Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120011161
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2120011161.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr.

Rastislava Kresla a JUDr. Martina Žovinca v trestnej veci proti obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím ustanovenia
§ 138 písm. h) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 26.08.2021, č. k. 3T/41/2020-309, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa:

obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D.,
trvale bytom: E. XX, F.

o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona účinného do 05.08.2024, § 36 písm. j) Trestného zákona účinného do 05.08.2024 na

trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 05.08.2024 sa obžalovanej výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 sa obžalovanej určuje skúšobná doba v
trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.06.2021, č. k. 3T/41/2020-309 súd uznal obžalovanú
A. B. za vinnú, že
dňa 09.11.2018 v čase o 11:30 hod v F. viedla motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, evidenčného čísla

F., pričom po odbočení s týmto vozidlom z ulice Radlinského na ulicu SNP doľava v smere na Nitru,
na priechode pre chodcov pred obchodným centrom COOP Jednota, nedala prednosť chodkyni G. A.,
ktorá vtom čase prechádzala po priechode pre chodcov z pohľadu obžalovanej z pravej strany doľava,
následne došlo k zrážke medzi chodkyňou a vozidlom, ktoré viedla obžalovaná, v dôsledku čoho utrpela
G. A. zlomeninu vonkajšieho kondylu ľavej holennej kosti - píšťaly, zlomeninu ľavej lýtkovej kosti pod
hlavičkou a natrhnutie vnútorného postranného väzu ľavého kolena, s celkovou dobou liečenia 62 dní
a dobou práceneschopnosti 150 dní, čím vodička A. B. porušila povinnosť ustanovenú v ustanovení §

4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
teda inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom
konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,čím spáchala prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona s
použitím ust. § 138 písm. h) Trestného zákona.
Za to bola odsúdená podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, §

36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona bol obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa § 50
ods. 1 Trestného zákona jej bola určená skúšobná doba v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona bol obžalovanej uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v trvaní 30 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bola poškodená spol. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, s nárokom na
náhradu škody odkázaná na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná, a to do výroku o vine,
výroku o treste ako aj proti konaniu, ktorého jeho vydaniu predchádzalo. Odôvodnila ho prostredníctvom
obhajcu podaním zo dňa 10.12.2021, v ktorom uviedla (skrátene) nasledovné:

2.1. Počas konania neboli voči obžalovanej zabezpečené dôkazy preukazujúce vinu obžalovanej zo
spáchania žalovaného skutku. Obžalovaná poprela spáchanie skutku a sama detailne popísala priebeh
dopravnej nehody zo dňa 09.11.2018. Z jej výpovede vyplýva, že na priechode pre chodcov dala
prednosť všetkým chodcom, ktorí sa v tom čase na priechode pohybovali a až keď sa uistila, že na
priechode sa už žiadna osoba nenachádza, pohla sa so svojím motorovým vozidlom. Až vtedy na

vozovku z jej pravej strany vstúpila poškodená G. A., ktorá nevenovala pozornosť dopravnej situácii, čo
vyplýva z výpovede svedka H. B.. Tým vytvorila obžalovanej náhlu prekážku.
2.2. Výpoveď poškodenej G. A. je vyvrátená svedeckou výpoveďou svedka H. B. a znaleckým posudkom
znalca z odboru dopravy. Pokiaľ by sa poškodená pozrela do oboch smerov, zistila by, že tesne pred
priechodom pre chodcov stojím motorové vozidlo obžalovanej. Pravdivosť výpovede poškodenej, že

k zrážke došlo v strede priechodu pre chodcov je vyvrátená aj znaleckým posudok znalca Ing. Štefana
Cirbusa, ktorý v závere svojho znaleckého posudku uviedol, že k dopravnej nehode došlo na kraji
vozovkyanievstrede,akotouvádzapoškodená.Tomutozáverunasvedčujeajskutočnosť,žemotorové
vozidlo obžalovanej zachytilo poškodenú svojim pravým okrajom.
2.3. Pokiaľ by poškodená G. A. venovala pozornosť dopravnej situácii, mohla zrážke zabrániť

a nevytvoriť obžalovanej náhlu prekážku.
2.4. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
3. Prokurátor sa práva na podanie odvolania vzdal.
4. K odvolaniu obžalovanej sa vyjadrila aj poškodená, a to prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa

