Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721202568
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6721202568.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., so
sídlom A. E. F. XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený G. F. H., advokátom so sídlom A.
XXX, XXX XX D., proti žalovanému: I. G. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX K.,
právne zastúpený H. L. J., so sídlom M. J. XX, XXX XX D., o určenie neplatnosti prevodu majetku na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 01. 02. 2021, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č. k. 13C/29/2021 - 204 zo dňa 10. 03. 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/29/2021 - 204 zo dňa 10. 03. 2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške
trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým
rozsudkom žalobu žalobcu zamietol (výrok I. rozsudku). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie
výrokom II. tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % v
lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

1.1 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou tamojšiemu súdu dňa 28.
06. 2021 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to pozemku
parc. reg. CKN evidovaná ako parc. č. XXX, druh pozemku záhrady o výmere 2590 m2, nachádzajúceho
sa v kat. úz. N. v obci J., okres D., evidovaných na LV č. XX na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 01.
02. 2021 medzi A. B. C. D. ako predávajúcim a I. G. A. - žalovaným ako kupujúcim, je neplatný. Zároveň
žalobca žiadal rozhodnúť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.2 Súd prvej inštancie v ďalšom obsahu odôvodnenia rozsudku konštatoval vykonané dokazovanie,

závery z neho vyplývajúce a uviedol citáciu právnej úpravy, ktorú v predmetnej veci aplikoval. Postupoval
podľaust.§5ods.1zákonač.176/2004Z.z.onakladanísmajetkomverejnoprávnychinštitúcií,§12ods.
1,2,3,§16a§5ods.9zákonač.176/2004Z.z.Súdkonštatoval,žežalobavpredmetnejveciježalobou
o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, kedy súd neskúma existenciu naliehavého
právneho záujmu na určení právnej skutočnosti, a preto konštatoval, že žalobcom uvádzaný naliehavý
právny záujem na podanej žalobe je potrebné považovať za cieľ a zmysel podanej žaloby, pričom
poukázal na ust. § 12 ods. 3 a § 16 zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych

inštitúcií. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná,
preto ju v celom rozsahu zamietol. V súdenej veci z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že verejná obchodná súťaž bola riadne vykonaná. Predchádzalo jej vyjadrenie súhlasov správnej rady,
akademického senátu a rektora. Všetky tri orgány, ktoré sa k verejnej obchodnej súťaži vyjadrovali, boliuzrozumené s primeranou cenou v zmysle ustanovení zákona. V súdenej veci bola primeraná cena v
zmysle vyhlášky stanovená znaleckým posudkom I. O., o výške ktorej neboli pochybnosti vyslovené
akademickým senátom, správnou radou, ani rektorom. Kúpna cena podľa ustanovenia § 5 ods.1 Zákona

o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií v obchodnej súťaži nesmela byť nižšia ako primeraná
cena, pričom v rámci obchodnej súťaže, ktorá bola vyhlásená riadnym spôsobom, v súdenej veci
sa prihlásil jediný súťažiaci a ten ponúkol vyššiu ako primeranú cenu. Následne komisia vyhodnotila
ponuku žalovaného a doporučila rektorovi uzavrieť kúpnu zmluvu na predaj nepotrebnej nehnuteľnej
veci. K podpísaniu zmluvy došlo 01. 02. 2021 a následne 03. 03. 2021 žalobca podal návrh na vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd dospel k záveru, že proces nakladania s majetkom
verejnoprávnych inštitúcií bol v súlade so Zákonom, žalobca postupoval v súlade s ustanoveniami
zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a formálne podmienky predaja nepotrebného
majetku boli splnené. Súd mal rovnako za to, že bola dodržaná i primeraná cena, ktorá vychádza zo
všeobecnej hodnoty majetku podľa osobitného predpisu, kde bol rovnako zachovaný správny postup
a znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný znalcom I. C. O. dňa 11. 11. 2019 stanovil všeobecnú

hodnotu majetku, ktorý mal žalobca záujem previesť ako nepotrebný nehnuteľný majetok. K výške
primeranej ceny sa vyjadrovali tak akademický senát, ako aj správna rada a tiež rektor. Všetky tieto
orgány mali vedomosť o výške ceny, a preto pokiaľ by boli pochybnosti o neprimeranosti, prípadne
podhodnotenej výške všeobecnej hodnoty, nič nebránilo žalobcovi ako objednávateľovi dať si vyhotoviť
ďalšíznaleckýposudok,ktorýmbymoholcenuporovnaťazistiťčijeuvedenácenastanovenáposudkom

I. O. primeraná. Taktiež žalobcovi nič nebránilo zistiť cenu obdobných pozemkov v danej lokalite v
uvedenom čase. Pokiaľ žalobca takto nepostupoval a je zrejmé, že v uvedenom období nemal žiadne
pochybnosti o stanovení primeranej ceny, nie je možné, aby následne až po podpísaní kúpnej zmluvy a
po podaní návrhu na vklad poukazoval na indície, ktoré rozviedol a v dôsledku ktorých až 26. 04. 2021 a
06. 05. 2021 požiadal ďalších dvoch znalcov o určenie všeobecnej hodnoty nepotrebného nehnuteľného

majetku, ktorý už bol prevedený na základe platne uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 01. 02. 2021.
Súd tak považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú a mal za to, že nedošlo k neplatnosti tohto právneho
úkonu, nakoľko zmluva, ktorú strany sporu dňa 01. 02. 2021 uzatvorili, bola uzatvorená v súlade s
ustanoveniami zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, a zároveň nebol zistený ani
rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu

zamietol.
1.3 O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm.d/,f/,e/ah/Civilnéhosporovéhoporiadku.Žalobcavúvodnýchčastiachodvolaniauviedolzhrnutie
žaloby, ako i podstatný obsah a dôvody rozsudku súdu prvej inštancie. Ďalej uviedol, že z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie považoval napadnutú kúpnu zmluvu za platnú a aj proces, ktorý
jej uzavretiu predchádzal za zákonný. V tejto súvislosti súd prvej inštancie skonštatoval, že na platnosť
a zákonnosť procesu predaja majetku verejnoprávnej inštitúcie a následne aj na platnosť kúpnej zmluvy

nemôžu mať žiadny relevantný dopad skutočnosti, ktoré nastali po uzavretí kúpnej zmluvy, a preto sa
argumentáciou a dôkazmi týkajúcimi sa skutočností, ktoré nastali po uzavretí kúpnej zmluvy, prakticky
ani nezaoberal. Bez právneho významu bola podľa záverov súdu prvej inštancie tá okolnosť, pokiaľ
sa dodatočne ukázalo, že cena stanovená v obchodnej verejnej súťaži, ktorá predchádzala uzavretiu
kúpnej zmluvy a následne aj v kúpnej zmluve samotnej, nebola primeraná. Žalobca zvýraznil, že podľa

názoru súdu prvej inštancie bolo zákonom č. 176/2004 Z.z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnej
inštitúcie učinené zadosť, ak bola cena stanovená znaleckým posudkom bez ohľadu na správnosť
jeho záverov. Takýto výklad a aplikácia ustanovenia § 5 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 176/2004 Z.z.
o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií prezentovaný súdom prvej inštancie je podľa žalobcu
neprijateľne formalistický a nesprávny. Je síce pravdou, že až dodatočne sa na základe vypracovaných

kontrolných znaleckých posudkov I. K. a I. O. ukázalo, že cena stanovená v obchodnej verejnej súťaži
na podklade znaleckého posudku znalca I. O. bola výrazne poddimenzovaná, avšak podstatným je
pre merito veci fakt, že na základe týchto kontrolných posudkov sa ukázalo, že všeobecná hodnota
majetku určená znaleckým posudkom zo dňa 11.11.2019 znalcom I. O. nebola adekvátna už v čase
uzavretia kúpnej zmluvy. I keď sú znalecké posudky I. K. a I. O., vypracované s cca. štvormesačným

odstupom po uzavretí kúpnej zmluvy, ich závery sú oproti záverom znaleckého posudku I. O. rozhodne
aktuálnejšie a odzrkadľujú reálne hodnoty všeobecnej hodnoty majetku v danom polroku, v ktorom
sa predaj majetku reálne uskutočnil. Z týchto záverov jasne vyplýva, že všeobecná hodnota majetku
v danom mieste a čase, t.j. už v čase uzavretia kúpnej zmluvy, dosahovala hodnoty niekoľkonásobneprevyšujúce všeobecnú hodnotu majetku stanovenú znaleckým posudkom zo dňa 11.11.2019 I. O..
Takto stanovená všeobecná hodnota majetku tak nepredstavuje primeranú cenu v danom mieste a čase
predpokladanú v ustanovení § 5 ods. 1 a ods. 9 zákona č. 176/2004 Z.z. o nakladaní s majetkom

verejnoprávnych inštitúcií. Ak teda súd prvej inštancie nevzal do úvahy závery znaleckých posudkov I.
O. a I. K. s odôvodnením, že tieto boli vypracované až po uzavretí kúpnej zmluvy a nie sú preto pre
meritórne rozhodnutie súdu podstatné, takýto postup súdu napĺňa odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. b/ CSP.
2.1 Pokiaľ súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil tiež argumentáciou, že proces predaja bol

schvaľovaný viacerými orgánmi A. B. C. D. ( ďalej aj len „A.“), pričom v rámci schvaľovania predaja tohto
pozemku žiadny z členov týchto orgánov nenamietal výšku znaleckým posudkom I. O. stanovenej ceny,
žalobcamázato,žetakátoargumentácianeobstojí.Indície,ktorévyvolalipochybnostiotransparentnosti
predaja vyšli najavo až po podpise kúpnej zmluvy, a teda v čase schvaľovacieho procesu. Členovia
týchto orgánov indíciami naznačujúcimi neprimeranosť ceny stanovenej znaleckým posudkom I. O.
nedisponovali. Pokiaľ súd prvej inštancie argumentoval tvrdením, že podmienky predaja pozemku

neboli zo strany orgánov A. namietané, z uvedeného je zrejmé, že niektoré osoby zainteresované
na predaji pozemku nemali v záujme proces predaja namietať, ale skôr naopak, dopomôcť k predaju
za pre A. nevýhodných podmienok. Členovia schvaľovacích orgánov A. nie sú odborníkmi v oblasti
stanovenia hodnoty nehnuteľnosti a práve pre zachovanie transparentnosti a predchádzaniu laického,
neodborného a tak nesprávneho ohodnotenia predmetu predaja verejnoprospešnej inštitúcie samotný

zákon o nakladaní s majetkom verejnoprávnej inštitúcie stanovuje pri predaji majetku podmienku
určenia jeho primeranej ceny na základe znaleckého posudku, t.j. zveruje ohodnotenie predmetu
predaja verejnoprávnej inštitúcie do rúk odborne spôsobilej osobe – znalca z odboru stanovenia
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Ak bola členom schvaľovacích orgánov A. komunikovaná cena
určená znaleckým posudkom I. O., nemali títo členovia orgánov bez ďalšieho dôvod takto znaleckým

posudkom stanovenú cenu spochybňovať. Potreba kontroly procesu predaja vyvstala až na základe
indícií, ktoré A. zistila až po uzavretí kúpnej zmluvy, avšak tieto preukazovali existenciu nesprávne
určenej všeobecnej hodnoty majetku už v čase procesu predaja, t.j. pred uzavretím kúpnej zmluvy.
Žalobca, prostredníctvom posudkov vypracovaných v máji 2021 v konaní preukázal, že už v čase
uzavretia kúpnej zmluvy bola všeobecná hodnota majetku omnoho vyššia oproti všeobecnej hodnote

