Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723200793
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723200793.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt 059 16 Hranovnica, Hviezdoslavova 346/18 a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt 059 16
Hranovnica, Hviezdoslavova 346/18, obaja právne zastúpení Mgr. Marcelom Lesňákom, advokátom so
sídlom Murgašova 87/6, 058 01 Poprad, IČO: 50654578, proti žalovaným 1/ Obec Hranovnica, so sídlom
Sládkovičova 398/14, 059 16 Hranovnica, IČO: 00326224 a 2/ D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
059 16 G., A. H. I. XXX/X, žalovaná 2/ zastúpená AKPK s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava –
mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 741 452, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov

proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 13C/8/2023-160 zo dňa 16.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom
1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

2. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 9a ods. 1, 8, § 9b ods. 1, 2 zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí v znení účinnom od 01.09.2019 do 31.10.2023), § 39 Občianskeho zákonníka.

3. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca môže napadnúť prevod majetku obce na tretiu osobu len
za podmienok uvedených v § 9b zákona č. 138/1991 Zb., to znamená, ak prevod majetku obce
nebol uskutočnený na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou, alebo priamym predajom najmenej

za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu a tiež prípadov, keď cit. zákon iný spôsob prevodu
pripúšťa. Takýmto ustanovením je práve ust. § 9a ods. 8 cit. zákona, ktoré v písmene e/ pripúšťa ako
výnimku prevod majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, pri ktorom obec musí zámer
previesť majetok týmto spôsobom zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným
zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom
tento zámer musí byť zverejnený počas celej doby, o prevode majetku musí obecné zastupiteľstvo
rozhodnúť 3/5 väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený. Ak sú splnené

podmienky v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, prevod vlastníctva majetku obce nemožno
napadnúť žalobou podľa § 9b ods. 1 cit. zákona.4. Z predložených dôkazov bolo nepochybné, že prevod spornej parcely odsúhlasilo obecné
zastupiteľstvo 3/5 väčšinou všetkých poslancov, keďže za prevod hlasovalo 6 poslancov z celkového
počtu 9 poslancov, ktorí v danom období tvorili obecné zastupiteľstvo, čo bolo preukázané aj zápisnicou

zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Hranovnici konaného dňa 06.12.2021. Z obsahu uznesenia
č. 181/2021, ktorým bol schválený predaj sporného pozemku, je zrejmé, že uznesenie obsahuje aj
dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorým je dlhodobé užívanie pozemku žiadateľkou. Žalovaná 2/ tiež
preukázala, že zámer predať sporný pozemok bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke
obce od 19.11.2021, teda počas zákonom požadovanej doby. Zákon č. 138/1991 Zb. neupravuje

výslovne povinnosť obecného zastupiteľstva schváliť zámer predaja. Podľa § 13 ods. 4 zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú
zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Z uvedeného vyplýva, že obecné
zastupiteľstvo by si mohlo vyhradiť takúto kompetenciu, avšak v Obci Hranovnica tomu tak nebolo, čo
vyplynuloajzvýpovedesvedkovJ.C.K.aD.A.F..SvedokJ.C.K.výslovneuviedol,žejetokompetencia
starostu obce, a pokiaľ obecné zastupiteľstvo chce takúto kompetenciu, môže si ju vyhradiť v zásadách,

alebo v štatúte obce. Svedok pôsobil v troch samosprávach, ale v žiadnej si obecné zastupiteľstvo takúto
kompetenciu nevyhradilo. Keďže kompetencia schvaľovať zámer prevodu nie je upravená v zákone č.
138/1991 Zb. a nevyplýva ani zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a obecné zastupiteľstvo
si nevyhradilo výkon takejto kompetencia, je v kompetencii starostu schváliť zámer a v zmysle § 9 ods.
8 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. je jedinou podmienkou, aby zámer bol počas zákonom stanovenej

doby zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke obce, čo v danom prípade splnené bolo.

5. Z uznesenia č. 181/2021 je zrejmé, že obecné zastupiteľstvo za dôvod hodný osobitného zreteľa
považovalo dlhodobé užívanie pozemku žiadateľkou a dôvod hodný osobitného zreteľa je takto
vymedzený v prijatom uznesení. Zákon o majetku obcí nekonkretizuje prípady osobitného zreteľa,

teda ponecháva výlučne v kompetencii obecného zastupiteľstva, čo bude považovať za takýto dôvod.
Obec môže vo všeobecne záväznom nariadení určiť, ktoré typy prípadov bude považovať za hodné
osobitného zreteľa, každý prípad však je potrebné posúdiť individuálne a o každom musí obecné
zastupiteľstvo rozhodnúť 3/5 väčšinou všetkých poslancov. Obec Hranovnica nemala prijaté všeobecne
záväzné nariadenie ani iný dokument, ktorý by bližšie špecifikoval, čo možno považovať za dôvod hodný

