Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222202046
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4222202046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci matky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. D. XXX/XX, A., toho času E. XX, F., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté: G. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, A., toho času C. D. XX, A., o návrhu matky na zapretie
otcovstva k maloletému dieťaťu: I. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, o odvolaní muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 24. januára 2024, č.k. 11Pc/21/2022-140, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.určil,žeG.H.,nar.XX.XX.XXXX,r.č.XXXXXX/
XXXX, nie je prirodzeným otcom maloletého I. H., nar. XX.XX.XXXX v E., r.č. XXXXXX/XXXX, z matky
A. B., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa podaným návrhom na súd
prvej inštancie dňa 02.06.2022 domáhala zapretia otcovstva k maloletému I.. Dôvodila, že s mužom,
ktorého otcovstvo má byť zapreté uzavreli manželstvo dňa 13.03.2004. V roku 2019 vstúpila do vzťahu
s J. K. a z pohlavných stykov, ktoré s ním udržiavala, sa narodil maloletý I.. Zákonná domnienka

otcovstva svedčí jej manželovi, avšak ten nemôže byť biologickým otcom maloletého, keďže sa s
manželom pohlavne ani inak nestýkajú a nestýkali sa ani v čase rozhodnom pre počatie. Stýkala
sa iba s J. K., ktorý otcovstvo k maloletému I. uznáva. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na
deň 28.09.2022, na ktorom matka zotrvala na podanom návrhu a súdu predložila súkromný znalecký
posudok č. 32/2022 vypracovaný znalcom RNDr. Ivanom Lehotským, PhD., ktorý preukazuje otcovstvo
J. K. k maloletému I.. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté s podaným návrhom nesúhlasil, pričom
poprel závery znaleckého posudku predloženého matkou. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie,

zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Mgr. Marianom Baldovičom, PhD., č. 26/2023 zo dňa
06.11.2023 a jeho doplnenia zo dňa 19.01.2024 vyplynulo, že na základe výsledku znaleckého skúmania
treba pokladať otcovstvo označeného muža G. H., nar. XX.XX.XXXX, voči vyšetrovanému dieťaťu I.
H., nar. XX.XX.XXXX za jednoznačne vylúčené, pretože v 14 vyšetrených DNA systémoch nemá alely,
ktoré biologický otec dieťaťa musí mať. Na pojednávaní konanom dňa 24.01.2024 matka zotrvala na
svojom návrhu, uviedla, že s J. K., ktorého označuje za otca maloletého, žijú v spoločnej domácnosti,
maloletý s ním má vzťah ako otec so synom a volá ho „apuci“. K znaleckému posudku Mgr. Mariana

Baldoviča, PhD. nemá žiadne výhrady. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté uviedol, že znalecký
posudok Mgr. Mariana Baldoviča, PhD. je pre neho absolútne bezvýznamný a žiaden rozsudok nezmení
nič na tom, že maloletý I. je a vždy bude jeho syn. Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť.
Súd vec právne posúdil podľa § 85 ods. 1, § 87 ods. 1, § 88 ods. 2 Zákona o rodine. Vykonanýmdokazovaním zistil, že maloletý I. sa narodil dňa XX.XX.XXXX v E.. Zákonná domnienka otcovstva v
zmysle § 87 ods. 1 Zákona o rodine svedčí bývalému manželovi matky maloletého, nakoľko maloletý
sa narodil počas trvania manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Komárno, č.k.

9P/112/2021-82 zo dňa 15.06.2022, právoplatným dňa 16.02.2023 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre, č.k. 25CoP/47/2022-150 zo dňa 14.12.2022. Rozhodné obdobie pre počatie maloletého je
vzhľadom na dátum jeho narodenia obdobie od 29.01.2020 do 29.05.2020. Z vykonaného dokazovania
mal preukázané, a to najmä s poukazom na dva znalecké posudky vypracované znalcami z odboru
Genetika a analýza DNA, že u muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, je vylúčené, že je biologickým

otcom maloletého I.. Matka za otca maloletého označila svojho súčasného partnera, s ktorým žije v
spoločnej domácnosti a vychováva maloletého a s ktorým udržiava intímny vzťah už štyri roky, aj v
rozhodnom období pre splodenie maloletého. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, v priebehu celého
konania deklaroval svoj nesúhlas s podaným návrhom, namietal znalecký posudok predložený v konaní
matkou, žiadal, aby súd nariadil nové znalecké dokazovanie, pričom súhlasil s odberom biologického
materiálu. Po oboznámení sa s výsledkami znaleckého posudku, ktorý jeho otcovstvo k maloletému

jednoznačne vylúčilo, tento neakceptoval, uviedol, že je pre neho bezvýznamný, nakoľko je a vždy bude
otcom maloletého I.. V konaní navrhol vykonať výsluch jeho ďalších detí, súd jeho návrh na doplnenie
dokazovania zamietol, nakoľko je toho názoru, že takého dokazovanie je nehospodárne a neúčelné,
nakoľko výpoveď maloletých detí muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, nemôže mať žiadny vplyv na
výsledky znaleckého skúmania. Súd mal preukázané, že maloletý, ktorý XX.XX.XXXX dovŕšil tri roky,