07.02.2022 nasledovne (skrátene):
4.1. Pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovanej je rozhodujúce, či mohla nehode zabrániť
obžalovaná.
4.2. V tomto smere okrem znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy obžalovanú usvedčuje
aj výpoveď jej syna H. B. na hlavnom pojednávaní dňa 19.10.2020, ktorý uviedol, že poškodenú

zaregistroval pred priechodom. Pokiaľ poškodenú mal možnosť už so značným predstihom pred
vstupom na priechod vidieť svedok sediaci vo vozidle obžalovanej na sedadle spolujazdca, mohla a
mala ju pri vynaložení náležitej pozornosti spozorovať aj obžalovaná, ktorá mala vzhľadom na nízku
rýchlosť vozidla aj dostatočný čas na reakciu.
4.3. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 19.10.2020 uviedla, že poškodenú spozorovala až keď

sa jej dotkla kapoty. Je teda evidentné, že sa obžalovaná riadne nevenovala vedeniu vozidla.
4.4. Pre zavinenie obžalovanej sa nevyžaduje, aby došlo k nárazu do chodkyne stredom vozidla. K tejto
otázke sa vyjadril aj znalec Ing. Cirbus na stranách 13 – 17 a v odpovedi na otázku č. 5 v posudku č.
39/2019 s jednoznačným záverom, že vozidlo obžalovanej narazilo do poškodenej, nie poškodená do
vozidla obžalovanej.

4.5. Náraz vozidla do tela poškodenej potvrdzuje aj znalecký posudok MUDr. Mariána Pamulu č. 134/19,
ktorýakopríčinuzraneniakonštatujekontaktsmotorovýmvozidlomsostrednesilnouažsilnouintenzitou
nárazu. Pokiaľ by poškodená narazila do vozidla a nie vozidlo do poškodenej, nedošlo by k tak vážnym
zranenia poškodenej.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

5. Tunajší súd o odvolaní obžalovanej rozhodol uznesením zo dňa 10.03.2022, sp. zn. 5To/90/2021 tak,
ženapadnutýrozsudokzrušilvcelomrozsahuatrestnúvecobžalovanejpostúpilOkresnémuriaditeľstvu
Policajného zboru Trnava, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal byť prejednaný ako
priestupok.
6. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.12.2023, sp. zn. 3Tdo/61/2022 bolo

rozhodnuté tak, že uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.03.2022, sp. zn. 5To/90/2021 bol
porušený zákon v ustanoveniach § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, § 280 ods. 2 Trestného
poriadku, § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a § 123 ods. 4 Trestného zákona v prospech
obvinenej A. B., a preto bolo predmetné uznesenie, ako aj rozhodnutia na zrušené uznesenie obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad, zrušené a tunajšiemu

súdu bolo prikázané, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
7. Na rozhodnutie o podanom odvolaní nariadil odvolací súd verejné zasadnutie, na ktorom sa zúčastnila
obžalovaná (dňa 27.06.2024), jej obhajca, spol. poškodenej G. A. a prokurátor. Odvolací súd zároveň
doplnil dokazovanie oboznámením najmä rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu v Hlohovci
Okresného riaditeľstva PZ v Trnave o priestupku zo dňa 22.06.2022, č. p. ORPZ-TT-ODI4-2022/008268,

ktorým bola obžalovaná uznaná za vinnú zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch a bola jej uložená pokuta vo výške
150 Eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 23 mesiacov, rozhodnutia o povolení
obnovy konania zo dňa 17.07.2024, č. p. ORPZ-TT-ODI4-2024/012099-003, ktorým bola povolená
obnova konania vo veci rozhodnutia zo dňa 22.06.2022, č. p. ORPZ-TT-ODI4-2022/008268, rozhodnutia

