Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 11, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/144/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010883
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124010883.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Lucie Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX na C.,
D., bytom E., A. F., štátny občan Ukrajiny, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave výkon trestu
odňatia slobody Dubnica nad Váhom, v konaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. septembra 2024 v Trenčíne, prejednal sťažnosť

odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. júna 2024 pod sp. zn. 7Pp/58/2024
a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a,
pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. júna 2024 po vypočutí odsúdeného A. B.

rozhodol uznesením pod sp. zn. 7Pp/58/2024 tak, že podľa § 415 odsek 1 Tr. poriadku s použitím § 66
odsek 1, odsek 2 Tr. zákona návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, nakoľko dospel k záveru, že nie je dôvodný pre kumulatívne
nesplnenie všetkých troch zákonných podmienok, keď odsúdený nesplnil obe zákonné podmienky
materiálneho charakteru, t. j. že počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody preukazuje adekvátny
stupeň polepšenia a predpoklad, že na slobode bude viesť po podmienečnom prepustení už len riadny

život.

Okresný súd citované uznesenie v podrobnostiach odôvodnil doslovne takto :

„ Súdu bol doručený návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Zo skráteného výpisu klienta (č. l. 6) a z oboznámených rozhodnutí súd zistil, že odsúdený bol vo
výkone trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I
sp. zn. 0T/105/2023 zo dňa 20.06.2023 (č. l. 10), a to pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr.
zákona, na výkon ktorého nastúpil dňa 20.06.2023 a ktorý po započítaní doby zadržania (18.06.2023 -
20.06.2023) vykonal dňa 18.04.2024.

Následne nastúpil na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok, so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 0T/98/2022 zo dňa 23.08.2022 (č. l. 9 pripojeného spisu) v spojení s uznesením
Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B1-0T/98/2022 zo dňa 21.03.2024 (č. l. 123 pripojeného spisu), a
to pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorý trest má predpokladane vykonať

dňa 15.04.2025.Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu
klienta od dňa 15.05.2024.

V zaslanom hodnotení na odsúdeného (č. l. 5) ústav na výkon trestu uviedol, že: "Zasielam
Vám hodnotenie k žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len
"výkon trestu"), ktorú si podal odsúdený A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E., A. F..
Menovaný je slobodný, má ukončené stredné odborné vzdelanie bez maturity, pred výkonom trestu
bol nezamestnaný. Do výkonu trestu bol predvedený do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon

trestu odňatia slobody Bratislava dňa 20.6.2023. Správanie a vystupovanie v uvedenom ústave bolo na
požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa neporušoval. Do Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Dubnica nad Váhom (ďalej len "ústav Dubnica") bol premiestnený dňa 04.07.2023.
Po absolvovaní nástupného oddielu, kde bol oboznámený s ústavným poriadkom a časovým rozvrhom
dňa, bol umiestnený do kolektívu odsúdených s diferenciačnou skupinou "B". Adaptácia na podmienky
výkonu trestu v ústave Dubnica prebiehala bez problémov. Dlhodobo bolo jeho správanie a vystupovanie

k personálu na požadovanej úrovni. Jedenkrát bol upozornený - 19.04.2024 na dodržiavanie časového
rozvrhu dňa, kedy spal a nemal ustlané lôžko podľa prílohy ústavného poriadku. Vo vzťahu k
spoluodsúdeným konflikty nevyvoláva. Zásady osobnej hygieny má osvojené a taktiež poriadok vo
svojich osobných veciach si udržiava. Z údajov uvedených zo záznamov v pedagogickej dokumentácii
vyplýva, že menovaný má ku svojej páchanej trestnej činnosti čiastočne kritický postoj, má snahu ju

racionalizovať a svoju vinu externalizovať na okolnosti - ťažké životné a zdravotné obdobie. Voľný čas
využíva najmä hraním kartových hier, čítaním kníh a možnosti vychádzok využíva vo vychádzkovom
dvorci. Do podujatí organizovaných v rámci kultúrno osvetovej činnosti sa nezapája, čo je spôsobené
rečovou bariérou. Nie je členom žiadneho záujmového krúžku. V súčasnosti je pracovne
zaradený na pracovisku s dohľadom v ústave, kde pracovnú disciplínu neporušuje. V rámci činností pre

všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného sa podieľa na upratovaní izby a sektoru. Kontakt s vonkajším
prostredím neudržiava s nikým z rodiny a ani so žiadnymi inými osobami, čo je
čiastočne spôsobené vojnovým konfliktom na Ukrajine. Odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu
nebol disciplinárne odmenený a disciplinárne potrestaný tiež nebol. Program
zaobchádzania je zameraný najmä na dodržiavanie všetkých povinností plynúcich z právnych noriem

upravujúcich problematiku výkonu trestu, riešenie konfliktných situácií spoločensky akceptovateľným
spôsobom. Program zaobchádzania je zameraný taktiež na zmysluplné využívanie voľného času,
plnenie povinností v rámci činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného v sektore a snahu
nadviazať s kontakt vonkajším prostredím. Stanovené ciele zaobchádzania plní v bode zaraďovanie do
práce, čiastočne v bode edukácia a to najmä z dôvodu čiastočne kritického postoja k trestnej činnosti a

taktiež v bode využívanie voľného času. Bod kontakty s vonkajším prostredím neplní.
Resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti
CRA nepriaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké. Podmienečné prepustenie odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody neodporúčam."

Z odpisu registra trestov zo dňa 14.06.2024 (č. l. 22) vyplynulo, že odsúdený má evidované celkom 2
odsúdenia, pričom vo výkone trestu odňatia slobody je po prvýkrát.

Zástupca ústavu na verejnom zasadnutí uviedol, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k zmene.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že za ten čas čo je vo výkone trestu veľa pochopil a už žiadne
podobné činy nezopakuje. V prípade prepustenia pôjde do Nemecka, kde má možnosť legálnou cestou
vybaviť si doklady a zamestnať sa. Na Slovensku má iba potvrdenie o tom, že je odídenec, cestovný pas
nemá, má však potvrdenie, že mu bol odcudzený. Na Slovensku pracoval na stavbe. Z Ukrajiny odišiel
ešte pred vojnou, cestoval do Francúzska, na Slovensku však mal možnosť vybaviť si doklady preto

zostal. S rodičmi v kontakte nie je, nakoľko mesto, z ktorého pochádza bolo zasiahnuté silne
bojmi a tým došlo k strate spojenia medzi ním a rodičmi. V prípade trestného činu krádeže uviedol, že
doteraz má popáleniny na ruke a v podpazuší, kvôli čomu 3 mesiace nemohol chodiť do práce, následne
nemal príjem a preto hladoval. Toto ho donútilo ku krádeži kúska salámy a mäsa.

Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť návrh odsúdeného, pričom poukázal na čiastočne
kritický postoj odsúdeného k trestnej činnosti, nepriaznivú resocializačnú prognózu a vysoké riziko
recidívy.Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až

sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže zároveň
nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť
mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Ak ide o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd
určí skúšobnú dobu na desať rokov a súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere

do piatich rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a
4. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto
kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa
osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody
a počas výkonu väzby.

Podľa § 68 ods. 3 Tr. zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže
byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa ods. 1
písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom
registra trestov zistil, že u odsúdeného bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody), ale nebola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe

preto dospel k záveru, že jeho návrh nie je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z
výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich

povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie
vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá
je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia
polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny

život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia
výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri
rozhodovaní sa prihliadne aj na to v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody ako aj na povahu
spáchaného trestného činu (§ 66 ods. 2 Tr. zákona).

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal
potrebnú pomernú časť z výmery uložených trestov odňatia slobody, t. j. po 1/2 za tresty uložené za
prečin, ktorý deň pripadol na 15.05.2024.Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje
polepšenietaktátopodmienkavdanomprípadenebolasplnená.Vprípadedruhejpodmienkysúdskúma
či je odsúdený schopný viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, a to plnením svojich pracovných

ajmimopracovnýchúlohvrátanedodržiavaniavšetkýchprávnychnoriemvzťahujúcichsanavýkontrestu
odňatia slobody. Súd zároveň dodáva, že jedným z výrazov polepšenia sa odsúdeného je aj zmena na
nazeranie
na trestnú činnosť.

