Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/137/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124207116
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5124207116.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa), v spore
žalobcu: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XXX, právne zastúpený: JUDr. Anton Kupšo,
advokát, so sídlom Moyzesova 34, Čadca, proti žalovaným: 1/ E. F. G., 2/ E. H., C. I., 3/ E. G., C. E., 4/
E. G., C. E., žalovaní v rade 1/ až 4/ na neznámom mieste, v spore zastúpení: Slovenský pozemkový

fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 17 335 345, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č. k. 5C/65/2024-26 zo dňa 09.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu doručené súdu dňa
20.06.2024,doplnenépodanímzodňa01.08.2024(výrokI.),ktorýmsadomáhalzrušeniaavyporiadania
podielového spoluvlastníctva k parcelám EKN 8978/2 orná pôda o výmere 67 m2, EKN 8980/1 - 2
orná pôda o výmere 62 m2, EKN 8980/2 2 orná pôda o výmere 858 m2, zapísaným na LV č. XXXX
vkatastrálnomúzemíD.B.tak,žebudúprikázanédovýlučnéhovlastníctvažalobcuzanáhradu2.631,96

Eur poskytnutú žalovaným v rade 1/ až 4/ na účet Slovenského pozemkového fondu. Žalovaným v rade
1/ až 4/ náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že uznesením č. k. 5C/65/2024-18 zo dňa
12.07.2024 vyzval žalobcu na odstránenie vád jeho podania pod sankciou odmietnutia podania podľa §
129 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Zdôraznil, že žalobca

bol poučený ako má vady podania odstrániť, spôsobom bližšie špecifikovaným v označenom uznesení.
Žalobca v reakcii na výzvu súdu dňa 01.08.2024 predložil len potvrdenie obce D. B. zo dňa 31.07.2024
(čl. 23 spisu), kde obec uviedla, že dotknuté osoby (žalovaných v rade 1/ až 4/) vedené na LV č.
XXXX k. ú. D. B., a to: Čd. XXXX/XXXX, XXX/XXXX a XXX/XXXX, nevie riadne identifikovať, nakoľko
obec týmito Čd. nedisponuje. Súd prvej inštancie konštatoval, že v podanej žalobe naďalej absentuje
riadne označenie žalovaných v rade 1/ až 4/ menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo

súčasného pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom (§ 133 ods. 1 CSP). Žalobca
tiež nepreukázal, že vyvinul dostatočnú snahu o zistenie ďalších identifikačných údajov žalovaných.
Šetrenie, ktoré žalobca vykonal dopytom obce D. B., je nedostatočné, pretože ide o súčasnú evidenciu,
avšak je možné, že žalovaní v rade 1/ až 4/ zomreli, čo bol dôvod, pre ktorý nie sú vedení v tejto súčasnej
evidencii. Žalobca nepostupoval v zmysle výzvy súdu a nepredložil doklady, ktoré boli podkladom pre
zápis žalovaných v rade 1/ až 4/, a to Čd. XXXX/XXXX, Čd. XXX/XXXX a Čd. XXX/XXXX a až v prípade

negatívneho výsledku (ak by sa žalobcovi nepodarilo tieto doklady zabezpečiť) podporne aj iné dôkazy.
Žalobca nevyužil všetky prostriedky, ktoré má k zisťovaniu identifikačných údajov žalovaných v rade 1/až 4/ k dispozícii. Pokiaľ by žalobca zabezpečil vyššie uvedené doklady, je možné predpokladať, že by
z nich bolo možné zistiť bližšie údaje o žalovaných v rade 1/ až 4/ a v nadväznosti na to prípadne i usúdiť,
či môžu žiť alebo, či sa vzhľadom na známu dĺžku života uvedené javí nepravdepodobným. Takéto

