Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca Rastislav Sikorjak
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/51/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123206251
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8123206251.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., C.
D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., právne zastúpená advokátkou JUDr. Ivetou
Hrebenárovou, Grešova 7, 080 01 Prešov, proti žalovanému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXX, XXX XX D., o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni a o uloženie kontroly dodržiavania
nariadenej povinnosti technickými prostriedkami
r o z h o d o l :
I. Ukladá žalovanému C. B., nar. XX.XX.XXXX zákaz úmyselne sa priblížiť k žalobkyni A. B., C. D., nar.
XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 50 m na obdobie dvoch rokov s výnimkou účasti na procesných
úkonoch pred orgánmi verejnej moci.
II. Nariaďuje kontrolu dodržiavania povinnosti uvedenej vo výroku č. I. vo vzťahu k žalovanému
technickými prostriedkami - osobným identifikačným zariadením kontrolovanej osoby a zariadením na
určenie polohy kontrolovanej osoby a vo vzťahu k žalobkyni zariadením varovania blízkosti chránenej
osoby.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Súd zrušuje neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Prešov v uznesení č.k. 15C/38/2023
– 12, zo dňa 30.05.2023, pričom technické prostriedky inštalované žalovanému týmto neodkladným
opatrením sa mu ponechávajú.
V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou došlou súdu dňa 27.06.2023 v znení jej zmeny zo dňa 23-10-2023 sa žalobkyňa domáhala,
aby súd uložil žalovanému, aby sa zdržal takého konania, ktorým by ohrozoval jej duševnú a fyzickú
integritu, a to tak, že sa zdrží priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou
účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaní pred orgánmi verejnej moci.
1.1. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že manželský vzťah medzi účastníkmi je dlhodobo vážne narušený
v dôsledku nadmerného pitia alkoholu žalovaného a následne jeho agresívneho správania sa voči
žalobkyni, ktoré sa každým rokom stupňuje. Žalovaný bol v roku 2022 viackrát hospitalizovaný na
psychiatrickom oddelení kvôli užívaniu alkoholu. Odmieta akúkoľvek odbornú pomoc ako aj podstúpenie
protialkoholickej ústavnej liečby. Žalovaný je permanentne pod vplyvom alkoholu, nemá zábrany ublížiť
žalobkyni ani na verejnosti. Jeho správanie je nevyspytateľné so stupňujúcim násilným charakterom.
Žalobkyňa má zo žalovaného strach, bojí sa ho, že jej ublíži. Žalobkyňa nežije v spoločnej domácnosti
so žalovaným od apríla 2023.Situácia v rodine sa vyostrila dňa 07.04.2023, kedy žalobkyňa spolu s deťmi odišla zo spoločnej
domácnosti v dôsledku neznesiteľnej situácie. V noci predchádzajúceho dňa, t.j. 06.04.2023, žalovaný
popíjal alkohol a pod vplyvom alkoholu vykrikoval po celom dome vulgárne slová adresované žalobkyni.
Nad ránom mu dohovárali aj maloleté deti, aby prestal nadávať, vzhľadom k tomu, že boli svedkami
jeho agresívneho správania. Keďže boli sviatky, žalovaná sa vybrala s deťmi do kostola s tým, že jednu
noc prespia u jej mamy, aby sa situácia upokojila a mohli sa riadne vyspať. Žalobca ich však vyhľadal,
vynadal jej pred deťmi a odišiel. Od toho času žije žalobkyňa spolu s mal. Alicou a mal. Damiánom v
byte svojej mamy.
Odchodom zo spoločnej domácnosti sa situácia ešte viac zhoršila. Žalovaný začal žalobkyňu
prenasledovať v práci (žalobkyňa pracuje na pobočke Slovenskej pošty v Šarišských Michaľanoch),
kde na ňu pred verejnosťou vulgárne nadával a správal sa voči nej veľmi arogantne. Dňa 14.04.2023
prišiel žalovaný na poštu, kde začal udierať po priehradke na okienku, nadávať žalobkyni a žiadal od nej
peniaze. Bol vyzvaný kolegyňou žalobkyne, aby nekričal a aby opustil poštu, lebo odchádzali zákazníci.
