Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618203197
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4618203197.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C., D. XXXX/X, zastúpená JUDr. Denisom Glajchom, advokátom, so sídlom Topoľčany,
Bernolákova 2476, IČO: 42 046 971, proti žalovanému: E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. XXXX/X,
zastúpený JUDr. Zuzanou Valaskou, advokátkou, so sídlom Topoľčany, Škultétyho 6, IČO: 42 208 602,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaniach žalobkyne aj žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 3. marca 2023 č. k. 8C/67/2018–627 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:

Súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria:

a) byt č. 2, vchod A, na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcele č. 433,
434 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Topoľčany, obec
C., katastrálne územie C. a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
zariadeniach bytového domu a na zastavaných pozemkoch o veľkosti 833/10000, zapísaný na liste

vlastníctva č. XXXX pre okres Topoľčany, obec C., katastrálne územie C., v hodnote 73 600 eur,

b) motorové vozidlo Škoda Fabia, VIN: C., evid. č.: C. v hodnote 520 eur,

c) dlhopisy vedené v D. D., F.,- D. FIX1 v hodnote 20.388,76 eura,

d) zostatok na účte v D., F. - „Sporenie na rezervu“ číslo: D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume
14. 030,70 eura,

e) zostatok na účte v D., a .s., číslo: D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 2. 362,31 eura,

f) zostatok na účte v D., F., č. D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 2.001,28 eura.

II. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva
žalobkyne prikazuje položky uvedené pod písmenami c), d) e), f) uvedené vo výroku I. tohto rozsudku

v celkovej hodnote 38.783,05 eura a do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje položky pod
písmenom a), b) uvedené vo výroku I. tohto rozsudku v hodnote 74.120 eur.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 16.087,59 eura, a to čiastku
5.000 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a čiastku 11.087,59 eura, počnúc druhým mesiacom po
právoplatnosti tohto rozsudku, v mesačných splátkach po 150 eur splatných vždy do 20. dňa príslušného
mesiaca, pod následkom straty výhody splátok.IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vo výške 1.693,50 eura na účet Okresného súdu Topoľčany, a to do 120 kalendárnych dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

VI. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku o náhrade trov konania štátu (VI.) z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria:
a) byt č. 2, vchod A, na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcele č. 433, 434
- zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Topoľčany, Obec

C., katastrálne územie C. a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
zariadeniach bytového domu a na zastavaných pozemkoch o veľkosti 833/10000 zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX pre Okres C., G. C., katastrálne územie C., v hodnote 73.600 eur,
b) motorové vozidlo Škoda Fabia, VIN: C., evid. č.: C. v hodnote 520 eur,
c) dlhopisy vedené v D. D., F., - D. FIX1 v hodnote 20.012,05 eura,

d) zostatok na účte v D., F. - "Sporenie na rezervu" číslo: D. XX XXXX XXX XXX XXXX XX XXXX v
sume 14.050,87 eura,
e) zostatok na účte v D., a .s., číslo: D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 2.362,31 eura,
f) zostatok na účte v D., F., č. D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 12.895,31 eura.
Súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne

prikázal položky uvedené pod písmenami c), d) e), f) uvedené vo výroku I. rozsudku v celkovej hodnote
49.320,54 eura a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal položky pod písmenom a), b) uvedené
vo výroku I. rozsudku v hodnote 74.120 eur. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie
podielu sumu 12.399,73 eura, a to čiastku 6200 eur do 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a čiastku
6.199,73 eura, počnúc piatim mesiacom po právoplatnosti rozsudku v mesačných splátkach po 200

eur splatných vždy do 20. dňa príslušného mesiaca pod následkom straty výhody splátok a zročnosti
celého plnenia v prípade ich riadneho neplatenia. Žalovaného tiež zaviazal zaplatiť súdny poplatok za
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 3.703 eur na účet prvoinštančného
súdu, a to do 90 kalendárnych dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že
žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. O trovách štátu rozhodol tak, že štát má proti

žalobkyni a žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150
Občianskeho zákonníka.

1.2. Uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 20. 12. 2018, sa žalobkyňa domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podanú žalobu odôvodnila tým, že jej manželstvo so
žalovaným bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Pc/15/2018-22 zo dňa
18. 06. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 09. 07. 2018 a k dohode strán o vyporiadaní BSM
nedošlo. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že ku dňu zániku manželstva boli strany bezpodielovými

spoluvlastníkmi dvojizbového bytu špecifikovaného v žalobe a žiadala, aby bol predmetný byt v rámci
vyporiadania prikázaný do jej výlučného vlastníctva za výplatu spoluvlastníckeho podielu žalovanému.
Žalovaný nesúhlasil s navrhovaným spôsobom vyporiadania BSM strán sporu. Predmetný byt žiadal
prikázať do jeho výlučného vlastníctva, za výplatu podielu žalobkyne. Zároveň žiadal do masy BSM
zahrnúť aj motorové vozidlo Škoda Fábia EČV: C., ako aj zostatky na vkladných knižkách a účtoch strán

sporu vedených v peňažných ústavoch.

1.3. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 18. 10. 1980 a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Pc/15/2018-22 zo dňa 18. 06. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť
09. 07. 2018, čo je zároveň deň zániku ich BSM. Z listinných dôkazov zároveň vyplýva že žalovaný

bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 1T/78/2018-548 zo dňa 22. 05. 2019 v spojení srozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 2To/67/2019-596 zo dňa 19. 08. 2019 právoplatne uznaný
vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm.
d) a iné Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov (správne

malo byť 4 roky). Z uvedených rozsudkov zároveň vyplýva, že poškodenou v danom trestnom konaní
bola žalobkyňa. V súvislosti s uvedeným trestným konaním bol žalovaný zadržaný, a následne vzatý
do väzby, dňa 26. 03. 2018. Od uvedeného dátumu (26. 03. 2018) tak s peňažnými prostriedkami na
účtoch a finančných produktoch strán sporu v peňažných ústavoch, mohla disponovať iba žalobkyňa.
Do uvedeného zadržania žalovaného strany sporu žili v spoločnej domácnosti a spoločne hospodárili

- opak nebol nielen preukázaný, ale ani tvrdený. Medzi stranami nebolo sporné, že do masy BSM
patrí byt č. X, na prízemí bytového domu súp. č. XXXX v k. ú. C., zapísaný na LV č. XXXX a k
nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na
zastavaných pozemkoch o veľkosti 833/10000 zapísaný na LV č. XXXX. Hodnota uvedeného bytu a
spoluvlastníckeho podielu bola znaleckým posudkom č. 216/2019 znalca Ing. Igora Šinského určená na
sumu 60.400 eur, ktorú hodnotu stany pred vyhlásením prvého rozsudku nenamietali. Po vrátení veci

z odvolacieho súdu žalobkyňa už nesúhlasila s určenou všeobecnou hodnotou bytu podľa znaleckého
posudku znalca Ing. Šinského, pričom argumentovala uplynutým časom od jeho vypracovania a zmenou
vcenáchnehnuteľností,ktorámedzičasomnastala.Žalobkyňazuvedenýchdôvodovžiadalavypracovať
nový znalecký posudok na určenie aktuálnej hodnoty bytu patriaceho do BSM. Súd prvej inštancie
žiadosti žalobkyne vyhovel, nakoľko znalecký posudok H. I. bol vypracovaný dňa 24. 11. 2019, a pokiaľ

by súd (pri absencii dohody sporových strán) z neho vychádzal pri určení všeobecnej hodnoty bytu v
čase vyhlásenia rozsudku, porušil by tým ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej súd pri vyporiadaní
BSM vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu.
Súd preto v konaní ustanovil znalca Ing. Róberta Kršiaka, ktorý v znaleckom posudku č. 2/2023 zo dňa
12. 01. 2023 určil všeobecnú hodnotu bytu na sumu 73.600 eur.

