Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/149/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200578
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200578.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci
žalobcu: Š. N., narodený XX. S. XXXX, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou C. N., narodenou
XX. C. XXXX, obaja bytom v J., Q. Č.. XXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom
v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho
riaditeľa žalovanej z 26. októbra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 10. augusta 2023, č. k. PO-4Sa/22/2021-110, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 10. augusta 2023, č.
k. PO-4Sa/22/2021-110 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 26. októbra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento

postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len
„zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne
rozhodnutie zo 14. februára 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X o zamietnutí žiadosti žalobcu o zvýšenie
invalidného dôchodku.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 71 ods. 1,
2, 4, 5, 8, § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom

a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Správny súd po preskúmaní veci aj s odkazom na dostatočne ozrejmené závery prijaté príslušným
posudkovým lekárom sociálneho poistenia v lekárskej správe z 19. októbra 2021 mal preukázané, že
u žalobcu bolo stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie - Duševné choroby a poruchy správania,
ľahká mentálna retardácia podľa Kapitoly V, položka č. 6, písmeno a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
v znení účinným do 31. októbra 2021 s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % (z rozpätia 40 % - 60 %). Posudkový lekár vzhliadol i ďalšie
pridružené ochorenia (priedušková astma stredne ťažká perzistujúca, alergická nádcha, bolesť krčnej
a driekovej chrbtice, diabetes mellitus na diéte, artériová hypertenzia 1. stupňa, stav po opakovanej
zlomenine ľavého členka, ťažká obojstranná nedočujnosť) a percentuálnu mieru poklesu schopnostivykonávať zárobkovú činnosť navýšil v súlade § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o 10 %, teda
celková percentuálna miera poklesu bola stanovená na 70 %. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu
posudkovým lekárom v neprítomnosti žalobcu súd vyhodnotil ako súladné s právnou úpravou § 153 ods.

5 v spojení s § 293eu zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorej v dôsledku krízovej situácie (COVID-19)
bolo možné vykonať lekársku posudkovú činnosť aj bez prítomnosti žalobcu.

4. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

II.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

6. V podanej kasačnej sťažnosti vyjadril nesúhlas s určenou 70 %-nou percentuálnou mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najmä v kontexte na zhoršenie svojho zdravotného stavu,

keď v dôsledku pandémie COVID-19 sa viac ako dva roky lekárske prehliadky vykonávali iba vo veľmi
obmedzenej miere, v ambulanciách boli prijímané len akútne stavy a mnohé iné zdravotné problémy
sa riešili telefonicky. Na základe posledných psychologických vyšetrení intelekt žalobcu zodpovedal
hraničnému pásmu ťažkej debility až ľahkej imbecility 1. stupňa, IQ: 48-52, čo zodpovedá defektnému
intelektu, osobnosť je retardovaná, pudová, závislá a nesamostatná, vyžaduje si permanentnú kontrolu,

usmernenie a starostlivosť inej osoby a rodiny. Namietal tiež vyšetrenie zdravotného stavu posudkovým
lekárom bez jeho osobnej prítomnosti s tým, že ani samotná lekárska správa posudkového lekára mu
nebola doručená.

III.

7. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 29. septembra 2023 s tým, že
námietky žalobcu uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Keďže sa nezmenili
skutočnosti rozhodujúce pre určenie sumy invalidného dôchodku, nebolo možné žiadosti žalobcu o
jej zvýšenie vyhovieť. Doloženou zdravotnou dokumentáciou neboli spochybnené prijaté posudkové

závery a odhliadnuc od právnej úpravy účinnej v čase krízovej situácie umožňujúcej výkon lekárskej
posudkovej činnosti aj bez prítomnosti žalobcu, osobná prítomnosť žalobcu by prijatý posudkový záver
nijako neovplyvnila. K žalobcom doloženým lekárskym správam ku kasačnej sťažnosti odkázal na § 135
ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

8. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú
podľa § 461 SSP zamietol.

IV.

9. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 10. októbra 2023 na vedomie.

V.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.13.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

16. Podľa § 135 ods. 12 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

17. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol
správnužalobu,ktorousažalobcadomáhalpreskúmaniazákonnostipostupuarozhodnutiagenerálneho
riaditeľa žalovanej z 26. októbra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
správne rozhodnutie zo 14. februára 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X o zamietnutí žiadosti žalobcu o

zvýšenie invalidného dôchodku.

18. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

19. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

20. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok

podľa osobitného predpisu. 2)

21. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

22. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.

23. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
24. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.25. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo

poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

26. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6
písm. c/, § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

27. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

28. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

29. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový a dávkový
spis žalovanej (výlučne na účely tohto konania) mal preukázané, že

- žalobcovi bol v minulosti priznaný (čiastočný) invalidný dôchodok,
- dňa 05. septembra 2018 bol posúdený zdravotný stav žalobcu tak, že od 05. septembra 2018 došlo k
zmene percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 50 % na 60 % spolu s
10 %-ným navýšením pre ostatné zdravotné ochorenia, teda celkovo na 70 %,
-žalobcaopakovanevmesiacifebruár2019podalneformálnužiadosťozvýšenieinvalidnéhodôchodku,

- rozhodnutím zo 14. februára 2020 prvostupňový správny orgán postupom podľa § 73, § 112 ods. 4
zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku
[podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 05. februára 2020 vyhotovená posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, ktorý za rozhodujúce zdravotné
postihnutie určil: Duševné choroby a poruchy správania - ľahká mentálna retardácia podľa Kapitoly V,

položka č. 6, písmeno a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinným do 31. októbra 2021
s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % (z
rozpätia 40-60 %) s 10 %-ným navýšením pre ostatné zdravotné postihnutia. Vo výroku posudku potom
posudkový lekár konštatoval, že žalobca nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/198 Zb.“; pozn. súdu),

ale je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za
osobitne uľahčených pracovných podmienok a súčasne je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č.
461/2003Z.z.,lebopredlhodobonepriaznivýzdravotnýstavmápoklesschopnostivykonávaťzárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť bola stanovená na 70 %],
- na odvolanie žalobcu generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4
zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 27. mája 2020 zamietol v celom rozsahu odvolanie
žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 14. februára 2020
[podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 19. mája 2020 vyhotovená posudkovým

lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Poprad, ktorý za
rozhodujúce zdravotné postihnutie určil: Duševné choroby a poruchy správania - ľahká mentálna
retardácia podľa Kapitoly V, položka č. 6, písmeno a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
účinným do 31. októbra 2021 s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rozsahu 60 % (z rozpätia 40-60 %) s 10 %-ným navýšením pre ostatné zdravotné postihnutia.

Vo výroku posudku potom posudkový lekár konštatoval, že žalobca nie je invalidný podľa § 29 ods. 3
zákona č. 100/1988 Zb., ale je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988
Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné
zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok a súčasne je naďalej invalidný podľa §
71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 70 %],
- následne krajský súd rozsudkom z 08. júla 2021, sp. zn. 6Sa/17/2020 zrušil rozhodnutie žalovanej z
27. mája 2020 a vec jej vrátil na ďalšie konanie za účelom riadneho zistenia skutočného stavu veci, keďmal preukázané, že žalovaná nevykonala vyšetrenie žalobcu z psychiatricko-psychologického hľadiska,
respektíve nevyžiadala si aktuálne nálezy ošetrujúcich odborných lekárov - psychiatra a psychológa,
- na základe záverov plynúcich z rozsudku krajského súdu (druhostupňový) posudkový lekár žalovanej

opakovane zhodnotil zdravotný stav žalobcu aj vo svetle vyžiadaných lekárskych správ doložených do
konania psychológom (lekárska správa zo 14. septembra 2021) a psychiatrom (lekárska správa zo 06.
októbra 2021), zistil u žalobcu jeho pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenie, liečbu a
subjektívne ťažkosti a v Lekárskej správe z 19. októbra 2021 zotrval na pôvodných záveroch plynúcich z
predchádzajúcej lekárskej správy z 19. mája 2020; kontrolnú lekársku prehliadku určil na mesiac marec

2023,
- nadväzne na to, generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán tu preskúmavaným
rozhodnutím vydaným dňa 26. októbra 2021 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil
prvostupňové správne rozhodnutie zo 14. februára 2020.

30. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby

a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou,
na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a
pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri
výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.)
s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky

a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom
posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie
je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto
miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný
lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky
skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v
konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej
- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť,

určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne
vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k
účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

31. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudkový lekár žalovanej v konaní predchádzajúcom vydaniu

napadnutého rozhodnutia z dodatočne predložených odborných lekárskych nálezov vyžiadaných v
zmysle záverov plynúcich z rozsudku krajského súdu vyhodnotil, že u žalobcu nie je daný dôvod
na navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tak ako to požaduje žalobca.
Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho
charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje
presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky
žiadateľa o zvýšenie invalidného dôchodku. V záveroch tohto posudku neboli zistené žiadne obsahové
(vnútorné) rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudok je logický,
presvedčivo objasňujúci závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší správny
súd dospel k záveru, že u žalobcu za tohto stavu (rozumej v rozhodnom období determinovanom
právoplatnosťou správou žalobou napadnutého rozhodnutia z 26. októbra 2021; § 135 ods. 1 SSP)
neboli splnené podmienky pre navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť založenej na prípadnej zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Má za to, že posudkový

lekár žalovanej sa v dostatočnom rozsahu vyrovnal so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu
posudku je zrejmá jeho úvaha, na základe ktorej dospel k určeniu rozhodujúceho zdravotného
postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

32. Posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov v rámci posudzovania zdravotného stavu

žalobcu zhodne ustálili, že u žalobcu v čase posudzovania neboli splnené podmienky pre navýšenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hodnotu prevyšujúcu 70 %. U žalobcu
posudkoví lekári oboch stupňov zhodne ustálili rozhodujúce zdravotné postihnutie - Duševné choroby
a poruchy správania, ľahká mentálna retardácia podľa Kapitoly V, položka č. 6, písmeno a/ prílohy č. 4zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinným do 31. októbra 2021 s určenou percentuálnou mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici, teda v rozsahu 60 % (zo stanoveného
rozpätia 45 - 60 %). Takto stanovená percentuálna miera bola zároveň v súlade s § 71 ods. 8 zákona

č. 461/2003 Z.z. navýšená o 10 % pre ostatné zdravotné postihnutia (priedušková astma stredne ťažká
perzistujúca - liečbou stabilizovaná, bolesť krčnej a driekovej chrbtice bez závažných funkčných porúch,
stav po opakovanej zlomenine ľavého členka, ťažká obojstranná nedočujnosť podľa Fowlera 83,6 %).
Najvyšší správny súd ďalej zvýrazňuje správnosť postupu posudkového lekára žalovanej, ktorý si za
účelom úplného a presného zistenia skutočného stavu veci v priebehu odvolacieho konania dodatočne

v zmysle záverov plynúcich z rozsudku krajského súdu sp. zn. 6Sa/17/2020 vyžiadal aktuálne lekárske
správy zo psychologického vyšetrenia zo 14. septembra 2021 a psychiatrického vyšetrenia zo 06.
októbra 2021, nakoľko ako aj krajský súd vo veci sp. zn. 6Sa/17/2020 skonštatoval, že rozdiel medzi
(u žalobcu stanovenou) ľahkou mentálnou retardáciou a strednou mentálnou retardáciou je jeden bod
(ľahká mentálna retardácia IQ 50-69 / stredná mentálna retardácia IQ 35-49), ktorá skutočnosť má
vplyv na výslednú percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď strednej

mentálnej retardácii v zmysle Kapitoly V, položka č. 6, písmeno b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003
Z.z. v znení účinným do 31. októbra 2021 zodpovedala percentuálna miera 80 %. Posudkový lekár
žalovanej zohľadnil závery plynúce z oboch dodatočne doložených lekárskych správ, v zmysle lekárskej
správy zo 14. septembra 2021 mal preukázané, že u žalobcu bol príslušným psychológom konštatovaný
retardovaný intelekt, čomu zodpovedal ľahký stupeň mentálnej retardácie, ľahká duševná zaostalosť s

pásmom ťažkej debility IQ 50-56, čomu na posudkové účely v zmysle príslušnej kapitoly V zodpovedala
položka č. 6 písm. a/ ľahká mentálna retardácia s percentuálnou mierou 40 % až 60 %. Tieto závery
psychológia podľa posudkového lekára potvrdil aj psychiater v lekárskej správe zo 06. októbra 2021,
ktorý okrem iného u žalobcu konštatoval negramotnú osobnosť, intelektové schopnosti nivelované do
pásma mentálnej retardácie - debilitas gravis. Najvyšší správny súd v tomto smere len dopĺňa, že

príslušný psychiater v lekárskej správe zo 06. októbra 2021 zaradil diagnózu žalobcu pod označenie
F70.0, čo znamená mierna duševná zaostalosť (mentálna retardácia) bez poruchy správania alebo s
minimálnou poruchou správania.