majetku stanovenej znalcom I. O., určenej v kúpnej zmluve. Keď bola v procese predaja majetku určená
cena na základe znaleckého posudku, nejednalo sa o cenu primeranú, t.j. cenu, ktorú predpokladá
ustanovenie § 5 Zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnej inštitúcie. Práve uvedené predstavuje
podstatný rozdiel medzi argumentáciou žalobcu a ponímania súdenej veci súdom prvej inštancie.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa javí, že súd sa touto argumentáciou v podstate ani nezaoberal

a túto nijak nevyhodnotil. Žalobca preto namieta nedostatočné zdôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie, keď sa súd iba obmedzil na pomerne strohé konštatovanie, že proces predaja majetku a kúpna
zmluva bola v súlade so zákonom. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy kontrolné znalecké posudky I.
O. a I. K. s odôvodnením, že „súd v podstate nezaujíma“ čo nasledovalo po uzavretí kúpnej zmluvy,
keďže podľa vyjadrenia súdu platí, že v čase, keď A. zadávala požiadavky na ďalších znalcov, už nebola

vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Žalobca je však názoru, že práve spochybnenie primeranosti ceny
v mieste a čase uzatvorenia kúpnej zmluvy je otázkou kľúčovou, ktorou sa mal súd zaoberať a ak by
sa ňou bol adekvátne zaoberal, z kontrolných znaleckých posudkov, ktorých závery žalovaný nijako
nespochybnil, by nevyhnutne musel dospieť k záveru, že žaloba je opodstatnená. Záverom žalobca
uviedol, že ak by nebolo možné postihnúť netransparentnosť procesu predaja zistenú po uzavretí kúpnej

zmluvy, nemalo by ustanovenie § 16 a nasl. Zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnej inštitúcie,
zakladajúce možnosť podať návrh na určenie neplatnosti už z uzavretej kúpnej zmluvy, žiadny význam.
Ak by totiž vyvstali indície a dôkazy o nezákonnosti procesu predaja počas procesu predaja, k uzavretiu
kúpnej zmluvy by zrejme nedošlo. Podľa žalobcu sú tak naplnené odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods.
1 písm. f/ a písm. h/ CSP, keďže súd formalistickým výkladom zákona č. 176/2004 Z.z. dospel k záveru,

žeuzavretákúpnazmluvajesúladnásustanoveniamitohtozákona,napriektomu,žezáveryznaleckého
posudku I. O. sa ukázali ako nesprávne. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie. Zároveň navrhol, aby odvolací súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 09.06.2022. Uviedol, že záver súdu prvej
inštancie, ktorým postup žalobcu pri predaji pozemku označil ako zákonný, považuje za vecne správny.
Poukázal na to, že zo zápisnice z rokovania akademického senátu vysokej školy zo dňa 18.06.2020,
ako aj zo zápisnice zo zasadnutia správnej rady vysokej školy zo dňa 25.06.2020 vyplýva, že predajnepotrebného majetku bol prerokovaný a schválený. Z oboch zápisníc vyplýva predchádzajúci súhlas
štatutárneho orgánu žalobcu, teda rektora, s predajom nepotrebného majetku. Zo znaleckého posudku
vypracovaného I. O. vyplýva, že mal úlohu stanoviť všeobecnú hodnotu majetku, ktorú stanovil vo výške

23.800,- Eur. Do verejnej obchodnej súťaže sa ako jediný prihlásil žalovaný, nikto iný o pozemok za
ponúkanú sumu neprejavil záujem. Následne po podaní návrhu na vklad došlo ku skutočnostiam, ktoré
žalovaný hodnotí ako neštandardné. Konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva bolo prerušené
aokresnýúradvyzvalzmluvnéstranynaodstránenievád.Vtomtožalobcaodmietolposkytnúťsúčinnosť
a návrh na vklad vlastníckeho práva bez ďalšej komunikácie zobral späť. Keďže so späťvzatím žalobca

nesúhlasil, konanie o návrhu na vklad bolo zastavené. Takto žalobca katastrálne konanie zmaril. Pokiaľ
žalobca tvrdí, že nemá žiadnu vedomosť o cene pozemku, uvedené je ťažko uveriteľné, nakoľko
s podkladmi k predaju vrátane posudku pracovalo množstvo vzdelaných ľudí, sporný posudok bol
vypracovaný viac ako rok pred vyhlásením obchodnej verejnej súťaže. Rovnako je ťažko uveriteľné, že
po podpise kúpnej zmluvy na základe bližšie nešpecifikovaných indícií žalobca cenu pozemku preveril.
Pokiaľ boli následné znalecké posudky objednané dňa 26.04.2021 a 06.05.2021, z výzvy Okresného

úradu D. zo dňa 23.04.2021 vyplýva, že žalobca dňa 20.04.2021 zobral späť návrh na vklad vlastníckeho
práva. Žalobca má za to, že účelom neskôr vypracovaných znaleckých posudkov nebolo kúpnu cenu
zobjektívniť, alebo preskúmať z hľadiska jej primeranosti, ale výlučne vytvoriť dôvod pre podanie žaloby
v tomto spore. Žalobca má za to, že zmyslom a účelom ustanovení § 5 ods. 1 a 9 zákona 176/2004 Z.z.
je úprava predaja nepotrebného majetku hospodárne za obvyklých podmienok na trhu za trhovú cenu.