osobitného zreteľa, teda pri jednotlivých žiadostiach posudzovali poslanci obecného zastupiteľstva
naplnenie týchto dôvodov individuálne. Žalovaná 2/ preukazovala listinnými dôkazmi, že dlhodobé
užívanie pozemku bolo bežne považované za dôvod hodný osobitného zreteľa, k čomu predložila napr.
uznesenia Obecného zastupiteľstva v Hranovnici č. 167/2021, č. 168/2021, č. 203/2022, č. 216/2022,
ktorými zároveň preukazovala, že prevod bol schválený za rovnanú cenu, ako bol schválený aj prevod

sporného pozemku. Pokiaľ žalobcovia poukazovali, že cena by mala byť v rozpore so zásadami
hospodárenia s majetkom obce, žalobcovia predložili súdu Zásady hospodárenia s majetkom Obce
Hranovnica z 30.06.2022, ktoré účinnosť nadobudli dňom 01.07.2022, teda neboli účinné v čase
schválenia prevodu sporného pozemku.

6. Bolo nesporné, že prevod pozemku bol schválený 3/5 všetkých poslancov, a ak žalobcovia tvrdili,
že poslanci nevedeli o čom hlasovali, tak uvedené tvrdenie nebolo preukázané. Z oboznámeného
videozáznamu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 06.12.2021 je zrejmé, že
prednostom obecného úradu boli oboznámené podklady k tomuto bodu rokovania. Všetci svedkovia
zhodneuviedli,žerozhodovanieožiadostižalovanej1/prebiehaloštandardnýmspôsobom,keďstarosta

obce schválil zámer predaja pozemku. Prejednanie žiadosti najskôr uskutočnila finančná komisia, ktorú
tvoria všetci poslanci a následne ju schválilo obecné zastupiteľstvo. Svedok J. C. K. jednoznačne
vypovedal, že k žiadosti žalovanej 2/ bol predložený geometrický plán, s ktorým sa všetci poslanci
mohli oboznámiť a v prípade potreby si aj mohli pozrieť snímky z katastrálnej mapy. Svedok D. L.
pripustil, že sa neoboznámil s predloženými podkladmi a zrejme by nehlasoval za prijatie uznesenia,

ak by tak urobil, avšak táto skutočnosť nemôže spôsobovať neplatnosť hlasovania, keďže každý z
poslancov mal k dispozícii všetky potrebné podklady a je na každom poslancovi, či využije možnosť
oboznámenia sa s podkladmi. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie považoval za preukázané
splnenie podmienok v zmysle § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí, teda prijatie zámeru o
predaji majetku uvedeným spôsobom a jeho zverejnenie po dobu 15 dní, špecifikácia dôvodu hodného

osobitného zreteľa, uznesenie obecného zastupiteľstva a prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva 3/5
väčšinou všetkých poslancov, preto žaloba s poukazom na § 9b ods. 1 cit. zákona nie je prípustná.7. Žalobcovia tiež namietali neplatnosť zmluvy uzavretej medzi žalovanými podľa § 39 Občianskeho
zákonníka z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, čo by malo mať za následok, že vlastníkom spornej
nehnuteľnosti je naďalej žalovaná 1/. Ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, preto

nevyhnutným predpokladom pre úspešné uplatnenie žaloby je preukázanie naliehavého právneho
záujmu, ktorý v tomto prípade nevyplýva z právneho predpisu. Žalobcovia naliehavý právny záujem
preukazovali tvrdením, že v dôsledku predaja sporného pozemku nemôžu plnohodnotne využívať svoj
pozemok, majú obmedzený prístup na pozemok a v dôsledku tohto obmedzenia mohla potenciálne
klesnúť aj jeho cena. Žalovaná 2/ rozporovala tvrdenia žalobcov a predložila listinné dôkazy, a to snímok

z katastrálnej mapy, z ktorého je zrejmé, že pozemok parc. č. 5715/57 zasahuje pred pozemok žalobcov
parc. č. 608/2 len sčasti a tiež fotografie, z ktorých je zrejmé, že na pozemok žalobcov je naďalej
zachovaný prístup z verejnej komunikácie, a to aj nákladným motorovým vozidlom. Žalobcovia tvrdili,
že časť predmetného pozemku, nachádzajúcu sa pred ich pozemkom, neužívala žalovaná 2/, ale oni
a tiež tvrdili, že mali kosiť pozemok, k týmto tvrdeniam však nepredložili žiadne dôkazy. Žalobcovia ani
nevyvrátili tvrdenia žalovanej o tom, že predmetnú časť pozemku dlhodobo využívala žalovaná 2/, resp.