V prípade odsúdeného je súd toho názoru, že nedošlo u odsúdeného k takej náprave vo výkone trestu,
ktorá by odôvodňovala jeho polepšenie. Podmienečné prepustenie totiž nie je na mieste iba za dobré
správanie odsúdeného vo výkone trestu, ale predovšetkým vtedy ak si odsúdený uvedomí škodlivosť
svojhoprotiprávnehokonaniaazbavísatýchnegatív,ktorésaviažukjehoosobeaprektorésadostaldo
výkonu trestu odňatia slobody. V tomto prípade však odsúdený nie je dostatočne uvedomelý k spáchanej
trestnej činnosti, keď z hodnotenia ústavu vyplynulo, že odsúdený je iba čiastočne kritický k trestnej

činnosti, túto má snahu racionalizovať a vinu externalizovať na ťažké životné a zdravotné obdobie.
Z uvedeného tak plynie, že odsúdený si neuvedomuje predovšetkým svoju vlastnú zodpovednosť za
spáchanú trestnú činnosť.

Z vyššie uvedených dôvodov tak nedošlo u odsúdeného k polepšeniu tak ako to vyplýva z § 66 ods.

1 Tr. zákona.

Splnená taktiež nebola dôsledne tretia z citovaných podmienok, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia
riadneho života odsúdeného na slobode, t. j. neexistencia rizika jeho recidívy. V prípade odsúdeného
je podľa názoru súdu riziko recidívy veľké.

V prvom rade súd uvádza, že len veľmi ťažko možno očakávať vedenie riadneho života odsúdeným v
podmienkach na slobode pokiaľ ten nepreukázal polepšenie vo výkone trestu odňatia slobody. V tomto
je potrebné zohľadniť práve už vyššie spomenutý nedostatočne kritický postoj odsúdeného k trestnej
činnosti, pre ktorú je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody. Súd tiež prihliadol k tomu, že odsúdený v

podstate nemá vybudované riadne sociálne zázemie, nie je zrejmé či má možnosť ubytovania v prípade
podmienečného prepustenia. Súdu tiež vyplynulo, že odsúdený nemá ani zabezpečenú prácu v prípade
podmienečného prepustenia. Tieto skutočnosti zvyšujú obavu z možného opätovného páchania trestnej
činnosti odsúdeným.

V tejto súvislosti súd poukazuje, že odsúdený bol uznaný vinným vo veci Mestského súdu Bratislava
I sp. zn. 0T/105/2023, pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona,
ktorým sa snažil prisvojiť si potraviny. Tu je potrebné poukázať, že zo strany odsúdeného ide v podstate
o opakované konanie, keď predtým sa dopustil krádeže, ktorá bola vyhodnotená ako priestupok proti
majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. V prípade trestného činu krádeže

odsúdený tento na verejnom zasadnutí ospravedlňoval práve tým, že v tom čase nemal prostriedky na
zabezpečenie si stravy legálnym spôsobom. Za týchto okolností kedy odsúdený je v podstate nemajetný,
nemá sociálne zázemie a svoju trestnú činnosť ospravedlňuje práve svojou nemajetnosťou, existujú
podľa súdu dôvodné pochybnosti o tom, či odsúdený bude schopný viesť riadny život v podmienkach
na slobode.

