Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423200530
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8423200530.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátuJUDr.AndrejaRadomskéhoaJUDr.RomanaLajošavsporežalobcu:A.B.C.,C.,C.C.D.X,XXX
XXE.–F.G.H.,I.:XXXXXXXX,právnezastúpený:RemediumLegal,s.r.o.,sosídlomPrievozská2,821
09Bratislava–mestskáčasťRužinov,IČO:53255739protižalovanému:J.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
L. XX, XXX XX C. E., o zaplatenie 7.208,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. KK-1Csp/40/2023-144 zo dňa 07.09.2023 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti t.j. okrem výroku I.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„I. Súd p r i p ú š ť a, aby z konania na strane žalobcu vystúpila spoločnosť: E. D. D. M. C., C. C. E. L.
X, XXX XX D., M., N. O. D. H. P. J. C. D. G. XXX XXX XXX, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom E. D. D. M. C., D. N. E., C. C. B. X, XXX XX E., I.: XX XXX XXX, a na jej miesto do
konania vstúpila spoločnosť: A. B. C., C., C. C. D. X, XXX XX E., I.: XX XXX XXX, obchodná spoločnosť
zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka číslo: 15294/B.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podľa ust. § 80 ods. 1, 2 a 3 Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP), podľa § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2,3 a 4, § 39, § 524 ods. 1, § 525 ods.

2, § 526 ods. 1 a 2 a podľa § 657 Občianskeho zákonníka, podľa § 1 ods. 2 a 8, § 2, § 7, § 9 ods. 1
a 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 a 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 92 ods. 8 Zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa článku 8 ods. 1 smernice
Európskeho parlamentu Rady 2008/48/ES a výrok o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 a podľa
§ 262 ods. 2 CSP.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že predložená zmluva medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou
typovou. Nakoľko žalovaný ako dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie, žalobca bol od
uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa. Predmetná zmluva o
úvere je spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretožepri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na
právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Táto zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá ako

formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Právny vzťah medzi stranami sporu je
založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

4. Ďalej konštatoval, že jeho prvoradou povinnosťou bolo preskúmať, či veriteľ pohľadávky s odbornou

starostlivosťou posúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, keďže články 8 a 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú
povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa
ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú

požiadavky podľa uvedeného článku 23 (Rozhodnutie SD EÚ C - 679 / 18).

5. Pri uzatváraní akejkoľvek zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný skúmať tzv. bonitu
spotrebiteľa. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca pri uzatváraní úverovej
zmluvy porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, uloženú mu v § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6. Žalobca nijakým spôsobom súdu nepreukázal, že pri poskytovaní úveru žalovanému postupoval
dôsledne v súlade s § 7 ZoSÚ a náležite preveril schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý

spotrebiteľský úver. Uvedené skutočnosti žalobca nielenže súdu v rámci dokazovania nepreukázal,
dokonca neuniesol ani bremeno tvrdenia ako jedno zo základných bremien, ktoré musí strana sporu v
konaníuniesť.Žalobaneobsahujenijakéskutkovétvrdeniatýkajúcesaposudzovaniabonityspotrebiteľa
pri uzatváraní úverovej zmluvy. Strana sporu sa svojej povinnosti uviesť v konaní skutkové tvrdenia
podstatné pre rozhodnutie vo veci nezbaví tým, že odkáže na dôkazy (v tomto prípade úverovú zmluvu),

z ktorých by uvedené skutočnosti mali vyplývať.

7. Zo znenia samotnej úverovej zmluvy nevyplýva, že žalobca pri jej uzatváraní zisťoval od spotrebiteľa
akékoľvek údaje, týkajúce sa schopnosti spotrebiteľa úver splácať. V konaní nebolo tvrdené a
ani preukázané, že by žalobca nahliadol do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely

posudzovania jeho schopnosti splácania úverov. Postup veriteľa s odbornou starostlivosťou pritom
znamená nielen formálne zistenie predpísaných údajov, aby sa tieto stali obsahom zmluvy, ale ich
náležité posúdenie v rámci svojich odborných kapacít, ktoré sa u veriteľa, ako osoby ktorá koná v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, predpokladajú. Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že žalobca
v konaní neuniesol tak bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno ohľadom jeho postupu s odbornou

starostlivosťou pristupovať ku skúmaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver, čím porušil
svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 7 ZoSÚ a to podstatným spôsobom.

