Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200141
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8319200141.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXXX/X, XXX XX D., právne zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, 040 01
Košice, proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX F., právne zast. JUDr.
Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, o zaplatenie 20.000 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 20.000 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 05.08.2016 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, pričom
o výške bude rozhodnuté uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Štátu v zastúpení Okresného súdu Humenné súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 50 %, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho
súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.01.2019 domáhal zaplatenia 20.000 eur s

príslušenstvom titulom poskytnutej pôžičky právnemu predchodcovi žalovaného. Žalobu odôvodnil tým,
že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril zmluvu o pôžičke s nebohým bratom A. B., na základe ktorej mu požičal
20.000 eur a tento sa zaviazal, že ich vráti žalobcovi do 04.08.2016. Túto pôžičku odovzdal spolu so
svojou manželkou nebohému bratovi pri podpise zmluvy o pôžičke. Uvedenú pôžičku si jeho nebohý
brat bral za účelom doplatenia hypotekárneho úveru, ktorý chcel vyplatiť, a ktorý im bol poskytnutý
na zakúpenie bytu v F. G. H. D. XX. Nebohý brat, ktorý bol so svojou bývalou manželkou I. B. J.
K. rozvedený, mal záujem po vyplatení celého hypotekárneho úveru predmetný byt predať a v rámci

vysporiadania BSM vyplatiť svoju bývalú manželku. Dlžník - brat žalobcu A. B. zomrel XX.XX.XXXX, a
preto si žalobca prihlásil pohľadávku do dedičského konania. V dedičskom konaní žalovaný v zastúpení
svoje zákonnej zástupkyne matky I. B. pohľadávku neuznal s tým, že má pochybnosti o tom, či zmluvu
o pôžičke vôbec podpísal jeho nebohý brat poručiteľ. Dedičské konanie po nebohom bratovi A. B. sa
viedlo na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 23D/56/2015 L. XX/XXXX. Uznesenie v tejto dedičskej
veci nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2016. V dedičskom konaní po nebohom bratovi bol jediným
zákonným dedičom žalovaný, ktorý bol v tomto konaní zastúpený zákonnou zástupkyňou svojou matkou

I. B., J. K. a celý majetok vo výške 33.331,66 eur nadobudol ako jediný dedič žalovaný, ktorý dedičstvo
neodmietol.2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril dňa 19.03.2019 tak, že s ňou nesúhlasí a žiada žalobu
zamietnuť. Žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal reálne odovzdanie finančnej sumy
vovýške 20.000eurvhotovostikrukám svojhobrataA.B..Žalovaný vplnomrozsahupopieraprevzatie

akýchkoľvek finančných prostriedkov nebohým A. B. na účel deklarovaný žalobcom. Odovzdanie
predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Za
unesenie dôkazného bremena v tejto časti žalobcom nie je možné považovať samotný obsah časti čl.
II ods. 2 zmluvy o pôžičke o tom, že žalobca prenecháva A. B. peňažné prostriedky podľa bodu 1
tohto článku zmluvy, čo dlžník potvrdzuje svojim podpisom pod zmluvu, ako aj samotný obsah čl. III

ods. 1 zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX o prenechaní predmetu pôžičky v hotovosti, pretože
absentuje moment faktického odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi - nebohému A. B., čo žalobca
nepreukázal. Posúdenie, či medzi účastníkmi vznikol záväzkovoprávny vzťah na základe písomne
uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej sa nebohý A. B. ako dlžník zaviazal zaplatiť
žalobcovi 20.000 eur, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy. Keďže
zmluva o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné

odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 25 Cdo 98/2000, sp.zn.25 Cdo 695/2003, 25 Cdo 696/2003.