1.4. Medzi stranami bolo nesporné, že do BSM patrí aj motorové vozidlo Škoda Fabia EČV: C.
XXXXX, pričom po vrátení veci odvolacím súdom nedošlo k dohode strán na jeho hodnote, preto bola
hodnota vozidla určená odborným vyjadrením spoločnosti AUTO POLÁK, s. r. o. na sumu 520 eur.
Na základe zhodného vyjadrenia strán podporeného aj odpoveďami Slovenskej sporiteľne, a. s. súd

do masy BSM zahrnul aj zostatky na účtoch v D., F. - „Sporenie na rezervu“ číslo: D. XX XXXX XXX
XXX XXXX XX XXXX, číslo: D. XXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo D. XXXXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX. V prípade účtu s koncovkou číslo 138 súd vychádzal z jeho zostatku ku dňu zániku BSM
vo výške 14.050,87 eura. Ku dňu 09. 07. 2018 bol síce jeho vykazovaný zostatok 9.050,87 eura, súd
však prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa svojvoľne a bez súhlasu žalovaného (po obmedzení jeho

osobnej slobody v trestnom konaní) z tohto účtu previedla 11. 06. 2018 sumu 5 000 eur vnukovi. Pri účte
s koncovkou číslo 599 súd pri vyporiadaní vychádzal zo zostatku ku dňu 09. 07. 2018 v sume 2.362,31
eura (nakoľko prostriedky na tomto účte boli prevádzané na účet 138 a nie je možné ich započítať
do masy BSM duplicitne). V prípade účtu s koncovkou číslo 508 súd podľa výpisov a odpovede D., F.
vychádzal pri vyporiadaní zo zostatku v sume 12.895,31 eura. Výpismi zo D., F. k tomuto účtu za obdobie

od26.03.2018do09.07.2018bolototižpreukázané,žeknemubolivedené3podúčty,atoskoncovými
číslami 628, 394 a 597. Z týchto podúčtov boli dňa 17. 04. 2018 na tento hlavný účet (s koncovým číslom
508) prevedené žalobkyňou finančné prostriedky v celkovej sume 11.254,44 eura a následne v rovnaký
deň t. j. 17. 04. 2018 bola z tohto účtu 508 žalobkyňou prevedená suma 11.654 eur na účet s koncovým
číslo 599. Do masy BSM súd po vykonanom dokazovaní, riadiac sa právnym názorom odvolacieho

súdu, zahrnul aj hodnotu dlhopisov v SLSP a. s., a to v hodnote ku dňu právoplatnosti rozvodu, t. j. vo
výške 19.914,85 eura. K tejto sume zároveň súd pripočítal aj výnos z týchto dlhopisov v sume 97,20 eur
pripísaný dňa 03. 04. 2018, t. j. ešte za trvania manželstva; celkovo tak pri dlhopisoch súd vychádzal
z ich hodnoty vo výške 20.012,05 eura.

1.5. K námietkam žalovaného, že žalobkyňa svojvoľne nakladala s prostriedkami za predaj záhrady, a
že bez jeho súhlasu obdarovávala jej potomkov, súd poukázal na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu, že žalovaný nijakým spôsobom netvrdil a ani nepreukázal, ako konkrétne malo byť
s prostriedkami z predaja nehnuteľností naložené, na akom účte sa mali tieto prostriedky nachádzať a
ako s nimi mala žalobkyňa bez jeho vedomia naložiť. Rovnako, pokiaľ žalovaný poukázal na to, že v

čase vedenia spoločnej domácnosti so žalobkyňou táto obdarovávala svojich potomkov, totožne treba
uviesť, že žalovaný nepreukázal, že by toto konanie žalobkyne bolo svojvoľné a bez jeho vedomia.
Žalovaným tvrdené konanie žalobkyne v čase vedenia ich spoločnej domácnosti, bez preukázania
výslovne svojvoľného nakladania s prostriedkami žalobkyňou, je potrebné odlíšiť od konania žalobkyne,kedy preukázateľne táto postupovala bez vedomia a súhlasu žalovaného, v čase, keď manželia už
spoločnú domácnosť neviedli. Obdobné závery súd konštatoval aj vo vzťahu k žalobcom predloženým
výpisom z účtov (č. l. 563-584) za obdobia rokov 2005 – 2008, t. j. viac ako 10 rokov pred zánikom

manželstva, počas ktorého bývalí manželia (strany sporu) žili v spoločnej domácnosti a spoločne
hospodárili. Súd prvej inštancie preto prostriedky na nich uvedené považoval za spotrebované počas
manželstva oboma stranami sporu.

1.6. K námietkam žalobcu ohľadom tvrdenej (osobitnej vkladnej knižky žalobkyne), súd prvej inštancie

poukázal na odpoveď SLSP, a. s., z ktorej vyplýva že v tomto peňažnom ústave bola evidovaná vkladná
knižka číslo D. XXXX XXX XXXX XXXX XXXX vedená ako spoločný vklad strán sporu. Z nej boli za
obdobie od 05. 09. 2012 do 17. 04. 2018 (t. j. ešte počas trvania manželstva strán sporu) realizované
vklady vo výške 40.843,29 eura a debetné obraty boli vo výške 41.673,43 eura. Hotovostné výbery boli
realizované v období od 08. 04. 2013 do 13. 04. 2016, t. j. rovnako počas spolužitia strán sporu a počas
trvania ich manželstva. V tomto prípade preto rovnako platí, že žalovaný nepreukázal, že by tieto výbery

boli realizované a použité bez jeho vedomia výlučne žalobkyňou.

1.7. Súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj zhodné vyjadrenia strán
sporu, zahrnul do masy BSM byt, motorové vozidlo, zostatky na účtoch špecifikovaných vo výroku jeho
rozsudku, ako aj výnosy z dlhopisov vedených v SLSP, F.. Súd neprihliadal na finančné čiastky, o ktorých

žalovaný tvrdil, že tieto za ich spoločného života a hospodárenia (ešte pred jeho zadržaním) darovala
žalobkyňa bez jeho vedomia jej deťom, či iným osobám (okrem sumy 5.000 eur darovanej vnukovi, ktorá
bola preukázaná výpisom z účtu), nakoľko tieto tvrdenia sporovej strany neboli preukázané a zároveň
v zmysle § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka, každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa
mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného

majetkuvynaložilonajehoostatnýmajetok.Zuvedenéhovyplýva,žepokiaľbyajtedabolizospoločného
majetku strán sporu vynaložené peňažné prostriedky na majetok tretích osôb, resp. darované tretím
osobám bez vedomia žalovaného, túto otázku nemožno riešiť v rámci vyporiadania BSM, ale žalovaný
má napr. právo domáhať sa od uvedených (tretích) osôb vydania bezdôvodného obohatenia. V dôsledku
takto vynaložených prostriedkov sa totiž nijako nezväčšil majetok žalobkyne, na ktoré zväčšenie by bolo

potrebné prihliadať v rámci vyrovnania podielov účastníkov v rámci vyporiadania BSM. Z uvedeného
dôvodu súd preto ani nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalovaným a ani ďalšie
dôkazy ohľadom takto prípadne vynaložených financií, nakoľko z hľadiska predmetu konania by boli tieto
výsluchy a dôkazy irelevantné, neúčelné, a len by navyšovali trovy konania a predlžovali jeho trvanie.

