Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 21, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/130/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124208314
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4124208314.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
Mgr. Andrea Hadnagyová a JUDr. Janka Benkovičová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov: matka – C. A. B., D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XXXX/XX, F., zastúpená: Mgr. Petra Toldyová, advokátka so sídlom Banskobystrická

4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, a otec – C. A. B., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXXX/XX, E., zastúpený: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., advokátska kancelária so sídlom Kominárska
2, 4, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 254 084, o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 35P/159/2024-70 zo dňa 07. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia.

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 2 ods. 2, § 366 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a

2, § 328 ods. 1 a 2 veta druhá, z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný
sporový poriadok“). Vecne tým, že matka doručila súdu prvej inštancie dňa 05.08.2024 návrh, ktorým
sa domáhala na čas do rozvodu manželstva zveriť maloletého A. do jej osobnej starostlivosti s tým,
že zastupovať a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia a otca zaviazať výživným vo výške 250,-
eur mesačne. Zároveň sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia vo veci určenia výživného
na maloletého vo výške 200,- eur mesačne. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu matky dospel

k záveru o nedôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladným
opatrením môže súd nariadiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere, pričom súd v prípade návrhu na
neodkladné opatrenie nevykonáva úplne dokazovanie. Z obsahu spisu aj s poukazom na predložené
doklady o platbách výživného vyplýva, že otec si odo dňa 14.12.2023 dobrovoľne plnil svoju vyživovaciu
povinnosť v sume 200,- eur mesačne. Dňa 15.07.2024 uhradil otec za mesiac júl výživné v sume 100,-
eur. V súčasnosti maloletý nie je v ohrození a má zabezpečené všetky základné životné potreby, matka

jeriadnezamestnanásmesačnýmpríjmom1.200,-eur,apretoniejedanápotrebabezodkladnejúpravy.
Vo veci samej bude vykonané riadne a úplne dokazovanie za účelom zistenia majetkových pomerov
oboch rodičov tak, aby sa podieľali v rámci svojich možností a schopností na výžive maloletého. Súd
prvej inštancie sa na pojednávaní bude zaoberať najnovším stavom pomerov u maloletého i rodičov. V
rámci neho súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému, pričom bude prihliadať na
jeho najlepší záujem, jednak čo sa týka starostlivosti o dieťa, zabezpečovania jeho výživy a tiež aj na

zabezpečenie stavu, aby sa na výchove dieťaťa podieľali obaja rodičia.3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého
prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že prvoinštančnému súdu predložila potvrdenie

o svojom príjme i výplatné pásky otca a vo svojom návrhu dodala, že otec sa presťahoval zo spoločnej
domácnosti a aktuálne býva u svojich rodičov, preto by nemal mať žiadne náklady spojené s bývaním.
Okrem maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť. Kým sa odsťahoval mesačne prispieval na výživu
maloletého sumou 200,- eur, dňa 15.07.2024 však prispel iba sumou 100,- eur, pričom uviedol, že viac
jej prispievať nebude. Takáto suma nie je vzhľadom na vek a potreby maloletého dostatočná. Matka

v odvolaní ďalej poukázala na to, že z obsahu spisu jasne vyplývajú nadštandardné majetkové pomery
otca. Súd prvej inštancie sa však výškou jeho príjmu ani tým, že do júla 2024 dobrovoľne prispieval na
maloletého sumou 200,- eur, vôbec nezaoberal. Mesačné príspevky na maloletého boli zo strany otca
navyše uhrádzané v rôznych termínoch. Otec znížil sumu mesačného príspevku na maloletého potom,
čo sa dozvedel, že si dala ošetriť zranenie, ktoré jej spôsobil. Matka vyslovila obavu, že bez rozhodnutia
súdu bude otec prispievať na maloletého akoukoľvek čiastkou (napr. 20,- eur). Konanie vo veci samej

bude zdĺhavé, nakoľko sa nezaobíde bez znaleckého dokazovania, na ktoré sa čaká i v konaní o rozvod
manželstva rodičov, preto nie je spravodlivé, aby sama znášala všetky náklady na výživu maloletého.
Matka preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a jej návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

4. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník s tým, že otec dobrovoľne plní vyživovaciu
povinnosť na maloletého, čo matka sama potvrdila. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku
súd neodkladným opatrením určuje rozsah vyživovacej povinností rodiča v takej výške, aby boli
vykryté nevyhnutné výdavky maloletého dieťaťa. Matka neuviedla skutočnosti, ktoré by poukazovali na
potrebu bezodkladnej úpravy vyživovacej povinnosti, nakoľko nevyhnutné výdavky na maloleté dieťa

sú finančne pokryté a otec maloletého na ne prispieva. Na základe uznesenia Okresného súdu Nitra
č. k. 13P/235/2023-103 zo dňa 10.06.2024 bol rozšírený styk otca s maloletým, otec v tieto určené dni
tiež zabezpečuje výživu maloletého a má tiež zvýšené náklady na cestovanie do bydliska maloletého,
nakoľko sa presťahoval zo spoločnej domácnosti do E..

5. K odvolaniu matky podal vyjadrenie taktiež otec prostredníctvom právnej zástupkyne s tým, že
viaceré tvrdenia matky v odvolaní sú účelové, klamlivé a zmätočné. Uviedol, že uhrádza všetky
náklady na bývanie matky a maloletého za byt, do ktorého momentálne nemá prístup na základe
nariadeného neodkladného opatrenia. Taktiež uhrádza všetky náklady za škôlku maloletého, jeho
poistenie a sporenie. Kupuje maloletému zároveň oblečenie a lieky v čase, kedy je maloletý v jeho

starostlivosti, keďže matka maloletého na styk riadne nepripraví. Otec ďalej poukázal na to, že matka
mu po upozornení z jeho strany začiatkom roka začala prispievať na náklady na domácnosť sumou
150,- eur, avšak s platbami už prestala. Aj z toho dôvodu posiela na výživu maloletého už iba sumu
100,- eur. Tvrdenia matky o jeho údajnom trestaní sú preto nepravdivé. Otec upriamil pozornosť na
svoje výdavky súvisiace s maloletým i s užívaním bytu zo strany matky a maloletého (nájomne - 205,65

eur, plyn - 23,- eur; elektrika - 27,- eur; sporenie maloletého - 20,- eur; výživné na maloletého - 100,-
eur /od júla 2024, predtým vo výške 200,- eur/, internet a televízia - 30,70 eur, poistenie pre maloletého
- 30,70 eur; oblečenie, jedlo, výlety, koncerty, kúpalisko, lieky pre maloletého - cca. 300,- eur /ak je
v jeho starostlivosti dva víkendy v mesiaci/). Z jeho výplaty vo výške 1.100,- eur mu tak ostáva minimum,
aj preto musí bývať u svojich rodičov, kým nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Výživné matke posiela i bez rozhodnutia súdu a maximálne dva dni po obdržaní výplaty, a nie
v rôznych termínoch ako tvrdí matka. Vzhľadom na uvedené otec navrhol napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdiť.

6. Matka v súvislosti s podaním kolízneho opatrovníka namietala, že jeho vyjadrenia nie sú

v záujme maloletého, ale otca. Kolízny opatrovník nepreukázal zvýšené náklady otca týkajúce sa jeho
dochádzania, ani to, že otec pravidelne prispieva sumou 100,- eur. Otec je zamestnaný v A. a do
svojho zamestnania dochádza rovnako, ako keď býval v F.. To, že otec býva u svojich rodičov je jeho
rozhodnutie. Aj napriek tomu však tieto výdavky nemajú prednosť pred výživou maloletého. Počas
informatívnych stretnutí v konaní sp. zn. 13P/235/202 otec uvádzal, že si zaobstará bývanie oproti

bytovému domu, kde žije maloletý. Po rozšírení jeho styku, ktorý je v rozsahu striedavej osobnej
starostlivosti,všakišielbývaťkrodičom,ktorímupomáhajúsostarostlivosťouomaloletého.Podľamatky
sa k rodičom presťahoval z dôvodu, že maloletému nevie a nemá záujem sám dlhodobo poskytovať
starostlivosť.7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou,