8. Právnym následkom posudzovania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, či výdavkoch spotrebiteľa, či bez prihliadnutia na údaje z príslušnej

databázy alebo registra, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade, je to, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, keďže takýto postup sa považuje za hrubé porušenie povinností veriteľa preveriť tzv.
bonitu spotrebiteľa.

9. Ďalším z právnych následkov postupu veriteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, kedy veriteľ vo

vzťahu k schopnosti spotrebiteľa splácať úver nepostupoval s odbornou starostlivosťou je, že veriteľ v
takýchto prípadoch nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. Uvedená situácia nastala aj v tomto prípade. Žalobca tak nebol oprávnený dňa 16.10.2020 úver
z úverových zmlúv č. 1 až 4 predčasne zosplatniť. Vyhlásenia o predčasnej splatnosti tak boli pre rozpor
so zákonom neplatnými právnymi úkonmi.

10. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu a konštatoval, že
spôsobilýmpredmetompostúpeniavzmysleust.§92ods.8Zákonaobankáchmôžebyťibapohľadávka
alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky askutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu

cesie.

11. Následne súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách je daná
možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta, musia však byť naplnené všetky tri predpoklady
pre platné postúpenie pohľadávky. Práve v nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť prelomenie

bankového tajomstva.

12. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, že pôvodný veriteľ v postavení
banky písomne vyzval dlžníka na úhradu omeškaného dlhu a tento aj napriek výzve bol nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s úhradou svojho dlhu. Súdu nebola predložená takáto výzva k
žiadnej z úverových zmlúv č. 1 až 4. Navyše vyhlásenie predčasnej splatnosti úverových zmlúv 1 až 4 je

potrebné pre rozpor so zákonom považovať za neplatné právne úkony. Pritom vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru má zásadný dosah na obsah záväzku dojednaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

13. Nakoľko súd prvej inštancie nemal preukázané splnenie podmienok pre platné postúpenie
bankových pohľadávok z úverových zmlúv č. 1 až 4, tým že neboli splnené osobitné podmienky

postúpenia s poukazom na § 92 ods. 8 Zákona o bankách, postúpenie pohľadávok zmluvou zo dňa
21.06.2023 je postúpením neplatným a žalobca tak nemá aktívnu legitimáciu v tomto spore. Z tohto
dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

14. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že o trovách konania rozhodol podľa ust.

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP, že vzhľadom na úspech žalovaného v konaní v celom rozsahu
nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému, ale žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli,
preto mu náhradu trov konania nepriznal.

15. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca, a to vo výroku II. o zamietnutí žaloby a vo

výroku III. o náhrade trov konania, vo vzťahu k výroku I. odvolanie žalobca nepodal, preto v tejto časti
rozsudok nadobudol právoplatnosť. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal,
že v ustanovení § 132 ods. 1 CSP nenachádza povinnosť osoby žalujúcej plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy predkladať dôkaz o splnení povinnosti skúmania odbornej starostlivosti spolu so žalobou.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9CoCsp/45/2022 zo dňa

10.11.2022. Skúmanie bonity spotrebiteľa je podľa názoru žalobcu bezpochyby otázkou skutkovou.
Žalobca zastáva názor, že veriteľ nie je povinný preukazovať skúmanie bonity spotrebiteľa ak táto
skutočnosť nebola medzi stranami sporná a spotrebiteľ nevyužil svoje právo namietnuť takéto skúmanie.
Ak by vyššie uvedené neplatilo a žalobca by bol povinný spolu s podanou žalobou predložiť súdu aj
dôkazné prostriedky preukazujúce skúmanie bonity avšak tieto by nepredložil, potom by sa aplikovali