3. Žalobca v podaní zo dňa 17.05.2019 považoval vyjadrenie žalovaného za tendenčné s cieľom
vyhnúť sa vráteniu pôžičky. Požičaná suma vo výške 20 000 eur bola bratovi žalobcu odovzdaná v deň

uzatvorenia zmluvy a to pri jej podpise. Skutočnosť, že finančné prostriedky boli odovzdané nebohému
A. B., je uvedená aj v žalobe v bode 2. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že zo zmluvy nie je zrejmé,
či boli finančné prostriedky odovzdané a či ich nebohý prevzal, pretože v čl. 2 ods. 1 a 2 je jasne uvedený
predmet pôžičky, t.j. finančné prostriedky vo výške 20 000 eur s tým, že v bode 2 je jasne uvedené, že
veriteľ prenecháva dlžníkovi tieto finančné prostriedky, čo dlžník potvrdzuje svojim podpisom pod túto

zmluvu. Pripodpisetejtozmluvybolaprítomná manželka žalobcu.Zmluvaopôžičk,eakoajodovzdanie
finančných prostriedkov vo výške 20 000 eur sa uskutočnilo v CK VEVA, Alžbetina 5 v Košiciach. Brat
žalobcu bol so svojou bývalou manželkou I., J. K. rozvedení a zapožičanie finančných prostriedkov
odôvodňoval, že chce vyplatiť hypotekárny úver v celej výške, aby mohol byt v rámci vyporiadania BSM
predať a vyplatiť svoju bývalú manželku. Taktiež z predaja bytu mal žalobcovi vrátiť zapožičanú sumu

v lehote do 04.08.2016. Išlo o pôžičku medzi bratmi, ktorú nechceli uzatvárať pred cudzími osobami, čo
je pochopiteľné, a preto pri tejto pôžičke bola prítomná len manželka žalobcu. Išlo o diskrétnu rodinnú
záležitosť.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril dňa 21.06.2019, pričom uviedol, že žalobca nepreukázal,

že finančnú čiastku mal v deň údajného odovzdania reálne k dispozícií. Suma 20.000 eur je vysokou
čiastkou, nie je bežné, aby tak vysokú sumu peňazí fyzicky osoba držala doma. Podľa žalovaného nie
je hodnoverne preukázané reálne odovzdanie finančných prostriedkov k rukám A. B.. V záverečnej reči
advokát vzniesol aj námietku premlčania, bez bližšieho odôvodnenia.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej
veci, vykonaným pojednávaním a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalobca zmluvu o pôžičke s nebohým bratom A. B., na základe ktorej mu
požičal 20.000 eur a tento sa zaviazal, že ich vráti žalobcovi do 04.08.2016. Túto pôžičku odovzdal spolu

so svojou manželkou nebohému bratovi pri podpise zmluvy o pôžičke.

7. Dedičské konanie po nebohom A. B., zomr. XX.XX.XXXX sa viedlo na Okresnom súde Košice I
pod sp. zn. 23D/56/2015 L. XX/XXXX. Uznesenie v tejto dedičskej veci nadobudlo právoplatnosť dňa
05.05.2016. V dedičskom konaní po nebohom bol jediným zákonným dedičom žalovaný, ktorý bol v

tomto konaní zastúpený zákonnou zástupkyňou matkou I. B. J. K. a celý majetok vo výške 34.115,50
eur nadobudol ako jediný dedič žalovaný, ktorý dedičstvo neodmietol. Výška dlhov bola 33.331,66 eur,
čistá hodnota dedičstva 783,84 eur.

