Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. november 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Cpr/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123208201
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8123208201.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., proti žalovanému: Obec Zámutov, IČO: 00 332 968, so sídlom
Zámutov 434, 094 15, Zámutov, pr. zast.: Advokátska kancelária POLÁK s.r.o., IČO: 55 080 987,
so sídlom Poštová 14, 040 01, Košice-mestská časť Staré Mesto, o určenie neplatnosti rozviazania
pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 07.03.2023 daná žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi
ako zamestnancovi je neplatná a pracovný pomer trvá.

II. O náhrade mzdy a náhrade trov konania rozhodne súd v konečnom rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlo súdu dňa 30.08.2023 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, ktoré sa udialo výpoveďou a náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku.
1.1.Vžalobeuviedol,žepracovnúzmluvusožalobcomuzavreldňa15.01.2002nadohodnutýdruhpráce
označený ako „správca kultúrneho domu a vedúci folklórnej skupiny“. V zmysle Organizačného poriadku
vydaného obcou Zámutov zo dňa 04.05.2007, ktorý schválilo obecné zastupiteľstvo uznesením č.
4/2007 pracovná náplň žalobcu sa rozšírila o činnosti, ktoré spadali pod oddelenie kultúrno-spoločenské
a dopravy. Žalovaný na mnohé z týchto činností potreboval rôzne certifikáty a oprávnenia ako aj

potvrdenie o bezúhonnosti, ktoré na tento účet získal a to kuričský preukaz, osvedčenie o odbornej
príprave na prevádzkovanie pohrebiska, potvrdenie o absolvovaní školenia na vedenie služobného
motorového vozidla, poučenie oprávnenej osoby na používanie a nakladanie s kamerovým systémom.
Žalobca je od marca 2002 členom ZO SLOVES pri obci Zámutov.
Dňa 07.03.2023 bola žalobcovi doručená výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu podľa § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce. Pracovný pomer podľa tejto výpovede mal skončiť dňa 30.06.2023 a to
z dôvodu rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 1/2023, ktorým došlo k zrušeniu

pracovného miesta žalobcu s účinnosťou od 06.03.2023, čím sa žalobca stal nadbytočným.
Žalobca považuje výpoveď zamestnávateľa za neplatnú z dôvodu, že táto nebola prerokovaná
s príslušným odborovým orgánom.
Zároveň žalobca v žalobe uviedol, že už počas výpovednej doby zamestnal žalobca starobného
dôchodcu na činnosti, ktoré vykonával žalobca a to bez potrebných odborných spôsobilostí na ich
vykonávanie.

2. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril a preto logicky na podporu svojich neexistujúcich
tvrdení nepredložil súdu ani žiadne dôkazy.3. Žalovaný sa k predmetu konania prvýkrát vyjadril až na pojednávaní kde uviedol, že zamestnávateľ,
teda žalovaný nemá vedomosť o tom, žeby u neho pôsobila odborová organizácia, pretože začatie
jej pôsobenia nebolo zamestnávateľovi oznámené podľa § 230 ods.1 ZP (Odborová organizácia je

občianske združenie podľa osobitného predpisu. Odborová organizácia je povinná písomne informovať
zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia u zamestnávateľa a predložiť mu zoznam členov odborového
orgánu.) a zároveň, že nie je pravdou, že na miesto žalobcu bolo prijatý iný pracovník.

4. Súd rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 02.11.2023, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom

listín, ktoré predložil výlučne žalobca v rámci procesného útoku a súd vykonal aj dôkaz výsluchom
žalobcu. Z vykonaných dôkazov zistil súd nasledujúce:
4.1. Žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec uzatvorili dňa 15.01.2002 pracovnú
zmluvu s druhom práce správca kultúrneho domu a vedúci folklórnej skupiny bez bližšej charakteristiky.
4.2. Následne „Organizačným poriadkom Obecného úradu v Zámutove zo dňa 04.05.2007“ bolo
stanovené v § 9 ods. 3 bod. 4, že na obecnom úrade okrem iných je aj oddelenie kultúrno-spoločenské

a dopravy, pri ktorom je uvedené meno žalobcu. Do náplne tohto oddelenia, teda do náplne žalobcu
ako osoby pridelenej na toto oddelenie patrí - správa obecnej knižníc, správa kultúrnych a osvetových
zariadení, podieľanie sa na príprave a organizácii kultúrnych, spoločenských a športových podujatí,
festivalov a súťaží, správa internetovej stránke obce, podieľanie sa na príprave obecných novín, správa
cintorína, evidencia hrobových miest, evidencia autoprevádzky, vyhodnocovanie pohonných hmôt.

