Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. september 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/126/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200520
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200520.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a

členiek senátu JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Machovej,
Ph.D., v právnej veci žalobcu: marand plus s.r.o., so sídlom Levická 7, Nitra, IČO: 47 617 292, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100439145/2021 zo
dňa 15.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno na žiadosť Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej len
„KÚFS“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február
2016 až jún 2019 (ďalej len „daňová kontrola“), o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101345628/2020

zo dňa 21.08.2020 (ďalej len „Protokol“). Na základe výsledkov uvedenej daňovej kontroly správca dane
vydal rozhodnutie č. 101579176/2020 zo dňa 14.10.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 v sume 12.984,- Eur.
2. Správca dane zistil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb
od dodávateľov: spoločnosť Salanci – LMS s.r.o. so sídlom Golianovo 504, 951 08 Golianovo, IČO:

47 043 326 (ďalej len „Salanci – LMS s.r.o.“), spoločnosť Componet APE, s.r.o., v likvidácii (do 23.1.2020
s obchodným menom AUTOSERVIS QUATRO s.r.o.), so sídlom Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava
– mestská časť Ružinov, IČO: 45 417 997 (ďalej len „AUTOSERVIS QUATRO s.r.o.)“ a spoločnosti
Adept School s.r.o., so sídlom Dlhá 8, 949 01 Nitra, IČO: 36732192 (ďalej len „Adept School s.r.o.“) –
spoločnosť je od 04.05.2023 ex offo vymazaná z obchodného registra.

3. Správca dane daňovou kontrolou predložených účtovných dokladov v rámci kontrolovaného

zdaňovacieho obdobia august 2017 zistil, že si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z dodaní
tovarov a služieb od Salanci – LMS s.r.o. na základe faktúry č. 20170170 (výroba regálov) v sume
660,- Eur, faktúry č. 20170171 (preprava + vykládka) v sume 832,- Eur, faktúry č. 20170172 (výroba
billboardov) v sume 292,- Eur, faktúry č. 20170169 (preprava + vykládka) v sume 780,- Eur, faktúry č.20170167 (návrh billboardu) v sume 252,- Eur, faktúry č. 20170166 (preprava + vykládka) v sume 806,-
Eur, faktúry č. 20170165 (oprava regálov) v sume 230,- Eur, faktúry č. 20170164 (preprava + vykládka)
v sume 780,- Eur, faktúry č. 20170162 (preprava + vykládka) v sume 832,- Eur, faktúry č. 20170159

(preprava + vykládka) v sume 780,- Eur, faktúry č. 20170157 (preprava + vykládka) v sume 806,- Eur,
faktúry č. 20170153 (preprava + vykládka) v sume 780,- Eur, pričom DPH z uvedených faktúr od Salanci
– LMS s.r.o. spolu predstavuje sumu 7.830,- Eur.

4. Správca dane uviedol, že v mene Salanci – LMS s.r.o. koná A. B. C. a D. C.. V predmete

činnosti Salanci – LMS s.r.o. je výroba jednoduchých výrobkov z kovu, opracovanie kovu jednoduchým
spôsobom, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom
živnosti a chov hospodárskych zvierat.

5. Správca dane na základe výzvy zisťoval u daňového subjektu marand plus s.r.o. prijatie služieb
a tovarov na základe predložených faktúr od dodávateľa Salanci – LMS s.r.o. na preukázanie, že

jednotlivé zdaniteľné plnenia uvedené na vystavených faktúrach daňového subjektu Salanci – LMS s.r.o.
v skutočnosti prijal, čo, kedy a kde a za akým účelom vykonal s predložením dôkazov o výsledkoch
týchto činností, odkiaľ a kam bola preprava čoho, kde sa vykladal tovar, záznamy o preprave tovaru,
uviedol súvisiace informácie, predložil listinné dôkazy a podobne, a to všetko za účelom preukázania
vzniku nároku na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných plnení od dodávateľa Salanci – LMS

s.r.o. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že pán E., ktorý vystupoval ako tichý spoločník v Salanci – LMS
s.r.o., a teda prejavoval i ekonomický záujem na dodávkach uvedených v kontrolovaných faktúrach,
dlhoročne podnikal v kovovýrobe, preto bol požiadaný o dodávku konštrukcie reklamného pútača spolu
s bannerom. Okrem uvedeného im pán E. jednorazovo sprostredkoval aj predaj ich tovarov. F. E.
dôverovali natoľko, že si nepreverili, že Salanci – LMS s.r.o. nemá podnikateľské oprávnenie na výkon

tejto činnosti, čo zistili až v priebehu daňovej kontroly. K vyjadreniu zároveň predložil listinné dôkazy
k jednotlivým dodávkam.

6. Správca dane uviedol, že všetky sporné faktúry od Salanci – LMS s.r.o. boli vytvorené a
očíslované v účtovnom programe spoločnosti MRP-Company, s.r.o., P.O.BOX 94, 977 01 Brezno, číslo

licencie YPFM100066, 7.20.802, (C) MRP - COMPANY, s.r.o., P.O.BOX 94, 977 01 Brezno (ďalej
len „YPFEM1700066“) a YPFEM1700086, 7.80.912, (C) MRP - COMPANY, s.r.o., P.O.BOX 94, 977
01 Brezno (ďalej len „YPFEM1700086“). Na základe vyjadrenia konateľa Salanci – LMS s.r.o. A. B.
C., faktúry za Salanci – LMS s.r.o. sú vyhotovené v účtovnom programe MRP - Company, s.r.o., a
majú uvedené číslo licencie YJFM070014, 6.10.554, (C) MRP - Company, s.r.o. Účtovný program s č.

licencie YPFM100066, resp. č. YPFEM1700086 boli používané na základe požiadavky spoločnosti, so
súhlasom konateľa spoločnosti, avšak predmetné faktúry neboli vystavené pre žalobcu ako odberateľa.
K predmetu činnosti uviedol, že Salanci – LMS s.r.o. sa okrem kovovýroby a výroby kontajnerov
nezaoberala žiadnymi inými činnosťami, to znamená predmet faktúr, ktoré sú uvedené na faktúrach
predložených ku kontrole, nefakturuje. Zároveň bolo správcom dane zistené rozdielne číselné označenie

faktúr, čo sa týka číselných radov žalobcu (za rok 2017 označenie faktúr 20170071-20170393) a Salanci
– LMS s.r.o. (za rok 2017 označenie faktúr od 2017001 do 2017101).

7. Z odpovede dodávateľskej spoločnosti účtovného programu vyplýva, že licenčné číslo
YPFEM1700086 bolo vydané fyzickej osobe p. G. E., H. XX, XXX XX A. F. I., (bez IČO) a licencia č.

YPFM100066 patrí spoločnosti KOVOSPOL RUNÁK, s.r.o., Gergeľova 423/11, 951 12 Ivanka pri Nitre,
IČO 45 305 480, ktorej jediným konateľom a spoločníkom v období od 12.12.2009 do 04.04.2018 bol
A. G. E., H. XXX/XX, XXX XX A. F. I..

8. Správca dane zistil, že medzi vystavenými faktúrami od Salanci – LMS s.r.o. sa nenachádzajú

faktúry pre žalobcu. Evidovanie a účtovanie vystavených faktúr od Salanci – LMS s.r.o. nebolo možné
preveriť z dôvodu, že dodávateľ nepredložil požadované účtovné výstupy. Podľa vyjadrenia p. C.
účtovníctvo viedol p. E., ktorý odmieta účtovníctvo vydať. Správca dane však vzhliadol odlišnosti faktúr
dodávateľa Salanci – LMS s.r.o. a faktúr, ktorými disponuje žalobca. Podstatné odlišnosti spočívali
v poradovom čísle faktúry, v množstve a druhu dodaného tovaru alebo rozsahu a druhu dodanej služby,

ako aj v číslach bankových účtov (uvedených na faktúrach), ktoré nepatria dodávateľskej spoločnosti
Salanci – LMS s.r.o. Faktúry, ktorými disponuje žalobca, obsahujú všeobecné pomenovanie predmetu
a nespĺňajú požiadavku v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) (neobsahujú označenie presného množstvaa druhu tovaru a rozsahu a druhu dodanej služby), navyše žalobca za fakturované plnenia dodávateľom
deklaruje úhrady v hotovosti pokladničnými dokladmi bez číselného označenia, pričom spoločnosť
Salanci – LMS s.r.o. neeviduje vo svojom účtovníctve uhradené faktúry voči žalobcovi v hotovosti.