Nakoniec bola privolaná policajná hliadka a bolo na žalovaného podané trestné oznámenie.
Obťažovanie a prenasledovanie v práci aj mimo práce neprestávali. Dennodenne žalovaný chodil k bytu
mamy žalobkyne, kde toho času býva spolu s deťmi. Dňa 24.04.2023 žalobkyňa platila v potravinách,
kde za ňou prišiel a začal jej verejne vulgárne nadávať, že sa „skurvila“ a že ako si to ďalej predstavuje.
Poobede toho istého dňa opätovne prišiel za žalobkyňou do práce, kde jej začal vulgárne nadávať pred
zákazníkmi. Dňa 25.04.2023 sa dostal žalovaný do bytového domu a dobýjal sa do vnútra bytu, kde toho
času býva žalobkyňa. Potom si sadol na schody, bol pod značným vplyvom alkoholu. Bola privolaná
policajná hliadka, ktorá ho vyviedla von. Situácia sa zopakovala 3 dni na to, dňa 28.04.2023 opätovne
vo večerných hodinách sa dobýjal do bytu kopaním do dverí, vykrikoval na celý bytový dom, že mama
žalobkyne je „piča, ktorá dojebala manželstvo sebe aj nám.“ Odišiel, avšak v priebehu piatich minút
zopakoval to isté. Opätovne bola privolaná policajná hliadka. Takéto správanie spôsobuje neustály stres
nie len žalobkyni, ale aj jej deťom a blízkej rodine. Následne sa za žalovaného hanbia vo vzťahu k
cudzím ľuďom, ktorí sú svedkovia takýchto situácií.
Dňa 29.04.2023 bol žalovaný odvezený na psychiatrické oddelenie z dôvodu, že mu bolo zle, vravel, že
sa zastrelí a podpáli dom. Dňa 01.05.2023 bol prepustený z nemocnice na vlastnú žiadosť. Nasledujúci
deň, t.j. 02.05.2023 prišiel opakovane za žalobkyňou na pracovisko (poštu), kde začal byť agresívny. Bol
vyzvaný, aby odišiel preč. Poobede prišiel opätovne na poštu, bez slova odovzdal peniaze žalobkyni,
ktoré obdržal za vykonanú prácu a následne odišiel. Keď žalobkyňa odchádzala z práce, domáhal sa
vojsť do vnútra pošty, preto zavolala policajnú hliadku. Za asistencie polície poštu uzamkla, nastúpila
do svojho auta a čakala, kým polícia so žalovaným ukončí rozhovor. Policajná hliadka ju následne
odprevadila domov, avšak keď žalobkyňa prichádzala k bytovému domu, kde toho času býva, žalovaný
sa tam objavil a napadol ju. Žiadal od nej peniaze, ktoré jej ten deň odovzdal na pošte. Policajná hliadka
žalovaného okamžite upozornila, následne privolali RZP a žalovaný bol odvezený na psychiatrické
oddelenie v nemocnici, následne bol prepustený. Dňa 04.05.2023 žalobkyňa podala trestné oznámenie
na Okresnú prokuratúru Prešov pre podozrenie z trestného činu nebezpečného prenasledovania.
Žalovaný je po požití alkoholu agresívny človek, správa sa k žalobkyni veľmi arogantne, vykrikuje po
nej vulgárne slová aj pred ostatnými ľuďmi, čím ju ponižuje na verejnosti. Od kedy odišla z trvalého
bydliska, žalovaný chodil do bytového domu, kde býva žalobkyňa, dobýjal sa do bytu, prenasledoval
ju na pracovisku aj mimo neho, vulgárne ju osočoval, napadol ju. Celá rodina sa ho bojí, stráni sa ho,
vyhýba sa mu a snaží sa eliminovať jeho prítomnosť.
