Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119368233
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6119368233.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsporežalobkyneEOSKSISlovenskos.r.o.,Bratislava,Prievozská2,
IČO: 35724803, zastúpenej advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2,
IČO: 53255739, proti žalovanému A. Z., H., X. dvor XXX/X, o zaplatenie 2.917,03 eura s príslušenstvom,
vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7Csp/14/2020, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre zo 16. septembra 2021 sp. zn. 8CoCsp/19/2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 16. septembra 2021 sp. zn. 8CoCsp/19/2021 zrušuje a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvoinštančný súd") rozsudkom z 12. mája
2021, č. k. 7Csp/14/2020-149 konanie v časti o zaplatenie sumy 240 eur zastavil (výrok I.) a vo zvyšku
žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov

konania nepriznal (výrok III.).
1.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že uznesením z 19. mája 2020, č. k.
7Csp/14/2020-104,rozhodolopripustenízmenystranysporutak,ženamiestopôvodnéhožalobcu,resp.
právneho predchodcu vstúpil do konania žalobca z dôvodu postúpenia pohľadávky počas predmetného
konania, a to na základe písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky z 9. apríla 2020.
1.2. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným existoval

záväzkový vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 17.
decembra 2015 podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ObZ" alebo „Obchodný Zákonník"), ako aj to, že veriteľ pri uzatváraní a plnení z tejto
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, teda ako dodávateľ a žalovaný, ktorý je
fyzickou osobou bol spotrebiteľom, preto je uvedená zmluva spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ" alebo „Občiansky

zákonník"). Keďže poskytovanie úverov bolo predmetom obchodnej činnosti pôvodnej žalobkyne
(veriteľa), preto veriteľ a dlžník, uzavreli zmluvu o úveru podľa § 497 ObZ, ktorá je tak, ako bolo uvedené
vyššie zároveň zmluvou spotrebiteľskou, pričom v konaní ani nebolo sporné, že predmetný úver je
spotrebiteľským úverom, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 129/2010 Z.z.") v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

1.3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z úradnej povinnosti skúmal, či právo veriteľa nie je premlčané,
a to s poukazom na § 54a OZ. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobkyňa podala žalobu dňa 07. septembra
2019. V prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky,
kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného splatenia. Vzhľadom na to, že
ustanovenie § 53 ods. 9 OZ umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s
niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh

v zmysle § 103 OZ. Preto od zročnosti splátky a nie až uplynutím troch mesiacov resp. zosplatnením,
plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.1.4. Mal za to, že v prejednávanej veci zo zmluvy vyplýva, že splátky sú zročné k 20. dňu kalendárneho
mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu tiež možno vyvodiť, že právny predchodca žalobkyne, celý
dlh platne zosplatnil ku dňu 16. novembra 2016. Napriek tomu, že právny predchodca v podaní z

21. októbra 2016 (výzva na splatenie dlžnej časti úveru) presne nešpecifikoval, od omeškania ktorej
splátky odvodil právo okamžitej úhrady celého dlhu, z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ nesporne vyplýva
možnosť vykonať právo zosplatnenia až po trojmesačnom omeškaní so splatením príslušnej splátky,
preto v danom prípade k zosplatneniu došlo v dôsledku omeškania so splátkou, splatnou najneskôr
dňa 20. júla 2016. Keďže od jej splatnosti do 16. novembra 2016, kedy právny predchodca žalobkyne

vyhlásil pohľadávku z úveru za predčasne splatnú, uplynuli viac ako tri mesiace, v zmysle už citovaného
§ 103 OZ, plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia,
alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa
žiadať predčasné splatenie. S poukazom na rozhodovaciu prax krajských súdov preto konštatoval,
že ak v posudzovanom prípade teda išlo o splátku splatnú 20. júla 2016, začala týmto dňom plynúť
premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného s tým, že trojročná premlčacia doba