o zrušení priestupku zo dňa 15.08.2024, č. p. ORPZ-TT-ODI4-2024/012099-004, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu v Hlohovci Okresného riaditeľstva PZ v Trnave č. p.
ORPZ-TT-ODI4-2022/008268 zo dňa 22.06.2022 a konanie o priestupku bolo zastavené. Prokurátor
na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje zamietnuť odvolanie obžalovanej ako nedôvodné. Akby súd ukladal trest zákazu činnosti, prišlo by k jeho započítaniu. Splnomocnenec poškodenej na
verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovanej zamietnuť. Obhajca obžalovanej na verejnom
zasadnutí uviedol, že z oboznámených listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaná bola uznaná vinnou

v konaní o priestupku a celý trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke si v rámci
priestupkového konania vykonala. Je názoru, že opätovné ukladanie trestu zákazu činnosti v rámci
trestnéhokonaniabyboloopätovnýmpotrestanímobžalovanej,apretopokiaľbudeodvolacísúdukladať
trest za skutok uvedený v obžalobe, žiada uloženie primeraného trestu a súd by nemal ukladať trest
zákazu činnosti, pretože by došlo k dvojitému potrestaniu.

8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na jeho zrušenie podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie
podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste ako aj proti
konaniu, ktorého jeho vydaniu predchádzalo, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
9. Po preskúmaní napadnutého výrokov a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu

podaného odvolania a z dôvodov v ňom uvedených, dospel odvolací súd k nasledovným záverom:
10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že vykonaným dokazovaním na
hlavnom pojednávaní bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola
podaná obžaloba. Podstatu žalovaného skutku je možné vymedziť nasledovnými skutkovými zisteniami,
ktoré boli prvostupňovým súdom uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku:

dňa 09.11.2018 v čase o 11:30 hod v F. motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, evidenčného čísla F. po
odbočení z ulice Radlinského na ulicu SNP doľava v smere na Nitru narazilo do chodkyne G. A., ktorá
vtom čase prechádzala po priechode pre chodcov, v dôsledku čoho utrpela G. A. zlomeninu vonkajšieho
kondylu ľavej holennej kosti - píšťaly, zlomeninu ľavej lýtkovej kosti pod hlavičkou a natrhnutie
vnútorného postranného väzu ľavého kolena, pričom tieto skutkové zistenia neboli spochybňované

žiadnou z procesných strán.
11. Prvostupňový súd následne skúmal, či predmetný skutok, vzhľadom na ďalšie skutkové okolnosti
tohto prípadu, napĺňa znaky konkrétneho trestného činu.
12. Prokurátor v podanej obžalobe a prvostupňový súd v napadnutom rozsudku identifikovali poruchu
zdravia poškodenej jednotlivými zraneniami, ktoré na základe lekárskych správ a vypracovaného

znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu boli preukázané v nasledovnom rozsahu: zlomenina
vonkajšieho kondylu ľavej holennej kosti - píšťaly, zlomeninu ľavej lýtkovej kosti pod hlavičkou a
natrhnutie vnútorného postranného väzu ľavého kolena. V znaleckom posudku znalec z medicínskeho
hľadiska hodnotil ako ťažké zranenie poškodenej len zlomeninu vonkajšieho kondylu ľavej holennej kosti
– píšťaly. Zranenia poškodenej neviedli ku vzniku žiadnych komplikácií, ktoré by sťažili daný zdravotný

stav poškodenej, resp. by ju ohrozovali na živote. Liečba prebiehala bez výraznejších komplikácií.
Trvalé funkčné následky môže do budúcnosti zanechať vnútrokĺbová zlomenina kolena a to tým, že
môže prísť k rýchlejšiemu opotrebeniu kolenného kĺbu v zmysle artrotických zmien. Uvedené sa môže
prejaviť aj s odstupom niekoľkých rokov. Prvostupňový súd mal s poukazom na predmetný znalecký
posudok napokon za preukázané, že poškodená sa v dôsledku vzniknutých zranení liečila 62 dní a