Napriek tomu, že organizačný poriadok je jednostrannou internou normou zamestnávateľa, súd
vychádza z toho, že keďže žalobca tieto činnosti začal vykonávať a zabezpečil si aj potrebné doklady
k výkonu týchto činností, došlo konkludentne k zmene pracovného pomeru v časti týkajúcej sa druhu
práce. Je zrejmé, že niektoré z týchto činností nemožno totižto zaradiť v pod dohodnutý druh práce
správca kultúrneho domu a vedúci folklórnej skupiny (napr. evidencia autodopravy a vyhodnocovanie

pohonných hmôt, správa cintorína, evidencia hrobových miest a pod.) Rovnako aj ďalšie pracovné
činnosti uvedené žalobcom v žalobe neboli zo strany žalovaného popreté a preto súd má zato, že
aj tieto boli súčasťou konkludentnej zmeny pracovnej zmluvy, kde vyplýva, že okrem už uvedených
činností žalobca vykonávala aj vedenie skladu CO a jeho dokumentácie, starostlivosť o obecný kotol,
letné a zimné prestavovanie termostatov, zabezpečovanie revíznych prehliadok, v prípade potreby

aj údržbárske práce a pod. Žalobca súdu predložil kuričský preukaz, potvrdenie o absolvovaní VVZ,
osvedčenie o absolvovaní odbornej prípravy na prevádzkovanie pohrebiska, poučenie o prevádzkovaní
kamerového systému obce Zámutov, z čoho vyplýva, že tieto činnosti skutočne vykonával.
4.3. Žalobca rovnako súdu predložil potvrdenie „Odborového zväzu verejnej správy závodného výboru
obce Zámutov“, že žalobca je odborovo registrovaný od marca 2002 (č.l. 19).

4.4. Pokiaľ ide o samotnú výpoveď, tá sa nachádza na č.l. 20 a vyplýva z nej, že je daná z dôvodu
§63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a to preto, že žalobca sa stal nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce.
Žalovaný ako zamestnávateľ totižto od 06.03.2023 zrušil pracovnú pozíciu správcu kultúrneho domu
a vedúceho folklórnej skupiny.

4.5. Na pojednávaní žalobca krátkou cestou preukázal, že táto výpoveď mu bola doručená.
4.6. Listom zo dňa 31.07.2023 doručeným žalovanému dňa 01.08.2023 (č.l.22) žalobca žalovanému
oznámil, že výpoveď považuje za neplatnú, okrem iného majúc za to, že novoprijatý zamestnanec obce
prevzal jeho náplň práce a jemu nebola poskytnutá žiadna iná pracovná pozícia.
4.7. Z rozhodnutia o organizačnej zmene č. 1/2023 (č.l. 23) vyplýva, že starosta obce Zámutov ako

štatutárny orgán obce rozhodol o organizačnej zmene – zrušenie pracovnej pozície správcu kultúrneho
domu a vedúceho folklórnej skupiny s odôvodnením, že v roku 2022 došlo k ukončeniu využívania
kultúrneho domu a v roku 2021 k zrušeniu dedinského folklórneho súboru. K týmto otázkam súd vypočul
žalobcu, ktorý uviedol, že kultúrny dom neprestal byť využívaný, akurát je v súčasnej dobe v stave
rekonštrukcie a rovnako žalobca uviedol, že nemá vedomosti o zrušení dedinského folklórneho súboru,

pretože aj víkend pred pojednávaním sa s ním zúčastnil vystúpenia, na ktoré bol obcou poskytnutý
finančný príspevok na úhradu nákladov. Tu je podstatné, že voči týmto tvrdeniam žalobcu žalovaný
nevzniesol námietky, teda ich neurobil spornými.
4.8. Listom zo dňa 13.03.2023 (č.l. 26) Základná organizácia Slovenského odborového zväzu verejnej
správy pri Obecnom úrade Zámutov potvrdila žalobcovi, že obec Zámutov ako zamestnávateľ

nepožiadala odborový orgán o prerokovanie výpovede, ktorá mu bola daná.
4.9. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného vznesenému na pojednávaní o nevedomosti žalovaného
o existencii odborovej organizácii pri Obecnom úrade Zámutov žalobca uviedol, že predsa odborovýorgán s obcou uzatvoril kolektívnu zmluvu, preto skutočnosť fungovania odborového orgánu musí byť
žalovanému nepochybne známa. Rovnako voči tomuto tvrdeniu žalovaný nevzniesol žiadne námietky.