jej rodinní príslušníci na parkovanie motorových vozidiel. Taktiež ohľadom tvrdení o možnom znížení
hodnoty pozemku parc. č. 608/2 nepredložili žiadne dôkazy. Žalobcovia nepreukázali naliehavý právny
záujem na určení, že vlastníkom sporného pozemku je žalovaná 1/, pretože ak by súd žalobe vyhovel,
žalovaná 1/ by sa stala opäť vlastníkom sporného pozemku, čo neovplyvní právne postavenie žalobcov,
pretože pred ich pozemkom by sa zase nachádzal pozemok patriaci inému subjektu, než žalobcom a

neznamená to ani automaticky, že v prípade žiadosti žalobcov o odkúpenie sporného pozemku (ktorú
doposiaľ nikdy nepodali), by im žalovaná 1/ aj vyhovela. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovanou
určovacou žalobou nie je možné dosiahnuť zmenu právneho postavenia žalobcov, a to ani v prípade
úspechu v spore. Keďže žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určovacej žalobe a neboli
splnené podmienky ani na podanie žaloby podľa § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. prvoinštančný súd

žalobu zamietol.

8. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP.
Navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne
aby rozsudok zmenil a rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcom náhradu

trov proti žalovanému vo výške 100 %.

9.Namietali,žezokolnostípriebehupredajaspornéhopozemkujasnevyplýva,žetentobolvabsolútnom
rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať ochranu zákona a práva ako takého. Z videozáznamov
rokovaní obecného zastupiteľstva vyplýva, že nielen svedok D. L. nevedel, o čom hlasuje, ale rovnako

tak aj ostatní poslanci. Poslanci bol zavedení, keďže im bolo prezentované, že sa predáva iba parcela
pred nehnuteľnosťou žalovanej 2/, čo nebola pravda. Preukazuje to zápisnica zo zasadnutia Komisie
ekonomickej správy majetku obce zo dňa 29.11.2021 na strane 2, bod č. 4 a najmä výpoveď D. L., ktorý
vo svojej výpovedi popísal ako prebiehal celý protizákonný predaj spornej parcely. Svedok sa vyjadril,
že bol oboznámený iba s tým, že sa predáva iba časť pred nehnuteľnosťou žalovanej 2/, a pokiaľ by

vedel, že sa predáva aj časť parcely pred pozemkom žalobcov, tak s takýmto prevodom by v žiadnom
prípade nesúhlasil. Z predloženej zápisnici zo zasadnutia ekonomickej komisie a správy majetku obce
z 29.11.2021 vyplýva, že v nej nie je uvedený ani len dôvod hodný osobitného zreteľa v prípade predaja
spornej parcely, čo žalobcovia považujú za závažný nedostatok.

10. Poukázali na § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb., na základe ktorého nemožno súhlasiť s
tvrdením súdu prvej inštancie, že z § 13 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. vyplýva kompetencia starostu
schváliť zámer predaja. Ide o neprípustne extenzívny výklad tohto ustanovenia v priamom rozpore so
znením § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb.

11. V žiadnom z prípadov predajov pozemkov prezentovaných v konaní, kedy obec predávala
nehnuteľnosti sa nejednalo o nehnuteľnosť nachádzajúcu sa pred cudzou nehnuteľnosťou, ktorá slúži
ako prístup na pozemok a to akú právnu formu má tento prístup na nehnuteľnosť nehrá žiadnu rolu. Po
prevode spornej parcely je jednoznačne obmedzený prístup žalobcov, čo vyplýva z objektívnej reality
zachytenej na fotografiách, na ktoré poukazovala aj žalovaná 2/. Práve z predložených fotografií je

evidentné, že žalobcovia sú po predaji obmedzení v prístupe na svoj pozemok. Predaj majetku obce
za okolností za akých sa odohral v predmetnej právnej veci deštruuje a rozkladá právne vzťahy a vieru
v právny štát a elementárnu spravodlivosť, keďže sa snaží legalizovať neakceptovateľné praktiky v
rozpore so zákonom, dobrými mravmi, transparentnosťou, morálkou, spravodlivosťou, elementárnouslušnosťou a pravidlami platnými pri prevode obecného majetku do rúk súkromnej osoby mimochodom
„úplnou náhodou“ prepojenej blízkymi rodinnými väzbami (matka - syn) na zástupcu starostu obce.
Parcela žalovanej 2/ svojím presahom pred parcelou žalobcov zaberá viac ako polovicu šírky pozemku

žalobcov, preto je jednoznačné, že žalobcovia majú obmedzenú dispozíciu s pozemkom. Pokiaľ ide
o polemiku o možnom poklese využitia pozemku, respektíve jeho ceny táto je zbytočná, keďže je
evidentné, že obmedzením prístupu na pozemok klesá jeho cena a využiteľnosť. Pokiaľ by sa sporná
parcela vrátila do vlastníctva žalovanej 1/, tak ako všetci obyvatelia obce, mohli by ho nerušene užívať
aj žalobcovia. Žalobcovia sú toho názoru, že aj v prípade naliehavého právneho záujmu z hľadiska §