práceneschopná bola 150 dní.
13. Odvolací súd, viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenom
v rozsudku zo dňa 13.12.2023, sp. zn. 3Tdo/61/2022, dospel k záveru, že stíhaný skutok napĺňa znaky
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona s použitím ust.
§ 138 písm. h) Trestného zákona, pričom vzhľadom na spôsob vykonania činu a predovšetkým jeho

následky v podobe ťažkej ujmy na zdraví, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a mieru zavinenia
obžalovanej, vyhodnotil súd závažnosť tohto činu ako vyššiu než nepatrnú.
14. Obžalovaná v trestnom konaní nepoprela, že viedla motorové vozidlo, a že medzi motorovým
vozidlom, ktoré viedla a poškodenou prišlo ku kolíznej situácii. Obžalovaná v podanom odvolaní poprela
svoje zavinenie na kolíznej situácii a tým aj na vzniknutom následku, keď tvrdí, že poškodená je vytvorila

náhlu prekážku, v dôsledku čoho nebola schopná kolíznej situácii zabrániť.
15. Prvostupňový súd výrok o vine odôvodnil tým, že celá obrana obžalovanej sa opierala okrem
tvrdení obžalovanej, o „korunného svedka H. B.“, ktorý sa v tom čase nachádzal v motorovom vozidle,
ktoré viedla v inkriminovanom čase obžalovaná. Jedná sa o syna obžalovanej, ktorý má jednoznačnú
snahu o vyvinenie obžalovanej a teda jeho výpoveď je logicky naklonená v prospech obžalovanej.

Zároveň však táto jeho výpoveď je z pohľadu súdu miestami nejasná, v určitých častiach až nelogická,
nakoľko uvádzal, ako sledoval chodca na priechode, ktorý išiel z jeho pohľadu z ľavej strany do
pravej, pričom následne uvádzal, že nevie čo sa dialo na priechode pre chodcov, nakoľko sa tam
nepozeral, nepozoroval to miesto, potom zasa uvádzal, že sledoval len pravú stranu, kde videl akouteká poškodená po chodníku, ktorá sa bez toho aby sa pozrela aj do ľavej strany na priechode pre
chodcov, náhle vbehla obžalovanej do cesty, skočila kúsok na priechod a zrazili sa. Vina obžalovanej
je podľa názoru súdu jednoznačne preukázaná výpoveďou poškodenej G. A., pričom skutkový dej,

tak ako popisuje poškodená, je potvrdený aj znaleckým posudkom z odboru dopravy, vypracovaný
znalcom Ing. Štefanom Cirbusom, ako aj znaleckým posudkom MUDr. Mariána Pamulu č. 134/2019 zo
dňa 27.11.2019. Poškodená G. A. podrobne popísala, ako došlo k zrážke na priechode pre chodcov,
pričom uviedla, že než prechádzala cez priechod, sa pozrela vpravo aj vľavo, pred ňou bola skupina
chodcov na tom priechode, a prichádzajúce auto, ktoré ju zrazilo, vôbec nevidela, zbadala ho až keď

bolo tak meter od nej, úplne blízko, pričom to auto nebrzdilo, nakoľko pokračovalo ešte ďalej v jazde.
Znalec Ing. Štefan Cirbus jednoznačne určil, že obžalovaná mala možnosť sledovať dianie na priechode
pre chodcov, pričom poškodená ako chodkyňa jej nevytvorila náhlu prekážku a to ani neočakávanú.
Obžalovaná oneskorene reagovala na poškodenú na priechode pre chodcov, nezastavila pred ním, ale
pokračovala v jazde, kde došlo ku zrážke. Zároveň znalec vyvrátil verziu obžalovanej, že stála za pred
ňou stojacím autom a následne sa rozbehla, nakoľko sa nemohla pohybovať s takým zrýchlením, aby do

poškodenej narazila v rýchlosti 16,0 km/h. Obžalovaná zachytila poškodenú pravým predným rohom, a
poškodená mala zlomenú kolennú ihlicu na ľavej nohe. To znamená, že tiaž poškodenej bola prenesená
na ľavú nohu, čiže poškodená bola vo výkroku a stopy, ktoré vznikli na vozidle, okrem deformácií
pravého predného blatníka, tak vznikol ešte oter na kapote vozidla a vznik tohto oteru zodpovedal
výpovedi vodičky Opela, ktorá uviedla, že videla v spätnom zrkadle prehnutú chodkyňu cez vozidlo.

