Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 14, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123327362
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6123327362.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Pokoj v duši n.o., so sídlom Považská
Bystrica, Kuzmányho 903/3, IČO: 45 732 264, zastúpeného ARIES LEGAL s.r.o., so sídlom Bratislava,
Skalná 7622/9, IČO: 54 726 417 proti žalovanej obci Sverepec, so sídlom Sverepec 215, IČO:
00 692 263, zastúpenej JUDr. Ľubomírom Krajným, nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B., C. XXX/X o
zaplatenie 3.741,24 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.k. 82C/57/2023-152 zo dňa 16. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
ktorú náhradu trov odvolacieho konania j e žalobca p o v i n n ý zaplatiť žalovanej v sume určenej
rozhodnutím súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok II.). Na odôvodnenie tohto
rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 3.741,24
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.741,24 eur od 01.03.2023 do

zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur. Žalobu odôvodnil tým,
že je neziskovou organizáciou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Všeobecne prospešnú
sociálnu službu vo verejnom záujme poskytuje v Zariadení pre seniorov D.. Žalovanou je obec, ktorá je
povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. O tento príspevok
žalobca žalovanú požiadal v súlade so zákonom o sociálnych službách. Výška finančného príspevku
je určená s odkazom na § 75 ods. 16 a 17 zákona o sociálnych službách Napriek tomu, že žalobca
a klienti žalobcu kvalifikovanou žiadosťou požiadali o poskytnutie finančného príspevku a uzavretie

zmluvy, ktorý je žalovaná povinná poskytnúť žalobcovi, žalovaná tak dobrovoľne neurobila, a to aj
napriek tomu, že žalobca si uplatnil najnižšiu možnú výšku finančného príspevku, určenú zákonom
podľa zverejnenia príslušnou obcou. Žalobca vyzval žalovanú na splnenie povinnosti poskytnúť finančný
príspevok a uzavretie zmluvy podľa § 75 a nasl. zákona o sociálnych službách, kedy spolu s výzvou
zaslal žalovanej aj návrhy zmlúv o zabezpečení sociálnej služby pre klientku žalobcu, ktorá má trvalý
pobyt vo E., a to pani F. B., nar. XX.XX.XXXX. Vznik nároku žalobcu ako poskytovateľa sociálnej služby
na finančný príspevok nie je viazaný na samotné uzavretie zmluvy, nakoľko tento nie je podmienený

zabezpečením sociálnej služby zo strany príslušnej obce (žalovanej). Klient je oprávnený sám si zvoliť
poskytovateľa sociálnej služby. Účelom potreby uzavretia zmluvy nie je zavedenie možnosti obce
vyhnúť sa plneniu zákonných povinností, ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne z dôvodu
následného preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitnýchpredpisov. Žalovaná má objektívne preukázateľne vedomosť o tom, že obyvateľom obce žalovanej -
odkázanej osobe, je žalobcom poskytovaná sociálna služba, na základe rozhodnutia o odkázanosti.
Táto povinnosť poskytovať finančný príspevok na klientku žalobcu jej bez ďalšieho vyplýva priamo zo

zákona. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Rozporovala tvrdenia žalobcu, že je neziskovou organizáciou,
poskytujúcou verejne prospešné služby a teda nemôže pri svojej činnosti vo verejnom záujme vytvárať
ziskakoneverejnýposkytovateľsociálnejslužby,keďpodľasprávyaudítoražalobcuzarok2022žalobca
dosiahol zisk 82.626,15 eur. Namietala, že jej nepatrí pasívna vecná legitimácia a že neboli splnené
zákonné predpoklady pre to, aby žalobcovi mohla poskytnúť žalované plnenie, a to predovšetkým

s poukazom na § 75 ods.14 zákona o sociálnych službách, keď medzi stranami sporu absentuje
uzatvorená písomná zmluva. Namietala aj výšku mesačného finančného príspevku, ktorý požaduje
žalobca, pretože tento nezodpovedá výpočtu uvedenému v § 77 ods. 1, 2 zákona o sociálnych službách.

2. Súd vykonal v spore dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobca je právnická osoba - neverejný
poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu bez cieľa dosiahnuť zisk v zariadení pre

seniorov D. v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj
ako „zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách“ alebo „zákon o sociálnych službách“). Žalovaná
je právnická osoba, obec - samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky,
ktorý je ustanovený zákonom, samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými príjmami. Dňa

02.01.2023 žalovaná vydala Posudok o odkázanosti p. F. B., na sociálnu službu. Rozhodnutím zo dňa
02.01.2023 žalovaná rozhodla, že v zmysle § 35 zákona o sociálnych službách je žiadateľka F. B.
odkázaná na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Na základe zmluvy o poskytovaní sociálnych
služieb č. 493/2023 zo dňa 04.01.2023 sú p. F. B., nar. XX.XX.XXXX s trvalým pobytom v obci
žalovanej zo strany žalobcu poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov žalobcu. Žiadosťou

zo dňa 04.01.2023 p. F. B. požiadala o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u neverejného
poskytovateľa sociálnej služby podľa § 8 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Výzvou
na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku zo dňa 04.05.2023 žalobca požiadal žalovanú
obec o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre jej klientov na
rok 2023 a uzavretie zmluvy podľa § 75 a nasl. zákona o sociálnych službách. Súčasťou žiadosti bol

i návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančného príspevku neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby.