9. K bezhotovostným úhradám sporných faktúr správca dane uviedol, že z účtu žalobcu vedeného
v Československej obchodnej banke a. s. (ďalej len „ČSOB“) boli v kontrolovanom zdaňovacom období
august 2017 poukázané dve platby na účet, ktorého majiteľom, disponentom, osobou oprávnenou na
elektronické disponovanie a majiteľom platobnej karty od otvorenia účtu do súčasnosti je F. J. K., r. č.

XXXXXX/XXXX, L. XXX, XXX XX M., N. E.. Disponentom odo dňa 07. 06. 2016 do súčasnosti je A. G.
E., r. č. XXXXXX/XXXX, H. XXX/XX, XXX XX A. F. I.. Bankový účet bol uvedený na prijatých sporných
faktúrach vstavených na meno dodávateľa Salanci – LMS s.r.o.

10. K ôsmym faktúram s textom „preprava + vykládka“ za kontrolované obdobie august 2017 žalobca
predložil dodacie listy na stavebné materiály v rozsahu 142 strán a zoznam prepráv s miestami vykládok

s pečiatkou žalobcu. Správca dane skonštatoval, že termíny a miesta vykládky uvedené v zozname,
nemajú nadväznosť na prevzatie tovaru uvedeného na vystavených dodacích listoch v čase ani v mieste.
Uvedené doklady správca dane považoval za nedostačujúce na preukázanie, že k dodaniu služby
preprava + vykládka došlo vozidlami, ktorých evidenčné čísla neboli zaznamenané, s osobami, ktorých
mená neboli uvedené, na základe záznamov, ktoré neboli potvrdené zo strany dodávateľa služby

spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. K štyrom faktúram za kontrolované obdobie august 2017 s textom
výroba regálov (1), výroba billboardov (2), návrh billboardu (3), oprava regálov (4) správca dane uviedol,
že daňový subjekt eviduje regále vo svojom účtovníctve ako dlhodobý majetok, avšak dodanie nie je
možné preveriť, nakoľko objednávka pre Salanci – LMS s.r.o. neobsahovala objednané množstvo ani
technicképožiadavky.Porovnávaťfotografie,naktorýchniejemožnéurčiť,komupatríodfotenýmajetok,

resp. má iné označenie, ako názov kontrolovaného daňového subjektu na neúplné dodacie listy, resp.
na výstupy účtovníctva pre správcu dane, nebolo možné.

11. Správca dane konštatoval, že faktúry sa ukázali čo do obsahu, vzhľadu a úhrad za nepravdivé
a kontrolovaný daňový subjekt nepredložil dostatočné dôkazy o tom, že odpočítanie dane z prijatých

faktúr sa uskutočnilo v súvislosti s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi a nepreukázal, že došlo
k dodaniu tovarov a služieb dodávateľom Salanci – LMS s.r.o. tak, ako je uvedené na faktúrach žalobcu.
Správca dane zároveň poznamenáva, že samotný daňový doklad (faktúra), ako aj doklad o zaplatení
dane s predpísanými náležitosťami účtovného dokladu a ich riadne zaúčtovanie, samé o sebe nie je
dôkazom o tom, že nárok na odpočítanie dane bol uplatnený v súlade so zákonom. Účtovný doklad

môže byť takým dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia. Preto daňový subjekt
musí byť schopný to, že k určitému plneniu došlo, preukázať.

12. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval prijatie služieb na základe predloženej faktúry aj
od dodávateľa Adept School s.r.o. Správca dane daňovou kontrolou predložených účtovných dokladov

v rámci kontrolovaného zdaňovacieho obdobia august 2017 zistil, že si žalobca uplatnil právo na
odpočítanie dane z dodania služby od Adept School s.r.o. na základe faktúry č. 20170122 (správa server
prevádzka + sídlo) v sume 430,- Eur.

13. V mene spoločnosti Adept School s.r.o. od 12.07.2014 koná D. D. O.. Spoločnosť Adept School s.r.o.

má v predmete činnosti zapísané vyučovanie anglického a ruského jazyka, prekladateľské a tlmočnícke
služby, vydavateľskú a publikačnú činnosť, organizovanie kurzov a školení, reklamnú a propagačnú
činnosť, grafické a dizajnérske práce na počítači a ďalšie.

14. Správca dane na základe výzvy zisťoval u daňového subjektu marand plus s.r.o. prijatie služieb

a tovarov (za roky 2016 až 2019) v súvislosti s predloženými faktúrami od dodávateľa Adept School s.r.o.
na preukázanie, že jednotlivé zdaniteľné plnenia uvedené na vystavených faktúrach daňového subjektu
Adept School s.r.o. v skutočnosti prijal, podrobne rozpísal okolnosti realizácie predmetných plnení, kto
čo, kedy a kde a za akým účelom vykonal s predložením dôkazov a uviedol súvisiace informácie,
predložil listinné dôkazy a podobne, a to všetko za účelom preukázania vzniku nároku na odpočítanie

dane z prijatých zdaniteľných plnení od dodávateľa Adept School s.r.o. Z vyjadrenia žalobcu čo sa týka
predmetu faktúry v kontrolovanom zdaňovacom období vyplýva, že tieto služby technického charakteru
im boli reálne dodané. Žalobcu so spoločnosťou Adept School s.r.o. zoznámil pán E. ako ich ekonóm,pričom nemajú žiadnu pochybnosť o serióznosti tejto spoločnosti. K vyjadreniu zároveň predložil listinné
dôkazy k jednotlivým dodávkam.

15. Správca dane taktiež konštatoval, že dodávateľské faktúry na meno dodávateľa Adept School
s.r.o. boli vytvorené a očíslované v účtovnom programe MRP-Company, s.r.o. s číslom licencie
YPFEM1700086, ktorá bola vydaná fyzickej osobe pánovi G. E. a v účtovnom programe MRP-Company,
s.r.o. s číslom licencie YPFEM1700066, ktorá patrí spoločnosti KOVOSPOL RUNÁK, s.r.o. Taktiež
správca dane zistil, že Adept School s.r.o. používa iný číselný rad na označovanie vystavených faktúr

a medzi vystavenými faktúrami daňovým subjektom Adept School s.r.o. za kontrolované zdaňovacie
obdobie sa nenachádzajú vystavené faktúry pre žalobcu. Účtovníctvo Adept School s.r.o. v roku
2016 a 2017 viedol pán E., pričom evidovanie a účtovanie vystavených faktúr spoločnosťou Adept
School s.r.o. nebolo možné preveriť, nakoľko ku kontrole nepredložila účtovné doklady za príslušné
zdaňovacie obdobie. Podľa vyjadrenia D. O., bývalý účtovník E. doklady nevrátil spoločnosti. Zo
zápisnice z ústneho pojednávania bolo zistené, že Adept School s.r.o. používala účtovný program Kross,

pričom na vystavených faktúrach spoločnosťou Adept School s.r.o. sú uvedené čísla účtu príjemcu,
webová adresa spoločnosti, e-mailová adresa, meno zodpovednej osoby za vyhotovenie faktúry (D.
D. O.), avšak neobsahujú informácie o názve účtovného programu a licenčné číslo. Správca dane
skonštatoval, že na prvý pohľad je celkový vzhľad faktúry dodávateľa Adept School s.r.o. iný, ako vzhľad
faktúr, ktorými disponuje žalobca a na základe ktorých si uplatňuje nárok na odpočet dane. Podstatný

rozdiel vzhliadol tiež v čísle bankového účtu príjemcu, ktorý je uvedený na faktúre č. 20170122 a
ktorý nepatrí Adept School s.r.o. Predmetný bankový účet s označením Osobný účet Exclusive vedený
v Slovenskej sporiteľni, a. s. bol založený dňa 02.10.2014 G. E., ktorý je zároveň disponentom tohto účtu.

16. Správca dane daňovou kontrolou predložených účtovných dokladov v rámci kontrolovaného

zdaňovacieho obdobia august 2017 zistil, že si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z dodaní
služieb aj od spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. z faktúry č. 20170110 (preprava + vykládka)
v sume 832,- Eur, faktúry č. 20170113 (preprava + vykládka) v sume 806,- Eur, faktúry č. 20170116
(preprava + vykládka) v sume 832,- Eur, faktúry č. 20170120 (preprava + vykládka) v sume 832,- Eur,
faktúry č. 20170124 (administratívne práce) v sume 370,- Eur, faktúry č. 20170125 (upratovanie skladov

a plochy) v sume 220,- Eur a faktúry č. 20170123 (preprava + vykládka) v sume 832,- Eur, pričom DPH
z uvedených faktúr od spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. spolu predstavuje sumu 4.724,- Eur.

