Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 8, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: PB-13C/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3723201006
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Gabriela Sopková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3723201006.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Sopkovou, PhD., v spore žalobkyne A. B., C. D.,
narodenej XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, právne zastúpenej JUDr. Katarínou Plačkovou, advokátkou
so sídlom Považská Bystrica, Centrum 27/23, IČO: 42 275 458, proti žalovanému F. B., narodenému
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, G. H. E. XXX, právne zastúpenému JUDr. Mariánom Rojkom, advokátom
so sídlom Považská Bystrica, ul. Železničná 90/12, IČO: 42 020 921, o vyporiadanie BSM, takto

r o z h o d o l :

Vy p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nasledovne:

I. Do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e :
- nehnuteľnosť: byt č. 2 vo vchode č. 1 na 1. poschodí rodinného domu, súp. č.
XXXX stojaci na pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. I. XXXX o výmere
XXX m2 spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve v rozsahu XXXX/XXXXX nachádzajúci sa v k. ú. E. zapísaný na LV č. XXXXX

v hodnote...............................................................................................................70 400 eur
- hnuteľné veci: vstavaná rúra, sušička prádla, varná platňa, americká chladnička, TV
Philips, TV JVC, mraziak, obývacia zostava, kuchynský stôl, sedacia súprava, vstavané
skrine, manželská posteľ, skrine v detských izbách a predsieňová zostava v
hodnote...................................................................................................................1 270 Eur
II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému titulom vyporiadacieho podielu zo zaniknutého BSM

sumu 14 348,48 eur do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyporiadania BSM po rozvode manželov. Uviedla, že
manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp.
zn. 14P/71/2019 zo dňa 29.01.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.04.2020.
Do podania návrhu nebola medzi stranami sporu uzatvorená mimosúdna dohoda o vyporiadaní BSM,

preto sa žalobkyňa v zákonnej 3 ročnej lehote obrátila na súd. Do BSM zaradila nasledovné veci:
AKTÍVA
- Byt č. 2 vo vchode č. 1 na 1. poschodí rodinného domu, súp. č. XXXX stojaci na pozemku – zastavaná
plocha a nádvorie, parc. č. I. XXXX o výmere XXX m2 spolu s podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v rozsahu XXXX/XXXXX nachádzajúci sa v k. ú.
E. zapísaný na LV č. XXXXX ohodnotený Znaleckým posudkom č. 5/2022 J. A. K. na sumu 70 400 eur,

ktorý chce žalobkyňa prikázať do jej výlučného vlastníctva.
- Bytové zariadenie a spotrebiče: vstavaná rúra 2013 – kúpená za 251 eur – teraz 50 eur, sušička prádla
2013–kúpenáza489eur–teraz80eur,varnáplatňa2013–kúpenáza159eur–teraz30eur, americkáchladnička 2018 – kúpená za 799 eur – teraz 300 eur, TV Philips 2017 – kúpená za 679 eur – teraz
150 eur, tieto chcela prikázať do jej vlastníctva a do vlastníctva žalovaného chcela prikázať TV JVC
2013 – kúpená za 800 eur – teraz 70 eur, mraziak 2016 – kúpený za 218 eur – teraz 60 eur, obývacia

zostava 2016 – kúpená za 200 eur – teraz 60 eur, kuchynský stôl 2018 – kúpený za 180 eur – teraz
100 eur, sedacia súprava 2016 – kúpená za 790 eur – teraz 50 eur, vstavané skrine 2001 – kúpené za
500 eur – teraz 70 eur, manželská posteľ 2009 – kúpená za 230 eur – teraz 40 eur, skrine v detských
izbách 2017 – kúpené za 400 eur – teraz 140 eur a predsieňová zostava 2018 – kúpená za 230 eur
– teraz 70 eur.

PASÍVA:

- Zostatok zo Zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú prevzala na seba
výlučne žalobkyňa vo výške 12 986,52 eur – splácala ho sumou 209,93 eur/mesačne (ku dňu
XX.XX.XXXX boli vyrovnané všetky záväzky z predmetného úverového vzťahu zo strany žalobkyne)

- Podpora od Štátneho fondu rozvoja bývania vo forme úveru č. XXX/XXX/XXXX, ktorá zanikla jej
vyplatením v sume 12 968,65 eur zo strany žalobkyne, ktorá obdržala dar v hodnote 13 000 eur od
svojho brata, ktorý bol obratom použitý na úhradu tohto dlhu.

Žalobkyňa tvrdila, že k vyporiadaniu zaniknutého BSM pristupujú viaceré okolnosti, ktoré zákon
predpokladá a ktoré majú vplyv na výplatu podielu žalovanému. Žalobkyňa ako spôsob vyporiadania
zachováva prianie žalovaného vyjadrené opakovane v mimosúdnej komunikácii, t. j. že nemá záujem
na nadobudnutí bytu v E. a chce byť vyplatený. Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX nadobudla
žalobkyňa nehnuteľnosť – rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku – zastavaná plocha

a nádvorie, parc. č. KNC XXXX, spolu s príslušenstvom ako i pozemkami KNC XXXX a KNC XXXX/
X v rozsahu X/X z celku. Jedine a výlučne na základe tohto úkonu mohla byť vykonaná nadstavba
predmetnéhorodinnéhodomu,čímboloumožnenévzniknúťsamostatnejveci–bytu,ktorýjepredmetom
vyporiadania. Žalobkyňa bola obdarovaná svojimi rodičmi a je nesporné, že predmetný dar je vylúčený
z masy BSM. Dar ako výlučné vlastníctvo žalobkyne bol vložený do spoločného majetku. Hodnota

prevádzaných nehnuteľností bola vyčíslená znaleckým posudkom J. K. č. 96/2002 zo dňa XX.XX.XXXX
na sumu 471 684,- Sk, pričom sa nejedná o všeobecnú trhovú hodnotu ale o stanovenie ceny
nehnuteľnosti zistenej podľa osobitného predpisu a trhová hodnota je spravidla vyššia. Obdarovanými
boli všetci súrodenci, podiel na žalobkyňu tak činí sumu 157 228,- Sk v roku 2002. Znaleckým posudkom
č. 5/2022 bola ohodnotená aj predmetná X/X rodinného domu na sumu 17 400 eur. Pri výstavbe

bytovej jednotky, ktorá je predmetom vyporiadania došlo k realizácii stavebných prác firmou, ktorá je
vo vlastníctve brata žalobkyne, a to fasádna omietka a zateplenie, vnútorné omietky a potery, ako aj
položenie dlažby v kúpeľni, vrátanie dodania materiálu (čiastočne). Predmetné stavebné práce/materiál
boli vykonané bezplatne, a boli darom od brata pre žalobkyňu, ktorý je potrebné zohľadniť pri výške
odplaty za vyporiadanie. Znaleckým posudkom č. 5/2022 boli tieto dary ocenené na sumu 4 000 eur.

Strany sporu počas trvania manželstva spísali a podpísali Zmluvu o budúcej zmluve o vyporiadaní BSM
dňaXX.XX.XXXXformouNotárskejzápisnice,sp.zn.NXXX/XXXX,L.,pričomjejpodstatouboladohoda
strán na výplate žalovaného z BSM vo výške 10 000 eur, rozdelenej do 2 splátok, kedy prvá splátka
vo výške 7 000 eur bola žalobkyňou žalovanému zaplatená pred podpisom Zmluvy o budúcej zmluve
a druhá časť mala byť vyplatená pri podpise Dohody o vyporiadaní BSM vo výške 3 000 eur, ku čomu

nedošlo, keďže žalovaný sa rozhodol nesúhlasiť s dohodnutou výškou odplaty. Žalobkyňa navrhla, aby
bola žalovanému ako náhrada za jeho podiel z bytu vyplatená suma 4 515,68 eur, ktorú vypočítala
nasledovne: hodnota určená ZP 70 400 eur – 17 400 eur a 4 000 eur ako dary žalobkyne, ktoré boli
v celosti vložené do spoločného majetku = 49 000/2 = 24 500 eur. Žalobkyňa na seba prevzala obe
pasíva spolu v hodnote 25 968,65 eur, ktoré sú ku dňu podania žaloby splatené zo strany žalobkyne.

Polovica v sume 12 984,32 eur pripadá na žalovaného a túto žiada započítať na jeho podiel a ponížiť oň
sumu 24 500 eur a rovnako je túto sumu potrebné ponížiť o už vyplatených 7 000 eur. K žalobe pripojila
žalobkyňa nasledovné listinné dôkazy: splnomocnenie, rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.
k. 14P/71/2019 – 20, Výzvu k mimosúdnemu vyporiadaniu BSM s podacím lístkom, Oznámenie zo dňa
08.06.2021, výpis z LV č. XXXXX, ZP č. 05/2022 a č. 96/2002, inzeráty, Dohodu o zrušení záväzkov,

Zmluva o pristúpení k záväzku, Potvrdenie o splatení účelového splátkového úveru zabezpečeného
nehnuteľnosťou, Zmluva o poskytnutí podpory, Vyčíslenie predčasného splatenia podpory vo forme
úveru č. XXX/XXX/XXXX, Oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu, Darovaciu zmluvu a Notársku
zápisnicu.2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29.05.2023 uviedol, že s návrhom na prikázanie bytu č. 2 s
prísl. do vlastníctva žalobkyne súhlasí. S návrhom na prikázanie hnuteľných vecí do jeho vlastníctva

nesúhlasí. S návrhom na určenie výšky odplaty v sume 4 515,68 eur nesúhlasí. S priznaním nároku
na náhradu trov konania žalobkyni nesúhlasí. Súhlasí s tvrdením žalobkyne, že medzi nimi prebehla
mimosúdnakomunikáciazaúčelomdosiahnutiadohodyovyporiadaníBSM,avšaknesúhlasístvrdením,
že v zmysle jeho posledného vyjadrenia požaduje výplatu vo výške 19 750 eur. Pokiaľ žalobkyňa
predložila oznámenie zo dňa 08.06.2021, z tohto vyplýva, že navrhuje výplatu vo výške 13 000 eur.

