Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220010108
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2220010108.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr. Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona a
zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona,
o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská

Streda zo dňa 07.08.2023, č. k. 4T/15/2020-564, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.10.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 07.08.2023, č. k. 4T/15/2020-564 podľa § 285
písmeno a) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby prokurátora Okresnej

prokuratúry Dunajská Streda č. 2Pv 424/18 zo skutku právne kvalifikovaného ako prečin nedovoleného
ozbrojovaniaaobchodovaniasozbraňamipodľa§294odsek1Trestnéhozákonaazločinnedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona, ktorý mal spáchať
tak, že:
po tom, čo si v presne nezistenú dobu, avšak minimálne v mesiaci november, resp. december v roku
2014 bez povolenia zadovážil a na doposiaľ presne nezistenom mieste prechovával dlhú strelnú zbraň,

a to opakovaciu guľovnicu českého výrobcu Zbrojovka Brno vzor 23, kaliber 8 x 57 JS, výrobné číslo
hlavne J3102, výrobné číslo záveru (nečitateľný znak) 003, rok výroky 1923, spolu s minimálne 16 kusmi
streliva patriacich k uvedenej zbraní sa v presne nezistený deň, v mesiaci november resp. december v
roku 2014 dohodol na doposiaľ presne nezistenom mieste na osobnom stretnutí s osobou C. D., že jeho
osobe zabezpečí za finančnú odplatu dlhú strelnú zbraň - guľovnicu, na čo následne v priebehu troch
až štyroch dní obvinený A. B. telefonicky kontaktoval C. D. a na následnom osobnom stretnutí predal

C. D. na pravom brehu rieky Malý Dunaj v blízkosti lávky pri obci Potônske Lúky za sumu 400,- Eur
opakovaciu guľovnicu českého výrobcu Zbrojovka Brno vzor 23, kaliber 8 x 57 JS, výrobné číslo hlavne
J3102, výrobné číslo záveru (nečitateľný znak) 003, rok výroky 1923, ktorá je podľa § 6 ods. 1 písm.
b) zákona č. 190/2003 Z. z. v platnom znení zbraňou kategórie C a podlieha ohlasovacej a evidenčnej
povinnosti, spolu s minimálne 16 kusmi streliva patriacich k uvedenej zbrani,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

2. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie.
Obžalovaný sa vzdal práva podať odvolanie a zároveň vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania vo
svoj prospech oprávnenými osobami.
3. Podané odvolanie odôvodnil prokurátor podaním zo dňa 28.09.2023, v ktorom uviedol nasledovné
(skrátene):
3.1. Skutkové závery, ktoré vyústili do oslobodenia obžalovaného, sú zjavne v rozpore s výsledkami

dokazovania. Súd odignoroval dôkazy, ktoré vyznievajú v neprospech obžalovaného a nedostatočne
odôvodnil svoje rozhodnutie.3.2. Svedok C. D. jednoznačne uviedol, že na základe požiadavky zabezpečenia guľovnice kontaktoval
obžalovaného,ktorýmuvminulostiponúkalzbranenapredaj.Obžalovanýmuzabezpečilzaodplatu400
Eurzbraň,atovroku2014,ktorúprechovávalvoE.F.,kedyjuzačiatkomroka2015spolusC.G.zahodili

do ramena Malého Dunaja pri obci Nové Sady. Pri odovzdávaní zbrane bol obžalovaný a svedok, ktorý
usvedčil obžalovaného. Súd v tejto súvislosti nevyhodnotil dôkaz, a to obhliadku miesta činu v súvislosti
s previerkou výpovede na mieste činu dňa 02.03.2023. Súd odignoroval aj skutočnosť, že v súlade
s výpoveďou svedka bola na dne ramena Malého Dunaja nájdená dlhá guľová zbraň.
3.3. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok C. G., a to v súlade s výpoveďou svedka D., počul aj to, že H.

G. sa pýtal D., či ešte má na povale zbraň od B.. Svedok I. D. potvrdil, že obžalovaný a aj jeho syn
sa zaoberali predajom zbraní. Svedok čiastočne zmenil svoju výpoveď v tom smere, že ho J. B. asi 2
mesiace pred jeho výsluchom kontaktoval a povedal mu, že guľovnica patrila jemu a nie obžalovanému,
čo možno považovať zo strany syna obžalovaného za účelové.
3.4. Súd sa nezaoberal konfrontáciou medzi obžalovaným a svedkom C. D., kde bol zo strany svedka
obžalovaný jednoznačne usvedčovaný.