už jeden a pol roka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a mužom, ktorého matka za jeho otca
označuje, a ktorý otcovstvo uznáva. Maloletý I. ho vníma ako svojho otca, nazýva ho „apuci“, má k nemu
vzťah ako syn k otcovi. S mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté, sa nestretol už jeden ma pol roka.
Aktuálne maloletý ako jediného otca vníma súčasného partnera matky, ktorý je jeho biologickým otcom,
a ktorý ho vychováva. Záujem dieťaťa vyrastať v rodine so svojím biologickým otcom, ktorý navyše toto

svoje postavenie priznáva a hlási sa k nemu, jednoznačne prevyšuje záujem muža, ktorého otcovstvo
má byť zapreté, na zachovaní súčasného stavu, kde v rodnom liste maloletého je zapísaný ako otec on.
Súd dospel k záveru, že návrhu matky na zapretie otcovstva k maloletému I. je potrebné vyhovieť. O
nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 52 a § 58 ods. 2 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.
Dôvodil tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, rozhodoval nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podrobných
dôvodoch odvolania poukazoval zmätočne predovšetkým na skutočnosti týkajúce sa priebehu jeho

spolužitia s matkou maloletého, maloletým I. a jeho ostatnými súrodencami a v neposlednom rade aj
komplikované vzťahy so súčasným partnerom matky J. K.. Považoval za nutné poukázať na nevhodné
správanie sa matky a jej partnera k maloletému I. a jeho súrodencom, keď niekoľkomesačného I. aj
s ostatnými maloletými súrodencami nechávala skoro celé dni aj noci samé, bez riadnej starostlivosti
a bez stravy. Taktiež sa matka a jej partner dopustili aj zvádzania detí na nemravný život, sexuálneho

zneužívania a to tým, že podľa výpovedí detí ich matka vodila so sebou na miesta, kde boli svedkami
jej „sexuálnych aktivít so súčasným partnerom“, okrem toho tiež bránila deťom v ich povinnej školskej
dochádzke. Ďalej uviedol, že aj vo vzťahu k nemu sa matka maloletého správala tak, že ho priam
terorizovala, musel žiť v pivnici s myšami a všelijakým hmyzom, prespával na posedoch v lese bez
jedla a vody pri teplotách aj -7°C až - 10°C, psychicky ho deptala a to dlhodobo s cieľom, aby spáchal

samovraždu. Prejavil obavy pred týmito ľuďmi, pred priznaním otcovstva osobe, ktorá sa aktívne a
dlhodobo podieľala na týraní a zanedbávaní starostlivosti o maloletého I.. Nesúhlasil s tým, ako súd
prezentoval záujem maloletého dieťaťa v súdnom procese, ani s odporúčaním kolízneho opatrovníka,
ktorý odporučil návrhu matky vyhovieť. Má za to, že súd prikladá obrovský význam odporúčaniu
kolízneho opatrovníka, ako i znaleckým posudkom o biologickom otcovstve, ale záujem dieťaťa, ktorý

je všetkým týmto veciam nadradený bagatelizuje. Nepopiera, že môže byť záujmom dieťaťa poznať
aj svojho biologického otca, napriek tomu je to len jeden z možných záujmov dieťaťa, pretože sú
prípady, kde súdy dospeli vo svojich rozhodnutiach k tomu, že nie je v záujme dieťaťa poznať svojho
biologického otca, prípadne sa samo dieťa vo vyššom veku tak vyjadrilo a súd to akceptoval. Jetoho názoru, že práve v tomto prípade ide o danú situáciu. Namietal, že súd nevykonal výsluch jeho
ďalších detí, neboli vypočuté ich argumenty a svedectvá, čo považuje za porušenie práv a záujmov im
zaručených zákonmi aj Ústavou Slovenskej republiky, keď práve o tomto všetkom mali a dobrovoľne

chceli vypovedať a svedčiť priamo pred súdom. Má za to, že tým boli zanedbané a prehliadnuté
podstatné skutočnosti, ktoré by preukázali pravý záujem maloletého I.. Namietal preto, že súd nesplnil
procesné podmienky konania, tým že nezabezpečil objektívne posúdenie stavu veci, keď v konaní
prikladal význam iba argumentom matky, odporúčaniu kolízneho opatrovníka a výsledkom znaleckých
posudkov. Ďalej namietal, že súd sa nezaoberal tým, prečo matka podala návrh na zapretie otcovstva

až 02.06.2022. Dáva súdu do pozornosti aj to, že toto zapretie otcovstva je výlučne účelová záležitosť,
kde matka sa týmto konaním snaží dokázať svojmu partnerovi J. K., že už mu bude verná a pod., jeho
podmienka bola, že zabezpečí, aby mu zobrali I. a dajú ho im a až potom sa kvôli nej rozvedie. Tvrdenie
matkymaloletého,žesaintímnestýkalinaposledyvapríli2019považujezaočividnúlož,uvedenézrejme
tvrdila len kvôli tomu, aby sa to nedozvedel jej partner J. K.. Výsledok rozhodnutia, kde súd tvrdí že
nie je biologickým alebo prirodzeným otcom maloletého I. považuje za nesprávny. Uviedol, že nemôže