3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 6 ods. 1, § 8 ods. 1, 2, 4, 6 a 10, § 72 ods. 1, § 74,
§ 75 ods. 1 písm. a) bod 2., ods. 5, 8, 9, 11, 12, 14, 16, 17, § 77 ods. 1 a 2, § 78 ods. 1, 2 a 3,

§ 80 písm. a), b, c), § 110aq ods. 13 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a podľa § 36
ods. 3, § 451 ods. 1 a 2, § 454 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“). V prvom rade posúdil súd námietku žalovanej, že jej v spore v zmysle § 75 a nasl.
zákona o sociálnych službách nepatrí pasívna vecná legitimácia z toho dôvodu, že žalovaná žalobcu
nepožiadala o poskytnutie sociálnej služby pre p. F. B., ale túto službu jej reálne poskytol žalobca

sám a to na základe žiadosti menovanej adresovanej len žalobcovi, a to ešte skôr ako sa žalobca
obrátil na žalovanú so svojou žiadosťou o poskytnutie príspevku. Súd mal za to, že ustanovenie
§ 75 zákona o sociálnych službách žalovanej neukladá povinnosť žiadať žalobcu o poskytovanie
sociálnej služby pre odkázanú osobu, t.j. pasívna vecná legitimácia žalovanej v spore je daná a to
s poukazom na § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnych službách. Ďalej súd uviedol, že v

konaní bolo medzi stranami nesporné, že žalobca je neverejným poskytovateľom sociálnej služby, ktorý
poskytuje sociálnu službu bez cieľa dosiahnuť zisk v Zariadení pre seniorov D.. Žalovaná je obec, ktorej
obyvateľke F. B., nar. XX.XX.XXXX sú zo strany žalobcu poskytované sociálne služby v zariadení pre
seniorov žalobcu pobytovou formou. Tiež nebolo sporným, že dňa 02.01.2023 žalovaná obec vydala
rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu menovanej v zariadení pre seniorov. Menovaná nevyužila

svoje právo a nepožiadala žalovanú obec o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, ale sama
dňa 04.01.2023 uzatvorila so žalobcom Zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb pobytovou formou.
Spornýmneboloanito,žedňa04.01.2023menovanápísomnepožiadalažalovanúobecozabezpečenie
poskytovania sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby. Rovnako tak nebolo
sporným, že žalobca žiadosťou neverejného poskytovateľa sociálnej služby (aj samotní klienti)

požiadal žalovanú o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania
sociálnej služby pre klientov žalobcu v súlade s § 8 ods.1 zákona o sociálnych službách, pričom
predložil žalovanej obci aj zmluvu o poskytnutí sociálnych služieb ako aj návrh zmluvy o poskytnutí
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Nebolo tiež sporné, že medzistranami sporu nebola uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby. Spornou otázkou bolo, či je pre poskytnutie finančného príspevku na
prevádzkuposkytovanejsociálnejslužbynevyhnutnápísomnázmluvamedzižalobcom(akoneverejným

poskytovateľom) a žalovanou (obcou) o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby a tiež samotná výška finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby.
Tu súd uviedol, že základnými podmienkami, na ktoré sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný
príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby,
sú: poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vo verejnom záujme

podľa § 75 ods. 9 a 10 zákona o sociálnych službách (poskytovanie sociálnej služby prijímateľovi na ňu
odkázanému), ďalej neposkytovanie sociálnej služby s cieľom dosiahnuť zisk (§ 75 ods. 1 s poukazom
na § 64 ods. 12 zákona o sociálnych službách), písomná žiadosť neverejného poskytovateľa sociálnej
služby o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (§ 75 ods. 11
zákona o sociálnych službách), ktorej prílohou sú písomné zmluvy o poskytovaní sociálnej služby medzi
poskytovateľom a prijímateľom (§ 74 ods. 2 zákona o sociálnych službách), alebo zoznam osôb, ktorým

sa sociálna služba poskytuje, ak sa písomná zmluva neuzatvára (§ 75 ods. 5 zákona o sociálnych
službách), uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14 zákona
o sociálnych službách). Podľa názoru súdu, pokiaľ niektorá z vyššie uvedených podmienok splnená
nie je, povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby

neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť
zisk nevzniká. Je zrejmé, že p. F. B., nar. XX.XX.XXXX boli poskytované sociálne služby v zariadení
pre seniorov žalobcu, avšak bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo
strany žalovanej obce. Od 01.01.2022 vstúpila do účinnosti zmena zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych
službách (§ 110aq ods.13 cit. zákona), ktorá vzhľadom na problémy interpretačnej a aplikačnej praxe

explicitne ustanovuje právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa už poskytuje sociálna
služba neverejným poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory z verejných prostriedkov podľa tohto
zákona, t. j. bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, kedykoľvek aj počas
poskytovania tejto sociálnej služby neverejným poskytovateľom, prejaviť svoj záujem o zabezpečenie
poskytovania sociálnej služby novo už s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov.

