Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-10Sa/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200513
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Dorič, PhD.
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200513.2

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, XXX
XX F., proti žalovanému: Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Košiciach, Ipeľská 1, 040 11 Košice,
v konaní o žalobe proti nečinnosti žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 25.09.2022, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu
súdu (ďalej aj súd) dňa 26.09.2022 sa žalobca žalobou proti nečinnosti Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva domáhal odstránenia nečinnosti - nedostatkov zdravotného dozoru z roku 2018, ktoré
sa mu stali známe a preukázané až v roku 2022. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že žiada, aby

súd uložil žalovanému konať a rozhodnúť vo veci nesplnenia si povinnosti zo strany - Univerzity Pavla
Jozefa Šafárika v Košiciach v roku 2017 podľa zákona č. 355/2007 Z.z. zákona o ochrane, podpore
a rozvoji verejného zdravia v zmysle zmien a doplnení (ďalej len zákon 355/2007 Z.z.). Namietal, že
postup Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach voči žalobcovi pri prejednaní s dvoma lekármi
a pri zabezpečovaní dvoch mimoriadnych lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci v roku
2017 boli nezákonné. Nedostatky zdravotného dozoru vykonaného žalovaným v roku 2018 boli známe

a preukázané žalobcom žalovanému až v roku 2022.

2. Žalobca sa lekárskych prehliadok nezúčastnil, pretože neexistovali zákonné dôvody na nariadenie
psychologických a psychiatrických vyšetrení zamestnávateľom. Podľa názoru žalobcu, zamestnávateľ
nepostupoval v súlade so zákonom 355/2007 Z. z. Žalobca považuje postup zamestnávateľa - Univerzity
D. B. G. v Košiciach za bezprecedentnú šikanu. Žalobca v správnej žalobe uvádza, že sa na žalovanú

obrátil viac ráz a dňa 04.05.2022 zaslal žalovanému podanie: "nové skutočnosti, ktoré preukazujú, že
štátny zdravotný dozor bol vykonaný v rozpore so zákonom a jeho výsledky nezodpovedajú skutočnému
stavu," kde uviedol, že žalovaný je skutočne podozrivý zo spáchania iného správneho deliktu, za ktorý
je postih. Dňa 03.09.2022 žalobca žalovanému zaslal "sťažnosť podľa ustanovenia § 3 zákona 9/2010
Z.z. zákona o sťažnostiach voči nečinnosti správneho orgánu ako dôkaz pre správny súd o využití
dostupných opravných prostriedkov voči nečinnosti žalovaného od roku 2018 pred podaním na správny

súd." Podľa žalobcu sa správne delikty mali stať v roku 2017 a od roku 2018 sa domáha svojho práva,
aby žalovaný vykonával svoju právomoc podľa zákona.

3. Žalobca v žalobe uvádza, že rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika ako zamestnávateľ nemá
právomoc nariadiť aj psychologické alebo psychiatrické vyšetrenie. Namietal, že takýmto postupom
zamestnávateľ zasahoval do súkromia zamestnancov. Vďaka nečinnosti žalovanej zamestnávateľ -

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v roku 2017 podvodom zaradila žalobcu ako nočného vrátnika,
napriek tomu, že žalobca pôsobil v inom pracovnom zaradení a tento podlý podvod žalovaný pomoholzamestnávateľovi svojou nečinnosťou zakryť. Nesplnenie si povinnosti zamestnávateľa podľa § 30 ods.
1 písm. d) zákona 355/2007 platného v roku 2017 je iný správny delikt podľa § 57 ods. 22 písm. d)
zákona 355/2007 o čom informoval regionálnu hygieničku, ktorá bola povinná začať správne konanie

voči zamestnávateľovi.

4. Žalobca k správnej žalobe pripojil oznámenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, pobočka
Košice a taktiež sťažnosť podľa § 3 zákona 9/2010 Z.z. zákona o sťažnostiach voči nečinnosti správneho
orgánu ako dôkaz pre správny súd o využití dostupných opravných prostriedkov voči nečinnosti

Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Košice od roku 2018 pred podaním na správny súd.

5. Správny súd zaslal žalovanému správnu žalobu spolu s prílohami na vyjadrenie. Žalovaný sa vyjadril
vyjadrením zo dňa 07.11.2022 a uviedol, že žalobca opakovane poukazuje na nezákonný postup jeho
bývalého zamestnávateľa, t.j. Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v súvislosti s nariadením
mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci podľa ustanovenia § 30e ods. 16 zákona