Deti majú zo žalovaného strach a nechcú s ním komunikovať. Boli častokrát svedkami nevhodných
výstupov a atakov voči svojej mame - žalobkyni. Žalobkyňa spolu s deťmi chcú žiť kľudný život bez
strachu a obáv, kedy a ako na žalobkyňu žalovaný zaútočí, alebo či na ňu bude vulgárne kričať na
verejnosti či prenasledovať ju.
Obťažujúce správanie žalovaného má čoraz väčší dopad na žalobkyne psychické zdravie, ako aj
na zdravý vývoj dospievajúcich detí. Napriek súdom nariadenej povinnosti podrobenia sa kontroly
technickými prostriedkami vo vzťahu k žalovanému, žalobkyňa vychádza z domu len na nevyhnutný
čas, aby obmedzila možné stretnutia so žalovaným a jazdí výlučne autom, aby nemusela chodiť pešo.
Nevyhnutne chodí do obchodu či vynáša smeti. Pokiaľ je žalobkyňa niekde vonku, prepadne ju silný
pocit strachu, či ju žalovaný neprenasleduje a nečaká, keďže toho času žalovaný pracuje na stavbe v
rovnakej obci ako ona.
Vzhľadom na to, že je jeho správanie nepredvídateľné a nevyspytateľné, nie je možné ho časovo
ohraničiť. Žalobkyňa sa preto domáha poskytnutia súdnej ochrany spočívajúcej v uložení povinnosti
žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov vrátane kontroly
dodržiavania povinnosti technickými prostriedkami na neurčitý čas.1.2. V návrhu na zmenu petitu žaloby žalobkyňa uviedla, že žalovaný v poslednom období, a to napriek
monitoringutechnickýmiprostriedkami,ktorýmisazabezpečujepovinnosťžalovanéhonepribližovaťsak
žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, dňa 28.08.2023 a dňa 30.09.2023 porušil túto povinnosť
a nachádzal sa priamo pred vchodovými dverami bytu žalobkyne na adrese D. XXX/XX, XXX XX E.
D., odkiaľ nechcel odísť. Žalovaný bol pod značným vplyvom alkoholu, bola privolaná polícia. Žalovaný
sa po príchode polície vulgárne vyjadroval na adresu žalobkyne a správal sa agresívne. Následne bol
vzatý do cely predbežného zadržania.
Žalobkyňa toho času opúšťa svoje súčasné bydlisko len na nevyhnutný čas, a to z dôvodu neustáleho
strachu zo žalovaného, či ju tento neprenasleduje a nečaká. Žalobkyňa jazdí do práce výlučne autom
a snaží sa eliminovať pohyb mimo budovy svojho pracoviska či súčasného bydliska. Žalovaný naďalej
užíva vo zvýšenej miere alkohol, je často hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v nemocnici pre
nepriaznivý psychický stav.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril až na pojednávaní dňa 12.10.2023, kde uviedol, že žalobkyni by nikdy
neublížil. Chodí za ňou preto, lebo chce vidieť ich spoločné deti.
3. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že - uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn.: 15C/38/2023
– 12 zo dňa 30.05.2023 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd rozhodol nasledovne:
„I. Ukladá žalovanému C. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni A. B., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných
úkonoch v konaní pred orgánmi verejnej moci.
II. Nariaďuje kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinností vo vzťahu k
žalovanému technickými prostriedkami – osobným identifikačným zariadením kontrolovanej osoby a
zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby a vo vzťahu k žalobkyni zariadením varovania
blízkosti chránenej osoby.
III. Ukladá žalovanému podrobiť sa a strpieť inštaláciu hore uvedených technických prostriedkov a
za uvedeným účelom dostaviť sa na Okresný súd Prešov k mediačnému a probačnému úradníkovi
neodkladne najbližší pracovný deň po doručení tohto uznesenia.
IV. Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.
