Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 82C/57/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123327362
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Gabriela Sopková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6123327362.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Ing Gabrielou Sopkovou, PhD., v spore žalobcu A. B. C. D., so

sídlom A. E., F. XXX/X, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného ARIES LEGAL s.r.o., advokátskou kanceláriou
so sídlom Bratislava, Skalná 7622/9, IČO: 54 726 417, proti žalovanej G. H., so sídlom H. XXX, IČO:
XX XXX XXX, zastúpenej I. J. F., narodeným XX.XX.XXXX, bytom A. E., K. XXX/X, o zaplatenie 3 741,24
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov

konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanej do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady
trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3 741,24 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3 741,24 eur od 01.03.2023 do zaplatenia a nákladov
spojenýchsuplatnenímpohľadávkyvsume40eur.Uviedol,žejeneziskovouorganizáciouaneverejným
poskytovateľom sociálnej služby. Všeobecne prospešnú sociálnu službu vo verejnom záujme poskytuje
v Zariadení pre seniorov F.. Žalovanou je obec, ktorá je povinná poskytovať finančný príspevok
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý

neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk. Žalobca požiadal žalovanú obec o poskytnutie
finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby pre klientov žalobcu
v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách, ktorí klienti, keďže sú odkázaní na
sociálnu službu rovnako žiadali o poskytnutie finančného príspevku prostredníctvom žalobcu, pričom
potreba poskytnutia sociálnej služby bola riadne preukázaná právoplatným rozhodnutím o odkázanosti
na sociálnu službu a posudkom o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý bol podkladom na vydanie tohto
rozhodnutia v súlade s ustanovením § 8 ods. 2 zákona o sociálnych službách. V zmysle uvedeného a

ustanovenia§75ods.1písm.a)bod2vspojenísustanovením§75ods.5zákonaosociálnychslužbách
je obec (žalovaná) povinná poskytovať finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc
inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej
služby. Tento finančný príspevok sa v zmysle § 78 ods. 1 zákona o sociálnych službách poskytuje
preddavkovo a prvý preddavok sa poskytne najneskôr do konca februára príslušného rozpočtového
roka. Tieto finančné prostriedky predstavujú najpodstatnejšiu čiastku financovania zariadenia žalobcu.

Neplnenie zákonných povinností žalovanej ohrozuje ďalšie poskytovanie sociálnych služieb žalobcom
jej klientom v zariadení, keďže v dôsledku absencie finančných prostriedkov nevie adekvátne financovať
poskytovanie sociálnych služieb vo svojom zariadení. Výška finančného príspevku je určená s odkazom
na ust. § 75 ods. 16 a 17 zákona o sociálnych službách, podľa ktorých ustanovení L. A. E., v ktorejobci žalobca poskytuje sociálnu službu odkázaným osobám, zverejnilo EON za rok 2022, podľa ktorého
v zariadení pre seniorov sú: a) priemerné bežné výdavky poskytovanej sociálnej služby na jednotku
poskytovanej služby za rok 2022 v sume 1.285,61 eur, b) priemerné skutočné dosiahnuté príjmy z

platenia úhrad za sociálnu službu na jednotku poskytovanej služby v roku 2022 v sume 371,84 eur,
c) priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku z MPSVaR SR v roku 2022 v sume 602
eur; potom rozdiel určený podľa § 77 ods. 1 a 2 zákona o sociálnych službách (1285,61 eur - 371,84
eur - 602,- eur) = 311,77 eur predstavuje výšku finančného príspevku obce /mesiac / klient (odkázaná
osoba). Ide o výšku finančného príspevku, ktorú výšku je žalovaná podľa § 75 ods. 16 v spojení s §

77 ods. 1, ods. 2 ZSS povinná rešpektovať, keďže mesto A. E. a žalovaná pri výkone im zverených
práv a povinnosti (štátom) na úseku verejnej správy iné údaje pre potreby určenia výšky finančného
príspevku v zmysle zákona nezverejnilo. Napriek tomu, že žalobca a klienti žalobcu kvalifikovanou
žiadosťou požiadali o poskytnutie finančného príspevku a uzavretie zmluvy, ktorý je žalovaná povinná
poskytnúť žalobcovi, žalovaná tak dobrovoľne neurobila, a to aj napriek tomu, že žalobca si uplatnil
najnižšiu možnú výšku finančného príspevku, určenú zákonom podľa zverejnenia príslušnou obcou.

Žalobca vyzval žalovanú na splnenie povinnosti poskytnúť finančný príspevok a uzavretie zmluvy podľa
§ 75 a nasl. zákona č. 488/2008 Z.z., kedy spolu s výzvou zaslala žalovanej aj návrhy zmlúv o
zabezpečení sociálnej služby pre klientku žalobcu, ktorá má trvalý pobyt vo H., a to pani M. E., nar.
XX.XX.XXXX. Vznik nároku žalobcu ako poskytovateľa sociálnej služby na finančný príspevok nie je
viazaný na samotné uzavretie zmluvy, nakoľko tento nie je podmienený zabezpečením sociálnej služby

zo strany príslušnej obce (žalovanej). Klient je oprávnený sám si zvoliť poskytovateľa sociálnej služby.
Uvedenému svedčí aj dôvodová správa k zákonu č. 484/2021 Z.z., kedy prijatím predmetného zákona
sa odstránila podmienenosť vzniku nároku žalobcu, ktorého vznik dovtedy závisel od osobitnej žiadosti
odkázanej osoby o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby. Účelom potreby uzavretia zmluvy nie
je zavedenie možnosti obce vyhnúť sa plneniu zákonných povinností, ale len deklarovanie zmluvného

vzťahu aj formálne z dôvodu následného preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z
verejných zdrojov podľa osobitných predpisov (rozsudok KS Prešov sp.zn. 5Cob/46/2017). Žalovaná
má objektívne preukázateľne vedomosť o tom, že obyvateľom obce žalovanej – odkázanej osobe,
je žalobcom poskytovaná sociálna služba, na základe rozhodnutia o odkázanosti. Táto povinnosť
poskytovať finančný príspevok na klientku žalobcu jej bez ďalšieho vyplýva priamo zo zákona. Na

preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Plnomocenstvo, Výpis z registra
poskytovateľov sociálnych služieb, priemerné bežné výdavky a priemerné skutočné dosiahnuté príjmy
z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú L. A. E. v roku 2022, Zmluvu o poskytovaní sociálnych
služieb zo dňa 04.01.2023, Výzvu na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku a uzavretie
zmluvy zo dňa 04.05.2023 vrátane doručenky, Posudok o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu

zo dňa 02.01.2023, Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v zriadení pre seniorov zo dňa
2202.01.2023, Žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u neverejného poskytovateľa
sociálnej služby zo dňa 23.01.2023, Návrh Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku neverejnému
poskytovateľovi sociálnej služby.

2. Dňa 03.07.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn.
4Up/958/2023, v ktorom zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy v lehote 15 dní alebo na
podanie odporu v tej istej lehote.

3. Žalovaná vo svojom odpore uviedla, že žalobca v žalobe uvádza, že je neziskovou organizáciou,

poskytujúcou verejne prospešné služby a teda nemôže pri svojej činnosti vo verejnom záujme vytvárať
zisk ako neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje všeobecne prospešnú sociálnu službu
vo verejnom záujme v zariadení, ktorým je Zariadenie pri seniorov F. a službu neposkytuje s cieľom
dosiahnutia zisku. Podľa správy audítora žalobcu za rok 2022 však žalobca dosiahol zisk 82
626,15 eur. Predseda správnej rady žalobcu N. A. E. a predseda dozornej rady B. E. a majitelia

spoločnosti s ručením obmedzeným A. E. C., s. r. o., IČO: XX XXX XXX, t.j. N. A. E. a B. E. sú
spriaznenými osobami so všetkým, čo s tým súvisí. Potvrdenie o spriaznených osobách potvrdzuje aj
správa audítora za rok 2022 (viď strany č. 6/38, č. 11/38, č. 13/38 a č. 25/38). Z horeuvedeného dôvodu
bola toho názoru, že žalobca ako nezisková organizácia v roku 2022 v rozpore s príslušnými ust. zák.
č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách so štatútom dosiahol zisk, keď podľa správy audítora na

str. 11/38 žalobca v roku 2021 tržby od klientov za sociálne služby vzrástli o 78 561,00 eur, čo súvisí
s navýšením počtu klientov z priemerného počtu 99 na stav 102 (pozn.: t.j. o 26 187 eur na osobu)
a zmenou (zvýšením cenníka za poskytované sociálne služby s účinnosťou od 01.03.2022). Ročné
nájomné v sume 325 577,59 eur za prenájom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. A. E., t.j.budovy s.č. XXX s príslušenstvom môže byť ovplyvnené faktom, že žalobca ako nájomca a prenajímateľ
nehnuteľností žalobcovi sú spriaznenými osobami. Žiadala, aby žalobca preukázal oprávnenosť výšky
nájomného znaleckým posudkom, ktorým sa potvrdí oprávnenosť výšky nájmu medzi spriaznenými

osobami. Toto žiadala v súvislosti s podozrením na možné ovplyvnenie oprávnených nákladov výškou
nájmu u žalobcu. Zároveň žiadala, aby súd vyzval žalobcu, aby predložil znalecký posudok na výšku
nájmu prenajatého nehnuteľného a iného majetku žalobcovi. Namietala výšku mesačného finančného
príspevku, ktorý uplatňuje žalobca. Výpočet uvedený v žalobe nezodpovedá výpočtu uvedenému v
ods. 77 ods. 1, 2 ZSS. Žalovaná žiadala, aby súd ustanovil na výpočet oprávneného finančného

nároku znalca z príslušného odboru. Podľa názoru žalovanej si žalobca neoprávnene uplatnil nárok na
finančný príspevok podľa zák. č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„ZSS“) za obdobie od 03.01.2023 do 31.12.2023, pričom žiadosť žiadateľky M. E., nar. XX.XX.XXXX,
H. XXX je datovaná dňom XX.XX.XXXX. Žalobca je podľa názoru žalovanej oprávnený uplatňovať
nároky žiadateľky na zabezpečenie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby

s lehotou splatnosti podľa ust. § 78 ods. 1 zákona s lehotou splatnosti za prvú splátku najneskôr
do konca februára príslušného rozpočtového roka. Žiadala, aby žalobca vysvetlil dôvody uplatnenia
požadovaného nároku o poskytovanie sociálnej služby žalovanému od 03.01.2023 do 31.12.2023.
Žalobca si podľa žalovanej tiež neoprávnene v žalobe uplatnil nárok na finančný príspevok za obdobie
od 03.06.2023 do 31.12.2023, nakoľko tento finančný príspevok v čase podania žaloby nebol splatný.