zistenie súvisí s posudzovaním, či označená osoba majúca byť zastupovaná Slovenským pozemkovým
fondom, má v čase začatia konania spôsobilosť byť stranou sporu/účastníkom konania (§ 161 ods.
1 CSP). Žaloba žalobcu tak zostala neúplná, neurčitá, naďalej v nej absentujú podstatné náležitosti
ustanovené v § 132 ods. 1, 2 a 3 CSP. Neúplnosť v označení žalovaných v rade 1/ až 4/ bránilo súdu,
aby mohol pokračovať v konaní, preto žalobu odmietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že
pri podávaní žaloby vychádzal z údajov na liste vlastníctva v katastrálnom území D. B.. Rovnako obec
D. B. vo svojom potvrdení uviedla, že ďalšími údajmi nedisponuje a ani príslušný Okresný úrad, odbor
katastrálny nemá iné doklady, ktoré by pomohli žalovaných identifikovať. Ak by súd niekedy počas
svojej rozhodovacej praxe nahliadol do listiny označenej ako č. d., alebo PKV, tak by videl a vedel, že

ani v týchto listinách sa nenachádzajú žiadne iné ďalšie údaje, ako meno, priezvisko a nehnuteľnosť
a podiel, takže je nelogické a zbytočné žiadať od žalobcov, aby v týchto listinách hľadali nejaké iné ďalšie
údaje, ktoré by poskytli viac informácií o osobách, ktoré sú označované ako neznáme. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/64/2019 zo dňa 28.03.2019, v ktorom súd
uviedol, že pokiaľ mesto, obec, fara a iné orgány štátnej správy nemajú vedomosť o obyvateľoch, nie je

spravodlivé žiadať to od účastníka, nakoľko by sa to mohlo považovať za odopretie práva na spravodlivý
proces.TaktiežpoukázalnarozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.8Cdo/31/2018zo
dňa 15.04.2019 a č. k. 7Cdo/238/2021 zo dňa 28.02.2022 týkajúce sa identifikácie a identity nezisteného
vlastníka. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP)
strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 písm. b) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP,

ktoré ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom
rozsahu posúdil skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup a následne správne rozhodol a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením
§ 236 CSP. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď
podanie žalobcu, doručené mu dňa 20.06.2024, doplnené podaním zo dňa 01.08.2024, odmietol podľa
§ 129 ods. 3 CSP. V odvolaním napadnutom uznesení podrobne poukázal na platnú právnu úpravu
a uviedol skutočnosti, pre absenciu ktorých považoval podanie za neúplné (v označení žalovaných 1/
až 4/), trpiace vadami, pre ktoré nemožno v konaní naďalej pokračovať.

7. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016, v zmysle ktorého v záujme spriechodnenia procesu usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k
nehnuteľnostiam, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového

fondu s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je
známe (podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom) a pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého
ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s
nezisteným vlastníkom“, pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch,

ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických
informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I § 16 ods. 1 písm.
c) zákona č. 180/1995 Z.z.) zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve Slovenský
pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmiverejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z.). Priblížená právna konštrukcia spôsobuje
udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe
či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného

vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm.
c) zákona č. 180/1995 Z.z., teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb
znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti
je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich
bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku).

Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec,
spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom.
Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom
i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či
presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a
takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je totiž všeobecne známou

skutočnosťoubezpotrebydokazovaniaalebotiežtzv.notorietou,žemŕtvafyzickáosobaaniužzaniknutá
osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide
takpovediac ruku v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je
tu už v čase začatia konania, vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho
konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu

musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania. Riešením sa javí
len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým
fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ...,
zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného
pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom.

8. Slovenský pozemkový fond (ďalej i „Fond“) zastupuje v konaní pred súdmi (a pri nakladaní s
pozemkami vystupuje pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo vlastnom mene) neznámych podielových
spoluvlastníkov pozemku ako i štát (viď § 34 ods. 3, 14 pozemkového zákona, § 17 ods. 1 zákona č.
180/1995 Z. z.). Pri označení Fondu ako strany sporu, musí byť preto zrejmé, za koho tento Fond v danej

veci koná (či iba za neznámych vlastníkov alebo štát, príp. či za oboch, ako i ohľadne akého majetku,
nakoľko iba títo sú potom nositeľmi hmotných práv a povinností, a teda vecnej legitimácie v spore) /
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/136/2020 zo dňa 22.7.2020/.