V. Ukladá žalobkyni, aby v spore žalobkyne: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D.,
prechodne bytom D. XX, E. D. proti žalovanému C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D.,
o uloženie zákazu priblíženia žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov podala na
Okresnom súde Prešov žalobu vo veci samej, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.“
3.1. Žalobkyňa v rámci procesného útoku súdu predložila „Potvrdenie“ ORPZ Prešov zo dňa 02.05.2023
o oznámení priestupku voči občianskemu spolunažívaniu spáchaného žalovaným. Rovnako predložila
„Potvrdenie“ OO PZ Prešov o urobení oznámenia, že dňa 28.08.2023 a 30.09.2023 žalovaný porušil
zákaz priblíženia.
3.2. Zo správy probačného a mediačného úradníka OS PO zo dňa 11.07.2023 vyplýva, že v čase od
15.06.2023 do 07.07.2023 žalovaný 6x porušil povinnosť byť v dosahu monitorovacieho zariadenia.
3.3. Zo správy probačného a mediačného úradníka OS PO zo dňa 09.10.2023 vyplýva, že v čase od
04.07.2023 do 09.10.2023 žalovaný 14x porušil povinnosť byť v dosahu monitorovacieho zariadenia.
Dňa 28.08.2023 žalovaný porušil povinnosť zákazu priblíženia sa k žalobkyni. Uvedené sa opakovalo
aj dňa 30.09.2023.
3.4. Zo správy probačného a mediačného úradníka OS PO zo dňa 28.11.2023 zaradenej do spisu
15C/38/2023 vyplýva, že v čase od 16.10.2023 do 17.11.2023 došlo k porušeniu povinnosti vzdialenia
sa z dosahu monitorovacieho zariadenia 9x, avšak žalovaný informoval kontrolný orgán o dôvodoch
vzdialenia a situáciu napravil.
4. Podľa § 11 OZ - Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods.1 OZ - Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.
5. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú preto
chránené len v rámci celkovej osobnosti. Preto aj výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv
v § 11, ktoré vytvárajú jednotné, základné osobnostné práva, je len demonštratívny. Jednotlivé aspekty
ochrany osobnosti v občianskom práve členíme na:1. právo na česť a dôstojnosť, 2. právo na meno, 3. právo na prejavy osobnej povahy zachytené na
hmotnom substráte, 4. právo na telesnú integritu, 5. právo na súkromie.
Predmetom práva na česť a dôstojnosť tak, ako je to zvýraznené v dikcii zákona (arg. "občianska česť")
a ako navyše vyplýva z dôvodovej správy, je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch
jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Podľa stanoviska súdnej
praxepredmetomochranyobčanajeajjehočesťvodbornýchkruhoch,vktorýchjeznámysvojouprácou
a činnosťou.
Medzi základné hodnoty osobnosti, ktoré výslovne uvádza § 11, patrí aj právo na ochranu života a
zdravia. Prostriedky občianskoprávnej ochrany (§ 13 a nasl.) prichádzajú do úvahy vtedy, keď hrozí
alebo bola spôsobená ujma v osobnostnej, teda nemajetkovej sfére života a zdravia.
Ochranaprávanasúkromiezahŕňaširokúochranuintímnejsféry,vnútornéhomyšlienkového,čicitového
života človeka, jeho život v rodine, vo vzťahu k inej osobe, s ktorou je v úzkom citovom, priateľskom
alebo obdobnom vzťahu. Svojím spôsobom ide o základné osobnostné právo, pretože zásahy do práva
na meno, podobu, prejavy osobnej povahy či telesnú integritu sa zväčša bezprostredne dotýkajú aj
vnútornej, intímnej sféry fyzickej osoby. Ochrana intímnej sféry je chránená všeobecne. To znamená, že
o porušenie práva na ochranu osobného súkromia ide aj v tých prípadoch, keď ide o pravdivé tvrdenia
zasahujúce do intímnej sféry fyzickej osoby.