Uvedené žiadala z dôvodu, že žaloba bola doručená súdu dňa 02.06.2023. Požiadavku žalobcu za
obdobie od 03.06.2023 do 31.12.2023 v sume 2 565,60 eur (t.j. 1 x 334,656 eur a 6 x 371,84 eur) žiadala
zamietnuť. Žalobca v žalobe neoprávnene uplatnil úrok z omeškania s lehotou splatnosti žalovanej sumy
dňom 01.03.2023. Dňom 28.02.2023 bola splatná len prvá splátka príspevku a každá ďalšia oprávnená
splátka vždy do konca mesiaca nasledujúceho po vzniku nároku. Uplatnený nárok žalobcom je v tejto

časti neoprávnený. Vzhľadom na vadnosť žaloby, neoprávnenosť výšky požadovanej istiny, úrokov a
trov konania bola žalovaná toho názoru, že žalobca nemá nárok na istinu v požadovanej výške, trovy
konania a trovy právneho zastúpenia. K odporu pripojila Správu nezávislého audítora, Plnomocenstvo.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 09.11.2023 uviedol, že žalovaná v úvode svojho odporu

namieta skutočnosti, ktoré nesúvisia s uplatňovaním nárokom. K námietke nemožnosti dosahovania
zisku neziskovou organizáciou, poukázal na znenie § 2 ods. 1 zákona č. 213/1997 Z. z. Zisk zariadenia
žalobcu ako neziskovej organizácie nebol dosiahnutý za poskytovanie sociálnej služby. Platí, že ak
nezisková organizácia dosiahne zisk z inej služby, ten je povinná použiť na rozvoj sociálnych služieb
porov. § 15 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.

455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZSS“), ktoré oprávňuje neziskovú organizáciu ako poskytovateľa sociálnej služby, popri činnostiach,
ktoré je povinná vykonávať, zabezpečovať ich vykonávanie alebo utvárať podmienky na ich vykonávanie
pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje, môže vykonávať, zabezpečovať vykonávanie alebo utvárať
podmienky na vykonávanie aj iných činnosti uvedených v § 16 až 18 a § 61 ods. 8 a 9 ZSS. Zároveň

§ 15 ods. 3 ZSS upravuje možnosť žalobcu vykonávať, zabezpečovať alebo utvárať podmienky na
vykonávanie iných činnosti, ktoré nie sú upravené zákonom a ktoré zvyšujú kvalitu sociálnej služby.
Schválenie rozpočtu neziskovej organizácie a ročnej účtovnej závierky neziskovej organizácie podlieha
schvaľovaniu správnou radou neziskovej organizácie, ktorá rovnako rozhoduje o použití zisku a úhrade
strát vrátane určenia spôsobu ich vyporiadania. Uviedol, ako poukázala aj žalovaná, že jeho účtovne

závierky sú povinné auditované audítorom, teda vedenie účtovníctva žalobcu, prijatie a vynakladanie
finančných prostriedkov žalobcom je pod odbornou kontrolou tretej nezávislej osoby, ktorá skutočnosť
preukazuje, že hospodárenie žalobcu je v súlade so zákonom. Pokiaľ žalovaná namieta, že je potrebné
skúmať oprávnenosť výšky nájmu za nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. A. E., z dôvodu
údajného ovplyvnenia oprávnených nákladov žalobcu, uvádzame, že výšky nájmu žalobcu je pre

posúdenie tohto sporu irelevantná, nakoľko výška finančného príspevku uplatňovaná v tomto konaní
vyplýva zo zverejnených údajov mestom A. E., a žiadnym spôsobom táto výška finančného príspevku
nie je ovplyvnená výškou nájmu žalobcu. V kontexte uvedeného žalobca poukazuje na ust. § 75 ods. 16
ZSS v spojení s § 75 ods. 17 písm. a) ZSS v spojení s § 77 ods. 2 ZSS, podľa ktorých je určená výška
finančného príspevku požadovaná žalobcom v tomto konaní. L. A. E. v predchádzajúcom rozpočtovom

roku, poskytovala a zabezpečovala sociálnu službu – zariadenie pre seniorov prostredníctvom ňou
zriadeného zariadenia pre seniorov K.. Z uvedeného dôvodu bolo mesto A. E. povinné zverejniť údaje
tohto zariadenia bez ohľadu na jeho registrovanú kapacitu najmä s poukazom na ust. § 75 ods.
17 písm. a) ZSS, podľa ktorého je zákonnou povinnosťou obce zverejniť údaje: a) priemerné bežnévýdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a priemerné skutočne
dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho
územnéhocelkuzapredchádzajúcirozpočtovýrok.Ibavprípade,akbymestoA.E.neposkytovalaalebo

nezabezpečovala sociálnu službu prostredníctvom ňou zriadenej alebo založenej právnickej osoby bolo
by potrebné zverejniť údaje podľa § 75 ods. 17 písm. b) ZSS v spojení s § 77 ods. 8 ZSS. L. A. E.
poskytovala a zabezpečovala sociálnu službu prostredníctvom ňou zriadeného zariadenia pre seniorov
K., ktorého zverejnené údaje sú záväzné pre žalobcu ako aj žalovanú. Uvedený výklad zodpovedá aj
zásade zabezpečenia porovnateľného financovania sociálnej služby rovnakého druhu poskytovanej v

zariadení rovnakej formy sociálnej služby poskytovanej neverejným poskytovateľom sociálnej služby a
verejným poskytovateľom sociálnej služby (neoddeliteľne od porovnateľného financovania v príslušnom
mieste poskytovania sociálnej služby a v príslušnom čase). Zákonodarca jednoznačne určil spôsob
určenia výšky nároku na FPP, a to na základe zverejnených údajov obcou, ktorý údaj zverejnený mestom
A. E. podľa § 75 ods. 17 písm. a) ZSS je pre určenie výšku nároku na FPP, je pre žalobcu ako aj
žalovaného (porov. vyššie cit. § 75 ods. 16 ZSS) záväzný. Výška finančného príspevku je určená s

odkazom na ust. § 77 ods. 1 a 2 ZSS a žalobca je povinný rešpektovať zverejnené údaje obcou (mestom
Považská Bystrica), keďže v zmysle § 75 ods. 17 a § 77 ods. 3 ZSS sa môže oprávnené domnievať, že L.
A. E., pri výkone svojich právomoci zverejnilo záväzné údaje, ktoré sú záväzné pre každého neverejného
poskytovateľa sociálnych služieb ako aj okolité obce vrátane žalovaného (§ 75 ods. 16 ZSS). Je teda
zrejmé, že výška finančného príspevku (viď vyššie), ako aj jeho splatnosť (§ 78 ods. 1 ZSS) je určená

zákonom. Zákon vyslovene určil, že finančný príspevok sa poskytuje preddavkovo, pričom určil, že prvý
preddavok je splatný do konca februára príslušného rozpočtového roka. Splatnosť ďalších preddavkov
zákonneurčuje,tedažalobcajeoprávnenýdomáhaťsazaplatenia(uplatniťprávo)vovšetkýmostatným,
keďže tieto sa stali splatné 28.02.2023. Účelom potreby uzavretia zmluvy, nie je zavedenie možnosti
obce vyhnúť sa plneniu zákonných povinností, ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne z

dôvodu následného preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov, podľa
osobitných predpisov. (porov. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/46/2017). Poukázal
tiež na skutočnosť, že žalovaná je orgánom štátnej správy, ktorému sú zákonom uložené konkrétne
povinností, ktorých sa svojou nečinnosťou / opomenutím / nezákonným postupom nemôže zbaviť a ich
neplnenie, či výklad ich sporného plnenia nemôže byť na ujmu práv žalobcu. Uvedené platí o to viac, ak

sa žalobca odôvodnene môže spoliehať na právo na dobrú správu veci verejných (čl. 41 Charty EÚ), ako
jednu zo základných zásad pri výkone pôsobnosti a plnenia povinnosti dotknutou obcou. Verejná správa,
t.j. plnenie povinnosti zverených obcí zákonom má slúžiť primárne občanom (vrátane odkázaných osôb),
čo odôvodňuje ich právo na dobrú správu veci verejných. Ak by mal vykladať dotknuté ustanovenia
zákona č. 448/2008 Z. z. spôsobom, akým ich vykladá žalovaná, tak uvedený výklad je v priamom

rozpore s týmto základným právom žalobcu a odkázaných osôb, čím popiera účel a princíp dobrej
správy veci verejných. Argumentácia žalovanej v odpore stavia žalobcu do stavu absolútnej právnej
neistoty a ohrozuje ďalšie fungovanie žalobcu, či práva a právom chránené záujmy klientov žalobcu
(odkázané osoby). Ustanovenie § 75 ods. 17 zákona č. 448/2008 Z. z. bolo prijaté práve za uvedeným
účelom t.j. určenia výšky nároku na FPP. Samotná dôvodová správa k uvedenému uvádza, že „Novo

koncipované ustanovenie § 75 ods. 17 reaguje na nesprávnu aplikačnú a interpretačnú prax doterajšej
právnej úpravy, podľa ktorej v zásade obce a vyššie územné celky zverejňujú údaje podľa § 77 ods.
3 tretej a štvrtej vety, len ak obec alebo vyšší územný celok v predchádzajúcom rozpočtovom roku
poskytovali príslušný druh sociálnej služby, v rámci svojej pôsobnosti verejnými poskytovateľmi tejto
sociálnej služby.“ Výška nároku na FPP je určená zverejnenými údajmi obcou (v tomto prípade mestom