To znamená, že fyzická osoba môže kedykoľvek, i počas poskytovania sociálnej služby, požiadať o
poskytnutie alebo zabezpečenie tejto sociálnej služby príslušnou obcou, resp. vyšším územným celkom,
a to po zabezpečení realizácie práva tejto fyzickej osoby touto obcou, resp. vyšším územným celkom na
informovaný výber poskytovateľa tejto sociálnej služby, novo už s finančnou podporou poskytovania tejto
sociálnej služby z verejných prostriedkov poskytovaním finančných príspevkov na spolufinancovanie

tejto sociálnej služby v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku podľa tohto zákona (zo všeobecnej
časti dôvodovej správy k zákonu č. 484/2021 Z.z.). V súlade s touto zákonnou zmenou p. F.
B., nar. XX.XX.XXXX ako odkázaná osoba, ktorej už v danom čase bola poskytovaná sociálna
služba neverejným poskytovateľom, požiadala žalovanú obec o poskytovanie sociálnej služby alebo
zabezpečenie sociálnej služby s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných

prostriedkov (žiadosť podľa § 8 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách). Povinnosťou
obce je (po zabezpečení práva odkázanej osoby na výber sociálnej služby a výber poskytovateľa
sociálnej služby) poskytnúť sociálnu službu, ak je obec sama poskytovateľom tejto sociálnej služby,
alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby u iného poskytovateľa sociálnej služby zapísanej do
registra (§ 8 ods. 4 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách). Základnou podmienkou, na ktorú

sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby
neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť
zisk, je písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby uzatvorená medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14 zákona
o sociálnych službách). Keďže bolo nesporne preukázané, že medzi žalovanou obcou a žalobcom

ako neverejným poskytovateľom sociálnej služby nebola uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, žalovanej obci doposiaľ nevznikla
žalovaná povinnosť. Povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby vzniká najskôr až uzatvorením zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby, k uzatvoreniu ktorej dôjde po splnení zákonných podmienok, a až v

prípade, ak to dovoľujú rozpočtové a iné zákonom stanovené okolnosti. Ako správne uviedla žalovaná,
bez zmluvy nevznikol záväzkový vzťah medzi žalovanou obcou a žalobcom ako poskytovateľom
sociálnej služby, neexistuje teda povinnosť obce plniť. Ďalej súd uviedol, že žalobcovi nie je možné
priznať žalovanú sumu ani titulom bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania (konkrétnezo zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb) je zrejmé, že žalobca poskytuje plnenie spočívajúce
najmä v poskytovaní ubytovania, stravovania, upratovania, prania, žehlenia, pomoci pri odkázanosti,
sociálnej rehabilitácie, sociálneho poradenstva a ošetrovateľskej starostlivosti. Vzhľadom na povahu

týchto plnení je však zrejmé, že ak by aj tieto plnenia získané bez právneho dôvodu alebo na základe
neplatného právneho úkonu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo z nepoctivých zdrojov (viď
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), bezdôvodne by sa mohla obohatiť iba tá fyzická osoba, ktorej
boli tieto plnenia reálne poskytnuté - v žiadnom prípade sa však poskytnutím týchto plnení nemohla
obohatiť právnická osoba obec Sverepec. Do úvahy pritom neprichádza ani bezdôvodné obohatenie

v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka - a to z dôvodu, že v tomto prípade ide o situácie, keď
napriek tomu, že obohatený má určitú právnu povinnosť (viď slovné spojenie „...čo podľa práva mal
plniť sám.“), túto nesplní a namiesto neho ju splní tretia osoba. Keďže však v súdenej veci žalovanej
právna povinnosť platiť finančný príspevok nevznikla - a to vzhľadom na neuzatvorenie príslušnej
zmluvy so žalobcom, táto sa nemohla bezdôvodne obohatiť tým, že by finančný príspevok zaplatil
niekto iný. Ďalej súd uviedol, že žalovaná nie je povinná svojím (a to ani odkázaným) obyvateľom

poskytovať ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, pomoc pri odkázanosti, sociálnu
rehabilitáciu, sociálne poradenstvo a ošetrovateľskú starostlivosť a teda táto sa nemohla bezdôvodne
obohatiť v dôsledku toho, že tieto plnenia obyvateľke žalovanej poskytol žalobca. Súd nesúhlasil ani
s argumentom žalobcu, že keďže žalovaná zámerne zmarila uzatvorenie zmluvy, právny úkon sa
stal nepodmienený. Ustanovenie § 36 Občianskeho zákonníka je totiž možné aplikovať iba v tých v