17. Do 23.01.2020 za spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. konal p. G. J. a p. D. C. až do vstupu
do likvidácie dňa 07.01.2020. Likvidátorom je p. G. J.. V predmete činnosti zapísanom v obchodnom

registri má zapísané podnikanie v oblasti nakladania s iným ako nebezpečným odpadom, čistiace
a upratovacie služby, vykonávanie odťahovej služby, sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu,
diagnostiku cestných motorových vozidiel, opravy karosérie, údržbu motorových vozidiel bez zásahu
do motorickej časti vozidla a ďalšie činnosti. Dňa 24.01.2020 došlo k zmene obchodného názvu na
Componet APE, s.r.o., t. č. s dodatkom „v likvidácii“.

18. Správca dane na základe výzvy žiadal od daňového subjektu marand plus s.r.o., aby za účelom
preukázania oprávnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane predložil písomné vyjadrenie
a dôkazy k tvrdeniam, z ktorých jednoznačne vyplynú konkrétne úžitky spotrebované žalobcom, ktoré
sa získali prijatím fakturovaných plnení, odborné predpoklady a referencie dodávateľa a podobne.

Žalobca uviedol, že pán E. mal sídlo firmy vedľa spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO s.r.o., pričom
pre túto spoločnosť dokázal plnohodnotne, riadne a včas zabezpečiť rôzne servisné a prevádzkové
služby, ktoré interným personálom nedokázali zabezpečiť. Preto im ponúkol svoje služby a aj spoločnosti
AUTOSERVIS QUATRO s.r.o., v ktorej bol tiež ekonómom. Uviedol, že dodávka služieb prebiehala
tak, že doklady sa zbierali počas celého týždňa na jednom vyhradenom mieste a takto zozbierané sa

odovzdali pracovníkovi spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. na spracovanie. Spracované doklady
boli doručované priamo ich účtovníkovi, ktorý ich následne zapracoval do účtovnej evidencie.

19. Správca dane taktiež konštatoval, že dodávateľské faktúry na meno dodávateľa AUTOSERVIS
QUATRO boli vytvorené a očíslované v účtovnom programe MRP-Company, s.r.o., s číslom licencie

YPFEM1700086, ktorá bola vydaná fyzickej osobe pánovi G. E. a v účtovnom programe MRP-Company,
s.r.o., s číslom licencie YPFEM1700066, ktorá patrí spoločnosti KOVOSPOL RUNÁK, s.r.o. Správca
dane zistil, že spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. používa iný číselný rad na označovanie
vystavených faktúr. Správca dane ďalej zistil, že medzi vystavenými faktúrami AUTOSERVIS QUATROs.r.o. sa nenachádzajú sporné faktúry pre žalobcu, pričom evidovanie a účtovanie faktúr vystavených
AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. nebolo možné preveriť z dôvodu, že neboli predložené účtovné doklady
a podľa čestného prehlásenia G. E., ktorý viedol účtovníctvo v rozhodnom čase, doklady nie je možné

vrátiť, pretože boli zničené vytopením. Konatelia (G. J. a D. C.) uviedli, že žalobcu poznajú ako
dodávateľa stavebného materiálu. Činnosť spoločnosti bola vykonávaná v prenajatých priestoroch na
Štúrovej ulici v Nitre. Faktúry vystavujú konatelia v programe Amadeus 1.2057.1 od spoločnosti NRSYS
spol. s r.o., pričom odberateľské faktúry sú dohľadateľné v programe od vzniku spoločnosti. Správca
dane skonštatoval, že na prvý pohľad je celkový vzhľad faktúr dodávateľa AUTOSERVIS QUATRO s.r.o.

iný, ako vzhľad faktúr, ktorými disponuje žalobca a na základe ktorých si uplatňuje nárok na odpočet
dane. Podstatný rozdiel vzhliadol tiež v čísle bankového účtu príjemcu, ktorý je uvedený na faktúre č.
20170122 a ktorý nepatrí dodávateľskej spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. Predmetný bankový
účet s označením ČSOB Pohoda vedený v ČSOB, bol otvorený dňa 17.05.2016, pričom majiteľom a
disponentom je F. J. K., r. č. XXXXXXXXXX, L. XXX, XXX XX M., N. E. a disponentom je od 07.06.2016
A. G. E..

20. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na
odpočítanie dane z dokladov, ktorých vecná opodstatnenosť nebola preukázaná, pričom nepreukázal,
že fakturované zdaniteľné obchody od dodávateľov Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a
AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. pre žalobcu sa v kontrolovanom zdaňovacom období uskutočnili tak, ako

jedeklarovanénafaktúrach,atedanepreukázalsplneniepodmienoknauplatnenieprávanaodpočítanie
dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH. K žiadosti žalobcu o vykonanie miestneho zisťovania v sídle jeho spoločnosti správca dane
uviedol, že žalobca nešpecifikoval dôvod miestneho zisťovania, aké ďalšie informácie možno takto
získať týkajúce sa preverovaného obdobia a aký vplyv by mali mať na doterajšie zistenia; návrh žalobcu

teda nepovažoval za nevyhnutný dôkaz na zistenie skutkového stavu veci.

21. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie, v ktorom
namietal porušenie zásady daňovej neutrality, taktiež uplatnil námietku týkajúcu sa neinformovania
daňového subjektu o názore správcu dane na dodania tovarov a služieb pred zaslaním Protokolu,

námietku neuskutočnenia miestneho zisťovania, ďalej uplatnil námietku vypočutia, resp. nevypočutia
svedkov, ako aj námietku týkajúcu sa unesenia dôkazného bremena daňovým subjektom.

22. Žalovaný rozhodnutím č. 100439145/2021 zo dňa 15.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom sa pridržal zistení

a záverov správcu dane, s ktorými sa stotožnil a konštatoval, že zo strany žalobcu nebolo preukázané
splnenie základnej podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49
ods. 1 zákona o DPH.

23. Žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal v napadnutom rozhodnutí tak, že

aj napriek tomu, že prvostupňové rozhodnutie je rozsiahle a obsahuje okrem iného aj informácie
týkajúce sa iných zdaňovacích období, obsahuje všetky zásadné informácie, ktoré ovplyvnili hodnotenie
získaných dôkazov spolu s odvolaním sa na porušenie právnych predpisov za kontrolované zdaňovacie
obdobie a poskytli dostatok informácií k vydaniu tohto rozhodnutia. K judikatúre Súdneho dvora
Európskej Únie týkajúcej sa zásady daňovej neutrality žalovaný uviedol, že právo na odpočítanie

dane je v priamej nadväznosti na vznik daňovej povinnosti v deklarovaných zdaniteľných obchodoch
u dodávateľa, čo ustanovuje § 49 ods. 1 zákona o DPH. Keďže v danej veci išlo o dodanie tovarov
a služieb skonštatoval, že daňová povinnosť v prípade dodania tovarov vzniká podľa § 19 ods. 1 zákona
o DPH dňom dodania tovaru a v prípade dodania služieb vzniká podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom
dodania služby. Za dodanie tovaru sa podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH považuje prevod práva nakladať

s hmotným majetkom ako vlastník a za dodanie služby podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH považuje každé
plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že v priebehu
daňovej kontroly správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie – využil informácie získané z iných
konaní, vyzýval osoby majúce písomnosti, listiny a iné veci na ich predloženie atď., pričom odvolací
orgán má za to, že dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní, v tomto prípade preverenie

reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov, boli zistené čo najúplnejšie, pričom nebol viazaný len
návrhmidaňovéhosubjektu,keďžekontrolovanýdaňovýsubjektbolovšetkýchzistenýchskutočnostiach
a o spôsobe ich zistenia oboznámený. Žalovaný uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu jemožné skonštatovať, že zdaniteľné plnenia deklarované v obchodných vzťahoch tuzemských dodávok
neboli preukázané.

24. K opakujúcim sa námietkam týkajúcich sa neinformovania daňového subjektu o názore správcu
dane na dodania tovarov a služieb pred zaslaním Protokolu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol,
že žalobca bol výzvou vyzvaný na vyjadrenie sa a predloženie dôkazov k tvrdeným skutočnostiam,
pričom žalobca vo vyjadrení namietal, že správca dane viedol dokazovanie iba na základe listinných
dôkazov a s výsledkom dokazovania nesúhlasil. K námietke žalobcu, že správca dane mal vykonať

miestne zisťovanie za účelom zistenia, či fakturovaný tovar a služby boli skutočne dodané, odvolací
orgán uviedol, že správca dane nespochybnil existenciu tovaru a služieb, ale uviedol, že vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že služby a tovar dodali deklarované spoločnosti uvedené na
sporných faktúrach. Preto prípadné miestne zisťovanie nebolo spôsobilé zmeniť výsledky vykonaného
dokazovania.