39 Občianskeho zákonníka tento vyplýva jednak z osobitného predpisu - zákona č. 138/1991 Zb. a
jednak tento preukázali v konaní tým, že sú predajom parcely limitovaní na vstupe na svoj pozemok,
čo objektívne vyplýva z vykonaných dôkazov, predovšetkým z predloženej fotodokumentácie. Takýto
právny názor súdu prvej inštancie je arbitrárny bez akéhokoľvek právneho základu a v rozpore s
princípom právnej istoty účastníkov konania, konkrétne žalobkyne, vzhľadom na jednoznačné znenie
právnej úpravy. Súd prvej inštancie pochybil, keď prijal záver o absencii naliehavého právneho záujmu,

respektíve jeho nepreukázania zo strany žalobcov.

12. Právne posúdenie prejednávanej veci rozsudkom súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné,
nedávajúce odpoveď na zásadné argumenty žalobcov, neriadiace sa vykonaným dokazovaním,
zisteným skutkovým a právnym stavom. Rozsudok súdu prvej inštancie nedáva odpoveď ani na

relevantné, právne a skutkovo súvisiace otázky nastolené žalobcami a je v priamom rozpore s
vykonaným dokazovaním. Súd musí vždy objektívne posúdiť obsah vykonaného dokazovania a
vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov s prihliadnutím na reálne okolnosti právneho
vzťahu, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom im
ako strane znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces.

13. Žalobcovia vyvrátili tvrdenia žalovanej 2/ o jej užívaní pozemku a uvedené vyplýva aj z jej výpovede,
keďže sama potvrdila, že nie je držiteľkou vodičského oprávnenia, teda v žiadnom prípade nemohla na
danom pozemku parkovať. Uvedené svedčí v prospech absencie dôvodu hodného osobitného zreteľa,

ktorý hoci vychádzal z toho, že pozemok sa má dlhodobo používať na parkovanie osobných motorových
vozidiel, a to dokonca ani nie žalovanej 2/, ale jej rodinných príslušníkov. V konaní žalovaná 2/ nijakým
spôsobom nepreukázala, aby danú parcelu kosila a žalobcovia tieto jej tvrdenia popreli, i keď v rozsudku
je tvrdený opak. Dôvodom hodným osobitného zreteľa malo byť údajné dlhodobé užívanie parcely
žalovanou 2/, najmä parkovaním motorových vozidiel, i keď žalovaná 2/ nie je držiteľkou vodičského

oprávnenia.

14. Žalobcami predložená správa Národného kontrolného úradu SR ilustruje jediný správny postup
pri predaji majetku obce a to ten, že najprv sa musí schváliť zámer predaja a až následne samotný
predaj. Uvedené sa napokon prejavilo aj v následnej novelizácii zákona č. 138/1991 Zb., ktorá zakotvila

povinné schvaľovanie zámeru. Národný kontrolný úrad SR je ústredný orgán štátnej správy, ktorý je
oprávnený vykonávať kontroly aj na úseku nakladania obcí s majetkom, preto sú žalobcovia toho
názoru, že tento orgán, okrem iného oprávnený vyvodzovať sankcie z porušenia zákona č. 138/1991
Zb., je plne kompetentný na aplikáciu a vynucovanie zákona o majetku obcí. Zo Správy o výsledku
kontroly 2020 na str. 4 vyplýva nasledovné: „Obce si znenie zákona vysvetľujú rôzne. V zásade sa delia

na dve skupiny. Jedna v súlade s logikou, duchom zákona o majetku obcí a s väčšinovým názorom
odbornej verejnosti schvaľuje prevod svojho nehnuteľného majetku tzv. dvojkolovým systémom. Teda
najskôr obecné zastupiteľstvo schváli zámer a spôsob prevodu, potom tento zámer a spôsob zverejní
najmenej na 15 dní a následne obecné zastupiteľstvo odsúhlasí samotný prevod majetku. Druhá časť
obcí proces prevodu nehnuteľného majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa zjednodušila. Bez

predchádzajúceho rozhodnutia obecné zastupiteľstvo o spôsobe prevodu svojho nehnuteľného majetku
z dôvodu hodného osobitného zreteľa na základe rozhodnutia starostu alebo primátora, tieto obce
zverejnili na 15 dní takýto zámer a následne obecné zastupiteľstvo na jednom zasadnutí schváli už
zverejnený zámer a spôsob prevodu ako aj samotný prevod.“ Na prejednávaný prípad dopadá uvádzaný
druhý príklad obcí, ktoré postupujú v rozpore so zákonom o majetku obcí a na tom nič nezmení ani