8. Z výpisu pokladničnej knihy spol. VEVA travel, s.r.o., Alžbetina 9, 040 01 Košice - mestská časť

Staré Mesto, IČO: 43 847 391 za obdobie od 01.01.2014 do 31.03.2014 vyplýva, že žalobca ku dňu
04.03.2014 disponoval čiastkou 24 259,20 eur.9. Dňa XX.XX.XXXX v deň pôžičky a odovzdania peňazí, žalobcovi vrátil v hotovosti pôžičku M. F. G.,
bytom D., H. N. XX v sume 10 000 eur, čo vyplýva z potvrdenky č. D. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

10. Neskôr začal žalovaný napádať aj podpis dlžníka na písomnej zmluve o pôžičke a preto bol vo
veci vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo PhDr.
PaedDr. Erikou Strakovou, s miestom výkonu činnosti Dubová 496/5, 031 04 Liptovský Mikuláš, č.
XX/XXXX, v ktorom uviedla, že podpis umiestnený v pravej dolnej štvrtine papiera na druhej strane
originálu Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX nachádzajúcej sa na č. l. 3 a nasl. súdneho spisu je

pravým, vlastnoručným podpisom A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (dlžníka).

11. Dňa 06.06.2023 žalobca podal návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia - súdom zriadenia
záložného práva k nehnuteľnosti podľa § 343 ods. 1 CSP a § 151 písm. d) ods. 1 OZ, navrhoval zriadiť
záložné právo na byt a na spoluvlastnícky podiel žalovaného k nehnuteľnosti - k bytu zapísaného na LV

č. XXXX, k. ú. F., pričom ide o byt vo vchode č. 8, na 3. poschodí, č. bytu XX v bytovke súpisné č. XXXX
na pozemku CK-N č. 1075 v celosti v podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel na priľahlých pozemkoch a to
z dôvodu, že si chce zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ktorá je predmetom súdneho konania vo výške 20
000 eur s príslušenstvom, ktorú žalovaný popiera. Podľa žalobcu existuje obava z budúceho zmarenia
exekúcie, pretože výška žalovanej sumy 20 000 eur niekoľko násobne prevyšuje priemernú mzdu,

pričom žalovaný popiera preukázané skutočnosti, ospravedlňuje sa z pojednávania a tým odďaľuje
rozhodnutie vo veci zaplatenia 20 000 eur.

12. Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 14.06.2023 sp.zn. 9C 2/2019 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co/1/2024 zo dňa 16.01.2024 návrh žalobcu na zriadenie

zabezpečovacieho opatrenia zamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom
rozhodnutí vo veci samej.

13.Právnyzástupcažalobcunapojednávaní zotrvalnapodanejžalobevcelomrozsahu.Nešloofiktívnu
zmluvu, pretože v čase, keď bola uzatváraná zmluva, dôvod na uzatváranie takejto zmluvy bol, v tom

čase nikto ani nemohol vedieť, že nebohý brat žalobcu zomrie, pretože iné by bolo, keby v tom čase
bol nejak vážne chorý, ale on chorý nebol, jednoducho utrpel smrteľné zranenie pri výkone práce
v cudzine, čiže niet pochýb o tom, že z nijakých špekulatívnych dôvodov táto zmluva a táto pôžička
nebola realizovaná. K požičaniu peňazí došlo zo strany žalobcu svojmu bratovi nebohému niekoľkokrát,
nebola to prvá pôžička. Predtým predchádzali tomu x pôžičiek, dokonca zapožičal mu peniaze aj v čase,

keď manželka jeho nebohého brata bola zadržaná, tak požičal peniaze na zaplatenie poplatkov pre
advokátske služby, čiže tam došlo k viacerým pôžičkám, ktoré však boli stále včas vrátené a nikdy
nešlo o nejakú vysokú sumu. Stále išlo o nejaké sumy maximálne do 1.000 eur, nikdy sa písomne
zmluva neuzatvárala. V predmetnej zmluve o pôžičke je jasne napísané, že finančné prostriedky budú
a boli odovzdané pri podpísaní zmluvy. Vykonané znalecké dokazovanie na pravosť podpisu dlžníka

potvrdilo pravosť podpisu. Je teda nesporné, že zmluva o pôžičke bola podpísaná zmluvnými stranami.
Z výpovede O. B., ako aj z výpovede svedka F. G. jasne vyplynulo aj reálne odovzdanie peňazí. Žalobca
preukázal prevod sumy 10 000 eur, teda výber z účtu a ich vklad do pokladne. Ide o komplex dôkazov,
ktorý preukazuje jednoznačne, že k zmluve o pôžičke ako k reálnemu kontraktu a k odovzdaniu peňazí
medzi žalobcom ako veriteľom a jeho nebohým bratom A. B. ako dlžníkom došlo. Rovnako nebolo

preukázané zo strany žalovaných, aby uvedená suma bola pôvodným dlžníkom vrátená.