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na povahu spáchaného trestného
činu a vzhľadom na ústav (minimálny stupeň stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest
odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode
viesť riadny život. “

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený na verejnom zasadnutí okresného
súdu sťažnosť, ktorú do konania neverejného zasadnutia krajského súdu písomne odôvodnil tým, že
pri rozhodovaní o jeho sťažnosti žiada prihliadať na skutočnosť, že v jeho materskej krajine prebieha
vojnový konflikt, keď jeho rodné mesto je z veľkej časti zrovnané so zemou a nemá žiadne informácie

o jeho rodine, nie je s nimi v žiadnom kontakte. Ďalej namietol, že ústav a ani pedagóg nemá právo
ovplyvňovať súd tým, že uvedie či odporúča alebo neodporúča podmienečné prepustenie. Navrhol, aby
nadriadený krajský súd umožnil opätovne jeho vec prejednať.Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so
spisom bola predložená 09. septembra 2024, preskúmal dňa 11. septembra 2024 na neverejnom
zasadnutí podľa § 192 odsek 1, odsek 2 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj

konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného, hoci je prípustnou,
bola podaná oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je ale dôvodnou.

Z ustanovení § 66 odsek 1 písm. a), písm. b), písm. c), odsek 2 Tr. zákona vyplýva, že

predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného je súčasné
splnenie troch podmienok a to že odsúdený vykonal trest odňatia slobody v zodpovedajúcom
rozsahu (1. zákonná formálna podmienka), že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím
správaním preukázal polepšenie, (2. zákonná materiálna podmienka) a že sa môže od neho očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život, (3. zákonná materiálna podmienka) s tým, že pri
rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne na povahu spáchaného trestného činu a na to,

v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Čo sa týka splnenia prvej zákonnej formálnej podmienky v prejednávanom prípade (vykonanie príslušnej
časti právoplatne uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody) v čase rozhodovania okresného
súdu, krajský súd tak, ako správne k tomu dospel aj okresný súd zistil, že táto ako jediná splnená bola.

Tu krajský súd zdôrazňuje opakovane, ako už predtým v obdobných veciach, že okresný súd sa mýli, ak
uvádza, že splnenie formálnej podmienky oprávňuje podať návrh na podmienečné prepustenie. Návrh
môže oprávnená osoba podať aj skôr, ale rozhodujúcou skutočnosťou pre podmienečné prepustenie
je splnenie formálnej podmienky v čase, keď súd rozhoduje o podanom návrhu na podmienečné
prepustenie.

Pre to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je však
okrem splnenia formálnej podmienky nevyhnutné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch materiálnych
podmienok a to, že plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu preukázal adekvátny
stupeň polepšenia a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Okresný súd v tomto smere vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti odsúdeného a postupoval
plne v súlade so zákonom, keď návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody zamietol. Správne zistil, že odsúdený nespĺňa kumulatívne všetky zákonné podmienky
pre podmienečné prepustenie, ktoré vzhľadom na okolnosti sú správne a podrobne uvedené okresným

súdomvodôvodnenínapadnutéhouznesenia.Ajkrajskýsúdzistil,žeuodsúdenéhoniejesplnenádruhá
materiálna zákonná podmienka spočívajúca v tom, že odsúdený doteraz plnením svojich povinností
počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nepreukazuje adekvátny stupeň polepšenia, ktorý
záver má plnú oporu v podanom obsahu hodnotenia odsúdeného ústavom na výkon trestu odňatia
slobody tak, ako to citoval okresný súd a následne správne a akceptovateľne vyhodnotil v odôvodnení

svojho napadnutého uznesenia.

Pokiaľ ide o splnenie tretej zákonnej podmienky materiálneho charakteru, t. j. predpoklad,
že odsúdený bude po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život a
nebude sa dopúšťať opätovne protispoločenskej činnosti, predovšetkým trestnej činnosti, ktorú krajský

súd vyhodnotil ako celkom nesplnenú, je potrebné uviesť, že už z vyššie uvedeného zákonného znenia
vyplýva, že či odsúdená osoba bude alebo nebude viesť riadny život po podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody možno iba odhadovať, resp. vysloviť v tomto smere určitú prognózu, po
vyhodnotení všetkých známych relevantných skutočností, ktoré sa viažu k osobe odsúdeného, pričom
táto prognóza u odsúdeného, ako vyplýva z vyššie uvedeného hodnotenia je menej priaznivá (stredné

riziko sociálneho zlyhania). Predpoklad, že odsúdený po podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody nebude viesť riadny život je pravdepodobnejší, než jeho opak, čo zrozumiteľne a logicky
vyplýva z doterajšieho priebehu výkonu trestu odňatia slobody, kedy odsúdený neprejavuje potrebnú
sebareflexiu vo vzťahu k spáchanej trestnej činnosti a ani celkový jeho postoj nie je žiadnou zárukou
predpokladu, že na slobode bude skutočne riadny život, bez páchania ďalšej trestnej činnosti viesť.