Vzťah všeobecnej hodnoty majetku určenej podľa vyhlášky a trhovej ceny súdy opakovane hodnotili
najmä v rámci súdneho prieskumu dobrovoľných dražieb. Súdy za objektivizovanú alebo trhovú cenu
majetku v mieste a čase považujú cenu dosiahnutú stretom ponuky a dopytu pri rešpektovaní podmienok
voľnej súťaže pri poctivom predaji. Správny znalecký odhad najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného
majetku s poukazom na vyhlášku by sa mal čo najviac približovať cene dosiahnutej speňažením, inak

ho za správny označiť nemožno. Ak by majetok reálne mal hodnotu vyššiu, táto skutočnosť by sa v cene
odzrkadlila. Najbližšie k cene pozemku, ktorú vygeneroval trh a voľná súťaž sa priblížil znalec I. C. O.,
ostatní znalci sa v odhadoch mýlili. Podľa názoru žalovaného tak konanie v súdenej veci netrpí žiadnou
vadou, súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu venoval pozornosť všetkým trom posudkom, akurát
z nich nevyvodil také právne závery, ako žalobca. Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 176/2004 nie je

možné vykladať tak, že následne vypracovaný znalecký posudok s rozdielnym záverom je spôsobilý
spochybniť predaj majetku. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny.

4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

5. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že v predchádzajúcom priebehu konania bolo už odvolanie žalobcu
predložené Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolaciemu, ktorý o ňom rozhodol uznesením
č.k. 14Co/42/2022-276 zo dňa 26.09.2022 tak, že odvolanie žalobcu odmietol (výrok I. uznesenia)
a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

(výrok II.).
5.1 Odvolací súd v danom prípade dospel k záveru, že odvolanie žalobcu neobsahuje náležitosti
odvolania podľa § 363 CSP, keďže nie je opatrené elektronickým podpisom splnomocneného právneho
zástupcu žalobcu, pričom ide o taký nedostatok, na odstránenie ktorého súd nevyzýva a zároveň pre
uvedený nedostatok nie je možné v odvolacom konaní pokračovať. Odvolací súd preto postupom podľa

§ 386 písm. b/ CSP odvolanie žalobcu, ktoré nemalo zákonom vyžadované náležitosti odmietol.

6. V dôsledku podaného dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky, ako súd dovolací, ktorým uznesením sp. zn. 6Cdo/56/2023 – 468 zo dňa 26. júna 2024
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26.09.2022 sp. zn. 14Co/42/2022 zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a zároveň zrušil i uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/29/2021 – 378 z 15.
februára 2023.
6.1 Dovolací súd konštatoval, že v preskúmavanej veci nebolo sporné, že odvolanie žalobkyne
bolo odoslané z elektronickej schránky právneho zástupcu žalobkyne a podpísané kvalifikovaným
elektronickým podpisom F. O.. Zákon o e-Governmente umožňuje udelenie osobitného splnomocnenia

na vstup a disponovanie s elektronickou schránkou. Skutočnosť, že po technickej stránke jej bolo
umožnené do elektronickej schránky advokáta G. F. P. vstúpiť, podpísať a odoslať správu, podpísať
a odoslať podanie (odvolanie), preukazuje, že splnomocnenie na podanie odvolania, ktoré bolo súčasne
prílohou podaného odvolania spolu so zaručenou konverziou udeleného splnomocnenia (v spise nač.l. 232 spisu) skutočne aj bolo udelené. Vzhľadom na to nemožno rozumne pochybovať o tom,
že právny zástupca žalobkyne týmto splnomocnením prejavil vôľu na to, aby ním poverená fyzická
osoba vykonávala úkony prostredníctvom elektronickej schránky. Udelenie oprávnenia na prístup

a disponovanie s elektronickou schránkou je jeho právnym úkonom, ktorým vedome a cielene p. F.
O. na podanie predmetného úkonu splnomocnil, čo ju splnomocňovalo i k autorizácii predmetného
elektronického dokumentu (v spise na č.l. 228). Ak teda F. O. vykonala tieto úkony, konala v súlade s tým
na čo bola advokátom splnomocnená a oprávnená. Nemožno preto súhlasiť so záverom odvolacieho
súdu, že išlo o elektronické podanie bez autorizácie, ktoré bolo v zmysle § 125 ods. 2 CSP treba

do 10 dní doplniť. Na doplnenie takéhoto podania sa totiž v zmysle CSP nevyzýva. Predmetné
podanie možno považovať za autorizované, i keď inou osobou ako tou, ktorá môže konať v mene
žalobkyne, keďže v mene žalobkyne je podaný predmetný opravný prostriedok. Pokiaľ teda odvolací
súd po zistení, že odvolanie podal a podpísal iný subjekt než právny zástupca žalobkyne, avšak
zelektronickejschránkyprávnehozástupcužalobkyne,bolopotrebnétakútosituáciuvyhodnotiťvsúlade
s účelom zákona o e-Governmente. Podľa názoru dovolacieho súdu nemožno preto dospieť k záveru,

že by v prípade elektronického podania odvolania išlo o osobu neoprávnenú na podanie odvolania za
právneho zástupcu žalobkyne, keďže charakter splnomocnenia súvisel výlučne s podaním predmetného
úkonu elektronickými prostriedkami. Splnomocnená osoba bola tento procesný úkon oprávnená vykonať
v jeho mene a na jeho účet tak, ako to citovaná právna úprava predpokladá. K totožnému záveru
ako vyplýva z predmetného uznesenia dospel dovolací súd aj v skutkovo obdobnej veci týkajúcej sa

žalobkyne vedenej na dovolacom konaní pod sp. zn. 5Obdo/38/2022. Nadväzujúc na uvedené dovolací
súd konštatuje, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom zaťažil konanie vadou zmätočnosti,
v dôsledku ktorej došlo k porušeniu procesných práv žalobkyne v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

7. Po zrušení uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo odvolanie žalobcu odmietnuté a vrátení veci
dovolacím súdom odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1
CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako

vecne správny.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Na základe podaného odvolania žalobcu, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP

a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a
konania, ktoré mu predchádzalo odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahuzistilskutkovýstavveci,dôkazyvyhodnotilvsúladesust.§191ods.1CSP,rozhodnutienáležite
odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.
S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody žalobcu uvedené v jeho odvolaní,

pri viazanosti odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd konštatuje, že na základe
preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Odvolací súd sa s
rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej ako aj s jeho
dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania, v konaní pred

súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmavania veci samej
odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezhľadiskaposúdeniaopodstatnenostižalobydospel
k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Skutkové
zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, právne posúdenie veci
zo strany súdu prvej inštancie je správne.