dovoliť, aby jeho otcovstvo voči maloletému I. bolo zapreté, nakoľko je jeho úlohou chrániť všetky jeho
deti rovnako, teda samozrejme aj maloletého I.. Zároveň podotkol, že mal s maloletým I. úplne perfektný
vzťah, od začiatku sa staral o neho najlepšie ako vedel, dal mu meno, niesol ho na rukách domov z
nemocnice, nikdy neurobil medzi deťmi ani najmenší rozdiel. K tomu len poznamenal, že „ak toto nie je
prirodzený otec, tak potom už neviem“. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania(§65a§66CMP),keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11Pc/21/2022 je zapretie otcovstva
k maloletému I., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel návrhu matky a rozhodol, že G. H., nar.
XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého I..

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie
zistený skutkový stav, ktorý vykonal riadne dokazovania, výsledky dokazovania správne vyhodnotil

a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
návrhu matky maloletého a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu
prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, navyše ak tento v odvolaní

neuviedol žiadne relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

6. Odvolací súd k veci dodáva už len nasledovné:
Odvolateľvpriebehuceléhokonanianamietalznaleckýposudokč.32/2022predloženývkonanímatkou,
vypracovaný znalcom RNDr. Ivanom Lehotským, PhD., ktorý preukazuje otcovstvo J. K. k maloletému

I.. Súd prvej inštancie preto v konaní postupoval správne, keď konajúc o návrhu matky na zapretie
otcovstva k maloletému dieťaťu uznesením, č.k. 11Pc/21/2022-19 zo dňa 30.09.2022 ustanovil Mgr.
Mariana Baldoviča, PhD., znalca z odboru genetika, odvetvia analýza DNA za účelom zistenia, či
bývalý manžel matky maloletého môže byť otcom maloletého, nakoľko v zmysle zákonných ustanovení
mu svedčala prvá domnienka otcovstva (§ 85 ods. 1 Zákona o rodine). Zo záverov vyplývajúcich zo

znaleckého posudku vypracovaného znalcom Mgr. Marianom Baldovičom, PhD., č. 26/2023 zo dňa
06.11.2023 a jeho doplnenia zo dňa 19.01.2024 vyplynulo, že na základe výsledku znaleckého skúmania
treba pokladať otcovstvo označeného muža G. H., nar. XX.XX.XXXX, voči vyšetrovanému dieťaťu I. H.,
nar. XX.XX.XXXX za jednoznačne vylúčené, pretože v 14 vyšetrených DNA systémoch nemá alely, ktorébiologický otec dieťaťa musí mať. S obsahom znaleckého posudku sa stotožnila matka maloletého aj
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, ako kolízny opatrovník. Odvolateľ výsledky znaleckého
posudku, ktorý jeho otcovstvo k maloletému jednoznačne vylúčilo neakceptoval, uviedol, že je pre

neho bezvýznamný. Namietal, že súd prikladá obrovský význam znaleckým posudkom o biologickom
otcovstve, pričom neprihliada na záujem dieťaťa. Odvolací súd uvádza, že súd nie je oprávnený hodnotiť
správnosť odborných záverov, ku ktorým znalec vo vypracovanom posudku dospel, posudzuje len to,
či sú závery zo znaleckého posudku vyplývajúce náležite odôvodnené, preskúmateľné, vnútorne si
neodporujúce a či zodpovedajú pravidlám logiky. Nakoľko bolo dvomi znaleckými posudkami vylúčené,

že G. H. je biologickým otcom maloletého, nemal odvolací súd dôvod nepotvrdiť rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým určil, že G. H. nie je biologickým otcom maloletého I. H..

7. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom súrodencov maloletého I.,
odvolací súd konštatuje, že nešlo o dôsledok nesprávneho postupu konajúceho súdu. Je tomu tak
z dôvodu, že aj bez ich výsluchu mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, a to najmä s

poukazom na dva znalecké posudky vypracované znalcami z odboru Genetika a analýza DNA, že u
muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, je vylúčené, že je biologickým otcom maloletého I.. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu ide o dostatočne pevný základ pre vyslovenie záveru, že odvolateľ nie je otcom
maloletého dieťaťa a vykonanie ďalších dôkazov (vrátane výsluchu súrodencov maloletého I.) by bolo
nadbytočné a nespôsobilé privodiť iné rozhodnutie v danej veci. Skutočnosti uvádzané domnelým otcom

maloletého v odvolaní neumožnili odvolaciemu súdu v konaní o zapretie otcovstva prijať iné závery ako
tie, ktoré prijal súd prvej inštancie Jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť procesný postup
súdu prvej inštancie ani vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

8. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 52 CMP.

10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.