ustanovenia § 129 a nasledujúcich CSP, podľa ktorého mal žalobcu súd vyzvať na doplnenie žaloby pod
následkom odmietnutia. Z priebehu konania je však zrejmé, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa
ust. § 129 CSP a žalobcu na doplnenie žaloby nevyzýval. Žalobca ospravedlňoval svoju neúčasť na
pojednávaní a žiadal o odročenie pojednávania práve z dôvodu na strane žalobcu. O tejto skutočnosti
nie je v napadnutom rozhodnutí ani zmienka a nie je zrejmé či naň súd prihliadol. V tejto časti je

napadnuté rozhodnutie absolútne nepreskúmateľné. Nie je potom ani zrejmé kto sa mal na strane
žalobcu zúčastniť pojednávania. Žalobca v súvislosti s nespornosťou skutkových tvrdení vo vzťahu
skúmaniu bonity veriteľom uviedol, že samotný charakter spotrebiteľského sporu neumožňuje súdu
prvej inštancie opomenúť sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania v zmysle § 296 CSP t.j. § 153
a 154 CSP. Žalobca považuje za preukázané, že skúmanie bonity nebolo v tomto konaní sporné či

inak namietané zo strany žalovaného, preto nastupujú účinky nespornosti skutkových tvrdení žalobcu.
Následne poukázal žalobca na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home
Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíroovej, ktorý naznačil, že aj ochrana spotrebiteľa musí mať rozumnú
mieru a na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci nálezu sp.zn. PL ÚS 11/2016 zodňa 07.02.2018 i na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10CoCsp/3/2022 zo dňa 09.03.2023.
Následne citoval ustanovenie § 7 ods. 1 a § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z.. Pokiaľ posudzoval
veriteľ jedným zo spôsobov uvedených v ustanovení § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch

tak ako v prejednávanom prípade, potom nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinnosti, nakoľko
zákonodarca v právnej norme uviedol slovo alebo. Ide o výrokovú spojku (disjunkcius), ktorá v právnej
logike predstavuje vylučujúci vzťah dvoch hypotéz. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 9CoCsp/45/2022 zo dňa 10.11.2022. Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom
štyri zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere tak ako sú zadefinované v napadnutom rozsudku

I. až IV.. Podľa článku 14 bod 14.3 písm. g/ až i/ každej jednej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty klient výslovne súhlasí s tým, aby banka na účely výkonu dohľadu
nad bankou a nad jej činnosťami a plnenie si úloh a povinností banky podľa zákona o platobných
službách alebo osobitných predpisov spracúvala osobné údaje klienta v rozsahu údajov poskytnutých
klientom pri žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru vrátane dokladov a údajov preukazujúcich
a dokladujúcich schopnosť klienta splniť si záväzky. Následne citoval článok 14 bod 14.4 úverovej

zmluvy 1až 4 a článok 14 bod 14.5 úverovej zmluvy 1až 4. Údaje o poskytnutí súhlasu spotrebiteľa
s nahliadnutím do databáz na účely posúdenia schopnosti splácať úver vyplývajú aj zo spracovania
osobnýchúdajovainformáciítvoriacichbankovétajomstvokukaždejzozmlúv.Nahliadnutiedodatabázy
vyplýva aj z Európskych informácií o spotrebiteľskom úvere ku každej zo zmlúv. Uvedené skutočnosti
ohľadom skúmania bonity aj prostredníctvom predloženia dokumentácie neboli sporné. Zároveň je

z povahy vecí evidentné, že už od uzavretia úverovej zmluvy 1 právny predchodca žalobcu veľmi
konkrétne videl pohyby na tom ktorom úverovom účte a vytvoril si reálny obraz o finančnej situácii
a možnostiach žalovaného. Žalobca zároveň poukazoval na skutočnosť, že je to práve žalovaný, ktorý
je ako spotrebiteľ povinný uvádzať pravdivé údaje vo svojej žiadosti o úvere, ktorá bola základným
predpokladom uzavretia každej jednej úverovej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal žalobca i na to,