Sumu 19 750 eur ako výplatu navrhoval v prvotnom návrhu na vyporiadanie BSM dohodou zo dňa
XX.XX.XXXX, pričom aj z tohto je zrejmé, že bol ochotný robiť ústupky v záujme dosiahnutia dohody,
napriek tomu k uzatvoreniu dohody nedošlo. Nesúhlasil so započítaním sumy 17 400 eur ako hodnoty
daru žalobkyne. Predmetom daru podľa darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v prospech žalobkyne
bol spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu súp. č. XXXX na parc. I. XXXX s prísl. a pozemky I.
XXXX a I. XXXX/X. Rodinný dom v čase darovania bol samostatný, s jednou bytovou jednotkou. Naviac

predmet daru je do t.č. v zmysle zápisov na LV č. XXXXX a LV č. XXX k. ú. E. vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne a teda nie je predmetom vyporiadania. Žalovaný preto namietal tvrdenie žalobkyne, že
dar ako výlučné vlastníctvo žalobkyne bol v celosti vložený do spoločného majetku. Toto tvrdenie je
vyvrátené výpismi z LV č. XXXXX a LV č. XXX kat. úz. E., z ktorých vyplýva, že žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníckou v podiele X/X k nehnuteľnostiam: parc. I. XXXX, „zast. pl.“ o výmere XXX m2, parc.

I. XXXX/X, „zast. pl.“ o výmere XXX m2 a byt č. 1 vo vchode 1 na prízemí rodinného domu súp.
č. XXXX na parc. I. XXXX a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve XXXXX/XXXXX. Byt č. 2 s prísl., ktorý je predmetom vyporiadania vznikol na základe
Zmluvy o nadstavbe – A. XXXX/XX. Je zrejmé, že sa jedná o novú vec, ktorá vznikla nadstavbou
jestvujúceho rodinného domu s plochou strechou. Nadstavbou vzniklo obytné podkrovie o 1 b.j. so

samostatným vstupom – vonkajším schodiskom. Nová bytová jednotka pozostáva zo zádveria, obývacej
izby s kuchynským kútom, troch izieb, kúpeľne, WC a špajzy. Zároveň celý rodinný dom je zastrešený
novou manzardovou strechou. Toto vyplýva jednak zo Zmluvy o nadstavbe – A. XXXX/XX a tiež zo
Stavebného povolenia Okresného úradu Považská Bystrica, č.: M.X-X/XX-XX. zo dňa XX.XX.XXXX a
Kolaudačného rozhodnutia N. E. č.: XXXX/XXX-XXX-X/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Spoluvlastníci domu

zároveň vyhlásili, že súhlasia s tým, aby si žalobkyňa a žalovaný v podkroví domu č. XXXX na
vlastné náklady vytvorili novú bytovú jednotku. Poprel tvrdenie žalobkyne, že stavebné práce vykonané
spoločnosťou D., O. a čiastočne stavebný materiál mal byť darom žalobkyni. Toto je účelové a ničím
nepodložené tvrdenie motivované iba snahou znížiť podiel žalovaného. Je nelogické, aby fasádna
omietka alebo dlažba v kúpeľni v byte patriacom do BSM bola darom jednému z manželov, naviac tieto

materiály a práce sa mali týkať aj častí rodinného domu patriacich iným vlastníkom a to aj vlastníkovi
spoločnosti D., O.. Poukázal na to, že brat žalobkyne nijako neprejavil vôľu, že by nejaký materiál alebo
práce mali byť darom iba pre žalobkyňu, toto je účelové tvrdenie aj z toho dôvodu, že spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností je aj brat žalobkyne a teda uvedené stavebné práve boli vykonané aj na
jeho majetku a v jeho prospech, naviac na uvedených prácach a nákladoch na materiál sa podieľal aj

žalovaný. Pokiaľ bola pred rozvodom manželstva uzatvorená Zmluva o budúcej zmluve o vyporiadaní
BSM, žalovaný tvrdí, že takáto zmluva je neplatná. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom
22.04.2020. Zmluva o budúcej zmluve, predmetom ktorej je budúce vyporiadanie vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, teda pred rozhodnutím o rozvode
manželstva, ktorým zároveň zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V zmysle príslušných

ustanovení OZ možno dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva platne uzavrieť až
po zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Dohoda, alebo zmluva o budúcej dohode uzatvorená
pred zánikom manželstva svojim obsahom a účelom odporuje ustanoveniam Občianskeho zákonníka
týkajúcich sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň ich obchádza; prieči
sa aj dobrým mravom, preto je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná v zmysle § 39 Obč. zák.

Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno platne uzavrieť až po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva. Namietal tvrdenie žalobkyne, že žalobkyňa ako spôsob vyporiadania
zachováva prianie žalovaného vyjadrené opakovane v mimosúdnej komunikácii, teda, že nemá záujem
na nadobudnutí bytu v E.. Bola to práve žalobkyňa, kto inicioval vyhotovenie zmluvy o budúcej zmluve a
už podľa tejto mal byt pripadnúť do jej vlastníctva. Akákoľvek mimosúdna komunikácia medzi stranami

prebehla až po vyhotovení tejto zmluvy, resp. po rozvode manželstva, preto to je práve žalovaný, kto
zachováva záujem žalobkyne na nadobudnutí bytu v E.. Predmetom BSM sú aj investície vynaložené
z prostriedkov BSM do majetku žalobkyne, a to investície do príslušenstva domu: plot, bazén, šopa,
altánok, zámkové dlažby, obkladový kameň, spolu v hodnote 10 000 eur. Žalovaný žiadal, aby mužalobkyňa nahradila, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jej ostatný majetok. Vzhľadom na
spoluvlastnícky podiel žalobkyne 1/5 žalovaný uplatňuje nahradiť sumu 1 000 eur. Tvrdil, že žalobkyňa
nepreukázala vyplatenie záväzku zo Zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vo

výške 13 000,- eur. Pokiaľ žalobkyňa zostatok úveru prevzala na seba a od prevzatia záväzku (04. 03.
2020) do vyrovnania záväzku (16.06.2022) splácala mesačne 209,93 eur, splatená suma predstavuje
5 878,04 eur. Žalovaný nesúhlasil s prikázaním hnuteľných vecí do svojho vlastníctva, nemá záujem o
tieto veci. Tieto veci tvoria zariadenie a vybavenie bytu, resp. slúžia k užívaniu tohto bytu. Žalobkyňa
zariadenie bytu do t.č. užíva. Takýto návrh žalobkyne je v rozpore so zásadou účelného využitia veci,

tiež je v rozpore so zásadou, že veci by mali byť prikázané tomu z manželov, ktorý ich mal naposledy v
užívaní a u ktorého došlo k ich amortizácii. Navrhol, aby súd vyporiadal zaniknuté BSM tak, že prikáže
do výlučného vlastníctva žalobkyne: - byt č. 2 vo vchode 1 na 1. poschodí rodinného domu súp. č.
XXXX na parc. I. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu XXXX/XXXXX zapísaný na LV č. XXXXX kat. úz. E. a hnuteľné veci: vstavaná rúra, sušička prádla,
varná platňa, americká chladnička, TV Philips, TV JVC, mraziaci box, obývacia zostava, kuchynský stôl,

sedacia súprava, vstavané skrine v spálni, vrátane chodby, manželská posteľ, skrine v detských izbách,
predsieňová zostava a žalobkyňu zaviaže zaplatiť žalovanému sumu 20 457,15 eur a žalovanému prizná
nárok na náhradu trov konania. K vyjadreniu pripojil nasledovné listinné dôkazy: Čestné prehlásenie zo
dňa 15.07.2002, Zmluvu o nadstavbe a dohodu o určení vlastníckeho práva k bytom v rodinnom domu
č. súp. XXXX na KN parc. č. XXXX v k. ú. E., Plnomocenstvo.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 24.06.2023 uviedla, že na vyplatenie úveru č. XXXXXXXXXX
nepostačovalo vyplatiť banke sumu 5 878,04 eur (t. j. splátka vo výške 209,93 eur v období od 03/2020
do 06/2022) a touto informáciou žalovaný disponuje, nakoľko bol zmluvnou stranou pri uzatváraní
úverovej zmluvy, a teda vedel, akú má úver zostatkovú hodnotu v čase, keď spoločnú domácnosť

opustil a ponechal splácanie všetkých pasív na manželku (v priamej súvislosti s jeho súhlasom byť
vyplatený z masy BSM v hodnote 10 000 eur tak, ako uviedol v Notárskej zápisnici). Žalobkyňa splatila
na vyplatenie predmetného úveru nielen sumu 5 878,04 eur ale aj v jednorazovej splátke sumu 7
108,48 eur, teda spolu sumu 12 986,52 eur. Doklad o úhrade jednorazovej splátky tvorí prílohu č. 2
tohto vyjadrenia. Poprela vynaložené investície, stavby, ktoré žalovaný zmienil boli v plnom rozsahu

financované z prostriedkov bratov žalobkyne a jej rodičov. Je na žalovanom, aby aj niesol v tomto smere
dôkaznébremeno,inakjetolenúčelovétvrdenie.Existenciahnuteľnýchvecíjefaktom,sktorýmsanedá
spravodlivo vysporiadať tak, že budú všetky prikázané do vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa rovnako ako
žalovaný o niektoré veci záujem nemá, o niektoré záujem má a určitá rovnovážna forma proporcionality
je namieste aj v tejto oblasti a nie je dôvodné, ani hospodárne, aby všetky hnuteľné veci boli prikázané

v jej „prospech“, uvedomujúc si vecnú nesprávnosť tohto právneho termínu, nakoľko ak niektoré veci
skutočne v domácnosti žalobkyňa sa nachádzajú, tak sú skôr na jej ťarchu ako na jej „prospech“.
Žalovaný odišiel zo spoločnej domácnosti, čo celkom iste nie je dobrý dôvod na prikázanie všetkých
hnuteľných veci na ťarchu/prospech žalobkyne. Momentálne umiestnenie niektorých hnuteľných vecí v
domácnosti žalobkyne nie je založené na rozhodnutí žalobkyne. Rovnako je vo veci zásadné uviesť, že

