Uznesenie – Nájomná zmluva ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122200796
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3122200796.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Márie Vrtochovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu A. B. C. D., so sídlom E. B., A. X, F., G. XXX/
XX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Trenčín,
Pred poľom 1652, IČO: 36 857 882 proti žalovanému D. D. D. D. H. - I. E. J. I., K. X, IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného advokátska kancelária Hulín s. r. o, so sídlom Trenčín , Hurbanova 20, IČO: 50 647 679

o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k.
12C/4/2022-200 zo dňa 28. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti

žalobcu evidované v katastri nehnuteľností vedených Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor na
LV č.XXXXX v k. ú. L. a to pozemok parc. KNC
č. XXX/X-XXXXXXXXX plocha a nádvorie s výmerou 15 m2 a pozemok parc. KNC
č. XXX/X-XXXXXXXXX plocha a nádvorie s výmerou 24 m2 /ďalej len predmetné pozemky alebo len
pozemky/ do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi zároveň nepriznal právo
na náhradu trov konania.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal pôvodne
odstránenia stavby dočasných stánkov č. 1 a 2 na predmetných pozemkoch
a po zmene žaloby vypratania pozemkov pôvodným žalovaným C. D. a po úprave žaloby žalovaným
D. D.. Uviedol, že je výlučným vlastníkom predmetných pozemkov a žalovaný je výlučným vlastníkom
dočasných stavieb na nich umiestnených. Predmetné stánky boli kolaudačným rozhodnutím zo dňa

18.06.1993 povolené ako dočasné stavby s povoleným užívaním do 31.12.2002, ktorý bol následne
predĺžený do decembra 2008. Po decembri 2008 stavebný úrad toto povolenie nepredĺžil a stánky sa
stali nepovolenými stavbami. Podľa žalobcu medzi ním a žalovaným neexistuje žiadny právny vzťah,
ktorý by žalovaného oprávňoval užívať predmetné jeho pozemky, žalovaný teda užíva pozemky bez
právneho titulu a neplatí žalobcovi ani odplatu za užívanie. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pričom
uviedol, že jeho právni predchodcovia predmetné pozemky užívali na základe dohody so spoločnosťou

A. D.. D. B. M. bezodplatne na obdobie 10 rokov
v zmysle príslušných kúpnych zmlúv, ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva
k stánku č. 1, 2. Žiadny z vlastníkov pozemkov nespochybnil časovo neobmedzené právo stavebníka
stánkov č. 1, 2 t. j. spoločnosti A. D. na umiestnenie stavby - stánkov č. 1 až 6. Až v roku 2017
umiestnenie stánkov spochybnil I. N., avšak ten nebol vlastníkom pozemkov, čo bolo potvrdené
rozsudkom Okresného súdu Trenčín

č. k. 14C/62/2017-255 zo dňa 09.09.2020. Žalovaný bol názoru, že keď stavebníkstánkov-spoločnosť A. D. mala v čase ich výstavby aj časovo neobmedzené právo užívania pozemkov
pod týmito stánkami, rovnaké právo majú aj jeho právni nástupcovia, teda aj žalovaný. Žalovaný tiež
tvrdil, že stánky č. 1 až 6 sú jednou stavbou. Žalovaný tvrdil, že odstránenie stánkov č. 1, 2 podľa § 135c

Obč. zák. by nebolo účelné a bolo by vhodnú situáciu riešiť inak, napr. zriadením vecného bremena v
prospech majiteľov stánkov. Podľa žalovaného hodnota 1 stánku je asi 50 000,- eur. Žalovaný k svojim
tvrdeniam predložil
aj listinné dôkazy.

3. Súd vykonal dokazovanie v spore dokazovanie, ktorého výsledky posúdil podľa § 18 ods. 1, § 20a
ods. 1 a 2, § 40 ods. 2, § 126 ods. 1 a 2, § 135c ods. 1, § 663, § 668 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.
Medzi stranami nebolo sporné, že v súčasnosti žalovaný je výlučným vlastníkom predajných stánkov/
boxov č. 1 a 2, ktoré stoja na predmetných pozemkoch
vo výlučnom vlastníctve žalobcu, pričom tieto predajné stánky nie sú zapísané na liste vlastníctva. Tiež
nie je sporné, že tieto predajné stánky č. 1, 2 ako aj nich stavebne nadväzujúce ďalšie predajné stánky