že samotnému spotrebiteľovi vyplývajú z ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
povinnosti, a to poskytnúť veriteľovi úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti
splácať spotrebiteľský úver. Z jednotlivých opatrení Národnej banky Slovenska pritom vyplýva, že
veriteľ môže overovať výlučne úverové záväzky spotrebiteľa. Dodávateľ nie je policajný orgán, t.j. jeho
možnosti skúmania bonity spotrebiteľa sú limitované. Žalobca v obdobnej právnej otázke poukázal

na rozhodnutia iných vyšších súdnych autorít, a to rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
6CoCsp/16/2022 zo dňa 28.06.2022, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9CoCsp/44/2021
zo dňa 25.08.2022, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23CoCsp/3/2022 zo dňa 27.05.2022,
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1CoCsp/19/2021 zo dňa 25.11.2021, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 8CoCsp/36/2022 zo dňa 27.10.2022, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.

17CoCsp/24/2022 zo dňa 20.10.2022, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10CoCsp/20/2021
zo dňa 13.09.2022, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoCsp/38/2022, uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10CoCsp/3/2022 zo dňa 09.02.2023, z ktorých citoval a konštatoval,
že všetky uvedené rozhodnutia vyšších súdnych autorít je žalobca pripravený na výzvu súdu doručiť.
Výklad ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno poňať nadmerne extenzívne

t.j. ak sa vyžaduje od dodávateľa povinnosť, ktorú mu zákonodarca neuložil. Žalobcovi nebolo reálne
umožnené predložiť akýkoľvek dôkaz na inak nespornú skutkovú otázku. Žalovaný ako absolútne
pasívna strana konania nenamietala skúmanie bonity, netvrdila opak, je svojím spôsobom otázne, ako
chcel súd prvej inštancie vôbec konfrontovať žalobcu s nesplnení povinností skúmať bonitu žalovaného
ak je tento počas celého konania absolútne pasívny. Podľa názoru žalobcu súdu neprináleží právomoc

poprieť skutočnosti, ktoré explicitne vyplývajú zo zmluvnej dokumentácie. Z hľadiska výrokovej logiky je
preto bez ďalších rozumných pochybností preukázané, že k hrubému porušeniu odbornej starostlivosti
nedošlo, najmä však ak mal súd o tejto skutočnosti akékoľvek pochybnosti, žalobcovi mal byť vytvorený
procesný priestor pre preukázanie opaku. Spôsob akým súd prvej inštancie dospel k uvedeným
záverom o neskúmaní bonity je podľa názoru žalobcu v tomto prípade značne nepredvídateľný a najmä

predčasný.

16. Žalobca v konaní doložil k tej ktorej úverovej zmluve oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru k úverovej zmluve 1 až 4 spolu s poštovými obálkami preukazujúcimi doručenie do dispozičnej
sféry žalovaného, ktoré výzvy preukazujú splnenie podmienok pre platné postúpenie podľa zákona

o bankách. Je zjavné z textu predmetnej výzvy, že touto výzvou postupca žiadal úhradu celej dlžnej
sumy s vyšpecifikovaním všetkých podstatných údajov keďže k postúpeniu došlo viac ako 2 roky
po tej ktorej výzve žalobca považoval splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
za nesporné a preukázané. Žalobca dodal, že ani judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republikynevyžaduje, aby výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách bola kvalifikovaná. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok zo dňa 28.03.2018 sp.zn. 7Cdo/26/2017, uznesenie zo dňa 25.05.2022 sp.zn.
1Cdo/4/2020, rozsudok z 24.04.2018 sp.zn. 1Cdo/147/2017-ER 60/2018, rozsudok zo dňa 29.03.2022

sp.zn. 8Cdo/139/2020. Z uvedeného vyplýva, že nie je potrebné, aby veriteľ realizoval v súvislosti
so zosplatnením a postúpením pohľadávky dve samostatné výzvy, jednu podľa § 563 Občianskeho
zákonníka a druhú podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5CoCsp/67/2021 zo dňa 14.04.2022, z ktorého citoval i uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023, z ktorého tiež citoval.