A. E.) porov. § 75 ods. 16 ZSS. Teda platí, že pre žalovanú sú záväzné údaje zverejnené mestom A. E.,
na základe ktorých bola určená výška nároku uplatneného žalobou. Platí, že „Obec je povinná zverejniť
relevantnéúdajenaúčelurčeniavýškyFPP(priemernébežnévýdavky,priemernépríjmyzposkytnutého
finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnych službách a priemerné skutočne dosiahnuté
príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu) nielen za sociálne služby, ktoré poskytuje v rámci

svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ale za všetky sociálne služby, ktoré je povinná zabezpečovať a
teda aj spolufinancovať. To znamená, že aj obec, ktorá neposkytuje neverejným poskytovateľom
FPP pre svojich občanov, musí mať tieto údaje zverejnené.“, keďže mesto A. E. zverejnilo záväzne
údaje pre všetky kategórie podľa § 77 ods. 3 ZSS, tieto sú záväzné pre všetkých. Vyššie uvedenej
argumentácii žalobcu svedčí aj Informácia k poskytovaniu finančných príspevkov obcou podľa zákona

o sociálnych službách na poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby
vydaná Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Bratislava, jún 2023), podľa ktorej „Ak obec,
v ktorej má odkázaný občan trvalý pobyt, zabezpečí tomuto občanovi (svojmu obyvateľovi) sociálnu
službu u neverejného A. na území inej obce, pri výpočte FPP sa v takomto prípade vychádza z výškyFPP, ktorý poskytuje obec, na území ktorej bola občanovi sociálna služba zabezpečená a je aj reálne
poskytovaná, t.j. nevychádza z výšky FPP, ktorý poskytuje obec neverejným PSS na svojom území,
ale je potrebné uplatňovať ustanovenia § 75 ods. 16 a 17 zákona o sociálnych službách. Aby mohla

obec (v ktorej má odkázaný občan trvalý pobyt), spolufinancovať tomuto občanovi sociálnu službu
poskytovanú neverejným PSS na území inej obec, majú obce povinnosť zverejňovať (§ 75 ods. 17): -
priemerné BV, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku z rozpočtovej kapitoly MPSVR
SR (finančný príspevok na poskytovanie SS v zariadeniach podmienených odkázanosťou) a priemerné
skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce za

predchádzajúci rozpočtový rok a - priemerné BV a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy určené podľa
§ 77 ods. 8 zákona za sociálnu službu, ktorú obec v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovala
alebo nezabezpečovala prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadila alebo založila. Aj v prípade,
že by iná obec (v ktorej území je sociálna služba zabezpečená) neverejným poskytovateľom FPP
neposkytovala, je povinná zverejniť vyššie uvedené údaje, aby na ich základe mohla obec, ktorá v tejto
obci sociálnu službu u neverejného A. pre svojho obyvateľa zabezpečuje, mohla určiť výšku FPP na

tohto občana / obyvateľa. Z uvedeného vyplýva, že obec je povinná zverejniť relevantné údaje na účel
určenia výšky FPP (priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku
podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnych službách a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia
úhrady za sociálnu službu) nielen za sociálne služby, ktoré poskytuje v rámci svojej zriaďovateľskej
pôsobnosti, ale za všetky sociálne služby, ktoré je povinná zabezpečovať a teda aj spolufinancovať.

To znamená, že aj obec, ktorá neposkytuje neverejným poskytovateľom FPP pre svojich občanov,
musí mať tieto údaje zverejnené. Na základe vyššie uvedených skutočností, argumentácia žalovanej
vo vzťahu k určeniu výšky nároku znaleckým posudkom je právne neudržateľná. Žalovaná opomína
pri svojom arbitrárnom a právne neudržateľnom výklade príslušných ustanovení zákona č. 448/2008
Z. z. širší kontext prijatej právnej úpravy, t.j. povinnosti žalovanej prispievať na sociálnu starostlivosť

odkázaným osobám, obyvateľom obce žalovaného. Žalobca a odkázané osoby majú právo spoliehať
sa na riadne plnenie sociálnych úloh štátu prostredníctvom obcí a VÚC (právo na riadny výkon verejnej
správy), právo prijímateľov sociálnej služby na dôstojné životné podmienky a sociálnu starostlivosť.
Je vo verejnom záujme, aby žalovaná ako obec, ktorej je zákonom uložená povinnosť poskytovať
finančný príspevok a zabezpečovať starostlivosť o osoby odkázané na sociálne služby, realizovala a

plnila svoje zákonné povinnosti, zákonom predpokladaným spôsobom, teda zabezpečovala sociálnu
úlohu obce pri poskytovaní starostlivosti jej obyvateľom, ktorí sú na sociálnu starostlivosť odkázaní.
Poskytovanie sociálnych služieb predstavuje kľúčový pilier spoločnosti pri starostlivosti o starších ľudí
a ľudí odkázaných na pomoc inej osoby. Žalobca svojou neziskovou a verejne prospešnou činnosťou
pomáha prežiť odkázaným osobám svoj život dôstojne pri obstaraní ich hlavných potrieb. Účelom úpravy

finančného príspevku zákonodarcom a financovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb
nedosahujúcich zisk (vrátane žalobcu) je práve zabezpečenie plnenia týchto sociálnych úloh štátu
prostredníctvom obcí. Práve tieto skutočnosti tvoria širší kontext, na ktorý žalobca podľa žalovanej pri
uplatnení svojho nároku nemyslel. Opak je však pravdou, kedy žalovaná abdikovala na svoju úlohu
a povinnosti jej zverené štátom pri výkone sociálnych úloh štátu, ktorých sa navyše bez akéhokoľvek

dôvodu snaží zbaviť snahou o exculpáciu, z dôvodu, že nemá voľné, disponibilné prostriedky na
poskytnutie finančného príspevku, ktorý ani nemá právomoc svojvoľne poskytnúť v zmysle zákona č.
523/2004Z.z.orozpočtovýchpravidláchverejnejsprávy.Takátoargumentáciažalovanejnemôžeobstáť
a nemá oporu v zákone. Žalobca poukazuje na ust. § 10 ods. 2 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZRPUS“), podľa

ktorého je obec pri zostavení rozpočtu povinná prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré
pre ne vyplývajú z plnenia povinnosti ustanovených osobitnými predpismi. Zákon ZRPUS zároveň
pamätá aj na možnú zmenu rozpočtu v prípade jej potreby v rámci aktuálneho rozpočtového roka (ak
nárok na finančný príspevok vznikol v priebehu rozpočtového roka) a to prijatím vhodných rozpočtových
opatrení podľa § 14 ods. 2 ZRPUS. Vzhľadom na vyššie uvedené nemôže obstáť tvrdenie žalovanej,

že nie je oprávnený zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na úhrady, ktoré nemá zabezpečené v
rozpočte, alebo že nemá voľné, disponibilné prostriedky na poskytnutie finančného príspevku, nakoľko
práve opak je pravdou. Zákon ZRPUS žalovanému explicitne ukladá povinnosť prednostne zabezpečiť
krytievšetkýchzáväzkov,ktoréobcivyplývajúzosobitnéhopredpisu(zákonč.448/2008Z.z.)apretento
účel upravuje aj možnosť zmeny rozpočtu obce a prijatie vhodných rozpočtových opatrení. Tvrdenie,

že obec nemá dostatok finančných prostriedkov, aby poskytla žalobcovi finančný príspevok a splnila si
svoju zákonnú povinnosť, nemôže obec zbaviť jej zákonných povinností (poskytovať finančný príspevok
v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom). V závere žalobca uvádza, že z obsahu plnomocenstva k
zastupovaniu v predmetnom konaní, ktoré bolo udelené tretej osobe, nejde o zamestnanca žalovaného(v uvedenom prípade by predložil poverenie), je na posúdení súdu, či sa nejedná o vykonávanie
neoprávneného podnikania tzv. pokutníctva (§ 251 Trestného zákona), keď táto osoba splnomocnenca
sa nenachádza v registri advokátov SAK. Z obsahu podania odporu je zrejmé, že táto neznáma osoba

poskytuje bez odbornej kvalifikácie služby, alebo vykonáva iné odborné činnosti, ktoré podľa zákona
môže vykonávať len ten, kto má odbornú spôsobilosť a nejde o zamestnanca žalovaného. Z uvedeného
dôvodu mal žalobca za to, že podaný odpor bol spísaný a podpísaný neoprávnenou osobou, nakoľko
udelenie plnomocenstva takejto osobe je neplatné (odporuje zákonu) (§ 39 Občianskeho zákonníka), a
tento odpor je potrebné odmietnuť ako vecne neodôvodnený a podaný neoprávnenou osobou.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 04.12.2023 uviedla, že na základe zistených skutočností žiada
žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej na takéto plnenie, nakoľko
žalovaná žalobcu nepožiadala o poskytnutie sociálnej služby pre p. M. E., ale túto službu jej reálne
poskytol žalobca sám a to na základe žiadosti menovanej, adresovanej len žalobcovi, a to ešte skôr,
ako sa žalobca obrátil na žalovanú so svojou žiadosťou o poskytnutie príspevku. Žalovaná je preto

toho názoru, že jej preto nevznikla zákonná povinnosť podieľať sa na dofinancovaní sociálnej služby
poskytnutej žalobcom p. M. E.. Bola presvedčená, že M. E. mala pred uplatním nároku voči žalovanej
uzavretú so žalobcom zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ktorú žiadala, aby súd od žalobcu vyžiadal.
Neuznala nárok žalobcu ako neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu
službu s cieľom dosiahnuť zisk, na finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby

podľa § 75 a nasl. zák. č. 448/2008 Z.z. a bola toho názoru, že nároky žalobcu nie sú dôvodné a
preto žalobu žiadala zamietnuť. Predmetom konania je zaplatenie príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby pre p. M. E. s trvalým pobytom v žalovanej obci. Táto skutočnosť je nesporná.
Sporné nie je ani to, že žalovaná vydala rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu menovanej.
Pani M. E. nevyužila svoje právo a nepožiadala žalovanú o zabezpečenie poskytovania sociálnej

služby u žalobcu, ale sama uzavrela zmluvu so žalobcom o poskytovaní sociálnych služieb. Medzi
žalobcom a žalovanou nebola uzavretá zmluva. Podľa ZoSS žalovaná po podanej žiadosti žiadosť
vybaví tak, že sociálnu službu poskytne sama alebo požiada o jej poskytnutie iného registrovaného
poskytovateľa v rámci VÚC, do ktorého obec patrí, alebo sa môže so žiadateľom dohodnúť aj na
poskytovateľovi z iného VÚC. V tomto smere je potrebné poukázať na zákonnú úpravu obsiahnutú

