacej stanice
5. Ekonomické podmienky prevádzkovania čerpacej stanice6. Zoznam doporučených dodávateľov pre sieť čerpacích staníc
7. Zatriedenie zariadení ČS na údržbu - dátum vydania 01.01.2011.“

10. Podľa § 266 ods. 1,2 a 3 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej
osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V
prípadoch,keďprejavvôlenemožnovyložiťpodľaodseku1,vykladásaprejavvôlepodľavýznamu,ktorý
by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v
obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade

vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane
rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania
strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa § 566 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov

v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata
bola dohodnutá.

Podľa § 567 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní

záležitosti s odbornou starostlivosťou. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať
podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať.
Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré
môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len
ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v

týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.

Podľa § 568 ods. 2 Obchodného zákonníka, mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a
informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať
mandatár.

Podľa § 569 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu
mandantovi veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti.

Podľa § 571 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je

mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť
obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo
iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to
bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s
vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí

zmluvy primeraný preddavok.

Podľa § 574 ods. 4 Obchodného zákonníka, za činnosť riadne uskutočnenú do účinnosti výpovede má
mandatár nárok na úhradu nákladov vynaložených podľa § 572 a na primeranú časť odplaty.

Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca
ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv
alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje
zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa § 654 ods. 1 Obchodného zákonníka, predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie
záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.

Podľa § 659a ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má nárok na províziu za obchody
uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak a) obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti, b)

obchod sa uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania
obchodov tohto druhu.Podľa § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy právo
na odstupné, ak a) pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s
doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a b) vyplatenie

odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a
ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj
použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a.

Podľa čl. 1 bod 2. smernice Rady, o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa

samostatných obchodných zástupcov (86/653/EHS) (ďalej len „smernica“), na účely tejto smernice,
"obchodný zástupca" znamená samostatne zárobkovo činného sprostredkovateľa, ktorý má trvalé
oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup tovaru v mene a na účet inej osoby, ktorá sa ďalej nazýva
"zastúpený" alebo dojednať a uzatvoriť takéto právne úkony na účet a menom zastúpeného.

Podľa čl. 3 bod 2. písm. a) smernice, obchodný zástupca musí najmä vyvíjať príslušnú snahu pri

vyjednávaní, a pokiaľ je to vhodné uzatvárať transakcie, ktoré sú mu zverené.

Podľa čl. 17 bod 2. písm. a) smernice, obchodný zástupca má nárok na náhradu do takej miery,
do akej - priviedol zastúpenému nových zákazníkov alebo podstatne zvýšil finančný objem obchodov
s existujúcimi zákazníkmi, a pokiaľ zastúpený má aj naďalej podstatné prínosy z obchodu s týmito

zákazníkmi a - náhrada je primeraná všetkým skutočnostiam, najmä provízii za obchody, ktoré obchodný
zástupca stratil.

11. Vzhľadom k tomu, že žalobca navrhol prerušenie konania z dôvodu jeho žiadosti o začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl. 267 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej

únie vo veci objasnenia pojmu „dojednávanie“ obchodov podľa čl. 1 ods. 2 smernice Rady 86/653/EHS,
súd má za to, že jeho žiadosť o začatie prejudiciálneho konania je nedôvodná, a preto jeho návrh na
prerušenie konania za účelom prejudiciálneho konania zamietol. Z článku 267 ods. 2 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie vyplýva, že ak súd usúdi, že rozhodnutie o prejudiciálnej otázke je nevyhnutné pre
vydanie jeho rozhodnutia (vo veci samej), môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej

rozhodol. Táto možnosť mu je však daná fakultatívne, nie obligatórne, čiže ak súd nemá pochybnosti
ohľadom posúdenia danej otázky z dôvodu, že predmetnú zmluvu (o prevádzkovaní ČS č. XXXXXXX/
XXCRZXXXX z 01.01.2011) právne neposúdil ako zmluvu o obchodnom zastúpení, nemusí začať
prejudiciálne konanie na Súdnom dvore EÚ, ani kvôli tomu konanie prerušiť. Ako ďalej vyplýva z
podrobného odôvodnenia nižšie, súd na základe vykonaného dokazovania nemá za to, že v danom

prípade existoval medzi postupcom a žalovaným právny vzťah, ktorý by bolo možné charakterizovať
ako obchodné zastúpenie, preto ani nie je vyriešenie prejudiciálnych otázok nevyhnutné pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej.