Napadnutý rozsudok je tak podľa názoru žalobcu nevyhnutné podrobiť revízií zo strany odvolacieho
súdu, nakoľko je zjavné, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie tejto žaloby
a postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zákonom. Nakoľko nedošlo k postúpeniu
tzv. živého úveru je nutné dospieť k tomu právnemu záveru, že v konaní nie je sporné splnenie všetkých
zákonných podmienok podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 92 ods. 8 zákona
o bankách pre platné postúpenie pohľadávky a žalobca je plne aktívne vecne legitimovaným subjektom

v tomto konaní. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal
avzmysleustanovenia§388CSPhozmeniltak,ževyhoviežalobevplnomrozsahurespektívevzmysle
ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň si žalobca vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 661,83 eur.

17. Odvolanie bolo doručené na vyjadrenie žalovanej dňa 07.12.2023. Táto do spisu vyjadrenie
nezaslala.

18. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti t.j. okrem výroku I. v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich

CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a
čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
18.10.2024 a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v
odvolacom konaní preskúmavaný výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu

zamietol, ako aj súvisiaci výrok III. o trovách konania.

20. Odvolací súd tak v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v
kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci,
teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne

predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd
SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, to znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil
po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže

príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor,
v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci), a to vzhľadom

na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor vhodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné
zohľadniťajinéokolnosti,akosúvzájomnánadväznosť,súladaleborozpormedziskutočnosťami,ktoréz
vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže
byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP,
lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je

správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým)
skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

22. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie posúdil, že žalobca nie je aktívne legitimovaný
na podanie žaloby (bod 59 až 65 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) sú správne a majú oporu

vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený vo vzťahu k tejto otázke žiaden
z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

23. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že na základe úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXXXXXXXN.Q.XX.XX.XXXX(úverovázmluvač.1)uzavretejmedzižalovanýmažalobcom

bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 815 eur, ktorý bol žalovanému poskytnutý
na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu žalovaného. Žalovaný mal žalobcovi uhradiť sumu
poskytnutého úveru v mesačných splátkach vo výške minimálne 3% z aktuálnej výšky úverového
rámca. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 24,00%, RPMN 26,84%, splatnosť mesačnej
splátky v 10. deň v mesiaci a splatnosť prvej mesačnej splátky bola dohodnutá v 10. deň v mesiaci

nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Žalovaný
žalobcovi z poskytnutého úveru uhradil sumu 1.261,54 eur. Dňa 16.10.2020 žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, čím sa dlh žalovaného stal splatným v celom rozsahu.

24. Na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX N. Q. XX.XX.XXXX (úverová zmluva č. 2)

uzavretej medzi žalovaným a žalobcom bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.951
eur, ktorý bol žalovanému poskytnutý na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu žalovaného.
Žalovaný mal žalobcovi uhradiť sumu poskytnutého úveru v mesačných splátkach vo výške minimálne
3% z aktuálnej výšky úverového rámca. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 27,00%,
RPMN 30,60 %, splatnosť mesačnej splátky v 10. deň v mesiaci a splatnosť prvej mesačnej splátky

bola dohodnutá v 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie
revolvingového úveru. Žalovaný žalobcovi z poskytnutého úveru uhradil sumu 920 eur. Dňa 16.10.2020
žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovaného stal splatným v celom rozsahu.

25. Na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX N. Q. XX.XX.XXXX (úverová zmluva č.

3) uzavretej medzi žalovaným a žalobcom bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške
2.277,30 eur, ktorý bol žalovanému poskytnutý na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu
žalovaného. Žalovaný mal žalobcovi uhradiť sumu poskytnutého úveru v mesačných splátkach vo výške
minimálne 3% z aktuálnej výšky úverového rámca. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby
27,00%, RPMN 30,60%, splatnosť mesačnej splátky v 10. deň v mesiaci a splatnosť prvej mesačnej

splátky bola dohodnutá v 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1.
čerpanie revolvingového úveru. Žalovaný žalobcovi z poskytnutého úveru uhradil sumu 848 eur. Dňa
16.10.2020 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovaného stal splatným v celom
rozsahu.