Krajský súd uvádza, že v posudzovanom prípade neboli kumulatívne naplnené už prvé dve zákonné
podmienky, čo samo o sebe znamená, že návrh odsúdeného dôvodný nie je a viedol teda správne
a zákonne k rozhodnutiu okresného súdu o jeho zamietnutí. Okresný súd sa však správne zaoberalaj tým, či odsúdený spĺňa, či nespĺňa tretiu zákonnú podmienku materiálneho charakteru pre jeho
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, kde rovnako správne dospel k záveru, že
ani v tomto prípade odsúdený zákonnú podmienku materiálneho charakteru nespĺňa.

Ustanovenie § 66 odsek 1 Tr. zákona vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho
správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie
a musí pritom vyplývať aj zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený
po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom

zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a
osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu s tým, že bez významu nie je ani zistenie,
ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne
pomery odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode.

Hodnotenie tejto prognózy úzko súvisí aj so záverom o druhej materiálnej zákonnej podmienke pre

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože už ten sám o sebe v podstatnej
miere napovedá o stave nápravy odsúdeného aj smerom do budúcnosti, samozrejme po všestrannom
vyhodnotení a vzatí do úvahy aj ostatných ďalších podstatných faktorov, pričom v tejto súvislosti, ako
bolo už uvedené, odsúdený stanovené ciele programu zaobchádzania v aktuálnom čase relevantne
neplní, pričom prognóza jeho recidívy skutočne nesie veľké riziko sociálneho zlyhania a má navyše

iba čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, čo významne potláča pozitívny predpoklad
vedenia riadneho života odsúdeného po jeho podmienečnom prepustení.

Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa v tomto smere musí hodnotiť v súvislosti s charakterovými
vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu

možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých
charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo
ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil dostatočne zrozumiteľne a akceptovateľne a toto je preto

možné považovať za kvalifikované. Preto krajský súd v podrobnostiach iba odkazuje na jeho dôvody.

Pre úplnosť krajský súd uvádza, že pokiaľ odsúdený argumentoval tým, že v jeho materskej krajine
prebieha vojnový konflikt, hoci to výrazne negatívne vplýva na neho samého i jeho rodinu tak, ako to
uvádzal, táto skutočnosť ho na druhej strane nielenže neospravedlňuje, ale ani neoprávňuje páchať

trestnú činnosť na území Slovenskej republiky, kde mu bola poskytnutá adekvátna sociálna podpora
tohto štátu. Napokon jeho sťažnostnú námietku v tom, že ústav ani pedagóg nie sú oprávnení vyslovovať
neodporúčanie či odporúčanie súdu na podmienečné prepustenie súdu nie je akceptovateľná, pretože
z ničoho nevyplýva, že takéto odporučenie či neodporučenie ústav uvádzať vyslovene nemôže. Súd
takéto vyjadrenie ústavu či pedagóga, ktorý sa de facto vyjadruje za ústav však nezaväzuje pri

rozhodovaní.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písm. c)
Tr. poriadku ako nedôvodnú, zamietol.

Záverom musí krajský súd upozorniť okresný súd, že z obsahu spisu vyplýva, že ako posledným osobám
bolo doručené napadnuté uznesenie odsúdenému a ústavu ešte dňa 08. augusta 2024:
Preto nie je zrejmé, prečo bola sťažnosť spolu so spisovým materiálom predložená krajskému súdu až
po cca jednom mesiaci, dňa 09. septembra 2024, ktorú dobu nie je možné pokladať za primeranú a
dôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.