Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3S/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100629
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100629.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., trvale bytom: D. XX, XXX XX E., dátum
narodenia: XX.XX.XXXX, zastúpený: Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova
2A, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 861 391, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2024/001162-007 zo dňa 19.02.2024,

o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.04.2024, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.04.2024 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 19.04.2024 (ďalej len „žaloba“) domáha preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2024/001162-007 zo dňa 19.02.2024, ktorým došlo k zmene
personálneho rozkazu č. 436 zo dňa 27.10.2023 (ďalej spolu len „napadnuté rozhodnutia“) tak, že
žalobca bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby dňom 03.11.2023 do právoplatného skončenia
trestného stíhania (funkcia: zástupca riaditeľa útvaru a súčasne riaditeľ odboru ochrany, prevencie a boja
proti korupcii útvaru ochrannej služby a prevencie Úradu inšpekčnej služby), pričom žalobcovi sa dňom
03.11.2023 poskytne služobný plat vo výške minimálnej mzdy a tento služobný plat sa zvyšuje o 10

% priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného
služobného platu.

2. Žalobca prostredníctvom žaloby požiadal, aby správny súd v zmysle príslušných ustanovení zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) priznal
žalobe odkladný účinok. Žalobca zhrnul, že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí hrozí, resp.

už niekoľko mesiacov vzniká žalobcovi závažná ujma a značná finančná škoda, pričom priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, ale naopak, sleduje verejný záujem na ochrane
oznamovateľov závažnej protispoločenskej činnosti a je plne v súlade so smernicou Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva
Únie v platnom znení (ďalej len „Smernica“).

3. Žalobca následne poukázal na predbežnú ochranu, ktorú Smernica predpokladá. Žalobca vyvodil,
že ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti je postavená na princípe poskytnutia rýchlej
a účinnej ochrany chráneného oznamovateľa proti akýmkoľvek pracovnoprávnym úkonom, zhoršujúcim
jeho postavenie v pracovnoprávnom vzťahu, konkrétne formou „zmrazenia účinkov“, resp. vykonávania
a uplatňovania takýchto pracovnoprávnych úkonov voči chránenému oznamovateľovi. Žalobca poukázal
na konania pred všeobecnými súdmi, v rámci ktorých sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,

pričomtietobolivovzťahukžalobcovineúspešnézdôvodu,žesamádomáhaťochranyprostredníctvom
správneho súdnictva. Na podklade uvedeného vyplynula nevyhnutná potreba predbežnej ochranyžalobcu, ktorú Smernica predpokladá a žalobca nemá iný prostriedok predbežnej ochrany, ktorého by
sa mohol domáhať.

4. Žalobca uviedol, že napadnutými rozhodnutiami bol pozbavený výkonu štátnej služby, pričom pred
vydaním napadnutých rozhodnutí poberal služobný plat vo výške 4.222,50 eur mesačne v hrubom
a príspevok na bývanie vo výške 232,00 eur, o čom predložil správnemu súdu platový výmer. Žalobca
súčasne uviedol, že odo dňa 03.11.2023 nemôže vykonávať svoju prácu a je nútený sa v služobnom
čase zdržiavať na určenom mieste – v mieste trvalého pobytu a súčasne bol služobný plat žalobcu

zásadne znížený, a to na úroveň blízku minimálnej mzde. Tento plat poberá niekoľko mesiacov, pričom
z dlhšieho hľadiska je takáto výška služobného platu neúnosná, o to viac v prípade žalobcu, ktorý má
dve maloleté deti a hypotéku, k čomu žalobca predložil list vlastníctva s vyznačeným záložným právom
v prospech banky a výplatnú pásku po vydaní napadnutých rozhodnutí. Zároveň sa k uvedenému
pridáva aj negatívna skutočnosť, že žalobca bol pozbavený výkonu štátnej služby na vopred neurčitý
čas, čo má závažný dopad na žalobcu, pretože nevie predpokladať, koľko rokov nebude môcť vykonávať

svoju prácu a najmä, koľko rokov bude on a jeho rodina musieť vyžiť zo služobného platu blížiaceho
sa minimálnej mzde. Ak sa spoja uvedené skutočnosti, je tu reálna hrozba, že žalobca bude nútený
na vlastnú žiadosť odísť zo služobného pomeru. Žalobca zároveň poukázal na to, že je verejne
ostrakizovaný politikmi a inými verejne činnými osobami, pričom napadnuté rozhodnutia sú naplnením
dlhodobých vyhrážok, ktoré boli žalobcovi adresované.

