Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123262682
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123262682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom
C., A. D. XXXX/XX, o zaplatenie 1 038,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Csp/9/2023 zo dňa 12. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Csp/9/2023 zo dňa 12. septembra 2023 vo
výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej „okresný súd“, alebo „súd prvej
inštancie“) výrokom I. rozhodol, že „Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 360,00 Eur“,
výrokom II. „Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta“, výrokom III. „Súd žalovanému nepriznáva nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi“.
1.1 Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 39, § 45 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4 zák.
č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky

zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 273 ods. 1, § 497 zák. č.
513/1991 Zb. - Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), §
145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, čl. 17 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách
v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky (ďalej len „Zákon o bankách“).
1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného

rozkazu, doručeným dňa 17. marca 2023, (ďalej len „žaloba“) domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
1 038,68 eur s príslušenstvom z titulu troch zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktorých splatnosť nastala
v dôsledku mimoriadneho zosplatnenia.
1.3 Súd prvej inštancie uznesením č. k. 18Csp/9/2023-158 zo dňa 3. augusta 2023 pripustil zmenu
na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
so sídlom Boulevard Haussmam 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom

Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713 (ďalej len „pôvodný žalobca“ alebo „pôvodný veriteľ“),
pripustil do konania spoločnosť: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35
724 803 (ďalej len „žalobca“). Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. septembra 2023
oznámil, že žalovaný po podaní žaloby zaplatil sumu 360,- eur a v tejto časti tak zobral žalobcu späť.1.4Súdprvejinštancievykonaldokazovanieazvýsledkovdokazovaniazistil,žepôvodnýveriteľvpozícii
banky uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 17. júna 2018 zmluvu o úvere I. (ďalej len „zmluva o úvere
I.“), dňa 6. júla 2018 zmluvu o úvere II. (ďalej len „zmluva o úvere II.“) a dňa 21. júna 2019 zmluvu o

úvere III. (ďalej len „zmluva o úvere III.“). Súd prvej inštancie skonštatoval, že zmluvy o úvere (I. až III.)
boli uzatvorené v písomnej forme, keď žalovaný ich podpísal elektronicky. Súd prvej inštancie uviedol,
že zmluvou o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21. júna 2023 (ďalej len „zmluva
o postúpení pohľadávok“) pôvodný žalobca postúpil pohľadávku v sume 1 038,68 eur s príslušenstvom
z titulu uzavretých zmlúv o úvere (I. až III.) na žalobcu. Predmetom konania je tak nárok žalobcu

voči žalovanému na zaplatenie zostatku neuhradenej dlžnej sumy poskytnutých úverov z titulu zmluvy
o úvere I. až III., po ich zosplatnení.
1.5 Súd prvej inštancie v prvom rade, na základe čiastočného späťvzatia žaloby, rozhodol o zastavení
konania v časti o zaplatenie sumy 360,- eur v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP.
1.6 Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania došlo k postúpeniu
pohľadávky, zaoberal sa v prvom rade aktívnou vecnou legitimáciou, keďže vecnú legitimáciu je súd

povinný skúmať z úradnej povinnosti, aj keď ju žiadna zo strán nenamieta. V tomto smere súd prvej
inštancie poznamenal, že žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu od zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 21. 06. 2023, ktorá nadobudla účinnosť dňa 3. júla 2023.
1.7 Nadväzujúc na vyššie uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že v danom prípade je nepochybné,
že úverový vzťah vznikol medzi žalovaným a pôvodným veriteľom, ktorý je bankou. Preto bolo

nevyhnutnéaplikovať§92ods.8Zákonaobankách.Zákonobankáchjednoznačnedefinujepodmienky,
za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa rozumie rovnako i
pobočka zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia
definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu
klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z ktorých prvou je

písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby
pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len
časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu
situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť
nebude môcť, a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením (v čase medzi splnením oboch podmienok