25.Odvolacíorgánzdôraznilpredmetčinnostijednotlivýchdodávateľovžalobcu,pričomnedošlokzhode
s deklarovaným tovarom a službami na sporných faktúrach a po ich vzhliadnutí ich vystavenie odmietli,
čo preukazovali evidenciou vystavených faktúr. V súvislosti s námietkami vypočutia, resp. nevypočutia
svedkov odvolací orgán uvádza, že správca dane pri rozhodovaní, či svedka vypočuje, posudzuje
najmä, čo sa výsluchom svedka má dosiahnuť vo väzbe na predmet daňovej kontroly alebo daňového

konania, či bude mať svedecká výpoveď vplyv na už vykonané dokazovanie, resp. či vykonané dôkazy
postačujú, alebo je potrebné vykonať iné dôkazy alebo obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.
Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal aj s námietkami týkajúcimi sa unesenia dôkazného
bremena daňovým subjektom, kedy zdôraznil, že samotná existencia sporných faktúr, ktorými deklaruje
dodanie tovarov a služieb, sama o sebe nepreukazuje, že boli vystavené na základe reálneho obchodu,

čo znamená, že daňový subjekt musí byť schopný ho preukázať aj v skutočnosti. Okrem iného tiež
uviedol, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý
disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet
dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Zároveň poukázal na to, že z vykonaného
dokazovania nemá za preukázané nezákonné presunutie dôkazného bremena na daňový subjekt nad

mieru predpokladanú zákonom. K námietke daňového subjektu, že nemá možnosť ovplyvniť konanie
svojho dodávateľa uviedol, že je výlučne na jeho rozhodnutí, koho si vyberie za svojho obchodného
partnera a je v jeho záujme, aby si obchodných partnerov vyberal s určitou dávkou opatrnosti.

II.

Žaloba

26. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 20.05.2021
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové
rozhodnutie a žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

27. Žalobca namietal, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci, ako aj, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia,
je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, a napokon aj, že došlo k podstatnému

porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

28. Správcovi dane vyčítal, že napriek procesnej aktivite žalobcu nevykonal viaceré dôkazy, ktoré
navrhoval, napr. výsluchy svedkov, vykonanie miestnej obhliadky, pričom uvedené neodôvodnil. Podľa

žalobcu ho správca dane opakovane nevyzval k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov a
jednostranne ich spochybnil bez ich preverenia. Rovnako tak namietal, že správca dane ho zaťažoval
požadovaním dôkazov, ktoré boli v dispozícii dodávateľov, a ktorými on nedisponoval. Ďalej namietal,
že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, keď porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov
(odkazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.

februára 2015), nevyužil vypočutie svedkov, nepreveril údaje uvedené v kontrolných výkazoch z
vlastného informačného systému, nereagoval na výzvy a žiadosti žalobcu o vysvetlenie rozsahu
požadovaných dôkazov. Mal za to, že správca dane sa na neho snaží preniesť dôkazné bremeno v
rozsahu, ktoré by nebol schopný uniesť žiadny bežný daňový subjekt.29. Taktiež namietal, že nevykonal výsluch A. E., ktorý viedol účtovníctvo jedného z dodávateľov
v období rokov 2016-2017, ale vykonal výsluch pani O. bez upovedomenia, čím mu bolo odopreté právo

zúčastniť sa jej vypočutia a klásť jej otázky. V spojitosti s uvedeným poukázal na rozsudok Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikysp.zn.6Sžf/28/2011.Dodal,žeprispoločnosti AUTOSERVISQUATRO,s.r.o.
boli vykonané výsluchy len formou písomného svedectva, teda tiež nemal možnosť klásť otázky týmto
svedkom. Žalobca zároveň pri svojej argumentácii odkazoval na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj na rozhodnutia Najvyššie správneho

súdu Českej republiky.

30. Tvrdil, že všetky zdaniteľné plnenia sa uskutočnili, dodali ich deklarovaní dodávatelia, preto mu
vznikol nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Zdôraznil, že správca dane je oprávnený požadovať
od neho iba taký rozsah dokumentov na preukázanie realizácie zdaniteľného plnenia, ktorý je bežne
dostupný u väčšiny podnikateľských subjektov. Žalobca mal za to, že preukázal dodanie služieb a

tovarov prostredníctvom objednávok, došlých faktúr, dodacích listov, ako aj ďalšími listinnými dokladmi,
preto nie je možné od neho vyžadovať ďalšie dokumenty. Vo väčšine prípadov správca dane spochybnil
relevantnosť predložených dokladov, ale nevysvetlil, aké ďalšie doklady by relevantné boli.

III.

Vyjadrenie žalovaného

31. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.01.2022 navrhol žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. K veci uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza
nové skutočnosti, preto žalovaný trvá na napadnutom rozhodnutí, pričom poukazuje na odôvodnenie

tohto rozhodnutia ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.

32. Žalovaný zdôraznil, že dodávatelia deklarovaní na predložených sporných faktúrach nepotvrdili
dodania tovarov a služieb na sporných faktúrach. Taktiež odmietli vystavenie sporných faktúr
pre žalobcu. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho konania

nepreukázal, že tovar a služby deklarované na sporných faktúrach dodali dodávatelia uvedení na týchto
sporných faktúrach. Skonštatoval, že správca dane nemal za preukázané, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené tak, ako ich žalobca deklaroval v zmysle predložených dokladov. Poukázal na
skutočnosť, že doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodaných tovarov
a služieb musia mať povahu faktu, to znamená, že všetky účtovné a daňové doklady preukazujúce

dodanie predmetného tovaru a služieb musia byť vystavené na materiálnom podklade, teda na základe
preukázateľného dodania, čo vyplýva aj z § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Na základe zisteného
skutkového stavu bolo možné konštatovať, že zdaniteľné plnenia deklarované v obchodných vzťahoch
tuzemských dodávok neboli preukázané.

33. Z platnej Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 upravujúcej spoločný systém
fungovania DPH, ako aj z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie podľa vyjadrenia
žalovaného vyplýva, že právo na odpočítanie dane môže byť daňovému subjektu priznané, iba ak
sú zároveň splnené formálne, aj vecné podmienky na výkon daného práva. Pod pojmom formálne
podmienky sa rozumie, že zdaniteľná osoba má formálne bezchybnú faktúru vystavenú v súlade s

príslušnou smernicou. Vecné podmienky na vznik práva na odpočítanie dane znamenajú: (i) na vstupe
musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou, (ii) vznik práva na odpočítanie dane
štandardne vzniká v tom okamihu, keď vznikne daňová povinnosť zdaniteľnej osobe - dodávateľovi, (iii)
tovary a služby zakladajúce toto právo musia byť využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby
svojich vlastných zdaniteľných plnení, t. j. musia existovať a vykazovať úžitkovú majetkovú hodnotu

pre zdaniteľnú osobu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/16/2017 zo dňa
24.04.2018, bod. 38). V danom prípade na základe dôvodov uvedených v rozhodnutiach správcu dane
aj žalovaného, nebola splnená prvá a druhá vecná podmienka. Správca dane vykonaným dokazovaním
zistil, že spoločnosti Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO deklarované
v sporných faktúrach ako dodávatelia nepotvrdili dodania tovarov a služieb na sporných faktúrach

a odmietli vystavenie sporných faktúr pre žalobcu. Žalobca nepreukázal, že prijaté (fakturované)
tovary a služby boli žalobcovi poskytnuté zdaniteľnými osobami, spoločnosťami Salanci – LMS s.r.o.,
Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, deklarovanými na sporných faktúrach. Taktiež odmietli
vystavenie sporných faktúr pre žalobcu. Žalovaný skonštatoval, že žalobca v priebehu daňovej kontroly,vyrubovacieho konania a odvolacieho konania nepreukázal, že tovar a služby deklarované na sporných
faktúrach dodali dodávatelia uvedení na týchto sporných faktúrach.
34. Žalovaný sa nestotožnil so žalobnými námietkami, v ktorých žalobca vyčíta správcovi dane,