č. 4, 5, 6 postavila spoločnosť A. D.. D. B. M.
na svojom pozemku a boli skolaudované rozhodnutím zo dňa 18.06.1993 avšak ako dočasná stavba do
31.12.2002. Podľa strán bolo toto dočasne povolené užívanie stánkov predĺžené najdlhšie do decembra
2008 a odvtedy doteraz nie je stavebným úradom povolené ich užívanie. Nebola sporná ani skutočnosť,
že vlastník stánkov i pozemkov pod nimi, spoločnosť A. D.. D. B. M. predala tieto stánky fyzickým

osobámatostánkyč.la2právnympredchodcomžalovanéhoapozemkyprávnickýmosobám-právnym
predchodcom žalobcu. Žiadna zo strán sporu nepredložila v poradí prvú kúpnu zmluvu, ktorou pôvodný
vlastník stánkov A. D. D. B. M. predala stánky č. 1 a 2 novému vlastníkovi, ale žalobca predložil len ftc.
kúpnej zmluvy na predaj susedných stánkov č. 3 a 4 kupujúcemu O. I. ako SZČO zo dňa 12.06.1993,
podľa ktorej v č. l. VI. a VII. bolo dohodnuté bezplatné dočasné užívanie pozemkov pod týmito stánkami

od 12.06.1993 do 31.12.2002 spolu
s predajnými stánkami. Žalobca tvrdil, že pôvodný vlastník také isté zmluvy na predaj ostatných stánkov
uzavrel s ďalšími fyzickými osobami. Žalovaný sa nestotožnil s takýmto tvrdením, pretože podľa neho
išlo o individuálne zmluvy, avšak on nepredložil kúpnu zmluvu na predaj stánkov č. 1 a 2. Tým, že žiadna
zo strán sporu nepredložila kúpnu zmluvu

na predaj stánkov č. 1 a 2 pôvodným vlastníkom A. D. nie je preukázané ani to, že bola dohodnutá doba
užívania pozemkov pod stánkami č. 1 a 2 novým vlastníkom
bez časového obmedzenia. Súd bol skôr názoru, že logicky mohla byť dohodnutá doba užívania
pozemkov pod stánkami č. 1 a 2 do konca roka 2002, ako to bolo pri stánkoch č. 3 a 4. Žiadna zo strán
sporu nepredložila zmluvu ohľadne užívania pozemkov pod stánkami č. 1 a 2 časovo nasledujúcu po r.

2002, iba odkazovali na Dohodu o užívaní č. N/330040/2016
zo dňa 27.09.2014 (zo sporu sp. zn. 14C/62/2017), od ktorej žalovaný odvodzoval svoje právo na
užívanie pozemkov pod stánkami č. 1 a 2. Dohodu o užívaní č. N/330040/2016
zo dňa 27.09.2014 uzavrel ako poskytovateľ (vo význame ako podnájomca)
B. P. so sídlom J. Q. XXXX, D., IČO: XX XXX XXX

s užívateľom C. R., bytom Trenčín ako nepodnikateľom za účelom získania priestorov pre výkon
podnikateľskej činnosti a to konkrétne umiestnenia dočasnej stavby predajného boxu (15 m2 + 24
m2 = parc. č. XXX/X, XXX/X) ako aj parc. č. XXX/X na umiestnenie stolíkov a stoličiek k predajni 24
m2. Podľa č. l. III. bola doba užívania dohodnutá na dobu určitú od 01.10.2016 do 31.12.2030. Podľa
výpisov z obchodného registra spoločnosť B. P. so sídlom J. Q. XXXX, D., IČO: XX XXX XXX bola

premiestnená zo Slovenskej republiky do Českej republiky, jej právnym nástupcom bola spoločnosť S. X
D. so sídlom v Prahe s IČO: XX XXX XXX a na základe rozhodnutia spoločnosti bola táto spoločnosť po
likvidácii zrušená bez právneho nástupcu a vymazaná dňom 19.08.2021. V prejednávanej veci nebolo
preukázané žiadnou písomnou zmluvou zmena uvedenej Dohody o užívaní, iba bol súdom zistený zánik
právnickej

osoby - poskytovateľa užívania predmetných pozemkov pod stánkami č. 1 a 2, a to dňom 19.08.2021.
Dohoda o užívaní je dvojstranný právny úkon, ktorým vznikol právny vzťah medzi stranami sporu, teda
vzniklo právo na užívanie predmetných pozemkov právnymi predchodcami žalovaného a po zániku
poskytovateľa zanikol zároveň aj tento právny vzťah, teda titul na užívanie predmetných pozemkov
žalovaným.Žalobcovitakvznikloprávopodľa§126Občianskehozákonníkadomáhaťsaochranysvojho