podľa prvej vety § 92 ods. 8 predmetného zákona a samotným pristúpením k uzavretiu postupovacej
zmluvy) svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej
ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný
čas presahujúci jeden rok. Z uvedeného je tak zrejmý reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby

mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva banky klientovi, že je v
omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Zároveň ďalšími zo zákona
o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (zákonnými podmienkami) platného postúpenia pohľadávky z
úveru je preukázateľné (doručenie) zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo
následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia

byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko
zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.
1.8 Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru I.
zo dňa 30. októbra 2020 (ďalej len „oznámenie o mimoriadnom zosplatnení úveru I.“) síce sekundárne
vyplýva, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas, avšak primárne je predmetom tohto úkonu práve

oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Rovnaký obsah má aj oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru II. zo dňa 30. októbra 2020 (ďalej len „oznámenie o mimoriadnom
zosplatnení úveru II.“), ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru III. zo dňa 7. októbra
2020 (ďalej len „oznámenie o mimoriadnom zosplatnení úveru III.“). Nadväzujúc na uvedené súd prvej
inštancie dodal, že obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách predpokladá výlučnú

a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho
záväzku. Skrz spotrebiteľský charakter dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniam
o mimoriadnom zosplatnení úveru (I. až III.) aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách
(pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31. marca 2022,
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoCsp/24/2022 zo dňa 28. júna 2023). Súd

prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal (ani netvrdil) zaslanenie (doručenie) výlučnej
a samostatnej písomnej výzvy banky (pôvodného veriteľa) žalovanému v zmysle ustanovenia § 92 ods.
8 Zákona o bankách, v dôsledku čoho došlo v prejednávanej veci k postúpeniu pohľadávky z pôvodného
veriteľa na žalobcu v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, s konzekvenciami absolútnejneplatnosti takéhoto úkonu. V dôsledku vyššieho uvedeného tak nenastali účinky prevodu žalovanej
pohľadávky, čo spôsobilo, že žalobca v konaní nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Súd prvej
inštancie tak z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

1.9 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a uviedol, že v
konaní mal žalovaný úspech v celom rozsahu, keď zastavenie konania v časti o zaplatenie 360,- eur
nemalo vplyv na plný úspech žalovaného v spore, pretože žalobca v dôsledku neplatnosti postúpenia
pohľadávkyjesubjektombezlegitimácieprijaťpredmetnéplnenie.Zavinenienazastaveníkonaniapodľa
§ 256 ods. 1 CSP tak nemožno pripísať žalovanému (pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. 17CoCsp/28/2022 zo dňa 28. septembra 2022). Z uvedeného dôvodu vznikol žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nakoľko však žalovanému doteraz preukázateľne žiadne
účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie v súlade s čl. 17 základných
princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal
(pozriuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Cdo/544/2015zodňa26.októbra2016,
sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. februára 2018).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (ďalej aj len ako „odvolateľ“) prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP, pričom uviedol, že
rozsudok napáda vo výroku II. a v závislom výroku III.
2.1 Žalobca tvrdil, že otázka platného postúpenia pohľadávky bola súdom prvej inštancie už právoplatne

vyriešená, keď súd prvej inštancie rozhodol uznesením o pripustení zmeny na strane žalobcu. V tomto
smere zastal názor, že ak súd prvej inštancie pripustil zmenu žalobcu, a tým aj posúdil postúpenie
pohľadávky, tak jeho záver v rozhodnutí vo veci samej nemôže odporovať skoršiemu rozhodnutiu. Preto,
ak súd prvej inštancie po pripustení zmeny žalobcu rozhodol vo veci samej rozsudkom tak, že posúdil
postúpenie pohľadávky za neplatné, naplnil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. V tejto

rovine poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/57/2020 zo dňa
29. septembra 2021.
2.2 Žalobca rozporoval záver súdu prvej inštancie ohľadom nepreukázania splnenia podmienky
v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách a tvrdil, že žalovaný bol v čase postúpenia
pohľadávky v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči pôvodnému

veriteľovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo v konaní preukázané, že žalovaný
bol pôvodným veriteľom opakovane vyzývaný na úhradu omeškaných splátok, a to oznámením
o mimoriadnom zosplatnení úveru I. až III., spoločne s doručenkami. Na základe uvedeného považoval
žalobca za preukázané, že zo strany pôvodného veriteľa nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zákona
o bankách.