11. Nad rámec uvedeného a v nadväznosti na jednotlivé odvolacie námietky žalobcu odvolací súd
uvádza nasledovné:12. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 176/2004 Z.z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych
inštitúcií a o zmene zákona NR SR č. 259/1993 Z.z. o slovenskej lesníckej komore v znení zákona č.
464/2002 Z.z. (ďalej len „Zákon o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií“ alebo aj „zákon č.

176/2004Z.z.“),verejnoprávnainštitúciamôžepredaťnepotrebnúnehnuteľnúvecnazákladeobchodnej
verejnej súťaže tomu, kto ponúkne najvyššiu kúpnu cenu. Kúpna cena v obchodnej verejnej súťaži
nesmiebyťnižšiaakoprimeranácena,akods.2až5neustanovujúinak.Akžiadenzáujemcaneponúkne
v obchodnej verejnej súťaži za nepotrebnú nehnuteľnú vec kúpnu cenu najmenej vo výške primeranej
ceny, je verejnoprávna inštitúcia povinná opakovať obchodnú verejnú súťaž.

13. Podľa ustanovenia § 5 ods. 9 Zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, za
primeranú cenu sa na účely tohto zákona pri prevode nehnuteľných vecí považuje všeobecná hodnota
majetku podľa osobitného predpisu.

14. Podľa ustanovenia § 12 ods. 3 Zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, právny

úkon, na ktorý nebol daný predchádzajúci písomný súhlas podľa ods. 2 je neplatný. Neplatný je aj právny
úkon, ktorý je v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitným zákonom.

15. Odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania sa zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu
tak, ako boli uvedené vyššie. Žalobca má za to, že všeobecná hodnota majetku zistená žalobcom,

ako verejnoprávnou inštitúciou, v súvislosti s vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, určená znalcom
I. O. nie je určená správne, nakoľko nie je primeraná, ku ktorému záveru viedli žalobcu závery
z neskôr vypracovaných posudkov, a to z posudku I. O. a I. K., ktoré boli vypracované až po uzavretí
kúpnej zmluvy, ktorou bol realizovaný prevod vlastníckeho práva k nepotrebnému nehnuteľnému
majetku žalobcu, ako verejnoprávnej inštitúcie, na predaj ktorého bola vyhlásená verejná obchodná

súťaž. Žalobca ťažiskovo namietal tú skutočnosť, že súd sa nedostatočne zaoberal existenciou dvoch
ďalších znaleckých posudkov I. K. a I. O., z ktorých podľa názoru žalobcu, stanovením výrazne vyššie
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vyplynul záver, že všeobecná hodnota majetku určená znaleckým
posudkom I. O. bola neprimeraná, neprimeraná nízka, dôsledkom čoho je neplatnosť kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 01. 02. 2021 medzi žalobcom a žalovaným.

16. Pre zodpovedanie otázky posúdenia primeranosti kúpnej ceny je potrebné vychádzať zo zákona
o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií č. 176/2004 Z.z., ktorý stanovuje v ustanovení § 5
ods. 9, primeranú cenu na účely tohto zákona pri prevode nehnuteľných vecí, ako všeobecnú hodnotu
majetku podľa osobitného predpisu. Týmto je vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z.

o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

17. Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci vyplýva, že v súvislosti s verejnou obchodnou
súťažou na predaj nepotrebného nehnuteľného majetku žalobcu – a to pozemku parc. registra C KN č.
XXX, záhrady, nachádzajúci sa v obci J., kat. úz. N., okres D. - bola všeobecná cena majetku určená

na základe vypracovaného znaleckého posudku I. C. O. č. XXX/XXXX zo dňa 11.11.2019, ktorý pre
potrebyobchodnejverejnejsúťaževyhlásenejžalobcom stanovilvšeobecnúhodnotuzadanéhomajetku
ku dňu vypracovania znaleckého posudku sumou 23 800,- Eur, pričom pri určení všeobecnej hodnoty
postupoval podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z..

18. S takto odborne spôsobilou osobou určenou všeobecnou hodnotou majetku sa následne v rámci
procesu verejnej obchodnej súťaže verejnoprávnej inštitúcie oboznámila správna rada, akademický
senát žalobcu a tiež rektor, pričom všetky uvedené zákonom označené orgány verejnoprávnej inštitúcie
boli s cenou určenou znalcom I. O. oboznámené a mali možnosť k uvedenému určeniu ceny sa vyjadriť,
túto posúdiť samostatne alebo objektivizovať za pomoci iných odborne spôsobilých osôb, či subjektov.

Ani jeden z uvedených orgánov nenamietal znalcom I. O. určenú cenu, uvedenú nepovažoval za
neprimeranú, neprimerane nízku, nevýhodnú alebo určenú nesprávne. Zároveň žiaden z uvedených
orgánov verejnoprávnej inštitúcie neinicioval a ani nenavrhol napr. vypracovanie ďalšieho, resp. ďalších
znaleckých posudkov v čase a pre potreby verejnej obchodnej súťaže za účelom objektivizovania
znalcom určenej všeobecnej hodnoty majetku. Z uvedeného možno prijať záver, že žiadny z orgánov