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti jej vyprataním. Z tohto dôvodu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Súd sa nezaoberal námietkami žalovaného ohľadne stavebnotechnického charakteru predmetných
stánkovv zmysle stavebného zákona aj z dôvodu, že žalobca podal na stavebný úrad - Mesto Trenčín návrh
na odstránenie predajných stánkov č. 1 až 6 a toto správne konanie bolo prerušení Rozhodnutím
o prerušení konania mestom Trenčín zo dňa 14.03.2018 č. j. ÚSaŽP 2018/3606/15508/2/Du do

právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Trenčín o odstránenie stavieb a usporiadanie vzťahov
medzi vlastníkom stavby a pozemku (sp. zn. 14C/62/2017, 20C/58/2017). Žalobca uviedol, že podal
návrh na stavebný úrad o odstránenie stánkov.
Z dôvodu hospodárnosti konania sa súd nezaoberal ďalšími tvrdenia strán sporu a nevyhovel návrhu
žalovaného ustanovil súdneho znalca vo veci na ocenenie stánkov, zistenia stavebnotechnického

charakteru stánkov, riešenia prípadného iného postupu podľa § 135c Občianskeho zákonníka ako aj z
dôvodu, že od počiatku postavenia predajných stánkov č. 1 až 6 bolo podľa Kolaudačného rozhodnutia
z r. 1993 všetkým zainteresovaným stranám zrejmé, že išlo len o dočasnú stavbu a dočasne povolené
užívanie. Nielen táto stavebným úradom určená dočasnosť užívania stánkov vylučuje použitie § 135c
Občianskeho zákonníka, ale aj samotné znenie § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
už v čase výstavby stavby musí ísť o "stavanie" stavby na cudzom pozemku, teda nie na pozemku

vo vlastníctve staviteľa. V prejednávanej veci stránky staval stavebník A. D. na svojich vlastných
pozemkoch. Tvrdenia žalovaného, že dohody o užívaní pozemkov na dobu určitú boli len pre určenie
výškynájomného,súdpovažovalzaúčelovétvrdeniažalovanéhovzhľadomnaznenievyššieuvedených
zmlúv a zákonné podmienky § 663 Občianskeho zákonníka.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 257 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/. Nepriznal úspešnému žalobcovi náhradu trov
konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré považoval skutočnosť, že žalobe vyhovel na
základezánikuprávnehovzťahumedzistranamivdôsledkuzánikuobchodnejspoločnostiposkytovateľa
nájmu z vlastnej vôle, táto obchodná spoločnosť

i vlastník pozemku či už žalobca alebo predtým I. N. sú osobami, ktorá patria I. N. resp. všade figuruje
jeho meno. Inak povedané - opačne povedané, žalovaný po stránke hmotného práva nezavinil skoršie
ukončenie právneho vzťahu podľa Dohody o užívaní s dohodnutým časom užívania do roku 2030.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že darovaním nadobudol vlastnícke

právo k stavbám (nehnuteľnostiam) – predajným stánkom (boxom) č. 1 (stánok č. 1) nachádzajúci sa
na F. X F. L. na pozemku parc. č. XXX/X o výmere 24 m2; zapísanom na LV č. XXXXX, katastrálne
územie L. a č. 2 (stánok č. 2) nachádzajúci sa na F. X F. L. na pozemku parc. č. XXX/X o výmere 15 m2;
zapísanom na LV č. XXXXX, katastrálne územie L.. Ich vlastníkmi v minulosti boli právni predchodcami
žalovaného: C. D.; C. R. a manželka P. R.,

T. I. U. /tá len stánku č. 1/ a A. D.. D. B. M.. Žalobca je výlučným vlastníkom predmetných pozemkov. V
minulosti boli ich vlastníkmi jeho právni predchodcovia: B., P., IČO: XX XXX XXX v období cca od 1999
– 2005; N. V. P., IČO: XX XXX XXX v období cca 1997 – 1999, D. D., P.,
IČO: XX XXX XXX v období cca 1996 – 1997 a A. D.. D. B. M. v období od počiatku výstavby stánkov
v období 1992 – 1997. Právni predchodcovia žalovaného pozemky

pod stánkami č. 1 a 2 užívali na základe dohody so spoločnosťou A. D.. D. B. M.,
a to bezodplatne na obdobie 10 rokov v zmysle príslušných kúpnych zmlúv, ktorých predmetom bol
prevod vlastníckeho práva k stánkom č. 1 a 2 z vlastníka pozemkov
a stavebníka spoločnosti A. D.. D. B. M. na nových vlastníkov stánkov č. 1 a 2 odlišných
od vlastníka pozemkov. Stánky č. 1 a 2 spolu s ďalšími stánkami bolo spolu ako stavbu administratívne