2.3 V spojitosti s vyššie uvedeným žalobca tiež namietol, že napadnutý rozsudok nezohľadňuje
judikatúru najvyšších súdnych autorít a tvrdil, že aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (sp. zn. 8Cdo/169/2020) pripúšťa, aby za výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8
Zákona o bankách bolo možné považovať aj výpoveď zmluvy (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti), avšak
iba za súčasnej podmienky, že jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie. Nadväzujúc na uvedené

žalobca uviedol, že v spojitosti s predloženými oznámeniami o mimoriadnom zosplatnení úveru (I. až III.)
sa jedná o kvalifikované výzvy banky žalovanému v zmysle § 92 ods. 8 predmetného zákona. Obsahom
týchto podaní bola výzva pôvodného veriteľa, aby žalovaný uhradil dlžnú sumu, a to bez ohľadu na
to, či výzva na úhradu bola len sekundárna popri primárnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti, nakoľko
žiadne ustanovenie nevylučuje možnosť uskutočniť viacero úkonov prostredníctvom jedného podania.

Na základe uvedeného bol žalobca názoru, že súd prvej inštancie vec v otázke nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie nesprávne posúdil.
2.4 Žalobca na základe vyššie produkovaných tvrdení bol názoru, že súd prvej inštancie nesprávne
posúdil (ne)existenciu aktívnej vecnej legitimácie, a preto nesprávne rozhodol, ak žalobcu vo zvyšnej
časti zamietol. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že

žalobe vo zvyšnej časti vyhovie, alternatívne rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril napriek tomu, že mu na to bol vytvorený procesný priestor.

4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou, (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385ods. 1 CSP „a contrario“ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky
(ďalej len „Zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie
podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť,

ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní
klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená

pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

8. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd

prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval
skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje
a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie má všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca, ako
odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené v štádiu
prvoinštančného konania, a ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie
nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní.

Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu,
pričom neboli naplnené procesné predpoklady zo strany odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie,
prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3, v spojení s ustanovením § 366
CSP). Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov je názoru, že podané odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku

(II.) a v závislom výroku o trovách konania (III.) ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením
napadnutého rozsudku sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje, pričom
k relevantným námietkam odvolateľa v podanom odvolaní v súlade s ustanovením § 387 ods. 3 CSP
uvádza nasledovné:

9. Procesná obrana žalobcu v odvolaní je založená na tvrdení, že za výzvu banky možno považovať
oznámenie o mimoriadnom zosplatnení úveru I. až III., v dôsledku čoho mali byť splnené všetky zákonné
požiadavky ustanovenia § 92 ods. 8 Zákon o bankách, z dôvodu ktorého má byť záver súdu prvej
inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nesprávny. Žalobca tiež namieta, že ak súd prvej
inštancie uznesením podľa § 80 CSP pripustil zmenu žalobcu z titulu postúpenia pohľadávky, tak súd

už nemôže dospieť v meritórnom rozhodnutí k opačnému záveru, resp. k záveru, že k postúpeniu
pohľadávky platne nedošlo.10. Odvolací súd na úvod konštatuje, že aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním tvrdené právo, respektíve mu vyplýva procesné právo
si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej - existencie

tvrdenéhoprávanastranežalobcu,alebopasívnej-existencietvrdenejpovinnostinastranežalovaného,
je imanentnou súčasťou súdneho konania a súd je povinný skúmať ju z úradnej povinnosti v
ktoromkoľvek štádiu konania (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/205/2009, sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27. októbra 2021).