5.Podľa§17ods.2ZP-Právnyúkon,naktorýneudelilpredpísanýsúhlaspríslušnýorgánalebozákonný
zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý
nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou
predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný
predpis.

Podľa § 18 ZP - Zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len
čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
Podľa § 54 ZP - Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a
zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť
písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi.
Otázke ústnej zmeny pracovných podmienok sa venoval aj NS SR (5Cdo/14/2019), kde vychádzal zo

záverov KS v Trnave: "2.1. V odôvodnení uviedol, že v zmysle ust. zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce
v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len ZP), sa pracovný pomer zakladá písomnou pracovnou
zmluvou (§ 42ods. 1 ZP), ako aj dohoda o zmene pracovných podmienok má byť vyhotovená v písomnej
podobe (§ 54 ZP). Pritom ale nemožno prehliadnuť ust. § 17 ods. 2 ZP, podľa ktorého právny úkon,
ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento

zákon alebo osobitný predpis. Zákonník práce ani iný osobitný predpis ale nestanovuje neplatnosť ako
následok nedodržania písomnej formy dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy. Nedostatok písomnej
formy dohody o zmene pracovných podmienok preto nespôsobuje jej neplatnosť.“
Podľa § 61 ZP
(1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť

písomná a doručená, inak je neplatná.
(2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone.
Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 62 ods.1 ZP - Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

Podľa § 63 ods.1 písm.b) ZP - Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,
ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý
je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na

skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný
pomer na určitú dobu.
Podľa § 74 ZP - Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo
okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať

výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 77 ZP - Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,

skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na predĺženie trvania
pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon neustanovuje
inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa § 64
ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na

súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do
šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej
dobe.
Podľa § 79 ods.1 ZP - Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,

že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá naďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

6. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca bol zamestnancom žalovaného od s druhom
práce – správca kultúrneho domu, vedúci dedinskej folklórnej skupiny. Následne prijatím Organizačného
poriadku zo dňa 04.05.2007 došlo ku konkludentnej zmene pracovnej zmluvy v časti týkajúcej sa
druhu práce tým, že žalobca na základe jednostranného interného aktu žalovaného začal vykonávať
ďalšie práce, ktoré pod dovtedy existujúci druh práce zaradiť nemožno a teda Organizačný poriadok

stanovením činnosti pre „Oddelenie kultúrno-spoločenské a dopravy“ nemožno chápať len ako určenie
pracovnej náplne už dohodnutého druhu práce so žalobcom ale aj ako zavedenie nových druhov práce,
keďže správu cintorína, evidenciu hrobových miest, evidenciu autoprevádzky nemožno pod druh práce
„správca kultúrneho domu a vedúci dedinskej folklórnej skupiny“ zaradiť. Rovnako aj neskôr v presne
nezistenom čase došlo k ďalšej zmene druhu práce pridaním činností – správa kamerového systému
obce, vedenie skladu CO, starostlivosť o obecný kotol. Žalovaný súdu nepredložil žiadny dokument, aby

príkladom uvedené činnosti na základe rozhodnutia zamestnávateľa, resp. dohody so zamestnancom
– žalobcom tvorili pracovnú náplň druhu práce – správca kultúrneho domu a vedúci dedinskej folklórnej
skupiny.

7. Súd považuje skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou z organizačných dôvodov za

neplatné a to jednak pre porušenie § 74 ZP, keďže výpoveď nebola prerokovaná zo zástupcami
zamestnancov – odborovou organizáciou a jednak preto, že pracovné miesto žalobcu bolo zrušené
iba z časti, pričom je zrejmé, že ostatné žalobcom vykonávané činnosti ako správa cintorína, správa
kamerového systému, správa autoprevádzky, správa obecného kotla a pod. obec potrebuje naďalej
a žalovaný nepreukázal, žeby tieto činnosti boli zaradené pod iné už existujúce pracovné miesto alebo