zosplatneného zvyšku dlhu, tak uplynula najneskôr 20. júla 2019 a nakoľko žalobkyňa, resp. jej právny
predchodca v danom spore podal žalobu až dňa 07. septembra 2019, jej nárok bol už v tom čase
nepochybne premlčaný. Zároveň zdôraznil, že nárok na úroky a úroky z omeškania ako akcesorický
nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný.
1.5. Vo vzťahu k námietke žalobkyne ohľadom uhradenia splátky žalovaným dňa 20. júla 2016

prvoinštančný súd uviedol, že predmetná skutočnosť nie je pravdivá, keďže podľa výpisu zaplatil len
sumu 0,94 eura, čo však na uvedenom právnom posúdení nič nemení, pretože splátka splatná dňa 20.
júla 2016 nebola splnená (úplne). Rovnako sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, podľa ktorého
začala premlčacia lehota plynúť odo dňa splátky splatnej 20. októbra 2016, pretože takýto výklad je v
priamom rozpore s ustanovením § 103 OZ veta druhá s tým, že takýto výklad podľa názoru súdu prvej

inštancie zakladá zjavný rozpor doslovného výkladu s teleologickým účelom uvedenej právnej normy.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 16. septembra
2021, č.k. 8CoCsp/19/2021-197, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov potvrdil ako vecne správny (výrok

I.) a zároveň žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II).
2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o
premlčaní nároku žalobkyne, bez ohľadu na skutočnosť, že pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej
doby bral v úvahu splátku splatnú ku dňu 20. júla 2016 napriek tomu, že premlčania doba začala plynúť
v zmysle § 103 OZ dňom 20. augusta 2016.

2.2. Odvolací súd konštatoval, že právny predchodca žalobkyne platne a súladne s § 565 v spojení
s § 53 ods. 9 OZ zosplatnil celý dlh ku dňu 16. novembra 2016, keď dňa 21. októbra 2016 upozornil
žalovaného na jeho omeškanie s plnením jednotlivých splátok viac ako 3 mesiace a súčasne ho vyzval
k úhrade zameškaných splátok s tým, že žalovaný napriek predmetnej výzve svoj záväzok vyplývajúci
zo záväzkovoprávneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy o úvere nesplnil. Z obsahu spisu teda vyplýva, že

žalovaný ku dňu doručenia výzvy právneho predchodcu žalobkyne z 21. októbra 2016 bol v omeškaní
viac ako 3 mesiace, resp. bol v omeškaní s plnením splátok 20. augusta 2016, 20. septembra 2016 a
20. októbra 2016. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že splátka, ktorá spôsobila, resp. bola príčinou
zročnosti celého dlhu je práve splátka ku dňu 20. augusta 2016, okamihom splatnosti ktorej dochádza i
k začiatku plynutia trojročnej objektívnej lehoty v zmysle § 103 OZ druhá veta, ktorá uplynula najneskôr

21. augusta 2019. Naopak splátka splatná k 20. októbru 2016 bola splátkou, ktorá v zmysle § 565 v
spojení s § 53 ods. 9 OZ umožnila veriteľovi uplatniť inštitút mimoriadneho zosplatnenia.
2.3. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že pre posúdenie začiatku plynutia objektívnej trojročnej premlčacej
doby celého úveru (v prípade mimoriadneho zosplatnenia úveru) je v prvom rade nevyhnutné
diferencovaťmedziokamihomvyhláseniazročnostiúveruzostranyveriteľaaokamihom,ktorýmnastáva

zročnosť celého úveru. Veriteľ okamihom vyhlásenia zročnosti úveru rešpektujúc zákonné podmienky
pre daný postup podľa ustanovení § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ poukazuje na skutočnosť, že
došlo z jeho strany k uplatneniu predmetného inštitútu, avšak daný úkon veriteľa má len deklaratórne,
osvedčujúce účinky s tým, že ho nemožno spájať resp. stotožňovať s okamihom, ktorým nastáva
zročnosť samotného úveru. Z uvedeného je potom zrejmé, že okamihom vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru, ako úkonu ktorým si veriteľ uplatňuje svoje oprávnenie podľa § 565 OZ, nenastáva
súčasne aj samotná zročnosť celého úveru, pretože naopak tá sa viaže ku dňu zročnosti nesplnenej
splátky, ktorá zapríčinila resp. bola konštitutívnou príčinou zosplatnenia dlhu (§ 103 OZ druhá veta),
preto je nevyhnutné začiatok plynutia trojročnej objektívnej premlčacej lehoty viazať na predmetnýokamih. Preto i s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobkyne nemožno nad rámec uvedeného
opomenúť, že ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je úpravou všeobecnou, t.j. lex generalis a
§ 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má

pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť, v dôsledku čoho moment zosplatnenia poskytnutého úveru
nezakladá začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle § 101 OZ, ale rozhodujúcou okolnosťou, z ktorej
je potrebné vychádzať, je § 103 OZ druhá veta.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka") dovolanie, ktorého

prípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP a z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, žiadajúc, aby dovolací
súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako i rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
3.1. Porušenie práva na spravodlivý proces namietala najmä v súvislosti s nepreskúmateľnosťou
a nepresvedčivosťou napadnutého rozhodnutia, keď sa odvolací súd nedostatočne vysporiadal s
nepremlčanými splátkami, ktoré boli splatné ešte pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti veriteľom.

Podľa žalobkyne nižšie súdy nezohľadnili, že splátky úveru splatné v dňoch 20. septembra 2016 a
20. októbra 2016 boli uplatnené na súde pre uplynutím premlčacej doby, keďže pre splátky splatné
pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti plynie podľa prvej vety § 103 OZ samostatná premlčacia doba.
Pričom s ohľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podaním zo 16. novembra 2016, pre
nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. októbra 2016, boli i splátky úveru splatné od 20. novembra 2016

do konečnej splatnosti úveru (20. decembra 2019) uplatnené pred súdom včas.
3.2. Nesprávne právne posúdenie v zmysle dovolacieho dôvodu § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalobkyňa
videla pri riešení otázky, pre nesplnenie ktorej splátky je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
pohľadávky, ak je dlžníkom spotrebiteľ, ako aj na ňu nadväznej právnej otázky, či „...je nesplnenou
splátkou na účely plynutia premlčania v zmysle druhej vety ust. § 103 OZ v spore zo spotrebiteľskej

zmluvy v prípadoch, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach a došlo k uplatneniu práva podľa § 565
OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ splátka, ktorá v súlade s § 565 OZ veta druhá bezprostredne
predchádza uplatneniu tohto práva, alebo iná splátka?". V tejto súvislosti žalobkyňa odkazujúc na judikát
R 4/2021 a rozhodovaciu prax odvolacích súdov poukázala na to, že Občiansky zákonník v ustanovení
§ 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ

uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu, avšak neuplatnenie toho práva do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky spôsobuje jeho zánik. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol
v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3
mesiace a bol na uplatnenie tohto práva upozornený (ako to vyžaduje ustanovenie § 53 ods. 9 OZ).
Keďže právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom

mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť podaním zo 16. novembra 2016 vyhlásená pre nesplnenie
inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, t. j. v
danom prípade splátky splatnej dňa 20. októbra 2016. Pre všetky splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti predchádzali, tak v súlade s ustanovením § 103 OZ plynie samostatná trojročná premlčacia
doba. Mala za to, že odvolací súd odmietol aplikovať kogentné ust. § 565 OZ, v dôsledku čoho

došlo súdnym výkladom druhej vety ust. § 103 OZ k skráteniu premlčacej doby splátok splatných odo
dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru až o minimálne 2 kalendárne mesiace. Podľa názoru
dovolateľky oprávnenie právneho predchodcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie splátky
splatnej dňa 20. augusta 2016 zaniklo v súlade s ustanovením § 565 OZ splatnosťou ďalšej splátky
úveru. Z uvedených dôvodov je teda zrejmé, že v prípade, ak právny predchodca žalobkyne vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo 16. novembra 2016, tak toto svoje právo uplatnil v súlade
s ustanovením § 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. októbra 2016 (t. j. splátky, ktorá
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala a pre ktorej nezaplatenie mohol
v súlade s ustanovením § 565 OZ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru), a zároveň toto svoje právo
uplatnil v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa, resp. žalovaného s platením

splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.