žalobkyňa sa ešte stále stará o spoločného maloletého syna P., a rovnako tak financuje potreby dvoch
dospelýchspoločnýchdetí,kuktorýmmážalovanýurčenúvyživovaciupovinnosťpočasdobyprípravyna
štúdium, ktorá však pokrýva len minimum nákladov a je nespochybniteľné, že je to vždy matka, za ktorou
deti idú s potrebami na dofinancovanie mimoriadnych potrieb. Preto, ak sa žalovaný aj v tomto prípade
snaží zvýšiť svoj podiel na výplatu vylúčením hnuteľných vecí, takéto konanie nie len po ľudskej stránke

je nekorektné, ale po právnej stránke je v rozpore s povinnosťou prihliadnuť aj na potreby spoločných
maloletých (či aj plnoletých) detí, ktoré sú jednoznačne a výlučne napojené na financie žalobkyne a tak
poníženie jej majetku ich priamo zasahuje. Je presvedčená, že to, čo uviedla v podanej žalobe a čo dala
oceniť znalcovi v predloženom znaleckom posudku je faktom. Je nepochybné, že nebyť manželského
zväzku, firma D., O. by určite nešla bez nároku na odmenu prerábať byt, či akúkoľvek inú nehnuteľnosť

žalovaného.To,žeC.D.financovalstavebnépráceamateriálnasamostatnejbytovejjednotkamanželov
B. bolo výlučne len z dôvodu, že pomáhal svojej sestre. Nemal a nemá taký vzťah so svojim bývalým
švagrom, aby tak dobrovoľne konal v jeho prospech. Ak bude žalovaný zotrvávať na svojom vyjadrení,
nech toto preukáže, žalobkyňa vie zabezpečiť účasť C. D. ako svedka, aby sa sám vyjadril, pre koho
boli stavebné práce darom. Je nespochybniteľné, že samostatnú bytovú jednotku bolo možné zriadiť

len na základe toho, že žalobkyňa bola vlastníčkou X/X rodinného domu, súp. č. XXXX. Bez tohto faktu
by žiadna bytová jednotka nevznikla a aj keď žalobkyni ostal podiel X/X v spodnom byte č. 1, nemôže
táto okolnosť podľa názoru žalobkyne ostať bez významu pre vyporiadanie majetku bývalých manželov.
Hodnota rodinného domu, súp. č. XXXX bola v čase pred jeho zmenou na dve samostatné bytovéjednotky stanovená znaleckým posudkom na sumu 87 040 eur, z čoho vyplýva, že hodnota prislúchajúca
žalobkyni v tom čase predstavovala sumu 17 400 eur. Spoluvlastnícky podiel nadobudla žalobkyňa
darovacou zmluvou, a táto je ako taká jasne vylúčená z masy BSM. Rovnako je jasné, že obdarovanou

bola iba žalobkyňa v roku 2002, kedy došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, napriek faktu, že už od roku
XXXX bola v manželskom zväzku so žalovaným. Nebyť tejto skutočnosti, žalovaný by nemal možnosť
nadobudnúť vlastníctvo k samostatnej bytovej jednotke v pôvodnom rodičovskom dome žalobkyne.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.07.2023 uviedol, že žalobkyňa ako prílohu žaloby predložila

o.i. Dohodu o zrušení záväzkov zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej sa veriteľovi G.
B., Q. zaviazala splácať od 03/2020 sumu 209,93 eur mesačne, pričom v mesiaci 06/2022 mal byť
úver splatený. Na námietku žalovaného, že takto zostatok úveru predstavoval 5 878,04 eur žalobkyňa
predložila prehľad o transakciách na úverovom účte, č. úveru XXXXXXXXXX vedenom v O. O., Q..
Z prehľadu vyplýva, že dňa 16. 06. 2022 bola vykonaná transakcia v prospech účtu O. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX v sume 7 108,48 eur, no zo žiadneho dokladu nevyplýva, že uvedený účet v G. B.,

Q. sa viaže k úveru č. XXXXXXXXXX. Trval na tom, že predmetom BSM sú aj investície vynaložené
z prostriedkov BSM do majetku žalobkyne, a to investície do príslušenstva domu: plot, bazén, šopa,
altánok, zámkové dlažby, obkladový kameň, spolu v hodnote 10 000 eur. Žalobkyňa je preto povinná
nahradiťžalovanémuvšetko,čosazospoločnéhomajetkuvynaložilonajejostatnýmajetok.Nauvedené
skutočnosti žalovaný navrhol vykonať dôkaz jeho výsluchom. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že sa jedná o

investície jej bratov, resp. rodičov, dôkazné bremeno je na nej. Tvrdil, že na prikázanie hnuteľných vecí
do jeho vlastníctva nie je dôvod. Nesúhlasil s prikázaním hnuteľných vecí do svojho vlastníctva, nemá
záujem o tieto veci. Tieto veci tvoria zariadenie bytu, resp. slúžia k užívaniu tohto bytu. Nie je zrejmé,
na aký účel by mali žalovanému slúžiť napr. vstavané skrine alebo predsieňová zostava, resp. ako je
zohľadnený záujem detí pri prikázaní skríň v detských izbách žalovanému. Pokiaľ zákon v § 150 OZ

prikazuje pri vyporiadaní prihliadnuť na záujmy maloletých detí, má na mysli najmä skutočnosť, ktoré
veci majú pripadnúť tomu z manželov, ktorému boli deti zverené. Jedná sa o zariadenie a vybavenie
bytu, ktoré žalobkyňa do t.č. užíva, pokiaľ sa však má toto zariadenie stať predmetom vyporiadania BSM,
zrazu žalobkyňa navrhuje toto prikázať žalovanému. Takýto návrh žalobkyne je v rozpore so zásadou
účelného využitia veci, tiež je v rozpore so zásadou, že veci by mali byť prikázané tomu z manželov,

ktorý ich mal naposledy v užívaní a u ktorého došlo k ich amortizácii (napr. rozsudok NS ČR, sp. zn. 22
Cdo 980/2003). Trval na tom, že stavebné práce vykonané spoločnosťou D., O. a čiastočne stavebný
materiál nebol darom výlučne žalobkyni. Je nesporné, že v danom čase strany sporu žili v manželstve,
bývali v spoločnej domácnosti, na uvedených prácach sa podieľal aj žalovaný, preto sa jednalo o dar
obommanželom.Pokiaľrodičiaaleboinírodinnípríslušnícimieniadarovaťvýlučnesvojmudieťaťu,resp.

príbuznému nejaké financie alebo iné hodnoty a nechcú ich darovať aj jeho manželovi/manželke, tak toto
vykonajú nespochybniteľným spôsobom, napr. darovacou zmluvou, čo žalobkyňa nepreukázala. Preto
jej tvrdenia sú účelové, pričom účelovosť je preukázaná aj tým, že dodané práce a materiály sa mali týkať
aj častí rodinného domu patriacich iným vlastníkom a to aj vlastníkovi spoločnosti D., O.. Predmetom
vyporiadania je o.i. byt č. 2 vo vchode 1 na 1. poschodí rodinného domu súp. č. XXXX na parc. I. XXXX a

spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXX zapísaný
na LV č. XXXXX kat. úz. E.. Tento vznikol na základe Zmluvy o nadstavbe – A. XXXX/XX. Je zrejmé, že
sa jedná o novú vec, ktorá vznikla nadstavbou jestvujúceho rodinného domu s plochou strechou, ako
to vyplýva zo Zmluvy o nadstavbe – A. XXXX/XX, Stavebného povolenia Okresného úradu Považská
Bystrica, č.: M.X-X/XX-XX. zo dňa XX. XX. XXXX a Kolaudačného rozhodnutia N. E. č.: XXXX/XXX-

XXX-X/XX zo dňa XX. XX. XXXX. Spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu súp. č. XXXX na parc. I.
XXXX s prísl. a pozemky I. XXXX a I. XXXX/X, ktorý bol predmetom daru je stále vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne a nie je predmetom vyporiadania, preto nie je dôvod na započítanie sumy 17 400 eur ako
hodnoty daru žalobkyne.