povolené užívať na základe kolaudačného rozhodnutia. Žiadny z vlastníkov pozemkov počas celého
obdobia od prevodu vlastníckeho práva k stánkom č. 1 a 2 z ich stavebníka a súčasne vlastníka
pozemkov spoločnosti A. D.. D. B. M., t. j. od r. 1993 nikdy nespochybnil časovo neobmedzené právo
právneho predchodcu žalovaného - stavebníka stánkov č. 1 a 2 (spoločnosti A. D.. D. B. M.) - na
umiestnenie stavby stánkov. V roku 2017 toto právo spochybnil I. N. ako evidovaný vlastník pozemkov,

avšak ako vyšlo neskôr najavo, vlastníkom pozemkov sa I. N. nikdy nestal. Žalovaný má za to, že
jeho právni predchodcovia mali časovo neobmedzené právo na umiestnenie stavieb stánkov č. 1 a 2
na pozemkoch. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť C. D., v tomto spore namietal, že stánky č.
1 a 2 tvoria spolu s ďalšími stánkami č. 3 až 6 (ktoré boli vo vlastníctve iných fyzických osôb) jeden
neoddeliteľný stavebný celok (stavbu) z dôvodu, že sú stavebno-technicky neoddeliteľné, nakoľko majú

spoločné časti (strecha, rozvádzač elektrickej energie, potrubie pre odpad) a spoločné priečky. Uvedená
námietka sa zakladala na záveroch štátneho stavebného dohľadu sp. zn. ÚSaŽP 2018/252/7118/CHO
zo dňa 02.02.2018. Tejto námietky sa pridržiava aj žalovaný. Vzhľadom na charakter stavby stánkov č.
1 až 6 ako jednej stavby spoločnosť C. D. spolu s U. I.a I. W. aj uzatvorili dohodu o spoločnom užívaní nehnuteľnosti. Stavba všetkých šiestich stánkov bola
postavená spoločnosťou A. D.. D. B. M., ktorá bola v danom čase vlastníkom všetkých stavbou stánkov
zastavaných pozemkov. Spoločnosť

A. D. D. B. M. pritom ako vlastník pozemkov mala v súlade s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka
časovo neobmedzené právo pozemky užívať, nakladať s nimi
a hospodáriť s nimi. Žalovaný z tohto dôvodu poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov, a to na
uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn 22 Cdo 620/2013 zo dňa 14.11.2013, sp. zn. 22
Cdo 4681/2009 zo dňa 21.06.2012 a sp. zn. 22 Cdo 746/2007 zo dňa 19.03.2007. Vychádzajúc z týchto

rozhodnutí je podľa názoru žalovaného nepochybné,
že pre posúdenie dôvodnosti nároku žalovaného je rozhodujúce, či stavebníkovi stavby stánkov svedčilo
časovo neobmedzené právo užívania pozemkov pod stavbou stánkov alebo nie. Z pohľadu aplikácie
ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka je pritom irelevantné
na akú dobu bolo vydané kolaudačné rozhodnutie ako administratívny správny akt. Vyššie uvedené
skutočnosti pritom preukazujú, že spoločnosť A. D.. D. B. M. bola vlastníkom pozemkov od stavbou

stánkov a preto jej svedčilo časovo neobmedzené právo pozemky
pod stavbou stánkov užívať a taktiež na nich vybudovať stavbu stánkov. Pokiaľ aj spoločnosť A. D.. D.
B. M. následne samostatne (bez pozemkov pod nimi) previedla stavbu, resp. jej časti (stánky č. 1 - 6),
nemá to žiadny vplyv na kvalitu vlastníckeho práva ich nových vlastníkov. Možno teda konštatovať, že
vlastnícke právo žalovaného k stánkom č. 1 a 2 požíva rovnakú právnu ochranu ako vlastnícke právo

vlastníka pozemkov. Z tohto dôvodu sa potom žalobca nemôže účinne domáhať ochrany svojich práv
k pozemkom tým, že žiada odstrániť stavbu, resp. vypratať pozemky. K rovnakému právnemu záveru
dospel súd prvej inštancie aj v rámci konania vedeného sp. zn. 14C/62/2017. Žalovaný považuje
za rozhodujúci časový okamih, kedy došlo k vybudovaniu stavby stánkov č. 1 až 6, a to či
v čase, kedy došlo k vybudovaniu stavby existoval rozdiel v osobe vlastníka pozemku

a v osobe vlastníka stavby. V tomto prípade tomu tak nie je, keďže stavbu postavil vlastník pozemkov
pod nimi, a preto nie je možné úspešne sa domáhať zo strany vlastníka pozemku odstránenia stánkov
č. 1 a 2 na základe ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôvodom na vyhovenie žalobe
o odstránenie stánkov č. 1 a 2 nemôže byť ani tá skutočnosť, že uplynula lehota na užívanie stánkov
uvedená v kolaudačnom rozhodnutí, resp. jeho predĺžení, keďže ide výlučne len o administratívny