26. Na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX N. Q. XX.XX.XXXX (úverová zmluva č.
4) uzavretej medzi žalovaným a žalobcom bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške
521,30 eur, ktorý bol žalovanému poskytnutý na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu
žalovaného. Žalovaný mal žalobcovi uhradiť sumu poskytnutého úveru v mesačných splátkach vo výške
minimálne 5% z aktuálnej výšky úverového rámca. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby

27,00%, RPMN 30,61%, splatnosť mesačnej splátky v 10. deň v mesiaci a splatnosť prvej mesačnej
splátky bola dohodnutá v 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1.
čerpanie revolvingového úveru. Žalovaný žalobcovi z poskytnutého úveru uhradil sumu 332,50 eur. Dňa16.10.2020 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovaného stal splatným v celom
rozsahu.

27. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že predložené zmluvy medzi žalobcom
a žalovaným boli zmluvami typovými. Žalovaný ako dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie,
žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa. Predmetné
zmluvy o úvere sú spotrebiteľskými zmluvami a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa,
pretože pri ich uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

NaprávnyvzťahjepotrebnéaplikovaťpríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Každá zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá ako
formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Právny vzťah medzi stranami sporu je
založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako správne uviedol súd
prvej inštancie v bode 45 odôvodnenia rozsudku.

28. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd poznamenáva, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.,) Hodnotením
dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a

dôležitostiprerozhodnutie.Súdprihodnotenídôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismi
v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(I.ÚS 97/97). (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009)

29. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že žalovaný nepoprel ani len jedno z jeho tvrdení ohľadom (ne)
platnosti predčasného zosplatnenia úveru a jeho následného postúpenia ,na žalobcu, a preto je nutné

jeho skutkové tvrdenia považovať za nesporné, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v prvom
rade správne pristúpil k vyhodnocovaniu toho, či právny predchodca žalobcu ako veriteľ postupoval
v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúce postup pri predčasnom zosplatnení
spotrebiteľského úveru. Možnosť takéhoto postupu pri dokazovaní priamo vyplýva z ust. § 295 CSP
upravujúceho osobitné ustanovenia o dokazovaní. Podľa tohto ustanovenia súd môže vykonať aj tie

dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstaráalebozabezpečítakýdôkaz,čímsataksledujevyrovnanieprirodzenenevyváženéhopostavenia
medzi sporovými stranami, t.j. medzi veriteľom a spotrebiteľom. Pasivita žalovaného v konaní nemôže
mať automaticky za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek žalobcom uplatnený nárok, a to naviac
ak ide o konanie, v ktorom vystupuje spotrebiteľ. Napriek skutočnosti, že žalovaný bol v priebehu

prvoinštančného konania pasívny, nevyjadril sa k podanej žalobe a ani k ďalším žalobcom predloženým
dôkazom, nemožno v konečnom dôsledku dospieť k záveru o nespornosti skutkových tvrdení žalobcu,
pretože ani uvedená skutočnosť neznamená, že súd musí rozhodnúť len na základe takto tvrdených
skutočností a predložených dôkazov. Skutočnosť, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie uviedol
svoje tvrdenia a predložil dôkazy, nezabavila súd prvej inštancie preskúmať spotrebiteľskú zmluvu ex

offo,akoajto,čiveriteľ-bankadodržalazákonnýpostuppredtýmakovyhlásilamimoriadnezosplatnenie
úveru a následne postúpila pohľadávku na žalobcu, nebankový subjekt.