5. Žalobkyňa v podaní zo dňa 06.12.2023 predložila súdu vyjadrenie viazané k Účelovému splátkovému
úveru č. XXXXXXXXXX. Uviedla, že dňa 21.04.2017 strany sporu uzatvorili predmetnú zmluvu s G. B.,
Q., na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 18 500 eur. Dňa 24.02.2020 pristúpil k záväzku brat
žalobkyne, aby bolo možné zrušiť záväzky zo zmluvy voči jednému z pôvodných dlžníkov – žalovanému.
Dňa 25.02.2020 bola uzatvorená Dohoda o zrušení záväzkov z tejto zmluvy voči žalovanému. Žalovaný

sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval v 03/2020, odkedy splácala žalobkyňa predmetný úver sama
v mesačných splátkach vo výške 209,93 eur. Do doby predčasného splatenia úveru v 16.06.2022
žalobkyňa zaplatila na úhradu dlhu sumu 5 878,04 eur (28 splátok). Žalobkyňa požiadala o predčasné
splatenie úveru a dňa 06.06.2022 G. B., Q. zaslala stanovisko k tejto žiadosti, kde uviedla, že je potrebnézaplatiťsumu a)7108,48eurakovýškunesplatenejčastiistinyab)70,97eurakopoplatokzapredčasné
splatenie úveru. Žalobkyňa si na úhradu tohto dlhu vzala iný úver zo O., Q. a dňa 16.06.2022 zaplatila
z účtu vedeného v O., Q.. IBAN: O. XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 7 108,48 eur a z účtu IBAN:O.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 70,97 eur, čo preukazuje potvrdením zo dňa 26.10.2023.

6. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa podala návrh na vyporiadanie
BSMsožalovanýmzdôvodu,žemimosúdnasnahaojehovyporiadaniebolamárna.Mimosúdnadohoda
medzi manželmi uzatvorená bola, k jej plneniu zo strany žalovaného však nedošlo. Poukázala na tento

aspekt vyporiadania BSM, keďže žalobkyňa by takýto spôsob vyporiadania tak iste neakceptovala v
prípade, že by vedela, že 3 roky od ukončenia manželstva bude potrebné podávať návrh na vyporiadanie
BSM na súd s tým, že žalovaný požaduje výplatu cca v hodnote 13 000 eur a nie pre ňu záväzných
3 000 eur. Žalobkyňa zostala po odsťahovaní žalovaného zo spoločnej domácnosti na všetky financie
sama, osobne vychovávala a starala sa o 3 deti, čo ostatne robí doposiaľ. Jedno z detí je ešte stále na
VŠ a jedno je maloleté. S vidinou mimosúdneho vyporiadania BSM na seba prevzala dlhy v hodnote

26 000 eur a ešte dnes spláca úver, ktorý bol použitý na úhradu týchto dlhov a jej financie tak nie sú
doposiaľ konsolidované. Narozdiel od žalovaného, ktorý odchodom zo spoločnej domácnosti pretrhol
všetky finančné väzby a rovnako aj rodinné a citové, a to nielen ku bývalej manželke, ale aj k 3 deťom.
Ako masu BSM označila byt č. 2, ktorý vznikol prerábkou RD, ktorý bol vo vlastníctve rodičov žalobkyne.
Súmyslomvňomprerobiťpodkrovienasamostatnúbytovújednotku,boltentoRDsosúhlasomvšetkých

členov rodiny D. rozdelený a žalobkyňa tak nadobudla darom X/X tohto RD. Obdarovaná bola len
žalobkyňa, napriek tomu, že už vtedy bola vydatá za žalovaného. Výlučne ale vďaka tejto skutočnosti
mohla byť vykonaná nadstavba RD a mohla vzniknúť samostatná bytová jednotka, preto tvrdíme, že sa
jedná o okolnosť, na ktorú OZ v § 150 pamätá a zohľadňuje sa pri veľkosti podielov. Bez takéhoto vnosu
žalobkyne by nebolo možné ani len uvažovať o vytvorení priestoru pre rodinu B.. Tvrdíme, že rodina D.

je súdržná, má vynikajúce rodinné vzťahy, čo preukazuje nielen fakt, že žalobkyňa bezplatne obdržala
X/X RD, bezplatne obdržala od jedného brata dar 13 000 eur, aby vyporiadala svoje BSM, bezplatne
obdržaladaroddruhéhobrata10000eur,opäťlenvsnahevyporiadaťBSM,bratB.D.,abybolvyviazaný
žalovaný zo zmluvného vzťahu s G. B., vstúpil do zmluvného vzťahu ako ručiteľ, obaja bratia B. aj C. boli
ručiteľmi na zmluve o poskytnutí podpory so ŠFRB. B. C., keďže mal v tom čase prosperujúcu stavebnú

firmu, považoval za logické a automatické pomôcť svojej sestre, či už materiálne alebo prostredníctvom
prác vykonávaných na vznikajúcej samostatnej bytovej jednotke. Tieto okolnosti samostatne ako aj vo
vzájomných súvislostiach len podporujú tvrdenie, že dary označené v žalobe, a teda tie, ktoré žiada
započítať oproti podielu na výplatu žalovaného, boli myslené a mierené výlučne na žalobkyňu a jej deti.
Rodina D. sa takto správala konštantne voči svojej sestre a robí tak doteraz. Navrhovala prikázať byt

č. 2, ktorý sa nachádza v RD súp. č. XXXX do výlučného vlastníctva žalobkyne, od podielu na výplatu
žalovaného odpočítať vnos žalobkyne, ktorý je ocenený v ZP č. 5/2022 na sumu 17 400 eur. Rovnako tak
sumu podielu na výplatu žalovaného ponížiť o oba úvery, ktoré žalobkyňa na seba prevzala a vyplatila,
čím zbavila žalovaného hneď po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti akýchkoľvek fin. nákladov.
Ohľadnehnuteľnýchvecí,ktorésanachádzajúvbytovejjednotke,tietonavrhlarozdeliťtak,abyanijedna

zostránsporunemuselavyplácaťtúdruhústranusporu.Malazato,žetakétorozhodnutiejespravodlivé,
keďžetak,akodeklaruježalovaný,rovnakýprístupktýmtohnuteľnýmveciammáajžalobkyňa.Žalovaný
mal možnosť tieto hnuteľné veci hocikedy vziať, využívať pre vlastnú spotrebu a jeho pasivita by nemala
byť dávaná na ťarchu žalobkyni, ktorá tak či tak bude musieť nájsť fin. prostriedky na výplatu žalovaného
z BSM vo výške určenej súdom. Žalobkyňa sa stále stará o jedno mal. dieťa, jej príjem je cca 900 eur

mesačne a akékoľvek navýšenie podielu žalovaného bude mať vplyv na rodinný rozpočet. Žiadala,
aby súd vzal okolnosti uvedené v žalobe, ako aj skutočnosti, ktoré vyplynuli z dnešného pojednávania
na zreteľ a vyporiadal BSM manželov B. tak, ako navrhla v žalobnom návrhu, priznal nehnuteľnosť byt
č. 2, vo vchode č. 1, na 1. poschodí RD, súp. č. XXXX, postavený na pozemku zastavaná plocha a
nádvorie, parc. č. KNC XXXX o výmere XXX m2, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu, a na príslušenstve v rozsahu XXXX/XXXXX nachádzajúcich sa v k.ú. E., obec
E., okres E. B., zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom PB, katastrálny odbor, do
výlučného vlastníctva žalobkyne, zároveň do výlučného vlastníctva žalobkyne priznal hnuteľné veci a to:
vstavaná rúra, sušička prádla, varná platňa, americká chladnička a TV Philips. Do výlučného vlastníctva
žalovaného navrhla priznať hnuteľné veci a to: TV JVC, mraziaci box, obývacia zostava, kuchynský

stôl, sedacia súprava, vstavané skrine v spálni (vrátane chodby), manželská posteľ, skrine v detských
izbách, predsieňová zostava, na výplatu žalovaného sme navrhla vyplatiť sumu 4 515,68 eur, ktorú sumu
považuje za nezmenenú ani po vykonanom dokazovaní. Z toho dôvodu mala za to, že žalobkyni patrí
nárok na priznanie trov konania v rozsahu 100 %.7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol, aby súd vyporiadal zaniknuté BSM tak, že do
výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže byt č. 2, v dome súp. č. XXXX, tak ako je špecifikovaný v žalobe,

všetky hnuteľné veci a žalobkyňu zaviaže zaplatiť žalovanému sumu 16 850,67 eur a žalovanému
prizná nárok na náhradu trov konania. Suma určená na výplatu žalovanému je určená z hodnoty aktív
BSM v sume 73 670 eur, ktorá pozostáva z hodnoty bytu stanovenej v zmysle ZP v sume 70 400 eur,
hodnoty hnuteľných vecí stanovenej žalobkyňou v sume 1 270 eur a investícii manželov do príslušenstva
RD v sume 2 000 eur. Po rozdelení aktív BSM na polovicu a znížení tejto sumy o polovicu pasív vo

výške 12 984,33 eur by vznikla suma na výplatu žalovaného vo výške 23 850,67 eur, ktorú je však
potrebné znížiť o čiastočné plnenie vo výške 7 000 eur. Z čoho takto vznikne žalovaným požadovaná
suma na výplatu 16 850,67 eur. Žalovaný namietal započítanie hodnoty daru, a to rodinného domu, t. č.
bytu č. 1, pretože tento dar aj naďalej nezmenený zostáva v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a
vyporiadavaný byt č. 2 je novou vecou, ktorý je potrebné ako novú vec v rámci BSM vyporiadať. Namietal
uplatnenie daru žalobkyni vo výške 4 000 eur ako účelové. Je preukázané, že sa jednalo o práce a

materiál vykonaný na RD z časti patriaci do podielového spoluvlastníctva 5 spoluvlastníkov a z časti
patriaci do BSM účastníkov. Z podstaty tvrdených darovaných vecí, ako je napr. omietka, zateplenie,
alebo dlažba vyplýva, že slúži celému domu, preto tvrdenie o dare do výlučného vlastníctva žalobkyne
nie je preukázané, je účelové, v snahe znížiť sumu určenú na výplatu a naviac aj z výpovede žalobkyne a
svedka C. D. vyplýva, že sa len domnievali, že išlo o dar, a preto v súčasnosti je takéto tvrdenie účelové.