4. Žalovaný sa k podanému dovolaniu žalobkyne nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§

35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§
424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnostidovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) záveru, že dovolanie je nielen prípustné, ale aj
dôvodné.

6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho
stupňa,savobčianskoprávnomkonanízaručujelenvtedy,aksúsplnenévšetkyprocesnépodmienky,za
splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá

konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (napr. rozhodnutie ústavného
súdu sp. zn. I. ÚS 4/2011).

7. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním" a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia

inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.
Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie
konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

8. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej

správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo
na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS 172/03).

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle

§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

10. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje
prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421
CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací
súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím

dôvodom.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

11. V danom prípade dovolateľka vyvodzovala prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia § 420

písm. f) CSP, z ktorého vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,

v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

12. Citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých
prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva
na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba

rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu
rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s
uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany
sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,

na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu
spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so
zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).13. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,

2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Inak povedané z práva
na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

14. Z obsahu dovolania podľa § 420 písm. f) CSP v podstatnom vyplynulo (bod 3.1.), že žalobkyňa
namietala nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia spočívajúci v absencii vysporiadania sa s
nepremlčanými splátkami, ktoré boli splatné ešte pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti veriteľom.

15. Dovolací súd v súvislosti s námietkou nedostatkov v odôvodnení dovolaním napadnutého
rozhodnutia vo všeobecnosti konštatuje, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s rozsudkom súdu prvej
inštancievytváraichkompletizujúcujednotu.Rozhodnutieodvolaciehosúduvsebezahŕňapoobsahovej

stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. V posudzovanom prípade pritom obsah spisu
nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil
procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Súdy nižších inštancií v odôvodneniach svojich
rozhodnutí podrobne popísali obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v
konaní, vysvetlili, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdili, z ktorých dôkazov vychádzali

a ako ich vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne
závery. Myšlienkový postup súdov je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery,
ktoré prijali. Odvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim
zákonu. Súdy oboch inštancií dospeli k zhodnému záveru, že právny predchodca žalobkyne platne a

súladne s § 565 v spojení s § 59 ods. 9 OZ zosplatnil celý dlh ku dňu 16. novembra 2016, keď dňa
21. októbra 2016 upozornil žalovaného na jeho omeškanie s plnením jednotlivých splátok viac ako tri
mesiace a súčasne ho vyzval k úhrade zameškaných splátok s tým, že žalovaný napriek výzve svoj
záväzok vyplývajúci zo záväzkovoprávneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy o úvere nesplnil. Odvolací
súd konštatoval, že žalovaný bol ku dňu doručenia výzvy právneho predchodcu žalobkyne z 21. októbra

2016 v omeškaní viac ako 3 mesiace resp. v omeškaní bol s plnením splátok 20. augusta 2016,
20. septembra 2016 a 20. októbra 2016, pričom splátka ktorá bola príčinou zročnosti celého dlhu je
práve splátka k 20. augustu 2016, naopak splátka k 20. októbru 2016 bola splátkou, ktorá v zmysle
§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ umožnila veriteľovi uplatniť inštitút mimoriadneho zosplatnenia.
Následne odvolací súd zohľadnil, že s poukazom na § 103 OZ druhá veta okamih, ktorým nastala

zročnosť úveru ako celku sa viaže ku dňu 20. augusta 2016 resp. ku dňu tej nesplatenej splátky,
ktorá je príčinou zročnosti úveru ako celku a zároveň týmto okamihom dochádza aj k začiatku plynutia
trojročnej objektívnej lehoty, ktorá uplynula najneskôr 21. augusta 2019. Odvolací nepovažoval za
správne právne posúdenie súdu prvej inštancie v ustálení začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby
ku dňu splatnosti splátky zo dňa 20. júla 2016, avšak nič to nemení na závere o potrebe zamietnutia