žalobcu, t.j. akademický senát, rektor a ani správna rada, nemali žiadne pochybnosti o primeranosti
určenej všeobecnej hodnoty majetku, predaj ktorého sa realizoval verejnou obchodnou súťažou
a žiadny z uvedených nepovažoval za potrebné, či vhodné zisťovať všeobecnú hodnotu majetku
i iným spôsobom, napr. porovnaním cien nehnuteľností na realitnom trhu, či zadaním objednávkyna vypracovanie (ďalšieho) znaleckého posudku inému znalcovi. Výkladom opaku možno dospieť
k záveru, že samotný žalobca posudzujúc uvedené všetkými svojimi zákonom určenými orgánmi mal za
to, že v danom čase všeobecná hodnota predmetného majetku bola primeraná a za takto určenú cenu

nepotrebný nehnuteľný majetok ponúkol na predaj v obchodnej verejnej súťaži, ktorú vyhlásil.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou argumentáciou žalobcu obsiahnutou v odvolaní o tom,
že „Členovia schvaľovacích orgánov A. nie sú odborníkmi v oblasti stanovenia hodnoty nehnuteľnosti
a práve pre zachovanie transparentnosti a predchádzaniu laického, neodborného a tak nesprávneho

ohodnotenia predmetu predaja verejnoprospešnej inštitúcie samotný zákon o nakladaní s majetkom
verejnoprávnej inštitúcie stanovuje pri predaji majetku podmienku určenia jeho primeranej ceny na
základe znaleckého posudku, t.j. zveruje ohodnotenie predmetu predaja verejnoprávnej inštitúcie do rúk
odborne spôsobilej osobe – znalca z odboru stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti“. Uvedený
postup na strane žalobcu bol v rámci priebehu obchodnej verejnej súťaže i zachovaný, keď pre
účely stanovenia hodnoty nepotrebného nehnuteľného majetku bol žalobcom oslovený znalec – I. O.

a ten žalobcovi i vypracoval a predložil znalecký posudok s určením všeobecnej hodnoty majetku.
S uvedeným sa žalobca uspokojil a sám nevzhliadol za dôvodné a potrebné zisťovať primeranú cenu
i iným spôsobom, napr. zadaním objednávky pre vypracovanie iného (ďalšieho) znaleckého posudku.
Náležité a zároveň včasné zistenie primeranej ceny majetku, ktorý mieni žalobca ako verejnoprávna
inštitúcia predať v rámci verejnej obchodnej súťaže je výlučne na tejto inštitúcii.

20. Pre úplnosť skutkových zistení je potrebné dodať, že do verejnej obchodnej súťaže vyhlásenej
žalobcom na predaj nepotrebného nehnuteľného majetku, ktorého všeobecná hodnota bola určená
znaleckým posudkom I. O., sa prihlásil len žalovaný, ako jediný záujemca, ktorý ponúkol cenu vyššiu,
než bola určená znaleckým posudkom a teda žalobca so žalovaným ako jediným záujemcom, ktorý

ponúkol cenu prevyšujúcu cenu zadanú samotným žalobcom, uzatvorili kúpnu zmluvu na predmetný
nehnuteľný majetok (pozemok) dňa 01. 02. 2021, pričom žalovaný dojednanú kúpnu cenu i zaplatil.

21. K odlišnému záveru o „primeranosti“ ceny prevádzaného nehnuteľného majetku však samotný
žalobca dospel s odstupom času cca jeden a pol roka, následne až v priebehu konania o povolení

vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01. 02. 2021 uzatvorenej v rámci verejnej
obchodnej súťaže, na základe bližšie nepopísaných „indícií“, kedy až v uvedenom štádiu žalobca dňa
20. 04. 2024 zobral návrh na vklad vlastníckeho práva späť a mimo obchodnej verejnej súťaže žalobca
opätovne zadal dve ďalšie objednávky na vypracovanie znaleckého posudku I. K. (dňa 06. 05. 2021)
a I. O. (dňa 26.04.2021). Z časových súsledností vyplýva, že samotný žalobca vzal návrh na vklad

vlastníckeho práva späť skôr, než vôbec zadal objednávky ďalším dvom znalcom na vypracovanie
nových znaleckých posudkov, na ktorých závery o vyšších všeobecných hodnotách nehnuteľného
majetku sa v predmetnom konaní odvoláva.

22. Zásadnou skutočnosťou vyplývajúcou z oboch neskôr vypracovaných znaleckých posudkov je

skutočnosť, že ako znalecký posudok č. XX/XXXX I. L. K., tak i znalecký posudok č. XX/XXXX I. O.
určovali všeobecnú hodnotu majetku ku dňu vypracovania (neskôr zadaného) znaleckého posudku, t.j.
v prípade posudku I. K. č. XX/XXXX ku dňu 23.05.2021 a v prípade posudku I. O. ku dňu 17.05.2021, t.j.
k času cca o rok a pol neskôr než bol vypracovaný znalecký posudok I. O. pre účely určenia všeobecnej
hodnoty majetku v súvislosti s verejnou obchodnou súťažou v novembri 2019. Znalecký posudok I. O.

teda konštatoval všeobecnú hodnotu majetku - nehnuteľnosti k dátumu 11.11.2019, avšak oba neskôr
zadanéavypracovanéznalecképosudkybolizameranénaurčenievšeobecnejhodnotymajetku(kúpnej
ceny pozemku) ku dňu vypracovania toho - ktorého znaleckého posudku, v roku 2021. Je tak nutné
konštatovať,žežalobcomoznačenéneskôrvypracovanéznalecképosudkybolivypracovanévodlišnom
časovom období, rok a pol od vypracovania znaleckého posudku I. O., pri zadaní aktuálnych vstupných

informácií a odlišných kritérií zadávaných znalcami v (neskoršom) čase vypracovania znaleckého
posudku, resp. znaleckých posudkov, ktoré okolnosti mohli byť vzhľadom na plynutie času a vývoj
skutkových okolností (napr. územný plán obce) odlišné, než boli v čase vypracovania znaleckého
posudku I. O. 11.11.2019.