1.8. Súd prvej inštancie v prejednávanom prípade vychádzal z toho, že podiely oboch strán sú rovnaké,
nakoľko nezistil dôvody na vyslovenie tzv. disparity podielov sporových strán v rámci vyporiadania
BSM. V rámci konkrétneho spôsobu vyporiadania súd byt (špecifikovaný vo výroku rozsudku) prikázal
do výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko je zrejmé, že žalobkyňa uvedený byt od roku 2018
neužíva, býva v domove dôchodcov, sama uviedla, že byt chce, lebo ho potrebuje pre vnučku. Súd

preto dospel k záveru, že žalobkyňa má otázku bývania vyriešenú, byt dobrovoľne, dlhšiu dobu neužíva,
hoci jej v tom nebránia žiadne objektívne okolnosti. Naopak, žalovaný nemá reálnu možnosť iného
bývania, po prepustení z výkonu trestu nemá kam ísť bývať, keďže pred zadržaním býval naposledy v
predmetnom byte, preto súd prikázal byt do jeho výlučného vlastníctva, nakoľko vyporiadanie prebieha
medzi bývalými manželmi a nemá riešiť bytovú otázku tretích osôb (vnučka žalobkyne). Pokiaľ ide

o motorové vozidlo Škoda Fabia, súd ho prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného (súd prvej
inštancie nesprávne uviedol, žalobcu), keďže žalovaný toto vozidlo aj užíva, žalobkyňa nemá vodičské
oprávnenie. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikázal zostatky na účtoch vedených v SLSP, a.
s., ako aj hodnotu dlhopisov, a to z dôvodu, že ide o účty a finančné produkty, ktoré nadobudla žalobkyňa
po zadržaní žalovaného v súvislosti s trestným konaním, resp. ide o zostatky na účtoch, s ktorými

nakladala po dátume 26. 03. 2018 výlučne žalobkyňa, je teda zodpovedná ako za prírastky, tak úbytky
na uvedených účtoch, preto súd považoval za spravodlivé, aby tieto zostatky boli v rámci vyporiadania
prikázané do jej vlastníctva. Súd neakceptoval návrh žalovaného, aby pri výpočte vyrovnacieho podielu
boli zohľadnené aj náklady, ktoré vynaložil na motorové vozidlo tak, aby bolo znova užívaniaschopné,
vrátane nákladov na STK, EK a zákonnú poistku. Je totiž zrejmé, že vozidlo od zániku manželstva, a

teda aj v čase vynaloženia týchto nákladov (už po zániku manželstva) užíval výlučne žalovaný pre svoje
potreby. Z rovnakého dôvodu súd pri výpočte vyrovnacieho podielu neprihliadal ani na 1 nákladov zo
sumy 2.505,60 eura titulom poplatkov zaplatených žalovaným do fondu opráv (k predmetnému bytu)
za obdobie od 08/2021, nakoľko v uvedenom období (v čase vynaloženia týchto nákladov) predmetnýbyt užíval a naďalej užíva výlučne on sám (nie žalobkyňa). Za nedôvodné a nepreukázané súd
považoval aj námietky žalovaného voči hodnote bytu stanovenej znalcom Ing. Kršiakom, keďže znalec
vykonal obhliadku bytu za prítomnosti žalovaného, sám žalovaný potvrdil, že znalcovi hovoril o ním

tvrdených závadách (pokazené kúrenie a netečúca teplá voda) a znalec ako osoba odborne spôsobila
pri vypracovaní posudku vychádzal zo všetkých relevantne zistených skutočností, vrátane obhliadky
bytu. Predovšetkým však súd vychádzal pri týchto položkách z ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorej
pri vyporiadaní sa neprihliada na náklady vynaložené z výlučného majetku manželov na bežnú údržbu
majetku, ktorý je síce v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, avšak užíva ho len tento manžel.

Rovnako sa neprihliada na investície z výlučného majetku jedného z manželov, ktoré tento manžel
spotreboval iba na svoju osobnú potrebu. Hodnota všetkých aktív patriacich do BSM tak predstavuje
sumu 123.440,54 eura; z čoho vyplýva, že pri rovnosti podielov by mal podiel každého z bývalých
manželov predstavovať sumu 61.720,27 eura. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikázal aktíva
v celkovej hodnote 49.320,54 eura a do výlučného vlastníctva žalovaného aktíva v celkovej hodnote
74.120 eura. Z uvedeného vyplýva, že na vyrovnanie podielu je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni

sumu 12.399,73 eura (61.720,27 eura – 49.320,54 eura /podiel reálne prikázaný žalobkyni/ = 12.399,73
eura). Nakoľko žalobkyňa je v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v platnom znení, oslobodená od platenia súdnych poplatkov, súd v zmysle
§ 2 ods. 2 uvedeného zákona a položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie v sume 3.703 eur, t. j. 3 % z hodnoty predmetu

vyporiadania. Súd sumu titulom vyporiadania a titulom súdneho poplatku povolil žalovanému, vzhľadom
na skutočnosť, že je dôchodcom, ktorého príjem tvorí starobný dôchodok, splácať v splátkach, resp. v
dlhšej lehote splatnosti tak, ako je špecifikované vo výroku rozsudku. S prihliadnutím na špecifickosť
tohto konania súd zároveň v zmysle § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov
konania, nakoľko každej strane sa v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka dostala polovica spoločného

majetku, a teda tu nemožno aplikovať pomer úspechu a neúspechu pri nahliadaní na výsledok konania.
Nakoľko v konaní vznikli trovy štátu - v dôsledku dopytov na peňažné ústavy, ktoré boli realizované v
záujme oboch strán, súd podľa § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol, že štát má proti žalobkyni a žalovanému
spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o ich konkrétnej výške
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, namietajúc, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Má za to,
že prvoinštančný súd určil masu BSM správne iba čo sa týka masy BSM uvedenej v rozsudku pod
písmenami a), b), c), e). Nesprávne však určil masu BSM uvedenú pod písmenom d,) f). Má za to,

že pokiaľ ide o sumu 5.000 eur bezhotovostne zaplatenú z účtu s koncovkou 5138 ako dar vnukovi,
išlo jednoznačne o transakciu, na ktorej sa sporové strany dohodli, preto zostatok na účte v D., F. -
„Sporenie na rezervu“ číslo: D. XX XXXX XXX XXX XXXX XX XXXX v sume 14. 050,87 eura považuje za
nesprávny, správne malo byť uvedené 9.050,87 eura. Tiež mala za to, že súd prvej inštancie duplicitne
zarátal do masy BSM zostatok na účte v D., a .s., číslo: D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume

12.895,31 eura, nakoľko finančné prostriedky uvedené v bode f) - zostatok na účte v D., a .s., číslo:
D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 12.895,31 eura boli už raz započítané do masy BSM v
bode d) - zostatok na účte v D., F. - „Sporenie na rezervu“ číslo: D. XX XXXX XXX XXX XXXX XX XXXX
v sume 14.050,87 eura. Na účte s koncovým číslom 7508 nemohlo zostať 12.859,31 eura, keď suma
11.654 EUR bola z tohto účtu presunutá na účet s koncovým číslom 0599 a následne z účtu 0599 bola

presunutá suma 14.000 eur na účet 5138. S poukazom na uvedené mala za to, že je vo veci potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie za účelom zistenia reálneho stavu finančných prostriedkov na bankových
účtoch. Tiež navrhla, aby bol žalovaný zaviazaný na vyplatenie vyrovnacieho podielu v plnej výške do
30 dní od právoplatnosti rozsudku, a nie čiastočne v mesačných splátkach, ako o tom rozhodol súd prvej
inštancie. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný,
namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri vyhodnocovaní dôkazov, nevykonal
dostatočné dokazovanie na objasnenie skutkového stavu veci, resp. neprihliadol na skutočnosti,

ktoré boli súdu preukázané, čím vec nesprávne právne posúdil. Žiadal, aby boli ako hodnota bytu
a motorového vozidla súdom akceptované sumy, na ktorých sa účastníci dohodli, t. j. na sume 60.400
eur vo vzťahu k bytu a na sume 200 eur vo vzťahu k vozidlu. Poukázal na to, že v súvislosti s bytom si
uplatnil v rámcu širšieho vyporiadania BSM sumu 2.505,60 eura, čo bola suma, ktorú uhradil do fonduopráv, t. j. jedná sa o úhrady do fondu opráv bytového domu v súvislosti s poplatkami spojenými s
vlastníctvom bytu. Nesúhlasil s tým, že tieto jeho výdavky prvostupňový súd nezohľadnil, nakoľko sa
nejednalo o výdavky súvisiace s užívaním bytu, ktoré si neuplatňoval, ale o povinné výdavky spojené

s vlastníctvom bytu, na ktoré má byť zaviazaná aj žalobkyňa v polovičnej výške 807,58 eura. Tiež
vytkol súdu prvej inštancie benevolentný prístup k dokazovaniu vo vzťahu k nakladaniu s vkladnou
knižkou č. 0262649870, vedenou na meno žalobkyne, keď súd prvej inštancie žiadnym spôsobom
nepreveril transakcie na tejto vkladnej knižke. Nakladanie s financiami uloženými na tejto vkladnej knižke
považuje za podstatné aj s ohľadom na jeho návrhy na zahrnutie výťažku z predaja spoločnej záhrady.

Vo vzťahu k dlhopisom uviedol, že pokiaľ bola suma týchto dlhopisov spolu s výťažkami poukázaná
na účet žalobkyne, je spravodlivé, aby mu žalobkyňa vyplatila polovicu z celej takto získanej sumy.
Žiadal, aby bola žalobkyňa zaviazaná k výplate sumy rovnajúcej sa polovici reálne vyplatenej sumy
zhodnotených dlhopisov, ktorá jej bola vyplatená. Po zániku BSM bol v prospech žalobkyne vyplatený
výnos z dlhopisov v celkovej výške 485,96 eura. Mimo to jej bola vyplatená samotná suma dlhopisov
v celkovej výške 20.000 eur. Potom má za to, že do masy BSM má byť zahrnutá suma 20.485,96

eura. V rámci širšieho vyporiadania žiadal, aby bola žalobkyňa zaviazaná vyplatiť mu aj sumu jeho
dôchodkov vyplatených v prospech ich spoločného účtu 7508 dňa 03. 04. 2018. 03. 05. 2018 v sume
po 488,70 eura a sumu 154,69 eura zo dňa 27. 04. 2018, ktorá mu bola vyplatená ako vratka dane. V
rozsudku sa však táto suma neprejavila. Tiež poukázal na zmätočné rozhodnutie súdu obsiahnuté vo
výroku IV. rozsudku, kedy v odôvodnení súd poukazuje pri trovách konania na § 2 ods. 2 a položky 6

písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, pričom určoval cenu poplatku z celej masy BSM. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp.
aby napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol tak, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria
veci uvedené pod písm. a) až f) /bližšie špecifikované vo výroku I. napadnutého rozsudku/ s tým, že
položka a) byt v sume 60.400 eur, položka b) auto v sume 200 eur, ostatné položky c) až f) v sumách

určených okresným súdom. Do masy BSM patrí i suma 20.100 eur (pôvodne vedená na vkladnej knižke
žalobkyne ...9.870)-položka g/. Do výlučného vlastníctva žalobkyne žiadal prikázať položky c), d), e),
f), g) a do jeho výlučného vlastníctva položky a), b). V rámci širšieho vyporiadania BSM do masy BSM
žiadal zahrnúť sumu 1.132,09 eura (sumu jeho dôchodkov vyplatených v prospech spoločného účtu
7.508 a sumu vratky dane) a sumu 807,58 eura (polovica nákladov na byt od 08/2021 do 3/2023). Tiež

žiadal, aby v prípade, že ho súd zaviaže k výplate vyrovnacieho podielu, určil, že polovicu sumy vyplatí
do 4 mesiacov od právoplatnosti konania a zvyšnú v mesačných splátkach po 50 eur.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že popiera tvrdenie žalobkyne, že
by prevod sumy 5.000 eur v prospech vnuka žalobkyne bol vykonaný s jeho súhlasom a vedomím.

Vo vzťahu k účtu s koncovkou 7508 má za to, že súd prvej inštancie správne zahrnul do masy BSM
prostriedky vo výške 12.895,31 eura. Nesúhlasil s tým, aby bol v prípade výplaty vyrovnacieho podielu
žalobkynizaviazanýkvyplateniudo30dníodprávoplatnostirozsudku,keďjehojedinýpríjemjestarobný
dôchodok v sume 599,90 eura mesačne.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že vo vzťahu k cene nehnuteľnosti
je potrebné vychádzať z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, a teda z ceny v čase vyporiadania BSM.
Nesúhlasila s tým, aby bola zaviazaná na úhradu povinných výdavkov do fondu opráv, spojených
s vlastníctvom bytu v sume 807,58 eura. Súd prvej inštancie správne odmietol doplniť dokazovanie,
ktoré by sa jednalo nakladania s vkladnou knižkou s koncovkou 9870, keď toto dokazovanie by bolo

ďaleko nad rámec dokazovania smerujúceho k vyporiadaniu BSM.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný dôvodmi podaných odvolaní strán
sporu (§ 380 ods. 1 CSP), bez viazanosti súdu rozsahom podaných odvolaní, keďže určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 379 písm. c/ CSP) a spôsob

vyporiadania vzťahu medzi stranami v danom prípade vymedzuje hmotné právo, prejednal vec na
nariadenom odvolacom pojednávaní, po zopakovaní (§ 384 ods. 1 CSP) a doplnení (§ 384 ods. 3 CSP)
dokazovania, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle
ustanovenia § 388 CSP zmeniť tak, ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.

