Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011542
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123011542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie

Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v B. B., okres D., trvale bytom E. F., G. XXX/XX, H. A., t. č. na slobode, pre
trestný čin prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 odsek 1 písm. c), odsek 3 písm. a) Tr. zákona
v znení účinnom od 15. marca 2024, prejednal na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa
24. septembra 2024 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 05.
decembra 2023 pod sp. zn. 3T/71/2023 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písm. d) Tr. poriadku s a napadnutý rozsudok okresného súdu z r u š u j e

v celom rozsahu.

II. Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a obžalovaný A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v B. B., trvale
bytom E. F., G. XXX/XX, t. č. na slobode

uznáva v i n n ý m, že

I. I. J. a K. L. (doteraz neodsúdení a vylúčení na samostatné konanie) dňa 02.01.2016 na presne
nezistenom mieste v Trenčíne uzatvorili zmluvu
o postúpení pohľadávok, ktorú K. L. uzatvoril v mene spoločnosti DV Invest Group, s.r.o., so sídlom
Košice, Bačíkova č. 59/2 ako postupcu a I. I. J. v mene spoločnosti Resistance Investments, s.r.o., so
sídlom Trenčín, Pred poľom č. 372/8 ako postupníka, pričom na základe tejto zmluvy spoločnosť DV
InvestGroup,s.r.o.,postúpilanaspoločnosťResistanceInvestments,s.r.o.,pohľadávkuvočispoločnosti
RENOZETA, s.r.o., so sídlom Trenčín, Ľudovíta Stárka č. 2860 vo výške 156.426,77 € s príslušenstvom,

ktorá mala vyplývať z neuhradených faktúr za nájomné v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 02.01.2011,
uzatvorenej medzi spoločnosťou RENOZETA, s.r.o. ako nájomcom a spoločnosťou
TABA-REAL, s.r.o., so sídlom Zvolen, Moyzesova č. 7883/9 ako prenajímateľom, avšak táto pohľadávka
bola neexistujúca, keďže spoločnosť RENOZETA, s.r.o., si nikdy neprenajímala priestory od spoločnosti
TABA-REAL, s.r.o., nemala uzatvorenú nájomnú zmluvu s touto spoločnosťou a teda ani nikdy
neevidovala neuhradený dlh za prenájom voči tejto spoločnosti, o čom I. I. J. a K. L. už v tom čase
vedeli, no napriek tomu uzatvorili túto zmluvu o postúpení pohľadávok v úmysle zmariť uspokojenie

pohľadávok veriteľov spoločnosti RENOZETA, s.r.o., následne obžalovaný A. B. C. dňa 14.01.2016
na Notárskom úrade JUDr. Denisy Adamkovičovej, na Brnianskej ulici č. 1J v Trenčíne, podpísal ako
konateľ spoločnosti RENOZETA, s.r.o., listinu „Uznanie dlhu“, ktorou za túto spoločnosť uznal dlh vo
výške 150.000,- € s príslušenstvom voči veriteľovi obchodnej spoločnosti Resistance Investments,
s.r.o., pričom predmetný dlh mal spoločnosti RENOZETA, s.r.o., vyplývať z uvedených neuhradených
faktúr za nájomné a následne I. I. J. konajúci za spoločnosť Resistance Investments, s.r.o., si túto
pohľadávku uplatnil pri výkone záložného práva voči dlžníkovi obchodnej spoločnosti RENOZETA, s.r.o.

ako prednostný záložný veriteľ, v rámci ktorého spoločnosť RENOZETA, s.r.o., zastúpená pri výkonezáložného práva spoločnosťou Resistance Investments, s.r.o., dňa 18.01.2016 predala nehnuteľnosti
zapísané odborom katastra Okresného úradu Trenčín na liste vlastníctva
č. XXXX, k.ú. M., za kúpnu cenu vo výške 160.000,- €, z ktorej si spoločnosť Resistance Investments,

s.r.o., ako prvý záložný veriteľ uspokojila svoju zabezpečenú pohľadávku vo výške 2.037,72 €, ktorú
pred tým odkúpila od Slovenskej sporiteľne, a.s. a následne
s výťažkom z predaja započítala aj nezabezpečená pohľadávku vo výške 150.000,-€, postúpenú od
spoločnosti DV Invest Group, s.r.o., pričom ostatný výťažok z predaja nehnuteľnosti vo výške 3.696,28 €,
ktorý vznikol po odpočítaní nákladov spojených s výkonom záložného práva vo výške 4.266,- €, uložila