právny akt. Uplynutie predmetnej lehoty nemá žiadny vplyv na vlastnícke právo žalovaného k stánkom
č. 1 a 2. Žalovanému ani jeho právnym predchodcom skutočný vlastník pozemkov (ktorým nesporne
bola minimálne od 25.09.2006 B. N., a. s. IČO: XX XXX XXX) cca 25 rokov (resp. cca 30 rokov ak
sa neberie do úvahy výzva na odstránenie stánkov I. N., domnelý vlastníka pozemkov, z roku 2017)
nebránil v umiestnení stánkov, ani nič nenamietal. Právni predchodcovia žalovaného vykonávali v

dobrej viere právo vlastníka (spoluvlastníka) stánkov č. 1 a 2 na ich umiestnenie ako stavby, resp.
súčasť stavby, a to bez časového obmedzenia. Žalovaný ďalej z dôvodu právnej istoty vzniesol proti
dôvodnosti nároku uplatneného žalobou na základe ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
námietkuzdôvodu,žeprávnevzťahymedzivlastníkomstavbystánkovavlastníkompozemkovjemožné
a zároveň potrebné v záujme proporcionálnej ochrany vlastníckeho práva usporiadať inak. Aj keď by

predmetnástavbastánkovzdôvodovvyššieuvedenýchnepredstavovalaneoprávnenústavbu,jemožné
na základe analógie zákona v zmysle § 853 ods. 1 OZ aplikovať na usporiadanie právnych vzťahov
medzi žalovaným ako vlastníkom (spoluvlastníkom) stavby stánkov
a žalobcom ako vlastníkom pozemkov, na ktorých je táto stavba stánkov zriadená, ustanovenia §
135c Občianskeho zákonníka. Predmetná stavba stánkov je riadnou murovanou stavbou spojenou so

zemou pevným základom. Ide o nehnuteľnosť, ktorej doba životnosti zďaleka neuplynula a vzhľadom
na jej súčasný technický stav má ešte dlhodobú životnosť. Odstránenie stavieb (stavby) by nebolo
jednoznačne účelné, preto navrhuje, aby súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
oceňovania nehnuteľností, na stanovenie všeobecnej hodnoty stánkov č. 1 a 2 a súčasne by mala byť
znalcom objasnená otázka, či sa v prípade stánkov č.1 až 6 jedná o samostatné nehnuteľnosti alebo

o jednu spoločnú nehnuteľnosť.
Po navrhovanom dokazovaní súd môže dospieť k záveru, že prizná žalovanému právo zodpovedajúce
vecnému bremenu za peňažnú náhradu, berúc do úvahy hodnotu podobných pozemkov v danej lokalite
pri ich súčasnej všeobecnej hodnote. S uvedenou argumentáciou žalovaného o časovo neobmedzenom
práve vlastníka pozemkov umiestniť na svojich pozemkoch stavbu stánkov sa súd prvej inštancie

sa vôbec nevysporiadal. Súd prvej inštancie sa otázkou, že stavebníkovi stánkov svedčilo časovo
neobmedzené právo pozemky užívať
a vybudovať na nich stavbu, hoci má kľúčový význam pre rozhodnutie, vôbec, nezaoberal. Žalovaný
pritom vo vyjadrení k žalobe (ako aj na pojednávaniach) vzniesol uvedenú námietku. Súd prvej inštancieďalej vo svojich záveroch vychádzal z toho, že zmluva , ktorou spoločnosť A. D.. D. B. M. predala stánky
č. l a 2 právnym predchodcom žalovaného musela obsahovať dojednanie o bezplatnom dočasnom
užívaní pozemkov pod týmito stánkami od 12.06.1993 do 31.12.2002, tak ako to obsahovala zmluva,

ktorou
A. D.. D. B. M. predala stánky č. 3 a 4 kupujúcemu O. I. dňa 12.06.1993. Takéto závery podľa žalovaného
vôbec nereflektujú nespornú skutočnosť, že spoločnosť A. D.. D. B. M. ako staviteľ stánkov č. 1 a 2 mala
časovo neobmedzené právo mať
na pozemkoch, kde sú stánky postavené, stavbu, a toto právo neskôr zaniklo v dôsledku predaja

