Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. júl 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/71/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200205
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200205.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a členov

senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., bytom C.
XX, XXX XX A., proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom
v Košiciach, Komenského 52, 041 26 Košice, IČO: 54 669 464 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-KE-OOP5-2020/018056/BNK zo dňa 24.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KE-
OOP5-2020/018056/BNK zo dňa 24.02.2020, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor č. OU-MI-KO1-2020/005985-2 zo dňa 05.02.2020, a

vec vracia orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1.OkresnýúradMichalovce,katastrálnyodbor(ďalejajako"správnyorgánprvéhostupňa")rozhodnutím
č.: OU-MI-KO1-2020/005985-2 zo dňa 05.02.2020 zamietol návrh žalobcu podľa § 11 ods. 1 a § 15

zákona č. 211/2000 Z.z. a § 68 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z.. zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj ako „katastrálny zákon“).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 27.01.2020 bola Okresnému úradu Michalovce doručená
žiadosť o poskytnutie informácie podľa zákona o slobode informácií, ktorou žalobkyňa požiadala o
sprístupnenie informácií, a to kópií delimitačných protokolárny zápisov a vyúčtovanie k reštitúcii podľa
zákona č. 138/1991 Zb. k pozemku č. 718 v intraviláne Michaloviec. Z obsahu žiadosti vyplynulo,

že predmetom žiadosti bola informácia požadovaná vo forme listín, a to delimitačných protokolov,
teda záznamovej listiny uloženej v zbierke listín katastra nehnuteľností. Prvostupňový správny orgán
dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné požadované informácie sprístupniť, pretože ide o
informácie, ktoré sa poskytujú podľa osobitného zákona. Prvostupňový správny orgán žiadosti žalobcu
s poukazom na § 18 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z o slobodnom prístupe k
informáciám (ďalej aj „infozákon“) nevyhovel a nesprístupnil informáciu, ak ju zverejňuje na základe
osobitného zákona. Mal za to, že osobitným zákonom je zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností,

ktorý obsahuje špeciálnu právnu úpravu poskytovania taxatívne stanoveného okruhu informácií, v
tomto prípade informácií zo zbierky listín. Informácie zo zbierky listín z katastra nehnuteľností sa
poskytujú podľa § 68 a 69 katastrálneho zákona, a tento postup je spoplatňovaný podľa zákona o
správnych poplatkoch. Prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobkyňa požadovala informáciu, ktorása poskytuje podľa katastrálneho zákona a je spoplatňovaná v zmysle zákonov o správnych poplatkoch,
preto ju nemožno žiadateľke poskytnúť podľa infozákona. Poukázal pritom na to, že podľa § 68 ods. 3
katastrálneho zákona je správny orgán povinný skúmať, či žiadateľ je inou oprávnenou osobou podľa

§ 3 a katastrálneho zákona. V závere svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na §
3a katastrálneho zákona a § 3 ods. 1 infozákona a s poukazom podľa § 18 ods. 2 a § 15 infozákona
a uzavrel, že z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, nebolo možné vyhovieť v žiadosti
žalobcu.

3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. s.: OU–KE-OOP5-2020/018056/BNK zo dňa 24.02.2020 tak, že rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 10.02.2020 bolo prvostupňovému správnemu orgánu
doručenéodvolaniežalobcuprotijehorozhodnutiu,ktorýmžalobcanamietalnezákonnosťprevodualebo

prechodu vlastníckeho práva k parcele číslo 718 v katastrálnom území A., avšak nevenoval sa dôvodom
namietanej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a nevyhovení žiadosti o poskytnutie informácie
a uzavrel, že nie sú dané dôvody na zrušenie a vrátenie veci na nové konanie. Žalovaný poukázal na § 3
ods.1,§18ods.2infozákona,§68ods.1a3katastrálnehozákona,§69ods.1a2katastrálnehozákona
a § 72 ods. 1 katastrálneho zákona a uviedol, že sa stotožňuje s tvrdením prvostupňového správneho

orgánu, že predmetom žiadosti žalobcu boli informácie, ktoré sa poskytujú žiadateľom postupom podľa
katastrálneho zákona, pričom však je správny orgán povinný prihliadať na to, či je žiadateľ oprávnenou
osobou v zmysle § 68 ods. 3 katastrálneho zákona. Žalovaný v závere svojho rozhodnutia uviedol,
že vzhľadom na charakter požadovaných informácií prvostupňový správny orgán správne dospel k
záveru, že žiadateľ vo svojom podaní žiadal o poskytnutie informácie z katastra nehnuteľností, ktoré

sú poskytované podľa katastrálneho zákona, avšak pri splnení podmienky oprávnenosti žiadateľa, a
sú spoplatňované v zmysle zákona o správnych poplatkoch, preto ich nemožno žiadateľovi poskytnúť
podľa infozákona.

II. Správna žaloba

5. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „pôvodný správny súd“) dňa
18.03.2020sažalobcadomáhalzrušeniaavráteniavecinanovékonaniearozhodnutie,atorozhodnutia

Okresného úradu Košice pod sp. zn. OU–KE-OOP5-2020/018056/BNK zo dňa 24.02.2020.