spoločnosť Resistance Investments, s.r.o., do notárskej úschovy JUDr. Zuzany Karasovej za účelom
uspokojenia pohľadávok ďalších veriteľov spoločnosti RENOZETA, s.r.o., pričom obžalovaný A. B. C.
ako konateľ spoločnosti RENOZETA, s.r.o., vedel o neexistencii uznaného záväzku, no napriek tomu
túto neexistujúcu pohľadávku uznal ako pravú a to s úmyslom zmariť uspokojenie pohľadávok ostatných
veriteľov spoločnosti RENOZETA, s.r.o., ktorí mali taktiež zriadené záložné právo na vyššie uvedenú
nehnuteľnosť spoločnosti RENOZETA, s.r.o., v neskoršom poradí

a nakoľko ostatný výťažok z predaja predmetnej nehnuteľnosti a ani ostatný majetok dlžníka spoločnosti
RENOZETA, s.r.o., nepostačoval na úhradu jej ďalších záväzkov, došlo tým k zmareniu uspokojenia
pohľadávok ostatných zabezpečených veriteľov spoločnosti RENOZETA, s.r.o. a to spoločnosti SEVIS,
a.s., ktorá evidovala neuhradenú pohľadávku vo výške 73.601,01 € z titulu nesplatenej pôžičky v zmysle
zmluvy o pôžičke zo dňa 26.07.2013,

v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.04.2014, splatnej dňa 30.04.2015, Sociálnej poisťovne, pobočka
Trenčín, ktorá evidovala neuhradenú pohľadávku vo výške 70.922,77 € z titulu nedoplatkov na poistnom
a v zmysle vydaných rozhodnutí splatných v rokoch 2014 a 2015, Mesta Trenčín, ktoré evidovalo
neuhradenú pohľadávku vo výške 1.721,78 € z titulu nedoplatku na dani z nehnuteľnosti za rok
2015 v zmysle rozhodnutia č. 002692/2015, zo dňa 18.03.2015, právoplatného a vykonateľného dňa

28.04.2015, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., ktorá evidovala neuhradené pohľadávky v celkovej
výške 14.384,41 €, z titulu nedoplatkov na verejnom zdravotnom poistení v zmysle platobných výmerov
právoplatných
a vykonateľných v rokoch 2014 a 2015 a Daňového úradu Trenčín, ktorý evidoval neuhradené
pohľadávky vo výške 14.214,60 € z titulu daňových nedoplatkov na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobia december 2014 a marec - máj 2015, na dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie 2014 a na dani z príjmov zo závislej činnosti za roky 2013 a 2014, ktoré boli splatné
v rokoch 2014 a 2015, čím obžalovaný A. B. C. spoločne
s I. I. J. a K. L. spôsobil uvedeným poškodeným veriteľom celkovú škodu vo výške 150.000,- €,

teda

čo aj len čiastočne zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že uznal neexistujúci záväzok, i keď na to
nebol povinný, a týmto spôsobil väčšiu škodu,

čím spáchal

prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 odsek 1 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona

účinného od 15. marca 2024.

Za to sa odsudzuje

podľa § 239 odsek 3 Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona
účinného od 15. marca 2024, § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Tr. zákona účinného od 15. marca 2024,
na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 sa obžalovanému ustanovuje skúšobná

doba na 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodené spoločnosti:
- SEVIS a.s., Kuzmaniho 8, Žilina,- Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná č. 63, Banská Bystrica,
- Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava,
- Mesto Trenčín, Mierové námestie č. 2, Trenčín,

- Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava,
odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 05. decembra 2024 pod sp. zn. 3T/71/2024, na podklade
podanej obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 03. decembra 2021 pod sp. zn. 1Kv
7/21/3300, doručenej okresnému súdu toho istého dňa, bol obžalovaný A. B. C., nar. XX.XX.XXXX (ďalej

iba „obžalovaný“) uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu poškodzovania veriteľa podľa
§ 239 odsek 1 písm. c), odsek 5 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