stánkov právnym predchodcom žalovaného ako kupujúcim. Zmluvu o predaji susedných stánkov č. 3
a 4 kupujúcemu O. I. zo dňa 12.06.1993, z ktorej súd vychádzal žalovaný namieta ako relevantný dôkaz,
pretože táto nie je dôkazne spôsobilá
vo vzťahu k preukázaniu časového obmedzenia práva na umiestnenie stavieb stánkov č. 1 a 2
na pozemku, na ktorom boli spoločnosťou A. D.. D. B. M. postavené. Ďalej žalovaný uviedol, že
z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd sa bez ďalšieho vôbec nezaoberal námietkami týkajúcimi sa

stavebnotechnického charakteru predmetných stánkov, ako aj riešenia prípadného iného postupu (na
základe analógie zákona v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka) podľa § 135c Občianskeho
zákonníka. Napadnutý rozsudok je
bez náležitého a vyčerpávajúceho odôvodnenia, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky
vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 195/03, III. ÚS 60/04). Postupom súdu prvej inštancie
teda došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie, ktoré je garantované čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru pre ľudské práva. Z uvedených
dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP

a contrario, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušiť a vec vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie z týchto dôvodov:

8. Žalobca sa podanou žalobou domáha po žalovanom vypratania svojich pozemkov,

na ktorých sú postavané stánky č. 1 a 2 vo vlastníctve žalovaného. Tvrdí, že žalovaný nemá žiadny
právny titul, ktorý by ho oprávňoval k užívaniu pozemkov žalobcu pod jeho stánkami. Žalovaný proti
uplatnenému nároku žalobcu namietal s tým, že stánky postavil v minulosti samotný predchádzajúci
vlastník pozemkov, ktorý mal z titulu svojho vlastníckeho práva časovo neobmedzené právo postaviť na
svojich pozemkoch stavbu, ktoré právo ani

po prevode vlastníctva k stánkov na osoby odlišné od vlastníka pozemkov nezaniklo. Vlastníctvo stavieb
stánkov je rovnocenné a požíva rovnakú právnu ochranu ako vlastníctvo pozemkov a preto nemožno
vyhovieť žalobe vlastníka pozemkov o ich vypratanie podľa
§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom tejto žalobe vyhovel,
pričom vychádzal zo záveru, že žalovaný nemá žiadny titul na užíva nie predmetných pozemkov žalobcu

a preto má žalobca právo na ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
požadovaným spôsobom. Poukázal aj na to, že v zmysle kolaudačného rozhodnutia o dočasnom
povolení užívania stavieb stánkov bolo všetkým zúčastneným od počiatku zrejmé, že sa jedná o stavby
dočasné.

9. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezodpovedal špecifické námietky žalovaného proti uplatnenému
nároku žalobcu, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu. Z tohto pohľadu
sa odvolaciemu súdu javí napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako nedostatočne odôvodnený,
arbitrárny a porušujúci tým právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.

10. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom predmetných pozemkov a žalovaný je
vlastníkom stavieb stánkov, ktoré sú na nich postavené. Zároveň nebolo medzi stranami sporné,
že predmetné stánky, spolu s ďalšími štyrmi stánkami, postavila spoločnosť A. D. D. B. M. a tona pozemkoch, ktoré boli v čase výstavby stánkov v jej vlastníctve. Nespornou skutočnosťou je
aj to, že v nasledujúcom priebehu času došlo k oddeleniu vlastníctva pozemkov a stánkov, keď
menovaná spoločnosť previedla na tretie osoby len vlastnícke právo k stánkom, bez vlastníckeho práva

k pozemkom.

11. Z uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že pri posúdení vzájomných práv a povinností strán
sporu, ktoré vyplývajú z existencie stánkov žalovaného na pozemkoch žalobcu, nie je možné aplikovať
ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, ktoré pojednáva o stavbe na cudzom pozemku /v zmysle

§ 135c Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo,
môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto
stavbu zriadil; pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva
vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí; súd môže usporiadať pomery medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno,
ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe/. O stavbe na cudzom pozemku možno

uvažovať len vtedy, ak stavebník zriadi stavbu na pozemku vo vlastníctve inej osoby bez oprávnenia,
bez občianskoprávneho titulu /nie v zmysle stavebných predpisov bez stavebného povolenia (tzv.
čierna stavba)/. V takýchto prípadoch sa na vyporiadanie vzťahu medzi vlastníkom stavby a vlastníkom
pozemkuaplikujúustanovenia§135cObčianskehozákonníka.Tujedôležitépoznamenať,žeexistencia
občianskoprávneho titulu k stavbe sa posudzuje vzhľadom na čas, kedy došlo k postaveniu stavby, bez

ohľadu na to,
či neskôr tento občianskoprávny titul zanikol /o tom viď. ďalej/.