3.5. Súd nevykonával dokazovanie, že sa obžalovaný v čase skutku nenachádzal na Slovensku.
3.6. Navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.
4. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 10.10.2023

nasledovne (skrátene):
4.1. Rozsudok pomerne podrobne hodnotí vykonané dôkazy a vôbec ho nemožno považovať za
nezrozumiteľný a trpiaci nedostatočným odôvodnením, ako to v odvolaní tendenčne uvádza prokurátor.
Prokurátor v podanom odvolaní preceňuje význam niektorých dôkazov a vlastným spôsobom ho
interpretuje tak, aby obžalovanému uškodil.

4.2. Súd poukazuje na to, že obžalovaný sa podľa lodnej knižky, nenachádzal v čase skutku na území
Slovenska. Týmto dôkazom chceli preukázať aj to, že obžalovaný v inkriminovanom čase vykonával
serióznu zárobkovú činnosť a na obchod so zbraňami nebol odkázaný.
4.3. Je pravdou, že na dne Malého Dunaja bola nájdená zbraň, pričom je logické, že si svedok
D. pamätal, kde ju so svedkom C. G. odhodili, avšak v súvislosti s odhodením zbrane chýba

akýkoľvek dôkaz o tom, že na tom participoval obžalovaný, resp. dôkaz o tom, že zbraň kedysi patrila
obžalovanému.
4.4. Súd sa nezaoberal námietkami o vierohodnosti a serióznosti svedka D., ktorý svoju výpoveď
v priebehu konania menil a úkonom trestného konania sa vyhýbal, dokonca musel byť na hlavné
pojednávanie predvedený. Jedná sa o jediného svedka, ktorý tvrdí, že kúpil zbraň a náboje od pána B.,

pričom sa jedná o širokospektrálneho ukážkového zločinca s obrovskou trestnou minulosťou.
4.5. Svedok G. pre súdom uviedol, že sa mohlo jednať aj o iného pána B. a obžalovaného nepozná.
Skutočnosť, že zbraň mala byť od nejakého B. sa údajne dozvedel z rozhovoru D. a svedka H. G., teda
priamym svedkom nebol. O tomto rozhovore v prípravnom konaní nepadla ani zmienka.
4.6. Svedok I. D. na hlavnom pojednávaní obžalovaného neusvedčil. Vyjadril sa, že on kúpil v roku 2009

zbraň od J. B. (syna obžalovaného), ktorý mu mal najprv uviesť, že zbraň pochádza od otca a neskôr
mu uviedol, že klamal a zbraň bola jeho. Za konanie v roku 2009 nebolo nikomu vznesené obvinenie.
Práve syn obžalovaného bol trestaný za obchodovanie so zbraňami a za toto si v Nemecku odpykáva
dlhoročný trest.
4.7. Obžaloba Úradu Špeciálnej prokuratúry GP SR nepredstavuje nový dôkaz, ktorý by podporoval

dôkaznú situáciu v tejto trestnej veci.
4.8. Existencia 16 nábojov predstavuje špekuláciu, pretože tieto nikto nikdy nevidel, nespočítal ich, ani
nezaistil. Ide len o tvrdenie D..
4.9. Navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokurátora v plnom rozsahu zamietol.
5. Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda nariadil tunajší súd

verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo v prítomnosti prokurátora a obžalovaného.
6.Prokurátorsanaverejnomzasadnutípridržalpísomnepodanéhoodvolaniaanavrholzrušiťnapadnutý
rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa. Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí pridržal písomného
vyjadrenia jeho obhajcu.
7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku a dospel k týmto zisteniam
a záverom.
9. Odvolací súd sa pri prieskume prokurátorom napadnutého výroku zameral na skúmanie toho, či
prvostupňový súd vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu stíhaného

skutku, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonné
dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo ich vzájomných
súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky uvedené
aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému dospel a to
aj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa prejavuje

zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
10. Odvolací súd zdôrazňuje, že voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť
súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia
účastníkov, a v neposlednom rade tiež o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
však má svoje limity. Súd je totiž pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie

je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu
získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi
závermi. (viď. III. ÚS 332/2009)
11. Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z

ktorých nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia
pomeru k páchateľovi a schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti) a pravdivosťou (či je obsah
vykonanéhodôkazujednotlivoajvsúhrnesostatnýmidôkazmipravdivý)jednotlivýchdôkazovazároveň
uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú –
ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch

odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré
svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti,
ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význam
pre posúdenie, či sa obžalovaný trestného činu skutočne dopustil. Súd je tak povinný abstrahovať tie
skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti

boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Je však potrebné
vyvarovať sa domnienkam a predpokladom, a v prípade ak zostane nejaká skutková okolnosť sporná,
je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“.
12. Odvolací súd nepovažuje za potrebné v tomto svojom rozhodnutí opakovať obsah svedeckých
výpovedí a iných vykonaných dôkazov, keďže tak v dostatočnom rozsahu urobil prvostupňový súd.

Rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jednotu, preto nie je potrebné na tomto
mieste opakovať odôvodnenie, ktoré prvostupňový súd uviedol v napadnutom rozsudku vecne správne,
zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu.
13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, dospel odvolací súd k nasledovným záverom:14. Podstatou trestnoprávne relevantného konania, ktoré sa obžalovanému v podanej obžalobe kladie
za vinu, je skutočnosť, že obžalovaný si mal minimálne v mesiaci november, resp. december v roku
2014 bez povolenia zadovážiť dlhú strelnú zbraň spolu s minimálne 16 kusmi streliva a tieto v presne

nezistený deň v mesiaci november resp. december 2014 predať svedkovi C. D. za sumu 400 Eur, pričom
držba tejto zbraň spolu s nábojmi podlieha ohlasovacej a evidenčnej povinnosti.
15. Skutočnosť, že predmetná zbraň bola vylovená z Malého Dunaja a predtým mala byť v držbe svedka
C. D., nebola žiadnou procesnou staranou rozporovaná, pričom podstatou dokazovania na hlavnom
pojednávaní bolo ustáliť, akým spôsobom sa strelná zbraň spolu s nábojmi mala dostať do držby svedka

C. D..
16. Úlohou prvostupňového súdu bolo posúdiť, či na základe vykonaného dokazovania bolo bez
dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný predal predmetnú zbraň spolu s nábojmi svedkovi
C. D., teda či sa stal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba.
17. Prvostupňový súd oslobodzujúci výrok odôvodnil tým, že obžalovaný spáchanie skutku od začiatku
popiera. Obžalovaný podrobne uviedol, akým spôsobom a za akých okolností sa stretol s C. D. ešte v

roku 2013, kedy sa menovaná osoba mala nachádzať u jeho syna J. B., ktorý má taktiež ako D. trestnú
minulosť. Okrem C. D., ktorý v skupine ,,K.“ bol podriadeným H. G., ani jeden z vypočutých svedkov
nepotvrdil, že by poznali osobu obžalovaného. Všetci vypočutí svedkovia vo veci zhodne potvrdili, že
obžalovaného nepoznajú, nikdy v živote ho nevideli a nemajú vedomosti o tom, že by obžalovaný bola tá
osoba, od ktorej C. D. v mesiacoch november - december 2014 mal kúpiť na príkaz H. G. guľovnicu a k

nej patriace náboje. H. G., proti ktorému je vedené taktiež trestné konanie na Špecializovanom trestnom
súde v Pezinku pod sp. zn. 1T/11/2021 ako členovi zločineckej skupiny ,,K.“ na hlavnom pojednávaní
potvrdil, že obžalovaného nikdy nevidel, nepozná ho a nemá žiadne vedomosti o tom, že by C. D. práve
od obžalovaného mal kúpiť strelnú zbraň guľovnicu, ktorá bola pred Vianocami 2015 C. G. zahodená
do Malého Dunaja, odkiaľ bola vylovená v roku 2017. Rovnako vypovedal aj syn H. G., L. G., ktorý