12. Samotnú žalobu súd dôkladne posúdil v súlade s predloženými dôkazmi, ako aj citovanými

zákonnými a zmluvnými ustanoveniami a po vykonanom dokazovaní dospel k jednoznačnému záveru,
že táto je v celom rozsahu nedôvodná. Medzi právnym predchodcom žalobcu podnikateľom Y. C.,
IČO: 43658881 („partnerom“) a žalovaným došlo dňa 01.01.2011 k uzavretiu Zmluvy o prevádzkovaní
čerpacej stanice (č. XXXXXXX/XXCRZXXXX), pričom táto bola ukončená na základe výpovede
žalovaným zo dňa 22.08.2016. Medzi subjektmi konania bola predovšetkým sporná právna kvalifikácia

predmetnej zmluvy, ktorá síce formálne nie je označená ako zmluva o obchodnom zastúpení, ale
žalobca ju napriek tomu považuje za zmluvný typ obchodného zastúpenia a preto z nej odvodzuje aj
právo postupcu ako obchodného zástupcu na vyplatenie odstupného po skončení zmluvy (§ 669 ods.
1 Obchodného zákonníka). Súd sa však s uvedeným právnym názorom žalobcu nestotožnil, nakoľko
má za to, že v danom prípade ide o zmluvu zmiešanú, ktorá obsahuje v sebe viaceré zmluvné typy,

pričomprevažujúcimtypomjemandátnazmluva,keďžetátoobzvlášťakcentujenapovinnostimandatára
(partnera) dodržiavať celý rad pokynov mandanta (žalovaného), vyplývajúcich predovšetkým z jeho
vnútorných predpisov.

13. Mandátna zmluva ako aj zmluva o obchodnom zastúpení patria do skupiny tzv. obstarávateľských

zmlúv. Ich spoločným znakom je zastúpenie osoby pri obstaraní určitej záležitosti v mene zastúpeného
a za určitú odplatu. Predmetom mandátnej zmluvy je zariadenie dohodnutej obchodnej záležitosti pre
mandanta, ktorá má vzťah k jeho podnikateľskej činnosti, pričom mandatár musí pri plnení svojho
záväzkupostupovaťvýhradnepodľapokynovmandantaavsúladesjehozáujmami.Jedinevprípade,akje to naliehavo nevyhnutné, prípadne mandatár nemôže získať mandantov pokyn včas, je mandatár sa
odmandantomudelenýchpokynovodchýliť.Jetedazrejmé,žemandátnazmluvavyžadujeveľmistriktnú
úpravu rozsahu oprávnení mandatára z hľadiska jeho konania v mene a na účet mandanta. Pokiaľ ide o

zmluvu o obchodnom zastúpení jej predmet môžeme charakterizovať ako sústavnú činnosť obchodného
zástupcu, ktorý sa za odmenu (províziu) zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť, ktorá smeruje k
uzavieraniu určitého druhu zmlúv v mene zastúpeného a na jeho účet. Podstatou je teda samotná
činnosť obchodného zástupcu, ktorá spočíva vo vyhľadávaní záujemcov o uzavretie dohodnutého
druhu zmlúv. Je síce pravdou, že aj samotný obchodný zástupca môže v mene zastúpeného zmluvy

uzatvárať, takáto činnosť však vyžaduje osobitné splnomocnenie (pričom práva a povinnosti z takéhoto
splnomocnenia sa spravujú ustanoveniami o mandátnej zmluve) a nie je preto základným obsahovým
znakomzmluvyoobchodnomzastúpení.Pokiaľideosamotnúčinnosťobchodnéhozástupcu,zásadným
rozdielom medzi konaním mandatára a konaním obchodného zástupcu je stupeň voľnosti, ktorou
zástupca disponuje pri snahe dosiahnuť svoj cieľ - obstaranie určitej záležitosti. Kým mandátna zmluva
vyžaduje presné, zrozumiteľné a obsahovo vyčerpávajúce pokyny pre mandatára, zmluva o obchodnom

zastúpení má v tomto smere benevolentnejšiu úpravu a získanie obchodnej príležitosti pre zastúpeného,
či dosiahnutie uzatvorenia obchodu priamo súvisí so šikovnosťou, skúsenosťami a znalosťou trhu
obchodného zástupcu. Obchodný zástupca má teda oprávnenie využívať všetky svoje znalosti a metódy
k dosiahnutiu cieľa zmluvy o obchodnom zastúpení, pričom je viazaný len odbornou starostlivosťou a
záujmami zastúpeného. Zásadný rozdiel medzi mandátnou zmluvou a zmluvou o obchodnom zastúpení

spočíva aj v úprave ich odplatnosti. Kým mandatár má v zásade nárok na odplatu bez ohľadu na
to, či jeho riadne vykonaná činnosť priniesla očakávaný výsledok, provízia obchodného zástupcu
je viazaná na splnenie zákonných podmienok, predovšetkým na naplnenie očakávaného výsledku.
Odplata obchodného zastúpenia teda spočíva na princípe zásluhovosti.