v § 8 os. 1, 2, 5, 8 ZoSS. Žalovaná bola toho názoru, že je právom obce na výber zmluvného
partnera podľa § 75 a zmluvnú voľnosť obce, keď poskytnutie finančného príspevku z obecných
peňazí podmienil žiadosťou obce o poskytnutie tejto služby adresovanej poskytovateľovi a uzavretím
inominátnej zmluvy. V danom prípade tieto zákonné podmienky neboli splnené. Na uvedenom nič
nemení ani ustanovenie § 75 ods. 5 a 11, na ktoré sa odvolávala žalobca, lebo tieto ustanovenia

odkazujú na § 75 ods. 1, ktorý stanovuje podmienku žiadosti žalovanej, ktorá splnená nebola. Poukázala
na List štátnej tajomníčky Ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny E. F. č. 13904/2021-M OSS
z 21. januára 2021, kde v bode 3. uvádza štátna tajomníčka podmienky poskytovania finančného
príspevku a uvádza aj žiadosť obce neverejnému poskytovateľovi aj uzatvorenú písomnú zmluvu o
poskytnutí finančného príspevku medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby. V závere

uvádza svoju úvahu de lege ferenda, čím štátna tajomníčka potvrdzuje, že aktuálne takú povinnosť/
platiť finančný príspevok bez žiadosti/obce nemajú. Platná právna úprava v situácii, ako je daná v tomto
spore, platenie finančného príspevku žalovanou obcou neumožňuje. Tiež poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/8/2020 z 8. septembra 2020, ktorý v rozhodnutí
vyslovil právny názor, že rozhodujúce pre posúdenie žalovaného nároku je zákonné ustanovenie, podľa

ktorého sa bez uzatvorenej zmluvy finančný príspevok nevypláca. Žalobca poukázal na stanovisko
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zverejnené na webovom portáli a odpovede: „Ak si občan
(podľa § 8 ods. 2 a 3 ZoSS) vybral neverejného poskytovateľa, ale obec nepožiadal a nezazmluvnil tohto
neverejného poskytovateľa na finančnú podporu poskytovania sociálnej služby občanovi z rozpočtu
obce, môže byť takáto sociálna služba poskytnutá týmto vybraným neverejným poskytovateľom len ako

tzv.samoplatcovi.Akdôjdeksituácii,žeobeczabezpečujesociálnuslužbuuneverejnéhoposkytovateľa,
neverejného poskytovateľa si vyberá klient, pričom ustanovenie § 8 ods. 5 neobmedzuje voľbu klienta
určitým územím, napr. samosprávneho kraja, v ktorom má trvalý pobyt. Ak teda klient podá príslušnej
obci žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby u vybraného poskytovateľa, obec je povinná požiadať
tohto poskytovateľa o uzatvorenie zmluvy o poskytovanie sociálnej služby s jej občanom (žiadateľom). V

takomto prípade, poskytuje obec/VÚC finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi aj vtedy, ak sa
nachádza mimo jeho územia. Ak klient uzatvorí zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s ním zvoleným
neverejným poskytovateľom tejto sociálnej služby, bez podania žiadosti o zabezpečenie sociálnej služby
príslušnej obci, táto nie je povinná poskytnúť finančné príspevky neverejnému poskytovateľovi, t. j.na poskytovanie sociálnej služby klientovi sa neprispieva z verejných prostriedkov. Právo žalobcu na
poskytnutie finančného príspevku nevzniklo z dôvodu, že p. M. E. nepodala obci žiadosť o poskytnutie
sociálnej služby. Teda „Ak klient uzatvorí zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s ním zvoleným

neverejným poskytovateľom tejto sociálnej služby, bez podania žiadosti o zabezpečenie sociálnej služby
príslušnej obci, táto nie je povinná poskytnúť finančné príspevky neverejnému poskytovateľovi, t. j. na
poskytovanie sociálnej služby klientovi sa neprispieva z verejných prostriedkov.“. Pokiaľ žalobca má
problém so zastupovaním žalovanej a upozorňuje na to, že zástupca žalovanej nie je advokátom, preto
by mal by postihnutý pre neoprávnené podnikanie, tzv. pokútnictvo (§251 Tr. zák.) a ním podaný odpor

je neplatný, tak mu dala žalovaná do pozornosti ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka o zastúpení
na základe plnomocenstva.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 02.01.2024 uviedol, že žalovaná odkazuje na neaktuálne znenie
ust. § 75 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. V predmetnom prípade, však nie je
možné vychádzať z neaktuálneho právneho predpisu, resp. jeho predchádzajúceho znenia účinného

do 31.12.2021. Argumentácia žalovanej, ktorá podmieňuje vznik nároku žalobcu na poskytnutie FPP,
neaktuálnou právnou úpravou nemôže obstáť. Pokiaľ žalovaná uvádza, že na to, aby odkázanej osobe
vznikol nárok na FPP je potrebná osobitná žiadosť obce o poskytovanie sociálnej služby žalobcom
pre odkázanú osobu, táto prax sa zmenila práve prijatou novelou č. 484/2021 Z. z. Žalobca poukázal
na bod 45 osobitnej časti dôvodovej správy, podľa ktorého žalovaná nebola povinná žiadať žalobcu

o poskytovanie sociálnej služby pre odkázanú osobu, a dofinancovať poskytovanie sociálnej služby
odkázanej osobe ex lege, na základe zákonom uloženej povinnosti v § 75 ods. 1 písm. a) bod 2
ZSS, t.j. pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore je daná. V prípade žalovanou namietanej
zmluvy, by nedošlo k vzniku povinnosti obce poskytovať finančný príspevok, nakoľko táto obligatórna
(nepodmienená) povinnosť je jej uložená zákonom (porov. § 75 ods. 1 ZSS) a preto jej uzavretie

nemá iný účel ako ten, ktorý ustálil aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/46/2017, ktorý
explicitne uvádza, že účelom potreby uzavretia zmluvy nie je zavedenie možnosti obce vyhnúť sa
plneniu zákonných povinností, ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne z dôvodu následného
preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov.
Uzavretie alebo neuzavretie predmetnej zmluvy nezmení a nemá vplyv na zákonom uloženú obligatórnu

nepodmienenú povinnosť obce poskytovať finančný príspevok. Opačným výkladom by musel dospieť k
záveru, že napriek existencii zákonom uloženej povinnosti obci, ktorá je jej uložená zákonom, si obec
môže svojvoľne zvoliť, či ju bude alebo nebude rešpektovať, teda dôjde k vzniku obsolétnych ustanovení
zákona a výkon štátnej správy v rozsahu zverených oprávnení a povinnosti obciam a VÚC by podliehal
nekontrolovateľnému, netransparentnému a svojvoľnému výkonu, keďže v rozpore s princípom právnej

istoty, žalobca nevie a nemôže bez ďalšieho, sa domôcť plnenia zákonom vzniknutej povinnosti obci
a uspokojenia zákonného nároku žalobcu, ktoré vznikli ex lege, ako aj určiť výšku svojho nároku na
FPP, ak postačuje, že: a) žalovaná odmietne uzavrieť zmluvu podľa § 75 a nasl. zákona č. 448/2008
Z. z. (čo sa v danom prípade aj stalo a zákon obci povinnosť uzavretie zmluvy neukladá, napriek tomu,
že obec má povinnosť poskytovať finančný príspevok, sa žalobca nemôže domáhať uzavretia písomnej

zmluvy na súde), alebo b) nezverejní údaje potrebné pre určenie výšky nároku žalobcu na FPP vôbec.
Dôvodová správa k uvedenému tiež uvádza, že povinnosti (a nároku žalobcu) v ust. § 75 ods. 1 až 4 sa
teda obec a vyšší územný celok nemôže zbaviť svojou nečinnosťou. Ak by aj uzavretie písomnej zmluvy
podľa § 75 ods. 14 ZSS malo predstavovať akúsi domnelú (odkladaciu) podmienku (§ 36 ods. 5 OZ)
vzniku nároku žalobcu, žalobca poukázal na ust. § 36 ods. 3 OZ, podľa ktorého platí, že ak účastník,

ktorému je nesplnenie podmienky (uzavretie písomnej zmluvy podľa § 75 ods. 14 ZSS) na prospech,
jej splnenie zámerne zmarí (zmluvu so žalobcom neuzavrie), stane sa právny úkon nepodmieneným. V
konaní je nesporné, že žalovaná odmietla uzavrieť so žalobcom písomnú zmluvu podľa § 75 ods. 14 ZSS
a neuzavretie zmluvy podľa § 75 ods. 14 ZSS je žalovanej na prospech, keďže sa tak vyhýba splneniu
svojej zákonnej povinnosti poskytovať žalobcovi FPP. Tvrdenia žalovanej v jej vyjadrení nemajú žiadnu

oporu v zákone (ZSS), v dôvodovej správe k zákonu č. 484/2021 Z. z. a ani v žalovanou označenom
liste štátnej tajomníčky Ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny E.F: č. 13904/2021-M OSS z 21.
januára 2021. Žalovaná v konaní žiaden list štátnej tajomníčky nepredložila, jeho obsah a znenie nie
je žiadnym spôsobom preukázané a už vôbec nie je preukázané uvádzane tvrdenie žalovanej, ktoré
má byť obsahom predmetného listu. Z datovania predmetného listu (ak by aj existoval) je možné iba

usudzovať, že rovnako vychádza z predchádzajúcej právnej úpravy účinnej do 31.12.2021, ktorá je pre
účely tohto konania nepoužiteľná, nakoľko v dôsledku novely č. 484/2021 Z. z. došlo k odstráneniu
uvádzanej podmienenosti vzniku nároku žalobcu. Žalovanou uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1KO/8/2022 je pre predmetné konanie rovnako nepoužiteľné, nakoľko žiadnym spôsobom zneho nevyplýva žalovanou uvádzaný právny názor. Predmetné rozhodnutie rieši výlučne kompetenciu
správneho súdu rozhodovať a v rámci odôvodnenia iba cituje zákonné ustanovenia ZSS, z ktorých
znenia mal za to, že predmetné konanie v ním posudzovanom spore nemôže byť predmetom prieskumu

správneho súdu a ide o súkromnoprávny spor. Predmetné rozhodnutie NS SR s výnimkou určenia
právomoci súdu prvej inštancie rozhodovať predmetný spor, nie je použiteľné pre vyriešenie sporných
otázokvprejednávanomsporežalobcuažalovanou.Vzhľadomnauvedené,t.j.vyvrátenieargumentácie
žalovanej novelizovaným znením zákona účinným od 01.01.2022 a odstránenie tvrdenej podmienenosti,
ako aj skutočnosť, že ďalšie skutočnosti sú v konaní nesporné, keďže ich žalovaná nerozporuje mal