„I. I. J. a K. L. (doteraz neodsúdení a vylúčení na samostatné konanie) dňa 02.01.2016 na presne
nezistenom mieste v Trenčíne uzatvorili zmluvu

o postúpení pohľadávok, ktorú K. L. uzatvoril v mene spoločnosti DV Invest Group, s.r.o., so sídlom
Košice, Bačíkova č. 59/2 ako postupcu a I. I. J. v mene spoločnosti Resistance Investments, s.r.o., so
sídlom Trenčín, Pred poľom č. 372/8 ako postupníka, pričom na základe tejto zmluvy spoločnosť DV
InvestGroup,s.r.o.,postúpilanaspoločnosťResistanceInvestments,s.r.o.,pohľadávkuvočispoločnosti
RENOZETA, s.r.o., so sídlom Trenčín, Ľudovíta Stárka č. 2860 vo výške 156.426,77 € s príslušenstvom,

ktorá mala vyplývať z neuhradených faktúr za nájomné v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 02.01.2011,
uzatvorenej medzi spoločnosťou RENOZETA, s.r.o. ako nájomcom a spoločnosťou
TABA-REAL, s.r.o., so sídlom Zvolen, Moyzesova č. 7883/9 ako prenajímateľom, avšak táto pohľadávka
bola neexistujúca, keďže spoločnosť RENOZETA, s.r.o., si nikdy neprenajímala priestory od spoločnosti
TABA-REAL, s.r.o., nemala uzatvorenú nájomnú zmluvu s touto spoločnosťou a teda ani nikdy

neevidovala neuhradený dlh za prenájom voči tejto spoločnosti, o čom I. I. J. a K. L. už v tom čase vedeli,
no napriek tomu uzatvorili túto zmluvu o postúpení pohľadávok v úmysle zmariť uspokojenie pohľadávok
veriteľov spoločnosti RENOZETA, s.r.o., následne obžalovaný A. B. C. dňa 14.01.2016 na Notárskom
úrade JUDr. Denisy Adamkovičovej, na Brnianskej ulici č. 1J
v Trenčíne, podpísal ako konateľ spoločnosti RENOZETA, s.r.o., listinu „Uznanie dlhu“, ktorou za túto

spoločnosť uznal dlh vo výške 150.000,- € s príslušenstvom voči veriteľovi obchodnej spoločnosti
Resistance Investments, s.r.o., pričom predmetný dlh mal spoločnosti RENOZETA, s.r.o., vyplývať
z uvedených neuhradených faktúr za nájomné a následne
I. I. J. konajúci za spoločnosť Resistance Investments, s.r.o., si túto pohľadávku uplatnil pri výkone
záložného práva voči dlžníkovi obchodnej spoločnosti RENOZETA, s.r.o. ako prednostný záložný veriteľ,

v rámci ktorého spoločnosť RENOZETA, s.r.o., zastúpená pri výkone záložného práva spoločnosťou
Resistance Investments, s.r.o., dňa 18.01.2016 predala nehnuteľnosti zapísané odborom katastra
Okresného úradu Trenčín na liste vlastníctva
č. XXXX, k.ú. M., za kúpnu cenu vo výške 160.000,- €, z ktorej si spoločnosť Resistance Investments,
s.r.o., ako prvý záložný veriteľ uspokojila svoju zabezpečenú pohľadávku vo výške 2.037,72 €, ktorú

pred tým odkúpila od Slovenskej sporiteľne, a.s. a následne
s výťažkom z predaja započítala aj nezabezpečená pohľadávku vo výške 150.000,-€, postúpenú od
spoločnosti DV Invest Group, s.r.o., pričom ostatný výťažok z predaja nehnuteľnosti vo výške 3.696,28 €,
ktorý vznikol po odpočítaní nákladov spojených s výkonom záložného práva vo výške 4.266,- €, uložila
spoločnosť Resistance Investments, s.r.o., do notárskej úschovy JUDr. Zuzany Karasovej za účelom

uspokojenia pohľadávok ďalších veriteľov spoločnosti RENOZETA, s.r.o., pričom obžalovaný A. B. C.
ako konateľ spoločnosti RENOZETA, s.r.o., vedel o neexistencii uznaného záväzku, no napriek tomu
túto neexistujúcu pohľadávku uznal ako pravú a to s úmyslom zmariť uspokojenie pohľadávok ostatných
veriteľov spoločnosti RENOZETA, s.r.o., ktorí mali taktiež zriadené záložné právo na vyššie uvedenú
nehnuteľnosť spoločnosti RENOZETA, s.r.o., v neskoršom poradí