30. V sporoch s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz

(§ 295 CSP). Zároveň je potrebné v individuálnych spotrebiteľských sporoch dôsledne aplikovať aj
ustanovenie § 132 ods. 3 CSP, lebo nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak žalobca v žalobe iba označí,
ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného deficitu, ktorý je pre
spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa suplovať súd,
a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou. Z judikatúry

Súdneho dvora Európskej únie (C-40/08, C-618/10, C-243/08) vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je
revitalizovanánielendôkaznápovinnosťspotrebiteľa,aleajjehopovinnosťtvrdenia.Totopravidloneplatí
jedine vtedy, ak spotrebiteľ s takýmto postupom nesúhlasí, teda prejaví vôľu byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou naďalej viazaný (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,J., Tomašovič, M.,a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 1030-1031
s.). (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp. zn. 4Cdo 162/2020
publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022 pod č. 6/2022)

31. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné
bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred
postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace
skutkové tvrdenia veriteľa. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp. zn.

4Cdo 162/2020 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022
pod č. 6/2022)

32.Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,kedyjedenúčastníkobčianskehosúdneho
konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti

(je pasívne vecne legitimovaný).

33. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že k prevodu pohľadávky došlo dňa 21.06.2023 na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky a nadobúdateľ pohľadávky terajší žalobca vyjadril súhlas so
vstupom do konania na strane žalobcu, čím boli splnené podmienky na vyhovenie návrh na pripustenie

vstupu nového účastníka do konania na strane žalobcu tak ako správne uviedol súd prvej inštancie
v bode 17 odôvodnenia svojho rozsudku. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje Občiansky
zákonníka v ustanovení § 524 a nasledujúcich. Preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či
boli splnené zákonné podmienky postúpenia pohľadávky banky a teda, či v tomto konaní žalobca má
aktívnu legitimáciu.

34. K námietke o nesprávnom právnom posúdení podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd
poznamenáva,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7Cdo/7/2010). Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

35. Na základe zdôraznenia správnosti napadnutého rozsudku čo do zamietnutia žaloby z dôvodu

nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu odvolací súd poukazuje na to, že možnosť
predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc
z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

36.Ustanovenie§565Občianskehozákonníkatedaumožňujeveriteľoviuplatňovaťsivočidlžníkovicelú
pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých
splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej
splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení

povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.

37. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije,
vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik

záväzkov. Právny predchodca žalobcu oprávnenie vyplývajúce mu z ust. § 565 Občianskeho zákonníka
využil, čím spôsobil zánik povinnosti žalovaného splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach.

38. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva spotrebiteľská,
preposúdeniejednorazovéhopredčasnéhozosplatneniaceléhodlhubolopotrebnézohľadniťišpeciálne

ustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V
zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov odomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

39. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na
uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie
celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne
doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi.

40. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, s ktorom je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto
prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre
uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

41. Podľa názoru odvolacieho súdu z upozornenia na možnosť zosplatnenia musí byť zrejmé, pre
omeškanie ktorej konkrétnej splátky je predmetný úver predčasne zosplatnený. Tento údaj musí byť
vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka jednoznačne konkretizovaný. I keď Občiansky
zákonník expressis verbis neuvádza čo má byť obsahom predmetných oznámení, tento obsah možno
nepochybne vyabstrahovať z podmienok, ktoré musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho

zosplatnenia úveru veriteľom. Pokiaľ ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možnosť
predčasného zosplatnenia úveru podmieňuje uplynutím 3 mesačnej doby od omeškania so zaplatením
splátky, tak je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť jednoznačne identifikovateľná, čomu
zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Veriteľ predsa musí vedieť, pre ktorú splátku svoje
právo zosplatniť úver uplatnil a nie je dôvod, prečo by touto informáciou nemal disponovať aj dlžník. Ak

Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorom
je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné
posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto
práva veriteľom.