11. Súd prvej inštancie sa tak správne v konaní zameral predovšetkým na skúmanie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, najmä s ohľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi stranami
sporu, v nadväznosti na potrebu poskytnutia osobitnej ochrany spotrebiteľovi v spore s dodávateľom
a súd prvej inštancie správne zameral pozornosť na vysporiadanie sa s otázkou platnosti postúpenia
pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej by súd mohol konštatovať, že žalobca
je skutočným nositeľom práva, ktorého sa v spore voči žalovanej, ako spotrebiteľovi, domáha. V

spotrebiteľských vzťahoch pri konštatovaní platnosti či neplatnosti postúpenia pohľadávky z pôvodného
veriteľa na ďalší subjekt, je nutné okrem všeobecných ustanovení § 524 až § 530 Občianskeho
zákonníka zohľadniť aj osobitnú právnu úpravu, ktorá na daný právny vzťah dopadá.

12. Jednu z osobitných právnych úprav dotýkajúc sa postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského vzťahu

predstavuje Zákon o bankách. Predmetná právna úprava pre platné postúpenie pohľadávky banky
vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách
(osobitná písomná výzva banky klientovi a relevantná doba omeškania dlžníka aj napriek písomnej
výzve banky). Uvedené podmienky sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky
v zmysle hmotného práva a musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky

postúpenia stanovuje priamo Zákon o bankách a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom
ochrany bankového tajomstva (uvedenú skutočnosť odvolací súd konštatuje len pre úplnosť a vzhľadom
na označenie 14. časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ako OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ
TAJOMSTVO, v ktorej je obsiahnuté aj zákonného ustanovenia § 92 ods. 8), ide o zákonné podmienky
postúpenia pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách neupravuje len administratívne

povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale priamo stanovuje hmotnoprávne podmienky
platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o „lex specialis“ vo vzťahu k všeobecným
ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávok (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Takémuto záveru nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky pohľadávku postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti Zákona o bankách, ktorej

nadpis znie „Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda nie je len
ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje osobitné
podmienky, za ktorých môže banka, a to aj bez súhlasu klienta postúpiť pohľadávku na inú osobu, čo
výkladom „a contrario“ znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka
platne postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Odvolací súd v súvislosti s takýmto záverom

poznamenáva, že takýto výklad predmetného zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách
zodpovedájudikatúreNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,ktorýprávezaúčelomzjednoteniavýkladu
tohto ustanovenia v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24. apríla 2018 jednoznačne konštatoval,
že „ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového
tajomstva,aletiežprávklientavsúvislostispostúpenímpohľadávky.Postúpeniepohľadávky,kuktorému

došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.“ Zhodne aj vo svojom ďalšom rozhodnutí
sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 16. júla 2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právnu vetu:
„Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu)
so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje
prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej

veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých
môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia
ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)“.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie nemal v konaní preukázané
naplnenie podmienky platnosti postúpenia pohľadávky v intencii ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, keď oznámenie o mimoriadnom zosplatnení úveru I. až III. podľa názoru súdu prvej inštancie
nespĺňa požiadavku osobitnej výzvy banky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách,s dôrazom na právny výklad ustanovenia § 92 ods. 8 predmetného zákona podaný Najvyšším súdom
Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31. marca 2022.