V prípade, že by poškodená stúpila do jazdnej dráhy vozidla takým spôsobom, že by narazila iba
telom do boku vozidla, jednalo by sa o tzv. atypickú zrážku, a v tomto prípade je poškodená odhodená
späť od vozidla a nedochádza k ďalšiemu kontaktu s vozidlom, v tomto prípade sa jednalo o čelnú
zrážku vozidla s čiastočným prekrytím poškodenej. Jednalo sa o tzv. typickú zrážku. Miesto zrážky sa
muselo nachádzať vľavo od nej na priechode pre chodcov. Miesto zrážky čiže koľko bola poškodená

na priechode, vzdialenosť od okraja vozovky je 2,3 až 2,5 metra. Ale treba vziať do úvahy nielen šírku
vozovky, ale aj časť chodníka, z ktorého schádzala, pretože priechod pre chodcov bol vyznačený nielen
na vozovke, ale aj na časti krajnice. Preto je táto dráha opticky dlhšia ako šírka samotnej vozovky. Keby
sme vzali iba čisto vozovku, tak je tá dráha omnoho kratšia, ale chodec sa pohybuje po priechode pre
chodcov, ktorý začína možno povedať na kraji cesty, a vlastne chodec nerozlišuje či kráča už po krajnici,

on reaguje iba na to, že už kráča po priechode. Zároveň z výpočtov znalca mal súd za preukázané, že
poškodená bola na priechode pre chodcov vo vzdialenosti od 1,4 m do 1,6 m od čistého okraju vozovky
bez časti krajnice, na ktorej bol tiež vyznačený priechod pre chodcov. Na základe vyššie uvedených
zistení súdu bolo v trestnom konaní preukázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom obžaloby, a že
obžalovaná poškodenej z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším

spôsobomkonania,keďporušilapovinnosťustanovenúvustanovení§4ods.1písm.f)zákonač.8/2009
Z.z. o cestnej premávke.
16. Odvolací súd sa stotožnil so závermi hodnotenia vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom,
pričom zdôrazňuje nasledovné:
17. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že postála, pretože išiel ešte jeden chodec a keď bol

na konci, pozrela sa doľava, dala plyn a aj brzdu, lebo zaregistrovala nejakú pani, ktorá sa dotkla jej
kapoty a sadla si na zem.
18. Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že prechádzala cez priechod pre chodcov a predtým
sa pozrela vpravo aj vľavo, na priechode bola skupina chodcov a prichádzajúce auto, ktoré ju zrazilo,
ktoré zbadala až keď bolo od nej asi 1 meter, pričom auto nebrzdilo.

19. Svedok H. B., syn obžalovanej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že vychádzali z križovatky,
zaraďovali sa, auto púšťalo chodcov z jednej aj z druhej strany, zaraďovali sa, kde bolo to auto, pretože
autá išli ďalej, pomaly sa posúvali a z pravej strany išla jedna pani a prišlo k zrážke. Pozeral na pravú
strany a videl tú pani ako beží smerom na priechod, nepozerala sa na ľavú stranu, skočila na priechod
a zrazili sa.

20. Znalec Ing. Štefan Cirbus na hlavnom pojednávaní uviedol, že išlo typickú zrážku a miesto zrážky
sa muselo nachádzať vľavo od nej na priechode pre chodcov asi 2,3 až 2,5 metra. Príčinou dopravnej
nehody bola oneskorená reakcia obžalovanej na poškodenú pohybujúcu sa po priechode pre chodcov,
pred ktorým nezastavila, ale pokračovala v jazde, kde došlo k zrážke poškodenej, pričom obžalovaná
mala možnosť sledovať pohyb na priechode pre chodcov, pričom poškodená nevytvorila obžalovanej