účastníčkou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmaluzneseniesúduprvejinštanciebezviazanostirozsahom(§65
Civilnéhomimosporovéhoporiadku)adôvodmiodvolania(§66Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez

potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a
dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, keďže uznesenie súdu prvej inštancie
je vecne správne.

8. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 35P/159/2024 je vo veci samej

úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumenty predostreté matkou v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

11. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie, nielen v zmysle obsahu a dôvodov
uvedených v odvolaní matky, a nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a rozhodnutia o zamietnutí návrh

matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi
a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nižšie uvedené.

12. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť

výživné v nevyhnutnej miere.

18. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviťpomeryapriobave,žeexekúciabudeohrozená.Vmimosporovýchkonaniachjeumožnenésúdu
nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej

záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať
dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebunevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci

stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

19. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej,
efektívnej, ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia

spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho
nariaďovaníprevládapožiadavkarýchlostinadpožiadavkouúplnostiskutkovýchzistení.Vdôsledkutoho
sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej,
pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je v
rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby
pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie (§ 329 ods. 1 veta prvá Civilného

sporového poriadku). Je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť
návrhu, aspoň osvedčené.

20. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému

záujmu. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného
dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

21. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 Civilného mimosporového
poriadku, ktorým súd povinnému rodičovi nariadi platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia

vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu podľa § 62 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona
o rodine“), ktorú si povinný rodič napriek svojím pomerom v dostatočnom rozsahu (či vôbec) neplní, a
zároveň procesný základ spočívajúci v potrebe okamžitej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

22. Zo skutkových okolností vyplynulo, že rodičia maloletého sú manželmi. Od júla 2024 nežijú
v spoločnej domácnosti, kedy sa otec odsťahoval k svojim rodičom potom, čo mu bol uznesením
Okresného súdu Nitra sp. zn. 53C/76/2024 zo dňa 31. júla 2024 okrem iného zakázaný vstup do bytu,
v ktorom s matkou viedol spoločnú domácnosť. Obaja rodičia sú zamestnaní. Na Okresnom súde
Nitra prebieha konanie vedené pod sp. zn. 13P/235/2023 o rozvod manželstva rodičov maloletého

a úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva.
V rámci uvedeného konania Okresný súd Nitra uznesením č. k. 13P/235/2023-103 zo dňa 10.06.2024
dočasneupravilstykotcasmaloletýmtak,žeotecjeoprávnenýstretávaťsasmaloletýmvpárnomtýždni
kalendárneho roku v utorok od 15.30 hod. do 19.00 hod. a vo štvrtok od 15.30 hod. do nasledujúceho
pondelkado07.00hod.stým,žeotecsimaloletéhoprevezmevpredškolskomzariadení,pričomvutorok

po ukončení styku ho riadne a včas odovzdá v mieste bydliska matke a v pondelok odovzdá maloletého
v predškolskom zariadení. V nepárnom týždni kalendárneho roku je otec oprávnený stretávať sa
s maloletým v stredu od 15.30 hod. do 19.00 hod. s tým, že si otec maloletého prevezme v predškolskom
zariadení a po ukončení styku maloletého riadne a včas odovzdá v mieste bydliska matke. Uvedené
uznesenie napadla odvolaním matka, na základe ktorého Krajský súd v Trnave uznesením pod sp. zn.