prípadoch, ak strany v právnom úkone viažu vznik, zmenu alebo zánik práva na splnenie podmienky
- v súdenej veci však medzi stranami žiadny platný právny úkon neexistuje, a teda ani nie je možné
naň aplikovať § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na neexistenciu písomnej zmluvy o
poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi žalovanou obcou
a žalobcom ako neverejným poskytovateľom sociálnej služby, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Preto sa už súd ďalej nezaoberal námietkami žalovanej ohľadom výšky finančného príspevku. Čo sa
týka navrhovaných dôkazov zo strany žalovanej - znalecké dokazovanie na určenie výšky finančného
príspevku, súd uvádza, že tento nevykonal, pretože sa mu jeho vykonanie vzhľadom na to, že vo vzťahu
medzi sporovými stranami nebola splnená podľa názoru súdu základná podmienka (uzavretie písomnej
zmluvy) zdalo nehospodárne a nadbytočné. Súd mal pre svoje rozhodnutie dostačujúce množstvo

listinných dôkazov.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Keďže žalovaná mala plný úspech,
súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Súd prvej inštancie v rozpore so zákonom
o sociálnych službách podmienil zákonom uloženú povinnosť poskytovať finančný príspevok na
prevádzku sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi neexistujúcou podmienkou - "...uzatvorená
písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi

obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách)" - na
základe čoho dospel k nesprávnemu nezákonnému právnemu posúdeniu veci. Ustanovenie § 75 ods.
1 zákona o sociálnych službách ukladá obci nepodmienenú zákonnú povinnosť poskytovať finančný
príspevok žalobcovi a v tomto ustanovení sa neuvádza žiadna podmienka, ktorá by podmieňovala
túto zákonnú povinnosť obce. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereflektujú a nerozlišujú medzi

obligatórnymi povinnosťami uloženými zákonom plniť finančný príspevok (podľa § 75 ods. 1, ods. 2,
ods. 5 zákona o sociálnych službách) a fakultatívnou možnosťou poskytnúť finančný príspevok (podľa
§ 75 ods. 6, ods. 7, ods. 8 zákona o sociálnych službách). Iba v prípade fakultatívneho poskytnutia
finančného príspevku podľa uvedených ustanovení je dôvodná aplikácia § 75 ods. 14 zákona o
sociálnych službách. Ak sú splnené podmienky obec (alebo VÚC) môže poskytnúť finančný príspevok,

ide však o dobrovoľné plnenie zo strany povinného subjektu (obce/VÚC), ktoré mu nie je uložené
zákonom, a v uvedenom prípade je potrebné pre preukázanie vynakladania prostriedkov z verejných
zdrojov uzavretie zmluvy, resp. zmluvného vzťahu, podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách.
Pre účely ďalšieho výkladu predmetného ustanovenia je potrebné uviesť, že znenie tohto ustanovenia
bolo prijaté ešte pôvodnou právnou úpravou účinnou od 01.01.2009, ktoré znenie tak reflektovalo na

predchádzajúcu obligatórnu (podmienenú) povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok, v prípade ak
obecpredchádzajúcoužiadosťoupožiadalaneverejnéhoposkytovateľasociálnejslužbyozabezpečenie
sociálnej služby pre odkázanú osobu. Zákonodarca už v pôvodnom znení prijatého zákona č. 448/2008
Z. z. v dôvodovej správe odôvodnil, kedy sa vyžaduje uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnéhopríspevku a to v prípadoch, v ktorých zákon neukladá obci obligatórne poskytnutie finančného príspevku.
Uvedenému výkladu svedčí aj žalobcom namietaný ústavnokonformný výklad, kedy v zmysle čl. 2
ods. 2 Ústavy SR platí, že „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v

rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“. Vzhľadom na ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky
je zrejmé, že povinnosti je možné ukladať obci výlučne zákonom a tieto nemôžu vzniknúť (meniť sa)
zaniknúť, na zmluvnom základe. Teda v prípade obligatórnej pôsobnosti obce poskytovať finančný
príspevok (§ 75 ods. 1, 2, 5 zákona o sociálnych službách v znení účinnom od 01.01.2022), nie je
možné pre vznik tejto povinnosti vyžadovať uzatvorenie zmluvy, ale obec je povinná plniť priamo zo

zákona. To sa však neuplatní pri fakultatívnej pôsobnosti, kedy si môže vybrať, či dobrovoľne namiesto
obligatórne povinného subjektu vynaloží zo svojich prostriedkov (rozpočtu) peňažné prostriedky na
dofinancovanie sociálnej služby, keďže nejde o jej povinnosť, ale možnosť, je potrebné vedieť preukázať
dôvod vynaloženia týchto peňažných prostriedkov z rozpočtu (práve zmluvou). Postup podľa § 75
ods. 14 zákona o sociálnych službách má význam v prípadoch fakultatívnej pôsobnosti obce, kedy
obec môže finančný príspevok poskytnúť a kedy práve na základe zmluvy ako právneho úkonu dôjde