tendenčná výpoveď svedka J. K., ktorý takýto postup preferuje. Poukázali aj na prílohu č. 1 uvedenej
správy, ktorá ilustruje ako má obec správne postupovať, aby bola naplnená litera zákona v oblasti
prevodu majetku obcí, čo absolútne nie je prejednávaný prípad.15. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom v rozhodnutí nevyrovnal so skutočnosťou, že žalovaná
1/ so žalobou súhlasila, a to ani v súvislosti s výrokom o trovách. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je
v rozpore nielen s ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ale aj s rozhodovacou činnosťou

súdov a vykazuje znaky neurčitosti, zmätočnosti, nepreskúmateľnosti, arbitrárnosti a ako celok je
nepresvedčivé a v podstate znemožňuje žalobkyni sa proti nemu kvalifikovane brániť. Z vyššie
uvedených dôvodov, t. j. že napadnuté rozhodnutie nie je riadne a presvedčivo odôvodnené, t. j. je
v rozpore so zásadami Civilného sporového poriadku a s ust. § 220 Civilného sporového poriadku
žalobkyňamázato,žetýmtonesprávnymprocesnýmpostupomboloporušenéprocesnéprávožalobcov

na riadne a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, čím došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

16. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že predaj parcely bol
zrealizovaný orgánmi obce, starostom obce a obecným zastupiteľstvom, ktoré pôsobili v rokoch 2018
až 2022, nevie sa relevantným spôsobom vyjadriť ku skutočnostiam uvedeným v odvolaní. Navrhla, aby

došlo k vzájomnej dohode strán sporu.

17. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobcovia iba opakujú svoje účelové a nepravdivé
skutkové tvrdenia a právne závery, ktoré opakovane uvádzali pred súdom prvej inštancie. Súd prvej
inštancie sa pritom s týmito skutkovými tvrdeniami a právnymi názormi dostatočne vysporiadal v

rozsudku.Žalobcovianapojednávanídňa06.09.2023tvrdili,žesúobmedzenívovjazdenasvojuparcelu
č. XXX/X, resp. sa na ňu nevedia dostať v dôsledku vlastníctva spornej parcely žalovanou 2/, avšak
hneď nasledujúci deň po pojednávaní si žalobcovia dňa 07.09.2023 na parcelu č. XXX/X objednali dovoz
zeminy nadrozmerným nákladným automobilom, ktorý sa na parcelu dostal bez akýchkoľvek problémov.

18. Postup obce pri prevode spornej parcely na žalovanú 2/ pritom preverovala na dvoch stupňoch
prokuratúra, ktorá nenašla žiadne pochybenie. Uznesenie obecného zastupiteľstva o schválení prevodu
spornej parcely na žalovanú 2/ nebolo nikdy obcou zrušené a je doteraz platné. Samotný proces
schvaľovaniaprebiehal,terminológioupoužívanoužalobcami,ažtrojstupňovo—zámerprevoduschválil
starosta, prevod schválila ešte aj ekonomická komisia a následne aj obecné zastupiteľstvo. Navrhla,

aby odvolací súd rozsudok potvrdil.

19. Žalobcovia sa stotožnili s návrhom žalovanej 1/ ohľadom vzájomnej dohody strán sporu, ktorá by celý
spor zmierlivo vyriešila, avšak pre odmietavý postoj žalovanej 2/ takúto dohodu nie je možné uzavrieť.

20.Žalobcovia vodvolacejreplikeuviedli,žepokiaľžalovanáv2.radetvrdí,žežalobcovianiesúnijakým
spôsobom obmedzovaní v užívaní svojho pozemku za situácie, keď po prevode spornej parcely je
jednoznačne obmedzený prístup žalobcov, čo vyplýva z objektívnej reality zachytenej na fotografiách, na
ktoré poukazovala aj žalovaná v 2. rade, ide o nepravdu. Práve z predložených fotografií je evidentné, že
žalobcovia sú po predaji obmedzení v prístupe na svoj pozemok. Z okolností priebehu predaja sporného

pozemku jasne vyplýva, že tento bol v absolútnom rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať ochranu
zákona a práva ako takého. Je ľudsky veľmi smutné, keď sa dlhoročné dobré susedské vzťahy žalobcov
a žalovanej v 2. rade narušia kvôli túžbe po niekoľkých metroch štvorcových obecného majetku pred
pozemkom žalobcov, avšak je zrejmé, že nemožno hľadať dobrú vôľu tam, kde nie je.