že nereagoval na výzvy a žiadosti žalobcu o vysvetlenie rozsahu požadovaných dôkazov, zaťažoval
žalobcu požadovaním nepredložiteľných dôkazov, nekonal v úzkej súčinnosti so žalobcom a ďalšími
účastníkmi konania, pri hodnotení dôkazov postupoval v rozpore so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov a vyhodnotil stav veci povrchne bez overenia svojich zistení, z dôvodu, že v daňovom konaní
správca dane nevyhľadáva dôkazy za žalobcu, ako kontrolovaný daňový subjekt, pretože označenie,

resp. predloženie, tvorí dôkaznú povinnosť žalobcu ako daňového subjektu. Nie je pritom povinnosťou
správcu dane inštruovať žalobcu, aké konkrétne dôkazné prostriedky mal využiť, aby mu bolo možné
priznať uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
35. Žalovaný s poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je toho názoru, že správca
dane dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, ktoré žalobca v konaní nastolil. Zaoberal sa jednotlivo i žalobcom

uplatnenými argumentmi a presvedčivo sa s nimi vysporiadal. Podľa žalovaného sa dostatočným
spôsobom vysporiadal s najpodstatnejším argumentom žalobcu, podľa ktorého napriek tomu, že splnil
všetky formálne podmienky pre priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, správca
dane vyžadoval ako ďalšiu podmienku pre priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
preukázanie dodania tovaru a služieb deklarovanými dodávateľmi a v tomto smere vykonal aj príslušné

šetrenie. Žalobca bol o všetkých zistených skutočnostiach a o spôsobe ich zistenia oboznámený.
Mal priestor na predloženie dôkazov, prostredníctvom ktorých preukáže pravdivosť svojich tvrdení a
oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane, na čo bol žalobca správcom dane aj vyzvaný.

IV.

Replika žalobcu

36. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca replikou zo dňa 26.05.2022, v ktorej uviedol,
že sa pridržiava obsahu svojej žaloby, ale zároveň tiež doplnil nové žalobné námietky a to, že žalovaný
mu neumožnil nahliadnuť do celého spisového materiálu, časť spisu nebola v čase vydania rozhodnutia

o odvolaní zažurnalizovaná, účtovníctvo žalobcu nebolo do 10.03.2021 súčasťou spisu, nakoľko sa
nachádzalo na KÚFS, pričom žalovaný iba automaticky prevzal závery KÚFS a tieto nepodrobil
žiadnemu hodnoteniu ani overeniu, či sú skutočne založené na účtovníctve žalobcu. Ďalej uviedol, že
správca dane nekriticky prebral do daňového konania hodnotenie dôkazov prostredníctvom inej súčasti
finančnej správy bez disponovania originálmi dôkazov, preto tento postup bol podľa žalobcu v rozpore so

zákonom, nakoľko žalobca ako daňový subjekt nebol účastníkom konania v rámci vyšetrovania KÚFS.

37. Žalovaný svoje právo podať vyjadrenie k replike žalobcu nevyužil.

V.
Relevantná právna úprava

38. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna

2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

40. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.41. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

42. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

43. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

44. Podľa§24ods.2daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

45. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

46. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

47. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

48. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení

správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej
kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie
alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení

o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

49. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo

úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

50. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému

daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30
pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k
zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť vpriebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty
nemožnoodpustiť.Aksadaňovoukontrolourozdielvsume,ktorúmalkontrolovanýdaňovýsubjektpodľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov

nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.

51. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento

zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

52. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH, predmetom dane je:
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení

zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"),

d) dovoz tovaru do tuzemska.

53. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a

bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

54. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, dodaním služby je
každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku
vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

55. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania

tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

56. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

57. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

58. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je

povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo
zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

59. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak:

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

60. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) zákona o DPH, na účely tohto zákona: a) faktúrou je
každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa
tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c)
vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

VI.
Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

61. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 11S/75/2021-246 zo dňa 02.09.2021 vylúčil správnu žalobu
ohľadom preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 100439145/2021 zo dňa 15.03.2021 na samostatné

konanie.

62. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu

v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená do senátu 2S správneho súdu. Následne bola vec v súlade s Rozvrhom
práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024,

náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-11S/126/2021.

63. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť namietaného procesného
postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania,
namietaný neprimeraný prenos dôkazného bremena na žalobcu a v neposlednom rade zákonnosť

aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného
skutkového stavu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok vzniku nároku žalobcu na odpočet
dane za prijaté zdaniteľné plnenia (tovary a služby) v kontrolovanom zdaňovacom období august 2017
od dodávateľov Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO s.r.o., uvedených
na žalobcom predložených faktúrach.

64. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na
konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a
administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§
134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup

predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135
ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal na pojednávaní za účasti právneho zástupcu žalobcu a v
neprítomnosti ospravedlneného žalovaného (§ 114 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

65. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch a petite žaloby. Zároveň vzniesol

námietku napádajúcu nezákonné zloženie senátu 7S tunajšieho súdu, ktorý rozhoduje v tejto veci.
Uviedol, že v znení Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 bola vec
pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi senátu 2S. Následne v zmysle Dodatku č. 4 k Rozvrhu
práce Správneho súdu v Bratislave bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu 7S v zložení
JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ako predseda senátu a JUDr. Katarína Kučeráková, PhD. a JUDr.

Mgr. Juraj Štorcel, PhD. ako členovia senátu. Túto svoju námietku žalobca uviedol aj v písomnom podaní
zo dňa 21.08.2024, ktoré krátkou cestou predložil súdu priamo na pojednávaní.

K námietke žalobcu proti zloženiu senátu

66. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti „Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. Plz.
ÚS 2/201522“ (citované aj s chybou z písomného podania žalobcu predloženého na pojednávaní),
v ktorom súd dospel k záveru, že „z hľadiska podstaty a obsahu základného práva na zákonného
sudcu garantovaného č. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je akceptovateľné a udržateľné taképrerozdelenie už pridelenej veci, t. j. veci už skôr pridelenej tak sudcovi spravodajcovi a súčasne
aj ostatným členom senátu všeobecného súdu ako zákonným sudcom, podľa ktorého bude vec
pridelená novému senátu toho istého všeobecného súdu, ktorého členom je sudca, ktorému vec

bola pôvodne pridelená ako sudcovi spravodajcovi, avšak ostatní členovia nového senátu sa zmenili
v súlade s rozvrhom práce príslušného všeobecného súdu.“ Zároveň poukázal na skutočnosť, že v čase
pridelenia veci senátu 7S bol senát 2S funkčný, a teda neexistuje rozumné vysvetlenie postupu súdu,
ktorý už skôr pridelenú vec bez ďalšieho prerozdelí novému senátu, najmä ak členom nového senátu nie
je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená. Záverom uviedol, že mu nie je zrejmé ani to, z akého

dôvodu sa k sťažnosti žalobcu, ktorý namietal prieťahy v konaní, vyjadrovala sudkyňa spravodajkyňa
JUDr. Ina Šingliarová, ktorá uviedla, že vec jej bola pridelená dňa 08.08.2023, avšak z elektronického
súdneho spisu nevyplýva, že by jej bola predmetná vec pridelená.

67. Pokiaľ ide o námietku nezákonného zloženia senátu 7S vznesenú právnym zástupcom žalobcu na
pojednávaní v tejto veci, správny súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. v znení
účinnom od 01.06.2023 (ďalej len „zákon o súdoch“), je zloženie senátu správneho súdu viazané na
rozvrh práce. Podľa citovaného ustanovenia zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu
na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie
o prejednávanej veci. V prípade senátneho rozhodovania sa uplatňuje druhá veta § 3 ods. 3 zákona o

súdoch, v zmysle ktorej, ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte, pričom účastník konania alebo strana v konaní, v
ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu (in fine citovaného
ustanovenia zákona o súdoch). Pre prípad zmeny v zložení senátu zákon o súdoch pripúšťa aj možnosť,
aby bol zákonným sudcom aj sudca určený podľa odseku 4 (posledná veta § 3 ods. 3 citovaného

zákona), v zmysle ktorého zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom
a s rozvrhom práce (§ 3 ods. 4 zákona o súdoch).

68. Vo vzťahu k prejednávanej veci správny súd dáva do pozornosti aj podstatné právne a judikatúrne
východiská:

„V nadväznosti na citované ústavný súd ďalej v súlade so svojou ustálenou judikatúrou (okrem III.
ÚS 212/2011 pozri tiež IV. ÚS 116/2011, IV. ÚS 459/2012, IV. ÚS 170/2014) zdôrazňuje, že z obsahu
základnéhoprávanazákonnéhosudcu(čl.48ods.1ústavyačl.38ods.1listiny)avnadväznostinatozo
základných zásad činnosti súdov ustanovených zákonom o súdoch, osobitne zohľadňujúc účel a zmysel
zakotvenia zásady uvedenej v § 3 ods. 3 druhej vete zákona o súdoch, podľa ktorej ak rozhoduje súd v

senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie
v senáte, je nevyhnutné konštatovať, že vydaním zmien a doplnkov v rozvrhu práce nemožno bez
zákonom predpokladaných dôvodov meniť personálne zloženie senátov v už pridelených veciach. To by
bolo v rozpore so zásadou prideľovania vecí sudcom podľa vopred daných pravidiel určených v rozvrhu
práce tak, aby bol vylúčený svojvoľný a účelový výber sudcov.