žaloby z dôvodu premlčania, pretože začiatok jej plynutia nastal 20. augusta 2016 - splátka, ktorá
spôsobila zročnosť celého úveru, žalobkyňa uplatnila svoje právo na súde 7. septembra 2019, pričom
nárok sa stal premlčaný dňa 20. augusta 2019 (pozri body 16. 18. a 19. odôvodnenia napadnutého
rozsudku). Odvolací súd sa vysporiadal (aj) s dovolacou argumentáciou žalobkyne, že „pre jednotlivé
splátky splatné pred dátumom splatnosti tej splátky, ktorá bola príčinou zosplatnenia celého úveru platí,

že premlčacia doba pre každú z týchto splátok je samostatná a pre každú z nich začína plynúť odo
dňa zročnosti tej ktorej nesplnenej splátky (§ 103 OZ prvá veta), avšak po mimoriadnom zospltnení
úveru objektívna premlčacia doba začína pre celý úver plynúť ako celok, a to od okamihu zročnosti
splátky, ktorá spôsobila zročnosť celého dlhu (§ 103 OZ druhá veta)" (bod 21. odôvodnenia napadnutého
rozsudku).

15.1. Dovolací súd zároveň poukazuje, že odôvodnenie rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Inými slovami, zo strany súdov nižšej inštanciesa jednalo o postup v súlade so zákonom a postup, pri ktorom nedošlo k vybočeniu zo zákonných či
ústavnoprávnych medzí, preto boli námietky dovolateľky vo vzťahu k dôvodom rozsudku odvolacieho
súdu irelevantné.

16. Z obsahu dovolania je celkom zrejmé, že žalobkyňa sa svojou argumentáciou existencie vady
zmätočnosti snaží spochybniť právne posúdenie sporu odvolacím súdom (rovnaké námietky uvádza aj
pri nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom podľa § 421 ods. 1 CSP), ktorá však aj v
prípade jej opodstatnenosti by mala za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku,

nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, viď konštantnú
judikatúru najvyššieho súdu (R 24/2017, 9Cdo/248/2021, 9Cdo 265/2021).

17. Z týchto dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že žalobkyňa nedôvodne argumentovala,
že rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený. Len sama polemika s rozhodnutím
odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho

prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v §
420 písm. f) CSP. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi
a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnedožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

18. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezistil,
preto je dovolanie v tejto časti procesne neprípustné.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

19. Dovolateľka namietala aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v zmysle § 421 ods.
1 písm. b) CSP.

20. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je

dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

21. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

22. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP, musí mať
zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie
o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že má ísť o

otázkou riešenú odvolacím súdom a to buď o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), alebo
o procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).

23. Nesprávne právne posúdenie v zmysle dovolacieho dôvodu § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalobkyňa

videla pri riešení otázky, pre nesplnenie ktorej splátky je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
pohľadávky, ak je dlžníkom spotrebiteľ, ako aj na ňu nadväznej právnej otázky, či „...je nesplnenou
splátkou na účely plynutia premlčania v zmysle druhej vety ust. § 103 OZ v spore zo spotrebiteľskej
zmluvy v prípadoch, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach a došlo k uplatneniu práva podľa § 565 OZ
v spojení s § 53 ods. 9 OZ splátka, ktorá v súlade s § 565 OZ veta druhá bezprostredne predchádza

uplatneniu tohto práva, alebo iná splátka?" Nastolenú otázku súdy nižšej inštancie právne posúdili
tak, že ak sa stane zročným celý dlh (§ 565) začína plynúť premlčacia doba celého zvyšku dlhu dňom
zročnosti prvej nesplatenej splátky, s čím sa dovolateľka nestotožnila a podľa jej názoru neuplatnenie
práva podľa § 565 OZ do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva, pretoveriteľ využil právo v zmysle § 565 pre nesplnenie neskoršej splátky v súlade s § 53 ods. 9 OZ, od ktorej
plynie podľa § 103 OZ premlčacia doba pre všetky splátky, ktoré sa stali splatnými uvedeným úkonom
veriteľa.

24. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobkyne
(Poštová banka a.s.) a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č.
XXXXXXXXXX z 18. decembra 2015, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 3
000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačne vo výške 82,40 eura vždy k 20. dňu v mesiaci,

počnúc 20. januára 2016 s konečnou splatnosťou 20. decembra 2019. Z aktuálneho stavu účtu úveru
k 31. júlu 2019 vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní s plnením splátky splatnej 20. augusta 2016 (v
spise na č. l. 11). Mimoriadna splatnosť úveru bola právnou predchodkyňou žalobkyne vyhlásená k 16.
novembru 2016, pre nezaplatenie splátky splatnej najneskôr 20. augusta 2016 podľa odvolacieho súdu
nárok žalobkyne sa premlčal 21. augusta 2019, preto žalobou uplatnený nárok na súde 07. septembra
2019 súdy nižších inštancií považovali za premlčaný.

25. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

26. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110).

27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

29.Podľa§53ods.9Občianskehozákonníkaúčinnéhokudňuuzavretiazmluvyk18.decembru2015ak
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

30. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

31. Dovolací súd má zato, že žalobkyňa zákonu zodpovedajúcim spôsobom vymedzila právnu otázku,

riešenie ktorej bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu kľúčové. Právne účinky dovolania nastávajú
podaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Prípustnosť dovolania treba preto posudzovať
podľa stavu v čase jeho podania. V posudzovanej veci žalobkyňa v dovolaní zákonu zodpovedajúcim
spôsobom zadefinovala relevantnú právnu otázku, ktorá v čase rozhodovania odvolacieho súdu (16.
septembra 2021) a ani v čase podania dovolania (02. decembra 2021) nebola dovolacím súdom

vyriešená. avšak v čase rozhodovania dovolacieho súdu už vyriešená bola.

32. Vec prejednávajúci senát 7C danú problematiku riešil v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa
29. novembra 2022 - rozhodnutie publikované pod R 29/2023 v Zbierke rozhodnutí najvyššieho súdu a
stanovísk súdov Slovenskej republiky č. 3/2023.

33. V uznesení sp. zn. 7Cdo/268/2020 najvyšší súd ako súd dovolací uviedol:

„Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym

časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu.
Občiansky zákonník stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne
považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podanážaloba na súd (actio nata). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia
(všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym

momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba
oprávnený.

Splatnosť úverovej pohľadávky žalobkyne je daná (spotrebiteľskou) úverovou zmluvou, v ktorej si banka
s dlžníkmi dohodli plnenie v splátkach, s oprávnením banky pre prípad neuhradenia dlžníkom splatné

peňažné záväzky v termíne, vyhlásiť úver za splatný.

Ide o postupné čiastkové plnenie, ktoré nie je ani opakujúcim sa, či trvajúcim plnením, ani čiastočným
plnením. V prípade takéhoto čiastkového plnenia, ktoré je v literatúre prevažne označované ako plnenie
v splátkach, je plnenie vopred rozvrhnuté do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný celok tvoria dlh.
Splatnosťtýchtoúsekovjevšakdanásamostatne(oddelene),tedakaždýdielmáurčenúsvojukonkrétnu

splatnosť. Celkový predmet záväzku je však vopred kvantitatívne určený, pričom jednotlivo plnenými
dielmi sa rozsah celej pohľadávky postupne znižuje. Ide teda o rozloženie zamýšľaného jednorazového
plnenia v niekoľkých postupných čiastkových plneniach, taktiež jednorazových, pričom dobu splnenia
treba rozlišovať jednak pre plnenie celého záväzku, jednak pre jednotlivé čiastkové plnenie. Dobou
splnenia čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia jednotlivej dávky, dobou splnenia celého

záväzku je doba splnenia poslednej dávky - teda poslednej splátky. V prípade čiastkového plnenia veriteľ
nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu uvedenú v ustanovení § 565
Občianskeho zákonníka, v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil niektorú zo splátok, ak to bolo dohodnuté
alebo určené v rozhodnutí - tu je veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, s ktorou
sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba do splatnosti najbližšej

budúcej splátky. V takomto prípade dlžník stráca výhodu čiastkového plnenia.