a nakoľko ostatný výťažok z predaja predmetnej nehnuteľnosti a ani ostatný majetok dlžníka spoločnosti
RENOZETA, s.r.o., nepostačoval na úhradu jej ďalších záväzkov, došlo tým k zmareniu uspokojenia
pohľadávok ostatných zabezpečených veriteľov spoločnosti RENOZETA, s.r.o. a to spoločnosti SEVIS,
a.s., ktorá evidovala neuhradenú pohľadávku vo výške 73.601,01 € z titulu nesplatenej pôžičky v zmysle
zmluvy o pôžičke zo dňa 26.07.2013,v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.04.2014, splatnej dňa 30.04.2015, Sociálnej poisťovne, pobočka
Trenčín, ktorá evidovala neuhradenú pohľadávku vo výške 70.922,77 € z titulu nedoplatkov na poistnom
a v zmysle vydaných rozhodnutí splatných v rokoch 2014 a 2015, Mesta Trenčín, ktoré evidovalo

neuhradenú pohľadávku vo výške 1.721,78 € z titulu nedoplatku na dani z nehnuteľnosti za rok
2015 v zmysle rozhodnutia č. 002692/2015, zo dňa 18.03.2015, právoplatného a vykonateľného dňa
28.04.2015, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., ktorá evidovala neuhradené pohľadávky v celkovej
výške 14.384,41 €, z titulu nedoplatkov na verejnom zdravotnom poistení v zmysle platobných výmerov
právoplatných

a vykonateľných v rokoch 2014 a 2015 a Daňového úradu Trenčín, ktorý evidoval neuhradené
pohľadávky vo výške 14.214,60 € z titulu daňových nedoplatkov na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobia december 2014 a marec - máj 2015, na dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie 2014 a na dani z príjmov zo závislej činnosti za roky 2013 a 2014, ktoré boli splatné
v rokoch 2014 a 2015, čím obžalovaný A. B. C. spoločne
s I. I. J. a K. L. spôsobil uvedeným poškodeným veriteľom celkovú škodu vo výške 150.000,- €.“

Za to bol obžalovaný odsúdený nasledovne:

Podľa § 239 odsek 5 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3,
odsek 8 Trestného zákona, § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona k trestu odňatia

slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) a § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky, za súčasného
uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním počas skúšobnej doby.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno h) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť, ktorá je
súčasťou probačného dohľadu spočívajúcej podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Prvostupňový súd súčasne v adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody podľa
§ 288 odsek 1 Tr. poriadku rozhodol tak, že poškodené spoločnosti:
- SEVIS a.s., Kuzmaniho 8, Žilina,
- Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná č. 63, Banská Bystrica,
- Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava,

- Mesto Trenčín, Mierové námestie č. 2, Trenčín,
- Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava,
odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol

odvolaním zo dňa 08. decembra 2023, doručeným Okresnému súdu v Trenčíne dňa 12. decembra 2024
proti výroku o treste, obžalovaný. V písomnom odôvodnení odvolania podanom prostredníctvom svojho
zvolenéhoobhajcuuviedol,žepovažujeuloženýtrestzaneprimeraneprísny.Poukázalnačasovýodstup
od skutku, jeho zhoršený zdravotný stav a skutočnosť, že v priebehu trestného konania spolupracoval
s orgánmi činnými v trestnom konaní. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že bolo na mieste aplikovať

ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona pod dolnú zákonom stanovenú
hranicu trestnej sadzby. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa §
321 odsek 1 písm. b), písm. e) Tr. poriadku zrušil, nakoľko sa okresný súd nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie a aby vec podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku sám rozhodol

o primeranom treste.

Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného vyjadril v podaní zo dňa 09. februára 2024,
v ktorom uviedol, že obžalovanému uložený trest považuje za zákonný a spravodlivý, a uložený v súlade
so zásadami ukladania trestov v zmysle Trestného zákona. Poukázal na skutočnosť, že okresný súd

ukladal obžalovanému trest na dolnej zákonom stanovenej hranici trestnej sadzby práve po zohľadnení
ním uvádzaných skutočností. Je súčasne toho názoru, že u obžalovaného neboli zistené také okolnosti,
ktoré by odôvodňovali ukladanie trestu pod dolnú zákonom stanovenú hranicu. Vzhľadom na uvedené
navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila aj poškodená spoločnosť SEVIS a.s., a to písomným podaním zo
dňa 08. februára 2024, v ktorom uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a spravodlivý. Je

toho názoru, že napriek vyhláseniu obžalovaného o vine, tento v priebehu trestného konania neprejavil
reálnu ľútosť nad svojou trestnou činnosťou a nevykonal ani žiadnu aktivitu smerujúcu k náhrade škody,
ktorá bola spoločnosti SEVIS a.s. spôsobená.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho krajského súdu dňa 24. septembra 2024, ktoré bolo vykonané za