23. Zároveň je nutné konštatovať, že neskôr vypracované znalecké posudky boli zamerané na určenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľného majetku v čase ich vypracovania a nemožno ich označiť za kontrolné
znalecké posudky tak, ako to robí žalobca v podanom odvolaní, nakoľko uvedené nepodrobili kontrole
postup pred tým konajúceho znalca - I. O. a neboli ani zamerané na preskúmanie a vyhodnoteniesprávnostipostupuI.O.privypracovaníznaleckéhoposudkudňa11.11.2019anezodpovedalitakotázku
správnosti alebo nesprávnosti znalcom zvoleného postupu pri určení všeobecnej hodnoty majetku
žalobcu v roku 2019 v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

24. Neskôr vypracované znalecké posudky nemožno označiť ako kontrolné znalecké posudky, nakoľko
oba „len“ nanovo určovali všeobecnú hodnotu majetku k aprílu 2021 a k máju 2021, pričom táto sa
vo výsledku (výške) odlišovala od všeobecnej hodnoty daného pozemku určenej v novembri 2019. Pri
možnej odlišnosti zadávaných skutkových okolností, parametrov a metód konajúcich znalcov je možné

a tiež pochopiteľné, že s odstupom roka a pol, neskôr konajúci znalci určili vyššiu všeobecnú hodnotu
majetku, avšak uvedené bez ďalšieho neznamená, že I. O. v novembri 2019 pri určení všeobecnej
hodnoty majetku postupoval nesprávne, resp. v rozpore s Vyhláškou o určení všeobecnej hodnoty
majetku. Takýto záver v neskôr vypracovaných znaleckých posudkoch I. K. a I. O. konštatovaný nebol,
na uvedenú otázku sa znalci ani nezamerali, túto nezodpovedali a zároveň v konaní ju žalobca ani
s inými listinnými dôkazmi nepreukázal, ani na nesprávnosť či nezákonnosť postupu znalca I. O.

nenavrhol vykonať ďalšie (kontrolné) dokazovanie. Žalobca tak ním označenými znaleckými posudkami
nepreukázal pochybenie znalca I. O. pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku, z čoho by bolo možné
vyvodiť záver, že ním určená cena bola cena neprimeraná.

25. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobca tvrdí, že závery znaleckého posudku I. O. sa ukázali

ako nesprávne, uvedenému nemožno prisvedčiť, nakoľko neskôr vypracovanými znaleckými posudku
žalobca preukazoval len hodnotu pozemku určenú odlišne, vo vyššej sume a to približne o rok a pol
neskôr. Samotná okolnosť, že žalobca mimo obchodnej verejnej súťaže o rok a pol neskôr, po uzavretí
kúpnej zmluvy zistil, v neskoršom období znalci stanovili vyššiu všeobecnú hodnotu konkrétneho
majetku žalobcu neznamená, že cena zistená a stanovená samotným žalobcom pre potreby verejnej

obchodnej súťaže nebola určená správne, resp. že by nebola primeraná. Takto žalobcom tvrdený
dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 01. 02. 2021 je v ostrom kontraste s princípom právnej istoty
v zmluvných vzťahoch, keď len samotné neskoršie zistenie o možnosti dosiahnutia vyššej kúpnej ceny,
ktoré môže byť spôsobené i plynutím času a vývojom situácie na trhu, by znamenalo dôvod neplatnosti
daného prevodného právneho úkonu. Uvedená okolnosť nie je a nemôže byť dôvodom pre vyslovenie

neplatnosti takéhoto právneho úkonu.

26. Neprípustnosť načrtnutého následku v podobe absolútnej neplatnosti (prevodného) právneho úkonu
odvolací súd konštatuje i cez prizmu princípu preferencie platnosti právneho úkonu. I s poukazom na
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015, v ktorom bolo o.i.

konštatované: „Preferencia výkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti kladie vysoké nároky aj na
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým sa právny úkon vyhlasuje za neplatný. Z takého
rozhodnutia musí byť najmä dostatočne zrejmé, z akého právneho dôvodu má neplatnosť právneho
úkonu vyplývať, či porušenie danej právnej normy skutočne vedie k neplatnosti právneho úkonu
a aké skutkové zistenia preukazujú naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť

právneho úkonu.“...... „Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii
relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy
(prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho
súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých
zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech

platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“

27. Na dôvažok odvolací súd konštatuje, že k obdobnému záveru dospel v skutkovo podobnej veci,
týkajúcej sa iného nepotrebného majetku žalobcu – nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci J., kat.
úz. „Q.“, i Najvyšší súd Slovenskej republiky, konajúci ako súd dovolací súd, keď v rozhodnutí sp. zn.

5Obdo/35/2023 o.i. konštatoval:
„Žalobca vychádzal z toho, že oba následné znalecké posudky (znalecký posudok 2 a 3) uvádzali
odlišnúcenuakoprvýznaleckýposudokvypracovanýI.O.,podľaktoréhobolanáslednestanovenácena
pozemku v kúpnej zmluve. Treba zdôrazniť, že znalecký posudok vyhotovený I. O. sa týkal stanovenia
všeobecnej hodnoty pozemku parcely KN-E č. XXX, v kat. úz. Q., obec J., okres D., pre účely prevodu

vlastníckych práv. Dátum vyžiadania posudku bol 5.11.2019 a vypracovaný bol k totožnému dňu, pričom
aj pozemok bol ohodnotený k uvedenému dátumu. Predmetom ostatných dvoch znaleckých posudkov
bolo taktiež stanoviť všeobecnú hodnotu totožného pozemku, pri druhom znaleckom posudku až ku
dňu 26.4.2021 a u tretieho ku dňu 23.5.2021. Zároveň treba uviesť, že znalecké posudky 2 a 3, bolizamerané len na nové určenie kúpnej ceny pozemku, pričom ohľadom rozdielnosti východiskovej ceny
tieto zohľadňovali iné posúdenie lokality - polohy pozemku nachádzajúceho sa v katastri mesta J.
tak, že tento zaradili do spádovej oblasti mesta D., resp. zohľadnili umiestnenie pozemku v kúpeľnom