42. Ak má ísť o riadne a platné upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nestačí spotrebiteľa iba všeobecne
upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením viacerých splátok (uvedením výšky omeškaných
splátok), ale upozornenie musí obsahovať uvedenie tej konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ upozorňuje

spotrebiteľa/dlžníka, že nezaplatením tej konkrétnej splátky využije oprávnenie vyhlásiť mimoriadne
zosplatnenie úveru. Z upozornenia veriteľa musí jasne vyplývať, že zaplatením ktorej konkrétnej splátky
vie spotrebiteľ odvrátiť zosplatnenie úveru.
43. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom skutočnosti, že pôvodný veriteľ v postavení banky písomne vyzval dlžníka na

úhradu omeškaného dlhu a tento aj napriek výzve bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
v omeškaní s úhradou svojho dlhu. Súdu prvej inštancie nebola predložená takáto výzva k žiadnej
z úverových zmlúv č. 1 až 4, pričom žalobca ani netvrdil, že by takáto výzva existovala. Za platnú
výzvu považoval oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vrátane potvrdenia o doručení,
pričom v odvolaní poukazoval na judikatúru k danej otázke. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej

inštancie,ževyhláseniepredčasnejsplatnostiúverovýchzmlúv1až4jepotrebnéprerozporsozákonom
považovať za neplatné právne úkony. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru má skutočne tak ako to
uviedol súd prvej inštancie v bode 64 odôvodnenia zásadný dosah na obsah záväzkov dojednaných
v zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Z oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti jednotlivých úverov
- predžalobná výzva vyplýva, že ku dňu 16.10.2020 sa stal záväzok splatný v celom rozsahu, preto

bola žalovaná vyzývaná, aby uhradila dlh vo výške 2.760,17 eur na účet spoločnosti R., ktorý bol
presne určený. Vo vzťahu k úveru č. XXXXXXXXXXXXXX sumy 1.121,76 eur, vo vzťahu k úveru č.
XXXXXXXXXXXXXX dlh vo výške 992,83 eur, vo vzťahu k úveru č. XXXXXXXXXXXXXX a dlhu vo výške
2.414,02 eur vo vzťahu k úveru č. XXXXXXXXXXXXXX.

44. Keďže neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka t.j., že právnym predchodcom
nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom, pretože tu chýba riadna výzva zo strany právneho
predchodcu žalobcu tak ako to odvolací súd popísal vyššie, pohľadávka sa nestala splatnou predpostúpením, čo znamená neplatné postúpenie pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka
a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Preto súd prvej inštancie správne z tohto
dôvodu žalobu zamietol.

45. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, pretože
len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca v tomto prípade
tvrdil, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a bol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby,
bol povinný svoje tvrdenie preukázať. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť

všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila.
Súd sám nie je povinný po významných skutočnostiach pátrať.

46. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k nedostatku aktívnej legitimácie na strane
žalobcu zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Preto

nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti
žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca ani v odvolaní
neuviedol, že by mala existovať riadna výzva tak ako bolo popísané vyššie, aj tam tvrdí, že riadnou
výzvou je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k jednotlivým zmluvám kde sú pripojené aj doručenky
zo strany žalovanej. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny

proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
odvolateľa.

47. Pretože podľa názoru odvolacieho súdu v prvom rade bolo potrebné sa zaoberať aktívnou
legitimáciou na strane žalobcu a z toho dôvodu bolo na mieste žalobu zamietnuť, odvolací súd sa ďalej

nezaoberal zamietnutím žaloby z dôvodu riadneho nezisťovania bonity právnym predchodcom žalobcu
vo vzťahu k žalovanej ani namietanými skutočnosťami žalobcu v odvolaní vo vzťahu k rozhodnutiu súdu
prvej inštancie a odôvodneniu jeho rozsudku v tejto časti. Zaoberať sa touto otázkou potom čo bolo na
mieste v prvom rade skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu považoval odvolací súd za nadbytočné.

48. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj inými odvolacími námietkami.

49. Preto odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov rozsudok v napadnutej časti t.j. okrem
výroku I. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

50. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania. Odvolací súd konštatuje, že v

odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Výdavky v odvolacom konaní mu z obsahu spisu nevyplývajú.
Preto s použitím ustanovenia Čl. 17 CSP nebol daný dôvod na priznanie náhrady trov odvolacieho
konania žalovanému vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi.

51. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).