splnenia všetkých procesných podmienok (§ 293 odsek 5, odsek 7
Tr. poriadku) v neprítomnosti obžalovaného a poškodených, prokurátor krajskej prokuratúry v rámci
konečného návrhu uviedol, že vzhľadom na novelu Trestného zákona a jej priaznivosť aplikácie pre
obžalovaného, navrhuje zmeniť výrok o vine vo vzťahu k právnemu posúdeniu v aktuálnom znení
trestného zákona, teda uznať obžalovaného vinným zo spáchania prečinu poškodzovania veriteľa podľa
§ 239 odsek 1 písm. c), odsek 3 písm. a)

Tr. zákona a obžalovanému uložiť výchovný trest odňatia slobody vo výmere minimálne
3 mesiace s určením skúšobnej doby na 1 rok.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že
súhlasí s obsahom konečného návrhu prokurátora pokiaľ ide o aplikáciu aktuálneho trestného zákona,

avšak dáva do pozornosti ustanovenie o materiálnom korektíve, ktorý nie je naplnený s poukazom na
skutočnosť, že obžalovaný sám bol podvedený a aj s prihliadnutím na jeho vek, doznanie a spoluprácu
s orgánmi činnými v trestnom konaní. Navrhol preto trestné stíhanie zastaviť, alternatívne upustiť od
potrestania obžalovaného.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, na podklade odvolania obžalovaného, ktoré mu spolu so
spisom bolo predložené dňa 12. februára 2024, na verejnom zasadnutí dňa
24. septembra 2024 podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je prípustné, podané
včas, oprávnenou osobou, na správnom mieste a je aj dôvodné, keď z hľadiska dovolacích dôvodov
zistil, že napadnutý rozsudok trpí vadami vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovaného
a v spojitosti s tým je aj uložený trest neprimerane prísnym a mimo zákonom stanovenú trestnú sadzbu.

Totopochybenienebolovpísomnomodvolaníobžalovanéhonapadnutémurozsudkuexplicitnevytýkané
v odvolaní. Ide však o takú skutočnosť, ktorá zakladá dovolací dôvod podľa § 371 odsek 1 písm. c)
Tr. poriadku, preto bol odvolací súd povinný tento nesúlad so zákonnými ustanoveniami vo vzťahu
k obžalovanému neprehliadnuť.

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je predovšetkým chybný, pretože v čase po prijatí vyhlásenia
o vine (nepopretia spáchania skutku) obžalovaným a následnom vyhlásení odsudzujúceho rozsudku
súdom prvého stupňa, došlo k prijatiu Zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa novelizujú okrem iného
aj ustanovenia Trestného zákona. Aplikácia Trestného zákona v znení účinnom po 15. marci 2024
(t. j. po nadobudnutí účinnosti Novely č. 40/2024 Z. z.) je vzhľadom na priaznivosť aplikácie týchto

ustanovení pre obžalovaného (vo vzťahu k právnej kvalifikácii a trestu) pritom vyžadovaná ustanovením
§ 2 odsek 1 Tr. zákona. Nakoľko však v napadnutom rozsudku okresného súdu uvedené ustanovenia
Trestného zákona neboli aplikované, je chybný a takýmto rozsudkom dochádza k porušeniu práva na
obhajobu v spojitosti s nesprávnou právnou kvalifikáciou konania obžalovaného a následne aj vo vzťahu
k uloženému trestu, ktorý je nielen neprimerane prísny, ale aj uložený mimo zákonom stanovenú trestnú

sadzbu.

Krajský súd v prvom rade považuje za nevyhnutné uviesť, že prvostupňový okresný súd v posudzovanej
veci prijal vyhlásenie obžalovaného o nepopretí spáchania skutku /podľa § 257 odsek 1 písm. c) Tr.
poriadku/ v zmysle § 257 odsek 7, odsek 8 Tr. poriadku. Aj keď skutok, ku ktorému obžalovaný uskutočnil

vyhlásenie o nepopretí spáchania skutku zostáva nemenný a naďalej má charakter trestného činu,
vzhľadom na platné a účinné znenie
Tr. zákona po novele Zákona č. 40/2024 Z. z., právne posúdenie konania obžalovaného už nie je súladné
s platným a účinným Tr. zákonom. Celková škoda, ktorú mal obžalovaný svojim konaním spôsobiť(a ktorej spôsobenie nepoprel) je v sume -150.000,- €, pričom škoda v takejto výške sa považuje Tr.
zákonom za škodu väčšiu (a nie teda za škodu veľkého rozsahu ako tomu bolo v čase vyhlásenia
napadnutého rozsudku). Konanie, za ktoré bol obžalovaný súdom prvého stupňa v napadnutom