č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a v súvislosti s tým žiadal žalovaného o výkon štátneho zdravotného dozoru, t.j. preveriť
stále rovnaké skutočnosti, napr. či existovali dôvodné pochybnosti o jeho zdravotnej spôsobilosti na
prácu, či existovali dôvodné pochybnosti o jeho zdravotnej spôsobilosti na prácu boli riadne prerokované
s lekárom, či bol lekárovi, ktorý vykonával, respektíve mal vykonať mimoriadnu lekársku prehliadku

predložený zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia mimoriadnym lekárskym prehliadkam. Žalovaný
vo svojich odpovediach žalobcovi opakovane konštatoval, že zabezpečenie mimoriadnych lekárskych
prehliadok je výlučne vecou zamestnávateľa, ktorý v tomto prípade nemá povinnosť, ale môže v
prípade jeho pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu použiť vyššie uvedené
ustanovenie. Žalovaný nemá v kompetencii skúmať, či zamestnávateľ mal dôvodné pochybnosti o

zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu, nakoľko podľa tohto ustanovenia ide o mimoriadnu
lekársku prehliadku, ktoré nesúvisia s faktormi práce a pracovného prostredia, ktorým je zamestnanec
počas výkonu práce vystavený. Z uvedeného dôvodu postup zamestnávateľa nemohol byť predmetom
kontrolyzostranyorgánuverejnéhozdravotníctva.Vsúladesuvedenýmnebolžalovanýpovinnýskúmať
ani to, či dôvodné pochybnosti zamestnávateľa o zdravotnej spôsobilosti žalobcu na prácu boli riadne

prerokované s lekárom podľa § 30e ods. 16 zákona č. 355/2007 Z.z.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že zákonný postup žalovaného bol potvrdený úradom verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky listom č. OLP/8573/45528 zo dňa 14.10.2021 a č. OKDSA/8935/202
zo dňa 03.11.2022, v ktorých úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky poskytol žalobcovi

odpoveď na jeho sťažnosť, v ktorej sa sťažoval na postup MUDr. Zuzany Dietzovej, PhD. MPH a ktorý
konštatuje, že podľa § 30e ods. 16 zákona č. 355/2007 Z.z. nevyplýva zamestnávateľovi povinnosť,
ale možnosť nariadiť mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku, ak má odôvodnené pochybnosti o
zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu, a preto nie je z uvedeného dôvodu predmetom kontroly
orgánu verejného zdravotníctva. Ďalej konštatoval, že neprerokovanie mimoriadnej lekárskej prehliadky

so zástupcami zamestnancov a lekárom nespôsobuje neplatnosť tohto úkonu a ide o problematiku
súvisiacu s pracovnoprávnymi vzťahmi, ktoré upravuje Zákonník práce. Tieto listiny sú súčasťou
predloženej spisovej dokumentácie. Na základe uvedeného žalovaný odmieta obvinenie žalobcu o tom,
že mal konať voči zamestnávateľovi žalobcu vo veci uloženia pokuty za správny delikt podľa § 57
ods. 22 písm. d ) zákona č. 355/2007 Z.z. pretože tak, ako je to vyššie vysvetlené žalovaný sa na

takýto postup nemal dôvod. Dňa 05.10.2022 bolo žalovanému doručené podanie, v ktorom žalobca
poukázal na skutočnosti, ktoré doteraz vo svojich podaniach neuviedol. Uviedol, že tieto skutočnosti
považuje za preukázanie toho, že štátny zdravotný dozor bol vykonaný v rozpore so zákonom a
jeho výsledky nezodpovedajú skutkovému stavu. Konkrétne poukázal na to, že počas výkonu práce v
minulých rokov bol exponovaný faktorom práce a pracovného prostredia, a to aj ionizujúcemu žiareniu

od roku 1987 v SAV na Solovjevovej a Watsonovej ulici a aj v Nórskom inštitúte pre energiu IFE
Kjelerna. Na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika od roku 1994 bol exponovaný rizikovým faktorom pri
práci v jadrovom a chemickom laboratóriu. V rokoch 1994 - 2013 bol na pracovisku na Jesennej ulici v
Košiciach exponovaný azbestom. Toto podanie žalobcu žalovaný kvalifikoval ako podnet na vykonanie
štátneho zdravotného dozoru, ktorý bude zameraný na preskúmanie expozícii žalovaného uvedeným

faktorom práce a pracovného prostredia pri výkone jeho práce v danom období. Tieto skutočnosti
neboli predmetom podaní, ktoré žalobca adresoval žalovanému v uplynulom období. Podnet je v štádiu
prešetrenia. V prípade, že bude preukázané, že žalobca bol vystavený faktorom práce a pracovného
prostredia bude predmetom zisťovania aj miera vystavenia dotknutým faktorom práce a pracovnéhoprostredia a v tejto súvislosti aj zisťovanie plnenia povinnosti zamestnávateľa v zmysle zákona č.
355/2007 Z.z., tak ako žalovaný vysvetlil vo vyššie uvedenom texte.

7. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca replikou zo dňa 09.02.2023, kde zopakoval
svoje žalobné dôvody, ktoré boli obsahom správnej žaloby. Žalobca v replike poukazoval na iné
právoplatné uznesenia. V závere žalobca uviedol, že hlavný hygienik klame, ak bez listinných a iných
dôkazov uvádzal vo svojom stanovisku, že "Váš zamestnávateľ vám zabezpečil a nariadil takúto
mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku," pretože, žalobcom predložené listiny preukazujú, že

zamestnávateľ nezabezpečil mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku súlade so zákonom 355/2007
a žalobcovi nevznikla povinnosť podriadiť sa prehliadke, navyše, ak podľa nedokončenej objednávky
zdravotného úkonu lekára v samotnej zmluve s lekármi je nesporné, že zamestnávateľ si bezdôvodne
objednal prehliadku pre nočného vrátnika, ktorú ani neprejednal s dvomi lekármi a v konečnom ani
nerealizoval. Žalobca bol zaradený ako samostatný vedecký pracovník a nie nočný vrátnik, t.j. nemal
pracovné zaradenie ako lživo uvádzal zamestnávateľ nočného vrátnika a taktiež Okresný súd Košice

II ako aj žalovaný v podkladoch na vykonanie štátneho dozoru. Žalobca trvá na svojich tvrdeniach, že
žalovaný nekonal podľa zákona 355/2007, bol nečinný a neodhalil závažné porušenie zákona 355/2007
zamestnávateľom.

8. Žalovanému bola replika doručená dňa 17.02.2023. Žalovaný zaslal súdu dňa 22.02.2023 dupliku,

v ktorej uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia, ktoré zaslal správnemu súdu a nemá viac čo k veci
uviesť a žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

9. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach.

Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov.

10.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

12. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

13. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej
správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku
nečinnosti orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

15. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu
zamietne.

16. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly
s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia

orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozhodnutia a postupy
orgánov štátnej správy a územnej samosprávy podliehajú správnemu prieskumu zásadne bez ďalších
vymedzení. Tieto správne orgány sú základom verejnej správy a preto na to, aby ich rozhodnutia a
postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve, zákon nevyžaduje splnenie ďalších kritérií. Nie jepritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, pretože okrem rozhodnutí
môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská. V zmysle odporúčania
RadyEurópyRec(89)8,ktoréupravujedočasnúsúdnuochranuposkytovanúvsprávnychzáležitostiach,

„termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym
aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy
verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“ (pozri k tomu napr.
Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. II. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H.
Beck, 2012. s. 953). Taktiež v náleze sp. zn. PL. ÚS 21/08 ústavný súd zdôraznil, že nie je podstatné

to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie,
vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva, a zakladá im
priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti (právny názor vyslovený v Náleze Ústavného
súdu SR zo dňa 17.05.2016, sp.zn. III. ÚS 91/2016).

17. V preskúmavanej veci žalobca namieta nečinnosť žalovaného Regionálneho úradu verejného

zdravotníctva,zdôvodumylnéhovýkladuprávnychpredpisov.Adomáhasaodstráneniatejtonečinnosti,
ktorá spočíva v nedostatkoch zdravotného dozoru z roku 2018, ktoré sa žalobcovi stali známe
a preukázané až v roku 2022.

18. Správny súd v danej veci zdôrazňuje, že bez ohľadu na právnu interpretáciu konkrétnych právnych

predpisov, z obsahu administratívneho spisu žalovaného nesporne vyplýva, že žalovaný sa každým
podaním, ktoré žalobca v danej veci opakovane podával zaoberal, a na tieto podania reagoval. Žalovaný
takisto reagoval aj na žalobcom doručené Podanie zo dňa 03.09.2022 označené ako „Sťažnosť podľa
ust. § 3 zákona 9/2010 Z. z. zákona o sťažnostiach voči nečinnosti správneho orgánu...“ odpoveďou
zo dňa 19.09.2022 - č. 2022/06370-1/sť/22-707/ODP, z obsahu ktorého možno dospieť k záveru,

že žalovaný riadne posúdil podanie žalobcu a jeho podanie nie je sťažnosťou v zmysle zákona
č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. Žalovaný podanie žalobcu neodložil,
ale vybavil ho podľa zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore, rozvoji verejného zdravia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa všeobecne záväzných
predpisov vydaných na jeho vykonanie a iných všeobecne záväzných predpisov upravujúcich ochranu

verejného zdravia. Žalovaný sa v plnej miere zaoberal žiadosťami žalobcu, ako aj podnetmi, v ktorých
opätovne poukazoval na totožnú vec, t.j. na nezákonné nariadenie mimoriadnej lekárskej preventívnej
prehliadky zamestnávateľom. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že ak má zamestnávateľ pochybnosti o
zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu je vecou zamestnávateľa, či nariadi mimoriadnu lekársku
preventívnu prehliadku. Z uvedeného dôvodu takýto postup zamestnávateľa nie je predmetom kontroly

zo strany orgánu verejného zdravotníctva.

19. Podľa názoru správneho súdu v danej veci vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno konštatovať
nečinnosť žalovaného, ktorý vo veci opakovane riadne konal a vydal aj oznámenie zo dňa 19.09.2022,
sp. zn. 2022/06370 – 1/sť/22 - 707/ODP. Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti správny súd správnu

žalobu podľa § 249 SSP ako nedôvodnú zamietol.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom a ani sčasti úspech, a preto
nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy

konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu,
ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolsképrávnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.