meste a zaradiac ho do spádovej oblasti mesta D., ktorou skutočnosťou znalci odôvodňovali zvýšenie
východiskovej hodnoty. Tieto znalecké posudky boli navyše vyhotovené v inom časovom období, cca
jeden a pol roka od vyhotovenia spochybňovaného znaleckého posudku. Znaleckými posudkami 2 a 3,
vypracovanými po podpísaní kúpnej zmluvy, nebolo preukazované, ani z nich nevyplynulo, pochybenie
znalca I. O. pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku, čím by sa odôvodnil záver, že cena ním

určená by bola cenou neprimeranou (resp. chybne znalcom určenou). Uvedené dodatočné dva znalecké
posudky stanovovali hodnotu pozemku za použitia iných kritérií, v inom čase, avšak neriešili, či cena
určená v prvom posudku bola stanovená v rozpore s vyhláškou. Nemožno sa stotožniť ani s názorom
žalobcu ohľadom tvrdenej nezákonnosti procesu predaja a následného uzavretia kúpnej zmluvy. Súdy
vyhodnocovali súlad prevodu nehnuteľností so zákonom určeným postupom, posudzujúc aj to, či
náležitosti kúpnej zmluvy boli riadne schválené v rámci inštitucionalizovaného procesu schvaľovania v

rámci univerzity. Na základe vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že proces predaja pozemkov
bol transparentný, schvaľovaný a nenamietaný viacerými orgánmi univerzity, pričom k uzavretiu kúpnej
zmluvy došlo v súlade s ustanoveniami zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnej inštitúcie, pričom
dovolací súd v myšlienkovom postupe, úvahe súdov a celkovom vyhodnotení skutkového stavu nezistil
žiadne pochybenie. Dovolací súd má za to, že oba súdy jasne a logicky vysvetlili, že iba preukázanie

nesprávneho postupu pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti by mohlo viesť k záveru, že cena
nebola v zmysle § 5 ods. 9 zákona č. 176/2004 Z. z. primeraná. Podstatným pre rozhodnutie súdu
bolo zistenie, že všeobecná hodnota majetku/cena bola určená spôsobom v súlade so zákonom, a bola
cenou primeranou, tiež že postup žalobcu pri predaji pozemku bol zákonný, keď o tom rozhodoval orgán
verejnoprávnej inštitúcie podľa § 5 ods. 8 zákona 176/2004 Z. z. Žalobca neporušil zákon o nakladaní

s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a cena určená prvým posudkom nespôsobila neplatnosť kúpnej
zmluvy. Záverom v tejto časti možno konštatovať, že súdy nižších inštancií správne postupovali a za
správny možno považovať aj ich názor, že žalobca konkrétne skutočnosti týkajúce sa neplatnosti kúpnej
zmluvy síce tvrdil, avšak v konaní nevyšli najavo také skutočnosti, na základe ktorých by kúpna zmluva
mohla byť neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka“.

28.Vsúdenejvecitakodvolacísúdkonštatuje,ževykonanýmdokazovanímnebolpreukázanýžalobcom
tvrdený záver, že cena, za ktorú bol nehnuteľný majetok vo verejnej obchodnej súťaži predávaný, bola
v rozpore s ustanovením § 5 a § 12 zákona č. 176/2004 Z.z. . V konaní nebolo preukázané, že by pri
vypracovaní znaleckého posudku I. O. postupoval chybne, nesprávne, v rozpore s vyhláškou o určení

ceny majetku a že by hodnota majetku určená znalcom bola neprimeraná.

29. Zároveň znaleckým posudkom určená hodnota nepotrebného majetku, prevádzaného v rámci
verejnej obchodnej súťaže, bola posúdená všetkými zákonom predpokladanými orgánmi univerzity, t.j.
akademickým senátom, rektorom, ako aj správnou radou, táto nebola namietaná, ani spochybnená.

V rámci verejnej obchodnej súťaže sa prihlásil len jeden záujemca – žalovaný, ktorý ponúkol cenu vyššiu
než bola hodnota majetku určená znalcom, žiadna iná ponuka iným subjektom prednesená nebola,
a preto možno konštatovať, že ponúknutá a vzájomne dojednaná kúpna cena, prevyšujúca znalcom
určenú všeobecnú hodnotu majetku (nehnuteľnosti) bola primeraná. V súdenej veci tak bolo vykonaným
dokazovaním nebolo zistené, že by všeobecná hodnota majetku/cena bola určená v rozpore so

zákonom, resp. vyhláškou č. 492/2004 Z.z. a že by nebola cenou primeranou. I odvolací súd tak dospel
k záveru, že postup žalobcu pri predaji pozemku ako nepotrebného nehnuteľného majetku v rámci
obchodnej verejnej súťaže bol zákonný, keď o tom rozhodovali orgány verejnoprávnej inštitúcie podľa
§ 5 ods. 8 zákona 176/2004 Z. z. Žalobca neporušil zákon o nakladaní s majetkom verejnoprávnych
inštitúcií a cena určená prvým posudkom nespôsobila neplatnosť kúpnej zmluvy.

30. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v jeho
meritórnom výroku o zamietnutí žaloby podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

31. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok II. rozsudku o trovách konania, ktorým súd prvej
inštancie uložil žalobcovi povinnosť žalovanému nahradiť trovy konania v rozsahu 100 % v lehote troch
dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Vzhľadom
na skutočnosť, že súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, celý procesný úspech je potrebnépriznať žalovanému. Správne súd prvej inštancie postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi uložil
povinnosť náhrady trov konania žalovaného v celom rozsahu. Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v jeho závislom výroku o trovách konania.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcu tento nebol úspešný ani sčasti a
celkový procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalovanému, ktorý sa k odvolaniu žalobcu i
vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu, a teda žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním trovy

preukázateľne vznikli. Odvolací súd preto uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne
o výške trov konania.

33. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).