Výška aj doba jednotlivých splátok bola v úverovej zmluve vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadné
omeškanie a premlčanie je pri plnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom každej zo
splátok, premlčacia doba plynie pri každom čiastkovom plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto

dojednanom plnení sa pre nesplnenie niektorého čiastkového plnenia stane splatný celý dlh, začne
pre celý dlh plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplneného čiastkového plnenia (t. j. splátky).
Splnením jednotlivých splátok dlh čo do príslušnej čiastky zaniká, úplne zanikne až splnením poslednej
čiastky (poslednej splátky). Vo svojej podstate je dlh splátkami rozdelený do niekoľkých čiastkových,
zreteľne oddelených a relatívne samostatných dlhov, ktoré majú určitú vzájomnú súvislosť a v celku

predstavujú súhrnnú výšku pohľadávky. V prípade dojednania straty výhody splátok (ako je to podľa
danej úverovej zmluvy), ktorá sa prejaví v špecifickej zmluvnej sankcii za omeškanie s niektorou zo
splátok, dôjde k zosplatneniu celého zvyšku dlhu. Omeškaním splatnosti jednej splátky si tak dlžník
privodí splatnosť aj všetkých budúcich splátok.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného

dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto zákonným
ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba celého
dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade s
cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu
jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej

núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych
vzťahov (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/146/2008). Názor, že premlčacia doba zvyšku
dlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje právo podľa § 565 uplatnil (§ 563)
by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej doby nečinnosťou veriteľa, čo mu
zabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej

splátky (druhá veta § 565), čo je v súlade i s tým legitímnym podkladom vyplývajúcim z § 101 veta druhá
Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva (citovaný § 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení
dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok,že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v
postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia
práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej

lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného
upozornenia je uplatnenie neúčinné (pozri Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax, Eurounion,
máj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou" a „lehotou nie kratšou ako 15 dní", ktoré rámce spomína

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne alebo
či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Z § 565
veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie
nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť
až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením

niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka.

Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná
ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru
upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše

pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú so skorších splátok.

Z § 103 Občianskeho zákonníka tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti
omeškanej splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo
požadovať okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej

nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch.
Tam podľa § 53 ods. 9 vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až
vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka).
Veriteľovitýmzostanenauplatneniesvojhoprávanasúdemenejakocelétrirokyvšeobecnejpremlčacej

doby (§ 101 Občianskeho zákonníka), pretože tomu bráni práve znenie § 53 ods. 9. Dovolateľka preto
žiada vylúčiť aplikáciu druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, keďže pohľadávka, ktorú v konaní
uplatňuje, vznikla zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu.

V súvislosti s postavením sa k uvedenej požiadavke žalobkyne a tým zároveň i k samotnej dovolacej

otázke (bod 8.), je nevyhnutné dôsledne zvážiť žiadanú redukciu aplikovateľnosti § 103 veta druhá, t. j.
vyňatie predmetného zákonného ustanovenia pre prípady z oblasti spotrebiteľských vzťahov, na ktoré
sa vzťahuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Na takýto postup musia byť skutočne pádne dôvody,
ktoré na základe systému hodnôt chránených ústavným poriadkom a zákonmi opodstatňujú záver, že
zákonodarca daný prípad skutočne nechcel zahrnúť do hypotézy právnej normy, a preto túto normu

treba redukovať, nakoľko to narúša princíp právnej istoty.

Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu nestanovuje absolútne, zákon v konkrétne
vymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia,
ako aj čo do jej dĺžky, takýto zámer ale z § 103 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je možné

vyvodiť. Logický je i ten argument dovolateľky, že pripustením uplatnenia druhej vety § 103 aj v
spotrebiteľských vzťahoch by sa dĺžka premlčacej doby dostala do rozporu s už spomenutým § 101
Občianskeho zákonníka v neprospech veriteľa. Navyše premlčanie je právny inštitút, ktorý oslabením
subjektívneho práva veriteľa zvýhodňuje práve dlžníka ako porušiteľa zmluvnej povinnosti. Opačným
postupom by sme sa dostali do rozporu s princípom rovnosti v právach, práve ktorý princíp slúži k