rozsudku odsudzovaný, je preto potrebné právne posúdiť iba ako trestný čin prečinu poškodzovania
veriteľa podľa § 239 odsek 1 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Tr. zákona účinného od 15. marca 2024,
ako to zhodne v rámci konečných návrhov navrhli prokurátor a obhajca obžalovaného, keď konanie
obžalovaného vo vzťahu, ku ktorému uskutočnil vyhlásenie o nepopretí spáchania skutku, napĺňa všetky
obligatórne znaky tohto trestného činu, a to vrátane kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 239 odsek

3 písm. c) Tr. zákona. Závažnosť konania obžalovaného je najmä vzhľadom na výšku spôsobenej
škody ale aj s prihliadnutím na postoj obžalovaného k trestnej činnosti a napriek poznatkom o osobe
jednoznačne vyššia ako nepatrná (naplnenie materiálneho korektívu v zmysle § 10 odsek 2 Tr. zákona).

Krajský súd, po ustálení výroku o vine, ďalej vzhľadom na zmenené právne posúdenie konania
obžalovaného sám rozhodoval výrokom o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj

podklad (§ 317 odsek 2 Tr. poriadku). Pri hodnotení preukázaných okolností prípadu krajský súd uvádza,
že obžalovaný je právoplatne uznaný za vinného pre spáchanie trestného činu prečinu poškodzovania
veriteľa podľa § 239 odsek 1 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Tr. zákona účinného od 15. marca 2024.
Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd nepochybil pri identifikácii poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, keď obžalovanému priznal ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) a písm. n)

Tr.zákona,keďžeobžalovanývčasepredspáchanímskutkuviedolriadnyživot,kspáchaniužalovaného
skutkuuskutočnilvyhlásenieonepopretíspáchaniaskutkuavpriebehutrestnéhostíhaniaspolupracoval
s orgánmi činnými v trestnom konaní aj tým, že skutok, a to aj v časti týkajúcej sa spoluobvinených,
v rámci svojej výpovede popísal. Správne tiež u obžalovaného konštatoval neexistenciu priťažujúcich
okolností podľa § 37 Tr. zákona. Odvolací súd sám, vzhľadom na zmenu právneho posúdenia

obžalovaného, obžalovanému uložil primeraný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)
mesiace, t. j. trest pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby (až na 2 roky) pre trestný čin prečinu
poškodzovania veriteľa podľa
§ 239 odsek 3 Tr. zákona. Súčasne krajský súd určil aj primeranú skúšobnú dobu podmienečného
odkladu výkonu trestu odňatia slobody na 1 rok. Takýto trest podľa názoru krajského súdu zodpovedá

všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie
v zmysle § 34 odsek 1, odsek 3 a odsek 4 Tr. zákona v aktuálne platnom a účinnom znení
a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, zistené poľahčujúce okolnosti, konkrétny stupeň
závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z
hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencii, pričom uložený trest odňatia slobody v

takto stanovenej výmere je tiež dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia protiprávneho konania
obžalovaného spoločnosťou.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody v rámci adhézneho konania, krajský súd konštatuje, že uvedený
výrok nebol napadnutý odvolaním, avšak vzhľadom na to, že došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku

v celom rozsahu, bolo potrebné o nárokoch poškodených uplatnených v adhéznom konaní opätovne
rozhodnúť. Vzhľadom na skutočnosť, že aj v čase rozhodovania krajského súdu by pre rozhodnutie
o uplatnených nárokoch poškodených bolo potrebné vykonanie ďalšieho dokazovania presahujúceho
potreby trestného stíhania v súlade
s § 288 odsek 1 Tr. poriadku, všetky poškodené spoločnosti odkázal s ich uplatneným nárokom na

náhradu škody na civilný proces.

Z týchto dôvodov potom krajský súd z podnetu podaného odvolania obžalovaného výrokom pod bodom
I. zrušil podľa § 321 odsek 1 písm. d) celý napadnutý rozsudok s tým, že na podklade § 322 odsek 3 Tr.
poriadku sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon ďalší riadny opravný prostriedok – odvolanie
n e p r i p ú š ť a .