12. V prípade neskoršieho zániku občianskoprávneho titulu k stavbe na pozemku /situácie, kedy bola
stavba na pozemku postavená na základe občianskoprávneho titulu, ktorý však neskôr zanikol – teda

nejednásaoneoprávnenústavbuvzmysle§135cObčianskehozákonníka/jenutnérozlíšiťdvesituácie.
Môže ísť jednak o situáciu, kedy občianskoprávny titul k stavbe na pozemku bol od počiatku časovo
obmedzený. Teda stavebník postavil stavbu na pozemku oprávnene, ale hneď od počiatku vedel, že
stavbu môže mať na pozemku postavenú len po určitý čas, nie po neobmedzenú dobu. V takýchto
prípadoch súdna prax dospela k záveru /pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky

sp. zn. 22 Cdo 604/2013 zo dňa 28.01.2015, ktorého závery sú s ohľadom na zhodné ideové
a legislatívne východiská v Českej a Slovenskej republiky v čase ich vydania aplikovateľné
aj u nás/, že vlastník pozemku sa môže od vlastníka stavby, ktorého právo na jej postavenie
na pozemku zaniklo, domáhať jej odstránenia podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Druhou
situáciou, pri ktorej oprávnenie na stavbu na pozemku neskôr zaniklo je tá, kedy stavebník mal

občianskoprávny titul k stavbe na pozemku síce od počiatku časovo neobmedzený ale napriek
tomu z nejakého dôvodu zanikol /napríklad z dôvodu zmeny právnej úpravy/. V takýchto prípadoch
právne predpisy nijako nestanovujú riešenie pre takúto situáciu a súdna prax tu dospela k záveru,
že vychádzajúc z princípu ochrany práva nadobudnutého v dobrej viere /tu sa má na mysli právo
stavebníka/vlastníka stavby, ktorému svedčalo na začiatku časovo neobmedzené právo stavby na

pozemku/ vlastnícke právo vlastníka pozemku a vlastnícke právo vlastníka stavby sú si vzájomne
rovnocenné, žiadne z nich sa nedá označiť za silnejšie. Z tohto dôvodu sa nemôže vlastník pozemku
domáhať odstránenie stavby podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a riešenie vzájomných práv
a povinností vlastníka stavby a vlastníka pozemku spočíva len práve vlastníka stavby
na vydanie bezdôvodného obohatenia od vlastníka stavby, ktorého stavba stojí na cudzom pozemku už

bez právneho dôvodu.

13. Súdny prax sa potom zaoberala aj situáciou, kedy stavbu postavil na svojom pozemku vlastník
pozemku a neskôr previedol vlastníctvo k stavbe na tretiu osobu, ale bez vlastníctva pozemku, na
ktorom stavba stojí. Došlo teda k oddeleniu vlastníckeho režimu stavby a pozemku. V týchto prípadoch

súdny prax dospela k záveru /rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 828/2017
zo dňa 08.06.2017/, že vlastník pozemku sa ani tu nemôže domáhať odstránenia stavby cestou § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka a vzájomný vzťah vlastníkov stavby a pozemku sa musí vyporiadať
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, pretože stavba objektívne stojí
na cudzom pozemku a vlastník stavby tak pozemok užíva bez právneho dôvodu.

14. Nakoniec je ešte dôležité uviesť, že môže nastať situácia, kedy sa stavba postavila
na pozemku na základe občianskoprávneho titulu, ktorý nebol časovo obmedzený ale tento sa neskôr
zmenil na časovo obmedzený. Súdna prax /rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 2698/2012 zo dňa 21.10.2014/ riešila situáciu, kedy stavebník mal časovo neobmedzené právo na
vybudovanie a umiestnenie stavby na cudzom pozemku a tento právny vzťah bol neskôr dohodou medzi
vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku nahradený cestou tzv. privatívnej novácie /§ 570 Občianskeho

zákonníka/ právnym vzťahom z časovo obmedzeného práva stavebníka na vybudovanie a umiestnenie
stavby na cudzom pozemku, tu konkrétne vlastník pozemku uzatvoril s vlastníkom stavby, ktorému
svedčalo časovo neobmedzené právo stavby nájomnú zmluvu na pozemok. V takýchto prípadoch po
uplynutí času, na ktorý bolo právo stavby privatívnou nováciou obmedzené je možné, aby sa vlastník
pozemku domáhal po vlastníkovi stavby jej odstránenia cestou § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