14. Odvolací súd konštatuje, že z právnej úpravy ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ako
aj vychádzajúc z teleologického výkladu tohto zákonného ustanovenia, sledujúc účel a zmysel tejto
právnej úpravy, vyplýva, že pred samotným postúpením pohľadávky banky na iný subjekt zákonná
úprava vyžaduje osobitnú a samostatnú písomnú výzvu banky, v ktorej banka v relevantnej časovej
súvislosti pred samotným uskutočnením postúpenia pohľadávky klienta na iný subjekt vyzve tohto

klienta na eventuálne zaplatenie a splnenie si zameškaného záväzku voči banke s upozornením, že
v súlade s dikciou ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, pokiaľ aj napriek písomnej výzve
banky zostane naďalej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
i len časti peňažného záväzku voči banke, môže banka využiť svoje oprávnenie a svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť aj inému subjektu aj bez súhlasu klienta. Práve s
prihliadnutím na sledovaný účel a cieľ tejto právnej úpravy - a to je poskytnúť ochranu klientom banky v

tomzmysle,žepoupozornenínamožnosťpostúpeniapohľadávkyajbezjehosúhlasunainýsubjektana
základe vyčíslenia konkrétnej výšky pohľadávky, má klient reálnu možnosť účinne zabrániť postúpeniu
pohľadávky a to tým, že svoj dlh voči banke dodatočne uhradí. Klientovi banky sa uvedeným spôsobom
poskytuje dostatočný informačný a časový priestor na to, aby mohol predísť, resp. zvrátiť tak závažný
právny následok, akým je postúpenie pohľadávky bankového subjektu na nebankový subjekt. Uvedený

výklad zodpovedá okrem iného aj označeniu 14. časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, OCHRANA
KLIENTOV A BANKOVÉ TAJOMSTVO. Práve takouto formou je ochrana klientov účinne, nielen fiktívne,
zabezpečená.

15. S poukazom na vyššie uvedené hodnotí odvolací súd námietku žalobcu, ktorý tvrdil, že za

kvalifikovanú výzvu banky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách možno považovať oznámenie
o mimoriadnom zosplatnení úveru I. až III. ako nedôvodnú.

16. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu oznámenia o mimoriadnom zosplatnení úveru I. síce
sekundárne vyplýva, že žalovaný je v omeškaní so splácaním pohľadávky a vyzvaný na zaplatenie sumy

291,01 eur (vyčíslenú k 30. októbra 2020) s upozornením na dôsledky v podobe vymáhania nároku
súdnoucestou,avšakprimárnejepredmetomtohtooznámeniavyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveru.
16.1 Odvolací súd konštatuje, že z obsahu oznámenia o mimoriadnom zosplatnení úveru II. síce
sekundárne vyplýva, že žalovaný je v omeškaní so splácaním pohľadávky a vyzvaný na zaplatenie sumy
277,43 eur (vyčíslenú k 30. októbra 2020) s upozornením na dôsledky v podobe vymáhania nároku

súdnoucestou,avšakprimárnejepredmetomtohtooznámeniavyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveru.
16.2 Odvolací súd konštatuje, že z obsahu oznámenia o mimoriadnom zosplatnení úveru III. síce
sekundárne vyplýva, že žalovaný je v omeškaní so splácaním pohľadávky a vyzvaný na zaplatenie
sumy 470,24 eur (vyčíslenú k 7. októbra 2020) s upozornením na dôsledky v podobe vymáhania nároku
súdnoucestou,avšakprimárnejepredmetomtohtooznámeniavyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveru.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že vychádzajúc z teleologického výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 prvá veta
Zákona o bankách, skrz spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere a z dôvodu, aby ochrana klienta bola
nielen fiktívna, ale skutočne reálne zabezpečená, potom neobstojí argument žalobcu, ktorý považuje
oznámenia o mimoriadnom zosplatnení úveru I. až III. za výzvu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona

o bankách (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo
dňa 31. marca 2022 a sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27. októbra 2022 - rozhodnutia Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 12CoCsp/36/2020 zo dňa 13. mája 2021 a 15CoCsp/23/2023 zo dňa 19. júla
2023).