žalobca za to, že v celom rozsahu preukázal ním uplatňovaný nárok. Poukázal aj na ďalší odborný
výklad a to na publikované odborné články: - TEKELI, J. 2022. Zmena financovania sociálnych služieb
obcou. In: Portál pre obce, rozpočtové a príspevkové organizácie. 2022 - TEKELI, J. 2023. Poskytovanie
finančného príspevku neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb. In: Portál pre obce, rozpočtové
a príspevkové organizácie. 2023. Navyše keďže má zákonodarca záujem mať prehľad o obligatórnej
finančnej podpore neverejných poskytovateľov zo strany samosprávy (obec / VÚC), za ktorým účelom

bola prijatá novela zákona č. 484/2021 Z. z.2, bol vydaný Metodický postup pre vedenie evidencie
finančnej podpory neverejných poskytovateľov sociálnych služieb v Informačnom systéme sociálnych
služieb (IS SoS), vydaný MPSVaR, máj 2022, a vedený Informačný systém sociálnych služieb, ktorý
metodický postup rovnako v Prílohe č. 1 – Možné druhy FP podľa druhu sociálnej služby, označuje
poskytovanieFPPobcou(O)akoobligatórne(O-vyznačenéčervenoufarbou),vprípadedruhusociálnej

služby – ZPS (Zariadenie pre seniorov). Výška FPP sa podľa Prílohy č. 2 – Jednotky FP podľa
druhu a formy sociálnej služby, v prípade ZPS – Zariadenia pre seniorov riadi miestom poskytovania
sociálnej služby (obdobne Tekeli – viď vyššie). Tento finančný príspevok sa poskytuje na obdobie
príslušného rozpočtového roka (t.j. v danom prípade roka 2023) porov. znenie ust. § 78 ods. 1 ZSS,
ktoré okrem iného určuje povinnosť poskytnutia FPP preddavkovo a prvý preddavok je obec povinná

poskytnúť do konca februára príslušného rozpočtového roka (2023). Zákonodarca explicitne v ust. §
78 ods. 1 ZSS určil splatnosť prvého preddavku do konca februára príslušného rozpočtového roka,
pričom splatnosť akéhokoľvek ďalšieho preddavku nastáva deň nasledujúci, keďže táto nie je určená
a žalobca sa môže bez ďalšieho vzhľadom na obligatórnu nepodmienenú zákonnú povinnosť obce
poskytovať finančný príspevok domáhať jeho zaplatenia. Z obsahu uvedeného je však zrejmé, že FPP

sa poskytuje na obdobie rozpočtového roka 2023, v ktorom rozpočtovom roku je žalobca povinný výšku
takto poskytnutého FPP vynaložiť na sociálnu starostlivosť pre odkázané osoby, a v prípade ak nie je
v danom rozpočtovom roku a na daný rozpočtový rok FPP obcou poskytnuté, vzniká na strane obce
bezdôvodné obohatenie, keďže si na úkor žalobcu ponecháva finančné prostriedky (FPP), ktoré by inak
bola povinná v danom rozpočtovom roku vyplatiť žalobcovi a odkázanej osobe, ktorá má trvalý pobyt

v obci žalovanej je poskytovaná sociálna službu, ktorú mala žalovaná poskytnutým FPP dofinancovať.
Povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného
obohatenia získaný (§ 451 OZ). Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom,
ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti.

Keďže žalovaná finančný príspevok žalobcovi neposkytla a žalobca za obdobie rozpočtového roka
2023 poskytoval odkázaným osobám napriek uvedenému sociálnu službu, ktorá mala byť povinne
dofinancovaná finančným príspevkom žalovanej podľa § 75 ods. 1 ZSS, je uvedený nárok potrebne
posúdiť aj podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení § 451 OZ. Žalovaná totiž v dôsledku toho, že
žalobca odkázaným osobám s trvalým pobytom v obci žalovanej poskytoval sociálnu službu bez toho,

aby žalovaná poskytovala žalobcovi zákonom mu uložený finančný príspevok (FPP), získala žalovaná
na úkor žalobcu majetkový prospech vo výške neposkytnutého (nevyplateného) FPP, kedy žalobcovi
nedofinancoval sociálnu službu pre odkázané osoby s trvalým pobytom v obci žalovanej, čím sa na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatila, keďže tieto finančné prostriedky si ponechala a odkázanej osobe bola
poskytnutásociálnaslužbavpriebehuceléhorozpočtovéhoroka.Vkonanínieježalovanoutvrdenéaani

preukázané, že by finančný príspevok žalobcovi poskytol. Výška majetkového prospechu žalovanej sa
rovná výške finančného príspevku, ktorý mala žalovaná žalobcovi poskytnúť, ktorá výška FPP je v tomto
konaní vzhľadom na vyjadrenie žalovanej nesporná (v tomto smere porov. rozsudok KS Bratislava sp.
zn. 6Co/172/2020 zo dňa 17.02.2021 – bod 14 odôvodnenia). Pokiaľ žalovaná v závere svojho podania
dáva žalobcovi do pozornosti ust. § 31 a nasl. OZ o zastúpení na základe plnomocenstva, uvedené

ustanovenie zákona nič nemení na žalobcom uplatnenej námietke, ktorá je odôvodnená o to viac, že
žalovaná si v konaní uplatňuje nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že žalovanej vznikajú trovy
v spojitosti so zastúpením splnomocnencom, teda, že splnomocnenec nezastupuje žalovanú v konaní
bezodplatne, keďže iné trovy žalovanej v konaní zatiaľ nevznikli.7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že súd by nemal prihliadať na dôkaz – rozhodnutie KS TT sp.
zn. 32Cob/9/2022, pretože žalovaná mala dostatok času na predloženie tohto dôkazu, zároveň ale

tvrdil, že tento rozsudok vychádza z úplne iného skutkového stavu a právneho stavu, keďže vychádzal
z právnych predpisov účinných do roku 2021, a teda neaplikoval zmenu, ktorá bola prijatá novelou
zákona č. 484/2021, ktorou sa zmenila dikcia ust. § 75 ods. 1 zákona o soc. službách. Mal za to,
že v celom rozsahu osvedčil a preukázal existenciu jeho právneho nároku, kedy tento nárok vznikol
priamo zo zákona, a to s poukazom na ust. § 75 ods. 1 zákona o soc. službách, pričom výška fin.

príspevku bola určená v zmysle ust. § 77 ods. 1, ods. 2 a § 75 ods. 17 písm. a/ a ods. 16 zákona o soc.
službách. Vo vzťahu k samotnej výške uplatňovaného nároku mal za to, že táto v konaní nie je sporná,
nebola žalovanou popretá a ide o nespornú skutočnosť vo vzťahu k výške uplatňovaného nároku.
Zároveň mal za to, že uplynutím rozpočtového roka 2023 došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na
strane žalovanej, ktoré bezdôvodné obohatenie je žalovaná povinná vydať žalobcovi a samotný nárok
z bezdôvodného obohatenia rovnako nebol žalovanou popretý a neboli uvedené žiadne skutočnosti,

ktoré by existenciu tohto nároku popierali, preto má žalobca za to, že jeho nárok v tomto konaní je v
celom rozsahu daný a jeho popretie nemôže byť odôvodnené iba s poukazom na ust. § 75 ods. 14
zákona o soc. službách, lebo tak ako bolo uvedené predmetné ust. dopadá iba na fakultatívne povinnosti
poskytovať fin. príspevok na prevádzku poskytovateľovi soc. služby a to podľa § 75 ods. 6, ods. 7
a ods. 8 zákona o soc. službách. Poukázal už na v žalobe citovaný rozsudok KS v Prešove, ktorý

vyslovene uviedol, že uzavretie zmluvy slúži iba na účely preukázania nakladania s prostriedkami, s
verejnoprávnymi prostriedkami. Uvedenému svedčí aj dôvodová správa k samotnému zákonu o soc.
službách 448/2008, v ktorej sa vo vzťahu v § 80 vyslovene uvádza, že zmluva sa uzatvára v prípade
fakultatívneho poskytnutia fin. príspevku na prevádzku, t.j. v prípade kedy si obligatórne povinný subjekt
túto povinnosť neplní. Vo vzťahu k uvedenému nemôže obstáť ani žalovanou predložený rozsudok KS v

Trnave, ktorý v bode 10.3 vyslovene uvádza, že kontraktačná povinnosť podľa zákona o soc. službách
sa vzťahuje výlučne na ust. § 74 ods. 2 zákona o soc. službách, t.j. na uzavretie zmluvy poskytovaní
soc. služby medzi neverejným poskytovateľom a odkázanou osobou. Zároveň v závere žalobca uvádza,
že žalovaná doposiaľ nepreukázala oprávnenosť ním poskytovaných právnych služieb v tomto konaní
ako tzv. občiansky zástupca, nakoľko nepredložil ani ním uvádzanú bližšie nešpecifikovanú dohodu o

vykonaní prác. Na základe uvedeného žalobca žiadal súd, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal
nárok na náhradu trov konania.

8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu, a to s odkazom na
písomné vyjadrenia a na rozsudok KS v TT č. 32Cob/9/2022. Tvrdila, že novela zákona o soc. službách

nezrušila povinnosť požiadať obec o uzavretie zmluvy o poskytovaní soc. služieb v DSS, a že medzi
stranami sporu nevznikol žiadny vzťah.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa, resp. prečítaním nasledovných listinných dôkazov
predložených žalobcom, žalovanou a zistil nasledovný skutkový stav veci:

10.Žalobcajeprávnickáosoba-neverejnýposkytovateľsociálnejslužby,ktorýposkytujesociálnuslužbu
bez cieľa dosiahnuť zisk v zariadení pre seniorov F. v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z.

11. Žalovaná je právnická osoba, obec - samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej

republiky, ktorý je ustanovený zákonom, samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými
príjmami.

12. Dňa 02.01.2023 žalovaná vydala Posudok o odkázanosti p. M. E., na sociálnu službu.

13. Rozhodnutím zo dňa 02.01.2023 žalovaná rozhodla, že v zmysle § 35 Zákona o sociálnych službách
je žiadateľka M. E. odkázaná na sociálnu službu v zariadení pre seniorov.