21. Žalovaná 2/ v odvolacej duplike uviedla, že prokuratúra na dvoch stupňoch (okresná a krajská),
obec, katastrálny odbor a aj súd prvej inštancie, teda 5 inštitúcií verejnej moci, jednoznačne potvrdili,
že prevod spornej parcely bol zákonný, právne bezvadný a platný. Prevod spornej parcely prebehol
riadne a v súlade so zákonom. Zo skutkového a právneho stavu veci vyplýva, že: zámer prevodu
schválil starosta, prevod schválila ekonomická komisia, prevod schválilo obecné zastupiteľstvo, prevod

posudzoval katastrálny odbor a prevod vlastníckeho práva zavkladoval, prevod na základe podnetu
žalobcov posudzovala Okresná prokuratúra Poprad, ktorá nenašla žiadne pochybenie, prevod a aj
postup Okresnej prokuratúry Poprad preverovala na základe opravného prostriedku žalobcov aj Krajská
prokuratúra Prešov, ktorá opätovne nenašla žiadne pochybenie. Skutkový a právny stav veci čo do
platnostiprevoduspornejparcelyjepretojednoznačný—prevodbolvykonanýzákonneaplatne.Postup

a rozhodnutie obce v prípade predaja spornej parcely žalovanej 2/ boli právne bezvadnými, a preto je
ich potrebné rešpektovať bez ohľadu na funkčné obdobie orgánov obce.22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako

aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 18.09.2024 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov nie je dôvodné.

23. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i
dôvodmi podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalobcami tvrdených vád
rozhodnutia, a to v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych dôvodov
ako ich vymedzili odvolatelia v podanom odvolaní.

24. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

25. Obsah práva na spravodlivý proces je široký a predstavuje predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so

všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia. Každé dielčie porušenie práva na spravodlivý súdny
proces je potrebné hodnotiť v kontexte celého konania. O naplnenie odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, ak
nesprávny procesný postup dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí
ako nespravodlivé. Odvolací súd nezistil porušenie žiadneho z čiastkových práv na spravodlivý proces.

26. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne
a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími
argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto
argumentov a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces

(pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).

27. Medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom
chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a za porušenie tohto práva treba
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť

súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi
uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany
sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj

právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na
spravodlivé súdne konanie.

28. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie odvolateľov, že odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie nedáva odpoveď na otázky podstatné pre rozhodnutie v spore. Prvoinštančný súd
zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; pričom
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v
zmysle § 220 ods. 2 CSP.

29. Odvolací súd navyše pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv
odvolateľov nezistil také nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, ktoré by odôvodňovali záver, že jeho
výklad a záver boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. odôvodnenie rozhodnutia zmätočné.Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia prvoinštančného súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

30. Skutočnosť, že odvolatelia sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožnili, nepostačuje sama osebe
na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu. Za
procesnú vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP tak nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

31. Žalobcovia namietali nesprávne skutkové zistenia prvoinštančného súdu. Súdne rozhodnutie
trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže
byť spôsobená buď chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, alebo nesprávnym
vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo je tu predpoklad tzv. dotvorenia skutkového stavu ďalšími
prípustnými prostriedkami procesnej obrany alebo útoku. Odvolací súd zisťoval, či v prejednávanej
veci prvoinštančný súd nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu.

Prvoinštančný súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy relevantné pre rozhodnutie o veci. Prvoinštančný
súd správne vyhodnotil, ktoré z dôkazov je vo veci potrebné vykonať a následne aj vyhodnotiť, ktorý
dôkaz je spôsobilý priviesť súd k ďalším skutkovými zisteniam a ktoré dôkazy majú vplyv na správne
ustálenie skutkového stavu. Prvoinštančný súd tieto dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. To, akým spôsobom hodnotil dôkazy súd uviedol v odôvodnení

svojho rozhodnutia. Súd dôkazy hodnotil v prejednávanej veci správne, dospel k správnym skutkovým
zisteniam, pretože výsledky hodnotenia dôkazov zodpovedajú pravidlám formálnej logiky. Tento
postup prvoinštančného súdu je postupom autonómnym, do ktorého odvolací súd nezasahuje. Odvolací
súdsa stotožňujesoskutkovýmstavomtak,akohozistilprvoinštančnýsúdajetýmtoskutkovýmstavom
viazaný.

32. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru,
že skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú správne a majú
oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie
uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

33. Nesprávne právne posúdenie veci prestavuje právnu vadu rozhodnutia, keď na zistený skutkový stav
súd buď neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normu nesprávne aplikoval.

34.Odvolacísúdskúmaluvedenýodvolacídôvodadospelkzáveru,žeprvoinštančnýsúdsauvedeného
pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho
vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci
nepochybil.

35. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil
z nich i správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

36.Predmetomkonaniajeurčenievlastníckehoprávakpozemkuzapísanémunalistevlastníctvač.XXX

k.ú. G., parcela registra ,,C“, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 65 m2. Vlastníčkou pozemku je žalovaná 2/. Kúpnou zmluvou č. XX/X/XXXX zo dňa 21.12.2021,
žalovaná 1/ ako predávajúci previedla predmetný pozemok na žalovanú 2/. Žalobcovia, ako osoby, ktoré
majú v obci trvalý pobyt, sa domáhajú určenia vlastníctva obce, žalovanej 1/, k majetku, ktorý bol obcou
prevedený na tretiu osobou, žalovanú 2/, podľa § 9b ods. 1 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb.

37. Súd prvej inštancie preskúmal postup obce pri prevode majetku obce, či boli dodržané zákonné
podmienky podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. (účinného od 01.09.2019 do 31.10.2023).
Mal preukázané splnenie podmienok stanovených ust. § 9a ods. 8 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb.,
prijatie zámeru o predaji majetku a jeho zverejnenie po dobu 15 dní, špecifikácia dôvodu hodného

osobitného zreteľa, prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva 3/5 väčšinou všetkých poslancov, preto
žalobu vyhodnotil ako neprípustnú podľa § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Keďže žalobcovia namietali
aj neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, skúmal,či je daný naliehavý právny záujem, či je takáto žaloba prípustná podľa § 137 písm. c) CSP. Dospel k
záveru,žežalobcovianepreukázalinaliehavýprávnyzáujemnaurčovacejžalobe,pretožalobuzamietol.

38. V prejednávanej veci bol majetok obce prevedený na žalovanú 2/ z dôvodu hodného osobitného
zreteľa. Podmienky takéhoto prevodu upravuje § 9a ods. 8 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. Týmito
podmienkami sú: 1. o prevode majetku obce rozhodne obecné zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou
všetkých poslancov, 2. osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený, 3. zámer previesť majetok obce z dôvodu
hodného osobitného zreteľa je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu

obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a internetovej stránke a musí byť zverejnený počas
celej tejto doby.

39. V konaní nebolo sporným, že o prevode majetku obce rozhodlo obecné zastupiteľstvo trojpätinovou
väčšinou všetkých poslancov. Uvedená skutočnosť je preukázaná zápisnicou z dvadsiateho druhého
zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Hranovnici konaného 6. decembra 2021 o 16.30 hod., pod bodom

13. B/. Za návrh uznesenia hlasovalo 6 poslancov (z celkového počtu 9), proti nebol nikto, ani sa nikto
nezdržal hlasovania.

40. Dôvod hodný osobitného zreteľa prevodu majetku obce bol v schválenom uznesení Obecného
zastupiteľstva v Hranovnici č. 181/2021 zdôvodnený ako dlhodobé užívanie pozemku žiadateľkou

(žalovanou 2/).

41. Zámer previesť majetok obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa obec zverejnila najmenej
15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom (06.12.2021) na svojej úradnej tabuli a
internetovej stránke dňa 19.11.2021 a bol zverejnený počas celej tejto doby, čo je zrejmé z webovej

stránky obce.

42. Všetky zákonom vyžadované predpoklady prevodu majetku obce z dôvodu hodného osobitného
zreteľa, podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb., boli žalovanou 1/ obcou dodržané.

43. S námietkou, ktorú žalobcovia vzniesli aj v odvolaní, že poslanci nevedeli o čom hlasujú a ďalšími
súvisiacimi námietkami, sa vysporiadal súd prvej inštancie v bode 24. napadnutého rozsudku. Z pohľadu
splnenia zákonných podmienok pri prevode majetku obce nie je relevantné, či poslanci ne/vedeli o čom
hlasujú. Podstatným je, či uznesenie obecného zastupiteľstva bolo prijaté kvalifikovanou väčšinou. To
či sa poslanec obecného zastupiteľstva ne/oboznámi s materiálom, o ktorom hlasuje, je jeho vnútorná

záležitosť. Bolo preukázané videozáznamom z obecného zastupiteľstva a svedeckou výpoveďou J. C.
K.,žekžiadostižalovanej2/bolpredloženýgeometrickýplán.Okremuvedeného,ibazvýpovedesvedka
D. L., nemožno mať za to, že ostatní poslanci nevedeli o čom hlasujú. Práve zo zápisnice z dvadsiateho
šiesteho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Hranovnici konaného dňa 28.júna 2022 je zrejmé, že
iba poslanec D. L. priznal svoje pochybenie pri schvaľovaní uznesenia, nepozrel si geometrický plán,

vyjadril súhlas so zrušením uznesenia a podal návrh na zrušenie uznesenia, avšak tento návrh nebol
odsúhlasený, pretože zaňho hlasovali iba traja poslanci, vrátene D. L.. Z uvedeného tak nevyplýva, aby
poslanci nevedeli o čom hlasovali a chceli svoje rozhodnutie zmeniť.