na pojednávaní uviedol, že nevie, kde C. D. býva, nikdy nebol prítomný so svojim otcom u D. vo E. F.
a nikdy nepočul žiadny rozhovor o tom, že by C. D. mal zabezpečiť pre otca H. G. strelnú zbraň od
obžalovaného. Obžalovaného v živote nevidel a taktiež ho nepozná. Svedok I. D. vo výpovedi potvrdil,
že v roku 2008 - 2009 kúpil zbraň od obžalovaného prostredníctvom jeho syna J. B., ale nedávno
syn obžalovaného J. B. sa mu priznal, že táto zbraň z roku 2009 nepochádza od obžalovaného, teda

od jeho otca. Samotná skutočnosť, že na svedka H. G. ako obvineného 3/ bola podaná obžaloba za
závažnú trestnú činnosť spolu s ďalšími obvinenými, ktorí majú patriť do zločineckej skupiny tzv. ,,K.“,
pri uplatnení zásady prezumpcie neviny zistené skutočnosti pred vyhlásením odcudzujúceho rozsudku
sama o sebe neznamenajú, že skutok uvedený v bode 20 predmetnej obžaloby sa skutočne stal. U
obžalovaného a celé trestné konanie obžalovaného sú rozhodujúce dôkazy, ktoré boli vykonané na

hlavnom pojednávaní. Z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu však nebolo
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že by obžalovaný A. B. bol ten, od ktorého
v roku 2014 v mesiaci október - november predmetnú zbraň spolu s nábojmi na príkaz H. G. mal zakúpiť
ďalší svedok, medzičasom už zomretý C. D.. V konaní bolo preukázané, že syn obžalovaného J. B.,
osobne poznal C. D.. Taktiež bolo preukázané vzájomné prepojenie z rozsiahlej trestnej skupiny C.

D., H. G. v zločineckej skupine ,,K.“, pričom z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní pre súd
nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok sa stal, ako je to uvedené v písomnej
obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, a preto na základe takto vykonaného dokazovania
súd obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku oslobodil, nakoľko z
vykonaných dôkazov nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Na záver

treba uviesť, že z predloženej lodnej knižky obžalovaného vyplýva, že v čase, keď sa mal stať skutok,
obžalovaný sa nenachádzal na území Slovenska, ale bol na lodi.
18. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu
veci vykonal všetky relevantné dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných
zásad, ktoré trestný proces upravujú. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, toto zodpovedá zákonným

požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku, aj keď odôvodnenie prvostupňového súdu
je potrebné čiastočne korigovať. Na skonštatovanie správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací
súd uvádza nasledovné:
19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podľa výpovede svedka C. D. mali byť jedinými priami
svedkami predaja zbrane s nábojmi obžalovaný a svedok C. D.. Obžalovaný akýkoľvek kontakt so

svedkom C. D. poprel a uviedol, že svedka stretol v roku 2013, keďže svedok sa stretával s jeho
synom. Zároveň uviedol, že v roku 2014 pracoval na lodi. Je pravdou, že lodná knižka oboznámená
na hlavnom pojednávaní, bez dôvodných pochybností nevylučuje, že by sa predaj v mesiaci november
alebo december 2014 mohol uskutočniť, ale zužuje priestor, kedy mohol byť tento skutok spáchaný.20. Z hľadiska hodnotenia vierohodnosti obžalovaného a svedka C. D. odvolací súd nezistil žiadne
významné rozdiely, v oboch prípadoch sa jedná o osoby, ktoré majú trestnú minulosť, pričom ich
schopnosť správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti nebola v trestnom konaní spochybnená.

Zároveň však je nevyhnutné uviesť, že dôkazné bremeno v trestnom konaní zaťažuje prokurátora, teda
obžalovaný nemá povinnosť preukazovať svoju nevinu.
21. Prokurátor vierohodnosť a pravdivosť výpovede svedka C. D. odvodzuje od výpovede svedka C. G..
Predmetný svedok, ako priamy svedok potvrdil, že C. D. držal predmetnú strelnú zbraň, avšak z hľadiska
predmetu tohto trestného konania sa jedná o nepriameho svedka, pretože vo svojej výpovedi v časti,

ktorá sa má týkať nadobudnutia zbrane svedkom C. D. len reprodukuje obsah údajného rozhovoru
svedka C. D. so svedkom H. G., kedy sa mal svedok H. G. spýtať svedka C. D. na to, či ešte má zbraň od
B.. Tohto rozhovoru sa mal zúčastniť aj svedok L. G.. Pri hodnotení výpovede tohto svedka je potrebné
zohľadniť jeho vzťah k svedkovi C. D., ktorému mal pomáhať so zbavením sa zbrane ako aj na jeho
vyjadrenie, v ktorom spomína len priezvisko B.. Aj ak by sme neuvažovali o tom, že označenie osoby
priezviskom sa môže vzťahovať na akúkoľvek osobu (muža), ktorý toto priezvisko užíva, je potrebné