14. Na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX sú p. M. E.,
nar. XX.XX.XXXX s trvalým pobytom v obci žalovanej zo strany žalobcu poskytované sociálne služby

v zariadení pre seniorov žalobcu.15. Žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX p. M. E. požiadala o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby
u neverejného poskytovateľa sociálnej služby podľa § 8 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych
službách.

16. Výzvou na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku zo dňa XX.XX.XXXX žalobca
požiadal žalovanú obec o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby pre jej klientov na rok 2023 a uzavretie zmluvy podľa § 75 a nasl. zákona č. 448/2008 Z.z..
Súčasťou žiadosti bol i návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančného príspevku neverejnému

poskytovateľovi sociálnej služby.

17. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o sociálnych službách), fyzická osoba má za podmienok ustanovených týmto zákonom právo
výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby.

18. Podľa § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách, obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej
pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu
službu, a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom. Ak má táto
fyzickáosobazáujemoposkytovaniesociálnejslužbyalebozabezpečenieposkytovaniasociálnejslužby

uvedenej v § 34 až 41 s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov
za podmienok ustanovených týmto zákonom, doručí obci alebo vyššiemu územnému celku v rozsahu
ich pôsobnosti písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby; pri posudzovaní žiadosti
o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby sa na skutočnosť, že sa fyzickej osobe poskytuje sociálna
služba uvedená v § 34 až 41 bez finančnej podpory poskytovania tejto sociálnej služby z verejných

prostriedkov za podmienok ustanovených týmto zákonom, neprihliada.

19. Podľa § 8 ods. 2 zákona o sociálnych službách, Písomná žiadosť o zabezpečenie poskytovania
sociálnej služby obsahuje
a.menoapriezviskofyzickejosoby,ktorejsamáposkytovaťsociálnaslužba,rodnéčíslo,akjepridelené,

dátum narodenia a adresu jej pobytu,
b. názov poskytovateľa sociálnej služby a miesto poskytovania sociálnej služby, ktoré si fyzická osoba
uvedená v písmene a) vybrala,
c. druh sociálnej služby a formu sociálnej služby,
d. predpokladaný deň začatia poskytovania sociálnej služby a čas poskytovania sociálnej služby a

e. právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu a posudok o odkázanosti na sociálnu
službu, ktorý bol podkladom na vydanie tohto rozhodnutia, ak boli vydané.

20. Podľa § 8 ods. 4 zákona o sociálnych službách, obec v rozsahu svojej pôsobnosti fyzickej osobe,
ktorá žiada o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, po zabezpečení jej práv podľa § 6 ods. 1 a

ods. 2 písm. b),
a. poskytne sociálnu službu sama, ak je poskytovateľom tejto sociálnej služby zapísanej do registra
sociálnych služieb (ďalej len "register"), alebo
b. zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u iného poskytovateľa sociálnej služby zapísanej do registra.

21. Podľa § 8 ods. 6 zákona o sociálnych službách, ak fyzická osoba má vydané právoplatné rozhodnutie
o odkázanosti na sociálnu službu, obec alebo vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne
fyzickej osobe sociálnu službu alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41
podľa poradia na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedenia tohto poradia, ak odsek
8 neustanovuje inak.

22. Podľa § 8 ods. 10 zákona o sociálnych službách, obec alebo vyšší územný celok zabezpečí
poskytovanie sociálnej služby podľa tohto zákona tak, že preukázateľným spôsobom požiada
poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby. Postup podľa prvej vety sa
neuplatňuje, ak poskytovateľom sociálnej služby je právnická osoba, ktorú zriadila alebo založila obec

alebo vyšší územný celok.

23. Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách, prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu
za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby zmluvou podľa § 74 ods. 7 písm.h), ak tento zákon neustanovuje inak. Do úhrady za sociálnu službu nemožno započítať úhradu za
vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie iných činností podľa § 15
ods. 3.

24. Podľa § 74 zákona o sociálnych službách, poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu
na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby musí byť
uzatvorená spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný. Zmluvné strany sa môžu
odchýliť od ustanovení tohto zákona uvedených pre túto zmluvu, len ak tento zákon takúto možnosť

výslovne pripúšťa. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby uzatvorená písomnou formou nesmie mať
charakter zmiešanej zmluvy.

25. Podľa § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnych službách, obec je povinná poskytovať finančný
príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby
ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje a) sociálnu službu v zariadení,

ktorým je zariadenie pre seniorov.

26. Podľa § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách, obec a vyšší územný celok sú podľa odsekov 1 až
4 povinné poskytnúť finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri
úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému

poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uvedenej v §
34 až 41 alebo doručil zoznam osôb s uvedením osobných údajov uvedených v § 94c ods. 3 písm. a)
až c), ktorým sociálnu službu poskytuje alebo poskytol, ak poskytovateľ sociálnej služby nie je povinný
uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby.

27. Podľa § 75 ods. 8 zákona o sociálnych službách, Vyšší územný celok môže poskytovať finančný
príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a
finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje sociálnu službu uvedenú
v odsekoch 1 a 2, ak tieto finančné príspevky neposkytuje obec.

28. Podľa § 75 ods. 9 zákona o sociálnych službách, finančná podpora podľa tejto hlavy sa poskytuje
neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu vo verejnom záujme.

29. Podľa § 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách, Neverejný poskytovateľ sociálnej služby podáva

písomnú žiadosť o poskytnutie finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej
fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby podľa odsekov 1 až 8.

30. Podľa § 75 ods. 12 zákona o sociálnych službách, za príslušnú obec alebo príslušný vyšší územný

celok na účely poskytovania finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej
osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby
uvedenej v § 31, 32, 32a, 32b, § 33 až 42, § 47, 52, § 54 až 56 sa považuje obec alebo vyšší územný
celok, kde má prijímateľ sociálnej služby trvalý pobyt, bez ohľadu na to, ktorá obec vydala rozhodnutie
o odkázanosti na sociálnu službu alebo ktorý vyšší územný celok vydal rozhodnutie o odkázanosti na

sociálnu službu.

31. Podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách, finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby
na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy, najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy o

poskytovaní tohto finančného príspevku. Pri určovaní výšky finančného príspevku pri odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre účastníkov zmluvy platia ustanovenia § 76 a 77.

32. Podľa § 75 ods. 16 zákona o sociálnych službách, ak obec alebo vyšší územný celok zabezpečí

fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, s trvalým pobytom na svojom území alebo vo
svojom územnom obvode poskytovanie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby s
miestom jej poskytovania na území inej obce alebo v územnom obvode iného vyššieho územného celku,
výšku finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na príslušný rozpočtový rokurčí tak, aby zodpovedala výške tohto finančného príspevku na príslušný rozpočtový rok, určenej touto
inouobcoualebotýmtoinýmvyššímúzemnýmcelkomneverejnýmposkytovateľomtejtosociálnejslužby
s miestom poskytovania tejto sociálnej služby na svojom území alebo vo svojom územnom obvode.

33. Podľa § 75 ods. 17 zákona o sociálnych službách, Na účely určenia výšky finančného príspevku
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa odseku 16 sa rovnako vzťahuje povinnosť obce
a vyššieho územného celku podľa § 77 ods. 3 tretej vety a štvrtej vety v rozsahu svojej pôsobnosti
zverejňovať a) priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa

§ 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú
v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok a b) priemerné
bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy určené podľa § 77 ods. 8 za sociálnu službu,
ktorú obec alebo vyšší územný celok v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovali alebo
nezabezpečovali prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadili alebo založili.

34. Podľa § 77 ods. 1 zákona o sociálnych službách, finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby sa určí podľa druhu sociálnej služby, a ak ide o sociálnu službu poskytovanú v zariadení,
aj podľa formy sociálnej služby a kapacity zariadenia, v prepočte na počet prijímateľov sociálnej služby,
na počet hodín sociálneho poradenstva, na počet hodín opatrovateľskej služby, na počet hodín sociálnej
rehabilitácie, na počet hodín služby včasnej intervencie, na počet kilometrov prepravnej služby, na počet

hodín sprievodcovskej služby a predčitateľskej služby, na počet hodín tlmočenia alebo na inú jednotku
výkonu. Do kapacity zariadenia podľa prvej vety sa započítava počet miest v
a. budove tohto zariadenia,
b. inej budove tohto zariadenia stavebnotechnicky a dispozično-prevádzkovo prepojenej s budovou
zariadenia a

c. inom zariadení s poskytovaním celoročnej pobytovej sociálnej služby a týždennej pobytovej sociálnej
služby v budove podľa písmen a) a b), ak poskytovateľ sociálnej služby v zariadení poskytuje sociálnu
službu aj v tomto inom zariadení.".

35. Podľa § 77 ods. 2 zákona o sociálnych službách, Ak odsek 8 neustanovuje inak, výška finančného

príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa na príslušný rozpočtový rok určí vo výške
rozdielu medzi priemernými bežnými výdavkami na poskytovanie sociálnej služby v pôsobnosti obce
alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa
odseku 1 a
a. priemerným príjmom z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 na sociálnu službu v

pôsobnosti obce za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1, ak
ide o sociálnu službu v zariadeniach uvedených v § 35, § 36 a 40,
b. priemerným príjmom neverejných poskytovateľov sociálnej služby z poskytnutého finančného
príspevku podľa § 78a na sociálnu službu za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku
výkonu podľa odseku 1, ak ide o sociálnu službu v zariadeniach uvedených v § 34, § 37 až 39,

c. príjmom neverejného poskytovateľa sociálnej služby z poskytnutého finančného príspevku podľa §
76 na sociálnu službu na príslušný rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1, ak
ide o sociálnu službu uvedenú v § 41,
d. priemernými skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú
v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na

jednotku výkonu podľa odseku 1.

36. Podľa § 78 ods. 1,2, 3 zákona o sociálnych službách, (1) Ak sa neverejnému poskytovateľovi
sociálnej služby poskytuje finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a finančný
príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy na

príslušnýrozpočtovýrok,obecalebovyššíúzemnýceloktietofinančnépríspevkyposkytujepreddavkovo
a prvý preddavok sa poskytne najneskôr do konca februára príslušného rozpočtového roka. Na
zúčtovanie týchto finančných príspevkov sa vzťahuje osobitný predpis. (2) Ak sa začne poskytovať
neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby a finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch

sebaobsluhy v priebehu rozpočtového roka, obec alebo vyšší územný celok tieto finančné príspevky
poskytuje preddavkovo, najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nárok na tieto finančné
príspevkyvznikolanajneskôrdoposlednéhodňakalendárnehomesiacanasledujúcehopokalendárnom
mesiaci, v ktorom vznikol nárok na tieto finančné príspevky. (3) Ak neverejný poskytovateľ sociálnejslužby skončí poskytovanie sociálnej služby v priebehu rozpočtového roka, zúčtuje poskytnutý finančné
príspevky na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc
inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy ku dňu skončenia poskytovania sociálnej služby.