5. Potrebu nariadenia odkladného účinku žaloby žalobca zdôraznil aj tým, že pri vydaní napadnutých
rozhodnutí nebola splnená podmienka získania predchádzajúceho súhlasu Úradu na ochranu
oznamovateľov, ktorú príslušný právny predpis vyžaduje v prípade, ak zamestnávateľ, resp. služobný
úrad chce vykonať vo vzťahu k chránenému oznamovateľovi pracovnoprávny úkon. Žalobca zhrnul aj to,

že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom, pretože žalobca do času
vydania napadnutých rozhodnutí (od času vznesenia obvinenia) riadne vykonával štátnu službu, riadne
si plnil všetky svoje povinnosti a ničím neohrozil verejný záujem a ani dôležitý záujem štátnej služby.

6. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby vyjadril podaním zo dňa 28.10.2024,

v ktorom poukázal na predpoklady nariadenia odkladného účinku žaloby a na to, že je na žalobcovi, aby
označilzákonnédôvodyhrozbyvymedzenév§185SSP,pričombremenotvrdeníjenažalobcovi.Taktiež
uviedol, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je nárokovateľným právom, pretože po splnení
podmienok v zmysle § 185 SSP zákon neukladá súdu povinnosť priznať správnej žalobe odkladný
účinok, ale dáva mu možnosť po zvážení všetkých okolností vyhovieť návrhu žalobcu a priznať žalobe

odkladný účinok. Žalovaný uviedol, že priznanie odkladného účinku možno priznať výlučne žalobe, ktorá
sa javí v budúcnosti ako dôvodná, a teda správny súd po prvotnom posúdení argumentácie žalobcu
musí predbežne posúdiť, že žaloba sa javí byť dôvodná, pretože nemá zmysel priznať odkladný účinok
nedôvodnej žalobe, ktorá bude v budúcnosti zamietnutá.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie prípadnej nepriaznivej
finančnej situácie žalobcu, kedy bolo zníženie platu vykonané v zmysle príslušného právneho predpisu.
Žalovaný súčasne poukázal na to, že žalobca prijal od neziskovej organizácie Donio peňažné dary
na účely kompenzácie výpadku jeho čistého služobného príjmu, o čom predložil doklady – oznámenia
žalobcu o prijatí daru. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že žalobca neosvedčil dôvodnosť

svojho návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby v podobe vzniku značnej finančnej škody.

II.

8. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

9. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila

závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

III.

11. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP je naplnenie
niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej
ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku závažnej ujmy
na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto

následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné
naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje,
pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným
záujmom.

12. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky
účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže
byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

13. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe posudzuje
individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. S prihliadnutím na podaný návrh správny
súd uvádza, že žalobca tvrdil, že mu napadnutými rozhodnutiami vzniká závažná ujma a značná
finančná škoda, pričom však predložil výlučne (i) platový výmer žalobcu pred vydaním napadnutých

rozhodnutí, (ii) list vlastníctva a (iii) výplatnú pásku žalobcu po vydaní napadnutých rozhodnutí. Žalobca
poukázal na jeho mzdu pred vydaním napadnutých rozhodnutí a na jeho súčasnú mzdu, avšak len
poukaz na tieto skutočnosti nepostačuje k priznaniu odkladného účinku žaloby. Z návrhu totižto pre
správny súd nebolo zrejmé, aká priama závažná ujma a značná finančná škoda žalobcovi vznikla.
Len samotné predloženie platového výmeru a výplatnej pásky bez ďalšieho neodôvodňuje potrebu