18. Žalobca sa v podanom odvolaní bránil s odkazom na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn.
8Cdo/169/2020, ktorým mienil preukázať správnosť svojich tvrdení v aspekte charakteru oznámenia
o mimoriadnom zosplatnení úveru I. až III. ako výzvy banky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
Ktejtoformeprocesnejobranyžalobcuodvolacísúduvádza,ževrámcirozhodovacejpraxedovolacieho
súdu prevažuje právny názor, podľa ktorého obsah ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyžaduje

výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky. Z hľadiska komparácie vyššie uvedených rozhodnutí
dovolacieho súdu s rozhodnutím dovolacieho súdu pod sp. zn. 8Cdo/169/2020 zo dňa 27. januára 2022,
je potrebné vychádzať z prevažujúceho a neskoršieho právneho názoru dovolacieho súdu vyjadreného
v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/266/2020, sp. zn. 4Cdo/75/2020. Preto, ak súd prvej inštancie vychádzalzuvedenejpremisyvyjadrenejvneskoršíchrozhodnutiachdovolaciehosúdu,nemožnojehorozhodnutie
považovať za rozporné s čl. 2 ods. 2 CSP. Uvedená forma procesnej obrany žalobcu je v tomto smere
nedôvodná.

19. Žalobca sa v podanom odvolaní bránil tiež s tvrdením, že ak súd prvej inštancie právoplatným
uznesením pripustil zmenu žalobcu z titulu postúpenia pohľadávky, tak nemôže súd dospieť
v meritórnom rozhodnutí k opačnému záveru, resp. k záveru, že k postúpeniu pohľadávky platne
nedošlo. K tejto forme procesnej obrany odvolací súd uvádza, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky ako i Ústavného súdu Slovenskej republiky pre účely rozhodnutia podľa § 80 CSP
stačí preukázať, že nastala (formálno-právna) skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva
za následok prechod alebo prevod práv a povinností. V tomto štádiu konania (v čase rozhodovania
o pripustení zmeny strany sporu) však súd nie je oprávnený hodnotiť, či sú naplnené predpoklady pre
takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotno-právnej úpravy (mutatis mutandis nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k II. ÚS 788/2015-13 zo dňa 2. decembra 2015, Zbierka nálezov a uznesení

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 73/2015). Obdobné závery vyplývajú aj z judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4Obo/45/2012 zo dňa 26. novembra 2012), podľa ktorej otázkou, či
tvrdené právo (povinnosť), ktoré malo byť prevedené alebo ktoré malo prejsť na iného, tu skutočne je,
alebočinainéhoskutočneprešloaleboboloprevedené,sasúdnezaoberá,pretožesatýkaužposúdenia
veci samej, ku ktorej sa súd vyjadruje až v rozhodnutí vo veci samej (pozri rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 61/2022 zo dňa 1. februára 2022). S poukazom na závery vyjadrené
vrozhodnutiachnajvyššíchsúdnychautoríthodnotíodvolacísúdpredmetnúodvolaciunámietkužalobcu
ako nedôvodnú.

20.Odvolacísúdkonštatuje,žeskutkovéaprávnezávery,nazákladektorýchsúdprvejinštancievmerite

veci rozhodol boli vecne správne, a preto, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a zvážení všetkých
relevantnýchskutočností,odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuII.akovecne
správny potvrdil.

21. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania,

ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi, podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, čl. 17 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému
v prvoinštančnom konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie správne
a v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít rozhodol tak, že žalovanému náhradu
trov konania nepriznal. Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd potvrdil i závislý výrok o trovách

prvoinštančného konania ako vecne správny.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP
a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní vedenom v dôsledku odvolania žalobcu tento nebol úspešný
ani čiastočne, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Procesný

úspech v odvolacom konaní tak v celom rozsahu prináleží žalovanému, žalovaný sa však k podanému
odvolaniu žalobcu nevyjadril, a preto mu v súvislosti s odvolacím konaním trovy preukázateľne nevznikli,
preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalovanému, hoc procesne úspešnej
strane sporu v odvolacom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne trovy
odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním objektívne

nevznikli (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.
februára 2018).

23. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 CSP a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.