uviesť, že v súvislosti s podozrením z obchodovania so zbraňami sa v tomto trestnom konaní vyskytli dve
osoby s týmto priezviskom, a to obžalovaný a jeho syn J. B., ktorý mal, podľa výpovede svedka C. D.,
svedkovi C. D. ponúknuť brokovnicu. Priezvisko B., ktoré mal svedok C. G. počuť, tak môže označovať
obe tieto osoby.
22.NaviacjenevyhnutnépoukázaťajnavýpovedesvedkovH.G.aL.G.,ktorípopreli,žebykrozhovoru,

ktorý uvádzal svedok C. G., vôbec došlo a svedok H. G. dokonca poprel, že by svedka C. D. žiadal,
aby zbraň zabezpečil. Dôvod, pre ktorý svedok C. D. mal zbraň s nábojmi zabezpečiť nie je predmetom
tohto trestné konania, a preto nie je potrebné sa touto skutočnosťou ďalej zaoberať.
23. Prokurátor v podanom odvolaní poukazuje aj na výpoveď svedka I. D., ktorý mal v roku 2009 kúpiť
zbraň do syna obžalovaného a tento mu mal tvrdiť, že zbraň má od svojho otca, avšak neskôr toto

svoje tvrdenie svedkovi poprel. Skutok z roku 2009 nebol predmetom tohto trestného konania, a preto
nebolo potrebné dokazovať, od koho a či vôbec bola zbraň kúpená. Zároveň je však potrebné uviesť,
že predajcom mal byť syn obžalovaného a tento sa len vyjadril, odkiaľ mal mať zbraň. Aj v prípade, ak
by bolo preukázané, že obžalovaný v minulosti (pred údajným skutkom) zbraň predal, nie je to dôkazom
o tom, že mal rovnako konať aj v roku 2014.

24. K obžalobe Úradu Špeciálnej prokuratúry GP SR je potrebné uviesť, že táto je dôkazom len o tom, že
bola podaná na Špecializovaný trestný súd dňa 12.07.2021 a podľa názoru prokurátora je dané dôvodné
podozrenie, že v nej uvedené obvinené osoby sa mali dopustiť stíhanej trestnej činnosti.
25. Obhliadka miesta činu v súvislosti s previerkou výpovede svedka na mieste činu sa netýkajú
dokazovanej skutočnosti, a to od koho svedok C. D. mal predmetnú zbraň s nábojmi nadobudnúť.

Rovnako je nesprávny záver prokurátora, že ak bola na dne ramena Malého Dunaja, v súlade
s výpoveďou svedka C. D., nájdená dlhá guľová zbraň, znamená to, že aj jeho výpoveď o tom ako
a od koho túto zbraň nadobudol, je pravdivá. Zotrvanie svedka C. D. na svojej výpovedi pri konfrontácii
nezvyšuje vierohodnosť jeho výpovede, naviac je nevyhnutné uviesť, že v rámci tejto konfrontácie
zotrval na svojich tvrdeniach aj obžalovaný. Jedná sa však o dôkaz nepodstatný, keďže o rovnakých

skutočnostiach obžalovaný a svedok vypovedali priamo na hlavnom pojednávaní.
26. Zohľadňujúc dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní možno uzavrieť, že ani výpoveď
obžalovaného ani výpoveď svedka C. D. nebola podporená takým dôkazom, ktorý by potvrdil pravdivosť
výpovede obžalovaného alebo svedka C. D., preto je potrebné, s poukazom na zásadu in dubio pro reo,
konštatovať, že prokurátor v trestnom konaní neuniesol dôkazné bremeno.

27. Keďže v trestnom konaní nebol preukázaný spôsob, akým si mal svedok C. D. zadovážiť predmetnú
zbraň alebo náboje, možno považovať záver prvostupňového súdu o tom, že nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, za správny.
28. Z vyššie uvedených dôvodov tunajší súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako nedôvodné, a preto
ho podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.