Nesúhlasil s prikázaním časti hnuteľných vecí do vlastníctva žalovaného, tvrdil, že toto je v rozpore so
zásadou účelného využitia veci a tiež so zásadou, že veci by mali byť prikázané tomu z manželov, ktorý
ich mal naposledy v užívaní, a u ktorého došlo k ich amortizácii. Poukázal na to, že napr. vstavané skrine,
skrine v detských izbách, predsieňová zostava slúžia nehnuteľnosti, v ktorej sa v súčasnosti nachádzajú
a nie je zrejmé, na aký účel by žalovaný, napr. vstavané skrine mohol využiť. Na základe uvedeného

žiadal, aby súd vyporiadal zaniknuté BSM tak, ako uviedol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením, resp. prečítaním listinných dôkazov predložených
žalobkyňou, žalovaným, výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkov a zistil nasledovný skutkový stav

veci:

9. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29.01.2020, č. k. 14P/71/2019 - 20,
právoplatným dňa 22.04.2020 súd okrem iného rozviedol manželstvo žalobkyne a žalovaného.

10. Výzvou k mimosúdnemu vyporiadaniu BSM zo dňa 11.05.2021 vyzvala žalobkyňa žalovaného na
mimosúdne urovnanie a spísanie Dohody o vyporiadaní BSM. Zároveň mu oznámila, že mu navrhuje
vyplatiť vyrovnávací podiel vo výške 5 000 eur. Výzva bola doručená právnemu zástupcovi žalovaného
dňa 20.05.2021, čo vyplýva z pripojenej doručenky.

11. Oznámením zo dňa 08.06.2021 oznámil žalovaný žalobkyni, že nesúhlasí s navrhovanou výškou
vyrovnávacieho podielu a požadoval vyplatenie sumy 13 000 eur s tým, že predmetný byt spolu
s hnuteľným majetkom pripadne žalobkyni.

12. Z výpisu z LV č. XXXXX pre k. ú. E. vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č. 2 vo vchode č. 1 na 1. poschodí rodinného domu, súp. č. XXXX
stojaci na pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. I. XXXX o výmere XXX m2 spolu s podielom
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v rozsahu XXXX/XXXXX.

13. Znalec J. K. stanovil v Znaleckom posudku č. 96/2002 cenu nehnuteľnosti, zistenú podľa osobitného

predpisu, rodinného domu s. č. XXXX, postaveného na parc. č. KN XXXX s príslušenstvom a pozemkom
KN XXXX a XXXX/X v k. ú. E. sumou 786 140,- Sk.

14. Znalec J. K. vypracoval Znalecký posudok č. 05/2022 a stanovil VŠH nehnuteľnosti - bytu č. 2 vo
vchode č. 1 na 1. poschodí rodinného domu, súp. č. XXXX stojaci na pozemku – zastavaná plocha

a nádvorie, parc. č. I. XXXX o výmere XXX m2 spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a na príslušenstve v rozsahu XXXX/XXXXX, sumou 70 400 eur. Taktiež ocenil
spoluvlastnícky podiel žalobkyne X/X na rodinnom dome súp. č. XXXX sumou 17 400 eur a hodnotumateriálu použitú v byte č. 2 na rekonštrukciu sumou 1 500 eur a hodnotu stavebných prác sumou 2
500 eur.

15. Zmluvou o pristúpení k záväzku zo dňa 24.02.2020 pristúpil B. D. ako dlžník k záväzku strán sporu
zo Zmluvy o účelovom splátkovom úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX.

16. Z dohody o zrušení záväzkov zo Zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX
zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že G. B., Q. ako veriteľ

a strany sporu spolu s B. D. ako dlžníkmi sa dohodli, že na vysporiadaní vzájomných nárokov zo Zmluvy
medzi veriteľom a žalovaným tak, že žalobkyňa sa zaviazala splatiť predmetný úver.

17. Z potvrdenia o splatení Účelového splátkového úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou zo dňa
XX.XX.XXXX je zrejmé, že žalobkyňa ku dňu XX.XX.XXXX mala vyrovnané všetky záväzky z úverového
vzťahu v zmysle zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.

18. Zmluvou o poskytnutí podpory č. XXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi veriteľom
– Štátny fond rozvoja bývania a stranami sporu, bol stranám sporu ako dlžníkom poskytnutý úver vo
výške 700 000,- Sk.

19. Z vyčíslenia predčasného splatenia podpory vo forme úveru č. XXX/XXX/XXXX je zrejmé, že
žalobkyňu žiadali o úhradu zostatku dlhu ku dňu XX.XX.XXXX v zostatku 12 968,65 eur.

20. Z oznámenia o ukončení zmluvného vzťahu zo dňa 17.03.2020 vyplýva, že žalobkyni oznámil Štátny
fond rozvoja bývania, že ku dňu oznámenia neeviduje voči jej osobe žiaden splatný alebo nesplatný

záväzok zo Zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXX/XXXX.

21. Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobkyni a jej súrodencom zo strany ich rodičov
darovaný podiel na nehnuteľnosti – rodinnom dome súp. č. XXXX postaveného na parc. č. KNC XXXX
spolu s príslušenstvom a pozemkov KNC XXXX – zastavaná plocha o výmere XXX m2 a KNC č. XXXX/

X - zastavaná plocha o výmere XXX m2 v k. ú. E., a to každému vo výške X/X.

22. Dňa 20.12.2019 vyhotovil notár R. S. notársku zápisnicu L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, kedy
strany sporu uzatvorili Zmluvu o budúcej zmluve o vyporiadaní BSM s tým, že žalovaný mal nadobudnúť
finančnú výplatu za vyporiadanie vo výške 10 000 eur s tým, že žalobkyňa prvú časť výplaty vo výške

7 000 eur vyplatila žalovanému v hotovosti pred podpisom tejto zmluvy a druhú časť vo výške 3 000 eur
sa zaviazala vyplatiť v hotovosti pri podpise Dohody o vyporiadaní BSM a Dohody o výživnom.

23. Z čestného prehlásenia zo dňa 15.07.2002 vyplýva, že C. D., T. D., C. D. ml., žalobkyňa a B.
D. súhlasili s prestavbou domu za účelom vytvorenia novej bytovej jednotky v podkroví, ktorú budú

realizovať sporové strany na svoje náklady.

24. Zmluvou o nadstavbe a dohodu o určení vlastníckeho práva k bytom v rodinnom domu č. súp. XXXX
na KN parc. č. XXXX v k. ú. E. uzatvorenou medzi stranami sporu ako stavebníkmi a spoluvlastníkmi C.
D., T. D., C. D. ml. a B. D. sa zmluvné strany okrem iného dohodli, že vlastníkmi bytu č. 2 sú stavebníci

– sporové strany v podiele 1/1.

25. Z prehľadu o transakciách na úverovom účte od 16.06.2022 do 16.07.2022 vyplýva, že žalobkyňa
vysporiadala dňa XX.XX.XXXX sumu 7 108,48 eur na úver č. XXXXXXXXXX – úver na bývanie.

26. Z Potvrdenia G. B., Q. zo dňa 26.10.2023 vyplýva, že banka potvrdila celkovú výšky pohľadávky
pri predčasnom splatení Hypotéky č. XXXXXXXXXX predstavovala výšku 7 179,45 eur, kedy dňa
16.06.2022 boli v prospech banky pripísané finančné prostriedky v celkovej výške 7 108,48 eur a vo
výške 70,97 eur. Ku dňu 16.06.2022 boli vyrovnané všetky záväzky žalobkyne vyplývajúce zo Zmluvy
o účelovom splátkovom úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX.

27. T. D. čestne prehlásila dňa 17.10.2023, že ako vlastníčka domu E. č. XXXX súhlasila a bola výlučným
objednávateľom prác a podieľala sa na ich financovaní spoločne so synom, konateľom spoločnosti D.,
O., na ktorú boli predmetné faktúry vystavované. Predmetom fakturácie bol materiál na zhotovenie plotu,bazénu, altánku, zámkovej dlažby, obkladového kameňa. Materiál, ktorý bol potrebný na zhotovenie
šopy bol zostatkovým.