6. V správnej žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko mal za to, že skutočnosti
v odôvodnení o postupe prvostupňového správneho orgánu sú absolútne nepravdivé. Žalobca namietal
nezákonnosť. Mal za to, že v konaní došlo k ukradnutiu pozemku mestom Michalovce, ktorého časť

pozemku slúži ako cesta k priľahlým dvom chodníkom a druhá časť tvorí stavebná parcela, na
ktorej mesto zriadilo 3 vecné bremená, ktoré však nemajú evidenciu a súhlas. Žalobca sa ďalej v
žalobe zaoberal a poukazoval na postup prvostupňového správneho orgánu a mal za to, že došlo
k trojnásobnému podvodu s listinami z katastra nehnuteľností. Žalobca opisoval rôzne skutočnosti
týkajúce sa predmetnej parcely, po ktorej informácie žiadal a mal za to, že správne orgány úmyselne

odignorovali pravidlá správneho konania upravené v paragrafe 3 zákona o správnom konaní a opätovne
žiadal o vydanie delimitačných protokolov k pozemku č. 718 v Michalovciach z roku 1990, ktorú od
štátu prebral Okresný národný výbor v A.. K týmto tvrdeniam zároveň priložil celú korešpondenciu
medzi žalobcom a katastrom nehnuteľností v Michalovciach Okresným úradom Michalovce a Okresným
úradom Košice a Mestským úradom Michalovce.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

7. Vo vyjadrení zo dňa 09.07.2020 žalovaný zopakoval svoje tvrdenia, ktoré sú obsahom odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol a spolu
s vyjadrením zaslal správnemu súdu administratívny spis.8. K vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 27.07.2020 žalobca vo svojej replike opätovne zopakoval
skutočnosti uvádzané v správnej žalobe a podrobnejšie rozpísal jednotlivé komunikácie s úradmi, na
ktorých podvodné konanie poukazoval už v žalobe a spolu s podaním doručil súdu ďalšie listiny.

9. Podaním zo dňa 29.07.2020 žalobca doručil súdu doplnenie svojej repliky, kde opäť poukázal a
snažil sa konkretizovať podvod voči jeho osobe zo strany katastrálneho úradu v Michalovciach a spolu
s podaním doručil súdu ďalšie listiny.

10. Následne žalobca podaním zo dňa 17.08.2020 doručil súdu doplnenie ďalších dôkazov a opätovne
poukazoval na podvod s pozemkom číslo 7 na 8 v A., kde podrobnejšie vo svojom podaní uvádzal, ako
k tomuto podvodnému konaniu malo dôjsť a spolu s podaním doručil súdu ďalšie listiny.

11. K replike žalobcu sa ďalším podaním žalovaný nevyjadril.

IV. Konanie na správnom súde

12. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach.
Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov.

13. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia tak, ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec

prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 23.07.2024 a dospel k záveru, že správna
žaloba je dôvodná, a že je daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia §
191 ods.1 písm. c) a d) SSP, ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na nové konanie
a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu.

V. Relevantná právna úprava

14. Podľa § 2 ods. 1 a 2 infozákona, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie
(ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a

fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym
orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.

15. Podľa § 2 ods. 1 a 2 infozákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby
k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä
na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických
stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) infozákona, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo
informáciu nesprístupní, ak ju zverejňuje na základe zákona; ak je podľa takého zákona zverejňovaná
vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby.

17. Podľa § 15 ods. 1 a 2 infozákona, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované

informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi
žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k
dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18). Postúpenie žiadosti povinná osoba bezodkladne
oznámi žiadateľovi.18. Podľa § 18 ods. 2 infozákona, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom
v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola

odložená (§ 14 ods. 3).

19. Podľa § 68 ods. 3 katastrálneho zákona, verejnosť zbierky listín je obmedzená. Prístup k listinám
uloženým v zbierke listín sa umožňuje len vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe, ich právnym
predchodcom a právnym nástupcom. Prístup k listinám uloženým v zbierke listín sa umožňuje na účely

plnenia úloh podľa osobitných predpisov aj osobe, ktorá vykonáva geodetické a kartografické činnosti,
znalcovi z odboru geodézie a kartografie, súdu, prokuratúre, Policajnému zboru, notárovi, súdnemu
exekútorovi, správcovi podľa osobitného predpisu, daňovému úradu, štátnemu zamestnancovi, ktorého
služobným úradom je úrad, Národnému bezpečnostnému úradu, Slovenskej informačnej službe a
Vojenskému spravodajstvu.

20. Podľa § 69 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona, úrad alebo okresný úrad v mene úradu poskytuje údaje
katastra v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, ak sú požadované údaje vedené v elektronickej
podobe. Okresný úrad v mene úradu vyhotoví na požiadanie výpis alebo kópiu zo súboru geodetických
informácií, výpis alebo kópiu zo súboru popisných informácií, kópiu z pozemkových kníh a zo železničnej
knihy, ako aj identifikáciu parcely.