37.Podľa§80písm.a),b,c)zákonaosociálnychslužbáchObeca)vypracúva,schvaľujekomunitnýplán
sociálnych služieb vo svojom územnom obvode, b) utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja,
c) je správnym orgánom v konaniach o 1. odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, v
zariadeníopatrovateľskejslužby,vdennomstacionári,oodkázanostinaopatrovateľskúslužbu,2.zániku

odkázanosti na sociálnu službu uvedenú v prvom bode, 3. odkázanosti na sociálnu službu uvedenú v
prvom bode po zmene stupňa odkázanosti, 4. povinnosti zaopatrených plnoletých detí alebo rodičov
platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť podľa § 73 ods. 13,

38. Podľa § 110aq ods. 13 zákona o sociálnych službách ak fyzická osoba, ktorá je odkázaná na
sociálnu službu v zariadení uvedenom v § 35 alebo § 36, a ktorej sa k 31. decembru 2021 poskytuje

pobytová sociálna služba v tomto zariadení bez finančnej podpory poskytovania tejto sociálnej služby
poskytovanímfinančnéhopríspevkunaprevádzkuposkytovanejsociálnejslužby,doručípo31.decembri
2021 obci v rozsahu jej pôsobnosti písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania pobytovej sociálnej
služby v zariadení uvedenom v § 35 alebo § 36 podľa § 8 ods. 1, obec poskytne za podmienok
ustanovených týmto zákonom neverejnému poskytovateľovi pobytovej sociálnej služby v zariadení

uvedenom v § 35 alebo § 36, ktorého si táto fyzická osoba vybrala, finančný príspevok na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby na rozpočtový rok 2022 na túto fyzickú osobu vo výške a) od 1 200 eur do
výšky určenej podľa § 77 v znení účinnom od 1. januára 2022, b) určenej podľa § 77 v znení účinnom
od 1. januára 2022, ak je takto určená výška finančného príspevku nižšia ako 1 200 eur.

39.Podľa§36ods.3zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„OZ“),akúčastník,ktorémuje
nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

40. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

41. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

42. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné v celom rozsahu
zamietnuť.

43. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanej na dofinancovanie sociálnej služby, ktorú
poskytol žalobca M. E., nar. XX.XX.XXXX s trvalým pobytom v žalovanej obci v Zariadení pre seniorov

F., a to vyplatením príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby za rok 2023. Taktiež žalobca
žiadal vyplatiť tento príspevok aj z titulu uplynutia rozpočtového roka 2023 a teda titulom bezdôvodného
obohatenia. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť dôvodiac, že jej nepatrí pasívna vecná legitimácia a
že neboli splnené zákonné predpoklady pre to, aby žalobcovi mohla poskytnúť žalované plnenie, a to
predovšetkým s poukazom na § 75 ods.14 zákona o sociálnych službách, keď medzi stranami sporu

absentuje uzatvorená písomná zmluva. Zároveň namietala aj žiadanú výšku plnenia.

44. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovanej o tom, že by jej v zmysle § 75 a nasl. zákona o sociálnych
službách nepatrila pasívna vecná legitimácia, z toho dôvodu, že žalovaná žalobcu nepožiadala o
poskytnutie sociálnej služby pre p. M. E. (toto vyžadovala predošlá právna úprava – pozn. súdu), ale túto

službu jej reálne poskytol žalobca sám a to na základe žiadosti menovanej, adresovanej len žalobcovi,
a to ešte skôr, ako sa žalobca obrátil na žalovanú so svojou žiadosťou o poskytnutie príspevku. Súd má
za to, že ustanovenie § 75 zákona o sociálnych službách žalovanej neukladá povinnosť žiadať žalobcu
o poskytovanie sociálnej služby pre odkázanú osobu, t.j. pasívna vecná legitimácia žalovanej v spore je
daná a to s poukazom na § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnych službách.

45. Súd sa rovnako nestotožnil s námietkami žalobcu týkajúcimi sa zástupcu žalovanej, t. j. či sa
v danom prípade nejedná o vykonávanie neoprávneného podnikania tzv. pokutníctva, keď zástupca
žalovanej nenachádza v registri advokátov SAK. Ak fyzická alebo právnická osoba bez oprávneniaposkytovať právne služby podľa ZoA alebo osobitných predpisov vystupuje vo viacerých konaniach
ako všeobecný zástupca, súd zastúpenie sporovej strany takouto osobou v zmysle § 89 ods. 2
CSP nepripustí. Ide o tradičné procesné ustanovenie, ktoré okrem iného zamedzuje neoprávnenému

a opakovanému poskytovaniu právnych služieb za odmenu (pokútnictvo). Trestnoprávna zodpovednosť
za neoprávnené podnikanie podľa § 251 ods. 2 písm. e) TZ tým nie je dotknutá. O zastupovanie vo
viacerých konaniach ide spravidla vtedy, ak všeobecný zástupca vystupuje vo vyše dvoch neskončených
sporoch, ktoré spolu skutkovo nesúvisia. Ak ide o právoplatne skončené konania, možno zastupovanie
všeobecným zástupcom v týchto konaniach zohľadniť a zástupcu v aktuálnom konaní nepripustiť za

predpokladu, že medzi týmito konaniami existuje taká časová súvislosť (frekvencia výskytu), ktorá
odôvodňuje záver, že zastupovanie zo strany všeobecného zástupcu nie je ojedinelé a jednorazové.
V tomto prípade však zástupca žalovanej nezastupuje žalovanú vo viacerých konaniach, čo žalobca ani
nenamietal, a preto žalovaná pri splnomocnení svojho zástupcu postupovala v súlade s § 89 ods. 1 CSP.

46. V konaní bolo medzi stranami nesporné, že žalobca je neverejným poskytovateľom sociálnej služby,

ktorý poskytuje sociálnu službu bez cieľa dosiahnuť zisk v Zariadení pre seniorov F.. Žalovaná je obec,
ktorej obyvateľke M. E., nar. XX.XX.XXXX sú zo strany žalobcu poskytované sociálne služby v zariadení
pre seniorov žalobcu pobytovou formou. Tiež nebolo sporným, že dňa 02.01.2023 žalovaná obec
vydala rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu menovanej v zariadení pre seniorov. Menovaná
nevyužila svoje právo a nepožiadala žalovanú obec o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, ale

sama dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalobcom Zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb pobytovou
formou. Sporným nebolo ani to, že dňa XX.XX.XXXX menovaná písomne požiadala žalovanú obec o
zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby. Rovnako tak
nebolo sporným, že žalobca žiadosťou neverejného poskytovateľa sociálnej služby (aj samotní klienti)
požiadal žalovanú o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania

sociálnej služby pre klientov žalobcu v súlade s § 8 ods.1 zákona o sociálnych službách, pričom predložil
žalovanej obci aj zmluvu o poskytnutí sociálnych služieb ako aj návrh zmluvy o poskytnutí finančného
príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Nebolo tiež sporné, že medzi stranami sporu
nebola uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby.

47. Spornou otázkou bolo, či je pre poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby nevyhnutná písomná zmluva medzi žalobcom (ako neverejným poskytovateľom) a
žalovanou (obcou) o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a tiež
samotná výška finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby.

48. V prvom rade je potrebné uviesť, že právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie
sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb upravuje zákon o sociálnych službách
s tým, že financovanie sociálnych služieb je právne upravené v jeho štvrtej časti v § 71 až § 78e.
Ustanovenie § 71 upravuje zdroje financovania sociálnych služieb a § 72 práva a povinnosti, či už

poskytovateľov sociálnej služby, alebo prijímateľov sociálnej služby súvisiace s platením úhrady za
sociálnuslužbu,tedaokreminéhourčujeajto,ktojepovinnýplatiťúhraduzasociálnuslužbu.V§72ods.
1 je jednoznačne stanovené, že úhradu za sociálnu službu je v zásade povinný platiť prijímateľ sociálnej
služby, a to za podmienok uvedených v tomto a jemu nasledujúcich ustanovení. Spôsoby vzniku
právneho vzťahu medzi poskytovateľom sociálnej služby a prijímateľom takejto služby je upravený v

§ 74, z ktorého je zrejmé, že takýto právny vzťah vzniká na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnej
služby. Finančná podpora neverejného poskytovateľa sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu
vo verejnom záujme je upravená v tretej hlave tejto časti, a to v § 75 a nasledujúcich.

49. Základnými podmienkami, na ktoré sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok

na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, sú:
poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vo verejnom záujme podľa
§ 75 ods. 9 a 10 zákona (poskytovanie sociálnej služby prijímateľovi na ňu odkázanému), ďalej
neposkytovanie sociálnej služby s cieľom dosiahnuť zisk (§ 75 ods. 1 s poukazom na § 64 ods.
12 zákona), písomná žiadosť neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného

príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (§ 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách),
ktorej prílohou sú písomné zmluvy o poskytovaní sociálnej služby medzi poskytovateľom a prijímateľom
(§ 74 ods. 2), alebo zoznam osôb, ktorým sa sociálna služba poskytuje, ak sa písomná zmluva
neuzatvára (§ 75 ods. 5 zákona), uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku naprevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby
(§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách). Podľa názoru súdu, pokiaľ niektorá z vyššie uvedených
podmienok splnená nie je, povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej

sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s
cieľom dosiahnuť zisk nevzniká.