28. Z dokladu O., Q. vyplýva, že dňa 27.02.2016 bola uhradená suma 570,70 eur spoločnosti F. v Žiline.

29. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že jej brat nemal so žalovaným nejaký hlbší vzťah, takže nie
je dôvod prečo by spomenuté veci daroval aj jemu. Brat to robil vyložene pre ňu a ich deti. Zmluva
obudúcejzmluvebolauzatvorenáv12/2019adohodlisa,ževyplatížalovanému10000euraževýživné

bude manžel platiť po 100 eur na každé dieťa (300 eur spolu). Túto zmluvu overili u notára s tým, že sa
vyplatilo len 7 000 eur s tým, že zostatok sa vyplatí vtedy, keď ich rozvedú. Keď ich rozviedli a volala
mu, aby to dali do poriadku, tak jej povedal zrazu, že nie. Tých 7 000 eur si nechal a platil deťom po
tých 100 eur, cca 2 roky. Manžel tvrdí, že táto zmluva je neplatná, avšak peniaze nevrátil a zároveň
platí výživné práve podľa tejto zmluvy. Preukazoval túto zmluvu aj ako podklad v spore o výživné. Bola
medzi nimi aj dohoda týkajúca sa pasív BSM, avšak manžel odišiel XX.XX.XXXX z domu a odvtedy sa

nestaral, či je niečo zaplatené alebo z čoho to treba zaplatiť. Manžel jej povedal, že jej podpíše zmluvu,
na základe ktorej sa mal byt dostať do jej vlastníctva, ale podmienka bola taká, že si zoberie na seba
obidve pôžičky, t.j. jednu pôžičku z G. B. (hypotekárny úver) a druhá pôžička ŠFRB. Ona z tej banky
prepísala pôžičku na seba, pričom ručiteľom sa stal jej brat. Druhá z toho ŠFRB sa prepísať nedala, tak
ju vyplatila v hotovosti, pričom tieto peniaze dostala ako dar od svojho brata. Keď sa aj toto spravilo,

tak stále manžel odmietol podpísať zmluvu. Myslí si, že manžel ma chcel týmto oklamať, keďže v tom
čase nebola zastúpená žiadnym právnikom. Zaplatila za neho v súhrne 26 000 eur. Pôžička z G. B. bola
vyplatená v roku 2022, keď manžela vyplácala zo O. a to bola nejaká suma cca 7000 eur. Žalobkyňa
má v súčasnosti úver v O.. Mesačne platí 200 eur. Úver je vo výške cca 25 000 eur. Keby vedela, že
manžel nedodrží dohodu spísanú v notárskej zápisnici, tak by na takúto dohodu nepristúpila. Po jeho

odsťahovaní zo spoločnej domácnosti sa o deti vôbec nezaujíma, platí výživné, ale vôbec sa s nimi
nekontaktuje. K ním deklarovaným investíciám uviedla, že výlučne tieto veci zabezpečovala jej matka a
jej dvaja bratia. Najstarší brat má stavebnú firmu a z toho sa všetko platilo. Robilo sa to spoločne, avšak
manžel v tom čase v dome býval a neplatil nájomné. Čo sa týka bazénu, ten financovala jej mama. To,
že sa tento bazén osadil a spojazdnil, robilo sa to pre ich spoločné deti. Žalobkyňa dala žalovanému

možnosť, aby si zobral hnuteľné veci a keďže to tak neurobil, nevidí dôvod, prečo by mu mala za ne
platiť. Uviedla, že v čase keď jej rodičia darovali spoluvlastnícky podiel X/X na rodinnom dome, toto bolo
za účelom nadstavby samotnej bytovej jednotky. Keby jej to neboli darovali (všetci s tým museli súhlasiť
– aj bratia) tak by sa to nemohlo stavať. Dovtedy žili u nich doma (u jej rodičov) v jednej izbe. Už boli aj
2 deti na svete. Žalovaný sa k prerábke nijako nestaval. Stále si myslel, že dostanú nejaký byt od jeho

mamy, ktorá ho mala vo vlastníctve, ale to sa neudialo, t.j. keďže nechcela bývať v 1 izbe, tak to musela
sama zariadiť, vybehať a vďaka jej rodine. Všetko vybavovala so svojou mamou. Vďaka nej to dnes stojí,
pričom sa dnes o to súdia. Keby to bolo na manželovi, tak doteraz žijú v tej 1 izbe, jemu to nevadilo.
Predmetom daru od jej brata bolo podpísanie X/X rodinného domu, peniaze, financovanie vecí okolo
domu, jeho chlapi robili práce okolo domu (robili potery, omietky, murovali atď.). Keby nebolo jeho, tak to

nestojí. Keď bolo vybavené stavebné povolenie a dovezený materiál, tak poprosila brata, aby im s tým
pomohol, pretože by to sami nezvládli. Žalobkyňa sa domnieva, že išlo o dar len pre ňu, nakoľko to je jej
brat a ona jeho sestra, sú rodinne založení. Keď videl, ako žijú, a kde žijú, pričom už mali 2 deti, tak sa jej
odhodlal pomôcť. Ani jeden brat s mojím manželom nemal dobrý vzťah a chceli pomôcť iba mne. Jeden
brat je krstný ich dieťaťu a berie ho ako svojho syna a chce im pomôcť. Myslí si, že ani jeho rodina im

nikdy nič nedala a teda nevidí dôvod, prečo by jej rodina niečo dávala žalovanému. Žalovaný sa podieľal
na týchto stavebných prácach, ale chodil do práce. Keď prišiel, tak pomohol, ale stálo to veľa nervov,
aby vôbec niečo spravil. Žalobkyňa s bratom žalovanému nepovedali, že tieto práce sa vykonávajú len
pre ňu, ale myslí si, že to vedel, pretože sa k tomu tak staval, nakoľko on to vlastne ani stavať nechcel.
Materiál, ktorý bol darovaný, financoval brat. Ide o nasledovný materiál: fasáda, zateplenie, obkladový

kameň, plot, altánok, zámkové dlažby. To, čo sa robilo vnútri – práca chlapov bola platená jej bratom.
Tento materiál, ktorý bol darovaný, tak bol darovaný iba jej. O tomto dare si s bratom nespísala žiadnu
zmluvu. V čase daru o tomto dare vedela jej mama a brat. V čase vykonania týchto prác s manželom
bývali v spoločnej domácnosti.

30. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že on ohľadom daru brata žalobkyne týkajúcom sa prác
a materiálu nič nevedel. Nevedel, že bola taká dohoda. Zo začiatku ho to vážne nebavilo sa starať, ale
potom tam bol stále, ešte aj OČR si vybavoval. Bol pri každej práci. Aj pri tých chlapoch bol, ktorí tam boli.
Materiál, dlažby, omietky atď. boli financované z pôžičiek a aj z výplaty. So žalobkyňou mali spoločnýúčet. Brat žalobkyne mu nikdy neoznámil, že tieto práce a materiál sú darom len pre žalobkyňu. Nevedel,
že firma D. doniesla na stavbu materiál a nemuseli zaň platiť, tuší, že len farbu. Žalovaný v tom čase
pracoval vo firme U. v E. E. a pracovnú dobu som mal do 14:00 hod. Čo sa týka zmluvy o budúcej zmluve

uviedol, že to bolo tak, ako hovorila žalobkyňa. On si to potom premyslel a zdalo sa mu to málo tých 10
000 eur. Tých 7 000 eur čo mu dala, jej nevrátil. Uviedol, že nevie preukázať tvrdenie, že spolu s bývalou
manželkou investovali do plota, bazéna, šopy, altánku, zámkovej dlažby a obkladového kameňa, spolu
10 000 eur, ale nejaké peniaze od nich tam išli určite. Suma 10 000 eur mu zhruba vyšla ale nevedel ju
vysvetliť. Zo spoločnej domácnosti si nezobral hnuteľné veci, pretože ich nechal rodine. Býval u mamy,

kde mal všetko zariadené. Od odchodu z domácnosti tam nebol ani raz. Keď odchádzal, prišiel po neho
švagor a nikto sa s ním neprišiel rozlúčiť. S najmladším synom chvíľku chodil na hokej, ale on potom
plakával, tak to nechal tak.

31. Svedok B. D. vo svojej výpovedi uviedol, že v minulosti daroval svojej sestre peniaze. Nevedel
presne, kedy to bolo, ale vedel, že si potrebuje povyplácať nejaké veci čo sa týka úveru. Tak na základe

toho jej peniaze daroval. Bola to suma 13 000 eur. Daroval jej to v hotovosti. Bolo to len medzi nimi, nikto
iný tam nebol. Žalovaný v čase tohto daru ešte býval v domácnosti so žalobkyňou. Žalobkyňa použila
tieto finančné prostriedky na vyplatenie úveru.