7. Predmetom konania je žaloba žalobkyne o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, doručená súdu prvej inštancie dňa 20. 12. 2018, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovaným z dôvodu, že po rozvode manželstva
neuzavreli dohodu o vyporiadaní spoločného majetku. Žalobkyňa vymedzila masu BSM tak, že do nejpatrí byt č. X, vchod A, na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcele č. 433, 434 -
zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres C., obec C., katastrálne
územieC.aknemuprislúchajúcispoluvlastníckypodielnaspoločnýchčastiachazariadeniachbytového

domu a na zastavaných pozemkoch o veľkosti 833/10000, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre
okres C., obec C., katastrálne územie C.. Do BSM taktiež zahrnula osobný automobil Škoda Fabia
a navrhla, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že nehnuteľnosť prikáže do
jej výlučného vlastníctva, motorové vozidlo prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že na
vyrovnanie podielov bude zaviazaná zaplatiť žalovanému vyrovnací podiel vo výške určenej súdom.

Následne, vykonávajúc dokazovanie v tejto veci, bolo zrejmé, že masu BSM tvoria i spoločné finančné
prostriedky manželov vedené na účtoch v D. D. F., vrátane cenných papierov.

8. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

9. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo a vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

10. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho

vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý
z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

11. Prejednávajúcpodanéodvolaniastránsporu,odvolacísúddospelkzáveru,žepodanéodvolaniasú
čiastočne dôvodné, keď súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, čo malo následne
za následok i nesprávnosť jeho rozhodnutia.

12. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmou skutočnosť, že masu BSM strán sporu

tvorí nehnuteľnosť (špecifikovaná vo výroku tohto rozhodnutia), motorové vozidlo Škoda Fabia
EVČ: C. XXXXX, dlhopisy vedené v D. D. F. a finančné prostriedky na účtoch vedených v SLSP
a. s. pod č. D. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, č. D. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX a č. D.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX.

13. Vo vzťahu k nehnuteľnosti (bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach
bytového domu a na pozemkoch) žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie
v rámci vyporiadania BSM nesprávne vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností stanovenej
znaleckým posudkom Ing. Róberta Kršiaka č. 2/2023 na sumu 73.600 eur. Túto odvolaciu námietku
žalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, majúc za to, že súd prvej inštancie správne

postupoval, keď pri vyporiadaní BSM vychádzal z ceny nehnuteľností v čase ich vyporiadania. V tomto
ohľade i odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn.
6Cdo/53/2019, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu
treba považovať právny názor, podľa ktorého pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM
sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu,

pričom, ak súd pri určovaní ceny vychádzal z takmer trojročného znaleckého posudku, odklonil sa
od uvedeného právneho názoru, podľa ktorého bol povinný vychádzať z ceny nehnuteľnosti
s príslušenstvom v čase vyporiadania BSM. V kontexte s prejednávanou vecou potom možno
povedať len to, že požiadavka žalovaného na ocenenie nehnuteľností sumou, ktorá bola stanovená
znaleckým posudkom Ing. Šinskeho č. 216/2019, vypracovaným dňa 24. 11. 2019, a to i v situácii, že

túto hodnotu nehnuteľností v čase jej stanovenia obe strany sporu akceptovali, nie je namieste, pretože
v porovnaní s neskorším znaleckým posudkom č. 2/2023, vypracovaným krátko pred rozhodnutím súdu
prvejinštancie,rozhodneniejespoľahlivýmodrazomvšeobecnejhodnotyvecivčasejejvyporiadavania.
Rovnakou optikou je potrebné nazerať i na stanovenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla v čase
jeho vyporiadania, v ktorom ohľade súd prvej inštancie opätovne postupoval správne, keď vychádzal

z ocenenia tohto vozidla v odbornom vyjadrení spoločnosti AUTO POLÁK, s. r. o. zo dňa 21. 02. 2023,
teda z ceny stanovenej v čase, kedy došlo rozhodnutím súdu prvej inštancie k vyporiadaniu. S ohľadom
na vyššie konštatované potom súd prvej inštancie v rámci vyporiadania BSM správne vychádzal z ceny
nehnuteľností vo výške 73.600 eur a z ceny motorového vozidla 520 eur.14. Čo sa týka hodnoty dlhopisov, pri jej vyporiadaní súd prvej inštancie vychádzal z ich hodnoty ku dňu
právoplatnosti rozsudku o rozvode, t. j. ku dňu zániku BSM, a to vo výške 19.914,85 eur. K tejto sume

pripočítal výnos z dlhopisov v sume 97,20 eura, vyplatený dňa 03. 04. 2018, t. j. za trvania manželstva,
na účet č. SK 720900000000038297508 a potom vychádzal v rámci vyporiadania masy BSM z hodnoty
dlhopisov v celkovej výške 20.012,05 eura. Takýto postup súdu prvej inštancie odvolací súd nepovažoval
za správny, a to i napriek tomu, že vo svojom skoršom (zrušujúcom) rozhodnutí prijal práve taký záver,
že do masy BSM má byť zahrnutá hodnota dlhopisov ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva strán

sporu (09. 07. 2018). Je však potrebné uviesť, že od rozhodnutia odvolacieho súdu uznesením č. k.
9Co/149/2020-395 dňa 02. 12. 2021 došlo k takej skutkovej zmene, ktorá nastala už pred rozhodnutím
súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom a ktorá podľa odvolacieho súdu mala vplyv na výšku
vyporiadavanej hodnoty dlhopisov, a síce dňa 30. 03. 2022 nastala ich splatnosť a došlo k ich reálnej
výplate na účet zriadený žalobkyňou dňa 17. 04. 2018 č. D. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, a tak
v porovnaní so skutkovou situáciou, ktorá tu bola v čase rozhodovania odvolacieho súdu dňa 02. 12.

2021, kedy žalobkyňa reálne nemala možnosť s hodnotou dlhopisov disponovať, v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie napadnutým rozhodnutím túto možnosť už mala. Z uvedeného dôvodu je odvolací
súd tohto názoru, že predmetom vyporiadania sa má stať celá suma vyplatenej hodnoty dlhopisov,
ktorou disponuje žalobkyňa, a to vo výške 20.000 eur, vrátane výnosov z dlhopisov v jednotlivých rokoch
2019-2022 (97,20, 97,36, 97 a 97,20) spolu vo výške 388,76 eura. Pokiaľ ide o výnos z dlhopisov

za rok 2018 vyplatený na účet č. D. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX dňa 03. 04. 2018, podľa názoru
odvolacieho súdu tento výnos nie je správne zahrnúť do masy celkovej hodnoty dlhopisov, ktorá má
byť predmetom vyporiadania, a to z toho dôvodu, že výška tohto výnosu bola v apríli 2018 pripísaná
na účet s koncovkou 7508, ktorého zostatok ku dňu 09. 07. 2018 je taktiež predmetom vyporiadania,
čo by v prípade započítania tohto výnosu i v rámci zostatku na tomto účte, ako i v rámci masy hodnoty

dlhopisov znamenalo jeho dvojnásobné započínanie do masy BSM. V kontexte vyššie uvedeného
potom odvolací súd konštatuje, že hodnota dlhopisov vrátane výnosov z nich, ktorá má byť predmetom
vyporiadania, predstavuje sumu 20.388,76 eura. Pokiaľ potom žalovaný v podanom odvolaní namietal
hodnotu dlhopisov, ktorú súd prvej inštancie pojal do vyporiadania, jeho argumentácia je čiastočne
dôvodná, čo do hodnoty vyplatených dlhopisov vo výške 20.000 eur, ako i vyplatených výnosov, avšak

nie vo výške 485,96 eura ako žiadal, ale vo výške 388,76 eura, a to z dôvodov, ktoré uviedol odvolací
súd vyššie.