50. Je zrejmé, že p. M. E., nar. XX.XX.XXXX boli poskytované sociálne služby v zariadení pre
seniorovžalobcu,avšakbezfinančnéhopríspevkunaprevádzkuposkytovanejsociálnejslužbyzostrany

žalovanej obce. Od 01.01.2022 vstúpila do účinnosti zmena zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych
službách (§ 110aq ods.13 cit. zákona), ktorá vzhľadom na problémy interpretačnej a aplikačnej praxe
explicitne ustanovuje právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa už poskytuje sociálna
služba neverejným poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory z verejných prostriedkov podľa tohto
zákona, t. j. bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, kedykoľvek aj počas
poskytovania tejto sociálnej služby neverejným poskytovateľom, prejaviť svoj záujem o zabezpečenie

poskytovania sociálnej služby novo už s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov.
To znamená, že fyzická osoba môže kedykoľvek, i počas poskytovania sociálnej služby, požiadať o
poskytnutie alebo zabezpečenie tejto sociálnej služby príslušnou obcou, resp. vyšším územným celkom,
a to po zabezpečení realizácie práva tejto fyzickej osoby touto obcou, resp. vyšším územným celkom na
informovaný výber poskytovateľa tejto sociálnej služby, novo už s finančnou podporou poskytovania tejto

sociálnej služby z verejných prostriedkov poskytovaním finančných príspevkov na spolufinancovanie
tejto sociálnej služby v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku podľa tohto zákona (z všeobecnej
časti dôvodovej správy k zákonu č. 484/2021 Z. z.).

51. V súlade s touto zákonnou zmenou p. M. E., nar. XX.XX.XXXX ako odkázaná osoba, ktorej už v

danom čase bola poskytovaná sociálna služba neverejným poskytovateľom, požiadala žalovanú obec o
poskytovanie sociálnej služby alebo zabezpečenie sociálnej služby s finančnou podporou poskytovania
tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov (žiadosť podľa § 8 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z.).
Povinnosťou obce je (po zabezpečení práva odkázanej osoby na výber sociálnej služby a výber
poskytovateľa sociálnej služby) poskytnúť sociálnu službu, ak je obec sama poskytovateľom tejto

sociálnej služby, alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby u iného poskytovateľa sociálnej služby
zapísanej do registra (§ 8 ods. 4 zákona č. 448/2008 Z. z.).

52. Ako však ustanovuje § 8 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z., obec poskytne fyzickej osobe sociálnu
službu alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 (teda aj sociálnej služby

v zariadení pre seniorov - pozn. súdu) podľa poradia na základe vopred určených a zverejnených
podrobností vedenia tohto poradia. Uvedené vysvetľuje dôvodová správa k zákonu č. 484/2021 Z.
z. nasledovne: ak to v konkrétnom čase rozpočtové možnosti samosprávy neumožňujú (nemá vo
svojom rozpočte vyčlenenú dostatočnú sumu finančných prostriedkov na možnosť začatia poskytovania
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby), je povinná obec a vyšší územný

celok v rozsahu svojej pôsobnosti doručenú písomnú žiadosť odkázanej fyzickej osoby o zabezpečenie
poskytovania sociálnej služby (s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných
prostriedkov)zaradiťdoporadia(poradiauspokojovaniažiadostíozabezpečeniesociálnejslužby,aakje
toto zabezpečenie realizované u neverejných poskytovateľov sociálnej služby, spojené aj s poskytnutím
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby), a tejto žiadosti vyhovieť na základe

vopred určených a zverejnených podrobností vedenia tohto poradia uspokojovania žiadostí. Preto len
v prípade, ak to obci dovoľujú rozpočtové a iné okolnosti, môže poskytnúť fyzickej osobe sociálnu
službu alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby a súčasne aj uzatvoriť zmluvu o poskytnutí tohto
finančného príspevku s neverejným poskytovateľom sociálnej služby.

53. Zhrnúc vyššie uvedené, je teda základnou podmienkou, na ktorú sa viaže povinnosť obce poskytovať
finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, písomná zmluva o poskytnutí
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby uzatvorená medzi obcou a
neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách). Keďže

bolo nesporne preukázané, že medzi žalovanou obcou a žalobcom ako neverejným poskytovateľom
sociálnej služby nebola uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby, žalovanej obci doposiaľ nevznikla žalovaná povinnosť. Povinnosť
obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vzniká najskôr ažuzatvorením zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, k
uzatvoreniu ktorej dôjde po splnení zákonných podmienok, a až v prípade, ak to dovoľujú rozpočtové a
inézákonomstanovenéokolnosti.Akosprávneuviedlažalovaná,bezzmluvynevznikolzáväzkovývzťah

medzi žalovanou obcou a žalobcom ako poskytovateľom sociálnej služby, neexistuje teda povinnosť
obce plniť.

54. Vyššie uvedený právny záver súdu je napokon podporený aj novšími rozhodnutiami - napr.
uznesenímNajvyššiehosúduSRsp.zn.1KO/8/2020zodňa08.09.2020,ktorývpredmetnomrozhodnutí

uviedol, že „finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe
písomnej zmluvy“ a rovnaký právny názor vyjadril i Krajský súd v Trnave v rozsudku zo dňa 29.11.2022
sp. zn. 32Cob/9/2022 (na ktorý poukazovala žalovaná), keď uviedol, že „bez uzatvorenej zmluvy o
poskytnutí finančného príspevku sa tento nevypláca“ a ďalej „ názor žalobcu, že povinnosť, ktorej
uloženia sa domáha v tomto konaní, žalovanému vyplýva priamo zo zákona, a to § 75 ods.5 ZoSS
odvolací súd nepovažuje za správny“. Vychádzajúc z citovaného rozsudku je zrejmé, že jeho predmetom

bolrovnakoakovdanomprípadenároknadofinancovaniesociálnejslužby.Súdnepopiera,žesajednalo
o skutkový stav vychádzajúci z právnej úpravy do prijatej novely zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych
službách (účinnej od 01.01.2022), súd však z citovaného rozhodnutia poukázal len na podmienku
nevyhnutnosti písomnej zmluvy (§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách), ktorá podmienka bola
stanovená tak pred prijatou novelou ako i po nej, teda v tejto časti možno právne názory v ňom vyjadrené

aplikovať aj na daný právny stav. V ostatnom súd na citované rozhodnutie neodkazuje.

55. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že jeho nárok potvrdzujú aj odborné články C. I. I. O., súd uvádza,
že tieto v skutočnosti potvrdzujú horeuvedený názor súdu, že nárok na FPP nevzniká neverejnému
poskytovateľovi „automaticky“ a že teda musí dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí FPP. Aj uvedený

autor totiž zhodne so všeobecnou časťou dôvodovej správy vo svojich článkoch uvádza, že „v prípade,
že samospráva nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, je povinná zariadiť žiadosť o
poskytnutie FP do poradia...“, pričom obec nepochybne príslušnú zmluvu uzatvorí iba v prípade, ak vo
svojom rozpočte vyčlení potrebné finančné príspevky.

56. Pokiaľ Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 5Cob/46/2017 vyslovil právny názor, že účelom
§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách nie je to, aby sa obec mohla vyhýbať plneniu povinnosti
vyplývajúcej zo zákona, je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie je viazaný iba rozhodnutiami a
stanoviskami publikovanými v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi
ČSSR a ČSFR, v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR, vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu

SR, v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 a
rozhodnutiami Ústavného súdu SR, ESĽP a Súdneho dvora EÚ.

57. Ďalej súd uvádza, že žalobcovi nie je možné priznať žalovanú sumu ani titulom bezdôvodného
obohatenia. Z vykonaného dokazovania (konkrétne zo zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb)

je zrejmé, že žalobca poskytuje plnenie spočívajúce najmä v poskytovaní ubytovania, stravovania,
upratovania, prania, žehlenia, pomoci pri odkázanosti, sociálnej rehabilitácie, sociálneho poradenstva a
ošetrovateľskej starostlivosti. Vzhľadom na povahu týchto plnení je však zrejmé, že ak by aj tieto plnenia
získané bez právneho dôvodu alebo na základe neplatného právneho úkonu alebo z právneho dôvodu,
ktorý odpadol alebo z nepoctivých zdrojov (viď § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), bezdôvodne by

sa mohla obohatiť iba tá fyzická osoba, ktorej boli tieto plnenia reálne poskytnuté - v žiadnom prípade sa
však poskytnutím týchto plnení nemohla obohatiť právnická osoba G. H.. Do úvahy pritom neprichádza
ani bezdôvodné obohatenie v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka - a to z dôvodu, že v tomto prípade
ide o situácie, keď napriek tomu, že obohatený má určitú právnu povinnosť (viď slovné spojenie „ ...čo
podľa práva mal plniť sám.“), túto nesplní a namiesto neho ju splní tretia osoba. Keďže však v súdenej

veci žalovanej právna povinnosť platiť FPP nevznikla - a to vzhľadom na neuzatvorenie príslušnej
zmluvy so žalobcom, táto sa nemohla bezdôvodne obohatiť tým, že by FPP zaplatil niekto iný. Ďalej je
potrebné uviesť, že podľa názoru súdu žalovaná nie je povinná svojím (a to ani odkázaným) obyvateľom
poskytovať ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, pomoc pri odkázanosti, sociálnu
rehabilitáciu, sociálne poradenstvo a ošetrovateľskú starostlivosť a teda táto sa nemohla bezdôvodne

obohatiť v dôsledku toho, že tieto plnenia obyvateľke žalovanej poskytol žalobca.

58. Súd ďalej uvádza, že nesúhlasí ani s argumentom žalobcu, že keďže žalovaná zámerne zmarila
uzatvorenie zmluvy, právny úkon sa stal nepodmienený. Paragraf 36 Občianskeho zákonníka je totižmožné aplikovať iba v tých v prípadoch, ak strany v právnom úkone viažu vznik, zmenu alebo zánik
práva na splnenie podmienky - v súdenej veci však medzi stranami žiadny platný právny úkon neexistuje,
a teda ani nie je možné naň aplikovať § 36 ods. 3 OZ.

59. Záverom súd uvádza, že s ohľadom na neexistenciu písomnej zmluvy o poskytnutí finančného
príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi žalovanou obcou a žalobcom ako
neverejným poskytovateľom sociálnej služby, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd sa preto už ďalej
nezaoberal námietkami ohľadom výšky finančného príspevku.

60. Čo sa týka navrhovaných dôkazov zo strany žalovanej - znalecké dokazovanie na určenie výšky
finančnéhopríspevku,súduvádza,žetentonevykonal,pretožesamujehovykonanievzhľadomnato,že
vo vzťahu medzi sporovými stranami nebola splnená podľa názoru súdu základná podmienka (uzavretie
písomnej zmluvy) zdalo nehospodárne a nadbytočné. Súd mal pre svoje rozhodnutie dostačujúce
množstvo listinných dôkazov.

61. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaná mala plný úspech, súd jej
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Ak žalovaný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže žalobca podať návrh

na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).