32. Svedok C. D. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho firma D. sa zaoberá momentálne výrobou matracov

a má aj benzínovú pumpu. V minulosti sa zaoberali stavebnou činnosťou. Zákazky mali väčšieho
rozsahu, objem aj cca 2 000 000 eur. V čase, keď žalobkyňa a žalovaný robili bytovú jednotku,
firma D. O. dovážala na túto stavbu z časti nejaký materiál, a z časti sa vozil priamo zo stavebnín, ale na
ich firmu. Jednalo sa o tehly, malty, frézované sieťky, štrky, atď....veci, ktoré treba na stavbu. Na stavbu
chodili pracovať aj jeho zamestnanci. Určitú časť materiálu si manželia zaplatili aj sami a určitú časť

platil on. Prácu robotníkov platil iba on. Od žalovaného nevyžadoval zaplatenie časti materiálu a prácu
robotníkov, nakoľko chcel, aby sa rýchlo dorobili tieto veci a chcel pomôcť sestre a jej deťom, ktoré
bývali podľa neho nie vo veľmi pekných podmienkach. A peniaze nakoľko podnikal a celkom sa mu
darilo, tak od nej nechcel. V prvom rade to robil pre sestru a jej deti, nakoľko keby stretol žalovaného
na ulici a povedal mu, že ide niečo prerábať, tak by mu to nešiel robiť. Vzťah mali taký normálny so

švagrom, rešpektoval ho ako muža svojej sestry. Keď sa začali vybavovať projekty, tak žalovaný nemal
k tomu nejaký vzťah, vybavovala to väčšinou sestra. Aj s ním alebo s mamou. Pri výstavbe, keď sa
už začalo niečo diať, tak sa žalovaný zapojil. Uviedol, že bazén kupovala mama. Šopa sa podľa neho
stavala z materiálu, ktorý zostal zo stavby, ale nevie to na 100 %. Čo sa týka plota a zámkovej dlažby,
tak tam materiál dodal on. Vedel o tom, že žalobkyni daroval druhý brat peniaze. Na otázku či sa vie

vyjadriť, či práve a materiál zahrnutý v ZP č. 5/2022 pokrýva skutočný rozsah prác a materiálu dodaných
bezplatne jeho firmou uviedol, že by mohlo byť toho aj viac. Znalec pri obhliadke uviedol, že nie všetko
vedel narátať. To, čo tam zahrnul znalec je minimum. Svojej sestre daroval 10 000 eur a aj práce a
materiál, ktoré už spomenul. Darovanie 10 000 eur prebehlo tak, že prišla sestra, že mali s mužom
nejakú dohodu a potrebuje na to, aby sa ukončili všetky naťahovačky vyplatiť 10 000 eur a že spísali

aj nejakú zmluvu u notára. Následne na to, jej tie peniaze daroval v hotovosti. Bol pri tom prítomný aj
jeho brat a dokonca aj mama. Chcel, aby sa to čím skôr ukončilo, takže neváhal a tie peniaze obetoval
na to, aby bol konečne kľud. Čo sa týka ďalších darov (materiál a práce) myslí si, že to vyplýva aj z
toho, že ten dar išiel iba pre sestru a deti, lebo nadstavovali nad RD, v ktorom mal a aj má podiel X/X,
a na druhej strane žalovaný stále uvádzal, že majú ísť bývať na byt, že jeho rodičia tento byt na neho

prepíšu, čo sa dodnes nestalo. Takže by čakali doteraz, kým by tie deti bývali v pivničných priestoroch
a nie v pekných podmienkach. V čase darovania tých prác a materiálu bývali strany sporu v spoločnej
domácnosti v pivničných priestoroch. Nepamätal si, či uviedol svojej sestre, že je to dar pre ňu, ale vždy
to vnímal tak, že je to pre ňu a pre jej deti, nakoľko sa žalovaný staval od začiatku k tomu tak, akoby
mu to nepatrilo.

33. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zánikom manželstva
zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

34. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa

zásad uvedených v § 150.

35.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložilna spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

36. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že žaloba
žalobkyne je dôvodná. Strany sporu boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 14P/71/2019-20, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

22.04.2020.

37. Žalobkyňa podala žalobu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa
21.04.2023, teda v trojročnej lehote, ktorú zákon poskytuje bývalým manželom na podanie návrhu na
vyporiadanie BSM alebo uzavretie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Čo sa týka podpísanej Zmluvy o budúcej zmluve, súd ju nepovažuje za dohodu o vyporiadaní BSM,

vzhľadom na to, že v čase jej podpisu ešte manželstvo trvalo a teda je možné ho vyporiadať v zmysle
§ 149 ods. 1 OZ až po jeho zániku.

38. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že medzi aktíva patriace do BSM sa radí nehnuteľnosť: byt č.
2 vo vchode č. 1 na 1. poschodí rodinného domu, súp. č. XXXX stojaci na pozemku – zastavaná plocha

a nádvorie, parc. č. I. XXXX o výmere XXX m2 spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a na príslušenstve v rozsahu XXXX/XXXXX nachádzajúci sa v k. ú. E. zapísaný na
LV č. XXXXX v hodnote 70 400 eur stanovenej znaleckým posudkom J. A. K. č. 5/2022. Medzi stranami
sporu bola nesporná aj skutočnosť, komu prikázať túto nehnuteľnosť, obidve sporové strany sa zhodli
na tom, že túto nehnuteľnosť má súd prikázať žalobkyni. Súd považoval takéto vyporiadanie za vhodné,

keďže žalobkyňa doteraz v nehnuteľnosti býva a aj ju využíva spolu s deťmi, pričom jedno dieťa – P. je
maloleté a súd ho na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti.

39. Ďalej medzi stranami sporu bolo nesporné aj to, že medzi aktíva patriace do BSM sa radia tieto
hnuteľné veci: vstavaná rúra, sušička prádla, varná platňa, americká chladnička, TV Philips, TV

JVC, mraziaci box, obývacia zostava, kuchynský stôl, sedacia súprava, vstavané skrine, manželská
posteľ, skrine v detských izbách a predsieňová zostava spolu v hodnote 1270 eur. Súd poznamenáva,
že túto súhrnnú hodnotu uviedla v žalobe žalobkyňa a žalovaný ju vo svojom vyjadrení nerozporoval,
preto súd vychádzal z hodnôt hnuteľných vecí tak ako ich určila žalobkyňa. Medzi stranami sporu bola
však sporná skutočnosť, komu prikázať tieto hnuteľné veci pri vyporiadaní. Žalobkyňa mala záujem iba

o hnuteľné veci: vstavanú rúru, sušičku prádla, varnú platňu, americkú chladničku a TV Philips, spolu
v hodnote 610 eur. Ostatné veci chcela prikázať žalovanému. Žalovaný s tým nesúhlasil, a to z dôvodu,
že o tieto veci nemá záujem, tieto veci tvoria zariadenie a vybavenie bytu, resp. slúžia k užívaniu tohto
bytu a žalobkyňa zariadenie bytu toho času užíva. Súd sa v tomto prípade stotožnil s argumentáciou
žalovaného t. j. že všetky veci, ktoré žalobkyňa chcela prenechať žalovanému tvoria zariadenie

a vybavenie bytu, ktorý bude prikázaný žalobkyni, takže by bolo v rozpore so zásadou účelného využitia
veci, keby súd prikázal tieto veci žalovanému. Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobkyňa
spolu s deťmi byt aktuálne užíva, takže je predpoklad, že užíva aj predmetné veci a teda dochádza
z jej strany aj k ich amortizácii, a to už 3 roky od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva t. j. súd
sa v tomto prípade riadil zásadou prikázania vecí tomu z bývalých manželov, ktorý ich má naposledy

v držaní (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 02.12.2023, sp. zn. 22 Cdo 980/2003). Naviac súd
poukazuje aj na to, že v Zmluve o budúcej zmluve o vyporiadaní BSM sama žalobkyňa navrhla, aby
do jej výlučného vlastníctva pripadlo celé príslušenstvo bytu a aj jeho vnútorné vybavenie a zariadenie
vrátane nábytku t. j. od začiatku dávala žalovanému najavo, že má o toto príslušenstvo záujem a teda
jej argumentácia na pojednávaní, že si žalovaný mohol kedykoľvek po odsťahovaní niektoré veci z bytu

odniesť sa súdu javí ako účelová.

40. Medzi stranami sporu bola sporná skutočnosť, či dar žalobkyni v hodnote 17 400 eur (X/X rodinného
domu ohodnotená podľa znaleckého posudku) bol vložený z jej strany do BSM a teda či o túto sumu
má byť ponížený vyporiadací podiel. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že tento dar je

výlučným vlastníctvom žalobkyne a teda nie je možné ho zahrnúť do masy BSM. Zároveň súd nesúhlasí
ani s argumentáciou žalobkyne, že by tento dar bol vložený v celosti do spoločného majetku manželov
a že jedine na základne úkonu darovania mohla byť vykonaná nadstavba rodinného domu, čím bolo
umožnené vzniknúť samostatnej veci – bytu, ktorý je predmetom vyporiadania. Byt, ktorý je predmetomvyporiadania vznikol na základe Zmluvy o nadstavbe a jedná sa o novú vec, ktorá vznikla nadstavbou
jestvujúceho rodinného domu. Byt je nezávislý od rodinného domu (okrem nevyhnutných spoločných
častí a spoločných zariadení), má samostatný vchod a aj prístup z miestnej komunikácie. Súd nesúhlasí

s názorom žalobkyne, že bez toho, aby bola žalobkyňa vlastníčkou X/X rodinného domu, by žiadna
bytová jednotka nevznikla. Spoluvlastníci domu písomne vyhlásili, že súhlasia s tým, aby si žalobkyňa
a žalovaný v podkroví domu č. XXXX na vlastné náklady vytvorili novú jednotku. Súd dáva do pozornosti,
že spoluvlastníci túto skutočnosť mohli prehlásiť aj bez vlastníctva X/X rodinného domu zo strany
žalobkyne. V konaní nebolo preukázané a ani to z ničoho nevyplýva, že by žalobkyni bola darovaná X/

X domu kvôli tomu, aby mohla vzniknúť nadstavba – bytová jednotka. Naopak, dom bol darovaný nielen
jej, ale aj jej súrodencom, takže súd tvrdenie žalobkyne, že podiel na dome jej bol darovaný za účelom
nadstavby rodinného domu považuje za účelové. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobkyňa bola a aj
stále je vlastníčkou X/X rodinného domu t. j. nikdy sa tento dar nestal súčasťou BSM. Skôr naopak,
vlastníci rodinného domu (a teda aj žalobkyňa) povolením nadstavby získali zhodnotenie svojho majetku
– napr. novú mazardovú strechu.