15. Uvedené právne závery súd prvej inštancie v danej veci dôsledne neaplikoval.

16. V danej veci je nesporné, že stánky postavila spoločnosť A. D. D. B. a to
na pozemkoch, ktoré boli v čase výstavby stánkov v jej vlastníctve, je zrejmé, že táto mala
na stavbu stánkov oprávnenie, občianskoprávny titul, ktorým bolo jej vlastnícke právo k pozemkom, na

ktorých stánky postavila. Vlastník pozemku je totiž podľa § 123 Občianskeho zákonníka v medziach
zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s
ním. Má teda aj právo postaviť na svojom pozemku stavbu. Takéto právo stavby na svojom pozemku
nie je pritom v princípe nijako časovo ohraničené. Záleží len na vôli vlastníka pozemku, po akú dobu
stavbu na svojom pozemku ponechá /tu treba pominúť napríklad povinnosť vlastníka odstrániť stavbu

podľa administratívnoprávnych predpisov a podobne/.

17. Súd prvej inštancie potom vo svojom rozhodnutí nijako nereagoval na podstatnú námietku
žalovaného, že ak mal stavebník /jeho právny predchodca vo vlastníctve stavby/, ktorý bol súčasne
vlastníkom pozemku, časovo neobmedzené právo stavby, tak vlastníctvo žalovaného k stavbe

a vlastníctvo žalobcu k pozemku sú si po zmene vlastníckeho režimu k stavbe a pozemku vzájomne
rovnocenné a nemožno tak uprednostniť žalobcu ako vlastníka stavby a nariadiť žalovanému ako
vlastníkovi stavby jej odstránenie podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18.Takátožalovanýmvznesenánámietkaprotižalobežalobcupritomzodpovedázáveromsúdnejpraxe,

podľa ktorej, ako už bolo uvedené, ak stavbu postavil na svojom pozemku vlastník pozemku a neskôr
previedol vlastníctvo k stavbe na tretiu osobu, ale bez vlastníctva pozemku, na ktorom stavba stojí,
vlastník pozemku sa nemôže domáhať odstránenia stavby cestou § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a vzájomný vzťah vlastníkov stavby a pozemku sa musí vyporiadať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

19. Súd prvej inštancie ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadol na zistenú skutočnosť, že pri prevode
vlastníckeho práva k stánkom č. 3 a 4 zo stavebníka-vlastníka pozemku na tretiu osobu bolo dohodnuté
bezplatné dočasné užívanie pozemkov pod týmito stánkami na obdobie od 12.06.1993 do 31.12.2002.
Vyslovil, že aj keď žiadna sporová strana nepredložila obdobnú kúpnu zmluvu, ktorou sa prevádzali

stánky č. 1 a 2 /o ktoré v tejto veci ide/, nie je tým preukázané, že bola dohodnutá doba užívania
pozemkov pod týmito stánkami novým vlastníkom na neobmedzenú dobu a súd bol názoru, že logicky
mohla byť dohodnutá doba užívania pozemkov aj pod stánkami č. 1 a 2 do konca roku 2002.

20. Takéto závery súdu prvej inštancie sú čisto špekulatívne a nemajú oporu

vo vykonanom dokazovaní. Ak nebude v spore vykonaný dôkaz zmluvou o prevode vlastníckeho práva
k stánkom č. 1 a 2 z ich stavebníka/vlastníka pozemku na tretiu osobu, alebo iný dôkaz, ktorý bude mať
presne vo vzťahu k stánkom č. 1 a 2 obdobnú výpovednú hodnotu, nemôže konajúci súd vysloviť záver
o tom, či medzi zmluvnými stranami bolo
pri prvom prevode vlastníctva stánkov nejakým spôsobom časovo obmedzené právo vlastníka stavby

na umiestnenie stavby na pozemku. Aj táto skutková otázka je pritom podstatné
pre rozhodnutie vo veci, keď podľa názoru odvolacieho súdu prípadné časové obmedzenie práva stavby
zo strany vlastníka pozemku, ktorý bol aj stavebníkom stavby, pri prvom prevode vlastníckeho práva
k stavbe by znamenalo, že časovo neobmedzené právo stavby sa zmenilo na časovo obmedzené
a po uplynutí určeného času je dôvod poskytnúť súdnu ochranu vlastníkovi pozemku a nariadiť

odstránenie stavby jej vlastníkovi. Skutkové závery rozhodujúce pre takéto posúdenie však nateraz
neboli vykonaným dokazovaním zistené.21. Na základe uvedených záverov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, ktoré jasne, zrozumiteľne a v súlade § 220 CSP a vyššie uvedenými právnymi závermi

odvolacieho súdu odôvodní. V novom rozhodnutí
o náhrade trov konania je súd prvej inštancie povinný rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania
podľa § 396 ods. 3 CSP.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).