15. Vo vzťahu k zostatkom na účtoch v D. F. odvolací súd udáva, že pokiaľ ide o účet č. D.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, jeho zostatok k 09. 07. 2018 vo výške 2.362,31 eura je nesporný,

keď je zrejmé, že tento účet žalobkyňa zriadila dňa 17. 04. 2018 ako nový účet, na ktorý v uvedený
deň previedla z účtu s koncovým štvorčíslím 7508 sumu 11.654 eura. V totožný deň žalobkyňa na tento
novozriadený účet previedla i finančné prostriedky z vkladnej knižky č. ú. D. vo výške 4.364,61 eura, t. j.
ku dňu 17. 04. 2018 bol zostatok na účte s koncovkou 0599 vzniknutý z prevodov z iných účtov vo výške
16.018,61 eura. Následne však žalobkyňa z tohto účtu (s koncovkou 0599) dňa 20. 04. 2018 previedla

na účet č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX sumu 14.000 eur a potom zostatok na účte s koncovým
štvorčíslím 0599 ku dňu 09. 07. 2018 predstavoval sumu 2.362,31 eura.

16. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne určil masu BSM,
a to vo vzťahu k zostatku na účte č. D. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, tvrdiac, že zostatok na tomto

účte nemala tvoriť suma 5.000 eur bezhotovostne zaplatená vnukovi ako dar, a to na základe dohody
so žalovaným. Mala za to, že zostatok na tomto účte nemal predstavovať sumu 14.050,87 eura, ale
správne sumu 9.050,87 eura. K uvedenému odvolací súd udáva, že účet vedený v SLSP a. s. pod č. D.
predstavoval sporenie na rezervu a na tento účet previedla žalobkyňa dňa 20. 04. 2018 sumu vedenú na
účte s koncovkou 0599 vo výške 14.000 eur. Dňa 11. 06. 2018 žalobkyňa z tohto účtu previedla na účet

tretej osoby (vnuka) sumu 5.000 eur, potom zostatok na tomto účte ku dňu 09. 07. 2018 bol vo výške
9.030,70 eura. Pokiaľ odvolací súd vo svojom skoršom rozhodnutí konštatoval, že zostatok na tomto
účte ku dňu zániku BSM bol vo výške 9.050,87 eura, ktorú sumu následne prevzal súd prvej inštancie do
vyporiadania BSM, je potrebné uviesť, že správna výška zostatku predstavuje sumu 9.030,70 eur, tak
ako vyplýva z odpovede na lustráciu z banky a zo strany odvolacieho súdu došlo k zrejmej nesprávnosti

pri uvedení sumy 9.050,87 eura. K odvolacej argumentácii žalobkyne k nesprávnej výške zostatku na
tomto účte pojatej do vyporiadania, a to sumy 14.030,70 eura, ktorá predstavuje správnu výšku, ktorú
je potrebné vyporiadať, odvolací súd udáva, že prevod sumy 5.000 eur z tohto účtu žalobkyňou dňa
11. 06. 2018 bol svojvoľný, bez vedomia a súhlasu žalovaného, v čase, keď manželia spolu neviedlispoločnú domácnosť, a teda nie je dôvodné prihliadnuť len na to, aký bol zostatok na tomto účte ku dnu
09. 07. 2018, ale i na to, že takéto svojvoľné konanie žalobkyne nemôže byť v neprospech žalovaného,
ktorý preukázateľne o takomto prevode finančných prostriedkov nemal vedomosť a ani k nemu nedal

súhlas, a teda do masy BSM bolo namieste zarátať celý zostatok na účte 138 pred prevodom sumy
5.000 eur, vo výške 14.030,70 eura. V tomto ohľade odvolací súd nemá dôvod nič meniť na ním prijatých
skorších záveroch (s drobnou úpravou správnej výšky sumy), z ktorých vychádzal i súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí. Odvolacia argumentácia žalobkyne je tak nedôvodná.

17. Pokiaľ ďalej žalobkyňa namietala nesprávne započítanú výšku zostatku na účte č. D.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX do vyporiadania BSM, táto jej odvolacia námietka bola dôvodná. Súd
prvej inštancie pojal do vyporiadania masy BSM zostatok na tomto účte vo výške 12.895,31 eura,
teda vo výške, ktorú označil odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí za neobjasnenú, pričom
z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie takto postupoval,
a to v situácii, keď odvolací súd vo svojom skoršom rozhodnutí jednoznačne konštatoval, že nie je

zrejmé, či na tomto účte bola suma tvorená prostriedkami hlavného účtu a prostriedkami jeho podúčtov,
a teda, aká je správna výška zostatku na tomto účte ku dňu zániku BSM. Tieto skutkové nejasnosti
však súd prvej inštancie neodstránil a bez ďalšieho vychádzal zo sumy zostatku, ktorú odvolací súd
označil za tú, vo vzťahu ku ktorej je potrebné skutkové okolnosti doplniť. Tieto skutkové nejasnosti
boli odstránené až v priebehu odvolacieho konania, keď zo správy z lustrácie v D. F. je zrejmé to, že

zostatoknaúčteč.D.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXkudňu26.03.2018predstavovalsumu13.294,87
eura a túto sumu tvoril zostatok na hlavnom účte plus zostatok na podúčtoch, pretože podúčty nie
sú samostatnými účtami, ale zostatky na nich sa uvádzajú v súhrnnom zostatku na hlavnom účte. Zo
sumy 13.294,87 eur tvorila suma 11.182,90 eura sumu zostatkov na podúčtoch (ku dňu 26. 03. 2018)
a suma 2.111,97 eura zostatok na hlavnom účte (ku dňu 26. 03. 2018). Finančné prostriedky z podúčtov,

v celkovej výške 11.254,44 eura, boli žalobkyňou dňa 17. 04. 2018 prevedené na hlavný účet a podúčty
boli súčasne zrušené. Následne v tento deň previedla žalobkyňa z tohto účtu sumu 11.654 eur na účet
s koncovkou 0599. Zostatok na účte s koncovkou 7508 ku dňu 09. 07. 2018 predstavoval sumu 2001,28
eura a k tomuto dňu neboli vedené k danému účtu žiadne podúčty. Vychádzajúc z uvedeného, potom je
zrejmé, že do masy BSM je potrebné započítať zostatok na účte č. D. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vo

výške 2001,28 eura. Pokiaľ by súd vychádzal zo zostatku na tomto účte vo výške 12.895,31 eura, majúc
už vedomosť o tom, že prostriedky na hlavnom účte i podúčtoch boli spolu vyjadrené jednou sumou,
došlo by k duplicitnému započítaniu sumy zostatku na podúčtoch, a to tak na tomto účte, ako i na účte,
na ktorý boli finančné prostriedky po zrušení podúčtov prevedené.

18. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní žiadal, aby do masy BSM bola zahrnutá i suma 20.100
eur predstavujúca finančné prostriedky na vkladnej knižke vedenej na účte pod č. D. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, resp. aby súd preveril transakcie na vkladnej knižke do 03. 04. 2008, resp. 05.
09. 2012, takáto jeho požiadavka je neopodstatnená. Vo vzťahu k tejto vkladnej knižke je potrebné
uviesť, že zostatok na nej ku dňu 26. 03. 2018 predstavoval sumu 4.371,50 eura a dňa 17. 04. 2018 bol

realizovaný prevod pri zrušení vkladnej knižky v sume 4.364,61 eura na účet s koncovkou 0599. Táto
vkladná knižka bola žalobkyňou založená dňa 23. 11. 2004 a od 03. 04. 2008 mohol s vkladnou knižkou
disponovať aj žalovaný. Pokiaľ žalovaný žiadal zahrnúť do masy BSM sumu 20.100 eur, ktorej výber
bol z vkladnej knižky realizovaný dňa 08. 04. 2013, resp. preveriť transakcie na nej v období vedenia
spoločnej domácnosti manželov (či už v roku 2008, alebo v roku 2012), takáto jeho požiadavka nie je

namieste a nebolo úlohou súdu preverovať transakcie na tejto vkladnej knižke v období, keď strany
sporu boli manželia, viedli spoločnú domácnosť, a pokiaľ aj žalovaný nemal vedomosť o transakciách na
tejto vkladnej knižke, v situácii, že sám bol jej disponentom, nemá to za následok to, že úlohou súdu je
preverovať finančné pohyby na nej v období, ktorý z hľadiska vyporiadania BSM a zániku ich manželstva
(resp. obdobia, kedy strany spolu už neviedli spoločnú domácnosť) vôbec nie je relevantné. To, ako

žalovaný počas manželstva so žalobkyňou a vedenia ich spoločnej domácnosti pristupoval k správe
tohto účtu a k transakciám na ňom nie je dôvodné zohľadňovať v rámci vyporiadania ich zaniknutej BSM,
a to ani napriek tomu, že žalovaný prípadne nemal vedomosť o pohyboch na tomto účte, pretože bol v
situácii, že ako jeho disponent, resp. manžel žalobkyne túto vedomosť mať mohol.

19. S ohľadom na vyššie konštatované potom masu BSM tvoria nasledovné položky:
a/ byt č. X, vchod A, na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcele č. 433, 434
- zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Topoľčany, obec
C., katastrálne územie C. a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach azariadeniach bytového domu a na zastavaných pozemkoch o veľkosti 833/10000 zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX pre okres Topoľčany, obec C., katastrálne územie C., v hodnote 73.600 eur,
b/ motorové vozidlo Škoda Fabia, VIN: C., evid. č.: C. v hodnote 520 eur,

c/ dlhopisy vedené v D. D. F. v hodnote 20.388,76 eura
d/ zostatok na účte v D. D. F. J. D. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vo výške 2.001,28 eura
e/ zostatok na účte v D. D. a. s č. D. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vo výške 2.362,31 eura
f/ zostatok na účte v D. D. a. s č. D. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vo výške 14.030,70 eura.

20. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania uvedenej masy BSM, v tomto ohľade medzi stranami nebol spor
otom,ženehnuteľnosťamotorovévozidlobudevýlučnýmvlastníctvomžalovanéhoazostatkynaúčtoch
v D. D. F., vrátane hodnoty vyplatených dlhopisov budú predstavovať výlučné vlastníctvo žalobkyne.
Na uvedenom nič nemení ani návrh žalobkyne na odvolacom pojednávaní v tom smere, že ona
bude výlučnou vlastníčkou bytu a motorového vozidla a žalovaný vlastníkom finančných prostriedkov
na účtoch, keď takýto návrh jednak nezodpovedal ani jej odvolaciemu návrhu v podanom odvolaní

a ani prezentovanému na odvolacom pojednávaní v rámci konečného návrhu, a taktiež nezodpovedal
zákonnej požiadavke na rovnosť podielov manželov.

21. Vychádzajúc z hodnoty jednotlivých položiek tvoriacich masu BSM, túto predstavuje celkovo suma
112.903,05 eura (nehnuteľnosť 73.600 eur, motorové vozidlo 520 eur, zostatky na účtoch spolu v sume

18.394,29 eura, hodnota dlhopisov v sume 20.388,76 eura). Pri rovnosti podielov by tak podiel každého z
manželov predstavoval sumu 56.451,52 eura. Do výlučného vlastníctva žalobkyne boli prikázané aktíva
v celkovej hodnote 38.783,05 eura a do výlučného vlastníctva žalovaného aktíva v celkovej hodnote
74.120 eura. Z uvedeného potom vyplýva, že na vyrovnanie podielu by žalovaný mal zaplatiť žalobkyni
sumu 17.668,47 eura (74.120-56.451,52 resp. 56.451,52-38.783,05).

22. Odvolací súd mal za to, že je dôvodná námietka žalovaného, aby v rámci vyporiadania bola
zohľadnená výška nákladov, ktoré sú spojené s vlastníctvom bytu tvoriaceho predmet BSM, a to
nákladov do fondu opráv bytového domu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, keďže sa jedná
o výdavky, ktoré je potrebné pravidelne uhrádzať bez ohľadu na užívanie nehnuteľnosti, viažuce sa

k jej vlastníctvu, ktoré doposiaľ nie je vyporiadané. Tieto výdavky si žalovaný uplatnil za obdobie od
augusta 2021 do októbra 2024, za obdobie, kedy ich výlučne sám uhradil a predstavujú celkovo výšku
3.161,77 eura (08/21 suma 80,42 eura, 09/21-05/22 suma 9x80,50 eura, 06/22-05/24 suma 24x81,25
eura, 06/24-10/24 suma 5x81,37 eura). Potom je dôvodné, aby polovicu týchto nákladov znášala
žalobkyňa ako vlastníčka nevyporiadanej nehnuteľnosti, a to vo výške 1.580,89 eura. Vo vzťahu k výške

vyrovnacieho podielu, ktorý je povinný žalovaný uhradiť žalobkyni to potom znamená, že po odpočítaní
sumy 1.580,89 eura, tento predstavuje výšku 16.087,59 eura, ktorú je žalovaný povinný žalobkyni na
vyrovnanie podielov vyplatiť.

23. V rámci vyporiadania odvolací súd nepovažoval za dôvodnú požiadavku žalovaného, aby bola

žalobkyňa zaviazaná vyplatiť mu sumu jeho dôchodkov vyplatených v prospech účtu s koncovkou 7508
dňa 03. 04. 2018 a dňa 03. 05. 2018 v sume po 488,70 eura za každý z týchto mesiacov, ako i sumu
154,69 eura vyplatenú dňa 27. 04. 2018 ako vratku dane, pretože tieto sumy vyplatené na spoločný účet
manželov predstavovali príjem na danom účte, ktorý sa následne odrazil v zostatku na tomto účte ku
dňu 09. 07. 2018, ktorý je predmetom vyporiadania a nie je tak dôvod vyporiadavať ich samostatne, keď

tvoria súčasť obratov na tomto účte, ktorého zostatok predmetom vyporiadania je.