nariadenia odkladného účinku. Správny súd z týchto dokumentov síce vie vyčítať výšku príjmu žalobcu,
avšak bez toho, aby žalobca dostatočne uviedol a následne aj osvedčil, aký priamy vplyv má toto
zníženie príjmu na jeho osobu, resp. na jeho deti a rodinu, nie je možné priznať odkladný účinok
správnej žalobe. Súd nespochybňuje negatívny dopad na majetkovú sféru žalobcu, no tento musí
byť konkretizovaný a následne aj osvedčený vo svetle celkovej majetkovej situácie žalobcu. Žalobca

nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali napríklad jeho finančnú situáciu, stav jeho majetku,
úverové zaťaženie, súčasný stav jeho nákladov, resp. nákladov jeho rodiny, ako i stav ďalších príjmov,
ktoré má žalobca, resp. osoba/osoby, ktoré sa prípadne podieľajú na úhrade nákladov ním vyživovaných
maloletých detí. Z predloženého listu vlastníctva je možné potvrdiť existenciu záložného práva na
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu v prospech banky, no žalobca nijako nešpecifikoval, sumu ním

uhrádzaných pravidelných splátok hypotéky, prípadne aj ďalších platieb. Neuviedol ani jeho pravidelné
náklady na chod domácnosti, na výživu maloletých detí a podobne.

14. Správny súd si uvedomuje, že dočasné postavenie mimo výkon štátnej služby predstavuje
zásah do osobného stavu príslušníka policajného zboru, avšak jedná sa o zákonom predpokladanú

skutočnosť, ktorá sama o sebe nepredstavuje potrebu nariadenia odkladného účinku – stále je potrebné
dostatočne preukázať predpoklady uvedené v § 185 SSP. Súčasne ani konštatovania o tom, že sa
voči žalobcovi vedie trestné konanie a je tu prítomná možnosť odchodu zo služobného pomeru samé
o sebe nepredstavujú potrebu nariadenia odkladného účinku. Žalobcom predkladané tvrdenia sú tak vo
všeobecnej rovine bez toho, aby boli relevantne a individualizovane podložené tak, aby bolo z nich pre

správny súd zrejmé, že žalobcovi hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok. Správny
súd nevyvracia cieľ Smernice, avšak s odkazom na § 185 SSP je dôkazným bremenom žalobcu, aby
dostatočne preukázal dôvody pre priznanie odkladného účinku žalobe.

15. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí byť na podklade predložených

dôkazovosvedčené,žepriznanímodkladnéhoúčinkusprávnejžalobedôjdekspravodlivejochranepráv,
resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy
na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie
nebude v rozpore s verejným záujmom. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanieodkladného účinku žalobe a administratívnym spisom žalovaného tak nezistil zákonný dôvod pre jeho
priznanie. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku, je povinný preukázať relevanciu
dôvodov na nariadenie odkladného účinku. Nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby

za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Súd však zároveň uvádza, že zamietnutie návrhu na priznanie odkladného účinku netvorí prekážku
rozhodnutej veci a takýto návrh je možné podať aj opakovane.

16. V prejednávanej veci žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia

dôkazmi (§ 5 ods. 9 SSP) neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych
hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v existencii
hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku (§ 185 písm. a/
SSP).

17. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou

žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie
byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú
náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej
hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018

zodňa30.05.2018.Vzhľadomnadôkaznébremeno,ktoréjenažalobcovi,mátentopovinnosťpreukázať
existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych
dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby
sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

18.Žalovanývosvojomvyjadrenípoukázalnato,žepriznanieodkladnéhoúčinkumožnopriznaťvýlučne
žalobe, ktorá sa javí v budúcnosti ako dôvodná, a teda správny súd po prvotnom posúdení argumentácie
žalobcu musí predbežne posúdiť, že žaloba sa javí byť dôvodná, pretože nemá zmysel priznať odkladný
účinok nedôvodnej žalobe, ktorá bude v budúcnosti zamietnutá. Daná argumentácia žalovaného je
podľa názoru správneho súdu nesprávna, v rozpore so znením SSP a v rozpore so samotným účelom

odkladného účinku žaloby. Správny súd totižto pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku
žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou,
prípadne iných rozhodnutí (a teda dôvodnosť, resp. nedôvodnosť žaloby), ale prioritne posudzuje
len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP, a tak to bolo aj v tomto prípade – správny súd
žiadnym spôsobom vecne nepreskúmaval zákonnosť / nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (teda

neposudzoval dôvodnosť, resp. nedôvodnosť žaloby), ale zameral sa výlučne na splnenie podmienok
vyplývajúcichz§185SSP.Niejetotižtovylúčené,abynastalasituácia,kedysprávnysúdpriznáodkladný
účinok žalobe (v prípade, kedy žalobca dostatočne preukáže podmienky vyplývajúce z § 185 SSP) a vo
veci samej sa žaloba zamietne a zároveň nie je vylúčené, že správny súd zamietne návrh na priznanie
odkladného účinku žalobe a vo veci samej sa žalobe vyhovie a napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie

orgánu verejnej správy sa zruší ako nezákonné. Správny súd tak opakovane uvádza, že v danom
štádiu konania neposudzoval zákonnosť / nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, ale výlučne splnenie
podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP a konanie vo veci samej, a teda posudzovanie dôvodnosti, resp.
nedôvodnosti žaloby bude úlohou správneho súdu až v ďalšom konaní vo veci samej.

19. Vo vzťahu k odkazu žalovaného na zbierku, ktorú organizovala spoločnosť Donio, správny
súd uvádza, že daná zbierka nemala vplyv na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie
odkladného účinku žaloby. Správny súd, ako to už viackrát v tomto rozhodnutí akcentoval, posudzoval
výlučne splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP, a teda, či žalobca uniesol svoje bremeno
tvrdenia. Samotná zbierka spoločnosti Donio nemá vplyv na posúdenie dôvodnosti návrhu na priznanie

odkladného účinku žaloby, keďže žalovaným doložená skutočnosť o prijatí finančného daru žalobcom
nijako neosvedčuje finančnú situáciu žalobcu a ani dopady napadnutého rozhodnutia na jeho finančnú
situáciu. Finančný dar isto zmierni negatívne dopady napadnutého rozhodnutia, no žalovaný nepredložil
žiadny dôkaz o tom, či žalobca môže predpokladať a z doterajšej zbierky vyvodzovať záver, že mu bude
úbytok na jeho príjmoch prostredníctvom finančného daru kompenzovaný aj do budúcna, v akej výške

a prípadne po aké dlhé obdobie, či pôjde o pravidelnú formu čiastočnej kompenzácie a pod. To, že
tretí subjekt iniciuje finančnú zbierku, z ktorej sú žalobcovi poskytnuté peňažné dary, nemožno zároveň
dávať na ťarchu žalobcu v prípade konania o odkladnom účinku žaloby vzhľadom k tomu, že nejde
o pravidelný príjem žalobcu a zároveň nejde o prírastok na jeho majetku, s ktorým by mohol žalobcado budúcna rátať. Žalovaný v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy. Práve naopak, nie je vylúčené,
že práve existencia zbierky alebo pomoci akýchkoľvek tretích osôb žalobcovi, samozrejme pri splnení
podmienok podľa § 185 SSP, môže slúžiť ako dôkaz o potrebe nariadenia odkladného účinku žaloby.

20. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy alebo iného zákonom
pomenovaného následku ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.

21. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení §
185 písm. a) SSP, preto správny súd posúdil návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe
ako nedôvodný a v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe zamietol.

22. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).