41. Ďalšou spornou skutočnosťou boli deklarované investície zo strany žalovaného v sume 10 000
eur. Žalovaný v konaní tvrdil, že z prostriedkov BSM sa do majetku žalobkyne vložili investície do
príslušenstva domu: plotu, bazéna, šopy, altánku, zámkovej dlažby a obkladového kameňa, spolu
v hodnote 10 000 eur. Žalovaný žiadal, aby mu žalobkyňa nahradila, vzhľadom na jej spoluvlastnícky

podiel X/X, sumu 1000 eur. Žalobkyňa toto tvrdenie žalovaného o investíciách popierala od začiatku
s tým, že uviedla, že tieto investície boli v plnom rozsahu financované z prostriedkov jej bratov
a jej rodičov. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto investície žalovaný v konaní
nepreukázal a ani nevyvrátil tvrdenie žalobkyne o ich financovaní, a teda mu tieto deklarované investície
nepriznal a nezahrnul ich do masy BSM.

42. Poslednou spornou skutočnosťou boli deklarované investície (materiál a práca) zo strany žalobkyne
prostredníctvom jej bratov do spoločného BSM. Tieto investície boli ocenené znaleckým posudkom J. A.
K., a to v sume 4000 eur. Suma 1500 eur bola stanovená za materiál a suma 2500 eur bola stanovená
za prácu. Čo sa týka sumy za materiál – 1500 eur, tak súd túto sumu žalobkyni priznal. Táto suma

bola preukázaná zo znaleckého posudku, kde znalec jasne uviedol, že táto suma je vypočítaná na
podiel k bytu č. 2 podľa pomeru podlahovej plochy bytu k celku t. j. argumentácia žalovaného, že tento
materiál sa použil aj na nejaké práce na spoločných častiach súd považoval za nedôvodný. Zároveň
to, že materiál bol dodaný zo strany brata žalobkyne nepoprel ani samotný žalovaný, len uviedol, že aj
zo spoločného BSM sa kupoval nejaký materiál, čo však nevedel ničím preukázať. Čo sa týka spornej

otázky, a to, či tento materiál bol dar len pre žalobkyňu alebo aj pre žalovaného súd uvádza, že uveril
výpovedi brata žalobkyne, ktorý potvrdil tvrdenie žalobkyne, že daroval tento materiál výlučne žalobkyni.
Tomuto presvedčeniu napomohlo aj vyjadrenie žalovaného, ktorý sa sám vyjadril, že zo začiatku prác ho
to „nebavilo“. Súd predpokladá, že v prípade, keby naozaj žalovaný vložil svoje vlastné prostriedky (resp.
z BSM) do dodaného materiálu, tak by takýto postoj nemal t. j. je vysoká pravdepodobnosť, že si tento

dar od brata žalobkyni uvedomoval. Na druhej strane súd pokladá sumu 2500 eur za prácu v zmysle
znaleckého posudku za nepreukázanú. Ale nie v zmysle výšky tejto sumy, ale v zmysle podielu žalobkyni
(resp. jej brata) a podielu žalovaného na týchto prácach. Z výsluchu žalovaného, brata žalobkyne a aj
samotnejžalobkynivyplynulo,žežalovanýsapodieľalnatýchtoprácach,pričompodiel„cudzej“(chlapov
od brata žalobkyne) práce nebol nikde špecifikovaný a teda súd považoval sumu 2500 eur za zmätočnú

a riadne nepreukázanú.

43. Čo sa týka pasív, tak tie súd považoval z pohľadu obidvoch sporových strán (na základe záverečných
rečí) za nesporné. Pokiaľ sa niektorý z účastníkov po rozvode manželstva podieľal na zaplatení
spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov do rozhodnutia o vyporiadaní, má právo na ich

náhradu(rozsudokNajvyššiehosúduČRz3.10.2006sp.zn.22Cdo/14/2006).Tátoskutočnosťsapotom
premietne do výroku o povinnosti jedného z účastníkov zaplatiť určitú finančnú čiastku druhému na
vyrovnanie jeho podielu. T. j. podiel žalovaného bude v konečnom vyrovnaní ponížený o úvery, ktoré
vyplatila žalobkyňa, a to v 1 pripadajúcej na žalovaného, a to o sumu 12 986,52 eur (5878,04 eur
(28x209,93 eur) + 7108,48 eur (potvrdenie od G. B.)). Vzhľadom na to, že súd považoval túto skutočnosť

zanespornúmedzisporovýmistranami,nezaoberalsavodôvodnenírozsudkuotázkouzdrojavyplatenia
týchto pasív zo strany žalobkyne. Súd má za to, že táto otázka sa stala nespornou v konaní v rámci
dokazovania.44. Súd ďalej uvádza, že takisto považoval za nespornú aj sumu 7000 eur, ktorú žalobkyňa vyplatila
žalovanému a ktorú jej do podania žaloby o vyporiadanie BSM žalovaný nevrátil. Žalovaný toto potvrdil
aj vo svojom výsluchu.

45. Na základe všetkých vyššie uvedených záverov súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nasledovne:

46. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikázal nehnuteľnosť: byt č. 2 vo vchode č. 1 na 1. poschodí

rodinného domu, súp. č. XXXX stojaci na pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. I. XXXX
o výmere XXX m2 spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve v rozsahu XXXX/XXXXX nachádzajúci sa v k. ú. E. zapísaný na LV č. XXXXX v hodnote
70 400 eur a zároveň tieto hnuteľné veci: vstavaná rúra, sušička prádla, varná platňa, americká
chladnička, TV Philips, TV JVC, mraziak, obývacia zostava, kuchynský stôl, sedacia súprava, vstavané
skrine, manželská posteľ, skrine v detských izbách a predsieňová zostava v hodnote 1 270 eur. Podiel

žalobkyne v rámci masy BSM tak celkovo tvorí majetok v hodnote 71 670 eur.
47. Celkovú masu BSM strán sporu tak tvorí majetok v hodnote 71 670 eur, z ktorého by každej strane
sporu mala pripadnúť 1, ktorá je vo výške 35 835 eur.

48. Súd vyporiadací podiel, ktorý by mal pripadnúť žalovanému v hodnote 35 835 eur ponížil o sumu,

ktorú žalobkyňa už žalovanému vyplatila – 7000 eur, ďalej o sumu 1 úverových splátok vykonaných
žalobkyňou po rozvode manželstva - 12 986,52 eur a o sumu darovaného materiálu zo strany brata
žalobkyne – 1500 eur. Súd teda finálne zaviazal žalobkyňu na zaplatenie vyporiadacieho podielu
žalovanému vo výške 14 348,48 eur, a to do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Čo sa týka
lehoty na zaplatenie vyporiadacieho podielu, súd odôvodňuje toto časové obdobie starostlivosťou zo

strany žalobkyne o spoločné deti sporových strán a teda zvýšenými výdavkami na jej strane, pričom súd
podotýka, že žalovaný sa o spoločné deti vôbec nezaujíma a výživné platí nepravidelne.

49. Súd pri vyporiadaní BSM nie je viazaný žalobným petitom. Ide o sporové konanie, kde je úlohou
súdu zistiť čo možno najúplnejšie skutkový stav a to na základe dôkazov predložených stranami sporu.

NáslednevyporiadaťbezpodielovéspoluvlastníctvomanželovvzmyslezásadustanovenýchvOZ.Trovy
konania spravidla patria tomu, alebo tej strane sporu, ktorá bola v konaní úspešná (§ 255 ods. 1 CSP).
V tomto prípade súd zobral do úvahy a porovnával obidva návrhy na vyporiadanie, pričom neposudzoval
lenprvotnénávrhy,aleajnávrhypovykonanomdokazovaní(nálezÚstavnéhosúduSRIIIÚS266/2022).
Vzhľadom na to, že žalobkyňa žiadala na začiatku a aj na konci konania, aby žalovanému bola vyplatená

suma 4 515,68 eur a súd priznal žalovanému na výplatu 14 348,48 eur, žalobkyňa bola z pohľadu
konečného vyporiadacieho podielu úspešná len v rozsahu 31,47%. Žalovaný vo svojej záverečnej reči
žiadalvyplatiťvyrovnacípodielvovýške16850,67eur,pričommusúdpriznalnavýplatusumu14348,48
eur t. j. žalovaný bol úspešný vo svojom konečnom návrhu len v rozsahu 85,15%, pričom keď by súd
bral do úvahy len žalovaného vyjadrenie k žalobe (žiadal vyplatiť 20 457,15 eur), tak by bol úspešný len

vrozsahu70,14%.Vtomtoprípadeboltakúspechobochstránsporuibačiastočný,nakoľkopredstavy,či
pôvodné návrhy oboch strán sa líšili najmä čo sa týka investícií vnesených do BSM, avšak o väčšine vecí
patriacich do BSM sa strany počas konania dohodli. Čiastočný úspech viedol súd k použitiu § 255 ods.
2 Civilného sporového poriadku, ktorý umožňuje súdu nepriznať žiadnej zo strán náhradu trov konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol o náhrade trov v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna

zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného
súdu Trenčín, pracovisko Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).