24. Pokiaľ ide o výplatu vyrovnacieho podielu žalovaným žalobkyni, odvolací súd vyhovel požiadavke
žalovaného prednesenej v záverečnom návrhu na odvolacom pojednávaní a uložil mu povinnosť
zaplatiť vyrovnací podiel vo výške 16.087,59 eura žalobkyni tak, že sumu 5.000 eur je povinný zaplatiť

do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a sumu 11.087,59 eura v mesačných splátkach po 150 eur
mesačne, počnúc druhým mesiacom po právoplatnosti rozsudku, vždy do 20. príslušného mesiaca,
pod následkom straty výhody splátok. Odvolací súd takto rozhodol s ohľadom na skutočnosť, že
žalovaný ako starobný dôchodca má jediný zdroj príjmu starobný dôchodok, aktuálne vo výške 687,40
eura, z ktorého okrem pravidelných výdavkov spojených s bývaním uhrádza trovy trestného konania

v súvislosti s jeho predchádzajúcim odsúdením. I keď vzhľadom na výšku splátok 150 eur mesačne,
tieto žalovaný bude splácať žalobkyni v trvaní 6 rokov, vzhľadom na okolnosti danej veci a sociálne
pomeryžalovaného,ktorýakodôchodcanemáinúmožnosťúhradytejtosumy,akoanimožnosťzískania
finančných prostriedkov na úhradu inak než zo starobného dôchodku, možno konštatovať, že strpenietakéhoto plnenia v splátkach možno od žalobkyni požadovať. Navyše, žalovaný bude plniť žalobkyni
v splátkach pod hrozbou straty výhody splátok s následkom splatnosti celej zvyšnej nesplatenej sumy
v prípade, že vyrovnací podiel nebude splácať riadne a včas.

25. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 2 CSP tak, že
žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože úspech každej zo strán bol v tomto
konaní pomerný. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd menil rozhodnutie súdu prvej inštancie,
v zmysle ustanovenia § 396 ods. 2 CSP rozhodoval o trovách celého konania, tak prvoinštančného,

ako i odvolacieho. Ani odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie nevzhliadol žiadny dôvod na to,
aby o trovách konania strán sporu rozhodol inak ako v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, aplikujúc
zásadu úspechu strán sporu v tomto konaní ako základného kritéria priznania náhrady trov konania.
Treba uviesť, že pokiaľ ide o náhradu trov konania pri vyporiadaní BSM Civilný sporový poriadok žiadne
výslovné pravidlo, ktoré by konanie vynímalo z pôsobnosti § 255 CSP neobsahuje. Všeobecne sa
pritom uznáva, že výnimky z pravidla je nutné vykladať skôr reštriktívne než extenzívne. Pre úvahu

súdu o náhrade trov konania má význam okolnosť, že súd v týchto sporoch nie je viazaný návrhom na
vyporiadanie a že teda môže veci, ktoré procesné strany navrhli zahrnúť do masy BSM vyporiadať i inak.
Odvolací súd má za to, že v konaniach o vyporiadanie BSM by sa mal aplikovať princíp procesného
úspechu v otázke rozhodovania súdu o náhrade trov konania. Uvedené potom viedlo k tomu, že odvolací
súd žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal, keď úspech každej zo strán bol len

pomerným, zachovávajúc pritom klasický spôsob vyporiadania BSM v pomere 1/2 – 1/2.

26. Odvolací súd súčasne rozhodol o poplatkovej povinnosti za vyporiadanie BSM manželov, a to
v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky 6b sadzobníka
súdnych poplatkov tohto zákona. Výška súdneho poplatku z vyporiadania BSM, v prípade, že sa konanie

skončí rozsudkom, predstavuje 3% z predmetu konania (masy BSM), čo v konkrétnosti danej veci
predstavuje 3% zo sumy 112.903,05 eura, teda sumu 3.387 eura. Keďže žalobkyňa je v tomto konaní
v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch pre účely poplatkovej povinnosti od
poplatku oslobodená, pretože jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného
predpisu, tejto poplatková povinnosť nevznikla, a vzhľadom na výsledok tohto sporu a pomerný úspech

oboch strán sporu, poplatková povinnosť vznikla žalovanému, avšak nie v rozsahu náhrady celej sumy
súdneho poplatku, tak ako nesprávne rozhodol súd prvej inštancie, ale v rozsahu 1 jeho výšky, teda
v sume 1.693,50 eura. Splatnosť tejto sumy súdneho poplatku, vzhľadom na jeho výšku a sociálne
pomery žalovaného, súd určil do 120 dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ žalovaný, cestou svojej
právnej zástupkyne, mal za to, že u žalobkyne nie je dôvodné oslobodenie od súdnych poplatkov, keď

táto sama potvrdila, že disponuje sumou cca 38.000 eur, je potrebné uviesť, že súd v tomto konaní
nerozhodoval o oslobodení žalobkyne od súdnych poplatkov a nemôže ani rozhodnúť o prípadnom
odňatí oslobodenia, ktoré nebolo súdnych rozhodnutím priznané. Žalobkyni bol rozhodnutím Centra
právnej pomoci, Nitra dňa 16. 08. 2018 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci s finančnou
účasťou (ktoré rozhodnutie nebolo počas celého konania zmenené), ktorá skutočnosť zakladá jej

oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok v tomto konaní v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona
o súdnych poplatkoch. Keďže žalovaný nemá status osoby oslobodenej od súdnych poplatkov v zmysle
zákona o súdnych poplatkoch a ani o oslobodenie od súdnych poplatkov nepožiadal, je poplatníkom
poplatku za vyporiadanie BSM v rozsahu 1.

27. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku o trovách konania štátu v zmysle
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, majúc za to, že tento výrok rozhodnutia, ktorý ako výrok súvisiaci
s rozhodnutím vo veci samej podlieha odvolaciemu prieskumu, je nepreskúmateľný. I keď z tohto výroku
rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že ním rozhodol o nároku na náhradu trov konania štátu,

teda nie je potrebné konkrétne jednotlivé trovy štátu v tomto štádiu špecifikovať, z odôvodnenia tejto
časti rozhodnutia súdu však nie je zrejmé ani to, ktoré trovy štátu má súd prvej inštancie na mysli, keď
z obsahu spisu je zrejmé, že niektoré poplatky za služby peňažného ústavu boli štátom prostredníctvom
súdu hradené, niektoré hradené neboli, a teda, čo je vlastne predmetom náhrady trov konania štátu,
keď žiadny kľúč k postupu súdu pri úhrade týchto poplatkov nie je pre odvolací súd jasný. V tejto

súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie i to, že v konaní okrem trov konania štátu
vznikli i ďalšie trovy dôkazu, a to trovy znalca za vyhotovený znalecký posudok, ako i uplatnené trovy
spoločnosti BALAŽI s. r. o. za ocenenie nehnuteľnosti (č. l. 446), o ktorých doposiaľ súd prvej inštancienerozhodol, hoci tak urobiť mal. Všetky tieto dôvody viedli odvolací súd k zrušeniu rozhodnutia súdu
prvej inštancie v jeho výroku o trovách konania štátu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).