k vzniku, zmene a zániku práv a povinnosti (obce a neverejného poskytovateľa), a to v prípadoch podľa
§ 75 ods. 6, 7 zákona o sociálnych službách v znení účinnom od 01.01.2022, a preto jej uzavretie
nemá iný účel ako ten, ktorý ustálil aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/46/2017,
ktorý explicitne uvádza, že účelom potreby uzavretia zmluvy vo fakultatívnych prípadoch poskytnutia
finančného príspevku, nie je zavedenie možnosti obce vyhnúť sa plneniu zákonných povinností, ale

len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne z dôvodu následného preukazovania vynaložených
finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov. Úvahy súdu prvej inštancie
o neexistujúcich (domnelých) kumulatívnych podmienkach zákona č. 448/2008 Z.z. sú arbitrárne a
nepreskúmateľne tak isto ako výklad ustanovení zákona č. 448/2008 Z.z. súdom prvej inštancie
je arbitrárny, nesprávny, nezodpovedá povahe a účelu zákona ako ani cieľu prijatej novely zákona

č. 484/2021 Z.z.. Súd prvej inštancie vôbec nerozlišuje medzi právnymi povinnosťami uloženými
obci (a VÚC), nedokáže identifikovať a nesprávne identifikuje ním uvádzane domnelé kumulatívne
podmienky vzniku právneho dôvodu pohľadávky uplatňovanej v konaní, neaplikuje gramatický a logický
výklad predmetných ustanovení a nerozlišuje medzi neverejnými poskytovateľmi, ktorý neposkytujú
sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a ktorý ju poskytujú práve za týmto účelom a už vôbec pri

výklade predmetných ustanovení nezohľadňuje prijatú novelu č. 484/2021 Z. z., ktorej účelom bolo
odstránenie akejkoľvek podmienenosti vzniku nároku na finančný príspevok. Žalobca ďalej poukázal
na to, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôvodovou správou k novele
zákona č. 484/2021 Z.z., na ktorú žalobca vo svojich podaniach a prednesoch opakovane poukazoval
a žiadnym spôsobom nevysvetlil prečo sa s uvedeným dôkazom nevysporiadal, tento nezohľadnil

a neaplikoval pri vykonávanom výklade práva. Arbitrárny a nepreskúmateľný je postup súdu aj
v tom, že pre účely výkladu príslušných ustanovení zákona nezohľadňuje pri svojom rozhodovaní
ani rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/46/2017. Súd prvej inštancie podmienil
zákonom uloženú povinnosť poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby
neverejnému poskytovateľovi v § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnych službách neexistujúcou

kumulatívnou podmienkou uzatvorenia zmluvy o poskytovaní finančného príspevku, pričom žiadnym
spôsobom nereflektoval na žalobcom namietané skutočnosti vo vzťahu k predmetnému ustanoveniu.
Ustanovenie § 75 ods. 1 na prevádzku poskytovanej sociálnej služby ukladá obci (žalovanej) obligatórnu
zákonnú povinnosť poskytovať finančný príspevok na prevádzku žalobcovi. V predmetnom ustanovení
sa neuvádza, súdom identifikovaná zákonná podmienka podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych

službách, ktorá by podmieňovala zákonom uloženú povinnosť obci poskytovať finančný príspevok, a
rovnako zákon nehovorí, ako nesprávne konštatuje súd, že nárok na finančný príspevok vzniká až
momentom uzavretia zmluvy, tento nárok vzniká ex lege. Obligatórna povinnosť poskytnúť žalobcovi
finančný príspevok je obci explicitne uložená zákonom § 75 ods. 1 zákona o sociálnych službách a
súdom určené domnelé kumulatívne podmienky, nemajú na vznik uvedenej povinnosti žiaden vplyv,

ergo záver súdu prvej inštancie, že pre nesplnenie súdom prvej inštancie domnelých kumulatívnych
podmienok nevznikla právna povinnosť žalovanej je nesprávny a nemá oporu v zákone. Nakoľko
novela zákona č. 484/2021 Z. z. zásadným spôsobom zmenila spôsob dofinancovania sociálnych
služieb poskytovaných o.i. žalobcom, z fakultatívnej povinnosti obce poskytovať finančný príspevok na
jej obligatórnu (nepodmienenú) povinnosť poskytovať finančný príspevok, bol súd prvej inštancie bez