14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na doterajších svojich vyjadreniach. K
odovzdaniu finančných prostriedkov reálne nedošlo, žalobca nikdy neodovzdal finančné prostriedky,
ktorésúpredmetomtohtosporudodispozičnejsféryžalovaného.Pokiaľžalobcatrvánatom,žefinančné

prostriedky odovzdával v čase, keď bol v manželskom zväzku spolu so žalobkyňou, tak by malo ísť
o finančné prostriedky pravdepodobne patriace do masy BSM. Je na strane žalobcu, aby preukázal,
či niekedy mal v dispozičnej sfére hodnotu 20 000 eur. Poukázal na zákon účinný od 1.1.2013 týkajúci
sa obmedzenia platieb v hotovosti pri sume, ktorá prevyšuje 15 000 eur, ak sa jedná o platby
medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi. V samotnej zmluve o pôžičke je dosť veľká medzera

medzi samotným textom v Košiciach a podpismi, čo vzbudzuje pochybnosť o tom, či táto zmluva
o pôžičke bola podpisovaná v čase, kedy bola aj na samotnej listine vyhotovovaná. Je na žalobcovi,
aby preukázal reálne odovzdanie finančných prostriedkov do sféry nebohého pána B.. Túto pohľadávku
si v dedičskom konaní po nebohom dlžníkovi uplatnil žalobca v roku 2015, ktorú matka žalovanéhoako zákonná zástupkyňa žalovaného poprela v uvedenom dedičskom konaní s tým, že následne notár
odkázal žalobcu ako veriteľa, aby si uplatnil uvedenú pohľadávku v súdnom konaní mimo konania
o dedičstve. Žaloba bola podaná v roku 2019, preto vzniesli námietku premlčania.

15. Žalobca A. B. trval na tom, že pôžičku požičal za účelom vysporiadania hypotéky bratovi, chcel
vysporiadať za seba a vzápätí chcel predať byt, kde sa mal majetkovo-právne vysporiadať so svojou
bývalou manželkou, z predaja bytu mu mali byť vrátené peniaze naspäť za požičanie. K pôžičke došlo
v cestovnej kancelárii v Košiciach, ktorej majiteľom je žalobca, za prítomnosti manželky, ktorá vedela

o účele pôžičky. Peniaze boli v trezore voľne v krabičke, kde mal ďalšiu krabičku na zámok, neboli
v obálke. Nepovažoval za potrebné, aby tam bol ďalší svedok, pretože išlo o brata, ktorému veril,
nemal s ním žiadne spory. Bola tam len manželka, pretože peniaze pochádzali zo spoločného majetku,
spoločného podnikania. Žalobca poukázal na to, že aj v minulosti už bratovi požičiaval, len to neboli
také väčšie sumy. Nebohý brat v tom čase pracoval vo firme Termostav Mráz, ktorá ich vysielala do
zahraničia, v tom čase potom brat išiel pracovať do Švédska, kde mal pracovný úraz, pri ktorom zomrel,

čo vôbec nikto nepredpokladal. Predtým brat nikdy nebol chorý, takže aj z toho dôvodu veril tomu, že
brat tie peniaze vráti.