Hoci pravidlo o zákaze zmeny personálneho obsadenia senátu vo veciach už pridelených na
prerokovanie a rozhodnutie bolo v zákone o súdoch explicitne zavedené až s účinnosťou od 1. mája
2011 (§ 51a ods. 3 zákona o súdoch „zmenami v rozvrhu práce sa nesmie zmeniť personálne obsadenie
senátu vo veciach už pridelených na prejednanie a rozhodnutie...“), toto pravidlo vyplývalo, resp. bolo
vyvoditeľné zo zásady vyjadrenej v § 3 ods. 3 zákona o súdoch, z podmienok vykonávania zmien v

rozvrhu práce a napokon aj zo zmyslu a účelu základného práva na zákonného sudcu aj pred účinnosťou
zákona č. 33/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony.“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 479/2013-101 z 25.11. 2014).
69. Pokiaľ ide Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) spomínaný explicitný

zákaz zmeny personálneho obsadenia senátu vo veciach už pridelených na prerokovanie a rozhodnutie
v zmysle citovaného § 51a ods. 3 zákona o súdoch („zmenami v rozvrhu práce sa nesmie zmeniť
personálne obsadenie senátu vo veciach už pridelených na prejednanie a rozhodnutie ...“), tu dáva
správny súd do pozornosti, že citovaný zákaz bol v § 51a ods. 3 zákona o súdoch účinný od 01.05.2011
do 31.08.2014, pričom aktuálne účinné znenie § 51a ods. 3 zákona o súdoch upravuje výnimky na

možnosť prideliť sudcovi rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie veci patriace do inej agendy
nasledovne: „Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak ide o hosťujúceho sudcu alebo dočasne
prideleného sudcu.“. Teda v čase tvorby Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave narok 2024 explicitný zákaz zmeny personálneho obsadenia senátu po pridelení veci na rozhodnutie už
nebol v ustanovení § 51a ods. 3 zákona o súdoch upravený.
70. V súvislosti s inštitútom tvorby rozvrhu práce a zmeny zákonného sudcu dáva správny súd do

pozornosti aktuálne aplikované relevantné znenie ustanovení § 51 ods. 1 vety prvej zákona o súdoch v
spojení s § 51 ods. 4 písm. b) a c) citovaného zákona, v zmysle ktorých, ak tento zákon neustanovuje
inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým
senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia

vecí. Ak § 51 ods. 5 neustanovuje inak, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a
programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny
prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade (písm. b) zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane
zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; „pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v
pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby
prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde“, (písm. c) výraznej

nerovnomernosti zaťaženosti sudcov.
71. V nadväznosti na uvedené právne závery Ústavného súdu SR možno vyabstrahovať základné
ústavno-konformné požiadavky, ktoré musia byť naplnené pri personálnej zmene v zložení senátu po
pridelení veci, a síce, musí sa tak udiať na základe zmeny rozvrhu práce súdu, tieto zmeny môžu
byť vykonané v súlade so zákonom, teda za podmienok predpokladaných zákonom, resp. za účelom

stanoveným zákonom a s prihliadnutím na najvýznamnejšiu ústavnú požiadavku, tieto zmeny musia byť
realizované v súlade so zásadou prideľovania vecí sudcom podľa vopred daných pravidiel určených v
rozvrhu práce tak, aby bol vylúčený svojvoľný a účelový výber sudcov.
72. Zmena v zložení senátu 2S s účinnosťou od 21.05.2024 sa realizovala na základe platného a
účinného Rozvrhu práce Správneho súdu na rok 2024 v znení jeho Dodatku č. 4, z ktorého obsahu

je zrejmé, že sa „...vytvárajú nové súdne oddelenia (i) 7S, 7Shs, 7Sf, 7Svo, 7Sps, 7Sd, 7Scud, (ii)
8S, 8Shs, 8Sf, 8Svo, 8Sps, 8Sd, 8Scud“. Rovnako je z obsahu predmetného dodatku zrejmé, akým
spôsobom sa budú veci, pôvodne pridelené náhodným výberom skôr vytvoreným šiestim senátom
správneho súdu (na základe Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení jeho
Dodatku č. 1 s účinnosťou od 01.06.2023) náhodným výberom prideľovať, resp. prerozdeľovať podľa

rozvrhom stanovených pomerových čísiel medzi novozriadené senáty správneho súdu s účinnosťou od
21.05.2024. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že dôvodom zmeny rozvrhu práce správneho súdu
boli zmeny v obsadení súdu sudcami, jednak v dôsledku vymenovania ďalších sudcov na tunajší súd
prezidentom Slovenskej republiky a jednak v dôsledku funkčného postupu členov senátov na predsedov
senátov, čo sú legitímne dôvody v zmysle § 51 ods. 4 písm. b) zákona o súdoch na prerozdelenie už

pridelených vecí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny, pričom uvedené ustanovenie za
bodkočiarkou explicitne upravuje fakultatívne možnosti postupu pri prerozdelení vecí.
73. V tomto ohľade nemožno konštatovať, že by zmeny v zložení v tejto veci rozhodujúceho senátu
7S boli vykonané v rozpore so zákonom o súdoch alebo že by týmto bola porušená ústavná zásada

práva účastníka konania nebyť odňatý jeho zákonnému sudcovi. Predmetná zmena rozvrhu práce
správnehosúdubolavykonanázozákonompredpokladanýchdôvodov,zasúčasnéhonaplneniapotreby
zabezpečiť riadny výkon súdnictva (§ 52 ods. 1 zákona o súdoch), ako aj požiadavky rovnomernej
zaťaženosti senátov na súde (§ 51 ods. 4 písm. b/ a c/ zákona o súdoch) a v neposlednom rade za
dôsledného dodržania zásady prideľovania vecí sudcom podľa vopred daných pravidiel určených v

rozvrhu práce, čím bol vylúčený svojvoľný a účelový výber sudcov. Správny súd dáva do pozornosti
všeobecné pravidlo aplikované od počiatku existencie tunajšieho správneho súdu pri prideľovaní a
prerozdeľovanísúdnychspisovprevzatýchztrochkrajskýchsúdovnáhodnýmvýberom,atosozreteľom
na rovnomerné prerozdeľovanie vecí medzi jednotlivé senáty aj so zohľadnením doby nápadu vecí,
aby sa predišlo nerovnomernému zaťaženiu senátov (a tým aj znevýhodňovaniu účastníkov konania).

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, nie sú členovia namietaného senátu 7S toho názoru, že
by vedome, viazaní aktuálnym rozvrhom práce, porušovali ústavné právo žalobcu nebyť odňatý jeho
zákonnému sudcovi. Na tomto mieste správny súd zároveň podotýka, že účastník konania alebo strana
v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu (§ 3
ods. 3 veta tretia zákona o súdoch).

74. S prihliadnutím na uvedený kontext nemožno prisvedčiť formalistickej požiadavke právneho
zástupcu žalobcu, aby v predmetnej veci rozhodol senát 2S, pretože by sa tým poprel hlavný účel tvorby
rozvrhu práce sledovaný zákonom, ktorým je predovšetkým zabezpečiť výkon súdnictva a rovnomernú
zaťaženosť senátov na súde. Neprerozdeľovaním vecí v závislosti od zmien v zložení správneho súduby dochádzalo k nerovnomernému zaťaženiu senátov a ich členov najstaršími vecami oproti služobne
mladším sudcom a rovnako tak by nebolo možné zriaďovať nové senáty za účelom zabezpečenia
plynulejšieho rozhodovania vo veciach podľa doby ich nápadu a tým aj napĺňaniu ústavného práva

účastníkov konania na rozhodnutie ich veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote.
K žalobným bodom

75. Vo vzťahu k predmetu správneho súdneho prieskumu správny súd uvádza, že úlohou správneho
súdu bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým

žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi ako
platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 12.984,- Eur za zdaňovacie obdobie august 2017
z dôvodu, že nepreukázal vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH a tým ani právo na
odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že správca
dane v prvostupňovom rozhodnutí nevyselektoval len informácie a dôkazy týkajúce sa kontrolovaného
zdaňovacieho obdobia august 2017, ale zahrnul aj dôkazy a zistené skutočnosti týkajúce sa iných

zdaňovacích období, čo malo za následok rozsiahlosť a sťaženú prehľadnosť predmetného rozhodnutia.
76. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje
oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými
subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania

a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo
vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt
preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

77. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 pri ním tvrdených dodávkach tovaru a služieb od
jeho priamych dodávateľov – Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO s.r.o.
78. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav, či nanovo vyhodnocovať
dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný

postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, podľa pravidiel logického uvažovania
a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej judikatúry (napr. nález Ústavného súdu SR
č. k. II. ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/5/2009,
sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť
správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a

príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
79. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca
môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu
naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti

uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených
platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je
však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal,
alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že
predmetnýtovaraleboslužbamubolidodanénímuvádzanouspoločnosťou.Uskutočneniezdaniteľného

plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako
aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie
dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet.

Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú
zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré
pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou

a spôsobom uvedenými na faktúre (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Sžf/17/2011 zo dňa 23. februára 2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
24/2013 zo dňa 17. januára 2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sžf/108/2014, sp. zn. 8Sžf/22/2014, sp. zn. 8Sžf/23/2014, sp. zn. 8Sžf/24/2014, sp.zn. 3Sžf/125/2013, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne
pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si
obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného

plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie
dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na
uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je
významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou

platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je
ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora Európskej Únie.
80. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné,
resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo
dňa 3. septembra 2019, bod 54). Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje
povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú

mieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť
daný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, keď
preukazované skutočnosti nastali (podobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
č.k.8Afs/23/2018zo16.januára2020,ktoréhozáverysúaplikovateľnéajvovzťahukslovenskejprávnej
úprave). Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňových subjektov požadovať predloženie

takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne nemožné (tzv. probatio
diabolica; rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 15, 16).

81. V zmysle zákona o DPH sa pod hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane rozumejú:
1) existencia zdaniteľného plnenia, 2) dodanie zdaniteľnou osobou a 3) použitie dodaných tovarov a

služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. V prejednávanej veci bolo orgánmi
finančnej správy spochybnené predovšetkým splnenie podmienky - uskutočnenie zdaniteľného plnenia
(poskytnutia tovarov a služieb) subjektmi označenými ako dodávatelia na vystavených faktúrach.
Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať. Daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom

spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný
viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj
povinnosť dôkaznú. Úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.
Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane
má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom

je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne
vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
avierohodnosťakodôkazypredloženédaňovýmsubjektom(nálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).

82. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno
konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k

presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne
sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru, či
dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o

uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, tak vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších
dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia
identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo
dňa 15. novembra 2017).

83. Žalobca preukázanie svojich tvrdení opiera o predloženie faktúr a listín. Avšak je potrené si
uvedomiť, že predloženie faktúr je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej
hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie zo strany tam
uvedeného dodávateľa, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvekplnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda
akékoľvek doklady (či už sú to faktúry, objednávky, dodacie listy, či iné listinné doklady) bez reálneho
preukázania zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i

reálne uskutočnené daňovým subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ.

84. Zákon o DPH stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie
podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a)
až d) ako i v § 51 ods. 1 písm. a) až d) zákona o DPH. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku

zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na
odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako je
deklarovaný v daňovom doklade.

85. Pri posudzovaní námietok žalobcu v správnej žalobe správny súd vychádzal z administratívneho
spisu, ktorý mu bol predložený a zameral sa na skúmanie a zistenie toho, či vykonané dôkazy, z ktorých

daňové orgány vychádzali, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový záver, ku
ktorému dospeli daňové orgány a či vykonané dôkazy daňové orgány správne posúdili, a to jednotlivo
ako i v ich vzájomnej súvislosti.

86. K námietke žalobcu, že ho správca dane neprimerane zaťažil dôkazným bremenom bez splnenia

si povinnosti opakovane ho vyzvať k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov a na odstránenie
pochybností, správny súd uvádza, že je nedôvodná. Správny súd pritom vychádzal z toho, že vo
všeobecnosti prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá
je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora Európskej
Únie. Správny súd v tomto kontexte uvádza, že zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na

preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si
totoprávouplatňuje(§24ods.1daňovéhoporiadku;rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp.
zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len
po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho

plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.

87. Správca dane vlastným šetrením zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal
dôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení, ktoré žalobca neodstránil.
Žalobca bol preukázateľne opakovane vyzývaný na predloženie dokladov na preukázanie svojich

tvrdení deklarovaných na faktúrach a na vysvetlenia, písomne bol ešte pred vydaním Protokolu
podrobne oboznámený s kontrolnými zisteniami listom č. 101108750/2020 zo dňa 01.07.2020 spolu
s vyšpecifikovanými pochybnosťami a výzvou na predloženie dôkazov. Tým došlo k prenosu dôkazného
bremena zo správcu dane na daňový subjekt. Aj napriek jeho vyjadreniu nepredložil žiadne dôkazné
prostriedky preukazujúce skutočné naplnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 zákona o DPH.

V písomnom oznámení o kontrolných zisteniach a aj v Protokole správca dane podrobne špecifikoval
nepresnosti a nezhody, ktoré zistil, najmä vyplývajúce z faktúr predkladaných žalobcom v porovnaní
s faktúrami získanými od subjektov označovaných žalobcom za dodávateľov (Salanci – LMS s.r.o.,
Adept School s.r.o. a spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO) ako aj nezhody vyplývajúce z vyjadrení Ing.
Lubomíra Salanciho - konateľa spoločnosti Salanci – LMS s.r.o., konateľov G. J. a D. C. zo spoločnosti

AUTOSERVIS QUATRO a D. D. O., konateľky Adept School s.r.o., v porovnaní s obsahom faktúr
predložených žalobcom, informácie získané prostredníctvom KÚFS, či informácie získané z daňovej
kontroly robené v spoločnosti Adept School s.r.o. Spolu s Protokolom zaslal správca dane žalobcovi
výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam v Protokole v lehote do 08.10.2020, ku ktorému sa žalobca vyjadril
až po lehote a nedoložil ani relevantné dôkazy. Správny súd má za to, že správca dane v oznámení

o kontrolných zisteniach ako aj v Protokole jasne uviedol, že nielen že má pochybnosti, ale aj uviedol,
v čom spočívajú a že nemá preukázanú reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov, čím preniesol
dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca ani dodatočne ďalšími dôkazmi neodstránil pochybnosti správcu
dane.

88. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií či bezvýhradné akceptovanie
dokladov, resp. údajov v nich uvedených. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane
dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných
faktúr a to aj v spojení s obsahom vyjadrení konateľov dodávateľov. Pri dôkaznej povinnosti platiteľato znamená, že správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o
pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu, nemohol ich uznať
ako relevantné, lebo kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti

zistené správcom dane neodstránil, čo je prípad žalobcu. Z tohto dôvodu má správny súd za to, že v
procese dokazovania došlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový
subjekt. A následne, keďže daňový subjekt majúci dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal svoje
tvrdenia, tak mu nebol uznaný nárok na odpočet dane (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžfk 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020). Podľa názoru správneho súdu správca dane a

žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu SR (rozhodnutia uvádzané vyššie).

89. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, správny
súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť podaného
daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň bola odvedená

do štátneho rozpočtu v správnej výške. Určenie hranice dôkaznej povinnosti daňového subjektu je vždy
individuálne, vyplýva to z toho ktorého prípadu, preto vždy treba mať na zreteli, že daňový subjekt
ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný
prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu, získavať dôkazy
o tom, že bol obchod uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek

pochybnosti. Keďže žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane pri zdaňovacom období august 2017 z
dodávateľskýchfaktúrodSalanci–LMSs.r.o.,AdeptSchools.r.o.aspoločnostiAUTOSERVISQUATRO
s.r.o., správca dane aj sám zisťoval objektívne skutočnosti a preukázal svoje tvrdenia. Správca dane
viedol dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy, snažil sa presne a úplne zistiť skutkový stav
veci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie, použil aj vyjadrenia konateľov

iných daňových subjektov.