33. Vzhľadom na tieto skutočnosti aj najvyšší správny súd mal preukázané, že zdravotný stav žalobcu

v relevantnom období nepodmieňoval možnú zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia na úroveň
80 % podľa Kapitoly V, položka č. 6, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinným do
31.októbra2021.Príslušnýposudkovýlekáržalovanejsvojzáverorozhodujúcomzdravotnompostihnutí
a miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť podľa menovanej kapitoly dostatočne
a presvedčivo odôvodnil. V dostatočnom rozsahu sa vyrovnal so všetkými relevantnými skutočnosťami,

z obsahu príslušného posudku je zrejmá jeho úvaha, na základe ktorej dospel k vyslovenému záveru. Z
tohto dôvodu potom neobstojí ani požiadavka žalobcu ohľadom opätovného priznania (plnej) invalidity
podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., čo patrí do kompetencie posudkového lekára.

34. Rovnako najvyšší správny súd nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď

posudkový lekár žalovanej zhodnotil zdravotný stav v neprítomnosti žalobcu, nakoľko takýto postup v
tom čase (t.j. k 19. októbru 2021) umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. (v znení zákona č. 66/2020 Z.z.) účinná od 04. apríla 2020. Posudkový
lekár žalovanej vychádzal z predchádzajúcich odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli pre neho
dostatočné na komplexné posúdenie zdravotného stavu žalobcu (pozri napríklad uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2024, sp. zn. II. ÚS 121/2024; bod 20). Možno len doplniť, že
zdravotný stav žalobcu bol zhodnotený za jeho osobnej účasti pred posudkovým lekárom, sociálneho
poistenia, pobočka Poprad, ktorá skutočnosť vyplýva z lekárskej správy z 05. februára 2020.

35. K namietanému nedoručeniu lekárskeho posudku z 19. októbra 2021 tvoriaceho podklad pre

vydanie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej z 26. októbra 2021 najvyšší správny súd
odhliadnuc od toho, čo k tejto relevantnej časti uviedol krajský súd, len dopĺňa, že už zo samotného
obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca mal k dispozícii príslušný lekársky posudok, ktorý navyše
aj vo forme prílohy doložil k správnej žalobe (č. l. 6 - 8 súdneho spisu).

36. K ďalším žalobcom (najmä v priebehu súdneho konania) doloženým lekárskym správam (z 21. júna
2023, z 11. júla 2023, z 23. augusta 2023, z 20. júna 2023, z 19. júla 2023, z 12. júna 2023, z 25. augusta
2023, z 24. augusta 2023, z 20. februára 2023, z 21. augusta 2022) najvyšší správny súd uvádza,
že podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnostirozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobou
napadnuté rozhodnutie z 26. októbra 2021 nadobudlo právoplatnosť dňa 02. novembra 2021, a teda v
tomto smere boli relevantné lekárske správy predložené, respektíve vyžiadané do tohto dátumu. Z tohto

dôvodu na lekárske správy, ktoré žalobca doložil v priebehu konania pred krajským súdom a tiež súdom
kasačným nebolo možné prihliadať s poukazom na § 135 ods. 1 SSP. Uvedeným rozhodnutím žalovanej
a súdu však nie je dotknuté právo žalobcu podať si novú žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, a to
na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu. V tejto súvislosti súd dáva do
pozornosti aj zmenu zákona č. 461/2003 Z.z. účinnú od 01. augusta 2023, ktorá sa „dotkla“ aj prílohy č. 4

k zákonu a v rámci nej aj Kapitoly V., položky č. 6, kde došlo k zmene v časti ľahkej mentálnej retardácie.

37. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za
dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto

konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej
ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá
SSP).

39. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.