sa prestali vykonávať.
V rámci právnej argumentácie poukazuje súd aj na rozhodnutie NS ČR (pri obdobnej právnej úprave ako
je v SR) sp. zn. 21Cdo/456/2020, z ktorého vyplýva, že aj v prípade pravdivosti žalovaným vykonanej
organizačnej zmene, by táto vzhľadom na konkludentné zmeny druhu práce nebola postačujúca -
Nadbytečnost zaměstnance nelze spojovat s takovým rozhodnutím o organizační změně, v jehož

důsledku sice není pro zaměstnavatele dále (zcela nebo zčásti) potřebný výkon pracovních činností,
které dotčený zaměstnanec dosud pro něj vykonával, avšak zaměstnavatel má možnost přidělovat
zaměstnanci jinou práci v rámci sjednaného druhu práce, jejímž výkonem by byl zaměstnanec nadále
ve svém pracovním úvazku vytížen.
8. Podľa Civilného sporového poriadku

§ 149 -Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
§ 150
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce

sa sporu.
§ 151
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

§ 153
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,

nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
8.1. Podľa NS SR sp. zn. 4Cdo/294/2021 - Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť

rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v
podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy
na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k
zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutiesúdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená
advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania a ktorý by mal
mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou

koncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta.
Podľa NS SR sp. zn. 3Obdo/43/2018 - Pokiaľ žalovaný videl namietanú vadu zmätočnosti v tom, že
konajúce súdy nezistili skutočný stav veci (resp. rozhodli v rozpore so skutočným stavom veci), dovolací
súd konštatuje, že úlohou súdu v civilnom sporovom konaní nie je zistiť skutočný stav veci (to je úlohou
súdu v mimosporových konaniach), ale v sporovom konaní - vyznačujúcom sa zásadou kontradiktórnosti

- súd zisťuje skutkový stav z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany uplatnených stranami
sporu včas (t. j. pri zohľadnení sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania). Uvedenými skutočnosťami
je limitované aj dokazovanie v sporovom konaní, pre ktoré v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 C. s.
p. platí, že výlučne súd rozhodne, ktoré zo včas stranami sporu navrhnutých dôkazov (keďže návrh na
vykonanie dokazovania predstavuje prostriedok procesného útoku a procesnej obrany) vykoná.
Podľa NS SR sp. zn. 4Cdo/326/2020 - Ustanovenie § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania je

normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v čl. 5 Základných zásad CSP, podľa ktorého
môže súd (v rozsahu ustanovenom zákonom) odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k neodôvodneným
prieťahom v konaní. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia
sporu (procesná diligencia). Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať

skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis
(§ 153 ods. 1 druhá veta CSP). Lex specialis k ustanoveniu § 153 ods. 1 druhá veta CSP je ustanovenie
§ 167. Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe (§ 167 ods. 2 a
4 CSP) a prostriedky procesného útoku, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného
k žalobe (§ 167 ods. 3 CSP) sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167. Ak neexistujú

osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na
pojednávaní nie je včasné.
8.2. Žalovaný až na pojednávaní vzniesol námietku, že odborová organizácia začiatok svojej činnosti
u žalovaného tomuto neoznámila (§ 230 ods.1 ZP). Na preverenie tejto námietky by bolo potrebné
odročiť pojednávanie, preto súd uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a na uvedené skutkové

tvrdenie neprihliadal. Urobil tak aj preto, že u žalovaného je uzavretá kolektívna zmluva (č.l. 24 a
27), tvrdenie žalobcu o jej existencii žalovaný nepoprel a podľa zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom
vyjednávaní je kolektívna zmluva uzatváraná s odborovou organizáciou (§ 2 ods.2 - Kolektívne zmluvy
môžu uzatvárať príslušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne ich organizácie.) a preto sa
tvrdenie žalovaného javilo ako účelové.

Súd považoval za nesporné aj tvrdenie žalobcu o iba prerušení činnosti kultúrneho dumu z dôvodu
rekonštrukcie a existencii folklórnej skupiny, keďže tieto skutkové tvrdenia žalovaný nepoprel
a v príčinnej súvislosti s tým žalovaný ani dôvod organizačnej zmeny, tak ako bol proklamovaný
v rozhodnutí žalovaného ako zamestnávateľa nepreukázal.

9. Súd teda žalobe o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou vyhovel, pričom
o náhrade mzdy a nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v konečnom rozsudku.

10. O náhrade mzdy a nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v konečnom rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže
podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.