VI. Právny názor správneho súdu

21. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci na základe podanej žaloby žalobcu bolo
posúdenienamietanejnezákonnostirozhodnutiažalovaného,akoajprvostupňovéhosprávnehoorgánu.

22. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo

zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred

správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

23. Správny súd sa v prvom rade zaoberal vzhľadom na osobitný druh žaloby, ktorým je sprístupnenie
informácie podľa infozákona, či žiadateľ o túto informáciu sa po prečítaní rozhodnutia žalovaného mohol
tak z jeho rozhodnutia, ako aj z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu dôvodu dozvedieť

dôvod, pre ktorý mu informácia nebola poskytnutá. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné
preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého
rozhodnutiapodľa§191písm.d)SSP),keďžetátojezákladnouprekážkoukaždéhosúdnehoprieskumu
(obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v
ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní

preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú
následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny
orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie
neodôvodní. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite

zaoberal, neopomenul žiadne relevantné námietky účastníkov konania, na tieto prihliadol a vysporiadal
sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti
a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého
odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva

dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť
ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.24. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán

druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného
rozsahučisprávneposúdilzákonnosťasprávnosťodvolanímnapadnutéhorozhodnutia.Správnaúvaha,
resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu,
ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnu

úvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým
samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom na ktoré
okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia.

25. Súd sa však po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu
má za to, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj z rozhodnutia správneho orgánu prvého

stupňa nie je zrejmé, z akého dôvodu nebola informácia pre žiadateľa, teda žalobcu poskytnutá,
taktiež z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akej právnej úvahy dospel tak prvostupňový, ako aj
druhostupňový správny orgán, teda žalovaný na základe odôvodnenia svojich rozhodnutí k zamietnutiu,
teda neposkytnutiu informácií žiadateľovi. Tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa neobsahujú náležitosti, ktoré má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia správneho

orgánu. Súd po preskúmaní oboch rozhodnutí, ako aj administratívnych spisov má za to, že tak
prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný, ktorí pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zisteného
skutkového stavu, považovali pri ich právnom posúdení veci za vonkoncom nedostatočný. Z oboch
rozhodnutí nie je možné vyvodiť správnu úvahu oboch správnych orgánov, dostatočným spôsobom nie
sú uvedené ustanovenia zákonov, podľa ktorých správne orgány vec právne posúdili a z rozhodnutia

žalovaného nie je zrejmé aj to, ako sa žalovaný vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu. Tak
žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie postavili na tom, že v danom prípade
nie je možné poskytnúť informáciu žiadateľovi podľa infozákona, nakoľko sa táto informácia poskytuje
podľa osobitného zákona a podlieha poplatkovej povinnosti, teda ich rozhodnutia netrpia vadou
nepreskúmateľnosti. Rovnako tak nie je súdu zrejmé, nakoľko podanie je podľa Správneho poriadku,

správny orgán povinný posudzovať podľa obsahu, na základe akého právneho dôvodu posúdil podanie
žalobcu označené ako „opakovaná žiadosť o kópie delimitačných protokolov a vyúčtovanie k reštitúcii
podľa zákona č. 138/1991“ tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný ako žiadosť podľa
infozákona.

26. V ďalšom konaní po vrátení veci prvostupňovému správnemu orgánu bude potrebné, aby
prvostupňový správny orgán opätovne vec právne a skutkovo preskúmal, a na takto zistený skutkový
a právny stav riadne aplikoval príslušné ustanovenia infozákona a katastrálneho zákona, najmä svoje
rozhodnutie presvedčivo a riadne odôvodnil, tak, aby z rozhodnutia bolo zrejmé, na základe akého
dôvodu poskytol alebo neposkytol požadovanú informáciu, ak požadovanú informáciu neposkytne, aký

ďalší zákonný postup prichádza do úvahy, prípadne postupoval v zmysle ďalších ustanovení infozákona,
prípadne Správneho poriadku tak, aby bolo zrejmé, že sú vykladané v prospech žiadateľa a nie na jeho
ťarchu, že správny orgán tu je najmä pre ľudí, ktorí žiadajú o poskytnutie informácie v zmysle predmetu
úpravy infozákona v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP v spojení
s § 191 ods. 3 písm. a) SSP.

28. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého právnym názorom, ktorý

vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán
verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny
súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých
istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy
pokutu.

29. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.30. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu, správny súd mu priznal v plnom rozsahu
právo na náhradu trov konania.

31. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP)

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

žalovaného, ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uvedených v žalobe dospel
k záveru, že žalobca napadnutým rozhodnutím ani rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu,
ako ani ich postupmi nebol na svojich právach ukrátený, postupy i rozhodnutia dotknutých správnych
orgánov súd považuje za zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

33. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi a žalovanému

nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto
nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

34. Napokon o náhrade trov ďalšieho účastníka konania súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že priznal

nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, nakoľko majú právo na náhradu trov konania.

35. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť
(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a. označenie napadnutého rozhodnutia,
b. údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c. opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d. návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).