Po vrátení peňazí M. F. G., tieto dal k peniazom pre brata, pretože brat tam už sedel a pred ním a M.
G. roztrhali zmluvu, ktorú mal s ním spísanú. Potom hovoril pánu G., že mu mohol aspoň zavolať, že

bude meškať, aby sa nestretol s jeho bratom, potom keď prišiel, tak videl, že tam sedí aj brat žalobcu,
aj manželka. M. G. vypil na firme kávu, žalobca medzitým išiel k bratovi, tie peniaze mu odovzdal
pred manželkou, podpísali zmluvu, ktorá už bola pripravená skôr, medzitým prišiel pán G. a hovoril, že
odchádza preč. S G. boli dohodnutí na desiatu, lenže keď pán G. meškal, volal mu, ale nedvíhal,
prišiel tesne pred jedenástou. Po pôžičke peňazí ho brat nekontaktoval ohľadom vrátenia, pretože v

zmluve o pôžičke bol uvedený termín, dokedy mu má vrátiť peniaze 4.8.2016. Potom sa stal pracovný
úraz a žalobca si prihlásil pohľadávku do dedičského konania.

16. Svedkyňa O. B., manželka žalobcu k veci uviedla, že brat žalobcu chcel vyrovnať hypotéku,
preto potreboval peniaze, ktoré prevzal u nich v cestovke, potom nešťastne zahynul, takže k vráteniu

nedošlo. K uzavretiu pôžičky došlo začiatkom marca 2014. Žalobca jej predtým ako došlo k uzavretiu
pôžičky hovoril ohľadom pôžičky, kvôli čomu ju brat žalobcu potreboval ako aj o výške sumy dvadsaťtisíc
eur. Svedkyňa súhlasila s tou pôžičkou. K samotnému odovzdaniu peňazí uviedla, že v deň podpisu
a odovzdania peňazí mali desaťtisíc v trezore, desaťtisíc mal doniesť manželov známy. Pri samotnom
požičaní peňazí bol len brat, svedkyňa a žalobca. Nominálnu hodnotu bankoviek na sumu desaťtisíc eur,

ktoré mali byť uložené v trezore, si nepamätala. K odovzdaniu peňazí došlo v zadnej časti kancelárie,
kanceláriu mali zloženú z troch častí, predná časť, medzikuchynka a zadná časť, kde sedel brat,
svedkyňa aj manžel, peniaze boli na stole voľne položené ( kôpka peňazí). Okrem peňazí bola na
stole káva. Ona bola tam stále prítomná, žalobca odbehol, pretože prišiel jeho známy, ktorý mu vrátil
peniaze. Peniaze sa odovzdali celá suma dvadsaťtisíc, desaťtisíc eur z trezora, potom žalobca priniesol

ešte desaťtisíc eur, peniaze sa odovzdali a podpísala sa zmluva, nebohý švagor ju podpísal aj v jej
prítomnosti. Tých desaťtisíc eur, ktoré mali byť vrátené manželovi, prepočítaval aj nebohý.

17. Svedok F. G., ktorý je v kamarátskom vzťahu so žalobcom, potvrdil, že od žalobcu mal požičané
peniaze v roku 2013 niekedy v októbri. Dohodli sa, že mu ich vráti do konca roka 2013, to ale nesplnil,

pretože nemal peniaze, aj keď od žalobcu mal vedomosť, že ich potrebuje požičať bratovi. Podarilo sa
mu to nakoniec koncom februára alebo začiatkom marca. Peniaze, ktoré mal vrátiť žalobcovi, svedok
dostal od svojho švagra. Na stretnutie so žalobcom meškal viac ako hodinu. Medzitým sa mu snažil
ešte dovolať žalobca, avšak svedok nedvíhal, pretože meškal. Potom na to stretnutie prišiel a peniaze
vrátil. Bolo to v cestovnej kancelárii presne tam, kde mu žalobca tie peniaze požičal, v miestnosti

širokej možno 4-5 metrov, rozdelenej na tri časti. K odovzdaniu peňazí došlo v takom medzipriestore
kuchynka so stolom. Dal mu tie peniaze a tie peniaze odniesol do tej ďalšej miestnosti, kde bola jeho
pani manželka a brat žalobcu, aj sa na neho podobal. Peniaze žalobca tam položil na stôl. Vrátil sa
k svedkovi a ich zmluvou o pôžičke, obidve kópie roztrhali, žalobca mu chcel dať aj potvrdenie o vrátení
peňazí, avšak svedok to nepožadoval.