náhlu ani neočakávanú prekážku. V tomto kontexte nie je rozhodujúce, či k nehode prišlo v strede
vozovky alebo pri jej okraji, pretože sa nejedná o trestnoprávne relevantné konanie, pričom išlo len
o subjektívne vnímanie vzniknutej situácie poškodenou.21. Závery znalca vychádzajúce z vykonaného dokazovania vylučujú, že by poškodená vytvorila
obžalovanej náhlu prekážku, táto mala možnosť poškodenú vidieť a reagovať na jej pohyb na priechode
pre chodcov, avšak z dôvodu, že si ju nevšimla, pokračovala v jazde a prišlo ku kolíznej situácii.

Keďže chodec má na priechode pre chodcov prednosť a obžalovaná mohla kolíznej situácii zabrániť, je
irelevantné, čo sa poškodená pozrela doľava aj doprava ako vo svojej výpovedi tvrdí alebo len doprava
ako tvrdí svedok H. B..
22. Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovanej, odvolací súd je názoru, že obžalovaná konala vo vedomej
nedbanlivostipodľa§16písm.a)Trestnéhozákona,nakoľkovedela,žemôžesvojímnedbalýmkonaním

spôsobiť kolíznu situáciu a tým aj ťažkú ujmu na zdraví poškodenej, ale bez primeraných dôvodov sa
spoliehala, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
23. Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením prvostupňového súdu týkajúceho sa výroku o treste.
Prvostupňový súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona,
a to že obžalovaná pred spáchaním trestného činu viedla riadny život a nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť. Pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona možno uložiť

trest odňatia slobody od 1 roka do 5 rokov. Aplikujúc ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona
prišlo k úprave trestnej sadzby trestu odňatia slobody tak, že obžalovanej možno uložiť trest odňatia
slobody od 1 roka do 3 rokov a 8 mesiacov. Uloženie trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby možno považovať za trest primeraný, zohľadňujúci všetky okolnosti
prejednávaného prípadu ako aj osobu obžalovanej. Odvolací súd vzhľadom na spôsobený následok

a závažnosť porušenia zákonných ustanovení o cestnej premávky obžalovanou, nepovažoval za účelné
uloženie alternatívneho trestu, keďže považuje za nevyhnutné sledovanie správania obžalovanej určitú
dobu na slobode.
24. Odvolací súd taktiež dospel k záveru, že sú splnené podmienky na podmienečný odklad výkonu
trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keďže obžalovaná doposiaľ nebola

súdne trestaná. Vzhľadom na odstup času od spáchania stíhaného trestného činu však odvolací súd
dospel k záveru, že na posúdenie dosiahnutia účelu trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom
postačuje sledovanie správania sa obžalovanej v trvaní jedného roka.
25. Plynutie času odvolací súd zohľadnil aj pri posudzovaní dôvodnosti uloženia trestu zákazu činnosti
obžalovanej. V odvolacom konaní bolo preukázané, že z dôvodu spôsobenia dopravnej nehody

poškodenou jej bol zadržaný vodičský preukaz, vykonala trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
uložený jej v priestupkovom konaní v trvaní 23 mesiacov, a preto uloženie trestu zákazu činnosti v rámci
trestného konania by negatívne ovplyvnilo aktuálny život obžalovanej. Z tohto dôvodu odvolací súd
vyhovel požiadavke obžalovanej, aby jej tento trest nebol v rámci trestného konania uložený, keďže
vykonaný trest zákazu činnosti v trvaní 23 mesiacov v priestupkovom konaní považoval odvolací súd

za trest primeraný v spojení s uloženým trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom. Odvolací
súd sa nestotožnil s názorom obžalovanej, že v prípade jeho uloženia by prišlo k dvojitému potrestaniu
obžalovanej, keďže doba zadržania vodičského preukazu by sa jej do trestu zákazu činnosti započítala.
26. Výrok o náhrade škody nebol obžalovanou priamo napadnutý, pričom odvolací súd nezistil vo výroku
o náhrade škody existenciu žiadneho pochybenia odôvodňujúceho podanie dovolania.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.