bezprostrednému naplneniu účelu právnej úpravy, rešpektujúc tak i danosti požiadavky ochrany slabšej
strany v spotrebiteľských vzťahoch. Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa,
dlžníka, je totiž nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov
vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného
súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné

interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty. V danom prípade sa to prejavuje
potrebou zabrániť, aby sa slabšia strana - spotrebitelia dostali do horšieho postavenia ako veritelia. V
danom prípade ale najvyšší súd nevidí legitímny dôvod, ktorý by takýto rozdielny prístup ospravedlňoval.
Len to, že spotrebiteľ si ako slabšia strana vyžaduje vyššiu ochranu, tu nestačí.Otázkou potom zostáva, kedy pre spotrebiteľské vzťahy, na ktoré dopadá § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, začína plynúť premlčacia doba, keďže práva z týchto vzťahov sú premlčateľné. V tejto
súvislosti je predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101

Občianskeho zákonníka), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd (R 17/2017).
V tejto súvislosti najvyšší súd odkazuje na právnu doktrínu z bodu 16., z ktorej vyplýva, že uvedené
zákonné ustanovenie (okrem iného) sleduje nielen dosiahnutie splatnosti celej pohľadávky veriteľa
(dodávateľa) pri nesplnení povinností dlžníka (spotrebiteľa) riadne a včas plniť dojednané čiastkové
plnenia (splátky), ale aj vylúčenie tejto možnosti, ak by bolo takéto porušenie iba krátkodobé,

nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Následne ju dopĺňa tým,
že podmienkou výzvy na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ktoré právo môže
veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky je, že veriteľ v zákonnej lehote nie kratšej
ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto, ktorá začína plynúť nasledujúci deň po tom, čo
veriteľovi (dodávateľovi) vzniklo právo podľa § 565, t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky, bez takéhoto včasného je uplatnenie neúčinné. Lehota, v ktorej musí byť toto právo

uplatnené je najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky a veriteľ tak môže urobiť až po uplynutí lehoty
troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

Vychádzajúc z daných teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho

práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so
splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia
na zosplatnenie - bod 16). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po
prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom
premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby

premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka).

Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk, vzťahujúcich sa na danú vec, predostiera, že
„Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného
dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate

výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 (všeobecne) začne premlčacia
doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre
nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od
omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s
úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka)."

34. Rovnaký právny záver vyplýva aj z rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/224/2021,
4Cdo/132/2021, 9Cdo/368/2021, 1Cdo/53/2021, 2Cdo/298/2021, 4Cdo/250/2021, 9Cdo/98/2022.
Súdna prax sa už ustálila na závere, že podľa § 103 OZ plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba
celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu

ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 OZ (všeobecne)
začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených
3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 - dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž
môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 OZ).

35.Najvyššísúd,rozhodujúcvobdobnejveci,tedaužvyriešildovolateľomnadnesenúprávnuotázkutak,
že pri predčasnom zosplatnení peňažného dlhu voči spotrebiteľovi podľa § 565 Občianskeho zákonníka
začína premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených

3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa; 15-dňová lehota
na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky.

36. Ak teda v danom prípade odvolací súd považoval za správny právny názor súdu prvej inštancie, že

v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej
splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie, teda premlčacia doba podľa §
103 Občianskeho zákonníka pri zosplatnení úveru plynie už od omeškania prvej splátky, tento jeho
názor je vzhľadom na vyššie uvedené nesprávny.37. Vzhľadom na skutočnosť, že právna otázka nastolená žalobkyňou v dovolaní bola v období od
podania dovolania do rozhodovania dovolacieho súdu v tejto veci yriešená, dovolací súd dovolanie

žalobkyne (podané podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP) posudzoval ako dovolanie podané podľa § 421
ods. 1 písm. a) CSP a považoval ho za dôvodné. Rozsudok odvolacieho súdu preto zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP). Vysloveným právnym názorom uvedeným v tomto
rozhodnutí je odvolací súd viazaný (§ 455 CSP).

38. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom
rozhodnutí vo veci samej (§ 453 ods. 3 CSP).

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.