14. V prvom rade súd poukazuje na to, že v danom prípade vôľou zmluvných strán očividne nebolo
uzavrieť zmluvu o obchodnom zastúpení, nakoľko si tak zmluvu nenazvali, ani sa v nej inštitút
obchodného zastúpenia vôbec nespomína a postupca v nej nie je označený ako obchodný zástupca,
ale partner. Ak by zmluvné strany mali vôľu uzavrieť zmluvu o obchodnom zastúpení, nič im nebránilo
takto si ju označiť a dohodnúť si všetky náležité práva a povinnosti, ktoré by z takejto zmluvy vyplývali

(vrátane práva na odstupné). Nič také sa však nestalo, zo žiadneho dôkazu založeného v spise
nevyplýva, že by postupca požadoval od žalovaného uzavrieť zmluvu o obchodnom zastúpení, resp. že
by mal výhrady voči navrhovanej zmluve. Jeho slobodnou vôľou bolo uzavretie predmetnej zmluvy, ak
mal záujem uzavrieť zmluvu o obchodnom zastúpení, mal možnosť zmluvu pripomienkovať, prípadne
ju v navrhovanom znení neuzavrieť. V čase uzatvárania zmluvy nemal postupca vôľu uzatvoriť so

žalovaným zmluvu o obchodnom zastúpení, nikdy takúto požiadavku neadresoval žalovanému a táto
skutočnosť nikdy nebola predmetom ich rokovaní ani na začiatku, ani počas celej doby trvania ich
zmluvnéhovzťahu.Partneržalovanéhosipriuzatváranízmluvyžiadnymspôsobomnevyhradzovalsvoje
postavenie obchodného zástupcu, zmluvu akceptoval tak, ako mu bola predložená. Postupcovi bola
daná do užívania čerpacia stanica a tento bol zodpovedný za jej riadne prevádzkovanie. Prevádzkovanie

čerpacej stanice bolo realizované výhradne podľa stanovených podmienok. Podľa čl. I bod 1.2 zmluvy
sa partner zaviazal prevádzkovať čerpaciu stanicu výlučne za účelom predaja motorových palív,
ostatného doplnkového sortimentu a za účelom poskytovania služieb zákazníkom čerpacej stanice.
Ako vyplýva z predmetu zmluvy, hlavnou činnosťou pri prevádzkovaní čerpacej stanice bol predaj
motorových palív, pričom spôsob a podmienky predaja motorových palív boli upravené osobitnou

mandátnou zmluvou na predaj motorových palív. Postupca sa zaviazal v mene žalovaného a na jeho
účet zabezpečiť maloobchodný predaj benzínu, motorovej nafty a autoplynu a žalovaný sa zaviazal
partnerovi za uvedenú činnosť zaplatiť odplatu dojednanú podľa Prílohy č. 5 Zmluvy o prevádzkovaní
čerpacej stanice - Ekonomické podmienky prevádzkovania čerpacej stanice. Je teda zjavné, že hlavnou
činnosťou právneho predchodcu žalobcu nebolo vyhľadávanie záujemcov o nákup na čerpacej stanici,

ale zabezpečenie jej fungovania, pričom predaj palív bol realizovaný výhradne na základe pokynov
žalovaného. Z uvedeného nevyplýva, že prevažujúca činnosť postupcu spočívala v jeho aktívnej činnosti
s cieľom vyhľadať záujemcov a obchodné príležitostí pre žalovaného, resp. že by sa tento aktívne pričinil
o nových zákazníkov, alebo významným spôsobom rozvíjal obchod s doterajšími zákazníkmi, keď je
zrejmé, že hlavná činnosť postupcu spočívala v činnosti vykonávanej na základe pokynov žalovaného,