5.1. Napadnutím žalovanej (viď priznanie „chytenia“ pod krk), vulgárnym nadávaním v práci aj mimo
nej žalovaný podľa súdu nesporne zasahuje do práva žalobkyne na ochranu života a zdravia, do
práva na súkromie ako aj do práva na česť a dôstojnosť. Žalovaný nadmerne užíva alkoholické
nápoje s neschopnosťou liečiť sa, pričom po ich požití sa stáva nevyspytateľným a agresívnym.
O potrebe poskytnúť žalobkyni ochranu svedčí aj nerešpektovanie na ochranu žalobkyne nariadeného
neodkladného opatrenia ako aj správanie žalovaného pred pojednávaním vyžadujúce si asistenciu
príslušníka ZVJS v pojednávacej miestnosti.
5.2. Pokiaľ ide o uložené opatrenie súd vychádzal z toho, že § 13 OZ prostriedky ochrany uvádza
len demonštratívne. Na základe uvedeného prostriedkom ochrany môže byť aj zákaz priblíženia,
pričom však súd má za to, že ho nemôže stanoviť neobmedzene. Tento záver robí súd z úpravy
TrestnéhozákonaaTrestnéhoporiadku(akopredpisovupravujúcichprocespotrestanianajzávažnejších
protispoločenských konaní – trestných činov), kde podľa
Ř § 82 ods.1 písm.b) Trestného poriadku - Ak sudca pre prípravné konanie alebo súd rozhodol podľa §
80 alebo § 81, že sa obvinený ponecháva na slobode alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu, na
posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, môže orgán rozhodujúci o väzbe zároveň uložiť jedno
alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností, najmä zákaz styku s určitými osobami alebo zákaz
úmyselne sa priblížiť k určitej osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov.
Ř § 51 ods.2 Trestného zákona - Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden
rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu.
Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
Ř § 51 ods.4 písm.a) Trestného zákona - Povinnosti spočívajú najmä v príkaze nepriblížiť sa k určenej
osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo
v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje.
Ř § 68 ods.1 Trestného zákona - Pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden
rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže
zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov a
súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť
sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými
prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie
počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
5.3. Ak teda v trestnom konaní možno uložiť obdobnú povinnosť ako súd uložil týmto rozsudkom na
dobu najviac 5 rokov, považuje súd určenú dobu 2 rokov za dostatočnú. Súd k uloženiu povinnosti
pristúpil z dôvodu, že žalovaný nekontroluje svoje požívanie alkoholu a následne svoje správanie vo
vzťahu k žalobkyni. Potrebu uloženia povinnosti ešte zvyšuje skutočnosť, že obdobná povinnosť uložená
žalovanému neodkladným opatrením bola ním opakovane porušovaná. Zároveň je potrebné, aby
uložená povinnosť zákazu priblíženia bola naďalej kontrolovaná prostredníctvom technických opatrení.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.6. Podľa § 336 ods.1 C.s.p. - Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 336 ods.4 C.s.p. - Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci
samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
Podľa § 335 ods.3 C.s.p. - Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil
konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc
stav konania vo veci samej.
6.1. Keďže súd žalobe vyhovel v časti, rozhodol o zrušení neodkladného opatrenia, keďže obsahovo
totožný zákaz s ponechaním technických zariadení uložil týmto rozsudkom.
7. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods.2 C.s.p. - Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
7.1. Aj keď C.s.p. neobsahuje ustanovenie obdobné § 142 ods.3 O.s.p. - Aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného
plnenia., výkladom možno k takému záveru dôjsť. Keďže rozsah uloženej povinnosti a jej trvanie záviselo
od úvahy súd, žalobkyňa uspela v základe nároku. Keďže súd žalobe vyhovel a určil iba kratšiu ako
žalobkyňou požadovanú lehotu trvania povinnosti (požadovala ju bez časového obmedzenia), mala
žalobkyňa v konaní plný úspech a patrí jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p.
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.