ďalšieho povinný pri výklade príslušných ustanovení zákona o sociálnych službách a ich interpretácii
zohľadniť a vysporiadať sa s výkladom príslušných ustanovení zákona, poskytnutého zákonodarcom
v dôvodovej správe tak, aby pri svojej interpretácii príslušných ustanovení zákona, rešpektoval cieľ
a zámer zákonodarcu pri prijatí predmetnej novely. Uzavretie alebo neuzavretie predmetnej zmluvynezmení a nemá vplyv na zákonom uloženú obligatórnu zmluvou nepodmienenú povinnosť obce
poskytovať finančný príspevok. Opačným výkladom by sme museli dospieť k záveru, že napriek
existencii zákonom uloženej povinnosti obci, ktorá je jej uložená zákonom, si obec môže svojvoľne

zvoliť, či ju bude alebo nebude rešpektovať, teda dôjde k vzniku obsolétnych ustanovení zákona
a výkon štátnej správy v rozsahu zverených oprávnení a povinnosti obciam a VÚC by podliehal
nekontrolovateľnému, netransparentnému a svojvoľnému výkonu, keďže v rozpore s princípom právnej
istoty, žalobca nevie a nemôže bez ďalšieho, sa domôcť plnenia zákonom vzniknutej povinnosti obci
a uspokojenia zákonného nároku žalobcu, ktoré vznikli ex lege. Ak by aj uzavretie písomnej zmluvy

podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách malo predstavovať akúsi domnelú (odkladaciu)
podmienku (§ 36 ods. 5 Občianskeho zákonníka) vzniku nároku žalobcu, žalobca poukazuje na § 36
ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky
na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. V konaní je nesporné,
že žalovaná odmietla uzavrieť so žalobcom písomnú zmluvu podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych
službách, a neuzavretie tejto zmluvy je žalovanej na prospech, keďže sa tak vyhýba splneniu svojej

zákonnej povinnosti poskytovať žalobcovi finančný príspevok. Žalobca poukázal aj na to, že súd
prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysvetlil, načo by zákonodarca zákonom uložil povinnosť obci
poskytovať finančný príspevok žalobcovi (§ 75 ods. 1, ods. 2. ods. 5 zákona o sociálnych službách), určil
výšku finančného príspevku (§ 77 ods. 1, 2 v spojení s § 75 ods. 16, ods. 17 písm. a) zákona o zákona
o sociálnych službách) a splatnosť finančného príspevku (§ 78 ods. 1 zákona o sociálnych službách),

ak by malo poskytnutie finančného príspevku závisieť od domnelej podmienky uzavretia zmluvy ako
právneho úkonu, v ktorom by obec žiadnym spôsobom nemohla prejaviť vôľu, a to ani k základným
podstatným náležitostiam zmluvy (subjekt – s kým vstúpi do zmluvného vzťahu resp. komu sa plní, výška
– koľko sa plní, čas – kedy sa plní), ktoré sú určené zákonom. Uvedené iba preukazuje deklaratórnu
povahu zmluvy. Svoju argumentáciu žalobca podporil aj odkazom na publikované odborné články i

Metodický postup pre vedenie evidencie finančnej podpory neverejných poskytovateľov sociálnych
služieb v Informačnom systéme sociálnych služieb (IS SoS), vydaný Ministerstvom práce, sociálnych
vecí a rodiny, máj 2022, a vedený v Informačnom systéme sociálnych služieb. Ďalej žalobca uviedol,
že ak by aj pripustil, že argumentácia súdu prvej inštancie je správna, žalovaná v konaní netvrdila a
nepreukázala, že vytvorila poradovník pre odkázané osoby a za týmto účelom zverejnila pravidlá, podľa

ktorých zaradí žiadosti odkázaných osôb do poradovníka pre účely poskytnutia finančného príspevku.
Rovnako v konaní netvrdila a nepreukázala, že poskytnutiu príspevku bránia rozpočtové alebo iné
okolnosti, ako uvádza súd prvej inštancie. V závere žalobca uviedol, že súd prvej inštancie v celom
rozsahu abstrahoval nielen od účelu predmetnej právnej úpravy predpokladanej novelou č. 484/2021 Z.
z. t.j. obligatórna povinnosť poskytovať finančný príspevok, ale žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s

tým, že tento finančný príspevok sa poskytuje na obdobie príslušného rozpočtového roka (t.j. v danom
prípade roka 2023). Je teda zrejmé, že konštatovanie súdu o tom, že „...obec môže príspevok začať
vyplácať až po uzatvorení zmluvy o poskytovaní príspevku...“, nemôže obstáť a ide rovnako o arbitrárne
a právne neudržateľné právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keďže zákonodarca explicitne v §
78 ods. 1 zákona o sociálnych službách určil splatnosť prvého preddavku do konca februára príslušného

rozpočtového roka, pričom splatnosť akéhokoľvek ďalšieho preddavku nastáva deň nasledujúci, keďže
táto nie je určená a žalobca sa môže bez ďalšieho vzhľadom na obligatórnu zákonnú povinnosť obce
poskytovať finančný príspevok domáhať jeho zaplatenia. Ak nie je v danom rozpočtovom roku finančný
príspevok obcou poskytnutý, vzniká na strane obce (žalovanej) bezdôvodné obohatenie, keďže si
na úkor žalobcu ponecháva finančné prostriedky, ktoré by inak bola povinná v danom rozpočtovom

roku vyplatiť žalobcovi, a na úkor žalobcu je poskytovaná sociálna služba odkázanej osobe s trvalým
pobytom v obci žalovanej v kvalite a rozsahu predpokladanom zákonom t.j. so zohľadnením uvedeného
príspevku, ktorá obec má povinnosť zabezpečiť sociálnu starostlivosť tejto odkázanej osobe. Vo vzťahu
k priznanej náhrade trov konania žalovanej, ktorá je závislá od prvého výroku napadnutého rozhodnutia,
žalobca potom uviedol, že toto rozhodnutie napáda v celom rozsahu, a to z dôvodov uvedených vyššie.