90. Správny súd má za to, že žalobca v daňovom konaní a ani v žalobe neuviedol také dôkazy
a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal
nadobudnutie tovarov a služieb od dodávateľov (Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a spoločnosť

AUTOSERVIS QUATRO s.r.o.) v zdaňovacom období august 2017. Je potrebné si uvedomiť, že daňová
povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH môže vzniknúť iba na základe faktického dodania tovaru
alebo služby (čo žalobca nepreukázal) a nie na základe vystavenia faktúr s daňou z pridanej hodnoty.
Základnou podmienkou práva na odpočítanie dane je, aby išlo o tovary a služby, ktoré naozaj boli
dodané konkrétnym platiteľom DPH. Správca dane pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku

na odpočítanie DPH musí vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj
zo samotných zistení, a teda, či v prípade predložených dokladov neabsentuje materiálny základ.
Skutočnosť, že boli vyhotovené a predložené faktúry, nie je relevantným dôkazom, že k dodaniu tovarov
a služieb došlo. Správny súd konštatuje, že z dokazovania správcu dane vyplynulo, že realizáciu
preverovaných obchodov iným platiteľom dane potvrdzujú v zásade jedine predložené faktúry a tvrdenia

žalobcu. Vzhľadom na uvedené preto z pohľadu správneho súdu daňové orgány po vykonanom
dokazovaní dôvodne spochybnili, že zdaniteľné plnenia dodali žalobcovi ním deklarovaní dodávatelia,
u ktorých by v súvislosti s týmto dodaním vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH.

91. Taktiež ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku ohľadom nevypočutia svedkyne D. D. O.

v jeho prítomnosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že menovaná nebola v administratívnom
konaní vypočúvaná ako svedok, ale správca dane použil len dokumenty získané v súvislosti s inou
daňovou kontrolou ohľadom iného daňového subjektu (Adept School s.r.o.), v ktorom bola menovaná
konateľkou, nie účtovníčkou. Správca dane použil len dokumenty ako dôkaz, o čom bol správcom
dane spísaný aj úradný záznam dňa 26.03.2020 a so zistenými skutočnosťami oboznámil aj žalobcu.

Obdobne správca dane postupoval aj pri spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. (úradný záznam zo
dňa 19.06.2020). V rámci daňovej kontroly správca dane postupoval v súlade s § 24 ods. 4 daňového
poriadku, podľa ktorého možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi.

92. Námietku žalobcu o nevypočutí A. E. ako svedka ohľadom jeho vedenia účtovníctva v Adept School
s.r.o. vyhodnotil správny súd taktiež ako nedôvodnú. Správca dane oboznámil žalobcu so zisteniami
týkajúcimi sa horeuvedených dodávateľov žalobcu vo vyššie uvedenej výzve zo dňa 01.07.2020, ktorouho zároveň vyzval na predloženie ďalších dokladov preukazujúcich žalobcom tvrdené skutočnosti,
pričom žalobca na toto oboznámenie reagoval iba požiadavkou na vykonanie miestneho zisťovania u
žalobcu, teda ani neposkytol také vyjadrenie, že by mohli byť pochybnosti o reálnosti obchodovania

žalobcu so spoločnosťou ENVIRO s.r.o. (ako aj ďalšími dodávateľskými spoločnosťami) odstránené
práve výsluchom tejto osoby, a to aj vzhľadom na absenciu možnosti overenia prípadných tvrdení A. E.
priamo u spoločnosti ENVIRO s.r.o., ktorá je nekontaktným a nespolupracujúcim subjektom, respektíve
pri nepotvrdení obchodnej činnosti so žalobcom zo strany konateľov Adept School s.r.o., AUTOSERVIS
QUATRO s.r.o. a Salanci – LMS s.r.o. Správca dane pri preverovaní vychádzal z výpovedí konateľov

deklarovaných dodávateľov, pričom A. E. nebol v rozhodnom čase osobou splnomocnenou zastupovať
niektorého z deklarovaných dodávateľov. Navyše je potrebné uviesť, že výpovede osôb, akými sú
bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov kontrolovaných daňových subjektov, zo svojej podstaty
nemôžu mať charakter rozhodujúcich dôkazov, pretože ich obsah, vzhľadom na postavenie takýchto
svedkov, môže mať len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať priamo
u dodávateľského subjektu.

93. Je tiež potrebné uviesť, že z administratívneho spisu vyplýva, že A. E. využil právo nepodať
vysvetlenie už pred KÚFS z dôvodu, že by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania, ako aj
tá skutočnosť, že A. E. sa už v rámci daňovej kontroly spoločnosti ENVIRO, s. r. o. nedostavil ako jej
konateľ k správcovi dane. Vzhľadom na stav dokazovania (nekontaktnosť spoločnosti ENVIRO, s.r.o.

a nepotvrdenie obchodnej spolupráce so žalobcom zo strany ostatných deklarovaných dodávateľov) a
vyššie uvedené dôvody nevyhodnotil správny súd nevykonanie toho výsluchu ako pochybenie daňových
orgánov, pretože nešlo o svedka spôsobilého vypovedať k relevantným skutočnostiam, keďže za
dodávateľov označených na preverovaných faktúrach nevystupoval a ani za nich nekonal.

94. Námietkuonesprávnomvyhodnotenídôkazovpovažujesprávnysúdzanedôvodnú,pretožedaňový
poriadok určuje procesný postup daňového orgánu, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také
dokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov
konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, a ktoré skutočnosti stačí
osvedčiťinýmipodkladmi.Hodnotenievykonanýchdôkazovjevecousprávnejúvahysprávcudane,ktorý

posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či
treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca
dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania posudzuje správca dane
závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, a tiež posudzuje vierohodnosť jednotlivých dôkazných
prostriedkov a rozhoduje o ich dôkaznej sile. Žalobca na svoju obranu uviedol všetky dôkazy, ktoré

predložil správcovi dane, ale z administratívneho spisu správnemu súdu vyplynulo, že medzi nimi nie sú
žiadnerelevantnédôkazy,ktorébyvyvrátilitvrdeniakonateľovdodávateľov,žetovaranislužbyžalobcovi
neposkytli, že tento predmet faktúry netvorí predmet ich podnikateľskej činnosti, že medzi vystavenými
faktúrami dodávateľskými spoločnosťami sa nenachádzajú sporné faktúry pre žalobcu a ani dôkazy,
ktorými by napríklad zdôvodnil, prečo mal v jeho predložených faktúrach uvádzané iné čísla bankových

účtov (v ktorých bol A. E. disponentom, alebo aj majiteľom), prečo sa číselné rady na faktúrach žalobcu
a dodávateľských spoločností nezhodujú, prečo neobsahujú predpísané náležitosti.

95. Správny súd dal za pravdu daňovým orgánom pri ich zdôvodnení, prečo nevykonali žalobcom
navrhovanýdôkazvpodobemiestnehozisťovania. Miestnezisťovanieužalobcu niejespôsobilézmeniť

doterajšie výsledky dokazovania vo vzťahu k neexistencii reálneho plnenia od konkrétnych dodávateľov.
Prípadne by miestne zisťovanie potvrdilo len existujúci tovar, resp. službu, no nie reálnosť dodania, ktoré
bolo predmetom kontrolovaného odpočtu dane z priadnej hodnoty..

96. Námietka žalobcu, že sa správca dane nezaoberal ním predloženými dôkazmi, je nedôvodná.

Z obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia
žalovaného je zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré mu boli v rámci daňového
a vyrubovacieho konania predložené, vyhodnocoval ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach,
porovnával jednotlivé získané dôkazy. To, že dôkazy správca dane nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu,
nemôže byť hodnotené ako vada konania správcu dane. Podľa názoru správneho súdu sa správne

orgány vecou dôkladne zaoberali, správca dane vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, preto nie
je možné tvrdiť, že by daňovým konaním a spôsobom vykonávania dokazovania došlo k porušeniu
procesných predpisov či porušeniu práv žalobcu. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných
logických dôvodov, nemožno ich považovať za nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiežnebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom
správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

97. S poukazom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že žalobné námietky neboli spôsobilé
spochybniť zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutia daňových
orgánov vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky
zákonné náležitosti. Daňové orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré

skutočnosti nepovažovali za preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadili a ako právnu vec posúdili. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že v danom
prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných
obchodov, osobitne vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnej podmienky spočívajúcej v tom, že zdaniteľné
plnenia mu boli dodané iným platiteľom dane – osobou registrovanou pre DPH, pričom v dôsledku
uvedeného možno taktiež konštatovať, že u osôb, ktoré boli žalobcom označené ako dodávatelia,

nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, čím nebola splnená ani základná podmienka
pre vznik práva na odpočet dane. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade
so zákonom o DPH v spojení s daňovým poriadkom a z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že
dokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného správny
súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

98. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1
SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne
si ani neuplatnil, pričom ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

99. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).