18. Svedkyňa A. G., priateľka nebohého A. B., zomr. XX.XX.XXXX, ktorá s ním v marci 2014 žila
v partnerskom vzťahu, nemala vedomosť o pohľadávkach alebo dlhoch nebohého druha, o majetkoch
sa nebavili, len vravel, že má hypotéku a chcel by to vysporiadať. Nemala vedomosť ani o pôžičke odrodinných príslušníkov. Druh peniaze nemal, lebo čo zarobil, všetko išlo na hypotéku. V marci 2014 žili
v spoločnej domácnosti s nebohým druhom, pretože manželka mu zobrala kľúče a nemohol sa dostať
domov. Predtým býval na ubytovni.

19. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 658 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa ustanovenia § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený
riadne a včas.

Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny

nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,
ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u
fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že písomná zmluva o pôžičke uzatvorená medzi
žalobcom ako veriteľom a jeho nebohým bratom otcom žalovaného, má všetky náležitosti, ide o platne

uzavretú zmluvu. Závery znaleckého posudku jasne potvrdzujú, že podpis umiestnený v pravej dolnej
štvrtine papiera na druhej strane originálu Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX nachádzajúcej sa
na č. l. 3 a nasl. súdneho spisu je pravým, vlastnoručným podpisom A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX. Tieto závery znaleckého neboli vyvrátené. Vyššie uvedené výpovede svedkov, žalobcu
akoveriteľaa listinnédôkazydostatočnepreukázali,žedošloajkreálnemuodovzdaniupeňazí–pôžičky

a kde k nemu došlo. K námietka premlčania súd uvádza, že splatnosť pôžičky, vrátenie bolo dohodnuté
04.08.2016, pred týmto dátumom teda žalobca ako veriteľ ani nemohol si uplatňovať na súde a žaloba
bolapodaná14.01.2019,tedavrámcivšeobecnejtrojročnejpremlčacejlehotevObčianskomzákonníku.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za dostatočne preukázané, že žalobca požičal nebohému

bratovi otcovi žalovaného 20.000 eur, pričom tento mu nevrátil požičané peňažné prostriedky vo výške
20.000, a preto súd žalobe vyhovel.

23. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto súd priznal žalobcovi
aj uplatňovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 8% ročne, tak ako to žalobca požadoval.

24. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

25. V danom prípade súd o trovách konania a trovách štátu rozhodol podľa § 257 CSP a priznal
žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 50%, kde zohľadnil osobitosti
tohto sporu a to v tom zmysle, že žalovaný je dedičom, teda neuzatváral zmluvu o pôžičke a v rámci
dedičského konania za maloletého konal zákonný zástupca – matka, ktorá začala pôžičku rozporovať.

V súčasnosti je žalovaný už plnoletý, na druhú stranu súd zohľadnil aj to, že v konaní bolo preukázané,
že zdedil dedičstvo, čiže určite majetkom disponoval a musí disponovať a celý tento spor bol vyvolaný
vlastnepostojomžalovanejstrany,vrátanenariadenéhoznaleckéhodokazovaniaaďalšíchtrovkonania,
ktoré by nevznikli, ak by sa žalovaný nebránil a nevyvolal tak toto súdne konanie. Rovnako v tomto
zmysle súd rozhodol aj o trovách štátu – Okresný súd Humenné, ktoré vznikli znaleckým dokazovaním,

ktoré súd v priznal v rozsahu 50%, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa podľa
§ 257 a § 255 a § 262 CSP.

26. O výške trov konania sú rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku, tak ako to vyplýva z ust. § 262 ods.2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.