9. Odvolací súd rovnako poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/119/2020 zo

dňa 27.10.2022, v zmysle ktorého „... jedinou ústavne i zákonne konformnou interpretáciou úpravy o
nezistených vlastníkoch z § 8 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/
zákona č. 180/1995 Z. z. je podľa názoru dovolacieho súdu tá (rozhodne reštriktívnejšia než prijatá
súdom prvej inštancie), podľa ktorej nezisteným vlastníkom spôsobilým aj zapojenia do prípadných
sporov môže byť len osoba so spôsobilosťou mať práva a povinnosti, t. j. žijúca fyzická osoba, stále

existujúca právnická osoba alebo niektorý zo subjektov, ktorým osobitné zákony priznávajú procesnú
subjektivitu (a obvykle aj spôsobilosť mať práva a povinnosti) za cenu vyhnutia sa ich označeniu za
právnické osoby (napr. súdy), u ktorej je parametrom jej neznámosti to, že sa nevie, komu konkrétne
prináleží vlastnícke právo naposledy zapísané v prospech už preukázateľne nežijúcej fyzickej alebo
neexistujúcej právnickej osoby.“

10. V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/206/2022 zo dňa 27.09.2023, v zmysle ktorého povinnosťou súdu je kedykoľvek počas konania, ak
Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať a rozhodnúť (procesné podmienky; § 161 ods. 1 CSP). Medzi základné procesné podmienky na

strane strany sporu patrí procesná subjektivita definovaná v § 61 CSP, ktorej korelátom v hmotnom práve
je právna subjektivita. Procesnú subjektivitu má ten, kto disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti.
Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojím narodením (jej nositeľom je aj počaté
dieťa, ak sa narodí živé) a stráca ju smrťou (vyhlásením za mŕtveho). Nedostatok procesnej subjektivity v
čase začatia konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, kedy súd postupuje podľa §

62 CSP a konanie zastaví. Nedostatok podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti
či úplnosti. Ak nie je zo žaloby zrejmé, kto je označený ako strana sporu, musí súd v prvom rade vykonať
kroky k odstráneniu tejto vady a až potom sa zaoberať otázkou existencie procesnej podmienky, ato spôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalovaného (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.
októbra 2017 sp. zn. 4Cdo/219/2016).

11. V posudzovanom prípade žalobca v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 20.06.2024,
v spojení s podaním zo dňa 01.08.2024, označil, v súlade s údajmi zapísanými na liste vlastníctva
č. XXXX k. ú. D. B., ako žalovaných 1/ až 4/ len menom a priezviskom, bez ďalších identifikačných
údajov. Ako dôkaz o vykonanom zisťovaní ďalších údajov žalobca predložil vyjadrenie obce D. B.
zn. OÚ-NB-713/2024/Ko zo dňa 03.05.2024, z ktorého vyplýva, že žalovaní 1/ až 4/ nemajú ku dňu

podania žiadosti hlásený trvalý ani prechodný pobyt v evidencii obyvateľstva v D. B., ako aj oznámenie
obce D. B. sp. zn. OÚ-NB-1163/2024/Ko zo dňa 31.07.2024, z ktorého vyplýva, že obec tieto osoby
nevie riadne identifikovať na základe Čd. XXXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX, nakoľko uvedenými Čd
nedisponuje. Vzhľadom na označenie žalovaných 1/ až 4/, pre prípad, že niektorý zo žalovaných už
nežijú, za účelom preskúmania procesnej subjektivity žalovaných, súd prvej inštancie uznesením č. k.
5C/65/2024-18 zo dňa 12.07.2024 vyzval žalobcu na správne označenie žalovaných a na predloženie

dôkazov svedčiacich tomu, že za účelom riadnej identifikácie žalovaných vykonal primerané šetrenie.
Žalobca bol v predmetnom uznesení poučený o možnosti odmietnutia podania doručeného súdu
dňa 20.06.2024, v prípade neodstránenia jeho vád. Taktiež bol súdom prvej inštancie poučený, že
predloženie výpisu z listu vlastníctva nepostačuje, rovnako nepostačuje ani potvrdenie obce D. B. zo
dňa 03.05.2024. Žalobca neoznačil žalovaných správne ani na základe výzvy súdu prvej inštancie

uznesením č. k. 5C/65/2024-18 zo dňa 12.07.2024. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal
dostatočnú snahu o zistenie ďalších identifikačných údajov žalovaných, šetrenie, ktoré vykonal dopytom
obce D. B., považoval za nedostatočné.