11 CoP 118/2024 zo dňa 01.10.2024 napadnuté uznesenie zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať
sa s mal. A. každý pondelok a stredu od 15.30 hod. do 19.00 hod. a každú sobotu od 8.00 hod. do
18.30 hod. s tým, že otec si maloletého v určenom čase prevezme v predškolskom zariadení, ktoré
maloletý navštevuje a v čase, keď maloletý nebude v predškolskom zariadení, v mieste bydliska matky
a po skončení styku je povinný maloletého matke v mieste jej bydliska odovzdať. Matka je povinná

maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase odovzdať. Na Okresnom súde
Nitra zároveň prebieha i konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na
čas do rozvodu manželstva vedené pod sp. zn. 35P/159/2024, v rámci ktorého sa matka návrhom zo
dňa 05.08.2024 domáha nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti otcovi
prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne z dôvodu, že otec jej od júla 2024 namiesto

sumy 200,- eur (ktorú platil od 12/2023 do 06/2024) prispieva na výživu maloletého iba sumou 100,- eur,
ktorú matka považuje vzhľadom na potreby a vek maloletého, ako aj príjem otca za nedostatočnú. Otec
zase poukazuje na to, že okrem sumy 100,- eur uhrádza všetky náklady na bývanie matky a maloletého
v spoločnej domácnosti, na ktorých sa matka od januára 2024 nijako nepodieľa. Zároveň uvádza, žeuhrádzavšetkynákladyzaškôlkumaloletého,jehopoistenieasporenie.Kupujemutiežoblečeniealieky
počas jeho starostlivosti o maloletého.

23. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že v preskúmavanej veci nie je daná
potreba nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti otcovi prispievať na
výživu maloletého, nakoľko absentuje potreba neodkladnej a rýchlej úpravy. V konaní matka nijako
neosvedčila, že by výživa maloletého bola ohrozená. Naopak bolo preukázané, že otec dobrovoľne a
pravidelne prispieva na výživu maloletého. V období od decembra 2023 do júna 2024 posielal matke na

výživumaloletéhosumu200,-eur,pričomvjúli2024prispelnavýživumaloletéhosumou100,-eur.Podľa
názoru odvolacieho súdu suma 100,- eur postačuje na pokrytie nevyhnutných výdavkov maloletého.

24. Odvolací súd poukazuje na to, že zmyslom neodkladného opatrenia je upraviť pomery, ak je to
bezodkladne potrebné. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať
vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne sa dotýkajúcu záujmov maloletých detí,

pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde
bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť,
výchova, zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené, teda keď bez okamžitého zásahu súdu hrozí
maloletému dieťaťu vznik ujmy.

25. Odvolací súd uvádza, že neodkladným opatrením sa výživné určuje iba v nevyhnutnej miere a je
určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce,
že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Výživné určené neodkladným opatrením
nie je výživným určeným súdom podľa § 62 a nasl. zákona o rodine, ktoré môže súd ustáliť až po
úplnom a riadne vykonanom dokazovaní, v ktorom zistí možnosti a schopnosti oboch rodičov, ich

celkové majetkové pomery, ako aj výšku odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Pre neodkladnú
úpravu je však potrebné mať za osvedčené, že rodič, ktorému sa má neodkladne určiť platiť výživné,
si túto povinnosť neplní sám dobrovoľne, a to v nevyhnutnom rozsahu. Otec si vyživovaciu povinnosť
k maloletému v súčasnosti plní vo výške 100,- eur mesačne. Uhrádza aj poplatky za byt, v ktorom žije
maloletý s matkou a znáša výdavky na maloletého v čase, keď je maloletý v jeho starostlivosti v zmysle

nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým je upravený styk otca s maloletým.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného nepovažoval odvolací súd za dôvodné nariadenie neodkladného
opatrenia, keď z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že otec sa dobrovoľne podieľa výživným v
nevyhnutnej miere na hradení základných potrieb maloletého, pričom matka nijako neosvedčila, že by

bol život, zdravie alebo vývin maloletého ohrozený.

27. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 387 ods.
1, 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o prípadnej náhrade trov tohto
odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§
52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).