od ktorých nebolo možné sa odchýliť. Podľa názoru súdu pokiaľ ide o tak špecifickú činnosť akou
je predaj motorových palív, v tomto prípade ani nie je možné uskutočňovať osobné oslovovanie a
vyhľadávanie ďalších zákazníkov. Svedok Jozef Očenáš (postupca) na pojednávaní síce uviedol, že
došlo k nárastu obchodu, pohonných hmôt, ako aj doplnkového tovaru na predmetnej ČS, aj vďaka jehočinnosti na získavanie nových zákazníkov (napr. prostredníctvom autoumyvárne, či kávy zadarmo pri
tankovaní väčších objemov, alebo bonusov pre miestnych zákazníkov), avšak táto činnosť nebola podľa
názoru súdu prevažujúca, ani signifikantná do takej miery, že by ju bolo možné považovať za činnosť

obchodného zástupcu. Okrem toho ju žalobca ani nepreukázal relevantnými dôkazmi. Z dokladov
založených do spisu - napr. faktúr s prílohami obsahujúcimi výpočet provízií za predaj motorových palív
nie je možno vyvodiť záver, že tieto boli vyplatené za aktívne získavanie nových zákazníkov, ani nie sú
dôkazom o tom, že k získavaniu nových zákazníkov vo významnej miere dochádzalo práve činnosťou
postupcu. Pokiaľ ide o snahu žalobcu doplniť dokazovanie (v zmysle jeho podania doručeného

súdu dňa 05.02.2024), a to uložením povinnosti žalovanému, aby doložil všetky prílohy k zmluvám o
prevádzkovaní stanice či iné zmluvy, na základe ktorých sa realizoval predaj motorových palív vrátane
príloh a na základe ktorých sa fakturovali provízie, táto je irelevantná, nakoľko dôkazné bremeno spočíva
na žalobcovi, aby preukázal všetky skutočnosti za účelom zdokladovania jeho činnosti, vrátane odmien,
ktoré mu boli žalovaným vyplatené. Okrem toho súd nevidí dôvod, prečo by mal všetky tieto listiny
dokladať do spisu žalovaný, keď by nimi mal disponovať žalobca, pričom tento ich mal do spisu založiť

už spolu so žalobou, či s vyjadrením k vyjadreniu žalovaného k žalobe, čo však neurobil. Vzhľadom na
uvedené je už tento návrh na dokazovanie v tomto štádiu konania v rozpore so zásadou koncentrácie
konania, preto navrhované dokazovanie súd nevykonal.

15. Pokiaľ ide o odplatnosť predmetného zmluvného vzťahu, ekonomické podmienky súvisiace s

prevádzkovaním ČS boli medzi stranami stanovené v Prílohe č. 5 zmluvy. Provízia partnera sa
určovala mesačne, pričom pri stanovení jej výšky išlo o kombináciu výkonnostných parametrov partnera
(množstvo predaných motorových palív a súčin cieľovej motivačnej čiastky a mesačného kompozitného
indexu ČS) a pevnej čiastky, ktorú dostane prevádzkovateľ bez ohľadu na množstvo predaných palív.
Uvedená úprava odmeňovania tak nebola plne závislá od dosiahnutia očakávaného výsledku činnosti

postupcu, ako to je pri zmluvách o obchodnom zastúpení. Variabilná zložka odmeny pritom ani nemala
charakter mimoriadnej provízie, nakoľko táto bola vyplácaná pravidelne každý mesiac a bez ohľadu
na to, či predpokladané obraty partner plnil na 100 %. Samotná skutočnosť, že strany v zmluve
odplatu označili ako províziu nepreukazuje úmysel zmluvných strán uzavrieť zmluvu o obchodnom
zastúpení, predovšetkým za situácie, keď úprava odmeňovania nekorešponduje s tvrdením žalobcu o

charaktere danej zmluvy ako zmluvy o obchodnom zastúpení. Pokiaľ ide o plnenie minimálneho predaja/
obchodného plánu predaja, ktorý zohral úlohu pri stanovení výšky provízie (motivačná provízia), toto nie
je presvedčivým ukazovateľom prínosu činnosti postupcu, pretože stanovenie obchodného plánu malo
subjektívny charakter (závisel okrem iného aj od hodnotenia predaja area manažérom) a vždy pri jeho
naplnení sa nahrádzal novým plánom predaja s vyšším naplánovaným počtom obchodov. Okrem toho

na plnenie minimálneho predaja/obchodného plánu mali vplyv aj iné faktory, ktoré postupca nevedel
ovplyvniť, a to napr. zmeny trhu, sezónnosť, špecifické podmienky ČS a i.

16. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu smernicou rady č.86/653/EHS a tam uvedenou definíciou
obchodného zástupcu, v tejto súvislosti súd poukazuje, že účelom smernice je predovšetkým poskytnúť

ochranu obchodnému zástupcovi tým, že upravuje minimálny štandard právnej úpravy vzťahov medzi
obchodným zástupcom a zastúpeným. Pre naplnenie tohto účelu smernica priniesla definíciu pojmu
„obchodný zástupca“, pričom jedným z jeho základných obsahových znakov v zmysle smernice je
jeho oprávnenie pre zastúpeného „dojednávať“ predaj alebo nákup tovaru. Uvedená smernica bola
transponovaná do Slovenského právneho poriadku zákonom č. 500/2001 Z.z. a s cieľom harmonizácie s

európskymprávomzaviedladoprávnehoporiadkukogentnéustanovenie§652Obchodnéhozákonníka,
od ktorého sa pri uzatváraní zmluvy o obchodnom zastúpení zmluvné strany nesmú odchýliť. Inými
slovami, zmluvné strany sú viazané základnými zákonnými požiadavkami na zmluvu o obchodnom
zastúpení a táto ich musí bez výnimky (aby mohla byť za zmluvu o obchodnom zastúpení považovaná)
obsahovať. Pokiaľ teda zákon kogentne a imperatívne od obchodného zástupcu vyžaduje, aby vyvíjal

činnosť pre zastúpeného smerujúcu k uzatvoreniu obchodov alebo činnosť spočívajúcu v dojednávaní
a uzatváraní obchodov pre zastúpeného, túto nemožno ničím nahradiť a z uzatvorenej zmluvy musí
jednoznačne vyplývať. Ako už súd uviedol vyššie, uvedené nebolo úlohou postupcu v zmluvnom vzťahu
so žalovaným. Jeho úlohou bolo predovšetkým zabezpečenie riadneho fungovania čerpacej stanice
výhradne podľa riadiacich aktov žalovaného a s tým spojenú činnosť predaja motorových palív podľa

mandátnej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka.

17. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že postupca výrazne zvýšil predaj palív na ČS (napr. prostredníctvom
autoumyvárne, či kávy zadarmo pri tankovaní väčších objemov, alebo bonusov pre miestnychzákazníkov), ako aj že prekračoval neustále ročný plán predaja palív výsledkami výrazne nad 100
%, súd zdôrazňuje, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že by k zvýšeniu predaja
pohonných hmôt a k rozvinutiu obchodov s palivovým ako aj nepalivovým tovarom došlo v dôsledku

činnosti postupcu. Súd je totiž názoru, že okolnosti ovplyvňujúce rozhodovanie zákazníkov načerpať
na konkrétnej čerpacej stanici závisia predovšetkým od trasy, po ktorej zákazník jazdí a od kvality
ponúkaných pohonných hmôt. Okrem toho nárast predaja pohonných hmôt v sieti čerpacích staníc
Slovnaft bol spôsobený aj rozsiahlymi investíciami do rozvoja a modernizácie siete čerpacích staníc ako
aj reklamnej kampane, ktorú hradil a vykonával výhradne žalovaný. Otázka sortimentu ponúkaného na

čerpacej stanici neponúkala partnerovi možnosť vlastnou aktivitou na trhu výrazným spôsobom prilákať
nových zákazníkov a rozvinúť dovtedajšie obchody. Aj cenu palív určoval výhradne žalovaný, nejednalo
sa tak o položku, ktorú by partner žalovaného mohol akokoľvek za účelom prilákania zákazníkov
upravovať. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ aj došlo v rozhodnom období k získaniu
nových zákazníkov čerpacej stanice, nemožno uvedené zásluhy pripísať postupcovi, nakoľko tento v
oblasti marketingu, propagácie, modernizácie či vytvárania renomé značky Slovnaft nevykonával žiadne

také aktivity, ktoré by boli spôsobilé získať nových zákazníkov alebo významne rozvinúť obchody s
doterajšími zákazníkmi.

18. Vzhľadom na to, že žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia odstupného vzniknutého zo
zmluvyoobchodnomzastúpení,bolojehopovinnosťoupreúspechvsporepreukázať,žemedziprávnym

predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o obchodnom zastúpení, ktorej skončenie
by za splnenia zákonných predpokladov mohlo zakladať vznik práva žalobcu na odstupné. Žalobca však
v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého

súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal
plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.