12. Nosnou odvolacou námietkou žalobcu je, že za účelom dostatočnej identifikácie žalovaných vykonal

primerané šetrenie, teda také, ktoré je od neho možné spravodlivo požadovať a označenie žalovaných
považuje za dostatočné. Odvolací súd považuje túto námietku za nedôvodnú. Do roku 1950 sa
vlastníctvo k pozemkom nadobúdalo na základe zápisu do pozemkovej knihy, ktorá v danom čase
slúžila na evidovanie nehnuteľností a vlastníckych práv k nej. Tzv. intabulačný princíp vyžadoval, aby
sa vlastník na základe zmluvy alebo inej listiny intabuloval do evidencie vedenej v pozemkovej knihe.

Vlastníctvo sa tak nadobudlo až vtedy, ak návrh na zápis do pozemkovej knihy schválil príslušný súd.
Údaj o Čd. (číslo denníka) označuje rozhodnutie súdu, ktorým sa schvaľovala napr. prevodová zmluva,
prídelová listina alebo rozhodnutie o konfiškácií majetku. Vychádzajúc z údajov zapísaných na LV č.
XXXX k. ú. D. B., pri žalovanom 1/ je zapísaný ako titul nadobudnutia čd 3600/1893,
teda žalovaný 1/ nadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam (v

spoluvlastníckom podiele 1/10) na základe dokumentu z roku 1893; pri žalovanom 2/ je zapísaný ako
titul nadobudnutia čd XXXX/XXXX, teda žalovaný 2/ nadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam
(v spoluvlastníckom podiele 1/2) na základe dokumentu z roku 1893; pri žalovanom 3/ je zapísaný ako
titul nadobudnutia čd 528/1907, teda žalovaný 3/ nadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam (v
spoluvlastníckom podiele 1/40) na základe dokumentu z roku 1907; pri žalovanom 4/ je zapísaný ako

titul nadobudnutia čd XXX/XXXX, teda žalovaný 4/ nadobudol vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam (v spoluvlastníckom podiele 1/24) na základe dokumentu z roku
1908. Vzhľadom na roky nadobudnutia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam žalovanými 1/ až 4/ (r.
1893, 1907 a 1908) je viac ako pravdepodobné, že žalovaní 1/ až 4/ v čase podania žaloby nežili, teda
nedisponovali spôsobilosťou byť účastníkom súdneho konania na strane žalovaného.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca vady podania doručeného súdu prvej inštancie dňa
20.06.2024 neodstránil ani v priebehu odvolacieho konania, žalobcom vykonané šetrenie za účelom
zistenia ďalších identifikačných údajov žalovaných a následne ich správneho označenia v žalobe
a preukázania ich spôsobilosti byť účastníkom sporu, je nedostatočné, pričom nepreukázal, že výzvu

súdu prvej inštancie (uznesenie č. k. 5C/65/2024-18 zo dňa 12.07.2024) nemohol z objektívnych
dôvodov splniť, teda že by tituly zapísané na LV č. XXXX k. ú. D. B. nebolo možné predložiť (napr. preto,
že nimi nedisponuje ani príslušný okresný úrad, či štátny archív alebo Slovenský národný archív).

14. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie v spojení s týmto rozhodnutím

nezakladá prekážku res iudicata.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.16. Žalovaní v rade 1/ až 4/ boli v odvolacom konaní úspešní, preto im vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). Nakoľko so žalovanou stranou nebolo

v danom štádiu konania vôbec konané, v súvislosti s odvolacím konaním im žiadne trovy nevznikli, preto
im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

17. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)