Navyše podľa neho je preukázané, že žalovanej nevznikli akékoľvek trovy konania, ktoré by bol žalobca
povinný nahradiť. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie o trovách rovnako arbitrárne a nepreskúmateľné,
keďže žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli. Na základe vyššie uvedených skutočností, žalobca
navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov
odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario, a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1

a 2 CSP.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,

výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie, ktoré viedli k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcov, z tohto
dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v
zmysle § 387 ods. 2 CSP. K odvolacím námietkam žalobcu potom odvolací súd dodáva nasledovné:

9. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že § 75 ods. 1 zákona o sociálnych službách ukladá
obci nepodmienenú povinnosť poskytovať žalobcovi finančný príspevok a neuvádza žiadnu zákonnú
podmienku, na ktorú by poskytovanie finančného príspevku bolo viazané, a teda súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná.

10. Z ustanovení § 75 ods. 1, 5, 9, 10, 11 a 14 zákona o sociálnych službách jednoznačne
vyplýva, že zákonná povinnosť obce povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby nie je absolútne nepodmienená, ako
sa mylne domnieva žalobca, naopak, zákon ustanovuje celý rad zákonných podmienok, na ktoré

sa viaže povinnosť obce (žalovanej) poskytovať daný finančný príspevok žalobcovi, neverejnému
poskytovateľovi sociálnej služby. Ide o podmienky neposkytovania sociálnej služby poskytovateľom s
cieľom dosiahnuť zisk a poskytovanie konkrétnej v zákone definovanej sociálnej služby (§ 75 ods. 1
zákona o sociálnych službách); poskytovanie sociálnej služby poskytovateľom vo verejnom záujme (§
75 ods. 9, 10 zákona o sociálnych službách); písomná žiadosť poskytovateľa o poskytnutie finančného

príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (§ 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách),
doručenie zmlúv o poskytovaní sociálnej služby (uzavreté medzi poskytovateľom a fyzickými osobami,
ktorým službu poskytuje) alebo zoznamu osôb, ktorým sociálnu službu poskytuje, ak nie je povinný
uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby (§ 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách)
a neposlednom rade i podmienku písomnej zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku uzavretú

medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby.

11. Správny bol potom právny záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ niektorá z vyššie uvedených
podmienok splnená nie je, povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s

cieľom dosiahnuť zisk, nevzniká. Keďže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby vzniká podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách najskôr až
uzatvorením zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby,
záveru súdu prvej inštancie, že žalovanej obci doposiaľ nevznikla žalobcom uplatnená povinnosť
poskytovaťfinančnýpríspevoknaprevádzkuposkytovanejsociálnejslužby,nietčovytknúť.Tentoprávny

názor súdu prvej inštancie plne zodpovedá i súdnej praxi najvyšších súdnych autorít, ktorú je nevyhnuté
pri rozhodovaní rešpektovať v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP, a to rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1KO/8/2020 zo dňa 08.09.2020, v ktorom najvyšší súd konštatuje, že ustanovenie §
75 ods. 14 zákona č. 448/2008 Z.z. potvrdzuje nedostatok právomoci správneho súdu, keď finančný
príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy.

Žalobcom citované texty právnej teórie taktiež nie sú s uvedeným v rozpore, keď z nich vyplýva v tomto
ohľade len to, že novela zákona vypustila podmieňovanie poskytovania príspevku predchádzajúcim
objednaním sociálnej služby alebo požiadaním o sociálnu službu neverejného poskytovateľa zo strany
obce/VÚC, čo v konaní sporné nebolo.

12. Pokiaľ má odvolateľ za to, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodovaní rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Cob/46/2017, ale svoje rozhodnutie podoprel inou judikatúrou
(rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 32Cob/9/2022 zo dňa 29.11.2022), z ktorej len selektívne
vybraljemusahodiacuargumentáciu,odvolacísúdvprvomradeuvádza,žeprávnezáveryvšeobecnýchsúdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky. Rozdielnosť právnych názorov súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a

zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov je riešená a upravená zákonom č. 757/2004 Z.z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustálená rozhodovacia prax, ktorú sú súdy povinné pri
svojom rozhodovaní rešpektovať v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách
alebo rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sú ako judikáty publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu možno

zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,
alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané
(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,
prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali". S prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu
ustálená rozhodovacia prax treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a
Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie.

13. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odvolacia argumentácia žalobcu, týkajúca
sa toho, že ak by aj uzavretie písomnej zmluvy podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách
malo predstavovať akúsi domnelú odkladaciu podmienku vzniku nároku žalobcu, podľa § 36 ods.
3 Občianskeho zákonníka platí, že ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej

splnenie zámerne zmarí (zmluvu so žalobcom neuzavrie), stane sa právny úkon nepodmieneným s
tým, že v konaní je nesporné, že žalovaná odmietla uzavrieť so žalobcom písomnú zmluvu podľa §
75 ods. 14 zákona o sociálnych službách, neuzavretie tejto zmluvy je mu na prospech a povinnosť
obce poskytnúť mu finančný príspevok je potom nepodmienená, je nesprávna. Podmienky v zmysle §
36 Občianskeho zákonníka sa môžu stať obsahom právneho úkonu v prípade, keď to zákon výslovne

nevylučuje. Patria k náhodilým zložkám právneho úkonu a ich zmyslom je urobiť účinky alebo následky
právneho úkonu závislými od určitej právnej skutočnosti. Pre podmienky je charakteristické, že sú to
neznáme (účastníkom právneho úkonu), budúce, možné, dovolené a zároveň neisté právne skutočnosti.
Podmienka uzavretia písomnej zmluvy medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby
stanovená v § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách nemá charakter takejto súkromnoprávnej

podmienky, dojednanej stranami v rámci ich právneho úkonu podľa § 36 Občianskeho zákonníka, ale
ide o zákonný predpoklad vzniku nároku žalobcu (naviac vyplývajúci z normy verejného práva).

14. Ďalej odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie nesprávne právne ustálil, že nárok na poskytnutie
príspevku vznikne iba v prípade, ak to dovolí rozpočet obce, pričom naviac žalovaná ani netvrdila, že by

poskytnutiu príspevku bránili rozpočtové alebo iné okolnosti, tieto okolnosti z dokazovania nevyplývajú
a súd prvej inštancie tak porušil i právo žalobcu na spravodlivý proces. Odvolací súd vo vzťahu k
tejto odvolacej námietke uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, síce cituje
z dôvodovej správy (Všeobecná časť) k zákonu č. 484/2021 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č.
448/2008 Z.z. o sociálnych službách a konštatuje, že len v prípade, ak to obci dovoľujú rozpočtové

a iné okolnosti, môže poskytnúť fyzickej osobe sociálnu službu alebo zabezpečiť poskytovanie
sociálnej služby a súčasne aj uzatvoriť zmluvu o poskytnutí tohto finančného príspevku s neverejným
poskytovateľom sociálnej služby, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne
vyplýva, že súd svoje zamietavé rozhodnutie nezaložil na konštatovaní, že v konaní bolo zistené, že
rozpočet žalovanej neumožňoval žalobcovi príspevok platiť, ale na nepreukázaní splnenia zákonnej

podmienky pre vznik povinnosti plniť- existencie písomnej zmluvy o poskytovaní finančného príspevku
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby medzi
stranami sporu v zmysle § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách - zo strany žalobcu Rovnako
svoje rozhodnutie nezaložil na otázke zaradenia či nezaradenia odkázanej osoby do poradovníka,
či na určení a zverejnení podrobností vedenia toho poradovníka. Ustanovenie § 8 ods. 6 zákona

o sociálnych službách teda nebolo základom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej a
odvolacia argumentácia žalobcu bola v tejto časti právne nepodstatná.

15. Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní opätovne trval na posúdenie svojho nároku aj z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia odvolací súd v tejto časti uvádza, že sa plne stotožňuje s argumentáciou

súdu prvej inštancie v tejto otázke uvedenej v odôvodnení napadnutého rozsudku. Právny vzťah
bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného
právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu
bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však lenza splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na
strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma,
ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním

bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto
predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Pre záver o (ne)dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanej titulom bezdôvodného
obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v
§ 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovanou právny

vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalovaná (v akej konkrétnej výške)
bezdôvodné obohatenie získala, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú
súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. V konaní nebolo
preukázané, že obec porušila akúkoľvek povinnosť, v dôsledku ktorej by vznikla žalobcovi ujma, preto
nemožno akceptovať ani nárok žalobcu odvodzovaný z titulu bezdôvodného obohatenia.

16. Za správny považoval odvolací súd nakoniec aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov
konania ktorýmsúdprvejinštanciepodľa§255ods.1CSPpriznalúspešnejžalovanej nároknanáhradu
trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, keď tento zohľadňuje plný procesný úspech žalovanej
v spore. Námietka žalobcu, že žalovanej žiadne trovy konania nevznikli bude predmetom skúmania súdu
prvej inštancie pri rozhodovaní o výške náhrady trov žalovanej, kedy súd prvej inštancie posúdi, aké

trovy konania žalovanej vznikli, či bol ich vznik preukázaný a či boli tieto trovy odôvodnene a účelne
vynaložené v súvislosti s bránením práva žalovanej tak, aby jej mohli byť nahradené.

17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho
konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanej v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).