44. Ak v zápisnici zo zasadnutia komisie ekonomickej a správy majetku obce zo dňa 29.11.2021 nie je

uvedený dôvod hodný osobitného zreteľa, tak takúto požiadavku zákon č. 138/1991 Zb. pri prevode
majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyžaduje.

45. Žalobcovia v odvolaní iba namietajú a tvrdia, že sú obmedzení v prístupe na pozemok predajom
majetku obce žalovanej 2/, avšak neuvádzajú z akých dôkazov, keď poukazovali na fotodokumentáciu,

neuviedli konkrétne akú, by takáto skutočnosť mala vyplývať, keďže naopak z dôkazov predložených
žalovanou 2/, napr. fotografie č.l. 89, 90, 91 vyplýva, že žalobcovia majú zachovaný prístup na svoju
nehnuteľnosť, a to aj nákladným automobilom. Skutočnosť, že parcela žalovanej 2/ svojim presahom
pred parcelou žalobcov zaberá viac ako polovicu šírky pozemku žalobcov, neznamená v žiadnom
prípade obmedzenú dispozíciu žalobcov s pozemkov. Žalobcovia majú ešte dostatočný priestor na vstup

na svoj pozemok. Následne je aj ďalšia námietka žalobcov o poklese ceny pozemku nedôvodná, keďže
ju žalobcovia dávajú do súvisu s obmedzením prístupu na pozemok.46. Dôvod hodný osobitného zreteľa bol v uznesení obecného zastupiteľstva vymedzený ako dlhodobé
užívanie pozemku žiadateľkou. V žiadosti o odkúpenie pozemku žalovaná 2/ uviedla, že pozemok
dlhodobo užíva. Netvrdila teda, aby samotná žalovaná 2/ parkovala motorové vozidlá na danom

pozemku. Užívanie pozemku žalovanou 2/ môže mať zo širšieho hľadiska podobu aj parkovania
motorových vozidiel rodinnými príslušníkmi žalovanej 2/, či už patriacich aj žalovanej 2/ alebo jej
rodinným príslušníkom. Skutočnosť, či žalovaná 2/ kosila parcelu, nie je relevantná v danom prípade,
nemá žiaden vplyv na splnenie zákonných podmienok prevodu majetku obce do vlastníctva žalovanej
2/ ani na posúdenie naliehavého právneho záujmu z pohľadu ust. § 137 písm. c) CSP.

47. Pokiaľ ide o zámer previesť majetok obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, zákon pri
podmienkach takéhoto prevodu stanovuje v § 9a ods. 8 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. povinnosť
obce ho zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej
úradnej tabuli a internetovej stránke a musí byť zverejnený počas celej tejto doby. Nebolo v konaní
sporné, že táto zákonná podmienka splnená bola. Žalobcovia namietali, že zámer previesť majetok

obce neschválilo obecné zastupiteľstvo dvojkolovým systémom. Pre súd nie je výklad zákona Najvyšším
kontrolným úradom Slovenskej republiky záväzný. V danom prípade bol zámer zverejnený, čo bola
zákonná podmienka prevodu majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Pokiaľ žalobcovia
poukazovali na ust. 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb., tak obecnému zastupiteľstvu je
vyhradenérozhodovať–schvaľovaťnajdôležitejšie(nievšetky)úkonytýkajúcesamajetkuobce.Obecné

zastupiteľstvo schválilo prevod majetku obce ako najdôležitejší úkon týkajúci sa tohto majetku.

48. Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o trovách konania nevysporiadal
so skutočnosťou, že žalovaná 1/ súhlasila so žalobou. Bližšie nekonkretizovali, v čom mal spočívať
nesprávny postup prvoinštančného súdu.

49. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

50. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku pri rozhodovaní o trovách konania. Jeho účelom

je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol všetky rozmanité situácie, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inémuzáveruonáhradetrovkonania,nežbyplynulizpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.

51. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k
záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov

konania.

52. Ustanovenie § 257 CSP nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu. Vždy musí
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Zo slovného znenia

vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu
umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých
konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

53. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať

dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného
zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom
všetkých strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť,
ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany.
Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)

na súde, postoj strán v priebehu konania a pod..

54. V danom prípade odvolací súd nevzhliadol výnimočnosť situácie na strane strán sporu ani v
okolnostiach danej veci, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 257 CSP. Postoj žalovanej 1/, sámosebe bez akýchkoľvek iných skutočností (žalobcovia ďalšie skutočnosti netvrdili, ani z obsahu súdneho
spisu nevyplývajú), nemôže odôvodňovať nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu.

55. Vzhľadom na uvedené okolnosti považoval odvolací súd odvolanie žalobcov za nedôvodné a
rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

56. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, v súlade s princípom úspechu v spore, úspešným žalovaným v odvolacom

konaní voči neúspešným žalobcom vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto
rozsudku.

57. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).